Page 8

ZBORNÍK – AKADEMICKÉ AKCENTY ale zostáva podriadený pravidlám medzinárodného práva.33) Skutočnosť, že štát preberá povinnosti podľa medzinárodného práva a podriaďuje sa tak pravidlám medzinárodného práva, nemožno preto chápať ako obmedzenie jeho zvrchovanosti, ale naopak, ako jej realizáciu. V kontexte zvrchovanosti možno štáty deliť do dvoch kategórií: na suverénne a nesuverénne, pričom toto členenie malo svoj pôvod v štátoprávnom a medzinárodnoprávnom učení v Nemecku pred prvou svetovou vojnou. Úplná suverenita totiž nie je nevyhnutným predpokladom právnej subjektivity štátu v medzinárodných vzťahoch. Túto otázku skúmal napr. Azud, pričom preberá myšlienku sudcu Súdneho dvora medzinárodnej spravodlivosti Anzilottiho, ktorý zastáva názor, že aj najmenší prostriedok medzinárodnej kapacity je indexom subjektivity, a že je nesprávne ho vylúčiť zo subjektivity.34) Hohenveldern zastáva názor, že dokonca aj štáty, ktoré sa nachádzali (nachádzajú) v mocenských blokoch, sú suverénne. K strate suverenity totiž nedochádza len samotnou orientáciou určitého štátu na veľmoc, ale až uzavretím zmluvy, ktorou sa zmluvne vzdá vedenia vlastnej zahraničnej politiky v prospech takejto mocnosti.35) Takýmto spôsobom dochádza k vzniku protektorátu. Je zrejmým faktom, že oklieštená česká a moravská časť bývalej ČSR stratila takto svoju suverenitu počas druhej svetovej vojny. Otáznou však ostáva suverenita Slovenského štátu v súvislosti s uzavretím Ochrannej zmluvy s Nemeckom. Vzhľadom na podpísanie ochranných a hospodárskych zmlúv s Nemeckom sa zvykne konštatovať aj nedostatok suverenity tohto faktického štátneho útvaru, a to dokonca ako vo vzťahu k medzinárodnoprávnej subjektivite a suverenite, tak aj vo vzťahu k vnútroštátnej suverenite s ohľadom na zasahovanie nemeckých Beraterov. Potom by sa však ponúkala na otvorenie aj otázka suverenity komunistických štátov v tzv. východnom bloku, ktoré boli tiež pod kontrolou ZSSR, a to ako v otázkach medzinárodných, tak aj vnútroštátnych, dokonca s príkladmi výslovného narušenia suverenity štátov v podobe okupácie (Maďarsko, Československo v roku 1968). To všetko za predpokladu, že by sme akceptovali nemennú koncepciu vonkajšej suverenity a nemennú hodnotu tejto suverenite pripisovanú v priebehu 20. storočia. My však v ďalšej časti preukážeme, že v chápaní suverenity z medzinárodnoprávneho hľadiska došlo v priebehu dejín k podstatnému vývoju. Postupná globalizácia, v počiatkoch majúca iba podobu spolupráce medzi suverénnymi štátmi vo Vestfálskom systéme medzinárodného práva (po roku 1648), vrcholiaca v podobe medzinárodných organizácií akými bola Spoločnosť národov alebo je v súčasnosti Organizácia Spojených národov, viedla spolu s členstvom v takýchto organizáciách a aj v súčasnosti vedie k obmedzovaniu suverenity zmluvných, resp. členských štátov. Súčasní autori zo sféry politickej teórie a teórie medzinárodných vzťahov rozlišujú niekoľko období vo vývoji chápania medzinárodnej suverenity štátov. Prvým bola tzv. klasická suverenita, ktorá vznikla po Vestfálskom mieri 1648,36) a trvala až do začiatku 20. storočia, čiastočne dodnes.37) Jej ideou bolo, že štáty sú 33) 34) 35) 36)

Seidl-Hohenveldern, I.: Mezinárodní právo veřejné, s. 3. Azud, J.: Suverenita štátu a niektoré otázky z jej obmedzení. In: Právny obzor, s. 350. Seidl-Hohenveldern, I.: Mezinárodní právo veřejné, s 133. Podľa niektorých autorov je aj samotný Vestfálsky systém iba mýtus. Pozri Beaulac, S.: The Power of Language in the Making of International Law, s. 186-7. 37) Held, D.: Law of States, Law of Peoples : Three Models of Sovereignty. In: Relocating sovereignty. . Ed. Neil Walker, Ashgate, 2006, s. 383. 38) Suverénne štáty požívali väčšiu úctu ako napr. konfederácie miest (hanza), lebo tie nemali na čele suverénnu autoritu a neboli preto flexibilné. Spruyt, H.: The Sovereign State and Its Competitors, Princeton University Press, 1994, s. 158.

192

Profile for EUROKODEX

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Profile for eurokodex
Advertisement