Page 22

ZBORNÍK – AKADEMICKÉ AKCENTY článkom jednotnej sústavy československého socialistického súdnictva. O ustanovení miestneho ľudového súdu rozhodoval okresný národný výbor. Návrh na jeho ustanovenie podával miestny národný výbor alebo základná organizácia Revolučného odborového hnutia. Sudcovia miestnych ľudových súdov boli volení na 2 roky verejným hlasovaním na zhromaždeniach občanov na návrh miestneho národného výboru alebo základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Aktívne volebné právo mali občania, ktorí dovŕšili 18. rok veku. Zvolený bol ten, kto získal nadpolovičnú väčšinu hlasov občanov prítomných na zhromaždení. Za sudcu miestneho ľudového súdu mohol byť zvolený občan, ktorý dovŕšil 21. rok veku, ktorý požíval medzi občanmi všeobecnú vážnosť a dôveru a ktorý bol ostatným občanom príkladom v práci, vo verejnej činnosti i v osobnom živote. Samotnou voľbou sudcov ľudom, ako aj „ľudovým“ pôvodom týchto sudcov sa tak napĺňala teoretická a ústavná norma o suverenite ľudu – a to v rozsahu vyššom ako v iných, napr. západných krajinách, hlásiacich sa k idei suverenity ľudu. Druhou stranou mince však je efektívnosť a záruka nestranného a odborného rozhodnutia veci. Nestrannosť a odbornosť boli úmyselne opustené, práve s cieľom sledovania všeľudových cieľov. Pokiaľ ide o efektívnosť miestnych ľudových súdov, ako orgány pracujúcich v obciach a na pracoviskách, miestne ľudové súdy prejednávali previnenia93) a jednoduché majetkové spory. Prejednávali a rozhodovali teda menej závažné prípady porušovania socialistickej zákonnosti, narušujúce najmä spoločenský poriadok a súdružské spolužitie občanov, a drobné majetkové spory. Celou svojou činnosťou mali vychovávať občanov k dôslednému dodržiavaniu socialistického právneho poriadku, k socialistickému pomeru k práci, k ochrane socialistického vlastníctva, k ochrane osobnosti a práv občanov a k nezmieriteľnému postoju voči akémukoľvek konaniu, ktoré spôsobuje škody spoločnosti a je nezlučiteľné s povinnosťami občana socialistického štátu. V praxi sa však tieto súdy neosvedčili a boli zrušené zákonom č. 150/1969 Zb. o prečinoch, ktorý prenechal rozhodovanie o prečinoch (tam patrili aj bývalé previnenia) samosudcom.94) Myšlienka zľudovenia sa teda na najnižšej úrovni neosvedčila. Za dôvod sa pokladá nevyspelosť obyvateľstva, ktoré tento stupienok súdnictva využívalo (zneužívalo) na vyrovnávanie osobných účtov. Vo všeobecnosti však ideu ľudového súdnictva a podielu suverénneho ľudu na kreácii a výkone súdnej moci neúspech miestnych ľudových súdov nezdiskreditoval, a systém ľudového súdnictva ako prejav suverenity ľudu fungoval až do roku 1989.

smerujúcich k zvyšovaniu aktívnej účasti pracujúcich na výkone súdnictva – do sústavy československých súdov miestne ľudové súdy. Tieto súdy ako orgány pracujúcich majú v obciach a na pracoviskách prejednávať menej závažné prípady porušovania právneho poriadku a drobné spory medzi občanmi. Tým majú prispievať k upevňovaniu socialistickej zákonnosti a k zabezpečovaniu spoločenského poriadku a pravidiel socialistického spolužitia.“ 93) Previnením bolo zavinené konanie na pomedzí správneho a trestného práva, ktorým bol porušený socialistický právny poriadok v takej miere, že to ohrozuje alebo poškodzuje záujmy spoločnosti alebo práva a oprávnené záujmy jednotlivca, ak vzhľadom na okolnosti prípadu, na osobu previnilého občana a následky jeho konania nedosahovalo stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu. Miestne ľudové súdy rozhodovali o previneniach vtedy, ak vzhľadom na závažnosť prípadu nestačilo na nápravu previnilého občana výchovné pôsobenie spoločenských organizácií, národných výborov a vedení podnikov a závodov. Previnenia prejednávali miestne ľudové súdy na návrh národného výboru, iného štátneho orgánu, spoločenskej organizácie, vedenia závodu, predstavenstva jednotného roľníckeho družstva, občanov alebo z vlastného podnetu. Majetkové spory prejednávali len na návrh občanov, ktorí pred miestnym ľudovým súdom uplatnili svoje nároky. 94) Jičínský, Z.: Právní myšlení v 60. létech a za normalizace, Prospektrum, 1992, s. 60-63.

206

Profile for EUROKODEX

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Profile for eurokodex
Advertisement