Issuu on Google+

PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ V EU Z HLEDISKA VEŘEJNÝCH FINANCÍ Členské štáty EÚ41) prijali celý rad opatrení na stabilizáciu finančného sektora aj na podporu hospodárskeho rastu. Cieľom prijímaných opatrení štátov EÚ vo finančnom sektore bolo stabilizovať bankový sektor a eliminovať potenciálne šírenie finančnej krízy v ostatných štátoch Európskej únie. Vzhľadom na výrazné straty vo finančnom sektore bolo potrebné prijať komplexné opatrenia na jeho stabilizáciu na úrovni Európskej komisie (EK). Hneď po vypuknutí svetovej finančnej krízy EK prijala celý rad opatrení na stabilizáciu finančného sektora42) (pozri tabuľku 7.2). Tabuľka 7.2: Prehľad opatrení prijatých Európskou komisiou v rámci štátnej pomoci bankovému sektoru v rokoch 2008 – 2011 Zverejnené 25. októbra 2008 15. januára 2009 22. januára 2009 (doplnené v októbri 2009 a v decembri 2009) 26. marca 2009 19. augusta 2010 7. decembra 2010 11. januára 2011

Názov Časové hľadisko Prijatie pravidiel na poskytovanie štátnej Bez časového obmedzenia pomoci finančným inštitúciám Rekapitalizácia finančných inštitúcií Bez časového obmedzenia v priebehu finančnej krízy Dočasný rámec na poskytnutie štátnej 31. december 2010 pomoci pri prístupe k finančným zdrojom Postup pri zlých aktívach v bankovom sektore Ocenenie opatrení prijatých v bankovom sektore Pravidlá poskytnutia štátnej pomoci bankám v období finančnej krízy Opatrenia prijaté na podporu prístupu k financiám pri poskytnutí štátnej pomoci

Bez časového obmedzenia 31. december 2010 31. december 2010 31. december 2010

Prameň: Európska komisia (2008), (2009a, 2009b, 2009c, 2009d), (2010b) a 2011.

7.2 Opatrenia na podporu bankového sektora Európska komisia už v roku 2007 pripravila tzv. Výnimočný záchranný plán (Emergency Rescue Plan) pre jednotlivé banky a finančné inštitúcie. Po vzniku svetovej finančnej krízy pripravila celý rad opatrení na podporu bánk v priebehu svetovej finančnej krízy43). V podmienkach Európskej únie 41) Dňa 26. novembra 2008 Európska komisia začala uplatňovať tzv. Európsky plán na ozdravenie ekonomiky (European Economic Recovery Plan – EERP). Cieľom tohto plánu bol koordinovaný prístup vo forme krátkodobých fiškálnych stimulov na zvýšenie domáceho dopytu a posilnenie konkurencieschopnosti. 42) Podľa oficiálnych údajov EK vládne opatrenia na podporu bankového sektora dosiahli v priemere 6,8 % HDP v roku 2008. 43) Dokument o opatreniach o bankovom sektore vrátane „sprievodcu“ pri rekapitalizácii bánk bol zverejnený dňa 8. decembra 2008. Poskytovanie štátnej pomoci pre bankový sektor v priebehu rokov 2007 – 2008 sa využíval minimálne.

84


Verejná podpora bankového sektora v štátoch EÚ | 7 | neexistoval žiadny komplexný plán na záchranu finančného sektora pred vznikom svetovej finančnej krízy. Hlavným dôvodom pri poskytovaní podpory bankovému sektoru bola potreba obnovy dôvery bankovému sektoru a poskytnutie štátnej pomoci na jeho stabilizáciu. EK na svojom zasadnutí dňa 12. októbra 2008 rozhodla, že vlády jednotlivých štátov EÚ môžu poskytovať štátne garancie na emisie dlhopisov na obdobie do piatich rokov za presne stanovených podmienok. Na základe uvedeného rozhodnutia všetky banky mohli mať prístup k týmto druhom operácií vrátane zahraničných bánk. Súčasťou rozhodnutia bolo aj to, že jednotlivé vlády, ktoré poskytli pomoc, mohli získať aj podiel v jednotlivých bankách. Okrem toho súčasťou rozhodnutia bolo aj stanovisko EK, že prijaté opatrenia nebudú negatívne ovplyvňovať fungovanie vnútorného trhu. Opatrenia prijaté pre jednotlivé štáty EÚ sú uvedené v tabuľke 6.3. Tabuľka 7.3: Opatrenia na stabilizáciu finančného sektora Opatrenia na stabilizáciu finančného sektora realizované vládami Podpora kmeňového kapitálu

Participácia pri emisii dlhu Garancia vkladov v bankách Garancia záväzkov bánk Garancia pre medzibankové poskytovanie zdrojov

centrálnej banky Krátkodobá Podpora zlých podpora likvidity úverov

Podpora likvidity Rozšírenie kolaterálu Priamy nákup dlhopisov

Prameň: vlastne spracovanie (ECB, EK, MMF, OECD).

Vo všeobecnosti verejnú podporu bankového sektora možno rozdeliť do dvoch skupín: Prvú skupinu tvoria opatrenia realizované vládami jednotlivých štátov vo forme navýšenia kapitálu, poskytovanie garancií na vklady, odkúpenie toxických aktív a krátkodobá podpora likvidity. Do druhej skupiny možno zaradiť opatrenia jednotlivých centrálnych bánk, ale hlavne Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB). Tieto opatrenia smerovali k zvýšeniu dodatočnej likvidity bankového sektora, k nákupu dlhopisov a rozšíreniu kolaterálu. Jednou z významných foriem podpory boli aj garancie na emisie dlhopisov v štátoch EÚ. EK pripravila a schválila rozsiahlu podporu orientovanú na stabilizáciu finančného sektora. Táto podpora sa najviac orientovala na poskytnutie garancií na vklady, rekapitalizáciu bánk a poskytnutie dodatočnej likvidity a aktív44). Celkový pohľad na štruktúru poskytnutej pomoci bankovému sektoru v jednotlivých štátoch dokumentuje tabuľka 7.4. 44) Podľa EK sa odhaduje, že celkový objem poskytnutej pomoci predstavoval v roku 2009 takmer 3 % z HDP štátov EÚ.

85


PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ V EU Z HLEDISKA VEŘEJNÝCH FINANCÍ Tabuľka 7.4: Prijaté opatrenia štátmi EÚ proti finančnej kríze Členský štát Belgicko

Štátne garancie

Rekapitalizá cia

Štátne pôžičky

Kúpa toxických aktív

Znárodnenie

Iné opatrenia

x x

Bulharsko Cyprus x

Česká rep.

x

Dánsko

x

x

x

x

x

Estónsko

x

x

x

x

x

Fínsko

x

x

Francúzsko

x

x

x

Grécko

x

x

x

Holandsko

x

x

Írsko

x

x

Litovsko

x

Lotýšsko

x

x

x x x x x

x

x

x

x

x

x

x x

Luxemburg Malta Maďarsko

x

x

x

x

Poľsko

x

x

Portugálsko

x

x

x

x

x

Rakúsko

x

x

x

x

x

Rumunsko

x

Slovensko

x

Slovinsko

x

SRN

x

x

x

x

x

Španielsko

x

x

x

x

Švédsko

x

x

x

x

Taliansko

x

x

x

Veľká Británia

x

x

x

x

x x

x

Poznámka: znak „x“ znamená zavedenie príslušného opatrenia v štáte Prameň: vlastné spracovanie(EK, MMF, BIS, OECD).

86

x


Verejná podpora bankového sektora v štátoch EÚ | 7 | Z tabuľky vyplýva, že v štátoch EÚ garancie vkladov a rekapitalizácia jednotlivých bánk boli najvýznamnejšími prijatými opatreniami. Samotné čerpanie oproti schválenému plánu bolo relatívne nízke.

7.2.1 Opatrenia na podporu bankového sektora – štátne garancie Takmer vo všetkých štátoch EÚ bol bankový sektor negatívne ovplyvnený svetovou finančnou krízou. Preto aj jednotlivé štáty prijímali rozdielne opatrenia na stabilizáciu finančného sektora (pozri tabuľku 7.4). Takmer všetky štáty EÚ s výnimkou Bulharska, Cypru, Českej republiky, Malty a Maďarska zaviedli štátne garancie. Rekapitalizáciu bánk podobne ako aj pri štátnych garanciách podporila väčšina štátov okrem Belgicka, Bulharska, Cypru, Luxemburska, Malty, Rumunska a Slovinska. Štátne pôžičky zaviedli len Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Rakúsko a Slovinsko. Nákup toxických aktív alebo zlých úverov uskutočnili hlavne Česká republika, Dánsko, Estónsko, Írsko, Lotyšsko, SRN, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. V niektorých štátoch EÚ, kde bolo potrebné rozsiahlejšie ozdravenie finančného sektora, pristúpili vlády k znárodneniu niektorých bánk napr. v Holandsku, Írsku, Litovsku, Lotyšsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, SRN, Španielsku, Švédsku, Taliansku a vo Veľkej Británii. Tabuľka 7.5: Poskytnutá štátna pomoc bankovému sektoru 45) v rokoch 2008 – 2010 Pomoc v mld. EUR Garancie

Schválený objem Skutočné čerpanie 2008-2010 pomoci

pomoc poskytnutá v roku 2009

Percentuálny podiel poskytnutej štátnej pomoci na celkovom HDP štátov EÚ v 2009

3 485

827

128

1%

Rekapitalizácia

546

142

140

1,1 %

Poskytnutie aktív

402

110

75

0,61 %

Likvidita, bez garančnej schémy

156

29

10

0,06 %

4 589

1 107

352

2,98 %

Celkom

Prameň: Európska komisia 2011

V prípadoch, keď neboli dostatočne účinné prijímané opatrenia, jednotlivé štáty EÚ prijímali iné formy podpory bankového sektora. Podobne ako v prípade štátnych garancií aj v prípade iných opatrení takmer všetky štáty EÚ pristúpili k tejto forme podpory bankového sektora okrem Belgicka, 45) Pri výpočte štátnej pomoci finančnému sektoru EK postupovala takto: a) pri garančných schémach garančná pomoc zdravým bankám predstavovala 10 % garančnej sumy, b) grarancie poskytnuté problémovým bankám predstavovali 20 % garančnej sumy.

87


PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ V EU Z HLEDISKA VEŘEJNÝCH FINANCÍ Bulharska, Českej republiky, Grécka, Lotyšska, Malty, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska. Hypotekárna kríza v USA viedla k zvýšeniu objemu zlých úverov. Objem týchto úverov sa značne líšil v jednotlivých štátoch EÚ. V štátoch, kde bankový sektor mal aj v minulosti postupne dominantné postavenie a jednotlivé banky sa viac orientovali na rizikové aktíva, banky boli viac vystavené zvýšenému riziku zhoršenia bilancií bánk. V niektorých nových členských štátoch EÚ, napr. v Českej republike, ale aj v Slovenskej republike, bankové sektory boli relatívne očistené od zlých úverov ešte pred ich privatizáciou a pri vzniku svetovej finančnej krízy sa minimálne podieľali na operáciách s finančnými derivátmi.

7.2.2 Garancie na vklady Pri poskytovaní garancií možno sledovať rozdielny prístup jednotlivých štátov. Okrem toho štáty EÚ prijali opatrenia v bankovom sektore, a to od poskytovania vládnych garancií až po znárodnenie niektorých bánk. Pred vznikom svetovej finančnej krízy väčšina štátov EÚ poskytovala garancie do výšky 20 000 €46). Po vzniku svetovej finančnej krízy možno sledovať značne diferencovaný prístup pri prijímaní opatrení v oblasti garancií. Prehľadné spracovanie objemov garancií na vklady v štátoch EÚ a vo Švajčiarsku poskytuje tabuľka 7.6. Tabuľka 7.6: Garancie na vklady v štátoch EÚ a vo Švajčiarsku (v tisícoch €) Štát

Pred krízou

Po kríze

Belgicko

20

100

Bulharsko

20

50

Cyprus

20

100

Česká republika

25

50

Dánsko

40

bez limitu

Estónsko

20

50

Fínsko

25

50

Francúzsko

70

70

Grécko

20

100

Holandsko

20

100

Írsko

20

bez limitu

Litovsko

20

50

Poznámka

október 2008 – september 2009 do konca roka 2009 na tri roky, na všetky vklady na všetky vklady na dva roky

46) Česká republika poskytovala garancie na vklady do výšky 25 000 €, Dánsko 40 000 €, Fínsko 25 000 €, Francúzsko 70 000 €, Poľsko 23 000 €, Portugalsko 25 000 €, Slovinsko 23 000 €, Švédsko 28 000 €, Taliansko 103 000 € a Veľká Británia 45 000 €.

88


Verejná podpora bankového sektora v štátoch EÚ | 7 | Štát

Pred krízou

Po kríze

Poznámka

Lotyšsko

22

100

Luxembursko

20

100

Maďarsko

20

42

Malta

20

100

Poľsko

23

50

Portugalsko

25

100

Rakúsko

20

bez limitu

Rumunsko

20

50

Slovenska republika

20

bez limitu

Slovinsko

25

bez limitu

SRN

20

bez limitu

Španielsko

20

100

Švédsko

28

46

500 000 švédskych korún

Švajčiarsko

20

66

100 000 švajčiarskych frankov

Taliansko

103

103

Veľká Británia

45

54

platné na rok politické garancie na všetky vklady

vklady v domácich bankách

fyzické osoby a niektoré právnické

50 000 anglických libier

Prameň: vlastné spracovanie (Bloomberg, BIS, EK, MMF).

Okrem veľkého rozsahu garancií vkladov, jednotlivé štáty poskytli aj garancie na emisie dlhopisov v niektorých štátoch EÚ. Cieľom poskytnutých garancií bolo znížiť rizikovú prémiu, a tým aj cenu emitovaných dlhopisov.

7.2.3 Garancie na emisie dlhopisov vybraných štátov EÚ Po páde jednej z najväčších investičných bánk Lehman Brothers niekoľko členských štátov EÚ pristúpilo k zavedeniu vládnych garancií na dlhopisy bánk47). Po emisiách vládnych garantovaných dlhopisov bol na trhu o tieto dlhopisy veľký záujem investorov. Z tabuľky 7.7 vyplýva, že jednotlivé štáty EÚ pristupovali rozdielne k počtu a objemu emisií, počtu emitovaných dlhopisov, priemernému objemu a lehotám splatnosti. Najväčší objem emisií uskutočnili ekonomicky najväčšie štáty, t. j. VB, SRN a Francúzsko. Najväčší počet emitentov pripadol na Dánsko, Španielsko a VB. Najväčší počet emitovaných dlhopisov bol realizovaný vo VB, v Dánsku a vo Švédsku. 47) Jedna z prvých realizovaných garancií sa uskutočnila dňa 22. októbra 2008 anglickou bankou Barclays. Od tohto obdobia sa zvýšil záujem investorov o trh s garantovanými dlhopismi hlavne vo Francúzsku, SRN a vo VB.

89


PODNIKATELSKÉ PROSTŘEDÍ V EU Z HLEDISKA VEŘEJNÝCH FINANCÍ Tabuľka 7.7: Garancie na emisie dlhopisov vybraných štátov EÚ za obdobie október 2008 – máj 2009 Objem emisii (mld. €)

Počet emitentov

Počet emitovaných dlhopisov

Priemerný objem dlhopisu (mld. €)

Priemerná lehota splatnosti (mesiace)

VB

113

10

134

0,8

29

SRN

109,3

9

32

34

16

Francúzsko

84,7

2

37

2,3

28

Holándsko

41,6

5

30

1,4

45

Španielsko

26,3

23

40

0,7

30

Švédsko

17,9

4

66

0,3

32

Írsko

17,5

7

55

0,3

19

Rakúsko

15,6

4

16

1,0

35

Dánsko

11,9

23

97

0,1

18

Belgicko

2,0

1

1

2,0

18

Luxembursko

0,8

1

3

0,3

16

Štát

Prameň: vlastné spracovanie (Bloomberg, BIS, MMF).

Najvyšší priemerný objem dlhopisov bol realizovaný v SRN. Holandsko, Rakúsko a Švédsko patria k štátom, ktoré emitovali dlhopisy s najdlhšou lehotou splatnosti. Ďalším veľmi významným opatrením na stabilizáciu v bankovom sektore bola rekapitalizácia bánk.

7.2.4 Rekapitalizácia bánk Od vzniku svetovej finančnej krízy vlády v priemyselne vyspelých štátoch začali poskytovať podporu bankám a finančným inštitúciám. Hlavným cieľom podpory bankového sektora bola snaha o odvrátenie možného bankrotu niektorých bánk v štátoch EÚ a prispieť k ich štandardnému fungovaniu. Rozsiahle podporné systémy na záchranu bankového systému mali takúto podobu: l na posilnenie základného kapitálu formou dodatočných injekcií boli poskytnuté garancie na záväzky bankám, l na zníženie rizík veľkých strát boli poskytnuté nákupy alebo garancie. Od vzniku svetovej finančnej krízy vlády jednotlivých štátov EÚ zohrali nezastupiteľnú úlohu pri podpore bankového sektora. Rozsah poskytnutých pomocí bankovému sektoru bol z historického hľadiska bezprecedentný.

90


Podnikatelské prostředí v EU z hlediska veřejných financí