Issuu on Google+

MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

118


III. KAPITOLA


MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

120


NOVINÁRSKA PROFESIA NA SLOVENSKU V ROKU 2010

III. KAPITOLA

NOVINÁRSKA PROFESIA NA SLOVENSKU V ROKU 2010 Ako sme už zdôraznili v predchádzajúcej kapitole, novinárska profesia prechádza neustálymi zmenami v dôsledku politických, ekonomických i technologických zmien, ktoré prebiehajú v spoločnosti. Na tieto zmeny je novinárska profesia citlivá o to viac, že je profesiou otvorenou, do ktorej vstupujú príslušníci rôznych iných profesií. Navyše, technologický pokrok si vyžaduje nové prístupy k zhromažďovaniu, spracúvaniu a zverejňovaniu informácií. To všetko sú zmeny, ktoré musí sledovať aj Slovenský syndikát novinárov, ak chce vychádzať v ústrety sociálnym a vzdelávacím potrebám a požiadavkám svojich členov, ale aj disponovať databázou informácií, ktoré môžu byť užitočné pri prijímaní rozhodnutí v rôznych sférach svojej činnosti. Predložená záverečná správa vychádza z celoslovenského prieskumu slovenských novinárov, pre ktorých je žurnalistická činnosť hlavným zamestnaním. Organizoval ho Slovenský syndikát novinárov v spolupráci s Fakultou masmédií Paneurópskej vysokej školy (predtým Bratislavská vysoká škola práva). Tak ako v minulosti, aj tento prieskum narazil na isté problémy, ktoré vyplývajú predovšetkým z chronickej neochoty novinárov odpovedať na dotazníky. Ak ho však berieme v širšom kontexte predchádzajúcich a zahraničných výskumov, môžeme povedať, že splnil základné metodologické požiadavky sociologického bádania a jeho výsledky je možno považovať za platné. Pravdaže, aj tu platí to, čo pre všetky sociálne výskumy: Poznatky nie sú absolútne pravdy, ale iba s určitou mierou pravdepodobnosti platné pravidelnosti. Prieskum priamo nadväzuje na prakticky totožný prieskum spred piatich rokov, ktorý uskutočnil jeden z autorov tejto publikácie (Brečka, 2005) a ktorý nadväzoval na prieskum Vladimíra Holinu z roku 1997. Skutočnosť, že väčšina otázok zostala v týchto troch prieskumoch rovnaká alebo iba mierne zmenená, umožňuje priame alebo aspoň nepriame porovnávanie výsledkov. Spolu so zisteniami ešte starších výskumov sa týmto prieskumom doplnila databáza poznatkov o trendoch a vývojových zmenách novinárskej profesie na Slovensku, ktorá môže poslúžiť nielen na praktické, ale aj vedecké a pedagogické účely. 121

III.


MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

1 VÝCHODISKÁ, CIELE A REALIZÁCIA PRIESKUMU Ako sme dokumentovali v prvej kapitole, po roku 1989 nastali výrazné zmeny v mediálnom systéme Slovenska. Je celkom pochopiteľné, že tieto zmeny sa prejavili aj v novinárskom povolaní. Na jednej strane to boli zmeny, ktoré priniesla nová politická a ekonomická situácia (sloboda prejavu, slobodné podnikanie v oblasti vydávania tlače, súkromné podnikanie v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania), ale aj zmeny v súvislosti s rýchlejším prenikaním nových informačných a komunikačných technológií do slovenského mediálneho prostredia. Jednak do mediálnej produkcie (čoraz častejšie využívanie osobných počítačov v práci redaktorov, vznik redakčných počítačových systémov, elektronické publikovanie, internet a pod.), ale aj distribúcie (káblová a satelitná televízia, internet). Spolu so zmenami v systéme médií sa výrazne zvýšil počet pracovníkov tradičných, ale aj nových médií. Navyše vznikli nové povolania, s možnosťou uplatnenia sa novinárov – hovorcovia štátnych organizácií, politických strán, ale aj súkromných inštitúcií, pracovníci reklamných a mediálnych agentúr, pracovníci pre styk s verejnosťou a pod. Tieto zamestnania ešte viac spochybnili snahy o vymedzenie hraníc novinárskej profesie. Nakoniec, podrobne sme o tom hovorili v predchádzajúcej kapitole. Berúc do úvahy tieto zmeny mediálneho systému a novinárskej profesie, cieľom prieskumu bolo zhromaždiť odpovede na otázky, ktoré by poskytli informácie o novinárskom povolaní na Slovensku v prvých desiatich rokoch 21. storočia a zároveň umožnili porovnať najnovšie poznatky o novinárskom povolaní so zisteniami predchádzajúcich prieskumov. Tieto poznatky by v prvom rade mali poslúžiť Slovenskému syndikátu novinárov poznať slovenskú novinársku obec, jej názory, potreby a požiadavky a týmto skutočnostiam prispôsobiť svoju činnosť. Prieskum sa realizoval metódou časopiseckej, mailovej a internetovej ankety. Dotazník bol zverejnený v periodiku SSN Fórum, rozposielaný na vybrané adresy elektronickou poštou a sprístupnený aj na webovej stránke SSN. Dotazník bol zverejnený v máji 2010 a z terénu sa vyplnené dotazníky zhromažďovali do septembra 2010. Po viacnásobných urgenciách sa podarilo zhromaždiť 139 dotazníkov. Je to o polovicu menej ako v prieskume, ktorý v roku 1997 uskutočnil V. Holina s kolektívom spolupracovníkov výskumnej asociácie pri Katedre žurnalistiky FiF UK Media Science a podstatne menej ako v prieskume v roku 2005. Štruktúra oslovených novinárov bola trochu odlišná ako v roku 1997. Už v roku 2005 sme vynechali kategóriu podnikovej tlače (nie však novinárov z tejto tlače), pretože v súčasnosti je ťažko identifikovateľná.

122


NOVINÁRSKA PROFESIA NA SLOVENSKU V ROKU 2010

Podobne ako pred 5 rokmi sme oslovili novinárov z: l l l l l l l l l

denníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov a mesačníkov, periodík s nižšou periodicitou, rozhlasu, televízie, tlačových agentúr, internetových médií a novinárov, ktorí pracujú pre viaceré médiá.

Zároveň sme rozlišovali medzi novinármi z celoštátnych, regionálnych, lokálnych a zahraničných médií. Ďalšia klasifikácia vyplynula následne zo štruktúry skúmaného súboru. Zaradenie otázok do dotazníka a ich formulácia vychádzali so snahy v čo najväčšej miere zabezpečiť porovnateľnosť výsledkov s výsledkami predchádzajúcich prieskumov novinárskej profesie na Slovensku. Napriek tomu sme v dotazníku niektoré otázky z predchádzajúceho prieskumu vypustili a nahradili ich novými. Okrem toho sme zmenili formulácia niektorých otázok i varianty odpovedí. Vynútila si to realita, napríklad rozvoj nových informačných technológií. Napriek týmto zmenám sú však výsledky nášho prieskumu väčšinou porovnateľné, prinajmenej pokiaľ ide o celkové tendencie. A práve to zvyšuje ich informačnú hodnotu. Pri porovnávaní výsledkov sme čerpali najmä z troch publikácií: l

l l

l

Brečková, D.: Šrámek, Ľ. Novinári dennej tlače na Slovensku. Bratislava: NŠÚ, 1991. Drastich, O.: Tri kapitoly o novinárskom povolaní. Bratislava: NŠÚ, 1980 Holina, V.: Zmeny novinárskeho povolania na Slovensku. Bratislava: SSN/PHARE pre demokraciu, 1997. Brečka, S.: Novinárska profesia na Slovensku v roku 2005. Dostupné na: http://www.ssn.sk/source/document/000005.doc

123

III.


MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

2 DEMOGRAFICKÁ ŠTRUKTÚRA SKÚMANÝCH NOVINÁROV Vzhľadom na nízky počet skúmaných respondentov nemá význam predstierať, že prieskum môže priniesť údaje o reálnej štruktúre novinárov na Slovensku. Ak aj slovne budeme hovoriť o štruktúre novinárov, budeme mať na mysli štruktúru skúmaného súboru novinárov, čiže novinárov, ktorí odpovedali na anketu. Táto štruktúra iba približne zodpovedá reálnej štruktúre slovenských novinárov. To však neznamená, že jej výsledky nemôžeme porovnávať s výsledkami predchádzajúcich prieskumov, ktoré boli realizované na podobných vzorkách respondentov. V rámci prieskumu sme zisťovali štruktúru podľa pohlavia, veku, vzdelania a rodinného stavu. Vzdelaniu sa však budeme venovať v samostatnej podkapitole.

2.1 Štruktúra novinárov podľa pohlavia V predchádzajúcej kapitole sme v časti o novinárskej demografii dosť priestoru venovali zastúpeniu žien v novinárskej profesii. Uvádzali sme historicky doložené fakty a výsledky výskumov vo viacerých krajinách, že podiel žien v tomto povolaní stúpa. Nakoniec to potvrdzovali aj výsledky predchádzajúcich prieskumov na Slovensku. Aj výsledky posledného prieskumu a porovnanie údajov so staršími demonštruje trend feminizácie novinárskeho povolania, aj keď vo výsledkom zaznamenávame o niečo vyššie zastúpenie mužov ako pred piatimi rokmi. Ale aj v tomto roku je v štruktúre novinárov viac ako polovica žien, pričom pred piatimi rokmi ich bolo iba niečo vyše 42 % mužov a v roku 1997 ich bolo o 10 % viac (Holina a kol. 1997, s. 19), takže muži sa dostali takmer na úroveň z konca minulého storočia. Pred tridsiatimi rokmi Drastich (1980) zistil, že koncom sedemdesiatych rokov bolo medzi novinármi takmer 64 % mužov. Ešte začiatkom 90. rokov Brečková so Šrámkom (1991) mohli konštatovať, že v slovenských denníkoch pracovalo okolo 60 % mužov. V novom storočí sa situácia obrátila.

2.2 Štruktúra novinárov podľa veku Vek sa v predchádzajúcich výskumoch novinárskeho povolania ukázal ako dôležitý diferenciačný znak, pretože úzko súvisí s kvalifikačnými predpokladmi, čiže so vzdelaním, dĺžkou praxe, ale aj inými kvalifikačnými znakmi. (O tom však budeme podrobnejšie hovoriť v podkapitole o vzdelaní a kvalifikácii.) 124


NOVINÁRSKA PROFESIA NA SLOVENSKU V ROKU 2010

V tabuľke č. 1 vidíme, že zastúpenie novinárov do veku 40 rokov zostáva stabilné a predstavuje podiel okolo 45 %. Od roku 1997 výrazne pokleslo zastúpenie štyridsiatnikov a päťdesiatnici sa dostali na úroveň z roku 1997. Podstatne narástlo zastúpenie novinárov vo veku nad 60 rokov. Z hľadiska objektívnosti treba ale povedať, že existuje veľká pravdepodobnosť, že tu do štruktúry skúmaného súboru významne zasiahli dva faktory: vyšší vekový priemer členov Slovenského syndikátu novinárov a tým aj väčšia ochota starších respondentov odpovedať na anketu. V súvislosti s vnútornou štruktúrou jednotlivých vekových skupín možno uviesť, že najvyššie percentuálne zastúpenie žien je v najmladšej vekovej kategórii, kde tvoria takmer 58 % všetkých novinárov a najnižšie v najstaršej vekovej kategórii, kde tvoria len 36,4 % .

Tabuľka č. 1: Demografická štruktúra novinárov v rokoch 1997, 2005 a 2010 Rok Pohlavie 1. Muži

1997

2005

2010

%

%

%

52,9

42,3

48,2

2. Ženy

47,1

57,7

51,8

Spolu

100,0

100,0

100,0

1. Do 29 rokov

20,2

23,2

19,4

2. 30-39 rokov

24,2

21,6

26,1

3. 40-49 rokov

31,7

20,5

17,9

4. 50-59 rokov

20,3

26,0

19,4

5. Nad 60 rokov

3,6

8,7

17,2

100,0

100,0

100,0

1. Ženatý/vydatá

63,6

52,2

53,3

2. Slobodný/á

25,9

32,3

23,3

3. Rozvedený/á

8,6

12,7

8,8

4. Ovdovelý/á

1,9

1,4

2,2

1,4

12,4

100,0

100,0

100,0

Vek

Spolu Rodinný stav

5. Iný partnerský vzťah Spolu

125

III.


MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010

2.3 Štruktúra novinárov podľa rodinného stavu Rodinný stav potenciálne pôsobí ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich objektívne i subjektívne podmienky práce novinára. Na druhej strane býva však aj dôsledkom pracovných podmienok novinárov a ich pracovného štýlu. (Práca po pracovnej dobe, večer, cez víkendy a pod., veľké pracovné zaťaženie a zanedbávanie rodiny.) Je dlhodobo známe, že napríklad rozvodovosť medzi novinármi je podstatne vyššia ako je celoslovenský priemer. Príčiny a dôsledky tohto stavu by si však vyžadovali samostatné hlbšie skúmanie.

Tabuľka č. 2: Rodinný stav novinárov v rokoch 1967, 1977, 1997, 2005 a 2010 Stav

Rok 1967

1997

2005

2010

%

%

%

%

1. Ženatý/vydatá

83,7

63,6

52,2

53,3

2. Slobodný/á

9,3

25,9

32,3

23,3

3. Rozvedený/á

4,4

8,6

12,7

8,8

4. Ovdovelý/á

1,7

1,9

1,4

2,2

1,4

12,4

100,0

100,0

100,0

100,0

5. Iný partnerský vzťah Celkový súčet

S určitosťou však môžeme konštatovať, že v novinárskej komunite klesá percento ženatých a vydatých, pričom zároveň s určitou nepravidelnosťou stúpa percento rozvedených, ale aj slobodných (tabuľka č. 2.). Od roku 1967 dodnes pokleslo percento ženatých novinárov a vydatých novinárok z takmer 84 % na 53 %. Rozvedených bolo v roku 1967 necelých 5 %, ale v roku 2005 už takmer 13 % a v roku 2010 stále takmer 9 %. Podiel slobodných novinárov síce v posledných piatich rokoch klesol na menej ako štvrtinu, ale narástol podiel tých, ktorí žijú v partnerskom, ale nie manželskom zväzku. Zdá sa, že novinári patria k „priekopníkom“ tohto nového životného štýlu. Rodinný stav z pochopiteľných dôvodov súvisí s vekom novinárov. Ako vidíme v tabuľke č. 3, percento slobodných klesá celkom pravidelne s vekom. Inak je to v prípade ženatých alebo vydatých, pretože tu výrazne zasahuje kategória rozvedených. V kategórii tridsaťročných percento ženatých a vydatých výrazne narastá z necelých 8 % v kategórii do 29 rokov až na vyše 57 % medzi tridsiatnikmi a v skupine štyridsiatnikov až na 75 %. Medzi päťdesiatnik126


NOVINÁRSKA PROFESIA NA SLOVENSKU V ROKU 2010

mi však podiel ženatých a vydatých znovu klesá, pretože v tejto vekovej skupine dramaticky narastá percento rozvedených (na viac ako dvojnásobok celkového priemeru). Tabuľka č. 3: Rodinný stav podľa veku Vek Rodinný stav

do 29 rokov

30-39 rokov

40-49 rokov

50-59 rokov

nad 60 rokov

Spolu

%

%

%

%

%

%

1. Ženatý/vydatá

7,7

57,1

75,0

58,3

69,6

53,3

2. Slobodný/á

50,0

28,6

16,7

12,5

4,3

23,3

3. Rozvedený/á

0,0

2,9

8,3

20,8

13,0

8,8

4. Ovdovelý/á

0,0

0,0

0.0

0,0

13,0

2,2

5. Iný partnerský vzťah

42,3

11,4

0,0

8,3

0,0

12,4

Spolu

100,0

100,0

100,0

100,0 %

100,0 %

100,0

3 VZDELANIE A KVALIFIKÁCIA Vzdelanie nie je iba demografickým znakom, ale zároveň veľmi dôležitým predpokladom pre výkon novinárskeho povolania. Preto sa mu spolu s niektorými ďalšími predpokladmi venujeme zvlášť. V rámci tohto problémového okruhu sme zisťovali nielen úroveň ukončeného školského vzdelania, ale aj dĺžku novinárskej praxe, jazykové znalosti, niektoré špeciálne znalosti a v rámci nich najmä prácu s internetom. Okrem toho sme skúmali aj potrebu zvyšovať si kvalifikáciu a jej orientáciu.

3.1. Ukončené školské vzdelanie Napriek určitým výkyvom a nepravidelnostiam, celkový trend úrovne vzdelania príslušníkov novinárskej profesie je celkom jednoznačný. Podobne ako v iných vyspelých krajinách, aj na Slovensku sa zvyšuje vzdelanostná úroveň novinárov. Od roku 1967 pokleslo percento novinárov s nižším ako vysokoškolským vzdelaním z 53,3 % na necelých 19 %, pričom podiel novinárov s vysokoškolským nenovinárskym vzdelaním narástol z 21,5 % na vyše 42 % a s novinárskym vysokoškolským vzdelaním na viac ako 39 %.

127

III.


MÉDIÁ A NOVINÁRI NA SLOVENSKU 2010 Tabuľka č. 4: Vzdelanie novinárov v rokoch 1967, 1997, 2005 a 2010 Rok

Vzdelanie

1967

1997

2005

2010

%

%

%

%

1. Stredoškolské vzdelanie

53,3

25,8

26,2

18,8

2. Vysokoškolské nenovinárske

21,5

35,0

39,1

42,1

3. Vysokoškolské novinárske

25,2

39,2

34,7

39,1

Spolu

100,0

100,0

100,0

100,0

Podiel novinárov s nenovinárskym vzdelaním nie je prekvapujúci. Aj napriek tomu, že na Slovensku máme neporovnateľne viac absolventov novinárskych a mediálnych škôl ako v minulosti, v redakciách novín, rozhlasu a televízie sa úspešne uplatňujú právnici, ekonómovia, lingvisti a absolventi iných škôl, ktorí zvládajú novinárske remeslo. Majú špeciálne vedomosti z určitej konkrétnej oblasti a vedia ich premeniť na dobre štylizované myšlienky. Pre mnohých šéfredaktorov sú cennejší, ako novinári so širokými, ale povrchnými poznatkami z mnohých spoločenských oblastí. Jednotlivé demografické skupiny (vek a pohlavie) majú odlišnú štruktúru vzdelania. Najvyššie percento novinárov s novinárskym vysokoškolským vzdelaním sa nachádza vo vekovej skupine do 29 rokov (takmer 58 %) a potom medzi novinármi nad 60 rokov. Ide však o dve veľmi odlišné skupiny. Prvá získala vysokoškolské vzdelanie ešte za socializmu a druhá v súčasnom období rozvoja novinárskych a mediálnych škôl. Podiel novinárov s nenovinárskym vysokoškolským vzdelaním je najvyšší (presná polovica) v skupine päťdesiatnikov (tabuľka č. 5).

Tabuľka č. 5: Vzdelanie novinárov v jednotlivých vekových skupinách Vek Vzdelanie

do 29 rokov

30-39 rokov

40-49 rokov

50-59 rokov

nad 60 rokov

Spolu

%

%

%

%

%

%

1. Stredoškolské vzdelanie

15,4

17,1

21,7

15,4

21,7

18,8

2. Vysokoškolské nenovinárske

26,9

48,6

43,5

50,0

34,8

42,1

3. Vysokoškolské novinárske

57,7

34,3

34,8

34,6

43,5

39,1

Spolu

100,0

100,0

100,0

100,0

100,0

100,0

128


Media a novinari na Slovensku 2010