Issuu on Google+

11.

kapitola

Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní Trestný poriadok označuje občana, proti ktorému je vedené trestné stíhanie, štyrmi pojmami. Hovorí o občanovi ako podozrivom, obvinenom, obžalovanom a odsúdenom, a to podľa štádia konania, v ktorom sa práve nachádza. Postavenie obžalovaného nadobúda občan po podaní obžaloby a nariadení hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie tvorí jadro trestného konania, dáva nám odpoveď na najvýznamnejšiu otázku trestného konania, teda na otázku viny a trestu obžalovaného. Cieľom hlavného pojednávania je preskúmať obvinenie uvedené v obžalobe, vykonať dokazovanie a v konečnom dôsledku rozhodnúť o vine alebo o nevine obžalovaného a tiež v prípade uznania viny o uložení trestu za spáchaný trestný čin. V podmienkach slovenskej právnej úpravy sa vždy trestné stíhanie pred súdmi koná na základe obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a následne aj pred súdom zastupuje prokurátor. Obžalobu podáva prokurátor miestne a vecne príslušnému súdu po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, ktorého výsledky dostatočne odôvodnili postavenie obvineného pred súd. Už o podaní samotnej obžaloby upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby. Po doručení obžaloby na súd je vec pridelená konkrétnemu zákonnému sudcovi. 267


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

Sudca nariadi doručiť rovnopis obžaloby osobám uvedeným v § 240 ods. 1 TP, a to obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencovi, zúčastnenej osobe, zákonnému zástupcovi obvineného, ak nie je spôsobilý na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená a zástupcovi záujmového združenia občanov, ak jeho účasť na hlavnom pojednávaní prichádza do úvahy. K nariadeniu doručenia rovnopisu obžaloby sudca pristúpi bez ohľadu na to, že ešte neurčí termín hlavného pojednávania. Obvinenému a jeho obhajcovi sa takto poskytuje istý časový priestor na oboznámenie sa s dôkazmi, ktoré prokurátor navrhuje vykonať, a tiež na navrhovanie vlastných dôkazov. Na písomné oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov sú osoby podľa § 240 ods. 1 TP vždy vyzvané súdom prostredníctvom výzvy doručenej spolu s rovnopisom obžaloby. Prokurátor a obžalovaný spolu so svojím obhajcom majú právo navrhovať a zabezpečovať dôkazy, ktoré budú neskôr pred súdom vykonané. Súd má však možnosť vykonať aj stranami nenavrhnuté dôkazy, prípadne môže odmietnuť vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré boli stranám známe už v čase doručenia výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Odmietnutie takýchto dôkazov prichádza do úvahy najmä vtedy, ak už navrhnuté dôkazy považuje za dostatočné, no musí brať do úvahy objektívnosť a spravodlivosť svojho rozhodnutia. Návrh na vykonanie dôkazov má obsahovať okolnosti, ktoré majú byť objasnené, v prípade svedka je potrebné uviesť skutočnosti, o ktorých má byť vypočutý. Obvinený alebo prokurátor môžu navrhnúť, aby na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia a znalci. Platí, že o takejto skutočnosti musia byť prokurátor a obžalovaný informovaní najneskôr tri pracovné dni pred hlavným pojednávaním, aby mali dostatok času na prípravu a reagovanie na navrhnuté dôkazy. Uvedená lehota nemusí byť zachovaná len za predpokladu, že s tým prokurátor a obvinený súhlasia, inak je nevyhnutné hlavné pojednávanie odročiť.

Hlavné pojednávanie nariaďuje samosudca, resp. predseda senátu, ktorý tiež určuje termín konania hlavného pojednávania. Na hlavné pojednávanie 268


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

sú predvolávané osoby, ktorých prítomnosť sa či už z dôvodu výsluchu, alebo vykonania iného procesného úkonu vyžaduje. Na to, aby sa tieto osoby mohli na hlavné pojednávanie náležite pripraviť, ustanovuje Trestný poriadok isté lehoty. Platí, že obžalovanému musí byť poskytnutá od doručenia predvolania do termínu hlavného pojednávania lehota aspoň piatich pracovných dní na prípravu na hlavné pojednávanie. Obdobná lehota piatich pracovných dní je stanovená aj pre upovedomovanie prokurátora a obhajcu o termíne hlavného pojednávania. Päťdňová lehota môže byť skrátená len so súhlasom obžalovaného alebo za predpokladu, že svoju účasť na hlavnom pojednávaní výslovne odmietol alebo požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Ak bol obžalovaný riadne predvolaný, t. j. bola zachovaná päťdňová lehota odo dňa predvolania do začatia hlavného pojednávania, avšak napriek tomu sa bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil na hlavné pojednávanie, môže samosudca, resp. predseda senátu pristúpiť k uloženiu poriadkovej pokuty až do výšky 1 650  alebo zaistiť prítomnosť obžalovaného prostredníctvom donucovacieho opatrenia vo forme predvedenia. Ak bol obžalovanému ustanovený obhajca (deje sa tak v prípadoch tzv. povinnej obhajoby podľa § 37 a § 38 TP), musí súd obhajcovi poskytnúť taktiež najmenej päťdňovú lehotu na prípravu obhajoby. Ostatným osobám zainteresovaným na trestnom konaní ako napríklad poškodenému, zúčastnenej osobe alebo svedkovi musí byť daná aspoň trojdňová lehota na prípravu na hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní sa v zásade vyžaduje prítomnosť obžalovaného, a to predovšetkým z dôvodu ochrany jeho záujmov. Trestný súdny proces je totiž v súčasnom ponímaní označovaný ako proces kontradiktórny, čo znamená, že proces je vedený formou sporu medzi obžalobou zastúpenou prokurátorom a obžalovaným. Aktivitu pri dokazovaní teda vyvíjajú strany, a to tak, že uvádzajú vlastné argumenty podopreté obstaranými dôkazmi, čím obžalovaný môže účinnejšie realizovať svoje právo na obhajobu. Z uvedeného vyplýva, že prítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa v zásade vyžaduje, avšak zákon pripúšťa vykonanie hlavného pojednávania za určitých podmienok aj v neprítomnosti obžalovaného. Stála prítomnosť všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora je však nevyhnutná. 269


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

V neprítomnosti obžalovaného môže súd vykonať hlavné pojednávanie vtedy, ak má za to, že účel trestného konania možno dosiahnuť a vec spoľahlivo rozhodnúť aj bez jeho prítomnosti. Súd pritom musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým je nevyhnutné, aby dbal na to, či je aj bez prítomnosti obžalovaného možné náležité a spravodlivé zistenie trestného činu a následné rozhodnutie o vine a treste. Trestný poriadok vymenúva v § 252 ods. 2 aj ďalšie podmienky, ktorých dodržanie je nevyhnutné na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, a to: a) Obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný. Obžaloba sa považuje za riadne doručenú, keď bola obžalovanému doručená do vlastných rúk. O riadnom a včasnom predvolaní hovoríme vtedy, ak sa doručilo obžalovanému do vlastných rúk a medzi dňom doručenia predvolania a dňom, kedy sa hlavné pojednávanie má konať, je rozdiel najmenej päť pracovných dní; b) Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa k skutku, pre ktorý je trestne stíhaný pred orgánom činným v trestnom konaní (t. j. pred prokurátorom alebo policajtom) a bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. c) V prípade obžalovaného pozbaveného spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená obhajca obžalovaného vyhlásil, že netrvá na osobnom výsluchu. Trestný poriadok konkretizuje tiež prípady, kedy hlavné pojednávanie nie je možné vykonať v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný teda musí byť prítomný na hlavnom pojednávaní, keď sa nachádza vo väzbe (či už v prejednávanom prípade, alebo v inej trestnej veci) alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ide o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Takýto obžalovaný by nemusel byť prítomný na hlavnom pojednávaní len vtedy, ak by účasť na ňom výslovne odmietol alebo by výslovne požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Spravidla sa hlavné pojednávanie vykonáva na súde v pojednávacích miestnostiach. Môže byť však vykonané aj v iných priestoroch a mimo 270


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

budovy samotného súdu, avšak vykonanie hlavného pojednávania musí byť v takomto prípade odôvodnené napríklad ochranou obvineného, účastníkov konania alebo širšej verejnosti. Takéto miesto hlavného pojednávania musí byť vhodne pripravené a tiež účastníci konania sa o ňom musia s primeraným časovým predstihom upovedomiť.

Súdne pojednávanie je verejné, z čoho odvodzujeme aj požiadavku na vykonanie hlavného pojednávania za prítomnosti verejnosti. Existuje hneď viacero dôvodov, pre ktoré je úloha verejnosti na hlavnom pojednávaní významná. Občania svojou prítomnosťou na hlavnom pojednávaní prispievajú ku kontrole nad výkonom súdnictva a vo vzťahu k sudcom zvyšujú pocit ich osobnej zodpovednosti za správnosť rozhodovania. Prostredníctvom sledovania trestného stíhania páchateľa je verejnosť v podstate vychovávaná a upozorňovaná na to, že páchanie trestných činov sa nevypláca. Takto sa zároveň formuje aj právne vedomie občanov. Zo zásady verejnosti hlavného pojednávania Trestný poriadok ustanovil viacero výnimiek. Bez účasti verejnosti na hlavnom pojednávaní sa spravidla koná v prípadoch trestného stíhania mladistvého, vzhľadom na jeho záujmy alebo ak hrozí potenciálne ohrozenie tajomstva chráneného osobitným zákonom, verejného poriadku, mravnosti či bezpečnosti určitých osôb. K vylúčeniu verejnosti z hlavného pojednávania alebo jeho časti musí dôjsť počas výsluchu agenta. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť skutočnosť, že rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne i napriek tomu, že bolo hlavné pojednávanie neverejné.

Osoba obžalovaného zastáva v trestnom konaní viacero postavení. Je procesnou stranou, voči ktorej je vedené trestné stíhanie, predstavuje dôkazný prostriedok v podobe výpovede obžalovaného a napokon sa stáva aj predmetom výkonu rozhodnutia. Obžalovaný má v priebehu trestného konania významné práva, ktoré mu garantujú či už medzinárodné zmluvy, ale aj samotná Ústava Slovenskej republiky. Komplexne sú tieto práva označované aj ako „právo na obhajobu“. 271


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

K právam, ktoré sú obžalovanému ako procesnej strane priznané v súvislosti s hlavným pojednávaním, patria: l

l

l

272

Právo byť oboznámený so skutkom a vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, ako aj k dôkazom o nich. V súvislosti s týmito právami je treba zdôrazniť právo obžalovaného odoprieť vypovedať. Uvedeným právam zodpovedá najmä: £

právo na doručenie rovnopisu obžaloby obvinenému, a to bez meškania po doručení obžaloby súdu zo strany prokurátora,

£

právo na odopretie vypovedania, pričom obžalovaný nesmie byť k priznaniu žiadnym spôsobom donucovaný,

£

právo nazerať do spisov (s výnimkou určitých častí), robiť si z nich výpisky, poznámky a obstarávať si kópie spisov a ich častí,

£

právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu, právo na záverečnú reč, právo posledného slova,

£

právo na tlmočníka a prekladateľa, ak neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie.

Obžalovaný ďalej môže navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Tieto práva nachádzajú svoje vyjadrenie v: £

práve vyjadriť sa pri výsluchu k obvineniu, súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy,

£

práve písomne oznámiť návrhy na vykonanie dôkazov po doručení rovnopisu obžaloby a po vykonaní všetkých dôkazov na hlavnom pojednávaní, práve navrhnúť doplnenie dokazovania,

£

práve podať sťažnosť proti uzneseniam, ktoré sa obžalovaného priamo týkajú alebo na ktoré dal návrh.

Obžalovaný má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných súdom. Toto právo obsahuje predovšetkým: £

právo zvoliť si obhajcu,

£

právo radiť sa s obhajcom počas vykonávania úkonov súdom,

£

právo radiť sa s obhajcom na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením o tom, že je nevinný, vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku.


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní l

Ak je obžalovaný zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Zbor je oprávnený elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej finančnej sume.

l

Obžalovaný má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Výsluch svedka vykonáva najskôr tá zo strán, ktorá jeho výsluch navrhla. Následne vypočúva svedka v potrebnom rozsahu druhá strana. Obžalovaný, ako aj jeho dôverníci a verejnosť môžu byť vylúčení z pojednávacej miestnosti po dobu výsluchu svedka. K takémuto kroku môže predseda senátu pristúpiť vtedy, ak napríklad existuje obava, že svedok nevypovie pravdu v prítomnosti obžalovaného alebo ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe hrozí z titulu podaného svedectva ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo. Obžalovaný však musí byť nevyhnutne oboznámený s obsahom takejto svedeckej výpovede, má právo sa k nej vyjadriť a tiež prostredníctvom predsedu senátu položiť svedkovi otázky.

l

Obžalovaný môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu. V tejto súvislosti treba spomenúť aj inštitút tzv. povinnej obhajoby, ktorý znamená, že v konkrétnych prípadoch ustanovených Trestným poriadkom v § 37 a § 38 musí byť obžalovaný nutne zastúpený obhajcom aj vtedy, keď si ho nezvolí. V konaní pred súdom sa s povinnou obhajobou stretávame v prípadoch, kedy má súd pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať. Účelom takejto právnej úpravy je zabezpečenie účinného práva na obhajobu.

l

Právo na obhajobu nemajetného obžalovaného je ďalej podporené priznaním práva na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu. Obžalovaného možno považovať za nemajetného, ak jeho príjem nedosahuje 1,4-násobok sumy životného minima a obžalovaný si nemôže zabezpečiť využívanie právnych služieb svojím majetkom. Suma životného minima je upravená osobitným zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

l

Obžalovaný má právo byť o svojich právach poučený. Poučovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky štádiá trestného konania.

l

Obžalovaný nie je povinný obviniť seba samého, a teda nesmie byť k výpovedi žiadnym spôsobom donucovaný a musí byť rešpektovaná jeho osobnosť. 273


OD ZLOČINU K TRESTU l

|11. kapitola|

Obžalovaný má právo na tlmočníka a prekladateľa, ak vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.

Netreba zabúdať, že Trestný poriadok ukladá obžalovanému aj isté povinnosti, ktorým sa musí podrobiť. Ide najmä o nasledovné povinnosti: l

povinnosť dostaviť sa na predvolanie pred súd – Ak sa bez dostatočného ospravedlnenia obžalovaný nedostaví, je povinný podrobiť sa predvedeniu, ktoré je v prípade potreby sprevádzané aj primeraným donútením predvádzajúceho orgánu, t. j. útvaru Policajného zboru. K predvedeniu obžalovaného možno pristúpiť aj vtedy, keď nebol predvolaný, a to najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko alebo mu nemožno doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol;

l

povinnosť uviesť na začiatku prvého výsluchu adresu na doručovanie písomností spolu so spôsobom doručovania – Oznamovacia povinnosť obžalovaného trvá aj v prípade zmeny niektorej z týchto skutočností;

l

povinnosť strpieť úkony na zistenie totožnosti (napr. fotografovanie, snímanie daktyloskopických odtlačkov prstov),

l

povinnosť strpieť prehliadku tela a podobné úkony (napr. odber krvi, vlasov),

l

povinnosť strpieť odobratie vzorky na analýzu deoxyribonukleovej kyseliny (DNA),

l

povinnosť strpieť zaisťovacie úkony (napr. väzba, zatknutie, domová prehliadka),

l

povinnosť podrobiť sa vyšetreniu duševného stavu znalcami,

l

povinnosť zúčastniť sa na konfrontácii a rekognícii – Konfrontácia je súčasný výsluch dvoch už predtým vypočutých osôb o okolnostiach, ktoré boli predmetom ich predchádzajúceho výsluchu, ak sa vo výpovediach vyskytli závažné rozpory, ktoré nebolo možné odstrániť inak. Podstatou konfrontácie je bezprostredné psychologické pôsobenie na konfrontované osoby, ktoré voči sebe stoja tvárou v tvár a vypovedajú. Rekognícia, čiže znovuspoznanie, je dôkazný prostriedok, ktorý sa vykonáva, ak je potrebné, aby osoba (napr. poškodený alebo svedok) znovu spoznala osobu (napr. osobu, ktorá sa dopustila trestného činu) alebo vec (napr. zbraň použitú pri trestnom čine).

274


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

Trestný poriadok rozdeľuje hlavné pojednávanie na štyri fázy: začatie hlavného pojednávania, dokazovanie, záver hlavného pojednávania a rozhodnutie na hlavnom pojednávaní.

V prvej fáze hlavného pojednávania dochádza k otvoreniu samotného hlavného pojednávania spolu s oznámením prejednávanej veci predsedom senátu. Predseda senátu oznámi, proti komu je trestné stíhanie vedené, v akej veci a podľa akého ustanovenia Trestného zákona. Následne predseda senátu zisťuje prítomnosť predvolaných, resp. o hlavnom pojednávaní upovedomených osôb a overí si ich totožnosť. Ako už bolo spomínané, obžalovaný má na prípravu na hlavné pojednávanie najmenej päť pracovných dní, pričom zachovanie tejto lehoty je sudca povinný taktiež overiť. Ďalej zisťuje, či je možné pokračovať v hlavnom pojednávaní, ak sa nedostavili niektoré spomedzi predvolávaných osôb alebo je nevyhnutné odročenie hlavného pojednávania. Po rozhodnutí, že sa pristúpi k vykonaniu hlavného pojednávania, nasleduje vyjadrenie prokurátora a obžalovaného k možnosti konania o dohode o vine a treste. V prípade, že obe strany súhlasia s týmto konaním, súd vráti vec prokurátorovi na vykonanie konania o dohode o vine a treste v prípravnom konaní v zmysle § 232 a § 233 TP. Toto konanie o dohode o vine a treste môže vyústiť: a) b)

do podania návrhu prokurátorom na schválenie dohody o vine a treste súdom alebo do podania novej obžaloby zo strany prokurátora, ak sa prokurátor s obžalovaným nedohodnú.

Obžalovaný alebo prokurátor však nemusia s konaním o dohode o vine a treste súhlasiť a v takom prípade sa pokračuje v hlavnom pojednávaní prednesením obžaloby prokurátorom. Obžalovaný sa v tejto fáze hlavného pojednávania opätovne oboznamuje s podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. S podstatou obvinenia musí byť však oboznámený už podstatne skôr, a to ihneď po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia. Ak je obžalovaný zastúpený obhajcom, dostane následne obhajca priestor na zaujatie stanoviska k obžalobe. Takýmto stanoviskom obhajca stručne a výstižne vyjadrí celkový postoj obžalovaného k obžalobe (napr. 275


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

obžalovaný tvrdenia obžaloby odmieta) a naznačí smerovanie obhajoby a očakávaný výsledok konania pred súdom. Právom prezentovať svoje stanovisko k obžalobe disponuje výlučne obhajca, ktorý však koná v mene obžalovaného. Predseda senátu ďalej zisťuje, či poškodený navrhuje, resp. trvá na tom, aby bola obžalovanému uložená povinnosť na náhradu škody a v akom rozsahu. Následne predseda senátu poučí obžalovaného o jeho právach v tomto štádiu hlavného pojednávania, t. j. o práve vypovedať alebo odoprieť výpoveď, o význame priznania, o obsahu, zmysle a možnom ďalšom postupe súdu podľa vyhlásenia obžalovaného a o práve poradiť sa s obhajcom. Obžalovaný môže podľa § 257 ods. 1 TP vyhlásiť, že: a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (uvedené sa zároveň považuje za priznanie k spáchanému skutku). Obžalovaný v prípade uznania viny musí rozumieť, z čoho je obžalovaný, musí byť poučený o svojich právach, rozumieť právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, poznať trestnú sadzbu za spáchaný trestný čin a priznať sa k spáchaniu trestného činu dobrovoľne a z vlastnej vôle, čo predseda senátu overí svojimi otázkami. Ak má obžalovaný vedomosť o vyššie spomínaných skutočnostiach, a teda odpovie kladne na všetky otázky, súd uznesením prijme vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Spolu s prijatím vyhlásenia o vine obžalovaného súd rozhodne o tom, že v rozsahu priznania obžalovaného sa nebude vykonávať dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie sa vykoná len v rozsahu nepriznanej trestnej činnosti a vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, prípadne o náhrade škody a ochrannom opatrení. Obžalovaný sa voči rozhodnutiu o prijatí vyhlásenia súdom nemôže odvolať.

Druhou a možno povedať, že zároveň najvýznamnejšou fázou hlavného pojednávania je dokazovanie. Pre predmet a rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní je určujúca obžaloba, keďže len skutok uvedený v obžalobe je aj predmetom rozhodovania súdu. Dôkazy na hlavnom pojednávaní sa získavajú z dôkazných prostriedkov, ku ktorým patrí výsluch obžalovaného, 276


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

výsluch svedka, znalecké dokazovanie, listinné dôkazy, vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a zvukovo-obrazovým záznamom. Ako prvý sa spomedzi týchto dôkazných prostriedkov vykonáva výsluch obžalovaného, pričom poradie ostatných dôkazných prostriedkov určuje predseda senátu. Keďže okolnosti spáchaného skutku pozná zväčša najvernejšie obžalovaný, je jeho výpoveď považovaná za dôležitý dôkazný prostriedok. Je nevyhnutné podotknúť, že výpoveď obžalovaného je do značnej miery ovplyvnená jeho záujmom na výsledku samotného konania. Z tohto dôvodu sa pristupuje k starostlivému overovaniu pravdivosti jeho priznaní. Za účelom zamedzenia nepravdivých priznaní a ich následného vplyvu na výsledky trestného konania ukladá Trestný poriadok orgánom činným v trestnom konaní, aby s rovnakou starostlivosťou objasňovali okolnosti či už v prospech, alebo neprospech obžalovaného. Trestný poriadok ustanovuje isté pravidlá, ktorými sa riadi výsluch obžalovaného. Vo všeobecnej rovine hovoríme o nasledovných pravidlách: l

Obžalovanému musí byť umožnené, aby najskôr súvisle vypovedal. Má teda možnosť vyjadriť sa k obvineniu, opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obžaloby, uviesť isté skutočnosti na svoju obhajobu a predostrieť o nich dôkazy. Obžalovaný inými slovami uplatňuje svoje právo na obhajobu. Až po súvislej výpovedi obžalovaného mu možno klásť otázky, ktoré majú za cieľ jeho výpoveď doplniť, odstrániť nejasnosti alebo rozpory a tiež preveriť jeho výpoveď.

l

Obžalovaný sa nikdy nesmie k výpovedi a k priznaniu donucovať, a to nijakým spôsobom. Pretože z výpovede obžalovaného sa majú zistiť také skutočnosti, ktoré dopomôžu k náležitému objasneniu veci, nemožno mu klásť otázky bezdôvodne zasahujúce do jeho súkromia. Uvedené neplatí, ak by otázky smerujúce do súkromia obžalovaného sledovali za cieľ zistenie pohnútky obžalovaného. Obžalovaný ďalej nie je povinný poskytnúť hlasovú vzorku za účelom identifikácie jeho hlasu ani napísať určitý počet slov pri zisťovaní pravosti jeho rukopisu.

l

Výpoveď obžalovaného je jeho právom, nie povinnosťou. Treba poznamenať, že v prípade, že obžalovaný nevypovedá pravdivo, nedopúšťa sa trestného činu krivej výpovede podľa § 346 TZ. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje za tam bližšie špecifikovaných okolností na osobu svedka. Nepravdivou výpoveďou si však môže obžalovaný podľa Trestného zákona privodiť trestné stíhanie napr. za trestný čin krivého obvinenia (§ 345), ohovárania (§ 373) alebo poškodzovania cudzích práv (§ 375). 277


OD ZLOČINU K TRESTU l

l

l

l

|11. kapitola|

Aby bola do istej miery zaistená pravdivosť výpovede obžalovaného bez prekrútenia rôznych skutočností a tiež aby sa predišlo vsugerovávaniu určitých odpovedí obžalovanému, platí pri jeho výsluchu zákaz kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok. Podstata kapcióznych otázok, ktoré sú inak nazývané aj ako otázky klamlivé, spočíva v tom, že vypočúvaný nepozná ich pravý zmysel a proti svojej vôli je navádzaný na odpoveď, ktorú by inak neurobil. Napríklad prokurátor vie, že na mieste činu neboli nájdené odtlačky obžalovaného, ale i napriek tomu sa ho pri výsluchu spýta: „Ako vysvetlíte, že boli vaše odtlačky prstov nájdené na mieste činu, pričom vy tvrdíte, že ste tam nikdy neboli?“. Prokurátor teda obžalovaného klamal a zavádzal. Druhý typ „zakázaných“ otázok tvoria otázky sugestívne (navádzacie). Rozumejú sa nimi otázky, v ktorých sú vypočúvanému predložené také okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede, teda naznačujú, ako má obžalovaný na ne odpovedať. Ide napríklad o otázku: „Vlámali ste sa v auguste roku 2011 do motorového vozidla zn. Renault červenej farby odstaveného na ulici Budatínska 5 v Bratislave?“. Aby bola otázka položená v súlade so zákonom, je nevyhnutné formulovať ju nasledovne: „Vlámali ste sa v minulosti do nejakého motorového vozidla? Ak áno, vyjadrite sa, kedy a kde k tomu došlo, ako ste vnikli do vozidla, uveďte značku, typ a farbu vozidla.“. Ak je obžalovaných viac, treba ich vypočúvať oddelene, aby sa predišlo ovplyvňovaniu ich vzájomných výpovedí. Poradie výsluchu obžalovaných určí predseda senátu po vypočutí návrhov strán. Obžalovaný však musí byť ešte v priebehu dokazovania oboznámený s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vypočúvaní v jeho neprítomnosti. Obžalovaný má právo nazerať do svojich poznámok počas výsluchu, a to ešte predtým, ako odpovie. Tiež sa môže radiť so svojím obhajcom a žiadať, aby bol na jeho výsluchu prítomný. Nesmie sa s ním však radiť, ako odpovedať na už položenú otázku. Výpoveď obžalovaného sa zapisuje do zápisnice, pokiaľ je to možné, tak doslovne. Po skončení výsluchu sa mu predloží zápisnica na prečítanie, pričom ak má námietky proti jej obsahu, v prítomnosti nezúčastnenej osoby sa tieto námietky prerokujú a výsledok prejednania sa zahrnie do zápisnice.

Trestný poriadok hovorí aj o osobitnom postupe, ktorý sa uplatňuje pri výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Okrem vyššie spomenutých všeobecných pravidiel sa výsluch obžalovaného na hlavnom pojednávaní riadi aj nasledovnými pravidlami: l Ako už bolo spomínané, predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní sú skutočnosti uvedené v obžalobe. V prípade, že obžalovaný urobí 278


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, prípadne urobí vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (čo bude považované za priznanie spáchania skutku), nebude viac dokazovanie potrebné. Inak povedané, ak sa obžalovaný prizná k spáchaniu skutku alebo skutkov uvedených v obžalobe, nemá viac zmysel vykonávať jeho výsluch. K výsluchu obžalovaného sa teda pristúpi len za predpokladu, že tento vyhlási, že je nevinný. l

Pred začatím výsluchu predseda senátu zistí od obžalovaného jeho osobné údaje a poučí ho o jeho právach. Poučenie obžalovaného znie takto: „Ako obžalovaný máte právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nesmie nikto nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať.“.

l

Ako prvý vyslúcha obžalovaného prokurátor, ktorý umožní obžalovanému vyjadriť sa k obžalobe a k nároku na náhradu škody, ak bol takýto nárok uplatnený. Tento výsluch má v zásade prebiehať plynulo bez prerušenia. Prerušiť ho môže len predseda senátu, a to z troch dôvodov: ak výsluch prokurátorom nie je vedený v súlade so zákonom, je vedený iným nevhodným spôsobom alebo ak predseda alebo člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému bezodkladne otázku. Výsluch prokurátora by bol v rozpore so zákonom napríklad vtedy, ak by prokurátor nerešpektoval dôstojnosť a súkromie obžalovaného a pýtal sa ho otázky osobného charakteru, ktoré nesmerujú k náležitému objasneniu veci, teda sú irelevantné. V súlade so zákonom by tiež nebolo napríklad položenie nezrozumiteľnej, kapcióznej alebo sugestívnej otázky. Za nevhodný spôsob vedenia výsluchu je považované napríklad zvyšovanie hlasu prokurátora, rôzne nevhodné poznámky atď.

l

Po výsluchu prokurátorom nasleduje výsluch obžalovaného jeho obhajcom.

l

Po skončení výsluchu obhajcom sa môžu klásť obžalovanému ďalšie doplňujúce otázky. Tieto kladie podľa predsedom senátu určeného poriadia prokurátor, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba. Prokurátor a obhajca obžalovaného smú namietať predovšetkým prípustnosť položenej otázky vypočúvajúcim. Neprípustné sú napr. otázky kapciózne, sugestívne alebo tie, ktoré sa netýkajú prejednávanej veci. O námietkach rozhoduje predseda senátu, prípadne senát, ak ide o otázku predsedu senátu alebo člena senátu. Ak sa námietke vyhovie, vypočúvaný nie je 279


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

povinný na otázku odpovedať, pričom takáto otázka sa nezapíše do zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. sa z nej vyčiarkne. l

Vo všeobecnosti platí, že dôkazy musia byť vykonané ústne a pred súdom. Z pohľadu obžalovaného to znamená asi toľko, že jeho výpoveď slúžiaca ako dôkaz musí byť urobená osobne, aby si súd mohol vlastnými zmyslami takýto dôkaz preveriť. Do úvahy však prichádza aj možnosť, že zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného (napr. zápisnica o výsluchu obvineného v prípravnom konaní) bude na hlavnom pojednávaní len prečítaná. K takémuto kroku možno pristúpiť len za splnenia nižšie uvedených podmienok. Prečítanie zápisnice o skoršej výpovedi obžalovaného navrhne prokurátor alebo obhajca za predpokladu, že skorší výsluch obžalovaného bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. Na to, aby došlo len k prečítaniu takejto zápisnice, je tiež nevyhnutné naplnenie niektorého z týchto dôvodov:

l

£

hlavné pojednávanie sa koná v neprítomnosti obžalovaného,

£

obžalovaný využije svoje právo nevypovedať,

£

objavia sa podstatné rozpory medzi skoršou výpoveďou obžalovaného a jeho výpoveďou pri výsluchu na hlavnom pojednávaní (vtedy sa prečíta tá časť zápisnice, ktorej sa namietané rozpory týkajú, pričom obžalovaného treba na tieto rozpory upozorniť a spýtať sa ho na ich príčiny).

Výpoveď obžalovaného sa zapisuje do zápisnice, ktorá môže byť vyhotovená formou diktovania predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo iným vhodným záznamovým zariadením. Zo zápisnice o výpovedi obžalovaného musia byť zrejmé tri skutočnosti: £

výsluch obžalovaného smeroval k zisteniu podstatných skutočností dôležitých pre trestné konanie,

£

obžalovaný nebol k výpovedi ani k priznaniu žiadnym spôsobom donucovaný a

£

bola rešpektovaná jeho osobnosť.

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ. l

280

Pri výsluchu obžalovaného, prípadne svedkov na hlavnom pojednávaní, nesmie byť v pojednávacej miestnosti prítomný ešte nevyslúchnutý


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní

svedok. Cieľom takejto právnej úpravy je zamedziť ovplyvňovaniu a prispôsobovaniu výpovedí svedka tomu, čo už videl a počul na hlavnom pojednávaní. Po výsluchu obžalovaného sa ďalej pokračuje vo fáze dokazovania. Prebieha proces získavania a vykonávania dôkazov prostredníctvom výsluchu svedka, znaleckého dokazovania, predkladania listinných a vecných dôkazov, niektoré skutočnosti sa dokazujú zvukovými, obrazovými a zvukovo-obrazovými záznamami. Po vykonaní všetkých dôkazov predseda senátu zistí, či strany nemajú ešte ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom pri opodstatnených návrhoch môže rozhodnúť o doplnení dokazovania. Predseda senátu môže odmietnuť vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov, ak sú skôr vykonané dôkazy dostatočné alebo strany uvedú v návrhoch na doplnenie dokazovania nepodstatné okolnosti z pohľadu rozhodovania vo veci.

Po vyhlásení dokazovania za skončené predseda senátu udelí slovo na záverečné reči. Záverečné reči prednášajú: prokurátor, zástupca záujmového združenia občanov, poškodený (alebo jeho splnomocnenec), zúčastnená osoba (alebo jej splnomocnenec), obhajca obžalovaného a obžalovaný. Tieto procesné strany prednášajú svoje stanoviská k prejednávanej obžalobe, vyjadrujú sa najmä k otázke viny a trestu, prípadne aj k náhrade škody a ochrannému opatreniu. Svoje stanoviská zaujímajú na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, pričom svojou záverečnou rečou do istej miery vplývajú na vnútorné presvedčenie súdu. To ako súd rozhodne, sa v konečnom dôsledku opiera najmä o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré si vytvorí na základe logického úsudku a po zodpovednej analýze dôkazov. Trestný poriadok výslovne neupravuje obsah a ani rozsah záverečnej reči. Ustanovuje však, že pokiaľ záverečná reč zrejme vybočuje z rámca prejednávanej veci, smie ju predseda senátu prerušiť. Prirodzene sa procesné strany vo svojich záverečných rečiach zameriavajú na tie dôkazy, ktoré podporujú ich tvrdenia. Záverečné reči zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného a zúčastnenej osoby sú prednášané len v rozsahu ich uplatnených nárokov. Z hľadiska poradia záverečných rečí, Trestný poriadok výslovne ustanovuje pravidlo, že ako prvý svoju záverečnú reč prednáša vždy prokurátor a ako posledný vystupuje obhajca obžalovaného a obžalovaný. Medzi týmito dvoma stranami dostávajú priestor na prednes svojej záverečnej reči 281


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

v nasledovnom poradí jednotlivé oprávnené osoby – zástupca záujmového združenia občanov, poškodený alebo jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec. V prípade nutnosti môže predseda senátu určiť aj iné poradie záverečných rečí týchto oprávnených osôb. Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova na základe súhlasu predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo sa k tomu vyjadriť. Obžalovanému je v tejto fáze hlavného pojednávania priznané výhradné právo posledného slova, ktorým nedisponuje žiadna iná strana trestného konania. Posledné slovo obžalovaný prednáša po skončení záverečných rečí a ešte pred odchodom súdu na záverečnú poradu, pričom jeho prednes nesmie byť prerušovaný žiadnymi otázkami. Výnimočne môže dôjsť k prerušeniu posledného slova obžalovaného, a to vtedy, ak jeho prednes zjavne prekračuje rámec prejednávanej veci alebo je iným spôsobom nevhodný (napr. vulgárny). S prihliadnutím na záverečné reči, posledné slovo obžalovaného alebo záverečnú poradu súdu môže súd dospieť k záveru, že považuje za potrebné objasniť ešte niektorú ďalšiu okolnosť a rozhodne o doplnení dokazovania. Hlavné pojednávanie sa týmto takpovediac vráti do fázy dokazovania, pričom po jej skončení sa opätovne pristúpi k prednášaniu záverečných rečí a posledného slova obžalovaného. Ak však nastane situácia, že doplnenie dokazovania nie je možné vykonať ihneď po jeho nariadení, je nevyhnutné hlavné pojednávanie na tento čas odročiť.

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe alebo v návrhu dohody o vine a treste. Skutkom uvedeným v obžalobe sa vlastne rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. To, že súd rozhoduje len o skutku uvedenom v obžalobe, však neznamená, že skutok uvedený v obžalobe a skutok uvedený vo výroku rozsudku musia byť totožné. Niektoré skutočnosti ako napríklad miesto, čas spáchania činu, pohnútka a rozsah následkov sa môžu v porovnaní so skutkom uvedeným v obžalobe pri rozhodovaní súdu zmeniť, ale vždy musí zostať zachovaná podstata skutku, t. j. aspoň sčasti musí byť zachovaná totožnosť konania alebo následku. Na hlavnom pojednávaní môže súd rozhodnúť v intenciách nasledovných druhov rozhodnutí: l l

282

rozsudkom, uznesením o vrátení veci prokurátorovi,


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní l l l l l

uznesením o postúpení veci, uznesením o zastavení trestného stíhania, uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania, uznesením o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, uznesením o prerušení trestného stíhania.

Rozsudok je najdôležitejším rozhodnutím na hlavnom pojednávaní, a to z dôvodu, že sa ním rozhoduje predovšetkým o vine a treste. Rozhodovať rozsudkom môže výlučne súd. Rozsudok môže byť odsudzujúci alebo oslobodzujúci a vždy sa vyhlasuje v mene štátu a verejne. Pozostáva zo štyroch častí – úvodnej časti, výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku. Proces vzniku rozsudku, spôsob zaznamenania a oznámenia jeho obsahu navonok možno zachytiť do štyroch fáz, ktorými sú: 1. Hlasovanie – Po prednesení záverečných rečí a posledného slova obžalovaného sa súd odoberie na poradu. Ak vo veci rozhoduje samosudca, rozhodovanie o obsahu rozsudku je pomerne neformálny proces. Naproti tomu rozhodovanie senátu má viaceré pravidlá. Pri porade o rozsudku súd posudzuje najmä skutočnosti uvedené v § 169 TP, a to: či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, má znaky trestného činu, spáchal ho obžalovaný, je zaň trestne zodpovedný, má mu byť uložený trest a tiež aký, má mu byť uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu. Na porade o hlasovaní sa v zásade zúčastňuje len predseda senátu, sudcovia, prísediaci a zapisovateľ, ktorí sa zúčastnili aj hlavného pojednávania. Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov, teda v prípade trojčlenného senátu postačujú dva hlasy z troch. Ak sa väčšina nedosiahne, postupuje sa podľa § 179 ods. 3 Trestného TP, až dokým sa nedosiahne. Hlasuje každý člen senátu, pričom prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujú pred služobne staršími. Ako posledný hlasuje predseda senátu. O hlasovaní sa spisuje osobitná zápisnica, ktorá sa po podpísaní hlasujúcimi osobami a zapisovateľom vloží do obálky, zalepí a opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom zapisovateľa. Takúto obálku smie otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku. 2. Vyhlasovanie – Ako už bolo spomínané, rozsudok sa vždy vyhlasuje verejne a v mene Slovenskej republiky. Vyhlasuje sa v zásade po skončení hlavného pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, možno pojednávanie odročiť najviac o tri pracovné dni. V úplnom znení sa 283


OD ZLOČINU K TRESTU

|11. kapitola|

vyhlási výrok rozsudku, t. j. samotné záväzné rozhodnutie súdu vyjadrujúce jeho názor na riešenie otázok, ktoré sú predmetom konania. Ďalej sa vyhlasuje podstatná časť odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd uvádza, ako sa vysporiadal s vykonanými dôkazmi, obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval s prihliadnutím na príslušné ustanovenia zákona. Vyhlasuje sa tiež poučenie o opravnom prostriedku, kde sa uvádza, voči ktorým výrokom rozsudku je možné podať odvolanie a v akej lehote. Lehota na odvolanie sa voči rozsudku súdu prvého stupňa je 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. 3. Vyhotovovanie – Všetky rozsudky sa vyhotovujú písomne. Verejné vyhlásenie rozsudku musí byť zhodné s jeho písomným vyhotovením. Platí, že vo väzobných veciach sa rozsudok vyhotovuje najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa vyhlásenia. Tieto lehoty môžu byť prekročené najviac dvojnásobne, a to so súhlasom predsedu súdu, avšak strany sporu musia byť o takomto prekročení upovedomené. 4. Doručovanie – Rozsudok sa doručuje do vlastných rúk, avšak je možné aj jeho náhradné doručovanie. Rovnopis rozsudku sa doručuje nasledovným osobám, bez ohľadu na to, či boli prítomné na vyhlásení rozsudku: obžalovanému, l l prokurátorovi, l poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, l zúčastnenej osobe, l iným subjektom podľa § 173 TP, napr. obhajcovi a zákonnému zástupcovi obžalovaného, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod. K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby súd na hlavnom pojednávaní pristúpi, ak: l nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, t. j. výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní nepoukázali jednoznačne na to, že vôbec došlo k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe, l skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom či už z dôvodu, že nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nastala niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (napr. nutná obrana, krajná núdza), l nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, l obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, teda trpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ani ho ovládať, 284


Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní l

l

zanikla trestnosť činu (napr. po zmene zákona už čin, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, nie je viac trestným činom, ale len priestupkom), prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby, či už v celom rozsahu alebo len pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe.

Opravný prostriedok proti rozsudku sa nazýva odvolanie. Je potrebné ho podať do pätnástich dní odo dňa oznámenia rozsudku na súde, pričom do tejto lehoty sa nezapočítava deň vyhlásenia rozsudku, a teda lehota začína plynúť až deň nasledujúci.

Za najrozšírenejšiu formu rozhodnutia v trestnom konaní je považované uznesenie. Uznesením sa rieši široký okruh otázok väčšieho či menšieho významu. Možno ním rozhodovať aj o samotnej vine (napr. uznesenie o zastavení trestného stíhania) alebo len upravuje priebeh trestného konania (napr. uznesenie o doplnení dokazovania, uznesenie o odročení hlavného pojednávania atď.). Postup vzniku, spôsob zachytenia a oznámenie uznesenia navonok sú realizované prostredníctvom istého procesu, ktorý delíme do štyroch fáz, a to na: 1. Uznášanie – Trestný poriadok výslovne neustanovuje pravidlá pre uznášanie sa pri prijímaní uznesenia. V prípade, ak sa na uznesení uznáša senát, analogicky sa použije postup pri hlasovaní o rozsudku. V prípade, ak uznesením rozhoduje samosudca alebo sudca pre prípravné konanie, ide o neformálny postup tejto osoby. 2. Vyhlasovanie – Vyhlasujú sa iba tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí. 3. Vyhotovovanie – V zásade platí, že sa vyhotovujú všetky uznesenia. Trestný poriadok však pozná aj výnimky, a to: l uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov, l uznesenia, ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie súdu, l uznesenia, ktoré sú v plnom znení zapísané v zápisnici o úkone, okrem prípadu, ak sa má rovnopis takéhoto uznesenia doručovať inej osobe ako prokurátorovi, pretože prokurátorovi je možné doručiť rovnopis zápisnice. 285


|11. kapitola|

OD ZLOČINU K TRESTU

4. Oznamovanie l

l

l l

l

l

Uznesenie sa oznamuje týmto osobám: osobe, ktorej sa priamo týka – čiže osobe, o ktorej práva a povinnosti ide, osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet – čiže osoba, ktorá urobila podanie, na ktoré ju Trestný poriadok oprávňuje (spravidla je to osoba oprávnená podať opravný prostriedok), prokurátorovi, iným osobám podľa § 179 TP, napríklad obhajcovi, splnomocnencovi, zákonnému zástupcovi, orgánu starostlivosti o mládež a pod., a to v prípadoch, keď to Trestný poriadok ustanovuje. Oznámenie uznesenia možno urobiť nasledovnými spôsobmi: vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia, ak osoba, ktorej sa má uznesenie oznámiť, nie je prítomná pri vyhlásení uznesenia s výnimkou uznesenia, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, kedy sa rovnopis vždy doručí prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet.

Opravný prostriedok proti uzneseniu sa nazýva sťažnosť. Je potrebné ju podať do troch dní odo dňa oznámenia uznesenia, pričom táto lehota začína plynúť až deň nasledujúci po oznámení.

N

286


Od zlocinu k trestu