Page 1

21.\ Kognitívne interview a psychologické stratégie oživovania pamäte svedka 21.1 Stratégie oživovania pôvodného kontextu vnímanej udalosti Kontext, v ktorom sa udalosť odohrala, výrazne ovplyvňuje to, aké aspekty trestného činu budú svedkom zapamätané. Tak napr. pamäťová stopa obsahujúca spomienky na priebeh bankovej lúpeže v sebe zahŕňa nielen samotnú lúpež, ale aj informácie o fyziologickom a psychologickom rozpoložení svedka, ktorý trestný čin vnímal. Emocionálne rozpoloženie svedka, tak ako aj environmentálne podmienky, za ktorých udalosť vnímal, sú významným determinantom vzniku pamäťovej stopy. Svedeckú výpoveď svedka je potrebné smerovať k oživovaniu centrálnych, ako aj periférnych informácií o priebehu trestného činu (Fisher & Geiselman, 1992). Vyšetrovateľ sa môže snažiť o oživovanie spomienok svedka napr.: „Pokúste sa teraz vo svojich spomienkach vrátiť do situácie, kedy sa to stalo. Skúste si spomenúť na to, kde ste v tom čase stáli, na čo ste vtedy mysleli, čo ste vtedy cítili a ako vyzerala miestnosť, v ktorej malo k tomu dôjsť.“. Oživovanie kontextu prežitej udalosti vyšetrovateľ dosiahne postupne kladením otázok ako napr.: „Pamätáte sa, kde vtedy stál páchateľ?“, „Ako reagovali ostatní, keď videli, čo sa stalo?“, „Spomeniete si na to, čo v tom momente napadlo Vás?“. Otázky by mali byť svedkovi kladené postupne a mal by byť medzi nimi dostatočný časový odstup. Ďalšiu otázku by mal vyšetrovateľ položiť až po tom, čo svedok predtým položenú otázku úplne vyčerpal svojou výpoveďou. Ak si svedok nedokáže spomenúť na niektoré špecifické 297


INVESTIGATÍVNA PSYCHOLÓGIA

detaily trestného činu, vyšetrovateľ mu môže poskytnúť niektoré základné informácie, ktoré vytvoria referenčný rámec, o ktorý sa svedok môže oprieť. Vyšetrovateľ môže svedkovi napr. miesto činu načrtnúť a označiť všetky oporné body, ako sú napr. budovy, miestnosti a rozmiestnenie jednotlivých objektov. V niektorých prípadoch sú vhodné aj fotografie miesta činu, ktoré by nemali obsahovať detailné zábery, ale skôr celkový pohľad na miesto činu. Svedkovia sa často odvolávajú na to, že bezprostredne po trestnom čine by si dokázali spomenúť na to, čo sa stalo, ale s odstupom času si už spomenúť nedokážu. Svedok napr. uvádza, že sa v deň, keď k trestnému činu došlo, rozprával s manželkou o farbe páchateľovho trička. V priebehu výsluchu uvádza, že už si už na farbu trička spomenúť nedokáže. Pretože pamäť svedka bola ovplyvnená momentálnym psychickým rozpoložením v čase vnímania udalosti, je vhodné sa svedka pýtať, ako sa vtedy cítil, čo prežíval a na čo myslel. Oživovanie environmentálneho kontextu udalosti demonštrujeme na nasledovnej ukážke oživovania pamäte v súvislosti s evidenčným číslom vozidla (ďalej len EČV): Vyšetrovateľ hovorí svedkovi: „Skúste sa vrátiť do momentu, keď ste sedeli vo Vašom aute a všimli ste si okolo Vás prechádzať vozidlo. Povedali ste, že ste sa snažili zapamätať si EČV vozidla, pretože ste si mysleli, že to môže byť dôležité. Pokúste sa spomenúť si, akú konkrétnu stratégiu ste pre zapamätanie EČV použili?“. Svedok si môže v priebehu výsluchu vybaviť konkrétnu stratégiu, ktorú použil pri snahe zapamätať si EČV a náhle si spomenie, že EČV vozidla bolo podobné ako popisné číslo domu, v ktorom v minulosti býval (obr. č. 52). Stratégiou zapamätania EČV vozidla bola podobnosť čísla EČV s popisným číslom domu. Ak si svedok spomenie na stratégiu, ktorú pri zapamätávaní EČV využil, zvyšuje to pravdepodobnosť, že si neskôr spomenie na presné znenie EČV vozidla.

Obr. č. 52 – Vybavenie evidenčného čísla vozidla (EČV) z pamäte svedka má veľkú identifikačnú hodnotu.

21.2 Stratégie oživovania špecifických informácií v pamäti svedka V predchádzajúcich častiach textu sme sa zaoberali stratégiami oživovania celkového kontextu vnímanej udalosti. Ďalej sa budeme zaoberať stratégiami, 298


|21|

Kognitívne interview a psychologické stratégie oživovania pamate svedka

ktoré umožňujú oživovanie špecifických informácií z pamäte svedka. Špecifickými informáciami sú napr. mená osôb, popis detailov tváre, časti oblečenia a pod. Môže ísť aj o charakteristiku objektov, napr. popis špecifických častí motorového vozidla, poradie čísel a písmen v EČV vozidla, tvarové a funkčné charakteristiky strelnej zbrane a pod. Pri analýze svedeckej výpovede vychádzame z toho, že informácie o vnímanej udalosti pozostávajú z viacerých dejových sekvencií, medzi ktorými existuje kontextuálna previazanosť a prepojenosť. Vyvolanie jednej sekvencie udalosti z pamäte môže oživiť ďalšiu. Ak si svedok nie je napr. schopný vybaviť celé znenie priezviska páchateľa, môže byť schopný si spomenúť na iné charakteristiky priezviska, t. j. či išlo o priezvisko dlhé, krátke, smiešne, exotické a pod. Pretože sekvencie udalosti sú v pamäti svedka medzi sebou kontextuálne prepojené, svedok si môže napr. podľa niektorého z vedľajších znakov priezviska, napr. že bolo smiešne, postupne spomenúť na celé priezvisko páchateľa, ako aj na ďalšie detaily súvisiace s osobou páchateľa (Fisher & Geiselman, 1992). O každej časti udalosti môže svedok poskytnúť viac opisov zameraných na rôzne aspekty toho, čo vnímal. Tak napr. svedok, ktorý si všimol EČV vozidla, mohol podľa Fishera a Geiselmana (1992) vnímať viacero periférnych charakteristík EČV: 1) Sekvencia EČV pozostávala zo série čísel 2) EČV bola tvorená spoluhláskami a samohláskami 3) Prvá číslica EČV mala okrúhly tvar (0,8) 4) Čísla EČV boli rovnaké ako časť telefónneho čísla známej osoby 5) EČV mala biely, modrý, oranžový, resp. iný farebný podklad A.

Pri oživovaní spomienok svedka na priezvisko páchateľa sa vyšetrovateľ zameriava na: 1) Častosť výskytu priezviska: Bolo to typické alebo atypické priezvisko? 2) Etnicita/národnosť: Bolo to priezvisko typické pre určitú etnickú skupinu či národnosť? 3) Dĺžka priezviska: Išlo o krátke, dlhé alebo zložené priezvisko? 4) Začiatočné písmeno priezviska: prechádzať so svedkom celú abecedu od A do Z 299


INVESTIGATÍVNA PSYCHOLÓGIA

B. Periférne informácie, ktoré môžu mať význam pre vybavovanie priezviska páchateľa, napr.: 1) Hlas páchateľa: Dokážete si spomenúť na hlas páchateľa pri tom, ako sa predstavil do telefónu? 2) Vizuálny vzorec: Spomeniete si na charakter rukopisu, v ktorom bolo priezvisko napísané (ak páchateľ priezvisko napísal vlastnoručne)? 3) Priestorové informácie: Spomeňte si, kde všade ste si všimli, že bolo páchateľovo priezvisko uvedené? 4) Spojitosť s inými priezviskami: Spomenul páchateľ v súvislosti so svojím priezviskom aj priezviská iných osôb? C. Stratégie smerované na facilitáciu vybavovania špecifických informácií: 1) Podobnosť k inému priezvisku: Pripomínalo Vám priezvisko páchateľa priezvisko niekoho, koho poznáte? 2) Pripomínalo Vám priezvisko páchateľa priezvisko niektorého z kolegov z práce? 3) Príjemnosť znenia priezviska: Bolo priezvisko príjemné na počutie alebo skôr nepríjemné? Pri facilitácii pamäte svedka v súvislosti s rozpamätávaním sa na sekvencie čísel a písmen pri EČV a per analogiam aj vybavovaní telefónnych čísel, popisných čísel domov môže vyšetrovateľ smerovať otázky na zisťovanie nasledovných informácií: a)

Dĺžka: Z koľkých znakov bola tvorená číselná sekvencia EČV? Bola sekvencia dlhá alebo krátka (B:EY-6437), (BA-543HH)?

b)

Poradie znakov: Boli čísla v EČV zoradené zostupne (BL-987AS) alebo vzostupne (SC-567CS)?

c)

Kombinácia čísel a písmen: Bola EČV kombináciou čísel a písmen (4A0-8700)?

d)

Opakovanie tých istých čísel: Pozostávala EČV z opakovaných čísel (BL-666AX), (BA-999AS) alebo išlo o zrkadlové čísla EČV (KE-232-OL)?

e)

Veľkosť znakov: Boli čísla alebo znaky príslušnosti vozidla ku krajine na vozidle viditeľné? Ak áno, akú mali farbu, veľkosť, tvar (RO), (UA), (RO), (SLO), (SK), (CZ)?

f)

Artikulovateľnosť znakov EČV: Boli znaky EČV ľahko vysloviteľné a zapamätateľné alebo nie (BA), (CUX), (HH) atď.?

300


|21| g)

Kognitívne interview a psychologické stratégie oživovania pamate svedka

Význam znakov: Dávali znaky EČV napr. význam časti nejakého slova? (BA354LI) – ostrov BALI, alebo (BL333AU) – BLAU modrá farba v nemeckom jazyku

ÚLOHA Pokúste sa spomenúť si na ŠPZ vozidla, ktoré ste naposledy videli niekde na ulici. Napíšte prvú, ktorá vás napadne. Pouvažujte nad tým, prečo vám v pamäti ŠPZ utkvela. Spomeňte si, akú stratégiu ste použili na jej zapamätanie. ŠPZ vám pomohli zapamätať skôr jej čísla alebo písmená? Svoje odpovede si zapíšte.

21.3 Stratégie kladenia otázok ako determinant aktivácie relevantných mentálnych reprezentácií Úroveň percepcie je podmienená individuálnymi schopnosťami svedka a jeho minulou skúsenosťou. Kým niektorí svedkovia sú lepší napr. v rozpoznávaní farieb, iní sú zase lepší v opisovaní priestorového rozmiestnenia v minulosti vnímaných objektov. Niektorí svedkovia si všímajú viac oblečenie osôb, kým iní sa zameriavajú viac na tvár alebo horné končatiny. Konkrétna stratégia výsluchu by mala vyššie uvedené špecifiká svedkov brať do úvahy. Výsluch pozostávajúci zo šablónových, univerzálnych otázok bude zotierať individuálne rozdiely svedkov a v konečnom dôsledku bude neefektívny. Dobre to možno ilustrovať na príklade pracovníka skladu potravín. Ten mohol zahliadnuť zlodeja, ktorý sa práve snažil utiecť zo skladu. Jeho tvár zahliadol iba z profilu, kým zákazník, ktorý v tom čase v sklade nakupoval, si mohol všimnúť len pravú časť zlodejovej tváre. Každý z týchto svedkov môže poskytnúť relevantnú výpoveď o iných aspektoch vnímanej udalosti. Vyšetrovateľ získa obraz o trestnom čine spájaním a porovnávaním informácií získaných od obidvoch spomínaných svedkov (Fisher & Geiselman, 1992). Individuálny prístup k svedkovi je zo strany polície často zanedbávaný, najmä z toho dôvodu, že policajné výsluchy majú šablónovú, predpísanú formu a sú vedené v značnej časovej tiesni (George, 1991). Vyšetrovateľ má väčšinou pripravenú sériu štandardizovaných otázok, ktoré vytvoril v priebehu dlhoročnej praxe (Fisher, Geiselman & Raymond, 1987). Čím viac je výsluch šablónový, tým viac sa zotierajú individuálne špecifiká konkrétneho svedka. Vyšetrovateľ musí na každého svedka hľadieť ako na jedinečnú individualitu a jedinečný zdroj informácií, čo sa musí odraziť v jeho individuálnom prístupe voči nemu. Vyšetrovateľ by si mal pred výsluchom každého svedka vytvoriť plán výsluchu, ktorý zahŕňa zoznam vopred pripravených otázok. Zoznam týchto otázok má byť orientačný a vyšetrovateľ ho môže priebežne, podľa 301


INVESTIGATÍVNA PSYCHOLÓGIA

potreby, dopĺňať. V žiadnom prípade by vyšetrovateľ nemal byť poradím a doslovným znením pripravených otázok striktne viazaný, ale môže ich modifikovať (Flanagan, 1981; Stone & DeLuca, 1980; Prior & Silberstein, 1969).

POZNÁMKA Pri výsluchu viacerých svedkov, ktorí mali trestný čin vidieť, je dôležité, aby ich vyšetrovateľ vypočul jednotlivo. Malo by sa zabrániť, aby sa svedkovia stretli spoločne napr. na chodbe policajného oddelenia, lebo hrozí, že ich výpovede môžu byť vzájomne ovplyvňované. Svedkovia by sa nemali medzi sebou pred výsluchom rozprávať a upresňovať si informácie o tom, čo videli. Je absolútne nevhodné nechať na chodbe spolu čakať svedka-poškodeného a obvinenú osobu.

Identifikácia a posudzovanie mentálnych reprezentácií svedka Súčasťou voľby výsluchovej stratégie je aj dôkladné preskúmanie toho, akými mentálnymi reprezentáciami o udalosti svedok disponuje a aká je jeho zmyslová preferencia (vizuálny, auditívny, taktilný, čuchový typ svedka). Vyššie uvedené skutočnosti vyšetrovateľ zisťuje čo najskôr, resp. hneď na začiatku výsluchu. Svedkovi môže položiť napr. otázku: „Z akých rôznych pohľadov ste mali možnosť vidieť páchateľa?“, „Aký bol najlepší uhol, z ktorého ste mali možnosť páchateľa vidieť?“ „Kde sa nachádzal páchateľ, keď ste ho mohli vidieť najlepšie?“ (obr. č. 53).

Obr. č. 53 – Jeden z pohľadov, ktorý sa mohol naskytnúť náhodnému svedkovi lúpežného prepadnutia v obchode. Páchateľ vstupuje cez hlavný vchod predajne. Svedok si mohol všimnúť tvár páchateľa spredu. Ak by chcel vyšetrovateľ získať napr. informáciu o tom, či mal páchateľ nejaký nadpis na zadnej časti bundy, musel by aktivovať mentálnu reprezentáciu obsahujúcu mentálny obraz zadnej časti bundy páchateľa. Ak sa vyšetrovateľ domnieva, že svedok disponuje ešte ďalšími špecifickými informáciami o osobe páchateľa, môže položiť ďalšiu otázku, napr.: „Videli ste páchateľa aj z iného uhla, resp. z iného pohľadu, keď ste boli v obchode?“. 302


|21|

Kognitívne interview a psychologické stratégie oživovania pamate svedka

Je potrebné pripomenúť, že vyšetrovateľ v priebehu výsluchu musí svedkovi umožniť voľne sa vyjadriť (fáza monológu) o tom, čo o trestnom čine vie a až potom pristúpi ku kladeniu zatvorených upresňujúcich otázok. V priebehu monológu svedka vyšetrovateľ identifikuje zmyslovú (vizuálnu, auditívnu, olfaktorickú, chuťovú, taktilnú) preferenciu svedka, resp. identifikuje, aký typ obrazov z hľadiska zmyslovej preferencie sa vo výpovedi svedka objavuje najčastejšie. Úspech vyšetrovateľa spočíva v schopnosti aktívne počúvať a snažiť sa rekonštruovať udalosť očami svedka. Vyšetrovateľ sa musí dokázať vcítiť do toho, čo svedok v čase vnímania trestného činu prežíval a podľa toho volí svoje otázky (Fisher & Geiselman, 1992). Ďalej uvádzame ukážku z výsluchu predavača v obchode, ktorý bol svedkom lúpežného prepadnutia: Svedok:„Videl som muža, ktorý vošiel do obchodu, ale vtedy som mu vôbec nevenoval pozornosť. V tom čase tam nebolo veľa zákazníkov, vzhľadom na to, že bolo okolo jednej hodiny poobede. Dokopy tam vtedy mohlo byť tak osem zákazníkov. Potom som si všimol, že ten muž stál už dlhšiu dobu pri stánku s cigaretami. Väčšinou je to tak, že ak si ľudia chcú kúpiť cigarety, vedia, čo chcú a hneď si aj vyberú. Tento muž tam stál podozrivo dlho. Muž potom pristúpil k pokladni a vytiahol zbraň. Začal na mňa mieriť. Vyzerala ako poriadny „kanón“. Zbraň držal v pravej ruke. Zakričal na mňa, aby som z pokladne ihneď vytiahol všetky peniaze. Mal som strach, že ak by som ho neposlúchol, zastrelil by ma. Radšej som ho preto poslúchol a rýchlo som vyložil všetky peniaze na pult. Všetky ich schmatol, a potom rýchlo vybehol z obchodu rovno na ulicu.“. Z vyššie uvedenej výpovede možno usúdiť, že svedok disponuje štyrmi mentálnymi reprezentáciami vzťahujúcimi sa k osobe páchateľa: a)

obraz toho, ako vstúpil do obchodu,

b)

obraz toho, ako stál pri poličke s cigaretami,

c)

detailný obraz toho, ako držal v ruke zbraň, pričom vtedy stál oproti predavačovi, ktorý bol za pokladňou,

d)

obraz páchateľa vybiehajúceho z obchodu po tom, čo vzal z pokladne všetky peniaze.

Svedok disponuje viacerými mentálnymi reprezentáciami o trestnom čine, ako sme uviedli aj v súvislosti s príkladom zlodeja v obchode. Informácie sú uložené v pamäti svedka, ale na mnoho z nich si svedok nespomenie spontánne, ale až po tom, ako mu vyšetrovateľ položí otázku. Ako dobrý príklad môže poslúžiť napr. dátum narodenia vášho súrodenca. Informácia o dátume jeho 303


INVESTIGATÍVNA PSYCHOLÓGIA

narodenia sa dostáva do vášho vedomia vtedy, ak vám niekto položí otázku, ktorá túto špecifickú informáciu aktivuje. Inak by ste túto informáciu neuviedli. Keď vyšetrovateľ položí konkrétnu otázku, vo vedomí svedka sa aktivuje mentálna reprezentácia obsahujúca informácie o tej časti vnímanej udalosti, na ktorú bola otázka smerovaná. Ak sa vyšetrovateľ svedka opýta, aby opísal napr. páchateľovu zbraň, aktivuje sa práve dostupná mentálna reprezentácia páchateľa držiaceho zbraň, stojaceho oproti pokladni v obchode. Svedok následne odpovedá na vyšetrovateľovu otázku, pričom sa musí neustále sústrediť na udržanie práve aktivovaného mentálneho obrazu, aby mohol z neho priebežne čerpať informácie. Ak vyšetrovateľ položí svedkovi ďalšiu otázku ako napr.: „Opíšte, ako vyzerala páchateľova pravá ruka“, svedok aktivuje mentálny obraz pravej ruky páchateľa. Ak vyšetrovateľ následne položí napr. otázku: „Všimli ste si nejaký nápis na tričku páchateľa?“, na základe položenej otázky sa vo vedomí svedka aktivuje nová mentálna reprezentácia obsahujúca informácie o tričku páchateľa. Svedok sa na každú položenú otázku snaží odpovedať z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie. Ak svedok nie je schopný čerpať odpoveď na otázku z obrazovej mentálnej reprezentácie, čerpá ju z konceptuálnej mentálnej reprezentácie. Ak informácia nie je dostupná vôbec, svedok odpovie: „Ja na to neviem odpovedať!“. Neskôr môže svedok aktivovať nové mentálne reprezentácie a proces oživovania pamäte svedka môže pokračovať (Fisher & Geiselman, 1992).

21.3.1 Princíp momentu a detailu a ich význam pri oživovaní mentálnych reprezentácií Pri realizácii kognitívneho interview podľa Fishera a Geiselmana (1992) musí vyšetrovateľ rešpektovať dva základné princípy kognitívneho interview: a) princíp detailu (principle of detail) b) princíp momentu (principle of momentum)

Princíp detailu V minulosti vnímaná udalosť môže byť v pamäti svedka reprezentovaná viacerými mentálnymi reprezentáciami. V príklade lúpežného prepadnutia v obchode, ktorý sme spomínali vyššie, sa tvár páchateľa objavuje v týchto mentálnych reprezentáciách svedka: a) obraz páchateľa stojaceho neďaleko stánku s cigaretami, b) obraz páchateľa stojaceho oproti pultu s pokladňou. Aká bude kvalita uvádzaných detailov, závisí od toho, ktorá z vyššie uvedených mentálnych reprezentácií bude vo vedomí svedka aktivovaná a v akom 304


|21|

Kognitívne interview a psychologické stratégie oživovania pamate svedka

poradí. Obsah mentálnej reprezentácie je ovplyvnený formou a obsahom položenej otázky zo strany vyšetrovateľa. Ak bola otázka vyšetrovateľa smerovaná na mentálnu reprezentáciu obsahujúcu obraz stánku s cigaretami – otázka vyšetrovateľa napr.: „Ako dlho ste tam stáli?“ – dôjde k aktivácii relevantnej mentálnej reprezentácie vo vedomí svedka. Ak bola položená otázka smerovaná na mentálnu reprezentáciu „pokladne a proti nej stojaceho zlodeja“ a „pohľadu cez pokladňu“, aktivujú sa príslušné mentálne reprezentácie. Ak vyšetrovateľ položí ďalšiu otázku, napr.: „Opíšte zbraň, ktorú ste spomínali“, potom bude vo vedomí svedka aktivovaná mentálna reprezentácia strelnej zbrane. Svedok bude k opisu tváre zlodeja využívať dostupnú mentálnu reprezentáciu zahrnujúcu tvár páchateľa, na opis zbrane bude aktivovaná nová mentálna reprezentácia. Ktorý z uvedených obrazov a) stánok s cigaretami, b) zlodej stojaci oproti pokladni obsahuje viac detailnejších informácií o tvári zlodeja? Je to obraz zlodeja stojaceho oproti pokladni, pretože svedok (predavač v obchode) bol vtedy k páchateľovi najbližšie a mal ho možnosť pozorovať dlhú dobu. Tento obraz má z hľadiska opisu tváre páchateľa najvyššiu informačnú hodnotu. Z toho dôvodu budú ďalšie otázky vyšetrovateľa smerované na pokladňu a pult, pri ktorom páchateľ stál. Je dôležité, aby vyšetrovateľ do maximálnej možnej miery vyčerpal otázku, ktorú práve položil a až potom prešiel ku kladeniu ďalších otázok (Fisher & Geiselman, 1992).

Princíp momentu Aktivácia a následné udržiavanie mentálnej reprezentácie konkrétneho obrazu o trestnom čine je pre svedka vyčerpávajúce. Svedok je schopný vo svojom vedomí „manipulovať“ v jednom momente iba s jednou mentálnou reprezentáciou. Vyšetrovateľ by mal svoje otázky smerovať tak, aby svedok mohol svoje odpovede čerpať z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie (Fisher & Geiselman, 1992). Vyšetrovateľ by sa mal pýtať na detaily, ktoré môže svedok čerpať z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie. V súvislosti s princípom momentu ďalej uvádzame príklad správneho a nesprávneho poradia aktivácie mentálnych reprezentácií: a)

Správne poradie kladenia otázok, ktoré reflektuje princíp momentu: 1. Opíšte zbraň 2. Opíšte páchateľovu pravú ruku 3. Opíšte zadnú časť jeho trička (napr. nápisy, obrázky, značky)

b) Nesprávne poradie kladenia otázok, ktoré nevychádza z princípu momentu: 1. Opíšte zbraň 305


INVESTIGATÍVNA PSYCHOLÓGIA

2. 3.

Opíšte zadnú časť páchateľovho oblečenia (napr. nápisy, obrázky, značky) Opíšte páchateľovu pravú ruku

Ak je vo vedomí svedka aktivovaná konkrétna mentálna reprezentácia, je potrebné, aby boli otázky vyšetrovateľa smerované na práve túto mentálnu reprezentáciu vo vedomí svedka. Vyšetrovateľ by svojimi otázkami nemal u svedka aktivovať viacero mentálnych reprezentácií súčasne, ale mal by otázkami vyčerpať najskôr informácie z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie. Až po vyčerpaní všetkých informácií z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie môže vyšetrovateľ prejsť k aktivácii novej mentálnej reprezentácie obsahujúcej iný detail z vnímaného trestného činu. V tomto prípade nedochádza k chaotickému aktivovaniu viacerých mentálnych reprezentácií súčasne, ale ide o systematický proces aktivácie, ktorý rešpektuje princípy momentu a detailu (Fisher & Geiselman, 1992).

POZNÁMKA Ak svedkovi položíme napr. otázku: „Skúste opísať zbraň, ktorú ste videli?“, vo vedomí svedka sa oživuje obraz vnímanej zbrane. Spolu s aktiváciou tejto informácie dochádza aj k aktivácii pôvodného psychologického a fyziologického kontextu udalosti. V prípadoch ohrozovania so zbraňou si svedkovia často nedokážu spomenúť na tvár útočníka, pretože celá ich pozornosť bola zameraná na zbraň páchateľa, ide o tzv. efekt pôsobenia zbrane (weapon effect).

ZHRNUTIE: 1.

2.

3.

4. 5.

306

Oživovanie pamäte svedka je orientované na oživovanie pôvodného kontextu udalosti – psychologického, fyziologického, environmentálneho. Vyšetrovateľ môže svedkovi pri oživovaní kontextu vnímanej udalosti pomáhať aj tým, že mu prezentuje sériu fotografií a náčrtov miesta činu. Schopnosť vybaviť si detailnú informáciu je podmienená schopnosťou svedka koncentrovať sa. Vyšetrovateľ by mal svedka primerane motivovať k tomu, aby sa snažil vybaviť si špecifické informácie. Vyšetrovateľ by sa mal u svedka pokúsiť o vyvolanie konkrétneho mentálneho obrazu udalosti. Vyšetrovateľ by mal dokázať svedka aktívne počúvať a neustále ho povzbudzovať k spontánnej výpovedi. Aktivácia mentálnych reprezentácií musí rešpektovať zákonitosti princípov momentu a detailu. Mentálny obraz, ktorý je vo vzťahu k udalosti centrálnym obrazom, by mal byť ustálený najskôr. Neskôr vyšetrovateľ aktivuje periférne mentálne reprezentácie.


22.\ Štruktúra kognitívneho interview 22.1 Jednotlivé fázy realizácie kognitívneho interview Pri realizácii kognitívneho interview Fisher a Geiselman (1992) upozorňujú na to, že jednotlivé kroky kognitívneho interview je potrebné zosúladiť tak, aby na seba plynule nadväzovali. Vyšetrovateľ potom neustále koordinuje postup kognitívneho interview s cieľom získať od svedka relevantné informácie.

a) b)

Cieľom kognitívneho interview je: Nasmerovať svedka k aktivácii tých pamäťových stôp, ktoré sú bohaté na špecifické informácie Neustále udržiavať pozornosť svedka za účelom vybavovania žiaducich pamäťových stôp na čas potrebný pre ich analýzu

Aby dokázal vyšetrovateľ posúdiť informačnú hodnotu mentálnych reprezentácií, ktorými svedok disponuje, je potrebné, aby sa najskôr, v priebehu monológu svedka, oboznámil s globálnym kontextom udalosti tak, ako ju vnímal svedok. Analýzou a následným hodnotením globálneho kontextu udalosti, ktorým svedok disponuje, bude vyšetrovateľ schopný posúdiť, ktorá z mentálnych reprezentácií objavujúca sa v priebehu monológu obsahuje pre prípad najvýznamnejšie informácie napr. o tvári páchateľa a jeho telesných charakteristikách. Je potrebné, aby v priebehu výsluchu vyšetrovateľ svedka neustále povzbudzoval k uvádzaniu čo najväčšieho množstva detailov z práve aktivovanej mentálnej reprezentácie (princíp detailu). Kognitívne interview pozostáva z piatich na seba nadväzujúcich krokov: 1) úvodná časť (navodenie psychologického kontaktu) 307

Investigativna psychologia - ukazka  

Ukazka z publikacie

Investigativna psychologia - ukazka  

Ukazka z publikacie

Advertisement