Page 15

Suverenita ľudu a štátu v Československu rokov 1948-1989 ľudovodemokratickým štátom, „v ktorom si ľud svojimi zástupcami zákony nielen dáva, ale ich svojimi zástupcami aj sám vykonáva.“ A podľa jej čl. I ods. 2 „ľud je jediným zdrojom všetkej moci v štáte.“ Z toho plynie, že suverénom mal byť v Československu ľud a štátna moc v Československej republike mala byť jednotná tak z hľadiska jej prameňa, ako aj z hľadiska jej výkonu. Montesquieuova poučka o deľbe štátnej moci, ktorá tvorí základ ústav buržoáznych štátov, a podľa ktorej sa v štáte rozlišujú tri „moci“ kvalitatívne od seba odlišné, totiž moc zákonodarná, moc výkonná a moc súdna, v Československu nemala platiť. V ústave síce formálne bola zachovaná deľba medzi mocami zákonodarnou, výkonnou a súdnou, zodpovednosť vlády parlamentu a nezávislosť súdov,66) v základných článkoch však bola potvrdená všemocnosť zastupiteľských zborov. Reálna deľba moci by vraj bola v rozpore s jednotnosťou moci ľudu. Princíp suverenity ľudu totiž okrem iného vyjadruje skutočnosť, že existuje len jedna zvrchovaná vôľa, ktorej nositeľom je ľud a táto vôľa ľudu je jediná a jednotná, vnútorne nerozporná, a preto nemôže byť ani deliteľná. Preto je pre úpravu vzťahov štátnych orgánov neprípustná akákoľvek deľba moci a s ňou súvisiaci mechanizmus bŕzd a protiváh, ktorými sa mali jednotlivé zložky moci navzájom kontrolovať a vyvažovať. Ideálom by teda malo byť úplné splynutie zastupiteľských orgánov s výkonnými, resp. správnymi tak, aby jeden orgán nielen prijímal zásadné uznesenia všeobecnej povahy, ale ich aj vykonával.67) Tým by sa zaviedla v podstate vláda parlamentu, akú predstavovali v plnej miere revolučné orgány – Národný výbor pri vzniku ČSR v roku 1918 a Slovenská národná rada počas Slovenského národného povstania. Táto teoretická konštrukcia však v skutočnosti neviedla k tomu, že by sa zlikvidovala dovtedajšia sústava štátnych orgánov, ktorú by nahradil len jeden orgán vyjadrujúci vôľu ľudu. „Sama okolnosť nedeliteľnej štátnej moci nebráni možnosti, aby sa na nej nepodieľali najrôznejšie orgány štátu – parlament, vláda, súdy, prokuratúra.“ 68) Republika mala rad rôznych úloh a ich plneniu zodpovedala rozmanitosť foriem výkonu štátnej moci. Tu však nešlo o deľbu moci, ale o deľbu práce pri plnení úloh štátu.69) Preto sa v socialistických krajinách, ako aj v Československu, ponechala sústava orgánov, ktoré sú vonkajším výrazom deľby moci, no ich vnútornou náplňou činnosti bola iba deľba práce. Zásadná zmena oproti predchádzajúcemu vývoju charakterizovanému deľbou moci spočívala v upravení vzájomných vzťahov medzi týmito orgánmi. Ak mal byť výkon štátnej moci jednotný, a štátna moc mala realizovať suverenitu ľudu v systéme, kde štátna moc a ľud sú vzájomne neoddeliteľné,70) základným predpokladom musela byť existencia a jednota vôle ľudu.71) Tú zabezpečovala Strana. Manifestovanie ľudového pôvodu moci sa prejavovalo tak, že iluzórne bola moc absolutizovaná v zastupiteľských zboroch na viacerých stupňoch, a to v spolupráci a pod kontrolou Strany.72) Ľudovosť sa mala prejaviť aj zaradením inštitútu Národného frontu do politického systému krajiny. Bol politicko-spoločenským združením a hnutím, ktoré zjednocovalo najvýznamnejšie politické a spoločenské organizácie s cieľom podpory a zabezpečovania 66) Ústavný súd zakotvený v ústave nebol; kontrola ústavnosti bola zverená predsedníctvu zákonodarného zboru. Pozri Peška, P.: Úvahy nad popřením ústavnosti v letech 1948-1989. In: Vývoj práva v Československu v letech 1945-1989. Ed. Karel Malý, Ladislav Soukup, Karolinum, 2004, s. 204-205. 67) Boguszak, J. – Jičínský, Z.: Struktura státní moci. In: Právník, roč. CV, 1966, č. 5, s. 397. 68) Vebera, Z.: Právní záruky ústavnosti a zákonnosti v ČSSR, Univerzita J. E. Purkyně, 1975, s. 40. 69) Štajgr, F. – Plundr, O.: Organizácia justície a prokuratúry, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1956, s. 5. 70) Zdobinský, S. – Zlatopolskij, D.L.: Ústavní systémy socialistických zemí, Panorama, 1988, s. 177. 71) Tamže. 72) Peška, P.: Úvahy nad popřením ústavnosti v letech 1948-1989, s. 206.

199

Profile for EUROKODEX

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Akademické akcenty 2011  

ukazka zo zbornika

Profile for eurokodex
Advertisement