MEDZINÁRODNÁ A EURÓPSKA OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV
Vo veci Campbell v. Spojené kráľovstvo (rozsudok 25. 3. 1992) Súd vyslovil názor, že je v súlade s verejným záujmom, aby osoba želajúca si konzultácie so svojím právnym zástupcom mohla tak urobiť za riadnych podmienok s možnosťou slobodnej diskusie. Vzťah advokáta a klienta je osobitným vzťahom, pretože ak by advokát nemohol s klientom hovoriť bez cudzieho dohľadu a dávať mu inštrukcie, jeho pomoc by stratila význam. Väzenské orgány môžu otvoriť list advokáta väzňovi, ak majú rozumné dôvody domnievať sa, že obsahuje zakázaný element, ktorý nemožno odhaliť inými prostriedkami, avšak musia tak urobiť bez toho aby ho čítali – pritom je treba poskytnúť vhodné záruky brániace jeho prečítaniu, napríklad otvoriť ho v prítomnosti adresáta. V prípade Peers v. Grécko (cit.rozsudok z 19. 4. 2001) Súd posudzoval aj otváranie korešpondencie so Súdom a jej čítanie. Dôvernosti takejto korešpondencie je potrebné pripisovať osobitný význam, nakoľko môže obsahovať sťažnosti na pomery vo väzení. Otváranie tejto korešpondencie môže vystaviť väzňa riziku perzekúcie zo strany väzenského personálu. Určitá kontrola korešpondencie väzňov sa odporúča sama o sebe a nie je v rozpore s Dohovorom vzhľadom na rozumné a normálne potreby väzenstva. V tomto prípade má väzeň rovnaké právo na rešpektovanie korešpondencie ako osoba na slobode, pričom rozhodujúcim pre ospravedlnenie akéhokoľvek zásahu sú rozumné požiadavky na riadny chod väzenstva v súlade s výnimkami článku 8 ods. 2. Zmluvný štát nemôže tvrdiť, že si splnil záväzky podľa článku 8 EDĽP tým, že predloží len zoznam listov zaslaných sťažovateľovi a doručených do väznice, pretože to nedokazuje, že boli skutočne doručené adresátovi, ak neexistuje doklad spôsobilý dokázať opak. Článok 8 EDĽP teda zaručuje aj doručenie korešpondencie väzňovi (Messina v. Taliansko, rozsudok z 28. 9. 2000). Ingerencie vyplývajúce z kontroly korešpondencie väzňov nesmú ísť nad rámec sledovaného cieľa. Zabavenie súkromných listov smerujúcich k vyvolaniu nenávisti proti štátnym orgánom alebo obsahujúcich nenávistné urážlivé výrazy voči väzenským orgánom nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (Pfeifer a Planck v. Rakúsko, rozsudok z 15. 11. 2007). Po prvýkrát ESĽP v rozsudku vo veci Szuluk v. Spojené kráľovstvo z 2. 6. 2009 konštatoval, že monitorovanie dôvernej korešpondencie medzi odsúdeným a jeho špecialistom – lekárom porušuje nielen článok 8, ale aj článok 14, pretože v tomto ohľade platí rovnosť osôb, ktoré sú vo väzbe a mimo väzby. 402