Issuu on Google+

Ročník 3 číslo 4/2013 október - december

Zázrak okamihu – sviatok oslavujúci silu rodiny Vážení spoluobčania! Uplynie ešte pár okamihov a celý kresťanský svet vstúpi do vianočného obdobia v očakávaní narodenia Ježiša Krista. Prichádzajú Vianoce. Vzhliadnime k tomuto dňu, kúsku domova, do ktorého vkladáme svoje srdce. Vianoce – sedem čarovných písmen iskriacich láskou, porozumením. Pre niekoho možno stres zo zháňania darčekov, pre iných chvíle očakávané celý rok. Naozaj, zázračný čas, ktorý nás núti byť lepšími, radostnejšími, ľudskejšími, s úsmevom k najbližším. K Vianociam v našom regióne patrí dodržiavanie zvykov našich predkov a bez týchto tradícií by neboli tie pravé Vianoce. Vianočný stromček, kapustnica, ryba, šalát, medové oblátky, cesnak, jablko, orechy, zvyky, ktoré sme zdedili po rodičoch a odovzdávame našim deťom. Tieto sviatky prichádzajú nenápadne, vyšívané striebornými stehmi na obrusoch starých mám v našich príbytkoch. V dušiach sa rozhostí krásny pocit z očakávania Štedrého večera, ktorý zanechá v srdciach stopy pohody a radosti. Keď bude v našich domovoch rozvoniavať vianočné pečivo a ihličie, máme jedinečnú príležitosť v týchto chvíľach, všetko to krásne čo sprevádza Vianoce odovzdať nie len svojim blízkym, ale aj neznámym, opusteným. Máme príležitosť zamyslieť sa, bilancovať splnené i nesplnené túžby. V príjemnej atmosfére, v teple domova budú znieť vianočné koledy, modlitby, ale aj poďakovania za končiaci rok, či prosby za zdravie a spokojnosť do toho nasledujúceho. Práve spolupatričnosť a teplo domova nech nás zvoláva k mamám, otcom, tam kde sme Duchovné slovo ...............................2 naozaj doma. Nech svoje miesto majú v tento čas aj spomienky na našich Vianoce vo svete ...............................3 blízkych, po ktorých zostalo pri štedrovečernom stole prázdne miesto. V zhone života, pod tlakom rozhodnutí, sa pokoj stáva prepychom. Pri- Aj hľa svetlo sveta ............................4 jmite ho keď príde a vychutnávajte. Dá Vám čas dýchať, prinesie odpoNekrológ ...........................................5 činok, nádej, pohodu. Najlepšie veci sú tie najbližšie. Nesiahajme po hviezdach, robme jednoduchú bežnú prácu tak, ako prichádza a vedzte, Spoločenská rubrika .........................5 že denné povinnosti a každodenný chlieb sú tie najkrajšie veci v živote. Niečo z histórie ľudového odievania 6 Milí spoluobčania, prajem Vám vnútornú silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľkých vecí života, veľa zdravia, životnej iskry, lásky Kus mudrosci ..................................7 a potešenia z priateľov a ľudí blízkych Vášmu srdcu. Radíme si navzájom ........................7 Nech Vám vianočné svetlo prinášajúce lásku a porozumenie svieti nielen v posledných dňoch tohto roku, ale nech Vás sprevádza aj po celý rok Kamenná veža .................................8 2014! Pápež František a jeho citácie ..........9 V mene poslancov obecného zastupiteľstva, pracovníkov Zo života našej školy ......................10 a zamestnancov úradu, ale aj v mene svojom Vám želám Šport ...............................................11 Požehnané sviatky!

Obsah

Ladislav Urda starosta obce

Na zamyslenie aj pobavenie ...........12


číslo 4/2013

2

www.kamenica.sk

Duchovné slovo „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Mocný a vznešený Augustus a jeho zástupca Qvirínius sú v tejto veľkej udalosti, ktorú nám podáva Lukášovo evanjelium, len figúrkami. Nimi je označený časový úsek, ktorý Božia prozreteľnosť vybrala pre príchod Vykupiteľa na svet. Ich rozkaz o sčítaní ľudu bol taký tvrdý, že aj tehotnú ženu prinútil vydať sa na dlhú a namáhavú cestu. Božiemu zámeru poslúžili, ani nevedeli ako. Aj tí, čo poslali Jozefa a Máriu bezcitne preč od svojich dverí a prinútili ich utiahnuť sa do maštale a vložiť dieťa do jasieľ poslúžili Božiemu zámeru. A čo ľudia, ktorí rozprávajú a píšu, a nevedia čo; ktorí kritizujú všetkých a všetko a nevidia seba; ľudia, ktorí by chceli riadiť obec, mesto, cirkev, spoločnosť a nevedia riadiť seba; ľudia, ktorí chcú robiť poriadok všade, len v sebe a vo svojej rodine poriadok urobiť nevedia! Aj tí poslúžili Božiemu zámeru? Áno! Keď sa vyfarbili a ukázali ostatným, pomohli pochopiť mladým i starým, že toto nie je správna cesta, že to nie je v poriadku, tak ako

nebolo v poriadku počínanie Augusta, čí ľudí v Betleheme. Utláčanému a trpiacemu národu, ktorý kráčal v temnotách sa ukázalo „Veľké Svetlo“ - Ježiš Kristus, druhá Božská Osoba, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil a spasil. Veľké Svetlo – Narodenie Pána! Narodiť sa však môže aj nová dobrá myšlienka, nová dobrá túžba. Narodením môže byť aj naša premena zmýšľania a konania; znovunarodením môže byť aj to, keď prestaneme robiť a šíriť zlo. „Musíš sa znova narodiť,“ povedal Ježiš farizejovi Nikodémovi. „Ale ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ krútil hlavou Nikodém. „Ide o narodenie z Ducha,“ vysvetlil mu Pán Ježiš. To, že Panna Mária počala z Ducha Svätého a porodila Božieho Syna, je úžasným darom Boha nám všetkým. Lenže dobrý Boh hovorí, že aj teraz viac ako 2000 rokov po tom, ako sa Boží Syn narodil v betlehemskej maštali Panne Márii - sa istým spôsobom

chce narodiť v srdci každého z nás, v srdci každého človeka, v srdci každého kameničana. Takéto Narodenie Pána Ježiša, nie je záležitosťou len našich vianočných spomienok, nie je to len záležitosť premeny zmýšľania Nikodéma, ale zázrak, ktorý sa má nepretržite odohrávať v našich srdciach. Božie Narodenie je zázrak, ktorý celé naše zmýšľanie a konanie vedie k Sláve Boha na výsostiach a na zemi k šíreniu pokoja medzi ľuďmi dobrej vôle. Ctení kameničania, milí veriaci - žičím a vinšujem i v modlitbách vyprosujem Vám všetkým, aby ste prežili krásne sviatky Narodenia Pána v pokoji, v zdraví, v radosti, v pohode zo svojimi najbližšími i s celou farskou rodinou. Prajem a vyprosujem Vám všetkým, aby ste Vianočné sviatky aj Nový rok 2014 prežívali a prežili vo viere a k Sláve Boha na výsostiach a na zemi v pokoji.... Zo srdca váš duchovný Mgr. Štefan Vaňo, farár

Kruciáty lásky napísal kardinál Štefan Wyszyńsky 1. Maj v úcte každého človeka, lebo v ňom žije Kristus. Buď vnímavý na každého - je to tvoj brat a sestra. 2. O každom zmýšľaj vždy dobre - o nikom nezmýšľaj zle. Aj v najhoršom človekovi sa pokús nájsť niečo dobré. 3. O iných hovor vždy dobre -o blížnych nikdy nehovor zle. Naprav krivdu zapríčinenú slovom. Nebuď príčinou konfliktov medzi ľuďmi 4. S každým sa rozprávaj jazykom lásky. Nezvyšuj hlas. Nepreklínaj. Nerob problémy. Nespôsobuj plač. Upokojuj a prejavuj dobrotu. 5. Odpúšťaj všetkým a všetko. Neprechovávaj v srdci hnev. Vždy prvý podaj ruku na zmierenie. 6. Rob vždy dobre blížnemu. Každému rob dobro tak, ako chceš, aby ho iní robili tebe. Nerozmýšľaj o tom, čo má niekto urobiť pre teba, ale o tom, čo máš ty urobiť pre niekoho. 7. Aktívne spolupracuj v utrpení. Ochotne prispej potechou, radou, pomocou, srdcom. 8. Pracuj poctivo, lebo plody tvojej práce používajú iní, ako aj ty používaš plody ich práce. 9. Zapoj sa do života spoločnosti. Otvor sa pre chudobných a chorých. Deľ sa o hmotné i duchovné dobrá. Usiluj sa vidieť núdznych okolo seba. 10. Modli sa za všetkých, dokonca aj za nepriateľov. KEĎ SI SI TO PREČÍTAL, PREMYSLEL A PREMODLIL, CHOĎ, ŽI TO A ŠÍR TO! (Pozn. http://cs.wikipedia.org/wiki/Kruci%C3%A1ta_(modlitba): Kruciáta je sústredené modlitebné úsilie viacerých ľudí za jedným cieľom.)


3

kamenicanoviny@gmail.com

R

Vianoce vo svete

usko - Vianoce sú dôležité pre kresťanov, zvyšok uprednostňuje Nový rok. Rusi zdobia jedličku - jolku na Nový rok a darčeky si dávajú 31.12. Vianočné menu pozostáva z plnených pirohov, vegetariánskeho pokrmu, ryby, sladkých zákuskov a ovsenej kaše. Na stole nechýba čaj a vodka a základ hostiny tvorí pečená bravčovina s chrenom. Darčeky nosí Dedo Mráz a pomáha mu jeho vnučka Sneguročka. SA - Vianočné obdobie sa začína „čiernym piatkom“ teda prvým dňom po vďakyvzdaní (koniec novembra) - začiatok vianočných nákupov. Vianočný stromček - The Christmas tree. V Londýne symbolom Vianoc je borovica na Trafalgar Square - je darom od mesta Oslo. Na stole nesmie chýbať pečený moriak, hus, kačka, či šunka s brusnicovou omáčkou, slivkový puding alebo dyňový koláč. Dezertom sú rôzne oriešky a ovocie. rancúzsko - Štedrý večer je rodinnou udalosťou, Vianoce nazývajú- NOEL a stromček - Larbre de Noel. Niektorí, najmä na juhu krajiny zapaľujú od štedrého dňa až do 31.12. polienko. Tento zvyk je pozostatkom starej tradície, kedy si tak farmári zabezpečovali dobrú úrodu v nadchádzajúcom roku. V štedrý deň vystavia deti topánky, ktoré im naplní darčekmi Pere Noel. Dospelí si darčeky dávajú na Nový rok. V slávnostnom menu sa objavuje hus, niekde moriak s gaštanmi, inde husacia či kačacia pečienka. Súčasťou večere je aj hydina, šunka, šaláty, koláče, ovocie a víno. Medzi špecifické jedlá patrí koláč buchede Noel. V minulosti zvykli piecť koláč Troch kráľov, ktorý v sebe ukrýval fazuľu. V noci z 24. na 25.12. sa zvyšky večere nechávajú na stole, ak by na návštevu zavítala Panna Mária. umunsko - tu je tiež stromček - jedlička ústrednou vianočnou dekoráciou. Okrem návštevy kostola je obľúbeným zvykom spievanie kolied. Sviatočné menu tvoria plnené kapustné listy - SARMALE, sladký koláč - COZONAC a najmä kapustnica. oskánsko - darčeky sa rozbaľujú 25.12. ráno, potom majú spoločný vianočný obed. Na stole nesmie chýbať kura a prílohou je karfiol. Tradičným sviatočným dezertom sú plátky mandľového cesta - RICIARELLI. 6.1. - domácnosť navštevuje škaredá čarodejnica BEFANA a tá tiež rozdáva darčeky. emecko - tu je veľmi obľúbený adventný veniec a kalendár, pomocou ktorých ľudia odpočítavajú čas do Vianoc. Darčeky niekde rozdáva okrídlená postava CHRISTLKIND, inde WEIHNACHTSMANN (Dedo Mráz). Na večeru niekde uprednostňujú pečenú hus inde zase syrové fondue. Vianočný stromček - der Weihnachtsbaum. ánsko - vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade, na adventný veniec, kde tieto štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života - detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Darčeky nosí záhadný „vianočný posol“ - zaklope na dvere a každému dá kyticu slamienok, otep sena a obrovskú škatuľu zabalenú aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera. Na stole nechýba husacia, kačacia alebo bravčová pečienka s červenou kapustou, teplá šunka, treska s reďkvičkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp s mandľou. Ten komu sa podarí mandľu nájsť dostane špeciálny darček - JULEMAND. Vianočný stromček Juletraeet. ulharsko - darčeky tu rozdáva Dedo Koleda. Menu pozostáva z 5 – 7 bezmäsitých jedál, kde základ tvorí šošovica, fazuľa, kapusta, ryža. A ako koláč sa podáva štrúdľa s tvarohom, syrom a vajcami - BANICA.

U F

R T

N D

B

október - december

B

elgicko - v 1. sviatok vianočný sa v mnohých rodinách objavuje Santa Klaus. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a festival ľadových sôch v Bruggách. Na štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb – COUGNOU - ktorý ma tvár jahniatka. oľsko - obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe - biblickej betlehemskej hviezdy - GWIAZDKY. Kňazi pripravujú AZYMY - tenké oblátky z bielej múky a rozdávajú ich farníkom. Vianočný stromček Choinki. Varia dvanásť tradičných pokrmov, ktoré symbolizujú 12 mesiacov v roku. Najprv sa podáva polievka - poľský boršč (barszcz). Je to vývar z údeného mäsa, cvikly a podáva sa s nokmi. Inde sa ako polievka podáva tzv. ZUREK - zatrepaná hríbová polievka. Dominantným chodom sú ryby a víno. Kapra upravujú v sladkej omáčke so slivkami. Nesmie chýbať ani mleté mäso v rôsole. Dnes sa však už častejšie hlavným chodom stáva pečená morka. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastý biely chlieb, špeciálne pripravený na štedrovečerný stôl a makové „pupáky“, osladené mliekom, medom a hrozienkami. Slávnostný obed sa podáva 25.12. Najčastejšie šunka a scaron - špeciálne pečená klobása. Obľúbená je i hydina. Ako zákusok sa podávajú cestové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Pije sa „varzonka“ alebo grog. aliansko - hlbokým zážitkom je polnočná sv. omša vo Vatikáne. Darčeky roznáša 7.1. škaredá čarodejnica la Befana. Na stole je zvyčajne pečené jahňa alebo moriak. Zo sladkosti nechýbajú datle a figy a tiež miestna podoba vianočky - PANETTONE. Vianočný stromček- Lalbero di natale. panielsko - oslavy Vianoc prebiehajú v znení spevu, hudby a tanca. Obľúbenou súčasťou osláv sú tzv. „representacion“ - živé obrazy betlehemov pred kostolmi. Pred zrakmi veriacich prebieha v chrámoch 25.12., 1.1., 6.1. - adorácia Dieťaťa, bozkávanie Jezuliatka z jasličiek. Tancujú sa ľudové tance ako bolero a selillana. Rodiny sa schádzajú v dome rodičov. Večera začína okolo desiatej večer. Darčeky roznášajú Traja králi, ktorí po uliciach s rozsvietenými lampiónmi rozdávajú drobné darčeky - sladkosti z nugátu, maslové sušienky a nechýba ani marcipán. Skutočné vianočné darčeky si rozdávajú na Troch kráľov. Ako hlavný chod sa podáva baranie, kozie alebo jahňacie mäso s množstvom zeleniny, ovocie a víno. Nesmú chýbať sladké múčniky a koláče. V Andalúzii gazdinky pečú korenený mandľový koláč s ovocím. Obľúbenou pochúťkou sú olejové a maslové placky, omelety a citrónová torta s kandizovaným ovocím. Vianočný stromček - arbol de Navidad. olandsko - Vianoce sa slávia 25.12. Deťom nosí darčeky dobrácky dedo SINTER KLAAS, ktorý prichádza v červenom plášti na bielom koni. 4.12. so svojim pomocníkom Čiernym Petrom vkladá cez komíny deťom darčeky čierne od sadzí priamo pod stromček. Obľúbeným vianočným jedlom je pečený králik s brusnicami. Vianočný stromček - de Kerstboom.

P

T Š

H

Veselé Vianoce − WESOLYCH SWIAT BOZEGO NARODZENIA! (Poľsko) − BUONE FESTE NATALIZIE! (Taliansko) − VROLIJK KERSTFEEST! (Belgicko) − ČESTITA KOLEDA! (Bulharsko) − GLAEDELIS JUL! (Dánsko) − FELIZ NAVIDAD! (Španielsko) − VROLIJK KERSTFEEST! (Holandsko) − FROEHLICHE WEIHNACHTEN! (Nemecko) − JOYEUX NOEL! (Francúzsko) − SAOTATOR FELICITE! (Rumunsko) − MERRY CHRISTMAS! (USA) Jana Pavlinská


4

číslo 4/2013

www.kamenica.sk

Aj hľa svetlo sveta Advent - lat. adventus - príchod Advent je obdobie štyroch nedieľ pred Vianocami, kedy si každý rok pripomíname narodenie Syna Božieho, Ježiša Krista. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského východu do Galie a Španielska. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu 2.týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Rímsky pápež Gregor I. Veľký stanovil adventný čas na štyri týždne - symbolizujúce 400 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Pápež Urban V. v r. 1362 zaviedol pre advent pôstne pravidlá. Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – Roráty - zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“. Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. stor. z Francúzska: „Rorate coeli de super“ (Rosu dajte nebesia zhora).

V osobe Ježiša Krista prišla na Zem Láska Božia, Kráľovstvo Božie. Advent je časom nášho pokánia, časom prípravy, časom čakania na príchod lásky Božej, ktorá je neoddeliteľná od čistoty a spravodlivosti. Pokánie vôbec nie je padnúť na kolená a mrmlať pokrytecky „moja vina, moja preveľká vina...“, naopak pokánie je zvolanie k Bohu s úprimnou vďakou, že môžeme byť. Ale byť znamená byť dobrý a správny. A byť dobrý a správny znamená radostne žiť podľa Božej vôle. Symbol adventu - veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“. Jana Pavlinská

Vianočný stromček - symbol Vianoc Najkrajším symbolom Vianoc sa stal stromček. Jeho história sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. V podobe ako ho poznáme dnes existuje už viac ako 400 rokov. Na vidieku sa začal objavovať až v 20. stor., najmä po 1. svetovej vojne. Do Ameriky ho priniesli hessenské oddiely Juraja III. v čase bojov za nezávislosť. Do Veľkej Británie sa dostal až v r. 1829, keď princezná Lievenská usporiadala v Hetfordshire večierok pre deti. Ale naozaj neoddeliteľnou súčasťou sviatočného obdobia sa stal až potom, keď ho v r. 1841 vztýčil princ Albert na Winsorskom zámku. Prečo práve drevina? Legenda hovorí, že starí keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch a zeleň symbolizuje aj zrod nového života. Prvý stromček iný ako živý bol vyrobený z husacieho peria a pochádzal z Nemecka. Po 2. svet. vojne rodiny začali uprednostňovať umelé stromčeky. Naši predkovia zdobili stromčeky ovocím: jablká, orechy. Ozdoby si vyrábali zo slamy, dreva, vyšívané, háčkované, kovové či sklenené. Na stromčeku dominovali aj sviečky, ktoré neskôr nahradili elektrické. Postupne sa stromčeky začali zdobiť hviezdičkami, guľami, sladkosťami, mašľami, reťazami a postavičkami. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred „vorožilami“ - strigami a zvieratá

sa ním vyháňali na prvú pašu. Niekde stromček po Troch kráľoch putoval na povalu, kde mal chrániť dom pred bleskom a zlými udalosťami. Inde ho hneď po večeri zapichli do hnojiska, čím mal preniesť plodonosnú silu do zeme a zabezpečiť úrodu na ďalší rok. Podľa starej anglosaskej povesti bol prvým misionárom Británie Jozef z Arimatie. Jozef prišiel z Avalonu a podľa povesti zapichol do zeme svoju palicu. Táto ihneď zapustila korene a zakvitla. Údajné od toho okamihu kvitne počas každých Vianočných sviatkov ako živý symbol víťazstva života nad smrťou. Jana Pavlinská

Pokračujeme v zbere papiera... Koncom novembra sa v našej obci uskutočnil odber nami zbieraného papiera. Aj napriek chladnému podvečeru sa na tejto akcii zúčastnilo dosť ľudí. Naša snaha nazbierať čo najviac papiera bola zúročená v podobe dennodenného toaletného papiera, či hygienických vreckoviek (podľa toho, kto koľko toho papiera doniesol). Úhľadne zviazané noviny, časopisy, letáky prinášali ľudia vo vozíkoch, či v kufri auta. A tak už tretí rok kameničania pomohli nielen prírode ale aj sebe.


5

kamenicanoviny@gmail.com

október - december

Spomíname - Naši rodáci - nekrológ Za profesorom Ing. Michalom Andraščíkom DrSc. Narodil sa 18.1.1919 v Kamenici v okrese Prešov. Pochádzal z maloroľníckej rodiny z deviatich detí. Prostredie, v ktorom vyrastal silne formovalo jeho osobnosť, jeho charakter a presvedčenie. V rokoch 1936 – 1940 absolvoval Vyššiu školu roľnícku v Košiciach a v Martine. Po ukončení štúdia na strednej škole nastúpil na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, odbor poľnohospodárskeho inžinierstva. Vojnové roky mu však neumožnili ukončiť vysokoškolské štúdium. Zapojil sa do protifašistického odboja. Po oslobodení pôsobil ako učiteľ a neskoršie ako riaditeľ Roľníckej školy v Nitre. V roku 1952 po presťahovaní Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP) z Košíc do Nitry začal pracovať ako tajomník konzultačného strediska

diaľkového štúdia pri VŠP. Vysokoškolské štúdium na Agronomickej fakulte VŠP v Nitre absolvoval popri zamestnaní v roku 1957 už ako asistent na Katedre rastlinnej výroby, na ktorej pracoval od roku 1956. Bol predsedom komisie pre udeľovanie vedeckých hodnosti pri VŠP v Nitre. Od roku 1972 vykonával funkciu riaditeľa postgraduálnych pedagogických kurzov UNESCO, kde viedol doškoľovacie kurzy v anglickom jazyku. Ako o ňom píše prof. Ing. Ján Švihra, DrSc: bol prostým, prívetivým človekom, mal v úcte všetkých, kto-

rí boli skutočne ľuďmi a vedeli obetovať kus svojho života pre iných. Zomrel 28.8.1986 v Nitre vo veku 67 rokov.

Spoločenská rubrika

Mgr. Pavol Prevužňák & Mgr. Veronika Vrabľová Ľudovít Figura & Zuzana Kušnírová Rastislav Sabatula & Ľudmila Sudimáková

Marta Andraščíková

vo veku 72 rokov

Jozef Figura

vo veku 87 rokov

Alojz Ščecina

vo veku 79 rokov

Vladimír Prevužňák

vo veku 59 rokov

Juraj Šoltýs

vo veku 88 rokov

Stanislav Pavlinský

vo veku 77 rokov


6

číslo 4/2013

www.kamenica.sk

Niečo z histórie Ľudové odievanie našich predkov Jednou z najvýraznejších súčasti ľudovej kultúry je kroj. Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako 200 rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikli slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci ale aj jeho spoločenské postavenie. Výsledkom toho procesu bolo, že zač. 19. stor. bolo 70 regionálnych foriem ľudového kroja odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu. Kroj označoval oblečenie ľudu žijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom. Trvalo niekoľko storočí, kým k základným druhom oblečenia skladajúceho sa z 2-3 časti, pribudlo množstvo ďalších. Rozhodujúcu úlohu v tomto vývine zohralo zrušenie nevoľníctva a poddanstva, ako aj nástup peňažného hospodárstva a rozvoj trhu. Od polovice 19.stor. sa ľudový odev začal rozlišovať nielen podľa oblasti ale aj podľa príležitosti, na aké bol určený. V tomto období zažíval kroj svoj rozkvet, rozvíjala sa jeho „reč“, teda znaky, ktoré o človeku veľa pre-

zrádzali. Napr. aj to, ktorá deva sa bude vydávať, či už má dieťa alebo keď sa nosí smútok po blízkej osobe, k akému náboženstvu, či spoločenskej vrstve patrí. Do zač. 18. stor. sa zhotovoval ľudový odev výlučne doma. Spracované druhy textílii - ľanové a konopné plátno, domáce súkno, vlnené tkaniny a kožušiny. Rozvoj textilných manufaktúr v 19. stor. priniesol lacnejšie druhy plátna a zároveň odbremenil ženy od najnáročnejších prác. Pôvodné mužské oblečenie sa skladalo z jednotnej košele a plátenných gatí, neskôr k ním pribudli súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.). Z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. V 19. stor. boli košele obohatené o rôzne riasenie, naberanie aj zložitú výzdobu. Rukávy sa v zápästí naberali do manžiet aj preto, aby nezavadzali pri práci. Ženské oblečenie malo tiež iba 2 častí – spodník (rubáš) a košeľu, ktorú poznáme aj pod názvami „rukávce“ či „oplecko“. Dopĺňala ich zástera, prípadne sukňa ,u vydatých žien aj čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky. Najmä na prelome 19. a 20. stor. začali byť populárne sukne z ťažkého súkna, hodvábu či brokátu.

Letnice, vyšité alebo vytkané zástery, šurce, zápony a kuchynky, živôtiky, prucle, rôzne stužky, tkanice, mašle. Súčasťou kroja boli aj čižmy, ktoré sa využívali iba na sviatočné príležitosti, inak sa v zime nosili kapce, v lete krpce. Reč kroja: Najvýraznejším znakom dievčaťa bola parta, čo je stužkami ozdobený veniec. Jej použitie je obmedzené iba na svadobný deň a symbolizuje povýšenie dievčaťa na „kráľovnú“ ale aj zadanie sa jednému partnerovi a koniec slobody. Kroje zdôrazňovali aj spoločenské postavenie nositeľa, preto sa pre bohaté sedliačky šili z jemného plátna, pre chudobnejšie ženy z hrubého. Dokonca už pred narodením dieťaťa mali preňho pripravenú košieľku, kabátik a čepček s červenou mašličkou, ktorá ho mala ochrániť pred chorobou. Dnes sa s krojom, kultúrnym dedičstvom našich predkov, stretávame už len zriedka. V súčasnosti je na Slovensku 26 krojových oblastí a približne 60 rôznych variantov krojov. Meniace sa hospodárske, spoločenské a politické podmienky v 20. stor., no najmä obidve svetové vojny a ich dôsledky urýchlili postupný prechod od tradičného kroja k mestskému odevu. Jana Pavlinská

Jak skamaracic pčoly Ked chceme pčoly s druhyma spojic Potrebno jedno a i druhe ličic sladom. Z vinom aneb z dobre pocukrovanym sladkym mľikom pokropic A jak jedne z druhich ten sladky nápoj zbirajú Zbyvajúce na nepriaceľstvo zabudňu,- vedno še spoja.

Domašni ľik na proci kašľu a Zadichu Treba vžac čisteho mjada rompeľ a i teľo dobreho octu,- do takej fľašky co zavaraju v ňej ovoc. Do teho dva zdrave cebuľe pošekac na drobno,- do teho vsipac dobre rozmyšac,- to ňej tak stoji za 24 hodzini,- častejši potrasc zteho hovi človek na lačno rano vpoledňe a večar ňej bere po kavejovej ližečki, abo i častejši. To mu kašel uspokoji. Značná kniha Jána Kurutza


kamenicanoviny@gmail.com

7

október - december

Kus mudrosci k tej hluposci Hľadanie múdrosti Bol raz jeden mladík, ktorý veľmi dychtil po múdrosti. Dni i noci ležal v knihách, hĺbal o záhadách sveta a čítal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Až raz sa dopočul, že v meste je mudrc, ktorý je skutočne vidiaci! Mladík veľmi zatúžil po jeho múdrosti a hneď sa vydal na cestu. Bežal, hlava v oblakoch, nehľadiac napravo ani naľavo hnal sa za vznešeným cieľom. Vtom zakopol o opilca, ktorý vyspával na ulici, a tresol na zem ako mech. „Ty nemehlo! Grobian, dívaj sa, kam šliapeš!“ zreval ožran a zúrivo sa na neho vrhol. Natĺkol mu, čo sa do neho vmestilo a chlapec mal čo robiť, aby vyviazol živý. Dobitý dobehol až k rieke, kde márne hľadal prievoz. Na brehu bol jediný čln, ale ten mal na dne dieru ako päsť. „Akú dieru? Že vás ústa nebolia, pane!“ vrieskal o stošesť majiteľ požičovne lodiek. „Tá loď je bezpečná ako vaše vlastné topánky, to vám prisahám!“ Hovoril tak presvedčivo, že mu chlapec uveril a čln si požičal. Lenže sotva došiel do polovice rieky, čln nabral vodu a šiel

ku dnu. Chudák chlapec sa skoro utopil. Vyliezol zmáčaný na breh a ponáhľal sa pešo k mestu. Vtom šiel okolo kočiar a kočiš volal: „Kočiar do mesta pre pánov z paláca!“ Pravdaže, chlapec z paláca nebol, ale chcel si ušetriť kus cesty. Tajne vliezol do kočiara a kočiš bez váhania práskol do koní. Ale beda! Namiesto do mesta vyšiel opačným smerom a čím viac mladík kričal, tým besnejšie kočiar letel. Chlapcovi nezostávalo nič iné, než za jazdy vyskočiť. Odretý do krvi sa vliekol späť a žalostne si zúfal, aký je osud k nemu krutý práve v tak dôležitý

deň. Ako tak unavene kráčal, priamo oproti zbadal prichádzať človeka, ktorý sa smial od ucha k uchu a mal zvláštne povedomú tvár. „Tak čo, chlapče, ako sa ti páčia tie múdrosti? Nevrav, že ma nepoznáš! Ja som predsa ten pijan, čo si ti ľahol do cesty! Snáď som ťa vylátal dosť, aby si si pamätal, že keď sa ženieš za svojím cieľom, nikoho pri tom nesmieš pošliapať! Ja som ti požičal tú deravú loďku. Dúfam, že viackrát nenaletíš na páčivé reči! O všetkom sa presvedč najskôr sám, načo máš rozum? A potom som ťa pekne previezol kočiarom, čo? To aby si pochopil, že kedykoľvek si chceš skrátiť cestu podvodom, vždy sa dostaneš tam, kam nechceš. To sú skutočné múdrosti, ktoré hľadáš. Teraz sa asi hneváš, že som ťa tak potrápil. Jednu múdrosť ti teda pridám. Hlúpi ľudia ťažkosti nenávidia, ale múdry človek sa z nich učí. Ty si zbitý, odretý a mokrý ako žaba, ale si o to všetko múdrejší. Keď pochopíš toto, nepotrebuješ mudrca, ani hrubé knihy. Život ťa bude sám denne učiť.“

Radíme si navzájom Ako zakladať oheň Pri zakladaní ohňa sa drevo najlepšie rozhorí vtedy, keď k nemu priteká vzduch zo všetkých strán. Preto drevo pred zapálením uložte do ohniska tak, že na dva hrubšie klátiky po bokoch ohniska položíte naprieč nakálané polená hrúbky 10 – 12cm. Na ne dáte asi 0,5kg tenkých polienok alebo triesok (ideálne z mäkkého dreva) a medzi ne vložte pevný voskový podpaľovač (dostupný v odborných predajniach). Papier používajte pri rozkurovaní čo najmenej, pretože z neho ostáva veľa popola. Od pevného podpaľovača, ktorý horí viac ako 5minút, sa oveľa ľahšie zapália triesky a od nich polená. Tento spôsob zapaľovania sa vám môže zdať nezvyčajný. Drevo postupne prehára zhora nadol, horí dlhšie, čistejšie a komín sa rýchlejšie „naštartuje“. Pri tomto spôsobe zakladania ohňa vzniká oveľa menej dymu a emisií než pri tradičnom zapaľovaní (zdola papierom). Hodí sa pre všetky typy vykurovania drevom s horným dymovodom v ohnisku – krby, piecky, akumulačné pece aj sporáky. Pozor: dbajte na to, aby drevo netlelo, pretože vtedy vzniká najviac jedovatých splodín a drevo riadne nezhorí.

Rôzne spôsoby uloženia dávky do pece s úzkym, vysokým, širokým a hlbokým ohniskom.


8

číslo 4/2013

www.kamenica.sk

OZ Kamenná veža Občianske združenie Kamenná veža a hrad Kamenica od roku 2006 Už viac ako sedem rokov ubehlo od rok 2010 založenia nášho občianskeho združenia, ktoré má za cieľ obnoviť a dostať do povedomia občanov národnú kultúrnu pamiatku Hrad Kamenica. Národná kultúrna pamiatka hrad Kamenica, ako dominanta tejto časti Horného Šariša stojí na kopci Bradlového pásma už od prvej polovice 13. storočia. Dovolím si povedať, že možno by už v dnešnej dobe nestála, alebo ak aj áno, tak v takom schátranom stave, že o niekoľko ďalších rokov by po národnej kultúrnej pamiatke ostali už iba povesti. Vďaka pomoci členov OZ Kamenná veža a občanov – dobrovoľníkov , aj zahraničných sa národ- rok 2011 ná kultúrna pamiatka hrad Kamenica vzďaľuje zaniknutiu. Za tých sedem rokov našej činnosti sme spoločne urobili kus dobrej roboty. Od geodetického zamerania celého areálu hradu, archeologických výskumov, architektonicko– historického výskumu, vybudovania náučného chodníka, georadarového prieskumu, statického posúdenia objektov hradu, záchranných murovacích prác, medzinárodných letných táborov, hradných Slávností, Noci hradných zrúcanín, nespočetných brigád za pomoci Vás občanov, žiakov a študujúcej mládeže. Vymenovanie všetkého čo sa na hrade do dnešných dní urobilo by vytvorilo poriadne dlhý zoznam. Ako rok 2012 hovorí jedno slovenské porekadlo „Lepšie je raz vidieť, ako trikrát počuť“, každý sa môže na vlastné oči presvedčiť a porovnať stav hradu v minulosti a dnes. Samozrejme, nie je to jednoduché, asi tak ako v��etko, ale ak sa zíde dobrá partia ľudí, za dobrým cieľom, tak je možné urobiť aj nemožné. Jedným z faktorov podmieňujúcim úspešnú realizáciu takéhoto snaženia sú finančné prostriedky, bez ktorých to jednoducho nefunguje. Naše OZ sa počas celej svojej existencie snaží túto oblasť vykrývať prostredníctvom písania a podávania rôznych projektov do grantových programov vyhlasovaných nadáciami a Ministerstvom rok 2013

kultúry SR, darmi od sponzorov, financiami získanými z 2% z daní a aj vlastnými finančnými prostriedkami. Darí sa nám to viac-menej úspešne. V tomto roku 2013, sme získali iba jeden grant od Nadácie SPP na spolufinancovanie zabezpečenia 7. ročníka hradných slávností, takže sme naše plánované činnosti mohli realizovať iba v obmedzenom rozsahu. Aj napriek tejto nie veľmi priaznivej situácii sme pokračovali v záchranných murovacích prácach na severnom múre Východného paláca hradu Kamenica a za obetavej podpory dobrovoľníkov aj zo zahraničia sme „potiahli“ múr v objeme cca 30 m3. Do budúcna a teda začnem rokom 2014 je našim zámerom pokračovať v záchranných murovacích prácach už nie iba na jednom, ale na viacerých objektoch hradu. Záchranné murovacie práce ale aj realizáciu ďalších výskumov v roku 2014 chceme zrealizovať cestou grantového programu „Obnovme si svoj dom“ – podprogram 1.4. z Ministerstva kultúry SR. Súčasťou tohto podprogramu je aj zámer spolupráce s nezamestnanými občanmi, čím im chceme dať možnosť využitia ich pracovného potenciálu pri záchrane národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2014 plánujeme zorganizovať už piaty letný medzinárodný dobrovoľnícky tábor. Spolu s obecným zastupiteľstvom obce Kamenica plánujeme, ako už tradične, v mesiaci august 2014 zorganizovať 8. Ročník Hradných slávností a tiež Noc hradných zrúcanín. V priebehu roka 2014 plánujeme organizovať brigády, na ktorých radi privítame pomoc každého dobrovoľníka. Našu činnosť s Vašou občianskou podporou budeme rozvíjať aj v nasledujúcich rokoch a zámerom, nás všetkých je národnú kultúrnu pamiatku hrad Kamenica obnoviť do stavu, ktorý poskytne každému príjemné využitie voľného času a oddych v peknom prírodnom a históriou podfarbenom prostredí. Záverom by som aj touto cestou v mene členov občianskeho združenia Kamenná veža chcel vysloviť všetkým občanom, ktorí doteraz pomohli pri záchrane národnej kultúrnej pamiatky hradu Kamenica, poďakovanie. Veríme, že aj do budúcna sa budeme môcť pri našej činnosti spoľahnúť na Vašu pomoc. Prajem Vám všetkým príjemné, pokojné a požehnané Vianočné sviatky. Ing. Vladimír Kuchár výkonný riaditeľ a predseda Správnej rady OZ Kamenná veža


kamenicanoviny@gmail.com

9

október - december

Pápež František a jeho citácie:

UROBME TO DNES! Urobme dnes jednu vec: všetci máme voči iným sympatie i antipatie a možno mnohí z nás sú na niekoho nahnevaní. Aspoň sa obráťme na Pána slovami: „Pane, hnevám sa na toho, na túto. Prosím ťa zaňho, za ňu. Prosím ťa.“ Modlime sa za tých, na ktorých sme sa nahnevali. Je to významný krok v tomto zákone lásky. Urobme to dnes! (pápež František v katechéze na generálnej audiencii 12. júna 2013)

„Ak je niekto gay a hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil?“ odpovedal v pondelok na novinársku otázku o homosexuálnych kňazoch pápež František. „Počuj, existuje tma, existujú temné dni, neúspešné dni, aj dni pádov. Ale nemajte strach z neúspechov, nemajte strach z pádov. V umení kráčania nie je dôležité nepadnúť, ale nezostať ležať. Rýchlo vstaň, ihneď, a pokračuj v ceste. A toto je pekné; je to každodenná práca a znamená kráčať ľudsky. Ale nie je dobré kráčať sám, je to nudné. Kráčať v spoločenstve spolu s priateľmi, s tými, ktorí sa majú radi, toto nám pomáha a pomôže nám to prísť až tam, kam musíme dôjsť.“ (pápež František na stretnutí so žiakmi jezuitských škôl, 7. júna 2013)

Ospravedlnenie Novinársky škriatok zaúradoval, v dôsledku čoho sa v Kameničanovi 3/2013 uviedol nesprávny autor k článku Talent 2013 na strane 4. Skutočným autorom tohto príspevku je MUDr. Ján Ščecina. Týmto sa mu ospravedlňujeme za toto nedopatrenie.


číslo 4/2013

10

www.kamenica.sk

Zo života našej školy Výstup na Minčol 11. októbra sa tretiaci a štvrtáci zúčastnili už 11. ročníka turistického pochodu na vrch Minčol spolu zo ZŠ s MŠ Kyjov, ZŠ s MŠ Šarišské Jastrabie a ZŠ s MŠ Čirč. Namáhavú túru, ktorú sprevádzala hustá hmla absolvovalo vyše 180 turistov. Podujatia sa zúčastnil aj pán Ing. Šľachtovský – tajomník Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Starej Ľubovni, ktorý nám pútavým rozprávaním priblížil život protifašistických bojovníkov. Vyvrcholením tohto turistického zrazu bolo hľadanie pokladu. Zástupcovia spomínaných škôl sa v lesnom poraste pokúšali nájsť tri strieborné a jeden zlatý poklad. Šťastie sa usmialo na našu školu. Žiačka štvrtého ročníka Laura Belišová objavila poklad, ktorý skrýval sladkú odmenu. Mgr. Terézia Prevužňáková

Didaktické hry v prírode

Enviromentálna výchova, mediálna výchova, multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia, osobnostný a sociálny rozvoj, tvorba projektu a prezentačné zručnosti to sú prierezové témy, ktoré tvoria obsahovú náplň edukačného procesu na primárnom stupni vzdelávania. Pozitívny vzťah k prírode, orientácia v neznámom teréne, bezpečný pohyb v cudzom prostredí, ochrana života a zdravia, príprava jedla a mnohé ďalšie aktivity sme realizovali počas didaktických hier v prírode, ktoré sa uskutočnili 23. októbra v časti Kamenického chotára medzi Balážkou a Rohovom. Aktívna účasť rodičov a starých rodičov prispela k úspešnému zvládnutiu všetkých cieľov a k šťastnému návratu domov. PaedDr. Martin Halčišák

Október – mesiac úcty k starším

Mesiac október je mesiacom úcty k starším. Pekným zvykom na našej škole je usporiadať kultúrny program pre starých rodičov a tohto zvyku sme sa pridržali aj tento rok. 28. októbra sme pozvali všetkých starých rodičov do rozcvičovne našej školy, aby sme im spríjemnili jesenné popoludnie. Žiaci ZŠ si pre nich pripravili zaujímavý kultúrny program, v ktorom odzneli krásne básničky, pesničky a tiež tance. K účinkujúcim sa pripojila aj spevácka skupina Jablonka z Pečovskej Novej Vsi so svojimi ľudovými piesňami. Po skončení kultúrneho programu sa babky a dedkovia mohli ponúknuť kávičkou či teplým čajíkom, pochutnať si na sladkých dobrotách a popritom možno aj pospomínať na časy, keď ešte boli mladí. Veríme, že toto pekné popoludnie bolo pre nich príjemné a že sa v takom hojnom počte stretneme aj na ďalší rok. Srdečné poďakovanie vyslovujeme týmto mamičkám a šikovným gazdinkám za sladké koláčiky a iné dobroty: Bc. Čabalová Mária, Piskurová Terézia, Belišová Alžbeta, Piskurová Jana, Andraščíková Mária, Čubová Mária, Pinková Zuzana, Pavlinská Anna, Bakoňová Alžbeta, Molnárová Judita, Urdová Andrea, Daráková Veronika, Andraščíková Juliána, Dinisová Jarmila, Ing. Šomjáková Janka, Andraščíková Viera, Šomjáková Lenka, Angelovičová Bernadeta. Mgr. Antónia Kucháriková

Popoluška

Vianoce bez rozprávok ani nie sú Vianocami. Napríklad také ,,Tři oříšky pro Popelku“ už videl snáď každý. Príbeh o tom, že poctivej práce sa nemáme báť, a že sny sa môžu stať skutočnosťou, sme si však nepozreli doma v televízii, ale vybrali sme sa do Prešova, do Divadla Jonáša Záborského na divadelné predstavenie s názvom ,,Popoluška“. Čarovný strom, macocha, zlá sestra, Luša, čiže Popoluška a samozrejme nechýbal ani princ. V rozprávke však nevystupovali holuby, ale dva bláznivé orechy, ktoré pomáhali našej hrdinke. Najväčším zážitkom bolo, keď si princ nečakane vyšiel do hľadiska s črievičkou, a hľadal svoju princeznú, čím postavil všetky dievčatká zo sedadiel, ale keď zbadal nával nádejných princezien, radšej hneď ušiel naspäť na scénu. Koniec bol rozprávkový, ako to už býva, princ si zobral Popolušku za ženu, macocha s dcérou ozeleneli od závisti a my sme odchádzali domov obohatení o kopec zážitkov, tešiac sa na ďalšiu návštevu tohto divadla. Bc. Judita Kažová

Mikuláš v našej škole

Začiatok adventu je spätý so sviatkom sv. Mikuláša. Každý rok 6. decembra prichádza do našej školy vzácna návšteva v podobe sv. Mikuláša. Tento rok však prišiel aj v sprievode svojich pomocníkov – anjela a neposlušných čertíkov. Tí najprv našich žiakov zabavili a možno aj trošku zastrašili, ale napokon sa dočkali aj samotného Mikuláša. Ten žiakov pekne pozdravil, predstavil sa a porozprával tiež o svojom posolstve. Neskôr dal slovo aj našim žiakom, ktorí mali pre Mikuláša prichystané milé pesničky či básničky. Ako odmenu od Mikuláša všetci žiaci dostali darčekové balíčky plné sladkých prekvapení. Na stretnutie s Mikulášom sa tešíme aj o rok.

Mgr. Lucia Andraščíková


11

kamenicanoviny@gmail.com

október - december

Šport Rozhovor s trénerom futbalového družstva žiakov v Kamenici Jánom Šomjakom Od kedy sa venuješ aktívne futbalu v Kamenici? Futbalu sa aktívne venujem (trénerstvu) v Kamenici od roku 2003. Čo ťa priviedlo k tomuto športu? K futbalu ma to ťahalo od malička. Ak sa dalo, tak ako dieťa som bol vždy na ihrisku, ale našu obec som nikdy oficiálne nereprezentoval. Trénovaním si čiastočne túto stratu kompenzujem. Ako si sa dostal k trénerstvu? (Nemal si si vybrať radšej cestu futbalového rozhodcu? 10€ za ápas ....a iné výhody ☺.) Koncom 90-tych rokov bol v Kamenici futbalový pôst. Postupne futbal v našej obci znova ožil. Ľudia, ktorí boli v tom čase u nás pri futbale chceli znova oživiť aj žiacke družstvo. Družstvo žiakov trénoval vtedy Mgr. Vladimír Prevužňák. Oslovil ma, či mu pomôžem pri práci s deťmi. Rozhodovať som nikdy nechcel. Mojím cieľom

dôležitejšou vecou v tej chvíli je dať pocítiť chlapcovi aký je dôležitý pre družstvo, aj keď nemá na sebe dres. Potom máte šancu, že príde na ďalší tréning. Čo by si chcel odkázať cez noviny svojím mladým zverencom a fanúšikom? Chcel by som im po ďakovať, že to so mnou a s Pavlom Kocurkom, ktorý mi s nimi pomáha vydržia. Nech dotiahnu na ihrisko čím viac kamarátov, lebo každý nový chlapec na ihrisku je vzácny v dnešnej „pohodlnej dobe“. Prajem si, aby pre nich bolo najmenšou motiváciou hrať za A družstvo FK Kamenica. Fanúšikom chcem poďakovať za podporu a vernosť futbalového klubu FK Kamenica. Všetkým spoluobčanom prajem príjemné prežitie Vianočných a Novoročných sviatkov v kruhu rodiny. Ďakujeme za rozhovor.

je, aby v našej obci bolo viac futbalistov ako rozhodcov.J Ako učiteľ určite vieš ako skrotiť triedu 30 rozvášnených žiakov, tak s 11 kamenickými žiakmi v „poli“ (a troma na lavičke) by nemal mať problém. Alebo sa mýlim? Pri trénovaní je to ťažšie, lebo mám na ihrisku chlapcov vo vekovom rozpätí od 7-14 rokov. Takže, niektoré zložitejšie veci na tréningu, treba vysvetliť aj tromi spôsobmi a venovať sa mladším individuálne. Mladších je potrebné povzbudzovať, starších motivovať, aby sa neporovnávali s mladšími ale staršími hráčmi vo futbalových schopnostiach. Niekedy sú také tréningy, že človek má pocit, že viac vychováva ako trénuje. Najťažšou vecou spočiatku pre mňa bolo, ak som mal veľa hráčov na zápase. Musel som vysvetliť hlavne mladším chlapcom, že ich čas ešte príde. Naučil som sa, že naj-

Horný rad zľava: Branislav Felcan, Sebastián Goliaš, Mário Urda, Dominik Hurajt, Michal Haščák, Viktor Andraščík, Adam Andraščík, Adam Gladiš, Adrián Sontág, Dominik Čuba Dolný rad zľava: Dalibor Urda, Juraj Molnár, Filip Molnár, Matúš Hurajt, Dávid Duda, Sebastián Šalamon Tréner: Ján Šomjak Žiacke futbalové mužstvá si držia od začiatku vzniku futbalu v našej obci stabilne miesto v popredných umiestneniach a sú najstabilnejším základom pre náš futbal.

Výsledky žiaci - jeseň TJ Podhoran Poloma 3 : 1 FK Kamenica 3 : 0 AŠZ Torysa 0 : 4 FK Kamenica 7 : 1 FK Rožkovany 1 : 2

Tabuľka žiaci FK Kamenica FK Šarišské Dravce FK Kamenica I. FK Krivany

FK Kamenica FK Kamenica 1 : 4 TJ Podhoran Poloma FK Šarišské Dravce 1 : 0 FK Kamenica FK Kamenica 12 : 0 AŠZ Torysa I. FK Krivany 0 : 6 FK Kamenica FK Kamenica 6 : 3 FK Rožkovany

Por.

Družstvo

Z

V

R

P

Skóre Body +/-

1 TJ Podhoran Poloma 10

8

1

1 46 : 16

25

10

2 FK Kamenica

10

7

0

3 42 : 13

21

6

3 FK Šarišské Dravce

10

6

0

4 37 : 17

18

3

4 FK Rožkovany

10

4

1

5 29 : 19

13

-2

5 AŠZ Torysa

10

3

0

7

9 : 44

9

-6

6 I. FK Krivany

10

1

0

9 11 : 65

3

-12

Z - zápasy, V - výhra, R - remíza, P - prehra


12

číslo 4/2013

www.kamenica.sk

Na zamyslenie aj pobavenie Vinšovačky a koledy, zaznamenané v obci Bájka o včelárovi a včelách Vinšujem vam, vinšujem, na totu svatu Viľiju, žebi sce totu viľiju mohľi prežic, druhu dožic, a ku temu od Pana Boha žadac ščesce, zdrave, jeho božske požehnaňe na ostatku pulni dvur statku a po šmerci slavu nebesku, korunu anďelsku, to ja vam vinšujem.

A ja vam vinšujem na tu svatu Viľiju šicko dobre, co od mileho Pana Boha požadace, ščesce, zdrave, hojne božske požehnaňe, žebi kravi maľi mľiko s visoku penu, hustu šmetanku, v stajňi bičkoch jak v ľeše jedľičkoch, na roľi snop zarna na snope, na luke šena kopu na kope, v chľivkoch kurkoch, kačkoch, huskoch, puľkoch teľo,žebi sce nemohľi ani pozavirac. A po tim marnim živoce slavu nebesku a korunu anďelsku žebi sce obšahľi. Pochvaľeni Ježiš Kristus. Rusnácke vtipy: − Volať na číslo 112 spoluobčanka a hvarit: − Zabila jem Patkaňa. − Telefonistka na to: − Dobri, nič sa nestalo, − Ale bude treba navštivity najbližšu pobočku epidemiológii. − Jak sja volate? − Jessica Patkaňová...

Direktor zaťahuje do svoho kabinetu sekretarku i začinať ju vyzlikaty...-Ta aspoň dveri zapryjte za nami, branyť sja sekretarka... -Nemožu, bo by si dachto mih dumaty, že tu borovičku pjeme... Vasiľ pozerať televiziju a kričiť: „Nechoď tam duraku, nechoď.. Ty somare nechoď tam do toj cerkvi.“ Paraska z kuchňi sa prosiť: „Jakyj film pozeraš Vasiľu?“ Vasiľ povidať: „Ja nepozeram film ale video z našoj svaďby.“

Teta Paraska: Mij Vasyľ tak ťažko robyť, že soj ne čuje ňi ruky, ňi nohy, ňi parohy...

Žil raz jeden starý včelár, ktorý sa staral o množstvo včelích úľov. Choval včely pre med a ako každý dobrý včelár, nikdy nevybral všetok med z úľa niečo nechal aj včelám. Raz šiel okolo zlodej a vystriehol, kedy včelár ide na obed, kedy včely lietajú vonku a hľadajú peľ a všetok med ukradol. Úle porozbíjal. Keď sa včelár vrátil a zistil čo sa stalo, veľmi zostal smutný a dal sa do práce a opravoval, skladal rozbité úle. Práve sa vracali včely a keď videli tú spúšť, polámané úle, rozhádzané plásty a včelára ako nad tým všetkým stojí, pomysleli si že to je jeho práca. Dali sa do útoku a úbohého včelára čo im chcel pomôcť začali nemilosrdne štípať. Z posledných síl včelár zavolal: „Včielky moje, toho čo vám med ukradol, ste nechali odísť a svojho pomocníka a priateľa štípete!“ POUČENIE: Všeličo je celkom iné, ako sa zdá na prvý pohľad.

Ku Kamenici patrili dve osady. Pomykal - dôležitá zastávka, kde bola krčma a vozáreň, v ktorej zastavovali povozníci, voziaci soľ a iný tovar z Prešova, Solivaru i z Košíc do Orlova, Ľubotína, Starej Ľubovne i do Poľska. Druhá osada sa volá Potoky. Leží východne od Kamenice pod hradom. Založená bola asi okolo roku 1880. Založili ju samotný gazdovia, ktorí sa tam usadili na svojich gazdovstvách. V tejto osade je aj vodná píla (gater) a niekoľko domov svieti elektrinou, vyrobenou dômyselným zariadením samotnými gazdami.

Myla moja, teper, kiď už zme svoji, povič mi tiko jes mala milenciv. − Hej, ja ti povim a ty mi ich budeš poťim furt vyšmarjuval na oči... − Lem povič, povič, nič planoho z toho ne bude... − Dobri, ta ti povim. Semero ich bylo!? − Aha sim, štastne to čislo... Ta ja byl tvij ostatnyj-semyj milenec? − Ňi,ňi, ty byl četvertyj... −

Krátky výpis z Kroniky obce

Bezdomovec pidchodyť ku tučňi teťi Paraski i hvaryť: -Pani, perebačte,- už jem šisť dňi nič ne il (nejedol).-..! -O bože, vzdychať- teta zavisťov,- mi by trebalo vašu pevnu voľu...

Rusnaci prídu do Prahy idú sa najesť do reštaurácie. Sadnú si, príde čašník i sa pýta: „Co si date?“ Rusnaci: „No ne stojati budeme.“

Rusnaci v Londynskim hoteli stopnut servirku a hvarat jej: „tu ti tu rum tu tu“.. Servirka im nerozumit. Rusnaci len furt soskaj svoje „tu ti tu rum tu tu“... Servirka ich vozme za recepc− Marčo , što sobi daš, borovič- nym. Rusnaci furt dookola opakujut „tu ti tu rum tu tu“.. Recepku či vyno? cnyj ich vozme za riaditilom − Vyno... hotela, ze moze ten im bude ro− Bile, či červene? zumity. Rusnaci spustat svoje „tu − Bile... ti tu rum tu tu“ riaditil popozerat − Slovenske, či bulharske? na recepcnoho a hvarit mu?? A − Slovenske... vy so neznate po anglicky?? Tu − Suche, polosuche, solodke? Rusnaci chocut dva caji na izbu − Yď do čorta, nalij borovičky...! dvacet dva (two tea to room twotwo).

Plánované udalosti Obecný úrad vás pozýva na silvestrovskú

kapustnicu a novoročný punč, ktoré sa

budú podávať na námestí pred kostolom na Silvestra 2013 od 23:30 hod.

Túra na Bukovú Kedy? 18. január 2014 o 9:00 hod. Zraz: pri AGROFARME Kamenica

ZŠ s MŠ a jej rodičovská rada Vás srdečne pozýva na XI. školský ples, ktorý bude 1. februára 2014 v sále Obecného úradu v Kamenici.

Na tomto čísle Kameničana sa spolupodieľali: Ladislav Urda, Mgr. Štefan Vaňo, Jana Pavlinská, Jana Diňová, Ing. Vladimír Kuchár, Mgr. Terézia Prevužňáková, PaedDr. Martin Halčišák, Mgr. Antónia Kucháriková, Bc. Judita Kažová, Mgr. Lucia Andraščíková Grafická úprava hlavičky novín: Milan Gladiš ml. – zdroj: rytina z roku 1864 Finančná podpora a distribúcia: Obecný úrad Kamenica


Kameničan 4/2013