Issuu on Google+

§ 442

Zodpovednosť za škodu

Nesplnenie povinnosti povinnej strany, ktorá bola spôsobená poškodenou stranou, môže v praxi spočívať napr. v odovzdaní vadnej veci, ktorá má byť použitá na vyhotovenie diela, ak zhotoviteľ nemohol vadnosť veci včas odhaliť, v neodbornej oprave veci získanej podnikateľom na základe kúpnej zmluvy v záručnej dobe, v odovzdaní nevhodne zabaleného tovaru na prepravu a pod. Ustanovenie § 376 OBZ, v ktorom je vylúčená náhrada škody pre konanie poškodeného má kogentnú povahu, a preto sa zmluvné strany nemôžu od neho odchýliť ani jeho účinky na zmluvný vzťah vylúčiť. Osobitným ustanovením k § 441 OZ je § 6 ods. 3 zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, podľa ktorého výška škody spôsobenej vadným výrobkom sa zníži, ak výrobca preukáže, že škoda bola spôsobená vadným výrobkom a súčasne aj zavinením poškodeného alebo osoby, za ktorú poškodený zodpovedá.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať. Súvisiace ustanovenia a predpisy: § 420, § 420a, § 443, § 450 a § 459 OZ; § 378 – 381 OBZ; § 186 – 196 a § 217 ZP; § 124 TZ; zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov; vyhláška č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Literatúra: Brodický, J.: Náhrada škody na maloobchodních prodejnách po vloupání. Socialistické súdnictvo, 1980, č. 2; Černý, M.: Lze při náhradě škody srážet amortizaci? Socialistická zákonnost, 1960, č. 6; Damohorský, M.: Ekologická újma – nový pojem našeho právního řádu. Právní praxe, 1994, č. 5; Eliáš, K.: Jak hradit škodu? Právní rozhledy, 2008, č. 7; Eliáš, K.: Obsah, způsob a rozsah náhrady škody v soukromém právu. Právní rádce, 2008, č. 1; Havliš, M.: Škoda, skutečná škoda a jiná škoda v občanském právu. Pojistný obzor, 1971, č. 2; Chudý, Š.: Ak náklad na opravu poškodeného vozidla presiahne cenu vozidla. Pojistný obzor, 1973, č. 8; Kindl, M., Šíma, A.: Několik poznámek o rybách, zvířatech a náhradě škody na nich. Právník, 2007, č. 1; Kučera, R., Matějčková, O.: Škoda na předmětu finančního leasingu. Právní fórum, 2005, č. 9; Motejzlík, J.: Skutečné škody podle § 442 občanského zákoníku. Pojistný obzor, 1969, č. 10; Petr, B.: Ušlý zisk. Právní rozhledy, 2004, č. 15; Vybíral, B.: V čem spočívá škoda způsobená tzv. fructum usus? Právník, 1959, č. 8; Záhořová, H.: Několik poznámek k ekologické odpovědnosti. Socialistická zákonnost, 1989, č. 6.

1. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 442 až 450 upravuje spôsob a rozsah náhrady škody na veciach a na zdraví a pri usmrtení poškodeného. Pod spôsobom náhrady škody má zákon na mysli formou, v akej sa odškodňuje poškodený subjekt. V prípade majetkovej škody sa v ustanovení § 442 ods. 3 OZ rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením majetku do stavu pred vznikom škody. V prípade škody (ujmy) na zdraví vystupuje do popredia peňažná forma náhrady vo forme renty (strata na zárobku, dôchodku) alebo jednorazového odškodnenia (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady liečenia a pohrebu, jednorazové vyrovnanie, kapitalizácia renty). Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. Škodou, ktorá sa má tu nahradiť vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odňatia alebo zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu práve o hodnotu tejto veci. 1150


Zodpovednosť za škodu

§ 442

Pojem „rozsah náhrady škody“ Občiansky zákonník nevymedzuje. Vychádza sa z diferenčnej hypotézy, ktorú zastával nemecký právnik F. Momsen. Podľa nej znamená rozsah škody porovnanie skutočného majetkového stavu poškodeného s hypotetickým stavom, ktorý by tu bol, keby nenastala škodová udalosť. K Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pred poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o – po skutkovej stránke identický – nárok na náhradu za poškodenie veci (Uz NS ČR z 23. 9. 2008, sp. zn. 25 Cdo 3010/2006).

Občiansky zákonník upravuje rozsah náhrady škody predovšetkým vo vzťahu ku škodám spôsobeným na veciach (§ 443 OZ) a osobitne vo vzťahu ku škodám spôsobeným na zdraví, resp. v prípade smrti poškodeného (§ 444 a nasl. OZ). V občianskom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum): škodu je potrebné nahradiť vždy v plnom rozsahu. Určujúcim kritériom pre rozsah reparácie je vždy výška spôsobenej škody, nie stupeň zavinenia škodcu. Z toho dôvodu je škodca povinný nahradiť škodu vždy v rovnakom rozsahu, bez ohľadu na to, či škodu spôsobil ľahkovážne (pri nevedomej nedbanlivosti) alebo úmyselne. 2. Pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Pod škodou možno chápať – zjednodušene povedané – nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma spočívajúca napr. v bolestiach, duševnej alebo citovej ujme a znížení dôstojnosti človeka). Občiansky zákonník počíta s náhradou len niektorých z naposledy uvedených škôd (pozri § 16 a § 444 OZ). Napriek, že v Občianskom práve platí zásada úplnej reparácie, nemožno majetok poškodeného takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody), poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. To sa týka najmä škody na veciach, škody na strate príjmu (ušlý zisk) vo forme zárobku, dôchodku alebo ušlého výživného a škody vo forme nákladov na liečenie a na pohreb poškodeného. V prípade škody na zdraví sa strata na zárobku, dôchodku či výživnom a z toho vzniknutá majetková ujma kompenzuje vo forme peňažného dôchodku (§ 445 OZ). V prípade nemajetkovej ujmy (priama ujma na zdraví vo forme bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia, ujma na osobnosti podľa 13 ods. 2 OZ), kedy výšku majetkovej ujmy nemožno peňažne vyčísliť, sa hradí tzv. fiktívna náhrada škody. Ustanovenie § 442 OZ nemožno považovať za generálnu klauzulu, ktorú by bolo možné aplikovať aj pri škode (ujme) na zdraví. Možno ho však použiť na základe analógie zákona aj na škodu na zdraví, ktorá sa hradí peňažným dôchodkom (s výnimkou jednorazového odškodnenia bolesti poškodeného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ). 3. Škodu v zmysle ustanovenia § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri § 106 OZ). Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie následkov škody). Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa 1151


§ 442

Zodpovednosť za škodu

(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil alebo ak v dôsledku konania inej osoby (škodcu) došlo k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky. Takisto aj finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.) znižujúce majetkový stav oprávneného zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú sumu neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu (v prípade zodpovednosti za konanie orgánu verejnej moci). Majetkovou ujmou je tiež strata majetkového výnosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by poškodený získal, ak by nedošlo ku škodovej udalosti. K Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči jeho dlžníkovi, ktorej náhrada je požadovaná od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (Uz NS ČR zo 7. 10. 2004, sp. zn. 25 Cdo 105/2004).

Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha (napr. vo výške ceny nedodaného diela alebo vo výške nákladov, ktoré poškodený musel zbytočne vynaložiť v dôsledku toho, že nemohol pokračovať v stavebnej činnosti, vo výške nákladov súvisiacich s uplatnením nároku v súdnom konaní, vo výške nákladov na obstaranie novej veci, a pod.). Občiansky zákonník v ustanovení § 443 OZ len stanovuje, akým spôsobom sa má určiť výška náhrady škody na veci. V § 442 ods. 1 OZ je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhradzuje skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (rovnaké rozlíšenie pozná aj § 379 OBZ). Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky tvoriace obsah pojmu škoda. Občiansky zákonník však, rovnako ako pri pojme škoda, neposkytuje žiadnu definíciu, čo je skutočnou škodou alebo ušlým ziskom. Na druhej strane presné rozlíšenie medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom je v niektorých prípadoch ťažko možné. Ustanovenie § 442 OZ v znení platnom do vydania zákona č. 509/1991 Zb. nepoznalo síce pojem „ušlý zisk“, avšak umožňovalo poškodenému priznať súdom tzv. „inú škodu“, ak išlo o škodu spôsobenú úmyselne a ak nepriznanie takej škody by odporovalo dobrým mravom. Za inú škodu súdna prax považovala nielen prípady, ktoré možno dnes kvalifikovať ako ušlý zisk (napr. ušlý úrok v banke, ktorý poškodený nemohol dosiahnuť v dôsledku odcudzenia peňazí alebo strata tržieb predajne v dôsledku odcudzenia tovaru), ale aj prípady, ktoré možno hodnotiť ako tzv. nepriamu škodu, ktorá sa podľa platnej úpravy nenahrádza. Typickým príkladom naposledy uvedenej škody je v súčasnosti napr. strata (prepadnutie) lízingových splátok nájomcu, keď počas lízingového vzťahu dôjde k odcudzeniu motorového vozidla a nájomca takto nenadobudne vec do vlastníctva. Toto je ďalší príklad, ako zákonodarca po r. 1989 zúžil pojem škody a obral poškodených o časť subjektívnych práv pri uplatňovaní svojich nárokov na náhradu škody. 4. Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza pri určení výšky škody na veci). S vymedzením skutočnej škody sa možno stretnúť vo vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podľa jej prílohy č. 6 (Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel) pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. K Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu (R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3).

1152


Zodpovednosť za škodu

§ 442

Skutočná škoda sa vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a po poškodení. Skutočná škoda nevznikla, ak sa ku dňu rozhodovania súdu majetkový stav poškodeného dosiaľ neznížil (Uz NS ČR z 29. 1. 2003, sp. zn. 25 Cdo 586/2001). Pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia (§ 443 OZ) a nahradená má byť ujma, ktorá spočíva vo zmenšení majetkového stavu poškodeného, pričom zmenšením majetkového stavu je už samotné poškodenie veci. Peňažná náhrada tohto úbytku je buď ekvivalentom hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55 /1971), alebo – najmä ak nie je uvedenie do stavu pred poškodením možné – možno vychádzať z ceny, akú mala vec v čase poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu, teda výšku odškodnenia možno stanoviť porovnaním obvyklej ceny, akú vec mala bezprostredne pred poškodením a akú mala v stave po poškodení. Obvyklú (všeobecnú, trhovú) cenu predstavuje cena, za ktorú možno v danom mieste a čase zadovážiť náhradné veci rovnakých kvalít. V žiadnom prípade však nejde o administratívnu či účtovnú hodnotu veci a rozhodujúca nemôže byť ani cena, za ktorú bola vec po poškodení predaná alebo cena, akú je možné jej predajom hypoteticky dosiahnuť. K V danej veci bola náhrada škody stanovená vo výške nákladov potrebných na odstránenie a opravu poškodenia domu žalobcov, spôsobeného stavebnou činnosťou pri stavbe kanalizácie. Zníženie administratívnej (úradnej) ceny stavby v prípade predaja domu tretej osobe nepredstavuje skutočnú škodu, za ktorú škodca zodpovedá, a to nielen preto, že tzv. úradná cena nie je veličinou, od ktorej sa odvíja rozsah majetkovej ujmy poškodeného, ale najmä preto, že cena, za ktorú možno vec predať, je okolnosťou, ktorá nesúvisí so škodovou udalosťou alebo s konaním, za ktoré zodpovedá škodca. Výšku škody nemožno robiť závislou od toho, či poškodený predá vec a za akú cenu (protihodnotu), pretože aj tieto okolnosti sú náhodné a to bez súvislosti s príčinou vzniku škody (analogicky R 25/1990, R 27/1977). Ani možnosť vzniku ďalšieho poškodenia domu z jednej a tej istej príčiny nie je podkladom pre náhradu za „zníženie úradnej ceny domu“, ale môže byť dôvodom vzniku ďalšieho (nového) nároku na náhradu škody v budúcnosti (Ro NS ČR z 23. 8. 2007, 25 Cdo 2169/2005).

V súdnej praxi je jednotný názor, že skutočnou škodou je v zmena hodnoty poškodenej veci pred vznikom škodovej udalosti a po nej. K Zmena v hodnote viniča – Zmena v hodnote viniča spôsobená poprašovaním susedných pozemkov umelým hnojivom a pozostávajúca v tom, že zasiahnutý vinič nezarodí, hoci za bežných klimatických podmienok by sa tak stalo, je skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ (Z IV, s. 628 ods. 3 a V 6/1983). K Vplyv inflácie na pohľadávku – Porovnanie hodnôt majetkového stavu na účely náhrady škody je možné iba prevodom na peniaze, ktoré plnia úlohu všeobecného ekvivalentu. Túto svoju funkciu peniaze nestrácajú ani vplyvom inflácie; vplyvom inflácie na hodnotu pohľadávky na peňažné plnenie však skutočná škoda podľa Občianskeho zákonníka nevznikne (Ro NS ČR z 31. 3. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1272/2001).

Podľa názoru všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Na ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. K Pri opraviteľnom poškodení predmetu skutočnú škodu predstavuje náklad na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené vzniknuté znehodnotenie, možno žiadať aj ďalšiu náhradu z tohto dôvodu (R 17/1962).

V nadväznosti na to súdna prax uznala, že vlastníkovi pozemku, na ktorý preniká znečistenie zo strany susedného pozemku, vzniká škoda už samotným znížením hodnoty pozemku, bez ohľadu na to, či poškodený už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou či na odstránenie znečistenia. Ak však škoda spočíva v povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, možno priznať právo na náhradu škody iba vtedy, ak táto peňažná suma už bola zaplatená a dlh vyrovnaný. Poškodenému totiž v týchto prípadoch do tejto doby žiadna škoda nevznikla, lebo nedošlo k úbytku jeho majetkových hodnôt, pretože jeho majetok sa nezmenšil (Rc 14/2005). Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z majetkového stravu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch, a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi, napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na základe uvedeného nemožno za skutočnú škodu považovať iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, 1153


§ 442

Zodpovednosť za škodu

ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu (napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného). V súčasnej doktríne sa pojem skutočnej škody nechápe vždy jednotne. Zatiaľ čo časť judikatúry napr. pripustila že „charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu“ (R 6/2004), ďalšia časť judikatúry sa prikláňa k užšiemu chápaniu škody, a to tak, že: „Pozitívna škoda vzniká na majetkových aktívnych hodnotách a zaťaženie imania poškodeného pohľadávkou nie je škodou, pretože škoda na majetku poškodenému vznikne až zaplatením pohľadávky, nie už jej vznikom“ (Rc 14/2005). Súdna prax pojem skutočnej škody vysvetľuje jednak negatívne, jednak pozitívne. Pokiaľ ide o negatívne vymedzenie, za majetkovú škodu, a teda i za skutočnú škodu, sa podľa judikatúry nepovažuje: — strata doposiaľ neulovených rýb žijúcich v tečúcich vodách na strane oprávneného subjektu rybárskeho práva. Pri škodách spôsobených zverou, ktorej početnosť nemožno lovom znižovať, zodpovedá štát subjektu rybárskeho práva za ušlý zisk spočívajúci v nedosiahnutí predpokladaného hospodárskeho prospechu z lovu rýb (Rc 6/2006); — alikvotnú časť poistného na havarijné a povinne zmluvné poistenie za obdobie, počas ktorého bolo vozidlo v dôsledku poškodenia vyradené z prevádzky (Z IV, s. 620); — zníženie kúpnej sily peňazí (zmenšenie pohľadávky ako súčasti majetku o sumu inflácie) v dôsledku dĺžky trvania súdneho konania (Ro NS ČR z 31. 3. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1272/2001); — znehodnotenie veci (peňazí) v dôsledku jej oneskoreného vydania, pričom poškodený žiadal nahradiť sumu, s ktorou nemohol disponovať, napr. tým, že nemohol získať úrok z vkladu na termínovanom vkladovom účte (Ro NS ČR z 31. 3. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1272/2001); — ak žalobca nebol vlastníkom veci v dobe, kedy bola stratená, jemu odňatá či zničená, nevznikla mu skutočná škoda spočívajúca v hodnote tejto veci (Ro NS ČR z 20. 8. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1331/2001); — rozdiel medzi nákladmi na obstaranie veci a sumou odpočítanou za predaj veci po poškodení, nie je majetkovou ujmou poškodeného, teda skutočnou škodou, za ktorú by zodpovedal ten, kto vec poškodil. Ako už skôr vyvodila súdna prax, výšku škody na veci nemožno robiť závislou od toho, ako naloží poškodený s vecou, teda či ju po poškodení predá a za akú cenu, pretože tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti so škodovou udalosťou alebo s konaním škodcu, ktoré bolo príčinou vzniku škody (porovnaj napr. R 25/1990) (Ro NS ČR zo 14. 8. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1704/2006). K Samotná strata možnosti užívať nehnuteľnosť nepredstavuje odškodniteľnú ujmu. V posudzované veci bol žalobca bez súdneho výkonu rozhodnutia vyprataný z bytu, ku ktorému mu svedčilo právo nájmu bez toho, aby súdne rozhodnutie o vyprataní nadobudlo právoplatnosť. Nie je pochybnosť o tom, že v súvislosti s tým mu mohli vedľa nemajetkovej ujmy vzniknúť aj ujmy majetkové, teda škoda v zmysle ustanovenia § 442 OZ. Na splnenie podmienky vzniku škody, ako materiálnej ujmy, je však potrebné, aby išlo o zásah prejavujúci sa v majetkovej sfére poškodeného, teda aby bol negatívnym spôsobom dotknutý jeho majetkový stav. Z obsahu spisu a predovšetkým zo žaloby samotnej je zrejmé, že žalobca skutkovo opísal ujmu, ktorej náhradu požaduje, ako náklady potrebné na nadobudnutie bytu po tom, čo bol z doterajšieho nájomného bytu vyprataný. Ak skutočná škoda predstavuje ujmu prejavujúcu sa v znížení majetkového stavu, potom vskutku k nemu ešte nedošlo, pretože žalobca si náhradný byt nezaobstaral a zo svojho majetkového stavu prostriedky nevynaložil. Žalobca v danej veci prišiel okrem toho o možnosť byt užívať z titulu nájomného práva, nie o byt samotný (jeho hodnotu), pretože ten netvoril jeho majetkový stav pred vznikom škodovej udalosti. Ak žalobca nestratil vlastnícke právo k bytu, nevznikla mu škoda napraviteľná obstaraním bytu do vlastníctva. Nájomcom vyčíslená škoda vo výške hodnoty bytu nemôže tak byť odškodniteľnou ujmou v prípade nezákonného vypratania z nájomného bytu (Ro NS ČR zo 7. 1. 2010, sp. zn. 25 Cdo 1152/2009).

1154


Zodpovednosť za škodu

§ 442

Súdna prax a doktrína považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov. Nižšie uvádzame typické prípady skutočnej škody v praxi. Zmenšenie majetku poškodeného spočívajúce v úbytku majetku – V tomto prípade ide o stratu, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci, pričom skutočná škoda tu vzniká už v okamihu zničenia, straty, poškodenia alebo znehodnotenia majetku (napr. zrážka motorových vozidiel, rozbitie vzácnej vázy, odcudzenie bicykla) a kde veľkosť skutočnej škody spravidla predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu (pozri R 55/1971). K Okolnosť, či a za akú cenu sa poškodenému podarí znehodnotenú vec predať alebo cena, akú možno hypoteticky jej predajom dosiahnuť, sama osebe nie je rozhodujúcou veličinou, od ktorej by sa mal odvíjať rozsah skutočnej škody, pretože cena, za ktorú možno vec v čase po vzniku škody predať, je okolnosťou nesúvisiacou so škodovou udalosťou, za ktorú škodca zodpovedá, výška spôsobenej škody nezávisí od toho, či sa poškodená vec predá alebo nie a za akú cenu (Ro NS ČR z 21.11.2007, sp. zn. 25 Cdo 376/2006).

Náklady vynaložené so vznikom alebo zabezpečením škody – Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov (napr. nákladov na odstránenie zničenej veci, opravu poškodenej veci, dopravu do miesta opravy, zaplatenie zmluvnej pokuty dodávateľovi poškodeného porušením povinnosti poškodeného v dôsledku konania škodcu a na odvrátenie škody) (R 7/1992, R 5/1978, R 71/1971, R 12/1991). K Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (R 7/1992). K Náklady na vypožičanie automobilu za dobu po skončení opravy poškodeného vozidla nemožno pokladať za náklady, ktoré poškodený v súvislosti so vznikom škody účelne vynaložil, teda za primerané náklady spojené s používaním náhradného vozidla; rovnako náklady za požičanie automobilu vyššej triedy nie sú účelne vynaloženými nákladmi (Ro NS ČR z 25. 5. 2006, sp. zn. 32 Odo 674/2005). K Ak v súvislosti s nemožnosťou užívať protiprávne zadržiavanú vec vynaložil jej vlastník peňažné prostriedky, aby účel, na ktorý vec obvykle užíval, dosiahol inak, vznikla mu skutočná škoda (Ro NS ČR z 27. 9. 2006, sp. zn. 25 Cdo 2176/2006).

Náklady vynaložené na opravu poškodenej veci – Ide o náklady účelne vynaložené na vyváženie majetkových dôsledkov toho, že uvedenie do pôvodného stavu nebolo uskutočniteľné, pretože to nebolo dobre možné alebo účelné (napr. ak náklady na opravu by prevýšili časovú hodnotu veci k momentu vzniku škody). K Výška škody na dome, ktorý bol protiprávne čiastočne demolovaný, sa určí sumou zodpovedajúcou nákladom na uvedenie domu do stavu pred vykonaním čiastočnej demolácie; nie je podstatné, či, za akú sumu a v akom stave vlastník neskôr dom predal (Ro NS ČR z 19. 9. 2002, sp. zn. 25 Cdo 2575/2000).

Náklady vynaložené na obstaranie novej veci – Za skutočnú škodu možno považovať napr. náklady potrebné na obstaranie novej veci (napr. v prípade straty vypožičanej knihy). Ide o náklady, ktoré poškodený musí vynaložiť na získanie novej veci za vec poškodenú, zničenú alebo odcudzenú, a to i vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody. K Ak organizácia už nemá možnosť kúpiť vec, ktorú občan po uzavretí zmluvy o požičaní veci stratil alebo zničil, potom skutočnou škodou, ktorá organizácii vznikla je niekedy aj hodnota nákladov na obstaranie tejto veci, napr. vyhotovením takej istej novej veci (kópie) (R 5/1978).

Márne alebo dodatočne vynaložené náklady – Ide o náklady, ktoré poškodený zbytočne vynaložil na obstaranie veci (tzv. zmarená investícia) (napr. ak stavebník na základe neskoršie zrušeného stavebného povolania postavil rodinný dom). Majetková škoda tu vznikne až po tom, keď poškodený stratí možnosť využívať svoje právo (napr. náklady, ktoré poškodený už vynaložil, aby mohol vykonávať svoje majetkové práva) (pozri Ro NS ČR z 29. 4. 2008, sp. zn. 25 Cdo 2598/2006). K Za škodu vzniknutú zvýšenými nákladmi na stravovanie v súvislosti so zmareným stykom s maloletým dieťaťom by bolo možné považovať rozdiel medzi účelne vynaloženými vyššími nákladmi a bežnými nákladmi žalobcu na stravu (B 5/1989). K Ak objednávateľ musel v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zhotoviteľa vynaložiť náklady na dokončenie diela, ktoré by inak nevynaložil a ktoré spočívali v zaplatení vyššej ceny za dielo dokončenej inými zhotoviteľmi, potom cenový rozdiel predstavuje skutočnú škodu (Ro NS ČR z 13. 1. 2009, sp. zn. 32 Cdo 1503/2008). K Náklady na mzdy a ďalšie súvisiace náklady, ktoré vynaložil poškodený zamestnávateľ zbytočne, t. j. na iné ako zamýšľané činnosti, pretože jeho zamestnanci nemohli vykonávať činnosť, pre ktorú boli zamestnaní, prípadne

1155


§ 442

Zodpovednosť za škodu

nevykonávali ani inú pracovnú činnosť v prospech poškodeného, hoci im bola mzda zaplatená, predstavujú skutočnú škodu (Ro NS ČR z 24. 4. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1807/2001). K Sumy, ktoré poškodený vynaložil zo svojho na stavebné úpravy objektu škodcu a ktoré sa v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti škodcu stali márne vynaloženou investíciou, predstavujú skutočnú škodu (Uz NS ČR z 20. 12. 2006, sp. zn. 25 Cdo 2316/2005). K Ak v dôsledku nečinnosti škodcu nedošlo k prihláseniu patentu v cudzine, predstavujú zaplatené poplatky a zbytočne vynaložené náklady patentového konania skutočnú škodu (Ro NS ČR z 27. 6. 2006, sp. zn. 25 Cdo 453/2005).

Ak predávajúci odstúpi od zmluvy o predaji nehnuteľnosti pre omeškania kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny, predstavujú zbytočne vynaložené náklady predávajúceho na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností skutočnú škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením právnej (zmluvnej) povinnosti kupujúceho (Rc 71/2008). Náklady vynaložené na zaplatenie provízie realitnej kancelárie za sprostredkovanie príležitosti na uzavretie nájomnej zmluvy sa nestali zbytočne vynaloženými, aj keď sa práva a povinnosti z uzatvorenej nájomnej zmluvy neuskutočnili (R 19/2009). Obmedzenie alebo strata možnosti využívať majetkové právo – V praxi ide o majetkovú stratu spôsobenú obmedzením alebo zánikom možnosti vykonávať určité majetkové právo (najmä pohľadávku). Majetková škoda tu nastáva v okamihu, keď poškodený stratí možnosť disponovať svojím právom (napr. zmarenie možnosti uspokojiť pohľadávku z majetku dlžníka) (Rc 6/2004). Určenie, či v konkrétnom prípade ide o skutočnú škodu, závisí od posúdenia všetkých okolností prípadu. Škodca bude na účely náhrady škody povinný uhradiť škodu zodpovedajúcu cene veci, ktorú mala vec v čase, keď došlo k poškodeniu (§ 443 OZ). Pokiaľ ide o škodu na novej veci, poškodenému patrí náhrada v plnej výške, avšak zodpovedajúcej cene, ktorú má vec v čas poškodenia. Ďalej uvádzame ďalšie prípady, ktoré v súlade s doktrínou a judikatúrou sa považujú za skutočnú škodu. Skutočnou škodou môže byť aj ujma spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Skutočná škoda pri vlámaní do predajne nespočíva len vo vyjadrení hodnoty odcudzeného alebo poškodeného tovaru a zariadenia predajne, ale môže spočívať aj v majetkovej ujme, ktorá vznikla tým, že prevádzkovateľ predajne nemohol dosiahnuť uspokojenie nároku na vyúčtovanie majetkových hodnôt, ktoré zveril hmotne zodpovednému zamestnancovi, ktorý sa oslobodil od zodpovednosti za zverené hodnoty tým, že preukázal, že vlamač vytvoril v predajni svojím protiprávnym konaním situáciu, ktorá hmotne zodpovednému zamestnancovi bránila hospodáriť a starať sa o zverené predmety (R 40/1971). Ak si poškodený nemôže zabezpečiť za výkupné ceny náhradu za škodu spôsobenú na poľnohospodárskych výrobkoch a mohol by si zabezpečiť náhradu len vynaložením súm v bežnom hospodárskom styku, za ktoré možno zabezpečiť rovnaké množstvo vecí rovnakého druhu, t. j. za sumu zodpovedajúcu všeobecnej cene veci na trhu v čase, keď škoda vznikla, treba za škodu považovať takúto sumu (R 41/1957). Prípadom judikovanej skutočnej škody je tiež situácia, keď rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zmaril druhému rodičovi styk s dieťaťom, keď ho včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa), ktorá bránila styku s maloletým v dohodnutom čase, čím poškodenému rodičovi vznikla škoda spočívajúca v tom, že vynaložil náklady na použitie vlastného motorového vozidla, na prepravu do miesta styku s dieťaťom, ktorá sa však v dôsledku konania druhého rodiča neuskutočnila (R 12/1990). Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady súvisiace s odstraňovaním následkov škodovej udalosti (napr. odstránenie znečistenia vozovky a okolia cesty od vytekajúcich pohonných látok, odstránenie vozidiel z cesty po dopravnej nehode) a tiež aj náklady potrebné na zistenie rozsahu škody (napr. náklady na vyhotovenie znaleckého posudku). Skutočnou škodou je podľa judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (R 7/1992). K Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie veci, ktorá má nahradiť dočasne nepoužiteľnú vec v dôsledku poškodenia, v porovnaní s nákladmi na užívanie poškodenej veci; zaplatením požičovného (napr. za auto) sa zmenší existujúci majetkový stav poškodeného, avšak dôsledkom poškodenia

1156


Zodpovednosť za škodu

§ 442

vlastnej veci, pre ktoré bolo potrebné použiť vypožičanú vec, je iba vynaloženie sumy, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie veci výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním vlastnej veci (porovnaj Rc 7/1992). Suma, ktorú poškodený uplatnil voči škodcom z titulu náhrady škody v posudzovanom konaní a ktorá zodpovedá sume, ktorú dlhuje svojmu veriteľovi z dôvodu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený. Ak odvolací súd vyvodil, že poškodenému nevznikla škoda, pretože zatiaľ nezaplatil sumu, ktorá podľa neho predstavuje škodu, náhrady ktorej sa domáha, posúdil otázku vzniku zodpovednosti za škodu správne (porovnaj Rc 14/2005) (Uz NS ČR zo 7. 2. 2007, sp. zn. 25 Cdo 2744/2006).

Súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s uplatňovaním nároku. Za skutočnú škodu na majetku poškodeného treba považovať aj náklady vzniknuté žalobcovi (poškodenému) pri uplatnení nároku v trestnom konaní (R 71/1971) alebo tým, že poškodený musel hradiť náklady právneho zastúpenia pri nutnej obhajobe v rámci nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (R 20/1981). Príklad: Na diaľnici došlo k poškodeniu motorového vozidla. Za škodu zodpovedá prevádzateľ iného vozidla, ktorý bude musieť uhradiť skutočnú škodu na poškodenom vozidle. Skutočnou škodou je tu mimo škody vzniknutej na motorovom vozidle aj hodnota spotrebovaných pohonných látok (R 27/1977), hodnota diaľničnej známky, ktorú si musí poškodený opätovne kúpiť, náklady potrebné na odstránenie zničeného vozidla z vozovky, náklad na odtiahnutie poškodeného vozidla do najbližšej autoopravovne, náklady vynaložené na odstránenie nepriaznivých ekologických dôsledkov havárie (napr. prečerpanie pohonných hmôt, odstránenie znečistenia vozovky a okolitej pôdy), náklady vynaložené na znalca, ktorý vyčíslil škodu na poškodenom vozidle, prípadné náklady na preloženie nákladu z poškodeného na iné vozidlo atď.

Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci, zodpovedajúcej poškodenej veci. K Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla; aplikácie zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom náhradného vozidla je pritom vylúčená V každom prípade však skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Aj pri porovnateľnom náhradnom vozidle platí, že rozsah náhrady, na ktorú je škodca povinný, je obmedzený z hľadiska účelnosti. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady vo vyššej sume ako je zvyčajne potrebná na prenájom porovnateľného vozidla, spočíva na poškodenom (Ro NS ČR 30. 3. 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007).

Podobným spôsobom je vymedzená skutočná škoda aj v Obchodnom zákonníku, ktorý za skutočnú škodu považuje zmenšenie majetku poškodeného v dôsledku poškodenia, straty alebo zničenia veci, náklady, ktoré musel poškodený vynaložiť v dôsledku škodovej udalosti (napr. náklady na vypratanie miestnosti, aby mohla byť opravená poškodená stena) a márne vynaložené náklady (napr. zaplatený nájom za nebytový priestor, ktorý nemohol byť využitý). 5. Popri náhrade skutočnej škody Občiansky zákonník pripúšťa i náhradu ušlého zisku. Ušlý zisk (lucrum cessans) je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možné – nebyť škodovej udalosti – odôvodnene očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh vecí. Nárok na náhradu ušlého zisku i skutočnej škody (§ 442 ods. 1 OZ) sú samostatnými od seba nezávislými nárokmi. Oba nároky môžu vzniknúť z tej istej škodovej udalosti, existencia skutočnej škody nie je predpokladom vzniku ušlého zisku. To platí aj naopak. Okolnosť, že pri určení výšky ušlého zisku sa vychádza zo sumy, ktorú by za normálnych okolností – nebyť škodnej udalosti – získal poškodený zo svojej činnosti s prihliadnutím na náklady, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť, nevylučuje možnosť vzniku skutočnej škody. Príčinou vzniku škody spočívajúcej v ušlom zisku nie je okolnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne očakávať majetkový prínos, ale len tá okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila (Ro NS ČR z 28. 1. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1501/2002). 1157


§ 442

Zodpovednosť za škodu

Podľa názoru judikatúry sa za ušlý zisk (predtým „iná škoda“) považuje ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo s ohľadom napr. na povahu prevádzky poškodenej právnickej alebo fyzickej osoby očakávať. V podstate ide o ušlý majetkový prospech (prírastok na majetku) (R III/1967, s. 51 ods. 5). K Ušlý zisk (predtým „iná škoda“) je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať (R 55/1971, s. 153 ods. 2).

Doktrína vysvetľuje ušlý zisk ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá – na rozdiel od skutočnej škody – spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene, t. j. dokladovateľným spôsobom, očakávať vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod vecí (& Bičovský, J., Holub, M. Náhrada škody v Československém právním řádu. Praha: Panorama, 1981, s. 186). Nestačí teda hypotetický ušlý zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať, čo so sebou prináša povinnosť vierohodného preukázania zo strany poškodeného. Preto je vecou každého prípadu, ako súd posúdi v konkrétnej situácii nárok poškodeného na úhradu ušlého zisku. Z hľadiska vzniku ušlého zisku nestačí iba všeobecný, resp. pravdepodobný predpoklad, ale vždy musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu vecí na základe dostatočne overených (doložených) a vyčíslených vecných podkladov očakávať. Judikatúra z tohto dôvodu považuje za ušlý zisk majetkovú ujmu spôsobenú tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Prax vychádza ďalej z toho, že každý prípad treba posudzovať individuálne tak, aby bola zistená ako vysoko pravdepodobná výška ušlého zisku, t. j. výška, ktorá sa podľa bežného uvažovania v praktickom styku blíži už k istote (pozri Ro NS ČR, sp. zn. II Odon 15/1996). K Majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku, sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu; obyčajné tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného na odškodnenie nestačí (Uz NS ČR z 25. 1. 2006, sp. zn. 25 Cdo 818/2005).

Medzi typické prípady straty zisku patrí prípad, keď v dôsledku škodového deja nemohol vlastník veci realizovať úžitkovú hodnotu veci tým, že ju dá do nájmu inému za odplatu. K Výška ušlého zisku v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľnosti sa viaže k sume, ktorú by poškodený v predmetnom období za obvyklých okolností na danom mieste získal na nájomnom na základe platnej nájomnej zmluvy, zodpovedajúcej bežným pomerom, od ktorej je potrebné odpočítať sumu, ktorú by musel na dosiahnutie tohto zisku vynaložiť. V rámci konania o náhrade škody musí teda žalobca tvrdiť a preukázať, že v predmetnom období hodlal a mal zároveň reálnu možnosť konkrétne priestory za určitú sumu prenajať a že by sa tak pri normálnom udalostí stalo, nebyť protiprávneho konania žalovaného (Ro NS ČR z 30. 1. 2003, sp. zn. 25 Cdo 676/2001). K Žalovaná, ktorá nevypratala pozemky vo vlastníctve žalobcov, porušila svoju právnu povinnosť (§ 420 OZ) a spôsobila žalobcom škodu vo forme ušlého zisku predpokladaného na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a treťou osobou (nájomcom) (Ro NS ČR zo 17. 8. 2000, sp. zn. 25 Cdo 2387/1998).

Občiansky zákonník neustanovuje kogentné pravidlá, akým spôsobom je súd povinný postupovať pri zisťovaní výšky ušlého zisku podnikateľa (obchodnej spoločnosti). Vždy je rozhodujúci stav, aký tu bol pred vznikom škody, teda predtým, ako poškodenému začala vznikať škoda. Spôsob zisťovania výšky ušlého zisku potom v každom jednotlivom prípade závisí od skutkových okolností a tvrdení poškodenej spoločnosti o konkrétnych okolnostiach, z ktorých vyvodzuje, že by v zažalovanom období dosahovala pri svojom podnikaní zisk, o ktorý prišla. K Strata obchodnej príležitosti – Ani okolnosť, že žalovaný zároveň zodpovedá za škodu na vozidle žalobcu, nevylučuje príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ústiacim do poškodenia vozidla, ktorým žalobca cestoval na obchodné rokovanie a škodou, ktorá vznikla žalobcovi vo forme ušlého zisku tým, že nedošlo k uzavretiu zmlúv, z ktorých mu mal vzniknúť majetkový prospech. Ak žalovaný zavineným poškodením vozidla znemožnil žalobcovi, aby sa dostavil na rokovanie nevyhnutné na uzavretie zmlúv, zodpovedá za ušlý zisk, pokiaľ tento vznikol absenciou žalobcu na obchodnom rokovaní (Ro NS ČR z 24. 5. 2001, sp. zn. 25 Cdo 1946/2000). K Strata obchodnej spoločnosti – V danom prípade bola výška ušlého zisku poškodenej spoločnosti konkrétne zisťovaná z výsledkov jej podnikateľskej činnosti v predchádzajúcich rokoch vo výške, v akej by skutočne dosiahla zisk v dobe, za ktorú je požadovaná náhrada, a nie – ako sa namieta s odkazom na § 381 OBZ v dovolaní – že by bola stanovená zjednodušeným spôsobom ako náhrada zisku vo výške spravidla dosahovanej za porovnateľných podmienok v obdobnom okruhu podnikania. Námietka, že právny názor na spôsob stanovenia výšky ušlého zisku nemá v danej veci oporu v Občianskom zákonníku, nemá už z toho dôvodu zásadný význam. Ostatne možno dodať, že ani v občianskoprávnych vzťahoch nie je vylúčená možnosť stanovenia výšky nároku na náhradu ušlého zisku (§ 136 OSP) formou tzv. fiktívneho príjmu, t. j. príjmu, aký by poškodený dosahoval v rozhodnom období, nebyť jeho vyradenia zo zárobkovej činnosti, v porovnaní s iným porovnateľným podnikateľom (Ro NS ČR z 31. 1. 2007, sp. zn. 25 Cdo 874/2005). K Predpokladané príjmy z podnikania – Náklady, ktoré na dosiahnutie zisku vynaložil podnikateľ, získava totiž pri svojej podnikateľskej činnosti späť, pretože na to, aby bol dosiahnutý zisk, musí byť príjem z podnikateľskej činnosti

1158


Obciansky zakonnik - komentar - ukazka