Page 1

               

ABC koordinátora dobrovoľníkov Manuál pre organizácie

Prešov 2011    


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

         

Materiál je  finančne  podporený  z projektu  Európskej  únie  Grundtvig  číslo  94100334  Participation,  Identity,  Integration,  Remebrance  :  European Puzzle II.   Za obsah zodpovedajú výlučne autori a Európska komisia ani národná  agentúra nenesú zodpovednosť za použitie týchto informácií.        

       

             

© Tatiana Matulayová, Juliana Hajduková  2011    Technické redaktorky: Lucia Gregová, Michaela Lipčaková  Cover design: © Michaela Lipčaková  © Prešovská univerzita v Prešove 2011    Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno  reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.     

2  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Predhovor Počas Európskeho roka dobrovoľníctva 2011 sa aj v slovenskej spoločnosti viac ako inokedy diskutuje o dobrovoľníctve a to na rôznych úrovniach. Je určite dobrou správou, že sa v najbližšom období očakáva prijatie nového zákona o dobrovoľníctve, ktorý vytvorí základný legislatívny rámec pre dobrovoľnícke hnutie. Aj na Slovensku sa dobrovoľníctvo v posledných dvoch desaťročiach profesionalizuje. Jedným z charakteristických znakov tohto procesu je kreovanie samostatnej pozície koordinátora dobrovoľníkov, ktorý je manažérom dobrovoľníckeho programu. Napriek tomu, že v slovenských podmienkach ešte nemôžeme hovoriť o samostatnom povolaní, v praxi organizácii občianskej spoločnosti sa už bežne stretávame s koordinátormi dobrovoľníkov. Títo sú nezriedka aj absolventmi certifikovaného vzdelávania, zameraného práve na problematiku manažmentu dobrovoľníctva. OZ Prešovské dobrovoľnícke centrum je jedným zo vzdelávacích subjektov, ktoré už niekoľko rokov úspešne ponúka kurz pre koordinátorov dobrovoľníkov. Predkladaná publikácia ponúka v prvej časti pracovné listy, ktorých zámerom je sprevádzať záujemcov o získanie základných informácií o manažmente dobrovoľníctva. V druhej časti prináša informácie o špecifikách dobrovoľníckeho programu v sociálnych službách. Publikácia vznikla v rámci programu Celoživotného učenia počas realizácie projektu Grundtvig Participácia, identita, integrácia a historická pamäť: Európske puzzle II.

V Prešove, júl 2011

Doc. PaedDr. Tatiana Matulayová, PhD.

3  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

OBSAH     Dobrovoľnícky program v organizácii......................................................  5    Manažment dobrovoľníctva v sociálnych službách................................16 

4  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

DOBROVOĽNÍCKY PROGRAM V ORGANIZÁCII Dobrovoľníctvo sa na Slovensku reálne rozvíja, ale nevieme relevantne dokázať mieru zapojenia občanov do dobrovoľníckych aktivít. Slovenský štatistický úrad uvádza, že v roku 2008 bolo zapojených 287 000 dobrovoľníkov. Fázy začlenenia dobrovoľníka v organizácii: 1. Návšteva 2. Vítaný hosť 3. Integrovaný člen tímu Dôležitou súčasťou manažmentu dobrovoľníckeho programu v organizácií je plánovanie práce s dobrovoľníkmi. Plánovanie práce s dobrovoľníkmi je základným predpokladom v organizácii, ktorá chce s dobrovoľníkmi začať spolupracovať, ale i v tej, ktorá má už dlhodobo dobrovoľníkov. Efektívne plánovanie pozostáva z týchto krokov: 1. Definovanie potreby mať dobrovoľníkov 2. Výber činností a vypracovanie pracovnej náplne dobrovoľníkov 3. Vytvorenie profilu dobrovoľníka vhodného pre jednotlivé činnosti 4. Personálne zabezpečenie programu – určenie koordinátora 5. Materiálne zabezpečenie – finančné zdroje 6. Príprava organizácie na dobrovoľnícky program

DEFINOVANIE POTREBY MAŤ DOBROVOĽNÍKOV Ide o výber činností, ktoré dobrovoľníci môžu vykonávať a následné spracovanie pracovnej náplne. Z náplne práce by mal dobrovoľník pochopiť, ako jeho činnosť pomôže naplneniu poslania organizácie, ako súvisí s ostatnými činnosťami. Je to vždy otvorený proces. Náplň práce závisí od: - potrieb a možností organizácie - potrieb a možností klientov - otvorenosti zástupcov organizácie a tvorivej fantázie dobrovoľníkov 5  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Okruhy, ktoré limitujú činnosť dobrovoľníkov: - dobrovoľník nenahrádza prácu profesionála - dobrovoľník nerobí činnosť, do ktorej sa nikomu nechce

Pracovný list č. 1: Napíšte pracovné činnosti, ktoré by u vás mohli dobrovoľníci zabezpečovať:

Napíšte pracovné činnosti, pri ktorých by váš dobrovoľník mohol asistovať:

6  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Vytvorenie profilu dobrovoľníka vhodného pre jednotlivé činnosti vo vašej organizácií Pri rozhodovaní zoberte do úvahy najmä tieto charakteristiky: a) demografické charakteristiky: len z nášho mesta, z okolia ? Máte aj požiadavku na vek? b) vedomosti, schopnosti, zručnosti: jazyková vybavenosť, komunikatívnosť, práca s PC ? c) požiadavky na osobnosť dobrovoľníka: duševne vyrovnaný, duchovne zrelý, flexibilný, empatický, úprimný, diskrétny a pripravený pre duchovné potreby klienta d) iné špeciálne požiadavky: primeraný vzhľad, pravidelnosť, optimistický, správne motivovaný, disciplinovaný – schopný rešpektovať pravidla.

Personálne zabezpečenie programu – určenie koordinátora Koordinátor dobrovoľníkov je kľúčovou osobou dobrovoľníckeho manažmentu. Je nevyhnutné, aby sa manažment dobrovoľníkov stal súčasťou vedenia organizácie a aby sa koordinácia práce s dobrovoľníkmi stala pevnou súčasťou pracovnej náplne osoby, ktorá je touto úlohou poverená.

7  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Pracovný list č.2 : Povinnosti koordinátora dobrovoľníka: - realizovať výber dobrovoľníkov - uskutočňovať pohovory so záujemcami o dobrovoľnícku činnosť v organizácii - vypracovať pracovnú náplň dobrovoľníkov - uskutočňovať zaškolenie dobrovoľníkov - založiť a viesť evidenciu dobrovoľníkov - koordinovať prácu dobrovoľníkov v organizácii - poskytovať podporu a supervíziu pre dobrovoľníkov - hodnotiť prácu dobrovoľníkov - vypracovať systém odmeňovania dobrovoľníkov - realizovať efektívne ukončenie spolupráce s dobrovoľníkom - koordinovať kontakt a komunikáciu medzi dobrovoľníkmi s ostatným personálom, klientmi a vedením organizácie - realizovať nábor dobrovoľníkov

Pri dobrovoľníckom programe môžu pomôcť aj iní odborníci: psychológ, tútor, supervízor. Nábor dobrovoľníkov je špecifickou činnosťou, ktorá zahŕňa propagáciu, inzerciu, ale aj medializáciu činnosti organizácie. Celý proces trvá niekoľko týždňov a vyžaduje komplexnejšiu pripravenosť. Získať dobrovoľníkov môže prostredníctvom: - inzercie (platená, neplatená služba) - internetu, facebooku (vlastný, ale aj cez www.pdcentrum.weebly.sk, ale aj www.dobrovolnictvo.sk ) - vyvesením letákov, roznášaním letákov - informácie v médiách - ústne podanie Výber dobrovoľníkov odporúčame realizovať pripravení a rovnako by mal byť pripravený aj dobrovoľník. Viac je v ďalšej časti.

8  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Materiálne zabezpečenie – finančné zdroje Každá cieľavedomá činnosť si vyžaduje personálne, ale aj materiálne, či finančné zabezpečenie. Vyčlenenie materiálnych a finančných zdrojov pre dobrovoľnícky program je predpokladom jeho odštartovanie, priebehu a jeho udržateľnosti. Naplánovaním týchto zdrojov môžeme predísť komplikáciám a problémom pri samotnej práci. Preto je dobré využiť aj viaczdrojové financovanie programu.

Pracovný list č.3 : Materiálne zdroje:

Finančné zdroje www. changenet.sk www. euractiv. Sk asignačná 2% daň

Príprava organizácie na dobrovoľnícky program

Vstup dobrovoľníka do organizácie predstavuje vážnu systémovú zmenu. Vaša organizácia sa tak otvára okolitému svetu, čo jej môže priniesť veľa pozitívneho, ale sú v tom aj určité riziká.

9  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Pracovný list č. 4: Pozitíva - organizácia sa stáva známejšou - buduje si dôveru - získava rešpekt okolia - pozitívny dopad na klientov

Negatíva - vyššie nároky na odbornú pripravenosť - vnímanie okolia nemusí byť len pozitívne - meniaci sa charakter práce neprináša personálu len výhody

Vo vzťahu k vašej organizácií je potrebné: - Podrobne zoznámiť všetkých zamestnancov s princípmi dobrovoľníctva - Zapojiť zamestnancov do tvorby dobrovoľníckeho programu, využiť ich námety vo vzťahu k využitiu dobrovoľníkov - Oboznámiť s dobrovoľníckym programom vo vašej organizácií aj vašich klientov - Pripraviť prostredie pre dobrovoľníkov: priestor na odkladanie osobných vecí, zabezpečiť informačnú tabuľu, knihu na zapisovanie a podobne, podľa začlenenia dobrovoľníka.

VÝBER DOBROVOĽÍKOV Zvyčajne je touto úlohou poverený koordinátor dobrovoľníkov, ak ho organizácia má. Pred úvodným pohovorom je dobré doručiť záujemcom o dobrovoľnícku činnosť vo vašej organizácii dotazník, ale dohodnúť si aj presný čas a miesto pohovoru. Zámerom dotazníka je získať od budúceho dobrovoľníka základné informácie.

10  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

 

Obsah dotazníka: a) Dátum narodenia b) Vzdelanie c) Skúsenosti d) Jeho očakávania

Cieľom prvého stretnutia je pridelenie správneho človeka na správne miesto.

Čím presnejšie obidve strany popíšu svoje očakávania na začiatku spolupráce, tým menšie je riziko ich sklamania v budúcnosti. Preto je potrebné počas úvodného pohovoru, čo najpresnejšie definovať: - očakávania vo vzťahu k dobrovoľníckej službe na strane organizácie a záujemcu o dobrovoľnícku službu - predstavy o dobrovoľníckej práci na oboch stranách - záväzky vyplývajúce zo vzájomnej spolupráce - práva a povinnosti súvisiace s výkonom dobrovoľníckych činností - pracovnú náplň dobrovoľníka - čas výkonu služby - Spôsob plnenia úloh OSOBNÝ ROZHOVOR - nevyhnutná súčasť výberu nových dobrovoľníkov - súčasť monitoringu - odporúčame aj pri ukončení dobrovoľníckej služby PRÍPRAVA DOBROVOĽNÍKOV - všeobecná príprava - odborná príprava

11  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Pred prípravou sa vždy zamyslite a uvažujte: „Čo by som ako dobrovoľník potreboval vedieť o organizácií, aby som pochopil jej poslanie a systém fungovania?“ Všeobecná príprava by mala poskytnúť informácie typu: - poznať poslanie, cieľ a históriu organizácie - byť informovaný o štruktúre organizácie - spôsob práce, pracovéh postupy a procedúry v organizácii - osvojiť si etický kódex pracovníka organizácie - poznať profil klientov organizácie - poznať povinnosti koordinátora dobrovoľníkov a rešpektovať jeho funkciu - poznať svoje miesto a rolu organizácii Odborná príprava zahŕňa: - analýzu prípadných obáv dobrovoľníkov - prípravu na konkrétnu činnosť - oboznámenie s princípmi supervízie pre dobrovoľníkov

12  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

MANUÁL PRE DOBROVOĽNÍKOV Je pomôckou, ktorá uľahčí prácu koordinátora, pre dobrovoľníka je sprievodcom počas jeho služby, ktorého má vždy pri sebe. Manuál môže obsahovať : - príhovor vedúceho pracovníka organizácie - základné informácie o organizácii, jej poslanie, štatút a podobne - organizačnú štruktúru - kontakt na koordinátora dobrovoľníkov - zásady správania sa dobrovoľníka - zásady mlčanlivosti a korektnosti dobrovoľníka voči organizácii - zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - dôvody ukončenia dobrovoľníckej služby - iné

UZATVORENIE DOHODY S DOBROVOĽNIKOM Z právneho hľadiska možno zmluvu/dohodu uzavrieť podľa Občianskeho zákonníka (nejde o pracovno-právny vzťah) a to formou: - príkaznej zmluvy podľa § 725 Občianskeho zákonníka - zmluvou o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka - inominátnou (nepomenovanou zmluvou) podľa § 51 Občianskeho zákonníka Dohoda s dobrovoľníkom poskytuje oporu jednak organizácii ale i dobrovoľníkovi. Pre obe strany totiž určuje pravidlá a podmienky ich spolupráce. Dôležitým je prvý deň dobrovoľníka vo vašej organizácii. Preto je vhodné v tento deň venovať dobrovoľníkovi viac času a informácií : - dôkladne mu/im predstaviť organizáciu - predstaviť dobrovoľníka personálu a klientom - poskytnúť mu dostatok informácii – priestor na otázky - určiť miesto na odkladanie osobných vecí - zaškoliť dobrovoľníka do konkrétnej činnosti 13  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

EVIDENCIA DOBROVOĽNÍKOV V ORGANIZÁCIÍ -

umožňuje kontakt s dobrovoľníkmi zabezpečuje prehľadné informácie o počte služieb a výkone dobrovoľníka zjednodušuje vyhodnocovanie dobrovoľníckeho programu zefektívňuje koordinačnú činnosť koordinátora

VZŤAH MEDHZI DOBROVOĽNÍKMI A ZAMESTNANCAMI Pre dobré fungovanie vzťahov medzi platenými zamestnancami a dobrovoľníkmi je dôležité : - zapojiť zamestnancov do procesu plánovania dobrovoľníckeho programu - jasne vymedziť vzájomné postavenie oboch - vzájomná spätná väzba o spolupráci či prípadných problémoch. Rovnako ako sme pripravili dobrovoľníkov, musíme zaškoliť aj platených zamestnancov a vysvetliť im : - dôvody práce s dobrovoľníkmi a ich prínos pre organizáciu - dobrovoľnícky program a úlohu koordinátora - typy dobrovoľníkov a ich zaradenie - podrobnosti a úlohu zamestnancov pri práci s dobrovoľníkmi. UDRŽANIE, MOTIVÁCIA, ODMEŇOVANIE DOBROVOĽNIKOV Dobrovoľníkov je ťažko získať, ale ešte ťažšie je ich udržať. Dôvody sú rôzne. Preto je veľmi dôležité službu dobrovoľníkov monitorovať, ale aj odmeňovať. Najdôležitejšou odmenou je slovko ĎAKUJEM Formy odmeňovania: - stály záujem o službu dobrovoľníka - kvalitné supervízne stretnutie - zabezpečenie vzdelávania, umožnenie absolvovania stáží a pod. - gratulácie k meninám, či narodeninám - možnosť spolupracovať s profesionálmi - pozvanie na neformálne stretnutia, výlety - certifikáty, referenčné listy pre iné inštitúcie - výstavka fotografií dobrovoľníkov, uvedenie mien v propagačných materiáloch organizácie, na internetovej stránke a podobne. 14  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

UKONČENIE SPOLUPRÁCE S DOBROVOĽNÍKMI K ukončeniu spolupráce s dobrovoľníkmi môže dôjsť: - počas vstupného pohovoru Ak sa kvality, či očakávania záujemca o dobrovoľnícku službu sa nezhodnú s potrebami a očakávaniami organizácie - po plynutí skúšobného/dohodnutého obdobia – kedy dobrovoľník zistí, že služba mu nevyhovuje, alebo ak koordinátor zistí, že dobrovoľník nie je vhodný pre danú službu. - po dlhšom časovom úseku – z rôznych dôvodov : a) organizácia nemá kapacitu pre prácu s dobrovoľníkmi b) dobrovoľník stratil záujem o činnosti, ktoré vykonával c) dobrovoľník porušil dohodnuté podmienky d) iné V každom prípade je dôležité s dobrovoľníkom o dôvodoch hovoriť a poďakovať sa mu za službu, ktorú v organizácií vykonal. Je korektné o dôvodoch odchodu informovať všetkých zainteresovaných pracovníkov, klientov a dobrovoľníkov.

HODNOTENIE DOBROVOĽNÍCKEHO PROGRAMU Minimálne raz do roka je vhodné zhodnotiť v organizácii program so všetkými zainteresovanými stranami. Každé hodnotenie nás donúti zvyšovať kvalitu služieb organizácie, napraviť chyby a zvážiť inovácie, ktoré nám z hodnotenia vyplynú. Hodnotíme prostredníctvom: - osobným pohovorom - dotazníkom - hromadným vypočutím Kto hodnotí? - zamestnanci - dobrovoľníci - klienti/ prijímatelia pomoci - ďalšie dotknuté osoby 15  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Manažment dobrovoľníctva v sociálnych službách    Úspešný dobrovoľnícky program je charakteristický týmito znakmi1:    ‐ čitateľnosť: dobrovoľníci by sa mali identifikovať s potrebou  programu a demonštrovať pripravenosť zapojenia doň  ‐ zameranie na úsilie: program má byť zameraný na pomoc komunite  ‐ pozitívny prístup založený na hodnotách  ‐ časové plánovanie a hodnotenie  ‐ tesné partnerstvo s komunitou  ‐ rast vo vedení organizácie – hľadanie efektívnych praktík  v administratíve a využívaní zdrojov   ‐ promptné a efektívne rozhodovanie v  interných otázkach  manažovanie programu kompetentným plateným koordinátorom  ‐ efektívne hľadanie podpory a lobbovanie v komunite  ‐ kreatívne získavanie zdrojov.    Dobrovoľnícky program sa člení do určitých fáz.              

                                                  1 http://www.hc-sc.gc.ca/seniors-aines/pubs/factshts/fs7e.htm  

16  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Schéma 1

Fázy dobrovoľníckeho programu

Príprava   dobrovoľníckeho  programu       Nábor  dobrovoľníkov 

 

Zapojenie platených zamestnancov

Pohovor  s dobrovoľníkom  a zaradenie   na miesto    

Zaškolenie dobrovoľníka

 

Riadenie dobrovoľníkov 

 

Hodnotenie a oceňovanie 

Pomoc manažmentu

Zapojenie komunity

Ak  má  byť  dobrovoľnícky  program  efektívny,  musí  byť  komplexný,  tj.  musí  zahŕňať  všetky  vyššie  uvedené  fázy.  Načrtneme  len  najzávažnejšie  úlohy,  otázky  a  problémy  jednotlivých  fáz  dobrovoľníckeho programu.   17   


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Plánovanie dobrovoľníckeho programu    Pred  zapojením  dobrovoľníkov  by  v organizácii  mali  byť  zodpovedané mnohé otázky. K základným patria najmä:  ‐ vyjasnenie očakávaní zamestnancov  od zapojenia dobrovoľníkov, tj.  nielen  ich  potreba  a  prínosy,  ale  aj  prípadných    problémov  a  rizík  (súvisí  s vyjasnením  postojov  zamestnancov  k myšlienke  zapojiť  dobrovoľníkov),  ‐ kalkulácia  nákladov  na  zapojenie  dobrovoľníkov  a  to  nielen  finančných a materiálnych, ale najmä nárokov na zamestnancov,  ‐ riadenie  dobrovoľníkov  (určenie  koordinátora  programu,  úloh  jednotlivých  zamestnancov  a  dobrovoľníkov,  komunikačné  toky,  edukácia apod.),  ‐ plánovanie a príprava jednotlivých etáp dobrovoľníckeho programu.  Organizácia  sa  v tejto  etape  nezaobíde  bez  informácií  o  dobrovoľníctve,  ktoré  môže  získať  vlastnou  aktivitou  poverených  zamestnancov  (napr.  štúdium  literatúry,  vlastné  skúsenosti  z   dobrovoľníctva),  ale  aj  nadviazaním  kontaktu  s inou  organizáciou,  ktorá má skúsenosti so zapojením dobrovoľníkov, príp. s organizáciou,  ktorá sa venuje vzdelávaniu v tejto problematike. V mnohých krajinách  existujú dobrovoľnícke centrá, ktoré poskytujú komplexné služby – od  edukácie  zamestnancov  cez  pomoc  vo  všetkých  fázach  dobrovoľníckeho programu až po edukáciu dobrovoľníkov.  Osobitne  závažnou  otázkou  je  príprava  pracovného  miesta  dobrovoľníka.  Jej  súčasťou  je  nielen  premyslenie  pracovnej  náplne  dobrovoľníka,  ale  napr.  aj  vytvorenie  materiálnych  podmienok  (pracovný stôl, skrinka na osobné veci apod.).   Platený  personál  by  si  mal  osvojiť  predstavu,  že  dobrovoľníci  sú  rovnako  dôležitou  súčasťou  tímu  ako  oni  sami.  Zároveň  by  mal  rešpektovať práva a byť informovaný o povinnostiach dobrovoľníkov.   Otázkou  práv  dobrovoľníkov  sa  zaoberala  napríklad  Americká  asociácia  starobných  dôchodcov  (American  Association  of  Retired  Persons – AARP) v roku 1985 spracovaním Bill of Rights ‐ Listina práv  (Glanz,1994,  s.  276‐278),    ku  ktorým  patrí  napr.  právo  na  vedenie  a  usmerňovanie,  na  rovnaké  zaobchádzanie  ako  s  plateným  zamestnancom, právo dobrovoľníka vedieť o organizácii toľko, koľko je  18   


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

len možné  –  o  jej  politike,  ľuďoch,  programoch,  právo  na  tréning  (zaškolenie) a na kontinuálne vzdelávanie pre danú prácu a ďalšie.   

Zaškolenie zamestnancov do dobrovoľníckeho programu   

Pred zapojením  dobrovoľníkov  je  potrebné,  aby  boli  všetci  zamestnanci informovaní najmä o:  ‐ dôvodoch pre prácu s dobrovoľníkmi a jej očakávaných prínosoch,  ‐ pracovnej náplni koordinátora dobrovoľníckeho programu,  ‐ pracovnej náplni dobrovoľníkov,  ‐ očakávaniach manažmentu od zamestnancov,  ‐ jednotlivých fázach dobrovoľníckeho programu.  Zaškolenie  môže  prebiehať  hromadnou  formou,  prednáškou  spojenou  s postermi  a  diskusiou.  Vychádzajúc  z našich  skúseností  navrhujeme,  aby  mal  uvádzané  informácie    každý  zamestnanec  aj  v písomnej podobe.  Považujeme  za  vhodné,  poskytnúť  zamestnancom  určitý  čas  na  ich  spracovanie  a  následne  ich  vyzvať  k diskusii.  Jej  cieľom  má  byť  odstránenie,  príp.  zníženie  obáv  zamestnancov  a  dôkladná  príprava  prostredia pre nastupujúcich dobrovoľníkov.   Je dôležité, aby zamestnanci chápali potrebu (a dostávali aj príležitosti)  aktívneho  prístupu  k zapojeniu  dobrovoľníkov.  Efektívny  dobrovoľnícky  program  nemôže  fungovať  bez  participácie  zamestnancov v jeho jednotlivých fázach.   V prípade  prebiehajúceho  dobrovoľníckeho  programu  je  potrebné  periodicky  venovať  ďalšiu  pozornosť  edukácii  personálu.  Novoprijatí  zamestnanci by mali byť vždy zaškolení.    Nábor dobrovoľníkov    Získavanie  nových  dobrovoľníkov  patrí   v zahraničnej  odbornej  literatúre  k podrobne  rozpracovaným  otázkam,  pretože  aj  od  neho  závisí,  ako  dlho  a  efektívne  budú  dobrovoľníci  pracovať.  Jednou  z tienistých  stránok  využívania  dobrovoľníkov  je  totiž  ich  fluktuácia,  ktorá je čoraz častejšia ako vyplýva z  trendov v dobrovoľníctve.  Existujú rôzne formy náboru, napr. hromadný a cielený (Mydlíková,  2002, s. 17).  19   


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Úspešnosť náboru  je  podľa  našich  skúseností  podmienená  plánovaním  a  prípravou  na  získavanie  dobrovoľníkov.  Organizácie  môžu  v zásade  uplatniť  dve  stratégie  realizácie  náboru  dobrovoľníkov:  ‐ využiť služby dobrovoľníckeho centra, resp. organizácií, ktoré sa  venujú dobrovoľnej a dobrovoľníckej práci (cirkevné spoločenstvá,  spolky, apod.),  ‐ zabezpečiť nábor dobrovoľníkov vlastnou aktivitou.        Ak  sa  organizácia  rozhodne  zabezpečiť  získavanie  nových  dobrovoľníkov  vlastnými  silami,  je  dôležité,  aby  tejto  otázke  venovala  adekvátnu pozornosť pri plánovaní dobrovoľníckeho programu.  Efektívny  nábor  predpokladá  orientáciu  v problematike  motivácie  ľudí  pre  dobrovoľnícku  angažovanosť  a  starostlivé  monitorovanie  potencionálnych dobrovoľníkov v príslušnej lokalite.  Osvedčenou  taktikou  získavania  dobrovoľníkov  je  medializácia  dobrovoľníctva.  Jej  cieľom  je  nielen  informovať  o  dobrovoľníctve  a  ponúkať  dobrovoľnícke  príležitosti,  ale  aj  zatraktívniť  dobrovoľníctvo  poukázaním  na  jeho  prínosy  pre  potencionálneho  dobrovoľníka  i  spoločnosť. K najčastejšie využívaným formám patria plagáty, vývesky,  inzeráty,  oznamy,  osobné  prezentácie  dobrovoľníkov  a organizácií  v médiách,  reportáže  z konkrétnych  organizácií,  ktoré  informujú  o dobrovoľníckej  činnosti  a jej  význame.  Okrem  tlače,  rozhlasu  a televízie,  je  potrebné  stále  viac  (najmä  pokiaľ  je  zámerom  osloviť  mladšiu generáciu potencionálnych dobrovoľníkov) využívať internet.  Dobrovoľníkov je možné oslovovať prakticky v každom prostredí – aj  keď  prostredníctvom  médií  máme  šancu  preniknúť  aj  do  rodinného  prostredia,  pokladáme  za  prínosné  venovať  zvláštnu  pozornosť  školskému a pracovnému prostrediu.   Napriek  stále  vzrastajúcej  úlohe  médií  v našich  životoch,  najefektívnejšou taktikou získavania ľudí pre dobrovoľníctvo je osobný  a priamy kontakt s nimi. Ukazuje sa mimoriadna účinnosť participácie  existujúcich  dobrovoľníkov  na  nábore.  Najdôležitejšou  súčasťou  informácií,  ktoré  poskytujeme  potencionálnemu  dobrovoľníkovi  sú  konkrétne  a  presné  informácie  o  druhu  práce,  požadovaných  spôsobilostiach, nárokoch na čas a zodpovednosti.  20   


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Za vhodnú  súčasť  náboru  dobrovoľníkov  považujeme  umožnenie  návštevy  v organizácii  –  záujemca  má  možnosť  zoznámiť  sa  aspoň  s niektorými  zamestnancami  či  klientmi,  spoznať  priestorové  a  materiálne  vybavenie  zariadenia.  Vytvára  si  tak  prvý  dojem,  ktorý  považujeme za dôležitý pre následné fázy jeho dobrovoľníckej aktivity.  Organizovanie  informačných  schôdzok  v  organizácii  pre  väčšie  množstvo  záujemcov,  resp.  „dní  otvorených  dverí“  môže  napomôcť  rozhodnutiu stať sa dobrovoľníkom.  Pri  nábore  dobrovoľníkov  takmer  vždy  platí  pravidlo  „lievika“  –  je  potrebné  osloviť  mnohonásobne  viac  ľudí,  ako  v skutočnosti  potrebujeme2. Na druhej strane sprievodným efektom náborových akcií  je  šírenie  informácií  o dobrovoľníctve  (v konečnom  dôsledku  sa  tak  podporuje vytváranie prodobrovoľníckej atmosféry v spoločnosti).    Pohovor s dobrovoľníkom a zaradenie na pracovné miesto  Ak  jednotlivec  prejaví  záujem  o  dobrovoľnícku  prácu  v organizácii,  mal  by    v krátkom  čase  s ním    koordinátor  programu    realizovať  pohovor.      Jeho cieľom je vyjasnenie kľúčových otázok súvisiacich so zaradením  uchádzača  na  konkrétne  pracovné  miesto.  Patria  sem  také  otázky  ako  napr.  pracovná  náplň  a  časový  rozsah  práce,  práva  a  povinnosti  dobrovoľníka,  náhrada  výdavkov  spojených  s dobrovoľníckou  prácou,  komunikácia s koordinátorom programu apod.   Pohovor s dobrovoľníkom je možné dohodnúť si osobne (napr. počas  náborovej  akcie),  telefonicky,  či  emailom.  Mal  by  pozostávať  z dvoch  častí  –  informačnej  a vlastného  pohovoru.  Efektívny  pohovor  (z  hľadiska  času  a výsledku)  je  obrazom  komunikačných  zručností  a prípravy  koordinátora  programu.  Zároveň  aj  poskytuje  informácie  (spätnú väzbu) vo vzťahu k náboru3. Podľa charakteru otázok záujemcu  môžeme  usudzovať  úroveň  jeho  vedomostí  o dobrovoľníctve,  organizácií, očakávaniach a pod.                                                     2 Len pre ilustráciu z našich skúseností - ak v kampani oslovíme cca 200 ľudí (študentky a študentov sociálnej práce denného štúdia), záujem prejaví 10 – 15 z nich a dobrými dobrovoľníkmi sa stanú jeden až dvaja. 3 Je predpoklad vzťahu kvality a kvantity podaných informácií v priebehu náboru a informovanosti záujemcu. Z tohto dôvodu niektoré organizácie spracúvajú vlastné príručky pre záujemcov. 21   


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Výsledkom pohovoru  nemusí  vždy  byť  dohoda  o spolupráci.  Identifikovanie  nevhodných  záujemcov,  alebo  napr.  zaradenie  záujemcu  do  databázy  podporovateľov  ochotných  dobrovoľnícky  sa  zúčastniť  jednorázových  akcií  považujeme  za  rovnako  dôležitý  výsledok.  V súčasnosti  sa  v Slovenskej  republike  pripravuje  príslušná  legislatíva,  ktorá  by  upravovala  postavenie  dobrovoľníka.  Napriek  tomu navrhujeme, aby došlo k podpísaniu dohody medzi organizáciou  a dobrovoľníkom, ktorá bude obsahovať všetky kľúčové otázky.  Medzi  dobrovoľníkom  a  organizáciou  vzniká  občiansko‐právny  vzťah,  ktorý  je  možné  upraviť  príkaznou  zmluvou  podľa  §  724  a  nasl.  Občianskeho zákonníka alebo inominátnou zmluvou (nepomenovanou)  podľa § 51 Občianskeho zákonníka (Mydlíková, 2003, s. 68).      

Zaškolenie dobrovoľníkov   

Dobrovoľník na  začiatku  svojej  aktivity  v organizácii  prechádza  podobnými  etapami  adaptácie  ako  platený  personál.  Priebeh  a  výsledok adaptácie je determinovaný nielen osobnosťou dobrovoľníka,  ale aj správaním zamestnancov a ďalších dobrovoľníkov.  Je  dôležité,  aby  bol  niekto  poverený  dočasným  tútorstvom  nad  novým  dobrovoľníkom.  V  tejto  funkcii  sa  výborne  osvedčili  „starší“  (z  hľadiska dĺžky pôsobenia) dobrovoľníci.   Osvedčeným  prostriedkom  dobrej  adaptácie  je  zaškolenie  dobrovoľníkov,  ktorého  cieľom  je  napomôcť  dobrovoľníkovi  k osvojeniu  si  základných  pracovných  postupov  pri  riešení  zverených  úloh.  Kvalitné  zaškolenie  sa  okrem  iného  okamžite  prejavuje  v znížení  obáv  dobrovoľníka  a  posilnení  jeho  sebadôvery  –  čo  je  dôležitý  predpoklad pre jeho úspešné pôsobenie v organizácii.  Viaceré  organizácie4  (najmä  v sociálnych  službách  v prípade,  že  dobrovoľník  bude  v priamom  kontakte  s klientom  a bude  poskytovať  určitú  službu)  pristupujú  k organizácii  výcvikov  dobrovoľníkov.  Ich  všeobecným cieľom je kvalitne pripraviť frekventanta na dobrovoľnícku  činnosť,  oboznámiť  ho  nielen  s náplňou  práce,  ale  aj  jeho  právami  a povinnosťami.  Súčasťou  prípravy  je  hlbšie  poznávanie  osobnosti                                                     4 Príkladom takých organizácií môžu byť organizácie poskytujúce telefonickú krízovú intervenciu, ale aj napr. OZ Úsmev ako dar, či OZ Návrat a mnohé ďalšie. 22   


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

a zručností  dobrovoľníka.  V zásade  ide  o určitý  typ  sociálno‐ psychologického  výcviku  v kombinácii  s prednáškami,  diskusiami  a tréningom.     

Riadenie dobrovoľníkov   

Naše skúsenosti s organizovaním dobrovoľníckej práce študentov nás  vedú  k tvrdeniu,  že  je  ľahšie  získať  nového  dobrovoľníka  ako  udržať  existujúceho.  Je  len  logické,  že  organizácia  musí  počítať  s  prirodzeným  úbytkom  dobrovoľníkov  ‐  časť  z  nich  ukončuje  svoju  aktivitu  zo  subjektívnych  dôvodov (najčastejšie zdravotný stav, presťahovanie, rodinné či osobné  problémy).   Nám  ide  o  ostatných  dobrovoľníkov,  ktorí  končia  s aktivitou  v zariadení  z dôvodu  nespokojnosti  s ich  postavením  v organizácii.  Tvrdíme,  že  zotrvanie  dobrovoľníkov  v organizácii  (po  dobu  trvania  určitej aktivity zariadenia, či všeobecne aspoň po dobu jedného roka) je  vo veľkej ovplyvňované aj kvalitou ich riadenia.  Jeho súčasťami sú najmä:  ‐ pravidelná  komunikácia  s povereným  zamestnancom,  ktorý  priamo  spolupracuje s dobrovoľníkom a koordinátorom programu,  ‐ premyslené  a  vhodné  podporovanie  a  oceňovanie  práce  dobrovoľníka,  ‐ kontinuálna edukácia dobrovoľníkov a personálu.  Podcenenie  niektorej  z týchto  zložiek  má  podľa  našich  skúseností  za  následok urýchlenie odchodu dobrovoľníka z organizácie.  Vzhľadom  na  náklady  (finančné,  materiálne  a  najmä  ľudské)  je  snahou  každého  koordinátora  dobrovoľníckeho  programu  vytvoriť  určité  stabilnejšie  jadro  dobrovoľníckeho  tímu.  Z týchto  dôvodov  vyhľadáva  vhodných  dobrovoľníkov  pre  určité  pozície  (napr.  tútora,  organizátora, iniciátora, mediátora apod.).   Mal  by  si  uvedomovať,  že  dlhodobú  angažovanosť  dobrovoľníkov  ovplyvňujú (Mydlíková, 2002, s. 39‐41):  ‐ objektívne  faktory:  definovaná  rola,  pozícia,  hodnotenie,  rast  dobrovoľníka,  ‐ subjektívne  faktory:  čas,  energia,  schopnosti  dobrovoľníka,  jeho  motivácia, emotivita, identifikácia s poslaním organizácie.  23   


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

V tomto  kontexte  sú  za  významný  faktor  udržateľnosti  dobrovoľníkov  považované  ich  vzťahy  k zamestnancom  a  naopak.  Často  sú  to  totiž  platení  pracovníci,  ktorí  sú  zdrojom  problémov  spojených s dobrovoľníckym programom.  K reakciám zamestnancov na zapojenie dobrovoľníkov môže patriť   aktívne  odmietanie,  či  pasívny  odpor.  Ďalší  zamestnanci  napr.  môžu  byť neschopní dobrovoľníka tvorivo využiť, či efektívne mu naplánovať  prácu.  Príčinou  takýchto  reakcií  sú  zvyčajne  obavy  zamestnancov  (McCurley‐Lynch,  2000,  s.  88),  ktoré  môžu  mať  organizačný  charakter  (napr.  z   nespoľahlivosti  dobrovoľníkov,  možných  komplikácii)  alebo  osobný  charakter  (napr.  vyššie  pracovné  zaťaženie,  strata  kontroly  či  zamestnania).   Dôležitou  úlohou  koordinátora  dobrovoľníkov  sa  tak  stáva  znižovanie  anxiety  zamestnancov  budovaním  dôvery,  atmosféry  akceptácie  a  spoluvytváraním  podmienok  pre  vhodnú  komunikáciu  medzi zamestnancami a dobrovoľníkmi.      Efektívne  riadenie  dobrovoľníkov  v organizácii  predpokladá  „trojstrannú  komunikáciu“  medzi  zamestnancom,  dobrovoľníkom  a  koordinátorom dobrovoľníkov. Tento systém vyžaduje od koordinátora  dobrovoľníckeho programu, aby spolupracoval nielen s dobrovoľníkmi,  ale  aj  s plateným  personálom  a  zároveň,  aby  si  uvedomil,  že  základnú  líniu manažmentu tvorí zamestnanec a dobrovoľník“ (McCurley‐Lynch,  2000, s. 87).  V tejto  súvislosti  sa  v odbornej  literatúre5  venuje  veľká  pozornosť  významu  priebežnej  supervízie.  Jej  cieľom  podpora  a ocenenie  dobrovoľníkov,  riešenie  problémov  a rozvoj  ich  zručností,  ale  aj  kontrola nad programom6. 

                                                  5 Zaoberajúcej sa manažmentom dobrovoľníctva v sociálnych službách 6 Z. Havrdová (1999)  

24  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Hodnotenie a oceňovanie dobrovoľníctva   

Priebežné a  pravidelné  hodnotenie  a  oceňovanie  dobrovoľníckej  práce  má  nepochybne  význam  pre  obe  strany  –  pre  organizáciu  i  dobrovoľníkov.  Túto fázu dobrovoľníckeho programu považujeme za závažnú najmä  vo vzťahu k jeho  kvalite a ďalšiemu rozvoju.  Podobne ako v predchádzajúcich etapách, aj tu je potrebné angažovať  všetkých zainteresovaných – zamestnancov, dobrovoľníkov, klientov aj  sponzorov.  Oceňovanie  práce  dobrovoľníkov  môže  mať  veľa  podôb  (organizovanie  spoločenských  podujatí,  možnosť  využívať  služby  zariadenia,  rôzne  typy  cien,  certifikátov,  malé  darčeky,  oslavy  narodenín  dobrovoľníka,  tréningy  …).  Dôležitá  je  kontinuálnosť  oceňovania,  tj.  aby  nebolo  formálne  a  jednorázové.  S dobrovoľníkmi  je  potrebné  zaobchádzať  ako  s profesionálmi,  personalizovať  ich  prácu  a  vyhodnocovať jej hodnotu.  Ocenenie  silných  stránok  a  úspechov  existujúceho  programu  a  poznanie jeho problémov sa tak stáva kľúčom k dosiahnutiu jeho vyššej  efektivity a udržateľnosti.      

25  


ABC koordinátora dobrovoľníkov   

Filozofická fakulta  Prešovskej  univerzity  je  druhá  najstaršia  filozofická  fakulta  na  Slovensku.  Spolu  s  košickou  lekárskou  fakultou  vytvorila  v  roku  1959  základ  Univerzity  Pavla  Jozefa  Šafárika  v  Košiciach.  Filozofická  fakulta  bola  súčasťou  Univerzity  Pavla  Jozefa  Šafárika až do 1. januára 1997, keď prešovské fakulty Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v Košiciach založili v Prešove Prešovskú univerzitu.  Fakulta  sa  stala  i  napriek  regionálnemu  zakotveniu  úspešne  sa  rozvíjajúcou  pedagogickou  a  výskumnou  inštitúciou  a  významnou  súčasťou  celoslovenského  a  nadnárodného  spoločenstva  ustanovizní  humanitného  vzdelávania.  Za  päťdesiat  rokov  existencie  pripravila  do  praxe  viacero  generácií  špecialistov,  pedagógov,  často  uznávaných  vedcov,  pracovníkov  v  spoločenskej  praxi.  Mnohí  z  nich  dnes  pôsobia  ako  špičkoví  odborníci  na  významných  postoch  doma,  ale  aj  v  zahraničí.  Filozofická  fakulta  zabezpečuje  vysokoškolské  vzdelávanie  v  odbore  učiteľstvo  akademických  a  výchovných  predmetov  v  rôznych  kombináciách,  ako  aj  v  študijných  programoch  neučiteľského  štúdia  zameraných  na  humanitné  disciplíny,  v  dennej  a  často  aj  v  externej  forme  štúdia.  Každoročne  prichádza  s  ponukou  širokej  palety  akreditovaných študijných programov a študijných odborov, z ktorých  niektoré  sú  unikátne,  a  to  nielen  v  regióne.  Fakulta  poskytuje  vysokoškolské  vzdelávanie  v  troch  stupňoch,  bakalárskom,  magisterskom,  doktorandskom,  má  právo  udeľovať  na  základe  vykonania  rigoróznych  skúšok  titul  PhDr.  a  vo  viacerých  odboroch  uskutočňovať  habilitačné  konania  a  konania  na  vymenovanie  profesorov. Fakulta vytvára podmienky aj na medziodborové štúdium.  Verejnosti  ponúka  aj  iné  formy  vzdelávania,  napríklad  rozširujúce  štúdium  pre  absolventov  vysokých  škôl,  doplnkové  pedagogické  vzdelávanie, rôzne špecializované kurzy.   

26  


ABC koordinátora dobrovoľníkov 

Prešovské dobrovoľnícke centrum  je otvoreným združením  občanov,  skupín a organizácií (fyzických a právnických osôb), založené  v záujme  vytvárania  podmienok  aktívnej  účasti  mladých  ľudí,  ale  aj  širokej  verejnosti, na zlepšení  života obyvateľstva v regióne Prešovského kraja.  Ako  občianske  združenie  bolo  registrované  na  Ministerstva  vnútra  SR  až v máji 2008, jeho činnosť začala oveľa skôr, minimálne od roku 2005,  kedy  sme  zorganizovali  s podporou  Filozofickej  fakulty  Prešovskej  univerzity„Trh  dobrovoľníckych  príležitostí.“  Cieľom  trhu  bola  spoločná  propagácia  mimovládnych  organizácií  (MVO)  z Prešovského  kraja,  ale  aj  snaha  realizovať  nábor  nových  dobrovoľníkov  z radov  študentov Prešovskej univerzity v Prešove.   V nasledujúcich  rokoch  sa  spolupráca  prehlbovala  a rozvíjala  a to  aj  predovšetkým  vďaka  personálnemu  prepojeniu  OZ  PDC  s  Katedrou  sociálnej práce Filozofickej fakulty Prešovskej   univerzity.    Medzi  hlavné  aktivity  patrí  organizovanie  najstaršieho  regionálneho  oceňovania dobrovoľníkov v Prešovskom kraji „Krajské srdce na dlani“  a  vzdelávacia, osvetová,  konzultačná  a  poradenská  činnosť  v oblasti  manažmentu dobrovoľníctva.    

27  

Profile for dobrovolnictvo l.

ABC koordinátora dobrovoľníkov. Manuál pre organizácie  

koordinator, dobrovolnici, manual, organizacie

ABC koordinátora dobrovoľníkov. Manuál pre organizácie  

koordinator, dobrovolnici, manual, organizacie

Advertisement