Page 21

Suverenita ľudu a štátu v Československu rokov 1948-1989 Tento princíp sa do podrobnosti vykonal zákonom č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva. Ten v duchu idey jednotnej štátnej moci pochádzajúcej z ľudu a sledujúcej s ľudom totožné ciele ľudovej demokracie a socializmu, zaviedol pre všetky riadne súdy funkcie sudcov z ľudu. Sudcom z ľudu mohol byť československý občan vo veku od 30 do 60 rokov, ktorý bol zapísaný v stálom voličskom zozname, bol občiansky bezúhonný, štátne spoľahlivý a oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu. Za sudcov z ľudu nesmeli byť povolaní sudcovia z povolania, konceptní úradníci úradov verejnej obžaloby, (verejní) notári, advokáti, obhajcovia vo veciach trestných a duchovní (zrejme kvôli zaujatosti voči režimu). Sudcovia z ľudu boli pri rozhodovaní rovní sudcom z povolania. Podľa možnosti mali pochádzať z toho istého alebo blízkeho odboru práce, ku ktorému patrili účastníci konania, alebo ktorého sa týkala prejednávaná vec, aby tak boli skutočnou zárukou rozhodnutia v záujme pracujúceho ľudu v danej oblasti hospodárstva. Ustanovovali ich okresné a krajské národné výbory, resp. pre Najvyšší súd vláda, a to vždy na dva roky. Na okresnom súde konal trojčlenný senát zložený zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu ako prísediacich, krajský súd konal v troj- alebo päťčlennom senáte (zloženom z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu) a Najvyšší súd v päťčlennom senáte.90) Ľudové súdnictvo sa teda z výnimočného spôsobu výkonu súdnictva, použitého pri retribučnom súdnictve, stalo štandardom. Dôsledkom účasti sudcov z ľudu bolo ako vedľajší efekt zrušenie okresného a krajského obchodného súdu v Prahe, pracovných súdov, rozhodcovských súdov verejnoprávneho sociálneho poistenia, poisťovacích súdov, banských rozhodcovských súdov, súdov mládeže a porotných súdov. Právomoc týchto súdov prešla na riadne súdy. Argumentovať sa dalo tým, že vďaka prítomnosti sudcov z ľudu z danej oblasti hospodárskeho života bude zabezpečená odbornosť a súlad rozhodnutí so záujmami ľudu a strany aj bez existencie osobitných, špeciálnych súdov, iba s využitím všeobecných súdov so sudcami z ľudu. Ani zbor sudcov z povolania však nezostal nedotknutý. Dôvodiac snahou o to, aby sa zbor sudcov z povolania posilnil aj o ľudí prislúchajúcich už svojím pôvodom a zamestnaním k robotníkom a roľníkom, bola v roku 1949 zriadená Právnická škola pracujúcich (PŠP), na ktorej sa pre sudcovskú a prokurátorskú funkciu pripravovali mladí ľudia týchto kvalít.91) Takto personálne vybavené súdy mali zabezpečiť, aby sa zákony a iné právne predpisy presne a dôsledne zachovávali, a aby sa používali v súlade so záujmami pracujúceho ľudu. Navyše, celou svojou činnosťou mali vychovávať občanov na oddanosť a vernosť Československej republike, na presné a dôsledné zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov, na chránenie socialistického vlastníctva, na pracovnú disciplínu, na plnenie povinností, ktoré im ukladá obrana štátu, a na riadne zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia. Aj tu sa teda prejavila jednota záujmov štátu, štátneho (súdneho) aparátu a ľudu – záujem na budovaní socializmu. Aj podľa textu Ústavy z roku 1960 mali súdnictvo vykonávať volené a nezávislé ľudové súdy: Najvyšší súd, krajské a okresné súdy, vojenské súdy (vyššie vojenské a vojenské obvodové súdy), ako aj miestne ľudové súdy (vytvorené v obciach a na pracoviskách).92) Miestne ľudové súdy boli novovytvoreným najnižším 90) Tamže, s. 50-51. 91) Tamže, s. 52. 92) Podľa zákona č. 38/1961 Zb. o miestnych ľudových súdoch „budovanie vyspelej socialistickej spoločnosti sa prejavuje ďalším prehlbovaním socialistickej demokracie a rozvojom socialistickej štátnosti, ktoré je nerozlučne späté s rozširujúcou sa účasťou pracujúcich na správe štátu a na riadení národného hospodárstva, s upevňovaním socialistickej zákonnosti a výchovou občanov k uvedomelému dodržiavaniu pravidiel socialistického spolužitia a právneho poriadku socialistickej spoločnosti. Nová socialistická Ústava preto zakotvila – ako dôležitú súčasť opatrení

205

Profile for EUROKODEX

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Profile for eurokodex
Advertisement