Issuu on Google+

2012 Paneurópska vysoká škola


OD ZLOČINU K TRESTU

Recenzenti: prof. JUDr. Jiří Jelínek, CSc. prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.

Vydané s podporou Nadácie Štefana z Verbovca.

Ivor, Jaroslav a kolektív Od zločinu k trestu (Sprievodca občana trestným konaním) / Jaroslav Ivor a kolektív – Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2012. 592 s. ISBN: 978-80-89447-76-3 Kľúčové slová: • trestné konanie • oznamovateľ trestného činu • podozrivý • obvinený • obžalovaný

2

• • • • •

odsúdený svedok v trestnom konaní opravné prostriedky náhrada škody vzory podaní v trestnom konaní


Obsah Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

1. kapitola Štádiá trestného konania alebo od miesta trestného činu po výkon trestu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 2. kapitola Občan na mieste trestného činu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 3. kapitola Občan ako oznamovateľ trestného činu . . . . . . . . . . . . 29 4. kapitola Občan zadržaný ako podozrivý (obvinený) z trestného činu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 5. kapitola Občan ako osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie . . 83 6. kapitola Občan ako poškodený v trestnom konaní . . . . . . . . . . . 101 7. kapitola Občan ako zúčastnená osoba v trestnom konaní . . . . . . 139 8. kapitola Občan ako svedok v trestnom konaní . . . . . . . . . . . . . . 147 9. kapitola Občan ako prameň dôkazov pri zaisťovaní vecí a informácií dôležitých pre trestné konanie . . . . . . . . . . 221 10. kapitola Obvinený a jeho obhajca v trestnom konaní . . . . . . . . . . 247 3


OD ZLOČINU K TRESTU

11. kapitola Občan ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní . . . . . . 267 12. kapitola Obvinený ako subjekt opravného konania . . . . . . . . . . . 287 13. kapitola Osoby so samostatnými obhajovacími právami. . . . . . . . 323 14. kapitola Obvinený a poškodený v osobitných spôsoboch konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 333 15. kapitola Občan ako objekt výkonu trestov a ochranných opatrení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 357 16. kapitola Občan a jeho práva pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej výkonom trestného konania a trestu . . . . . . 419 17. kapitola Občan a uplatnenie jeho práv z trestného konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a Európskym súdom pre ľudské práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 429

Prílohy – vzory podaní v trestnom konaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 445

4


Autori n

Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.: vedúci autorského kolektívu, redakčné spracovanie, úvod, kapitoly 3 (v spoluautorstve s JUDr. Šimáškom), kapitoly 4, 15 (v spoluautorstve s JUDr. Šimáškom a JUDr. et. Mgr. Medelským), kapitoly 5, 7 (v spoluautorstve s JUDr. et. Mgr. Medelským), kapitoly 6, 13, 14 (v spoluautorstve s JUDr. Kanálikovou), kapitoly 9, 10, 12 (v spoluatorstve s JUDr. Tóthovou), kapitoly 11, 16, 17 (v spoluautorstve s JUDr. Vlhom)

n

JUDr. Tatiana Kanáliková: kapitoly 6, 13, 14 (v spoluautorstve s prof. Ivorom)

n

JUDr. et. Mgr. Jozef Medelský: kapitoly 5, 7 (v spoluautorstve s prof. Ivorom), kapitoly 4,15 (v spoluautorstve s prof. Ivorom a JUDr. Šimáškom)

n

doc. JUDr. Peter Polák, PhD.: kapitoly 1, 2, 8

n

JUDr. Matej Šimášek: kapitola 3 (v spoluautorstve s prof. Ivorom), kapitoly 4, 15 (v spoluautorstve s prof. Ivorom a JUDr. et. Mgr. Medelským)

n

JUDr. Marcela Tóthová: kapitoly 9, 10, 12 (v spoluautorstve s prof. Ivorom)

n

JUDr. Martin Vlha: kapitoly 11, 16, 17 (v spoluautorstve s prof. Ivorom)

n

JUDr. Ladislav Balún: prílohy – vzory podaní v trestnom konaní

5


6


Úvod Vychádzajúc z údajov kriminálnej štatistiky bolo v roku 2011 v Slovenskej republike zaregistrovaných celkom 92 873 trestných činov, pričom za posledných desať rokov sa tento kvantitatívny ukazovateľ výrazne nemenil. Inak povedané, v roku 2011 na Slovensku bol za každých päť a pol minúty spáchaný trestný čin, za každých 40 minút došlo ku krádeži vlámaním, za každých desať hodín bola vykonaná lúpež a každý štvrtý deň bola spáchaná vražda. Občan je každodenne konfrontovaný v rôznych pozíciách s mimoriadne negatívnym fenoménom, ktorý kriminalita bezo sporu predstavuje. Vo výskumoch verejnej mienky sa kriminalita trvale objavuje na popredných miestach ako jeden z najviac znepokojujúcich problémov súčasnej spoločnosti. Je nepochybné, že medziľudské konflikty a závažné narušenia spoločenských vzťahov, ktoré sa v súčasnosti označujú ako trestné činy, sa vyskytovali už od najstarších dôb ľudskej civilizácie. Vývoj spoločnosti sprevádzal i vznik a vývoj trestného konania ako rôzne spôsoby riešenia porušení právneho poriadku a hľadania spravodlivosti (napr. svojpomoc, zásada odvety, súboj, ordálie – božie súdy, tortúra atď.) Trest je historicky spojený s kriminalitou v tom zmysle, že vždy tvoril prirodzenú reakciu na spáchaný zločin. Táto spätosť „zločinu a trestu“ našla okrem iného svoje známe vyjadrenie i v umeleckej literatúre (F. M. Dostojevskij) a všeobecne sa chápe ako niečo správne a samozrejmé, či si už pod pojmom trest predstavujeme odplatu, pomstu, ujmu pre páchateľa, odstrašenie, ochranu spoločnosti, zadosťučinenie pre obeť, prostriedok na nápravu páchateľa či vykúpenie viny. Odpovede na otázky hľadania viny, účelu trestu a trestania podáva vo svojom najznámejšom diele i osvietenský taliansky právnik Caesare Beccaria (1738 – 1794) z roku 1764 Dei delitti e delle pene (O zločinoch a trestoch), v ktorom poukazoval na drastické vyšetrovacie 7


OD ZLOČINU K TRESTU

metódy a krutý sankčný systém vtedajšej spoločnosti. K jeho myšlienkam o humanistickom poňatí trestnej justície sa dodnes hlási moderný trestný proces ako základ svojej trvalej orientácie na zabezpečenie ľudských práv a spravodlivosti v trestnom konaní a pri výkone súdom uložených trestov. Moderná spoločnosť a štát majú samozrejme veľký záujem na dodržiavaní všetkých právnych predpisov. Štát však, okrem pár výnimiek, z vlastnej iniciatívy nepátra po prípadoch porušenia občiansko-právnych či obchodnoprávnych vzťahov ani z úradnej povinnosti nezačína súdne konanie, ale iniciatívu prenecháva účastníkom narušených právnych vzťahov. Úplne iná situácia je v oblasti trestného práva. Štát vo svojej histórii postupne obmedzoval a potláčal prastaré spoločenské inštitúty krvnej pomsty, odplaty, súboja a ďalších prejavov „súkromnej justície“, pretože všetky tieto spôsoby presadzovania trestného práva vo väčšine prípadov viedli k nespravodlivosti a vyvolávaniu ďalších konfliktov a kríz. Vo všetkých moderných spoločnostiach má preto štát monopol trestného postihu. Záujem štátu, ktorý reprezentuje záujem celej spoločnosti na dodržiavaní trestnoprávnych noriem, je veľmi výrazný, pretože sa nimi chránia významné individuálne i spoločenské záujmy, t. j. ľudský život, zdravie, ľudská dôstojnosť, osobné slobody, majetok, česť, štátne zriadenie atď. Obeť trestného činu nie je vo väčšine prípadov spôsobilá, aby sama alebo za pomoci súkromných aktivít efektívne presadila zistenie a potrestanie páchateľa. Páchateľ trestného činu je totiž osobitne silne motivovaný, aby svoj čin utajil, zničil jeho stopy a unikol pred trestným stíhaním či trestom. Skutočne adekvátnym protivníkom páchateľa môžu byť iba špecializované, odborne, personálne a technicky vybavené orgány činné v trestnom konaní (polícia a prokuratúra) a súdy. Dokonca ani vo výnimočných prípadoch, keby sa páchateľ sám a dobrovoľne chcel podrobiť trestu predpokladanému trestným zákonom, nemôže dôjsť k „automatickej“ aplikácii trestného zákona, ale zistenie skutkového stavu, dokazovanie, rozhodovanie o vine a treste a jeho výkon musí prebehnúť presne stanoveným zákonným postupom. Trestné konanie je teda zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, úlohou ktorého je bez dôvodných pochybností zistiť, či bol spáchaný trestný čin a ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenie, rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť, prípadne rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody, ďalej pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti a na výchovu občanov. Z povahy veci vyplýva, že pri odhaľovaní, vyšetrovaní a pri prejednávaní trestných vecí na súde sa však orgány štátu nezaobídu bez nevyhnutných 8


Úvod

zásahov do občianskych práv a slobôd (zadržanie, zatknutie, väzba, odpočúvanie, sledovanie, prehliadky atď.). Aj verejnosť je ochotná do istej miery akceptovať nevyhnutné obmedzenia občianskych práv, pretože sa tak deje v záujme bezpečnosti občanov a ich ochrany pred kriminalitou. V demokratickom právnom štáte je zásadou, že pokiaľ orgány štátu pri plnení svojich úloh zasahujú do práv a slobôd fyzických a právnických osôb, môžu tak postupovať len na základe výslovného zmocnenia zákonom a spôsobom stanoveným zákonom (secundum et intra legem). Napriek uvedenému, sú to práve občania, ktorí v demokratickom systéme spoločnosti zohrávajú rozhodujúcu úlohu z hľadiska fungovania systému kontroly kriminality. Pokiaľ neoznamujú delikty, ktorých sa stali obeťami či svedkami, prípadne nespolupracujú pri vyšetrovaní a dokazovaní trestnej činnosti, je celkový chod justičného systému málo efektívny. Je preto nevyhnutné, aby vo vzťahu verejnosti k práci orgánov činných v trestnom konaní a súdov panovala aspoň základná dôvera a aby princípy, ktoré justičný systém presadzuje, neboli v príkrom rozpore s tým, ako si presadzovanie spravodlivosti predstavujú bežní občania. Niektoré kriminologické výskumy poukazujú na to, že akékoľvek zákonné postupy či prekážky brániace okamžitému potrestaniu potenciálneho vinníka považuje časť verejnosti za prejav slabosti celého systému. Výskumy tiež názorne ukázali, že na rozdiel od právnikov väčšinu verejnosti netrápia ani tak riziká justičných omylov založených na odsúdení nevinného, ako skôr hrozba, že bude nedopatrením prepustený na slobodu niekto, kto sa kriminálneho deliktu dopustil. Procesné postupy, ktoré orgány činné v trestnom konaní musia rešpektovať, tak v očiach mnohých občanov môžu nadobúdať presvedčenie o neopodstatnenom nadržiavaní zločincom, a to na úkor ich rýchleho a spravodlivého potrestania. Tieto závery sú presvedčivým konštatovaním o nízkom alebo nedostatočnom právnom vedomí našich občanov. V publikácii, ktorú držíte v rukách, sa autorský kolektív zložený z vysokoškolských pedagógov a doktorandov Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave pokúša vyplniť medzeru v odbornej literatúre tohto druhu. Ide o akúsi špeciálnu učebnicu trestného konania, v ktorej sa prezentuje trestné konanie v jeho jednotlivých štádiách z pohľadu občana, a to z rôznych procesných postavení a pozícií, ktoré môže v tomto procese zaujímať, teda strany, ktorá má oprávnenie podporovať obžalobu, alebo proti obžalobe seba alebo iného obhajovať, alebo byť prameňom dôkazu o trestnom čine, alebo byť predmetom výkonu rozhodnutia. Chronologicky sú zoradené procesné inštitúty oznamovateľa trestného činu osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie (podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený), poškodeného, zúčastnenej osoby, svedka atď. so zvýraznením ich procesných práv a povinností, ako 9


OD ZLOČINU K TRESTU

i možnosťami ich uplatnenia. Oproti iným učebniciam sa širší priestor venuje i osobe vo výkone jednotlivých druhov trestov a ochranných opatrení. Významná je i problematika uplatňovania náhrady škody spôsobenej výkonom trestného konania a trestu. Téma občana v trestnom konaní logicky vyúsťuje do možností riešenia a uplatnenia jeho práv z trestného konania pred Ústavným súdom SR a Európskym súdom pre ľudské práva. Teoretické pasáže práce dopĺňajú v závere vzory podaní, v ktorých sa opäť v aplikácii na jednotlivé situácie a procesné postavenia občana uvádzajú vzory všetkých podaní na realizáciu procesných práv občana v trestnom konaní. Autori publikácie nemali ambíciu svojim dielom nahradiť vysokoškolské učebnice, komentáre či trestnoprávne monografie. Predkladajú na využitie odborný text problematiky aktuálneho slovenského trestného konania spracovaný špecificky zo zorného uhla pohľadu občana, čiže predstavuje, tak ako je to uvedené v podtitule publikácie, sprievodcu občana trestným konaním v jeho teoretickej i aplikačnej rovine. Publikácia je určená odbornej i laickej verejnosti so záujmom o štúdium i praktickú aplikáciu trestného práva, no zároveň môže slúžiť ako doplnková odborná literatúra pre študentov bakalárskeho a magisterského právnického štúdia či poslucháčom rôznych foriem rekvalifikačných kurzov. Na záver vyslovujem poďakovanie celému autorskému kolektívu za jeho úsilie a kreatívny prístup pri spracovávaní publikácie a zároveň recenzentom za cenné pripomienky a námety, ktoré boli využité v záujme zvýšenia kvality tohto diela.

Bratislava, február 2012

prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc. vedúci autorského kolektívu

10


Od zlocinu k trestu - obsah