Page 1

C

M

Y

CM

MY

CY

MY

K

Process Black


Dušan D. Fabian / Noc oživených nekromantov miesto dezodorantu, a voňavý stromček do auta, ktorý nosil namiesto parfumu. Na zápach hniloby a formaldehydu bola väčšina bežných kozmetických značiek jednoducho krátka. V momente, keď zavrel skriňu, dorazil do izby spolubývajúci. Zhodil obrovský vak, energicky mu potriasol pravicou a  predstavil sa ako Šaman. Plynulou češtinou. So silným moravským prízvukom. Zarazený Walter sa predstavil tiež. Zmrvenou verziou svojho mena. Hneď sa aj opravil, no už bolo neskoro. Spolubývajúci vybuchol smiechom. Walter si ho prezrel s neskrývanými dešpektom: krátka, pozvoľne šedivejúca brada, na hlave pirátska šatka, zálesácka vesta a texasky. Vôbec nevyzeral ako nekromant. Skôr budil dojem starnúceho majiteľa rockového klubu. Keď ho Šaman s dobrosrdečným úsmevom ponúkol kalíškom slivovice, odmietol. Nenechal sa pozvať ani na privátnu „zoznamovaciu párty“ v  neďalekej putike, kde údajne čapovali kvalitné nemecké kvasinkové pivo. Rozhodol sa dať prednosť vyberanejšej spoločnosti. * * * Tohtoročnú konferenciu navštívilo viac ako 150 nekromantov z celého sveta. Napriek tomu, že všetci disponovali rovnakým magic­ kým nadaním, šlo o  pomerne rôznorodú spoločnosť. Nema­lú skupinu účastníkov tvorili konzervatívci, vyštafírovaní podobne ako Walter do staromódnych šiat s volánikmi a  čipkami. Väčšina však bola oblečená omnoho ležérnejšie: v  čier­nych rolákoch alebo košeliach, rifliach a teniskách. Medzi mladšími ročníkmi bol pomerne rozšírený gotický outfit, prípadne deathmetalová rovnošata. Ostatne, čo už mohlo byť štýlovejšie, ako prísť na zjazd

256


Kladivo na čaroděje / O krok před peklem oživovateľov mŕtvych v tričku s nápisom Necromantia, Six feet under alebo Septic flesh? Mladí nekromanti však na hrudiach nenosili len reprodukcie obalov metalových albumov. Walter si všimol, že obľúbeným motívom množstva z nich je  napríklad portrét akejsi Anity Blake. Vôbec netušil, o koho ide. Keďže jej meno nefigurovalo medzi prihlásenými prednášajúcimi ani pozvanými hosťami a spýtať priamo sa hanbil, musel sa zmieriť s tým, že slečna (pani?) Blakeová pre neho aj naďalej zostane veľkou neznámou. Napriek vekovým, pohlavným, rasovým a mnohým ďalším rozdielom sa Walter cítil ako na rodinnom stretnutí. V  historickom paláci sa zhromaždili ľudia s jeho krvnou skupinou. Navonok rozliční, no v jadre rovnakí. Na moment zatúžil, aby týchto „päťdesiat odtieňov čier­ nej“ mohli na vlastné oči vidieť aj jeho kolegovia. (Možno s  výnimkou Vincenca. Tá nekonečnou životnou energiou nabitá batéria nikdy nebola schopná pochopiť poetiku smrti.) Pravda však bola taká, že pomerne dlho váhal nad tým, či ich do Halle vôbec pozývať. Na poslednú chvíľu im otázku, či sem náhodou nechcú ísť s  ním, predsa len položil, no v podstate bol rád, keď sa Felix vyhovoril na to, že nemá v  šatníku župan vhodnej farby, a Klaudiu okamžite naplo a musela utekať na záchod – údajne ju akurát kváril nejaký žalúdočný vírus. Oni boli… proste sa sem nehodili. Znova otvoril brožúrku s  programom, naslinil si prst a nalistoval stránku s aktuálnym dianím. * * * Prednášky bežali paralelne v troch miestnostiach od desiatej ráno do deviatej večer. Výber tém bol široký, no náročným návštevníkom – ku ktorým sa Walter jednoznačne radil  – väčšina bohužiaľ zaváňala nudou. Z  jeho pohľadu šlo buď o nezáživné drísty o nie príliš zaujímavých prípa-

257


Dušan D. Fabian / Noc oživených nekromantov doch z „klinickej praxe“ alebo o naivné výlevy idealistov. Nemusel sa ani vŕtať v anotáciách, stačilo, že si prečítal názvy: „Ako byt užitočný pre spoločnosť“, „Ako uľahčiť prácu policajným vyšetrovateľom a  patológom“, „Ako pomôcť pri riešení problému s nedostatkom lacnej pracovnej sily“… Z plejády prezentácií Waltera zaujali vlastne len dve: one-man show celebritného nekromanta z Egypta s názvom „Ako som odmietol vzkriesiť Lenina“ a tá jeho. Omnoho zaujímavejšie vyzeral večerný program. Bol hudobný. Najprv mala vystúpiť kapela Sin-thesis, zložená z  deviatich hudobníkov, ktorí vo veku  tridsaťtri rokov spáchali skupinovú samovraždu. (Nie umeleckú, v podobe experimentál­neho albumu, z ktorého sa vykľul absolútny prepadák, ale doslovnú.) Ich kariéru to napočudovanie nepoložilo. Naopak, väčšina vstupeniek na ich posmrtné koncerty bola – ako tvrdili promo-materiály – vypredaná na mesiace dopredu. Vo svete showbiznisu je zjavne možné všetko. Stačí mať len skutočne dobrého manažéra. Vrcholom večera napokon malo byť sólové vystúpenie Paganiniho. Áno, toho Paganiniho. Na túto atrakciu sa Walter – ako znalec klasickej hudby – vyslovene tešil. Zavrel brožúrku a uznanlivo pokýval hlavou. Keď sa konferencia pred desiatimi rokmi konala v  Českej republike, nedokázali organizátori vymyslieť nič originálnejšie, než výlet autobusom do katakomb Klatovy a kostnice v Sedelci. Nemci sú proste Nemci. * * * Prednáška holohlavého chlapa s umeleckým menom Osiris bola pre Waltera napokon sklamaním. Z potomka starej nekromantskej rodiny z  Egypta sa vykľul obyčajný chvastúň. Áno, historky o tom, ako za ním s prosbami chodili najvyšší predstavitelia sovietskeho politbyra, túžiaci

258


Kladivo na čaroděje / O krok před peklem po zmŕtvychvstaní prvého architekta boľševizmu, nečinne sa vy­va­ľujúceho v  mauzóleu, alebo rôzne skupiny neonacistov, presvedčené o  tom, že práve oni našli pravé pozostatky vodcu Tretej ríše, boli zábavné, no v  podstate len ťažko uveriteľné. Z  preplnenej sály odišiel ešte pred koncom a  radšej sa zašil v ľudoprázdnej miestnosti s čajovým kútikom a raw občerstvením na poschodí. Tam si naposledy v duchu prešiel svoju prezentáciu. Walterov čas prišiel o pol siedmej večer. Téma jeho prednášky bola lingvistická. Niesla názov: „Terminológia nekromantskej praxe“. Pokúsil sa v  nej zjednotiť základné pravidlá pre správne používanie označení nekromant, nekromancer, re-animátor a bokor, a  stanoviť mantinely medzi slovnými spojeniami oživiť mŕtvolu, pre­ meniť na zombiu, aktivovať revenanta a vzkriesiť z mŕtvych. Walter nepoužíval žiaden projektor, iba príležitostne čítal z  papiera. Prednášal zmesou francúzštiny, češtiny a  angličtiny pre samoukov. Angličtinu nikdy nemusel – považoval ju za jazyk barbarov. Keďže však podľa propozícií bola oficiálnym jazykom konferencie, urobil aspoň malý ústupok a naštudoval si zopár základných fráz. Walterovo vystúpenie malo mimoriadny úspech. Z desiatich prítomných v sále vydržali do konca až traja. Jeden sa s ním dokonca vyfotil. Keďže si zvolil pomerne náročnú tému, vyžadujúcu od poslucháčov plné intelektuálne nasadanie, lepší výsledok ani nečakal. Nehovoriac o  tom, že zápasil s veľmi silnou konkurenciou. Usporiadatelia totiž v rovnakom čase zaradili do programu prednášku o „nekromantoch v klasických rozprávkach a mýtoch“, čo bol – podľa očakávania – veľký hit. * * * Len čo opustil prednáškovú miestnosť, vybral sa do baru na poschodí zapiť triumf.

259


Dušan D. Fabian / Noc oživených nekromantov Vyštveral sa na trojnohú stoličku priamo pri pulte, objednal si sherry a s výrazom čerstvého finalistu Česko Slo­ vensko má talent sa obzrel vôkol seba. Ako to už na podobných akciách býva, bar – na rozdiel od  prednáškových miestností – praskal vo švíkoch. Zo  všetkých strán sa ozýval smiech a  veselé debatovanie. Do toho nejaký miestny umelec (alebo možno nadaný účastník konferencie) vkusne preludoval na klavíri. Nikto nefajčil a cez otvorené balkónové dvere sem neustále prúdil čerstvý vzduch. Na pulte s cinknutím pristál krásne tvarovaný pohárik na stopke. Nevypýtať si barman za deci sherry nekresťanských sedem eur, Walter by sa bol rozplynul blahom. Skúsil Nemca ošmeknúť aspoň o nejaké centy, ale s euromenou mu to nešlo tak šikovne ako s korunami. Napokon zaplatil plnú sumu. Aby si spravil náladu, znova sa otočil k osadenstvu a chvíľu sa kochal kradmými pohľadmi do živôtikov okolo sediacich dám. Z výšky, v ktorej aktuálne sedel, to šlo omnoho jednoduchšie, ako z tej, v ktorej sa pohyboval väčšinu života. Pri jednej zo slečien sa jeho zrak zastavil hneď nie­ koľkokrát. Sedela s kamarátkou pri okrúhlom stolíku pod oknom. Ani kyprá ani chudá, priesvitná alabastrová pokožka, silný make-up, šaty ako z gotického hororu a v  ruke medovo hnedé sherry – jednoducho stelesnenie jeho vlhkých snov. Keď začul, že z úst sa jej rinie rýdza francúzština, od vzrušenia sa mu naježili fúzy. Ťažko povedať, či to bolo eufóriou z úspechu alebo alkoholom, no Walter naraz zistil, že má dosť odvahy prihovoriť sa živej žene. Nestávalo sa to často, tak vec radšej neodkladal. Ako sa balia baby? Dáme sa kúpi drink, kamarátke zo slušnosti tiež a veľa sa hovorí. To zvládne. Opäť siahol do záhrenia po peňaženku, obrátil sa k  baru, no vzápätí si to rozmyslel. Nie. Takto by to nešlo. Pri miestnych cenách určite nie.

260


Kladivo na čaroděje / O krok před peklem Vysrkol zvyšok sherry a zúfalo vymýšľal alternatívu. Zrak mu padol na misku s  arašidmi, voľne položenú na  pulte. Hm. Nenápadne na ňu položil ruku a  rýchlym ťahom ju previedol do svojho vlastníctva. Dvojča Dannyho deVito sa premenilo na Rona Jeremyho. S figliarskym úsmevom sa zosunul zo stoličky, napravil si motýlika a  niečím, čo považoval za tanečný krok šarmantného zvodcu, sa premiestnil k okrúhlemu stolíku. Decentne si odkašlal a spýtal sa mesdemoiselles, či ich môže ponúknuť arašidovými orieškami. Slečny prekvapene zdvihli zraky a odpovedali mu, že si nič také neobjednali. Zahral pobavenie a vysvetlil im, že nie je čašník, ale významný hosť konferencie a že by sa s  nimi rád zoznámil. Chvíľu sa na neho nechápavo dívali. Dáma jeho snov sa mu ospravedlnila, že nerozumie valónskemu dialektu. Walter si povzdychol a skú­sil vetu zopakovať menej kvetnatou francúzštinou. Keď zjavne nezafungovalo ani to, znížil sa k angličtine. Na otázku, či „nechcú prehltnúť niekoľko jeho semienok“, odpovedali ženy pri stole jediným možným spôsobom: Svorne mu chrstli zvyšky nápojov do tváre. * * * Nasledujúcu polhodinu strávil pod sušičom na WC. Keď vyšiel von, zistil, že čas významne pokročil. Vo všetkých prednáškových miestnostiach už bola tma a  z  prízemia hlasno burácala hudba. Zišiel po schodoch a vkročil do koncertnej sály. Pôvodne šlo o obdĺžnikovitý dvor zovretý hlavnou budovou, dvoma krídlami a zadným traktom paláca. Ktosi ho zastrešil polopriehľadnou kopulovitou strechou a  premenil na  átrium. Nie zlý nápad. To, že bol chránený pred rozmarmi počasia, určite ocenil i dav nekromantov, ktorí stáli pred moderným pódiom so svetelnými  rampami, vztýčeným pred zadným traktom.

261


Dušan D. Fabian / Noc oživených nekromantov Walter sa predral viac dopredu, aby lepšie videl na deväťčlennú zostavu muzikantov s pomaľovanými tvárami. Chvíľu trvalo, kým si jeho oči zvykli na to, že stojí v matnom šere, ktoré na márne kúsky trhajú ostré svetlá farebných reflektorov, a  uši začali v  hlukovej stene rozoznávať jednotlivé tóny. „Dobré, čo?“ prehodil chlap vedľa neho. Walter si až teraz všimol, že stojí vedľa Šamana. Jeho krajan spokojne pokyvkával hlavou do rytmu a  z  času na čas si odpil z podlhovastého pohárika s jägermeisterom. „No…“ Bolo to… zaujímavejšie ako Kabát. Z  toho, čo zatiaľ počul, pochopil, že hudba Sin-thesis je zložitejšia. A že má omnoho viac vrstiev. Dokonca dokázal oceniť spôsob, akým klasické bigbítové jadro (tzn. bicie a gitary) dopĺňali klavír a violončelo. Ale stále to na neho bolo príliš hrubé. A energické. Nehovoriac o „speve“. Walter vedel, že hlasivky sú veľmi citlivý orgán a  že oživené mŕtvoly mávajú tradične problém s hlasom. Obával sa však, že v tomto prípade šlo o zámer. Ktorému vonkoncom nerozumel. Sin-thesis boli legenda, to bezpochyby. Ale nepočúval ich ani Felix. Ich jediné album schovával medzi  Klaudiinými vinylmi so šansónmi hlavne preto, že šlo o  vzácny magický artefakt. To, čo Waltera na kapele zaujímalo, nebola hudba, ale mágia, ktorá hýbala celým týmto divadlom. Túžiac na vlastné oči vidieť nekromantov, ktorí v dokonalej súhre ovládali deväť mŕtvych hudobníkov, sa predral ešte viac dopredu a s pomocou visačky s ručne dopísanou skratkou V.I.P. sa pokúsil preniknúť do zákulisia. Napodiv to nebol žiaden problém. Mladík najatý usporiadateľmi na hliadkovanie „pod stejdžom“ ani nezdvihol oči od tabletu, len sa odstúpil bokom a pustil ho cez medzeru medzi zábranami. V zákulisí bola tma ako v rohu a v podstate tam ani nebolo veľmi na čo pozerať. Tesne za pódiom stáli traja chla-

262


Kladivo na čaroděje / O krok před peklem pi v dlhých čiernych plášťoch s kapucňami, nehybní ako sochy a pekelne sústredení na prácu. Walterovi ale stačilo aj to, že sa na nich môže pozrieť. Nedalo sa neobdivovať ich virtuóznu precíznosť. Síce nebol nejaký priemerný oživovateľ – dokázal vidieť očami mŕtvych, vedel ich ovládať (dokonca aj niekoľko naraz) alebo ich primäť k  vykonávaniu jednoduchých pracovných úkonov –, ale na produkciu hudby by si nikdy netrúfol. Z  chodby po Walterovej ľavici sa ozvali kroky. Otočil sa. Z útrob zadného traktu budovy – od služobného vchodu s  rampou, pred ktorou parkovali chladiarenské vozy – sa blížila skupinka ľudí. Vpredu kráčal chvastúň Osiris a za ním štyria muži v livrejach. Opatrne niesli obrovskú mahagónovú truhlu. Walter sa postavil tak, aby im nezavadzal. K vystúpeniu na scénu sa pomaly chystal maestro Paganini. * * * Geniálny husľový virtuóz umrel na vnútorné krvácanie roku 1840. Jeho telo bolo aktuálne v Osirisovej opatere, no kým sa tam dostalo, prešlo  mnohými rukami a  nejednou krivolakou cestou. Keď sa to zráta, po smrti sa nacestovalo možno viac ako za života. Podrobné rozprávanie o strastiplnom putovaní Paganiniho ostatkov bolo jedným zo svetlejších momentov Egypťanovej prednášky. Ako prvý si telo vyzdvihol huslistov syn. Doviezol ho do jeho rodného mesta Genoa. Keďže sa však po Európe šírili zvesti, že Paganini za svoj výnimočný talent vďačil spolku s diablom, cirkev ho v meste nedovolila pochovať. To isté sa neskôr zopakovalo aj v Marseille a v Cannes. Synovi neostávalo iné, ako telo zahrabať na opustenom ostrove Saint-Ferréol. Tam ležalo v kamenistej pôde ďalších päť rokov. Aspoň si to teda všetci mysleli.

263


Dušan D. Fabian / Noc oživených nekromantov V skutočnosti ho krátko po zakopaní odcudzilo tajné spoločenstvo florentských nekromantov a balzamovačov. Ostatky, pre ktoré Paganiniho potomkovia v  roku 1876  (!) konečne našli vhodné miesto odpočinku na cintoríne v Parme (a ktoré o dvadsať rokov neskôr ešte raz naposledy vykopal český huslista František Ondříček), už údajne patrili niekomu inému. * * * V momente, keď sa chlapi v livrejach chystali uvoľniť poslednú skrutku na veku truhly, v budove zhasli všetky svetlá. Chvíľu na to stíchla aj hudba. Po pár rozpačitých sekundách sa spod pódia ozvala fúzatá hláška, že „niekto asi zabudol zaplatiť účet za elektrinu“. Zopár ľudí sa zasmialo. Potom vybuchla bomba. * * * Pódium poskočilo do vzduchu a znova treslo o zem. Epicentrum explózie sa nachádzalo relatívne ďaleko, no tlaková vlna bola dosť silná na to, aby Waltera odhodila k naj­bližšej stene. Možno i zareval, ale keďže v rovnakom okamihu stratil sluch, nič nepočul. Záblesk oslepujúceho svetla vystriedala absolútna čier­ ňava. Inštinktívne sa začal plaziť preč. Smer si zvolil náhodne. Podľa toho, ako často naráža do múrov, odhadol, že sa pravdepodobne ocitol v chodbe. Čo bolo dobre. Pretože tá viedla von z budovy. Mal pocit, že dosiahnuť jej koniec trvá celú večnosť. Pomaly sa mu vracal sluch a  v hluku za pätami začal rozoznávať hysterické výkriky ľudí. Konečne! V diaľke zbadal sliepňať núdzové svetlo visiace nad služobným východom.

264


O krok před peklem Kladivo na čaroděje Antologie Martin D. Antonín, Karel Doležal, Dušan D. Fabian, Jan Hlávka, Jana Jůzlová, Markéta Klobasová, Štěpán Kopřiva, Jakub Mařík, Ondřej S. Nečas, Jiří Pavlovský, Martin Paytok, Darek Šmíd Ilustrace na obálce a návrh obálky Lubomír Kupčík. Grafická úprava obálky Lukáš Tuma. Antologii sestavil Jiří Pavlovský. Redakce Pavlína Kajnarová. Vydalo Nakladatelství Epocha s. r. o., Kaprova 12, 110 00 Praha 1, v roce 2018 jako svou 608. publikaci. První vydání, 488 stran. Sazbu provedl Jaroslav Uhlíř. Vytiskly Těšínské papírny, s. r. o. Knihy Nakladatelství Epocha můžete zakoupit u svého knihkupce nebo si je lze objednat písemně na adrese: Kaprova 12/40, 110 00 Praha 1 – Staré Město, telefonicky na čísle: 224 810 353, e-mailem na adrese: objednavky@epocha.cz, nebo na internetové stránce: www.epocha.cz facebook.com/fantastickaepocha facebook.com/kladivonacarodeje

Profile for Nakladatelství Epocha

O krok pred peklem (Kladivo na carodeje - Dusan D. Fabian)  

Ukázka z povídky Dušana D. Fabiana. Svět Kladiva na čaroděje skrývá nepřeberné množství příběhů plných akce, napětí, černého humoru, magie,...

O krok pred peklem (Kladivo na carodeje - Dusan D. Fabian)  

Ukázka z povídky Dušana D. Fabiana. Svět Kladiva na čaroděje skrývá nepřeberné množství příběhů plných akce, napětí, černého humoru, magie,...

Profile for epocha
Advertisement