Page 9

Suverenita ľudu a štátu v Československu rokov 1948-1989 si rovnocenné, a majú najvyššiu autoritu smerom dovnútra.38) Nahradila ju liberálna medzinárodná suverenita s právom na sebaurčenie, demokraciou a ľudskými právami, čo sú všetko idey, ktoré obmedzujú klasickú suverenitu tým,39) že rozbitím starých štátov vznikajú nové, resp. že za cieľom šírenia demokracie a idey ľudských práv umožňujú zasahovať aj do suverenity štátov, či už vonkajšej alebo vnútornej. Najnovšou fázou, ktorá ešte len vo svete nastupuje, má byť tzv. kozmopolitná suverenita40) – uznávajúca pluralitu inštitúcií stojacich mimo, nad a vedľa národných štátov a ich suverenitou. Táto predstava súvisí s teoretickým učením, podľa ktorého suverenita ľudu má prednosť pred suverenitou štátu. Autori si však uvedomujú, že náhle odloženie idey suverenity štátu by mohlo nahlodať celý systém medzinárodného práva, preto presadzujú skôr postupný prechod k tomuto modelu suverenity.41) Ak by skutočne došlo k jeho realizácii, opäť by nastala potreba podstatnej revízie koncepcie suverenity, a to ako štátu (vonkajšej a vnútornej), tak aj ľudu, pričom práve suverenita ľudu by dostala svoju vonkajšiu dimenziu – v podobe medzinárodných vzťahov mimo platformy medzištátnych stykov, ako sme toho svedkami pri činnosti medzinárodných organizácií. Ak sa vrátime späť k ideám suverenity v 2. polovici 20. storočia, zistíme, že klasická doktrína suverenity neobstojí. Aktivity ZSSR vo vzťahu k „satelitným štátom“ východného bloku môžeme potom vnímať dvoma spôsobmi – jedným, dobovým americkým, alebo druhým, tzv. „liberálnou suverenitou“, presnejšie možno v danom kontexte „socialistickou suverenitou.“ Dobový postoj USA k invázii do Československa v roku 1968 a k vyhláseniu tzv. Brežnevovej doktríny bol pochopiteľne nanajvýš odmietavý.42) Považovali ju nie za Brežnevovu, ale za doktrínu, ktorá bola typická pre vedenie zahraničnej politiky ZSSR. Prejavila sa napr. aj pri zásahu sovietskych vojsk v Maďarsku (a neskôr aj v Afganistane). Išlo podľa nich o tzv. obmedzenú, limitovanú suverenitu. Invázia do ČSSR znamenala podriadenie československej suverenity vyšším záujmom socialistického spoločenstva v duchu „obyvatelia socialistických krajín a ich národné komunistické strany majú a musia mať možnosť určiť vlastnú cestu vývoja. Avšak, žiadne ich rozhodnutie nesmie poškodiť záujmy socializmu v ich krajine, ani základné záujmy ostatných socialistických krajín, ako ani celosvetové robotnícke hnutie, ktoré vedie boj za socializmus“ (Pravda, 26. septembra 1968).43) Napriek nepochybne politickému náboju termínu „limitovaná suverenita“ je však až zarážajúce, do akej miery tento termín skutočne vystihuje realitu 2. polovice 20. storočia – totiž ideu už spomenutej tzv. liberálnej suverenity, ktorá nemá prednosť pred politickými ideálmi niektorých mocností. Tak ako totiž ZSSR zasahoval do diania v štátoch strednej a východnej Európy, aj demokratické štáty ako USA zároveň podnikali kroky, ktoré sa nijako s princípom medzinárodnej (vonkajšej) suverenity štátov ani s princípmi demokratického štátu nezlučujú – spočívajúce v ozbrojených zásahoch v iných suverénnych štátoch, či v hone na čarodejnice vo vnútroštátnych podmienkach. Studená vojna teda mala za následok obmedzovanie suverenity dovnútra aj navonok aj v demokratických štátoch. Za suverénne sa mohli považovať iba štáty 39) Held, D.: Law of States, Law of Peoples : Three Models of Sovereignty. In: Relocating sovereignty, s. 385. 40) Tamže, s. 403. 41) Jackson, J. H.: Sovereignty – modern: A new approach to an outdated concept. In: Relocating sovereignty, s. 444. 42) Baroch, C. T.: The Soviet Doctrine of Sovereignty (The So-Called Brezhnev Doctrine), American Bar Association, 1970. 43) Tamže, s. 17.

193

Profile for EUROKODEX

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Profile for eurokodex
Advertisement