Page 1

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života | C § 7

zverejnenie je zásahom do práva na ochranu korešpondencie (Craxi v. Taliansko č. 2, rozsudok zo 17. 7. 2003). V zásade nie je rozhodujúce medzi kým korešpondencia prebieha. Niektorým druhom korešpondencie však Súd priznáva osobitnú ochranu, napríklad korešpondencii medzi advokátom a klientom, osobitne pokiaľ je klientova osobná sloboda obmedzená. Rešpektovanie korešpondencie znamená, že štát musí odôvodniť zásahy, ako je otváranie a čítanie listov, ich cenzurovanie, monitorovanie a nahrávanie telefonických hovorov požiadavkami stanovenými v ods. 2 článku 8. Ak príkaz na prehliadku a zabavenie dokumentov znie bez špecifikácie alebo obmedzenia a pojem korešpondencia neobsahuje žiadne prídavné meno na jeho bližšie vymedzenie, predstavuje prehliadka kancelárie zásah do jeho práv podľa článku 8. Otázka práv väzňov prekonala istý vývoj. Spočiatku Komisia pre ľudské práva akceptovala názory zmluvných štátov, že štát má voči väzňom širšie oprávnenia na obmedzenie ich činností ako v prípade osôb žijúcich na slobode. Najmä od prípadu Golder v. Spojené kráľovstvo (cit. rozsudok v časti C.2.1) však Súd zmenil stanovisko a tento postoj a postavenie väzňa považuje len za jeden z faktorov, ktorý treba brať do úvahy pri obmedzovaní práva na súkromie a zásahu štátneho orgánu, ktorý musí spĺňať podmienky článku 8 ods. 2 Dohovoru. Najčastejším predmetom sťažností väzňov bola ochrana listového tajomstva a osobitne korešpondencia s advokátom.

Skutočnosť, že jednotlivec nie je ani po skončení odpočúvania informovaný, nie je nezlučiteľná s článkom 8, ak systém poskytuje dostatočné záruky proti zneužitiu. Odpočúvanie telefonickej prevádzky a iné formy zisťovania telefonických hovorov predstavujú vážny zásah do rešpektovania súkromného života a korešpondencie, preto musia mať základ v obzvlášť presnom „zákone“. Existencia jasných a detailných pravidiel je v tejto oblasti nevyhnutná tým viac, čím sa technické postupy stávajú dokonalejšie (Kruslin v. Francúzsko, rozsudok z 24. 4. 1990, tiež Iordachi a iní v. Moldavsko rozsudok z 10. 2. 2009). Rovnako sa hodnotí „súlad so zákonom“ a predvídateľnosť práva pri posudzovaní zmyslu a povahy uskutočňovaných opatrení a ich kompatibility s princípmi právneho štátu. Zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života je aj nahrávanie rozhovoru osôb, ktoré sú väznené alebo počas výsluchu, ak nie sú 399


MEDZINÁRODNÁ A EURÓPSKA OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV

o tom informované vopred (pozri cit. rozsudok P.G. a J.H. v. Spojené kráľovstvo). Podobne Súd vyslovil porušenie práva na rešpektovanie súkromného života v prípade Perry v. Spojené kráľovstvo (rozsudok zo 17. 7. 2003), v ktorom bol pri identifikovaní sťažovateľa – páchateľa trestného činu svedkami použitý videozáznam. Existencia právnej úpravy, ktorou sa vytvára možnosť uplatnenia tajného dohľadu nad poštovými zásielkami a telekomunikáciami za výnimočných podmienok je v demokratickej spoločnosti nevyhnutná v záujme národnej bezpečnosti a na predchádzanie nepokojov a zločinnosti. Na druhej strane, štáty nesmú v mene boja proti špionáži a terorizmu zaviesť každé opatrenie, ktoré pokladajú za prijateľné. V súlade s Dohovorom je len taký systém dohľadu, v ktorom existujú adekvátne a účinné záruky proti zneužitiu. Súd pri rozhodovaní prípadov určil minimálne záruky, ktoré by mali byť stanovené vo vnútroštátnom právnom predpise, aby sa zamedzilo možnosti zneužitia právomoci príslušného orgánu. Ide o podmienku definície osôb, ktorých telefón môže byť odpočúvaný na základe súdneho príkazu, druh trestného činu, ktorý môže dať podnet k takému príkazu, časové obmedzenie telefónneho odpočúvania, postup pre spísanie súhrnnej správy obsahujúcej odpočúvané hovory, opatrenia, ktoré je potrebné urobiť, aby prenos kaziet zostal neporušený a kompletný pre prípadné preskúmanie sudcom a obhajobou a tiež okolnosti, za ktorých môžu, ale nemusia byť nahrávky vymazané alebo pásky zničené, najmä vtedy, ak bol obvinený zbavený obžaloby vyšetrujúcim sudcom alebo súdom. V súlade s článkom 8 odpočúvanie je zamerané na osobu, nie na zariadenie, pretože rozhodnutie odpočúvať všetky hovory z daného zariadenia by mohlo viesť k rozhodnutiam zbavujúcich zákonnej ochrany veľké množstvo osôb, totiž všetkých tých, ktorý vedú rozhovory na inej než svojej telefónnej linke. To by v praxi znamenalo zbavenie ochranného mechanizmu veľkej časti jeho podstaty (Lambert v. Francúzsko, rozsudok z 24. 8. 1998) Neexistencia akýchkoľvek obmedzení v odpočúvaní telefónov uskutočnených v telekomunikačných systémoch mimo siete a vnútorných telekomunikačných systémoch prevádzkovaných štátnymi orgánmi sa považuje za porušenie článku 8 (Halford v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 25. 7. 1997). Súd konštatoval v skôr citovanom rozsudku vo veci Bykov v. Ruská federácia, že použitie prenosného zariadenia na zaznamenávanie konverzácie je na rovnakej úrovni ako telefonické odpočúvanie a je zásahom do súkromia, ak absentuje osobitná a podrobná úprava použitia odpočúvacej techniky. 400


Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života | C § 7

Pokiaľ je odpočúvanie dostatočne právne regulované, je možné aj odpočúvanie služobného telefónneho aparátu právnika, hoci ako tretej osoby v súdnom procese. Pojem súkromný život a korešpondencia podľa článku 8 poskytujú právnu ochranu aj služobným telefónnym linkám. V citlivej oblasti, ako sú dôverné vzťahy medzi advokátom a klientom je potrebná zvýšená minimálna miera ochrany, preto opatrenia nesmie vydávať člen výkonnej moci, napríklad úradník právneho oddelenia pošty, ale nezávislý sudca.

Pokiaľ ide o písomnú korešpondenciu, v zásade je problematická hlavne korešpondencia väzňov, a to v dvoch oblastiach – korešpondencia s advokátom a ostatná korešpondencia z pohľadu jej cenzurovania, resp. obmedzovania. Právo na necenzurovanú korešpondenciu s právnikom týkajúcu sa možného súdneho uplatnenia práva je súčasťou práva na prístup k súdu a nemôže byť azda nikdy obmedzené (cit. rozsudok vo veci Golder v. Spojené kráľovstvo). Cenzurovanie korešpondencie väzňov znamená v podstate zasahovanie do práva väzňov na rešpektovanie ich korešpondencie podľa článku 8 ods. 1. Zo staršej judikatúry ESĽP vyplýva, že štát môže v rozumnej miere cenzurovať listy, ak ide o mimoriadne nebezpečných väzňov v niektorých typoch väzníc alebo v prípade nezákonných obchodných praktík (Silver a iní v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 11. 10. 1980). V prípade Schönenberger a Durmaz v. Švajčiarsko (rozsudok z 20. 6. 1988) Súd zdôraznil, že osoby vo väzbe musia mať možnosť komunikovať so svojím advokátom. Nie je možné nedoručovať, zadržiavať a cenzurovať korešpondenciu s advokátom, a to ani z dôvodu procesnej taktiky, aby sa zabránilo informovaniu zadržanej osoby o jeho právach, napríklad o práve nevypovedať, a tým sa uľahčil priebeh trestného konania. V prípadoch, v ktorých je uväznenie osoby spojené s bojom proti terorizmu Súd považoval za legitímny dôvod obmedzenia práva na súkromie kontrolu korešpondencie medzi advokátom a klientom – väzňom. Na ospravedlnenie tohto zásahu vzal do úvahy najmä záruky proti zneužitiu, ako napríklad kontrolnú právomoc vykonávanú nezávislým sudcom, ktorý nesmie mať žiadny vzťah k vyšetrovaniu, ako aj obmedzený rozsah kontroly korešpondencie, keďže mal sťažovateľ možnosť hovoriť so svojím obhajcom, ktorý ho mohol oboznamovať s informáciami obsiahnutými v písomných dokumentoch (Erdem v. Nemecko, rozsudok zo 7. 4. 1998). 401


MEDZINÁRODNÁ A EURÓPSKA OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV

Vo veci Campbell v. Spojené kráľovstvo (rozsudok 25. 3. 1992) Súd vyslovil názor, že je v súlade s verejným záujmom, aby osoba želajúca si konzultácie so svojím právnym zástupcom mohla tak urobiť za riadnych podmienok s možnosťou slobodnej diskusie. Vzťah advokáta a klienta je osobitným vzťahom, pretože ak by advokát nemohol s klientom hovoriť bez cudzieho dohľadu a dávať mu inštrukcie, jeho pomoc by stratila význam. Väzenské orgány môžu otvoriť list advokáta väzňovi, ak majú rozumné dôvody domnievať sa, že obsahuje zakázaný element, ktorý nemožno odhaliť inými prostriedkami, avšak musia tak urobiť bez toho aby ho čítali – pritom je treba poskytnúť vhodné záruky brániace jeho prečítaniu, napríklad otvoriť ho v prítomnosti adresáta. V prípade Peers v. Grécko (cit.rozsudok z 19. 4. 2001) Súd posudzoval aj otváranie korešpondencie so Súdom a jej čítanie. Dôvernosti takejto korešpondencie je potrebné pripisovať osobitný význam, nakoľko môže obsahovať sťažnosti na pomery vo väzení. Otváranie tejto korešpondencie môže vystaviť väzňa riziku perzekúcie zo strany väzenského personálu. Určitá kontrola korešpondencie väzňov sa odporúča sama o sebe a nie je v rozpore s Dohovorom vzhľadom na rozumné a normálne potreby väzenstva. V tomto prípade má väzeň rovnaké právo na rešpektovanie korešpondencie ako osoba na slobode, pričom rozhodujúcim pre ospravedlnenie akéhokoľvek zásahu sú rozumné požiadavky na riadny chod väzenstva v súlade s výnimkami článku 8 ods. 2. Zmluvný štát nemôže tvrdiť, že si splnil záväzky podľa článku 8 EDĽP tým, že predloží len zoznam listov zaslaných sťažovateľovi a doručených do väznice, pretože to nedokazuje, že boli skutočne doručené adresátovi, ak neexistuje doklad spôsobilý dokázať opak. Článok 8 EDĽP teda zaručuje aj doručenie korešpondencie väzňovi (Messina v. Taliansko, rozsudok z 28. 9. 2000). Ingerencie vyplývajúce z kontroly korešpondencie väzňov nesmú ísť nad rámec sledovaného cieľa. Zabavenie súkromných listov smerujúcich k vyvolaniu nenávisti proti štátnym orgánom alebo obsahujúcich nenávistné urážlivé výrazy voči väzenským orgánom nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (Pfeifer a Planck v. Rakúsko, rozsudok z 15. 11. 2007). Po prvýkrát ESĽP v rozsudku vo veci Szuluk v. Spojené kráľovstvo z 2. 6. 2009 konštatoval, že monitorovanie dôvernej korešpondencie medzi odsúdeným a jeho špecialistom – lekárom porušuje nielen článok 8, ale aj článok 14, pretože v tomto ohľade platí rovnosť osôb, ktoré sú vo väzbe a mimo väzby. 402


Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života | C § 7

Súd rozhodol o porušení článku 8 aj pre odmietnutie odoslania listu väzňa v kurdskom jazyku jeho rodine (pozri rozsudok vo veci Mehmed Nuri Özen a iní v. Turecko z 11. 1. 2011). Sledovanie korešpondencie v prípade prebiehajúceho konkurzného konania nie je vo všeobecnosti porušením článku 8, musí však byť zachovaná rovnováha medzi všeobecnými záujmami na uspokojenie veriteľov a individuálnym záujmom sťažovateľa na rešpektovanie korešpondencie (Luordo v. Taliansko, rozsudok zo 17. 7. 2003). R

R

R

403

Medzinárodná a európska ochrana ľudských práv  

ukazka z publikacie

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you