Issuu on Google+

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život Peter Kováč forensic.sk Inštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava Katedra trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, Trnava

Úvod Ochrana telesnej integrity a možnosť disponovať vlastným telom je nepochybne súčasťou práva na ochranu osobnosti. Toto právo má každý a nikomu ho nemožno upierať. Ochrana telesnej integrity je osobitne dôležitá v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. To si veľmi dobre uvedomovali aj tvorcovia Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podľa čl. 7 paktu o občianskych a politických právach sa nebude nikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým pokusom. V niektorých štátoch je právo na ochranu telesnej integrity priamo súčasťou ústavy, avšak omnoho častejšie je súčasťou právnych predpisov jednotlivých právnych odvetví. (ŠTEPÁN, 1989).1) Právo na ochranu zdravia a právo na zdravotnú starostlivosť je upravené podobným spôsobom. Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 12 uznáva právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia. V Slovenskej republike je toto právo zakotvené v článku 40 Ústavy Slovenskej republiky.

1)

ŠTEPÁN, J. Právo a moderní lékařství, s. 5.

87


Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

Právo na ochranu telesnej integrity a právo na ochranu zdravia sa dopĺňajú, avšak niekedy sa môžu dostať do kolízie. V žiadnej inej oblasti spoločenského života okrem zdravotníctva totiž neexistuje v zásade beztrestná možnosť zasahovať do telesnej integrity iného ľudského jedinca. S istou mierou zovšeobecnenie možno tvrdiť, že prakticky každý zdravotný výkon2) zasahuje alebo môže zasiahnuť do telesnej integrity. Niektoré zdravotné výkony pritom predstavujú zásah do telesnej integrity jedinca, ktorý nezvratne a trvalo modifikuje jeho možnosť uplatniť sa v spoločnosti (napr. amputácie končatín, transplantácie a pod.). Preto právna teória už od konca 19. storočia kladie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dôraz na objasnenie rizík poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi. V Nemecku už v roku 1894 uznal súd trestnú zodpovednosť lekára za škodu na zdraví spôsobenú síce správne indikovaným lekárskym zákrokom, avšak bez súhlasu otca dieťaťa. (ŠTEPÁN, 1989).3) V tejto súvislosti je prelomový aj rozsudok rakúskeho Oberster Gerichtshof zo 4. januára 1906, v ktorom súd judikoval, že zodpovednosť lekára za škodu sa súhlasom príbuzného a varovaním pacienta o rizikách zákroku prenáša na pacienta a jeho príbuzných. (PRUTSCH, 2004)4)

Informovaný súhlas vo všeobecnosti Aj keď právo na súhlas s medicínskym zákrokom bol súčasťou nášho právneho poriadku5), reálna prax bola odlišná. Do roku 1989 bol totiž vzťah lekár – pacient chápaný viac-menej paternalisticky. Po zmene spoločenských pomerov nastala výrazná zmena. V apríli 2001 vláda Slovenskej republiky uznesením č. 326 prijala „Chartu práv pacienta v SR“. (Vláda Slovenskej republiky, 2001)6) Z materiálneho hľadiska bola však len formálnou deklaráciou práv kodifikovaných vo vtedy platnej a účinnej zdravotníckej legislatíve. V rokoch 2002 a 2003 vláda Holandského kráľovstva podporila grantom a poskytnutím expertov projekt „Informovanosť a práva pacientov v Slovenskej republike.“ (DEFLOOR, NYS, DIERICKX, & GOFFIN, 2008)7) V na jeseň roku 2004 bolo prijatých 6 zákonov, ktoré zásadným spôsobom reformovali dovtedajšiu úpravu poskytovania zdravotnej starostlivosti . 2)

Zdravotný výkon legálne definuje zákon č- 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v § 2 ods. 2 ako „ucelenú činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti“ ŠTEPÁN, J. Právo a moderní lékařství, s. 14. PRUTSCH, K. Die Ärtztliche Aufklärung. 2. Aufgabe. s. 47 K tomu pozri napr. § 23 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu Vláda Slovenskej republiky. Charta Práv pacienta v SR. Dostupné na http://portal.gov.sk/Portal/s k/Default.aspx?CatID =17&eventid=432 (10.4.2011) DEFLOOR, S. Patient Rights in the EU – Slovakia. Lueven 2008. s 9.

3) 4) 5) 6) 7)

88


Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoZS“) v § 6 novo definoval informovaný súhlas a povinnosť zdravotníckych pracovníkov poučiť pacienta. Zákon ukladá ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi povinnosť „informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti“ definovaný okruh osôb. Osobitná úprava informovaného súhlasu sa týka žien, ktoré požiadali o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom (§6a) a umelého prerušenia tehotenstva (§ 6b). Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie, alebo odmietnutie poučenia, pokiaľ nejde o niektorú z ďalších špecifických situácií (biomedicínsky výskum, odoberanie orgánov tkanív a buniek od živých darcov, príjem orgánov tkanív a buniek, sterilizácia). Treba však poznamenať, že nová úprava nebola a nie je bez chýb. (KOVÁČ, 2007).8) Zásadným problémom súčasnej úpravy informovaného súhlasu je faktická kodifikácia jeho písomnej formy, a to v každom prípade. Aj keď ZoZS výslovne požaduje písomnú formu informovaného súhlasu len v prípade umelého prerušenia tehotenstva (§ 6b), biomedicínskeho výskumu (§ 27 ods. 1), odoberania orgánov tkanív a buniek od živých darcov (§ 36 ods. 2), príjmu orgánov tkanív a buniek (§ 38 ods. 1), sterilizácie (§ 40 ods. 2), pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebo lokálnej anestézií (§ 6 ods. 5 písm. b) a pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu (§ 6 ods. 5 písm. c), zásadným problémom je formulácia použitá v § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS. Podľa nej zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje „spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu“. Pozitívne treba vnímať snahu Ministerstva zdravotníctva, ktoré po zistení nedostatkov v oblasti poučenia a informovaného súhlasu doplnilo do ZoZS s účinnosťou od 1. januára 2008 ako prílohu č. 4 vzor informovaného súhlasu.9) Pre slovenskú normotvorbu, charakteristickú niekedy doslova kauzistickým prístupom, je celkom však príznačné, že riešenia šité horúcou ihlou trpia pravidelne „chybičkami krásy“. V prípade vzoru informovaného súhlas v prílohe č. 4 ZoZS je takouto chybou skutočnosť, že vo vlastnom texte zákona žiaden odkaz na prílohu č. 4 neexistuje. Na ďalšie nedostatky aktuálnej úpravy informovaného súhlasu upozornil aj Humeník. (HUMENÍK, 2011).10) 8)

KOVÁČ, P. K niektorým aspektom právnej úpravy informovaného súhlasu. Justičná revue : Roč. 59, č. 8-9 (2007), s. 1104-1112. 9) Zákonom č. 662/2007 Z.z. 10) HUMENÍK, I. Informovaný súhlas: pojem a aplikačné súvislosti. Právo a manažment v zdravotníctve 1/2011, s. 16-21.

89


Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

Informovaný súhlas a trestné právo Zdravie predstavuje hodnotu, ktorá je právnym poriadkom mimoriadne silno chránená, vrátene ochrany prostredníctvom trestného práva. Zdravie je chránené absolútne, voči každému protiprávnemu zásahu či útoku. Hodnotu ľudského zdravia ako statku chráneného prostredníctvom trestného práva možno odvodiť aj zo systematicky Trestného zákona (ďalej len „TZ“), kde sú trestné činy proti životu a zdraviu zaradené do prvej hlavy osobitnej časti. Z toho možno dovodiť, že ľudský život a zdravie má v hierarchií záujmov chránených prostredníctvom trestného práva najvyššie postavenie. 11) Ako už bolo uvedené vyššie, určité zdravotné výkony zasahujú do telesnej integrity jedinca výrazným spôsobom. Z hľadiska trestnoprávneho možno celkom oprávnene tvrdiť, že niektoré zdravotné výkony možno z hľadiska následku aj v prípade ich realizácie lege artis charakterizovať ako ujmu na zdraví, ublíženie na zdraví či dokonca ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle legálnej definície týchto pojmov v § 123 TZ. Trestnoprávna ochrana zdravia sa však nevzťahuje na prípady zdravotnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná podľa osobitných predpisov, teda lege artis vykonaného zdravotníckeho výkonu na základe informovaného súhlasu alebo zdravotníckeho výkonu vykonaného lege artis v situácií, keď informovaný súhlas nie je potrebný. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prestavuje v oboch prípadoch okolnosť vylučujúcu protiprávnosť takého konania. Názov informovaný súhlas celkom prvoplánovo zvádza k tomu, že okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu by mal byť súhlas poškodeného. Išlo by teda o jednostranný právny úkon, ktorého obsahom by bol prejav vôle osoby (pacienta), oprávňujúci na zásah do jeho telesnej integrity. Tento súhlas by mal vylúčiť naplnenie skutkovej podstaty niektorého trestného činu. To však u informovaného súhlasu celkom jednoznačne vylučuje formulácia použitá v § 29 ods. 1 TZ in fine. Z nej jednoznačne vyplýva, že súhlas poškodeného, hoci aj vážny a vopred udelený nemôže vylúčiť trestnosť činu, ak smeruje proti životu alebo zdraviu osoby, ktorá udeľuje súhlas. Informovaný súhlas podľa ZoZS nie je súhlasom poškodeného vylučujúcim protiprávnosť činu podľa § 29 TZ. Protiprávnosť konania zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas vylučuje, ale z iného dôvodu. Týmto 11) To je výrazná zmena v porovnaní so zákonom č. 140/1961 Zb., kde boli tieto trestné činy zaradené až v 7. hlave osobitnej časti

90


Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

dôvodom je výkon práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 TZ. Podľa citovaného ustanovenia TZ „Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v zmysle § 28 ods. 1 TZ celkom jednoznačne výkonom práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je ZoZS a jeho prípadné vykonávajúce všeobecne záväzné predpisy. Musím však upozorniť, že existuje aj odlišný názor, ktorý z § 28 TZ odvodzuje vylúčenie protiprávnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti iným spôsobom. Burda zastáva názor, že „postup lege artis pri výkone lekárskeho povolania, ktorý je určený súčasným všeobecným stavom poznania v lekárskej vede“ vylučuje protiprávnosť konania zdravotníckeho pracovníka nie z dôvodu získania informovaného súhlasu podľa ZoZS, ale z dôvodu, že ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcej z plnenia pracovných úloh. (BURDA, 2010).12) S týmto spôsobom odvodenia absencie trestnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej s informovaným súhlasom však nemôžem súhlasiť. Dôležitým modifikátorom konštrukcie beztrestnosti zdravotnej starostlivosti poskytnutej s informovaným súhlasom je aj veta za bodkočiarkou na konci § 28 ods. 1 TZ, podľa ktorej „spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Tým je vylúčenie protiprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti limitované iba na tie prípady v ktorých bola zdravotná starostlivosť poskytnutá na základe informovaného súhlasu a súčasne nebola poskytnutá v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, najmä so ZoZS. Vylúčenie protiprávnosti sa bude vzťahovať len na také poskytnutie zdravotnej starostlivosti ,ktoré bolo: 1.

s informovaným súhlasom alebo sa jednalo o situáciu, v ktorej sa informovaný súhlas nevyžaduje a

2.

správne

Správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 ods. 3 ZoZS také, pri ktorom k sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Správnosť alebo nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti je otázka, na ktorej vyriešenie sú potrebné vedomosti a znalosti z medicíny. Ide 12) BURDA, E. § 28 výkon práv a povinnosti. In: BURDA, E. et al.. Trestný zákon: všeobecná časť: komentár. Praha, C.H. Beck, 2010. s. 242

91


Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

teda o otázku odbornú a nie právnu. Takéto otázky sa riešia v trestnom konaní postupom podľa tretieho dielu šiestej hlavy Trestného poriadku (ďalej iba „TP“). Zastávam názor, že postup podľa § 141 ods. 1 TP – získanie odborného vyjadrenia mimo znaleckú činnosť na základe opatrenia - napríklad stanoviska od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou („ÚDZS“) nie je vzhľadom na závažnosť posudzovanej problematiky dostatočný.13) ÚDZS formuluje svoje závery na základe stanoviska svojich konzultantov pre príslušné odbory, avšak vnútorný predpis ÚDZS upravujúci činnosť konzultantov, znalcov a členov odbornej komisie predsedu úradu vôbec nerieši takú elementárnu záležitosť, ako je napríklad vylúčenie konzultantov z dôvodu možnej zaujatosti.14) Pre ilustráciu uvádzame v tabuľke č. 1 náklady ÚDZS za poskytnutie odborných stanovísk konzultantov pri výkone dohľadu. Tabuľka č. 1 Náklady ÚDZS za poskytnutie odborných stanovísk konzultantov. 15) Rok

Suma

2006

90. 686,00 SKK

2007

123. 515,00 SKK

2008

171. 447,00 SKK

2009

4. 681,00 EUR

2010

5. 234,91 EUR

Dlhoročnou snahou ÚDZS je, aby sa na výkon dohľadu, v rámci ktorého sa rieši väčšina podnetov na nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti prestali vzťahovať všeobecné predpisy o správnom konaní. Niektorí právnici preto ÚDZS vytýkajú, že jeho postup negarantuje ústavné právo na súdnu a inú ochranu. (KORIMOVÁ, 2009)16) Okrem toho, ÚDZS v niektorých prípadoch podáva trestné oznámenia, ak konštatoval pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude jediným právne relevantným spôsobom, ako v trestnom konaní zistiť, či bola v danom prípade zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, pribratie znalca podľa § 142 ods. 1 TP. 13) V praxi som sa opakovane stretol s prípadmi, v ktorých Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podal trestné oznámenie a znalec v trestnom konaní názor ÚDZS o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti presvedčivo a jednoznačným spôsobom vyvrátil. 14) K tomu pozri Pracovný postup č. 1/5/2007 k spôsobu zabezpečenia činnosti a odmeňovania konzultantov, znalcov a členov odbornej komisie predsedu úradu. 15) Informácia bola získaná na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov 16) KORIMOVÁ, A. Čo nie je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii, akoby sa nestalo. Konzílium 4/2009, s. 6-7.

92


Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

Trestné právo a medicína Každá učebnica trestného práva obsahuje v niektorej z úvodných kapitol charakteristiku trestného práva ako právneho odvetvia verejného práva, ktoré chráni významné spoločenské vzťahy pred protiprávnym konaním. V tejto súvislosti sa tiež uvádza, že ochrana spoločenských vzťahov prostriedkami trestného práva je ultima ratio, ktorá nastupuje až vtedy, keď prostriedky ochrany jednotlivých právnych odvetví nestačia alebo zlyhajú. Praktické skúsenosti však ukazujú, že v posledných rokoch trestné právo sa z pozície prostriedku ultima ratio stáva skôr bežným taktickým prostriedkom vedenia medicínsko-právnych káuz. Ak sa ktokoľvek domnieva, že bol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodený, má v zásade nasledovné možnosti: 1. 2. 3. 4.

žiadosť o nápravu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 17 ods. 1 ZoZS) podať podnet na preskúmanie zdravotnej starostlivosti na ÚDZS (§ 17 ods. 3 písm. a) ZoZS) podať trestné oznámenie iniciovať občiansko-právne konanie

V rámci taktiky vedenia medicínsko-právneho sporu je najčastejším postupom žiadosť u poskytovateľa, podnet na ÚDZS a trestné oznámenie. Podanie trestného oznámenia spravidla predchádza občianskoprávne konanie, čo má okrem iného aj ekonomickú racionalitu. Po podaní trestného oznámenia, ktorého obsah býva formulovaný tak, že niektorý zdravotnícky pracovník spôsobil ujmu na zdraví vzniká pre orgány činné v trestnom konaní situácia, v ktorej takéto trestné oznámenie spravidla nie je možné vybaviť podľa § 197 TP.17) To vedie ku začatiu trestného stíhania. Oznamovateľ má v trestnom konaní procesné postavenie poškodeného, so všetkými k tomu prislúchajúcimi právami a povinnosťami. K tým patrí podľa § 46 ods. 1 TP právo sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Z 17) Odovzdanie na prejednanie priestupku alebo správneho deliktu, odovzdanie na disciplinárne konanie, odloženie ak je trestné stíhanie neprípustné alebo zanikla trestnosť, prípadne odmietnutie trestného oznámenia, alebo odloženie veci aj je trestné stíhanie neúčelné.

93


Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

hľadiska vedenia medicínsko-právnych sporov má najväčší význam právo poškodeného robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy a nazerať do spisu. V prakticky každom prípade trestného oznámenie týkajúceho sa poskytovania zdravotnej starostlivosti treba vyriešiť odborné medicínske otázky a to formou znaleckého posudku. S tým sa pri nazeraní do spisu môže poškodený alebo jeho zástupca oboznámiť a získať tým informácie použiteľné aj v rámci občianskoprávneho konania. Takýto posudok znalec spravuje na náklady zadávateľa, ktorým je polícia alebo prokuratúra. V ideálnom prípade sa v trestnom konaní dokonca podarí preukázať spáchanie trestného činu, čo je prakticky vždy cieľom, ktorý oznamovateľ sleduje pri podaní trestného oznámenia. Pochopiteľne v takomto prípade je znalecký posudok možné následne použiť aj v občianskoprávnom konaní. Naše skúsenosti v oblasti znaleckej činnosti nám umožňujú uviesť niektoré už tradične sa opakujúce situácie, ktoré orgány činné v trestnom konaní požadujú od znalcov vyriešiť.

Otázky kladené znalcom a informovaný súhlas Často je veľmi prekvapujúce, aké otázky sú schopné položiť orgány činné v trestnom konaní znalcom. Ako príklad uvádzame súbor otázok z jedného uznesenia: l

l

l

Bol poškodený poučený o zdravotnej starostlivosti (§6 ods. 1 zák. č. 576)? Dal poškodený informatívny18) súhlas na poskytnutie starostlivosti (§ 6 ods. 4 zák. č. 576)? Odmietol poškodený poskytnutie zdravotnej starostlivosti (§11 ods. 8 písm. d) zák. č. 576)?

Z uvedených otázok vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní otázky formuloval spôsobom, ktorý imponuje viac-menej ako snaha nahradiť vlastnú zisťovaciu činnosť znaleckým skúmaním. Kým otázka o poučení pacienta má jednoznačne odborný základ, nakoľko účelom poučenia je (okrem iného) poskytnúť pacientovi dostatok informácií pre rozhodnutie o prijatí rizík zdravotných výkonov. Posúdenie, či takéto 18) Ide o doslovný citát.

94


Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

informácie boli alebo neboli poskytnuté patrí jednoznačne do kompetencie súdneho znalca. Na druhej strane však otázky, či bol získaný informovaný súhlas alebo či poškodený odmietol zdravotnú starostlivosť majú jednoznačne právny charakter. Pritom podľa § 145 ods. 1 TP znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Odpoveď na tieto otázky však možno získať iba zo zdravotnej dokumentácie, keďže podľa § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje „spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.“ Samotný orgán činný v trestnom konaní nie je oprávnený do zdravotnej dokumentácie nahliadať a preto je prakticky jedinou možnosťou je položiť takúto otázku znalcovi. Znalec potom v odpovedi na takto položenú otázku spravidla konštatuje, či je v dokumentácií informovaný súhlas alebo jeho odmietnutie zaznamenané, čím nebude porušený zákaz riešenia právnych otázok znalcom podľa § 145 ods. 1 TP.

Praktické životné situácie a informovaný súhlas V medicínskej praxi sa celkom pravidelne opakujú isté typy situácií, v ktorých vznikajú problémy s informovaným súhlasom a ktoré môžu viesť ku trestnému stíhaniu. Ide o zámenu strán tela u toho istého pacienta a rozšírenie operačného výkonu. Zámena strán tela je viac menej prirodzeným dôsledkom existencie párových anatomických štruktúr v ľudskom organizme. V roku 1995 napríklad lekár v nemocnice v Tampe (Florida, USA) amputoval pacientovi nohu na nesprávnej strane. (ROSEN, 1995)19) V podobných prípadoch sa občas už počas realizácie zdravotného výkonu stane, že lekár si svoju chybu uvedomí a vykoná najprv zákrok na nesprávnej strane, ale následne aj na strane, kde mal byť zákrok pôvodne vykonaný. V tomto prípade však musí byť stanoviska právnika celkom jednoznačné – vykonanie zákroku na strane kde mal byť vykonaný, pokiaľ je realizované s informovaným súhlasom je beztrestné, avšak v prípade zákroku na nesprávnej strane chýba informovaný súhlas pacienta a teda aj okolnosť vylučujúca 19) ROSEN, Marthy. Tampa Hospital Under Investigation. Sunsentinel.com. http://artic les.sun-sentinel.com/1995-03-14/news/9503140023_1_424-be d-fede ral-agency-patient. (11.4.2011)

95


Informovany suhlas - ukazka