Issuu on Google+

Ročník 1 číslo 3/2011

Úvodník Konať dobro „Dobro je naša povinnosť. Ten, kto ju často plní a vidí, ako sa jeho dobré úmysly uskutočňujú, nakoniec začne skutočne milovať toho, pre koho konal dobro. Slová – miluj blížneho ako seba samého – neznamenajú to, že si ho máš najprv obľúbiť a potom konať pre neho dobro. Nie, ty máš konať dobro svojmu blížnemu a tvoje skutky zapália v tebe lásku k ľudstvu, ktorá bude dôsledkom tvojich skutkov zameraných na dobro.“ (Kant)

Milí Kameničania! V uplynulom letnom období, zhodou okolností v roku dobrovoľníctva, sme sa v našej obci a blízkom okolí pod hradom, podobne ako minulý rok, mali možnosť reálne stretnúť s konaním dobra. V kontraste s vyššie uvedeným citátom o našej povinnosti konať dobro, sa v našej ľudskej nedokonalosti často nachádzame pred dilemou dobro vykonať, alebo nie. Nepovažujeme to, na všeobecnú škodu, automaticky za svoju povinnosť. Naša voľba je slobodná. Máme možnosť sa

rozhodnúť. Pri pohľade na našich, ale aj zahraničných nadšencov pri záchrane hradu môžeme mať pred očami dnes typický obraz dobrovoľníka. Avšak každý z nás, ak sa rozhodneme konať dobro v akejkoľvek forme, sa môžeme stať dobrovoľníkom. No nie je to ľahké? Má to však jeden háčik. Aby to dobro, ktoré chcem vykonať, malo svoju hodnotu, musím ho robiť nezištne v duchu hesla: „Zadarmo som dostal, zadarmo dávam.“ V najlepšom prípade by to malo byť tak, že „nevie pravá ruka, čo robí ľavá.“ Sila tajomného a nezištného konania dobra je úžasná. Aj ten najmenší dobrý skutok nás robí lepšími. Svet sa stáva lepším. Všetko sa počíta. Byť dobrým má zmysel. Necítite to niekedy v sebe? Že chcete robiť dobro len tak? Zadarmo? Aj za cenu obety, ťažkostí, straty času, možno aj ohovárania zo strany iných? A možno aby o tom ani nikto nevedel? Iba vy a ...? Verím, že áno. Aj v Kamenici je veľa dobrovoľníkov, ktorí chcú a vedia, ako robiť dobro. A to nielen pri obetavej záchrane hradu, ale aj v tých najmenších dobrách bežného života pre svojich blížnych či spoločenstvo, v ktorom žijeme. Jednotlivci to majú dosť ťažké. Zapojme sa preto do reťaze dobra. Toto je cesta... Ján Ščecina

Obsah Obecné záležitosti ............ 2 - 3 Poetické okienko .................... 4 Zo života našej školy ........ 4 - 5 Udalosti v obraze................... 6 Zo života farnosti .................. 7 Talenty medzi nami .............. 8 Príroda okolo nás................... 9 Spoločenská rubrika ............ 10 Píšete nám ........................... 11 eRko..................................... 12 Kamenná veža ..................... 13 Hradné slávnosti .......... 14 - 15 Mladí archeológovia ............ 16 Kameničan śe zamišľa ......... 17 Šport............................. 18 - 19 Na zamyslenie aj pobavenie 20


2

číslo 3/2011

www.kamenica.sk

Obecné záležitosti Opýtali sme sa poslancov OZ: S akými predsavzatiami ste kandidovali za poslanca obecného zastupiteľstva? Prečo ste nim vlastne chceli byť? Prečo si myslíte, že vás ľudia zvolili? Vaša skúsenosť z prebiehajúceho prvého roka zo zasadnutí na obecnom úrade. Aké problémy v obci vidíte? Vaše vízie do budúcnosti? Prečítajte si, čo nám odpovedali niektorí z nich. Ako poslanec Obecného zastupiteľstva v obci Kamenica chcem byť nápomocný pri určovaní zásad správy majetku obce, byť pri schvaľovaní najdôležitejších úkonov týkajúcich sa tohto majetku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa chodu obce a jej obecného zriadenia. Zároveň chcem ako poslanec obhajovať záujmy obce a jej občanov aj navonok a využiť svoje skúsenosti z oblasti riadiacej práce a kontroly správy majetku štátu, ktoré som získal počas riadenia Odboru kontroly správy majetku Ministerstva obrany SR. Ponuku kandidovať do obecného zastupiteľstva mi dalo a na kandidačnú listinu ma zapísalo KDH, aj keď nie som členom žiadnej politickej strany

alebo hnutia. Ponuku som prijal s tým, že pre mňa bude najdôležitejší záujem obce pred záujmami jednotlivých strán, hnutí a spolkov. Tak k tomu pristupujem aj na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, kde tvoríme kompaktný celok a nie sme roztrúsení do klubov. A prečo ma ľudia volili? Je to skôr otázka pre mojich voličov. Možno je to tým, že som nekonfliktný typ, nebojím sa žiadnej práce a žiadnej výzvy. Už počas prvého ešte nedokončeného roka tohto volebného obdobia som zistil, že byť poslancom Obecného zastupiteľstva v Kamenici je náročná úloha. Plniť všetky prenesené kompetencie si vyžaduje nemalé finančné krytie, čo v súčasnej dobe pre neustále krátenie podielových daní zo strany štátu je niekedy priam neuskutočniteľné poslanie. Niekedy mi je ľúto, že rozvoj našej obce nepostupuje takým tempom ako v niektorých okolitých obciach. Tu sa mi niekedy natíska

otázka, prečo z občanov obcí, v ktorých počet obyvateľov nedosahuje číslo 2000, urobil štát druhotriednych občanov. Kým v iných obciach nad 2000 obyvateľov dostali nenávratný finančný príspevok na riešenie problémov kanalizácie v rámci Operačného programu Životné prostredie až do výšky 95 percent, my si musíme celý problém financovať z vlastných – obecných zdrojov. Potom nám chýbajú prostriedky na iné rozvojové aktivity. Tu mi nedá, aby som nevyzdvihol doterajšie úsilie starostu obce, ktorý aj s podvyživeným rozpočtom zvláda chod obce. Aj napriek takýmto problémom nevidím budúcnosť našej obce zle. Verím, že postupne sa zbavíme starých záväzkov, vytvoríme priestor pre rozvoj infraštruktúry, aby sme utvorili podmienky pre bývanie, spoločenské a športové vyžitie hlavne mladých rodín.

S predsavzatím spraviť čo najviac dobrých rozhodnutí pre obec a jej občanov. Rozhodol som sa kandidovať po oslovení spoluobčanmi, čo som chápal ako prejav určitej dôvery. To, že som poslancom, o tom rozhodli ľudia. Myslím si, že ľudia dávali hlasy možno podľa pozitívnej osobnej skúsenosti s kandidátmi, možno bola dôvodom dôvera v schopnosti kandidáta. Dúfam, že nerozhodovalo stranícke zaradenie na kandidátke. Slovo „možno“ používam, lebo skutočný dôvod vie iba volič. Vnímam to tak, že v obci je veľa rozrobenej práce, ktorú treba dokončiť a rovnako aj plánov. Na to všetko sú potrebné peniaze, ktorých asi nikdy nebude dosť. Registrujem veľké množstvo problémov a žiadostí spoluobčanov, ktoré sa nie vždy dajú vyriešiť hneď alebo k úplnej spokojnosti. Problémov v obci je veľa. Nebudem ich konkretizovať, lebo ich poznajú aj občania. Budúcnosť bude určite nielen pre našu obec, ale aj pre iné obce ťažká. Dôvodom je skutočnosť, že štát bude krátiť podielové dane, čo prinesie menej peňazí do obcí. To by však nemalo slúžiť ako výhovorka, prečo sa niečo nedá. Táto skutočnosť by nás všetkých mala spojiť a nie rozdeliť. Bolo by lepšie, ak by sme namiesto slov „ja“, “mne,“ používali slová „my,“ „nám.“ To je jedno, či už v bežnom živote, alebo pri riešení občianskych a obecných problémov. Ing. Ján Šomják, poslanec OZ

Ing. Jozef Triščík, poslanec OZ

Reagovala som na oslovenie a prejavenú priazeň. Zvažovala som to, lebo práca s ľuďmi v dnešnej dobe je ťažká, ale aj krásna, ak zvolíme ten správny prístup k ľuďom a získame si ich dôveru. My poslanci sme ako barličky, o ktoré sa môže starosta oprieť. Obec žije životom pod správnym vedením starostu, problémami občanov, ktoré je potrebné riešiť, aj keď sa to v značnej miere odvíja od financií. Anastázia Porembová, poslankyňa OZ


3

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Z obecného parlamentu UZNESENIA č. 83 – 98 zo zasadnutia OZ, ktoré sa ko- −VZN č. 2/2011 o výške príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a určení podmienok úhrady v školskej jedálni nalo dňa 21.9.2011 Kamenica. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie: −Opravu verejného osvetlenia pred rodinným domom pána −Správu starostu obce o kontrole uznesenia zo 7. zasadnuRudolfa Sivuľku, Kamenica – Potoky , č. s. 580. tia OZ −Zakúpenie bezpečnostného zrkadla pred rodinným do−Oznámenie pána Štefana Pellu, Kamenica č. s. 92 mom pani Heleny Olejníkovej, Kamenica č. s. 62 v úseku o ukončení prevádzky v predajni Aranka k 31. 8. 2011. cesty pred stredným trafom. −Žiadosť pána Martina Andraščíka, Kamenica č.s. 389 −Poslancov Ing. Jána Šomjáka a Milana Gladiša za členov o možnosti spolupráce pri úprave terénu Pod gelendrami do rady školy. – pod brehom za účelom výstavby betónovej športovej Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje: plochy. Obecné zastupiteľstvo pre schválenie potrebuje −Starostu obce jednať vo veci zriadenia Zberného dvora doplniť finančnú štúdiu. v Kamenici. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje: −Stavebnú komisiu preveriť možnosť upevnenia prejazdo−Zmluvu o združení finančných prostriedkov a spolupráci vej rošty pred rodinným domom pána Petra Majného, Kaa odpredaj majetku – Kamenica – kanalizácia, časť stavmenica č. s. 112 a pána Vladimíra Prevužňáka, Kamenica by v nasledovnom rozsahu: č. s. 27. Stoka A: −Starostu obce prejednať cenové podmienky v Návrhu dl. 60,5; km 1,445.5 – km 1,506 zmluvy o poskytnutí pohrebných služieb s dodávateľom Počet prípojok: 1 ks, dl. 2m pánom Petrom Kandráčom – PEKA, Lipany. Stoka AII-1 − Starostu obce preveriť možnosti verejného osvetlenia pred dl. 217 m; km 0,411 – km 0,628 rodinným domom pána Alojza Ščecinu, Kamenica č. s. Počet prípojok: 5 ks, dl. 22,5 m 651. Stoka AII-1a dl. 265,5 m; km 0,000 – km 0,265.5 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici ruší: Počet prípojok: 11 ks, dl. 20 m −VZN č. 2/2008 o výške príspevku na čiastočnú úhradu náza 1, 00 €. kladov a určení podmienok úhrady v školskej jedálni Ka−Predloženie žiadosti o NFP: menica. Názov projektu: Zberný dvor separovaného odpadu v obci Obecné zastupiteľstvo v Kamenici neschvaľuje: Kamenica −Žiadosť pani Renáty Andraščíkovej, Kamenica č. s. 138 Spôsob financovania projektu: Finančné zdroje - fondy o finančnej spoluúčasti na odstránení elektrického stĺpa EÚ a vedenia, ktorý je umiestnený v strede jej parcely č. Výška celkových výdavkov na projekt: 373 053,67 € 270/27. Výška oprávnených výdavkov na projekt: 373 053,67 € −Žiadosť pána Štefana Pellu, Kamenica č. s. 92 o opravu Výška spolufinancovania projektu zo strany žiadateľa mostíka pred jeho rodinným domom, ktorý bol značne z celkových oprávnených výdavkov: 18 652,68 € poškodený autom, ktoré realizuje odvoz domového odpaSpôsob financovania projektu: vlastné zdroje. du, nakoľko to nie je v kompetencii obce.

Obecné oznamy Z tajov kníh Čitateľom knižnice dávam na vedomie, že sme sa počas prázdnin opäť presťahovali

na Obecný úrad v Kamenici. Kedy bude knižnica opäť otvorená a otváraciu dobu zverejníme v budúcom čísle,

alebo to bude vyhlásené v obecnom rozhlase. Zároveň pozývame nových čitateľov, aby si prišli nájsť

tú svoju knihu, lebo kniha nám prináša svoje bohatstvo a vedomosti. Lucia Mizeráková

Z kroniky obce Pred prvou svetovou vojnou bola emigrácia zjav veľmi častý. Hádam najlepšie ju vyjadria slová vyslovené Annou Andraščíkovou, rodenou Šoltýsovou, ktorej matka často hovorievala o Kameničanoch : „ Do obedu košil, hrabal, poobedze sebe zmyšlel a išol do Ameriky na Mušinu“... Tieto slová hovoria jasnou rečou, že ísť do Ameriky to nebola nijaká zvláštnosť ani ťažkosť. Išlo sa na „Mušinu“ cez Poľsko. Ba Kameničania boli i sprostredkovateľmi,

vývozcami do Ameriky. Kde-kto vyhľadal skúseného Kameničana, aby ho previedol do Poľska - pravda za dobrú odmenu. Obyčajne ich priviezli povozníci k „Mušine“, kde hranica viedla cez potôčik. Ak sa cez tento potôčik niekto dostal, už bol v „Amerike“ a mohol žandárom na tejto strane sa vysmiať, i keď boli od neho len na 2- 3 metre. Zdroj: Kronika obce, Milan Gladiš


4

číslo 3/2011

www.kamenica.sk

Zo života našej školy Tretia trieda v MŠ Nový školský rok 2011/2012 sa v MŠ začal trochu inak, ako predošlé. Na základe veľkého záujmu rodičov o umiestnenie svojich detí do predškolského zariadenia, obecné zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie o zriadení tretej triedy. V súčasnosti je v MŠ zapísaných 62 detí. Naša materská škola poskytuje celodennú výchovno– vzdelávaciu starostlivosť deťom od 3 do 6 rokov a deťom s odloženou školskou dochádzkou. Zameranie školy je dané naším Školským vzdelávacím programom „Čo vidí slniečko“. Významnými prvkami profilácie školy bude: − príprava detí na primárne vzdelávanie, − posilňovanie úcty k rodičom, rodine a k človeku, − rešpektovanie všeľudských etických hodnôt, − podporovanie vzťahu dieťaťa k poznávaniu a učeniu hrou na celistvý rozvoj osobnosti dieťaťa, − utváranie základov environmentálneho cítenia, − zameranie sa na výchovu, ako chrániť svoje zdravie, vrátane využitia zdravej výživy.

mal byť dobrý (čestný, morálny, charakterný), múdry (vzdelaný, tvorivý), aktívny (samostatný, pracovitý, iniciatívny), šťastný (vyrovnaný, zdravý) a zodpovedný (v konaní voči sebe, ľuďom, životnému prostrediu) ČLOVEK. Proces výchovy a vzdelávania smerujúci k tomuto ideálu ako k všeobecnému cieľu by mal začať už od predprimárneho vzdelávania v materskej škole a pokračovať v priebehu celého života. Škola je tým priestorom, kde sa dieťa učí byť tvorivým človekom – byť sám sebou. Gabriela Nemergutová, učiteľka MŠ

Ideálom výchovy a vzdelávania by Foto: Jana Sabatulová

Poetické okienko Až raz Až raz spoznáš, čo je to mať rada, v tej chvíli sa ty, krásna a mladá, oddáš do náruče ľúbosti, celkom zabudneš na starosti. Budeš šťastná, už nebudeš sama, aj ty niekoho šťastným spravíš tiež, on teba bude volať moja „drahá“, ty mu do uška „drahý“ pošepneš Možno sa raz z teba stane mama a pribudne ti veľmi veľa starostí, nikdy však už neostaneš sama už nepoznáš v srdci svojom bolesti.

Dobrá nádej Ja mám rád tvoju krásnu tvár, jej nežne malebný úsmev keď žiari v tme sťa kvitnúca jar, ako nežnosť krásnych tiel. Mať rád, smiať sa a milovať, v každom z nás horí túžba krásu sveta ospevovať, ten pocit snáď každý z nás má. František Darák


5

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Zo života našej školy Komu sa nelení, tomu sa zelení (aj počas prázdnin) V prvú augustovú nedeľu (7.8.2011) v areáli Obecného úradu v Lúčke pri Lipanoch sa konal 28. ročník folklórneho festivalu „O gajdicu Andreja Mizeráka“, na ktorom našu školu i obec reprezentovala naša žiačka Miroslava Halčišáková. Súťažilo sa v troch kategóriách: 1. kategória - sólo, duo spev 2. kategória - skupinový spev 3. kategória - obradový folklór Miroslava sa umiestnila na peknom 2. mieste v kategórii sólo– duo spev. Srdečne blahoželáme. 5. septembra 2011 sme za účasti pána starostu sláv-

Školský rok 2011/2012

nostne otvorili školský rok 2011/2012. V školskom Slávnostnému otvoreniu školského roka 2011/2012

roku 2011/2012 našu školu navštevuje spolu 140 žia-

predchádzala dôsledná príprava zameraná na zabez-

kov, a to ZŠ 78 žiakov, MŠ 62 žiakov. ŠKD navšte-

pečenie

podmienok.

vuje 19 žiakov. Žiaci majú možnosť v rámci mimo-

Z tohto dôvodu sme realizovali opravu rozvodov pit-

školskej činnosti navštevovať tieto záujmové útvary:

nej vody v budove školy, zabezpečili sme zriadenie

florbalový, folklórno–tanečný, počítačový, šikovné

novej triedy pre materskú školu.

ruky, športovo-plavecký, zdravotnícky.

prevádzkovo-hospodárskych

Didaktické hry v prírode 16. septembra 2011 sa naši žiaci zúčastnili didaktických hier v prírode, ktorých súčasťou bol pochod žiakov 1. a 2. ročníka a cykloturistika žiakov 3. a 4. ročníka na trase základná škola, Liberšar, Agrofarma a späť. Príjemne unavení sme sa v zdraví vrátili všetci domov.

Na prahu nového školského roka 2011/2012 želám

úloh, ktoré vyplývajú z uvádzania nového školského

všetkým pedagogickým i nepedagogickým zamestnan-

zákona a jeho vykonávacích predpisov do života škôl.

com našej školy úspešný školský rok s predsavzatím spoločného úsilia a vytrvalosti pri plnení náročných

Mgr. Martin Halčišák riaditeľ školy


6

číslo 3/2011

www.kamenica.sk

Udalosti v obraze

... a takto vyzerá nová zastávka autobusu ... studnička pod hradom

... nové zrkadlo v obci

... dokončená cesta pri kostole

... výrub krovia okolo potoka na hornom konci

Váš názor Nielen krok k skrášleniu našej obce Uvítala som, že v rámci programu „Regenerácia našej obce“ sa priestory vôkol nášho obecného potoka využili na vytvorenie parku. Nejde len o to, že sa tým skrášlilo naše okolie, spríjemnil pohľad z okien našich príbytkov, ale poskytol sa priestor pre oddych, stretnutia, komunikáciu či možnosti príjemného posedenia pre našich občanov. Som rada, že sa takýmto spôsobom využili tieto doposiaľ „bezduché“ priestory, ktoré poslúžia všetkým vekovým kategóriám. Určite sa táto realizácia stretla aj s negatívnou odozvou typu „načo nám to bude“, „prečo tak mrhať peniazmi“, apod. Všade sa nájdu ľudia, ktorí sú otvorení niečomu novému, čo zveľaďuje, uľahčuje, spríjemňuje. A naopak, takí, ktorí nemajú radi zmeny, zvykli si na to, ako to je a „načo to meniť“. Osobne

by som uvítala angažovanosť aspoň tých občanov, ktorí bývajú v blízkosti tohto parku. Určite svojou fantáziou, tvorivosťou, nápadom by mohli znásobiť jeho efekt. Myslím tým, aby doň „vložili“ niečo „svojské“, či už vysadením pekného stromčeka, trvalky, alebo okrasného kríka. Odmenou čoho by bol príjemný pocit, že aj ja som niečím prispel k skrášleniu svojho okolia. Cieľom nášho snaženia nech nie sú len naše domy, záhrady, ale aj prostredie vôkol nás, aby sme sa v ňom cítili čo najpríjemnejšie. Verím, že tento park bude pre nás takým „útočiskom“ pred každodennými starosťami a zdrojom pozitívnej energie. Dúfam, že využitie tohto parku bude smerovať k svojmu prvoradému cieľu - spojenia príjemného s užitočným. Jana Pavlinská


7

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Zo života farnosti Kostol všetkých svätých v Kamenici Farnosť sa spomína v Kamenici r. 1330, keď tu pôsobil farár Gotfrid. Už vtedy tu stál Kostol Všetkých svätých. Hradný pán Rikolf chcel k nemu postaviť

kláštor benediktínov, čo sa však nepodarilo. Pôvodný kostol bol postavený pravdepodobne v doznievajúcom románskom slohu v polovici, alebo koncom 13. storočia, na čo poukazuje zachovaný románsky portál. V 14. storočí bol objekt prestavaný v štýle gotiky. Poukazujú na to architektonické detaily, ktoré sa našli pri búracích prácach a ktoré boli sekundárne použité v murive sanktuária. Pravdepodobne v 17. storočí bola postavená veža. Po r. 1703 bol kostol zbarokizovaný. Roku 1804 bolo postavené nové klasicistické sanktuárium. Z kapacitných dôvodov došlo v rokoch 199395 k radikálnemu riešeniu chrámového priestoru. Z pôvodného kostola zostala veža a časť svätyne. 27. augusta sme si pripomenuli 16. výročie vysviacky novorekonštruovaného kostola. Maľba - Andrej Vandžura

V našej obci sa nachádza socha Jána Nepomuckého. Vieme o ňom niečo?

Sv. Ján Nepomucký, kňaz a mučeník, 15. máj

(1350? - 1393)

Narodil sa niekedy okolo roku 1350, a to v obci Pomuk v juhozápadných Čechách. Preto by sa mal nazývať Pomucký. Prímenie Nepomucký vzniklo neskorším chybným čítaním starého latinského výrazu DE POMUK (Pomucký), z ktorého sa utvorilo NEPOMUK (Nepomucký). Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ Václav IV. vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Spovedať sa chodila práve k Jánovi. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučili ho - bol natiahnutý na škripec a pálený fakľami, potom ho polomŕtveho vyvliekli na Karlov most a odtiaľ ho zviazaného hodili do rieky Vltavy, kde sa utopil. Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991

Je patrónom proti nebezpečenstvám pochádzajúcim z vody, ochraňoval pred utopením a povodňami, je patrón cestovania, pútnikov, šťastného návratu (preto sú jeho sochy umiestňované na rázcestiach a na mostoch), proti ohováraniu (aj v Kamenici je preto veľmi potrebný /), za mlčanlivosť, za uchovávanie spovedného tajomstva - preto je patrónom aj kňazov a spovedníkov, jezuitov. Atribúty - kríž v náručí s knihou, palmová vetvička v druhej ruke, päť hviezd okolo hlavy, kotva. Zdroj: Internet


číslo 3/2011

8

www.kamenica.sk

Talenty medzi nami Myslíte, že je u nás veľa ľudí, ktorí našu obec reprezentujú aj v zahraničí? Ako? Nuž, využívajú iba svoje talenty a takto robia radosť ľuďom takmer po celom svete. Tentokrát vám predstavujeme pána Andreja Vandžuru, výtvarný a rezbársky talent, ktorý sa venuje výrobe ľudovoumeleckých výrobkov a suvenírov. V jeho repertoári nájdeme výrobky z dreva (palice, plastiky, basreliéfy, misky, dózy, mažiare, paličky, perá, lyžičky, vidličky, spony, betlehémy), obrázky (drevené kostolíky, historické mestá), glavírované sklo, sklenené tabule, vázy a poháre, ...

Pán Vandžura, kedy ste spozorovali, že máte v sebe takéto umelecké vlohy? Už v detstve. Kde hľadáte inšpirácie pre svoju prácu? Všade: staré fotografie, spomienky, knihy (aj od pána Lazoríka), výstavy, galérie, v ÚĽUVe. Čo vyrábate najradšej? Ktorý svoj výtvor si najviac ceníte? Čo považujete za svoj najväčší umelecký úspech? Mám rád drevorezbu a maľovanie s u c h ý m rený suchým pastelom s vernosťou zobrazenia blízkou fotografii. Aký je záujem o vaše výrobky? Kto má najviac záujem? Pracujem v predĺženej zmene a málokedy stíham dodávať výrobky včas. Najväčší záujem majú organizácie pre turistický ruch. Aj vo vašom prípade platí známe: Doma nie je nikto prorokom? Majú Kameničania o vaše výrobky záujem? Myslíte si, že o vás vedia? p a s - V dedine to nemám vystavené, letelom, lebo je rýchle. Ťažko pove- bo za tú cenu, kde inde nestíham dať, či vyše dvetisíc obrázkov dre- predávať, by to u nás nekúpili. vených kostolíkov Východu maľo- Mohli by sme nájsť vaše výrobky vaných olejom v sépii, ktorých je najviac v Pensylvánii v USA, ale aj v Rusku, Fínsku, Izraeli, celej strednej a západnej Európe, ale aj v Japonsku. Ale aj ďalšie obrázky zo Slovenska vytvorené tým istým výtvarným štýlom, ako sú slovenské hrady či mestá. Alebo drevená plastika fujaristu v nadživotnej veľkosti či obraz vytvo-

aj za hranicami Slovenska? To som už vlastne spomínal v predošlej otázke. Čo sa dozviem od predávajúcich, sú aj v Írsku, Anglicku, Taliansku v Neapole, v Ríme. Zahraničný predaj mi robia organizácie zaoberajúce sa internetovým obchodom. Myslíte si, že ľudové umenie je v dnešnej modernej dobe docenené? Áno. Čím je dnešná doba modernejšia alebo viac vzdialená od ľudovej výroby zo životnej potreby, tým je ľu-

dové umenie viac cenené. Myslíte si, že je možné zvrátiť trend miznutia tradícií našich predkov? Ak áno, ako? Je to možné, jednotlivcami však ťažko, chcelo by to podporu politiky a malo by to celkom iný trend. Dalo by sa to vyvážať ako Lúčnica. Ďakujem za rozhovor. Ján Ščecina (Viac z fotografií nájdete na webovej adrese autora)


9

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Príroda okolo nás Dobrá vec sa podarila Toto si už neoblečiem, už to nie je v móde - počúvajú mnohé mamky. Alebo zase som pribrala, už do toho nevojdem a naše skrine sa zapĺňajú. Najväčší problém nastane vtedy, keď ideme na oslavu, otvoríme preplnenú skriňu a zistíme, že si nemáme čo obliecť. Pri jarnom upratovaní urobíme prebierku šatstva v skrini a časť odnesieme na pôjd, do pivnice, kotolne..., Možno si to oblečieme do záhrady. (A to možno nenastane.) V našej obci sa v auguste uskutočnil zber obnoseného šatstva. Vyzberalo sa veľké množstvo igelitových vriec a všetci,

Ekológia v praxi Ako ja môžem pomôcť prírode?často si v duchu kladieme túto otázku, veď ja nie som ochranár, politik, žijem v malej dedine. Dá sa to? 15. augusta 2011 sa vám mohol

ktorí ich doniesli prichádzali s pocitom, že robia dobrú vec pre iných, pre prírodu. Dúfame, že sa taká akcia bude ešte opakovať a povzbudí aj tých, ktorí nestihli urobiť generálku vo svojich skriniach. PaedDr. Ľudmila Pčolková

naskytnúť úžasný pohľad, ako obyvatelia našej obce súdržne a spoločne odovzdávali starý papier do zberu. Mnohí tlačili vozíky plné novín a časopisov, niektorí prišli autami a z kufrov vyberali zvia-

zaný papier. Ak ste tam boli, cítili ste to nadšenie, že pozberané letáky, neskončia v kontajnery lebo v peci nechcú horieť a ako bonus si mohli ešte v zbernom aute za odmenu vybrať či už toaletný papier, hygienické vreckovky, servítky. Veríme, že takáto akcia sa bude opakovať. Je to jedna správna cesta, ktorá vedie k ochrane prírody a ku skrášľovaniu nášho okolia. PaedDr. Ľudmila Pčolková


NARODILI SA Matúš Andrašcík,

Adam Dadej,

syn Jána a Moniky r. Urdovej

ZOMRELI ZOMRELI Terézia Vranková Zlata Sopcáková nedožitých 79 rokov nedožitých 70 rokov

syn Mareka a Márie r. Kaminskej Maxim Dinis, syn Martina a Kataríny r. Varcholovej

Andrej Šcecina,

Annaa ¼udmily Vandžurová, syn Andreja r. Novákovej dcéra Jána a Bc. Anny r. Hromjákovej

Karolína Piskurová, Tamara Urdová,

Valentín Príhoda Anton Andrašcík 69 rokov nedožitých 65 rokov

dcéraJozefa Maroša a Eriky r. Pellovej dcéra a Moniky r. Andrašcíkovej

Filip Krajòák, syn Patrície Krajòákovej MANŽELSTVO UZAVRELI

Terézia Július Dinisová Šomják nedožitých 81 78 rokov

Radoslav Gornek Alojz Petòuch 26 rokov nedožitých 72 rokov

Stanislav Urda a Júlia Kolaèkovská MANŽELSTVO UZAVRELI Vladimír Dzuròák a Dana Pellová Ján Kašèák Andrej Vandžura

Peter Dinis a Ing. Renáta Falatová

Stanislav Kuliovský

a

nedožitých 73rokov rokov dožitých 77

Anna Andrašèíková

Andrašèík a Renáta Andrašèíková Ing.Lukáš Andrej Piskura a Bc. Anna Urdová Peter Hrabèák

a Júlia Èubová

Lukáš Šalamon

a

Anna Kova¾áková

Ing. Ondrej Sabatula

a

Mgr. Tatiana Chovancová

Ing. Matúš Petrík

a

Ing. Zlatica Kyse¾ová

Lukáš Hudák

a

Anna Piskurová

Alojz Šomják

a Mária Bujòáková

Peter Korba

a

Mária Nováková

Zuzana Puškášová

a

Ján Halèišák

Daniel Maèek

a

Mária Andrašèíková

Marek Filip

a

Mária Mikitová

¼ubomír Pribula

a

Erika Èubová

Jozef Krnáè

a

Ing. Veronika Prevužòáková

Andrej Jenèa nedožitých 68 rokov

Helena Rakašová 73 rokov

¼udovít Turák 67 rokov

Helena Mizeráková dožitých 77 rokov


11

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Píšete nám Milí čitatelia.

Len tak ďalej...

Snáď vás tretie číslo Kameničana už utvrdí v tom, že to s vydávaním novín v našej obci myslíme vážne. Samozrejme, aj so všetkými myšlienkami a výzvami, ktoré charakterizovali ducha prvých dvoch vydaní a aj naďalej platia. Naďalej platí výzva, ba skôr prosba o príspevky, podnety, poukázania na to dobré či zlé od vás, čitateľov, s cieľom zlepšiť náš tunajší život. Ďakujeme za vaše množiace sa príspevky a reakcie. Našou snahou a verím, že úspešnou, bude neustále skvalitňovať obsah jednotlivých čísel Kameničana. Avšak dúfajúc nie v samoúčelnosť uvedeného, ale v pozitívny vplyv na naše kamenické prostredie, povedomie, s cieľom pomaly prebúdzať „spiacu krásavicu“. Verím, že to bude aj s vašou narastajúcou pomocou. Nových prispievateľov preto prosíme posielať svoje podnety, názory a myšlienky na známu adresu: kamenicanoviny@gma il.com alebo písomne na obecný úrad.

Noviny Kameničan som prijala s veľkou radosťou, keďže nepoznám obec, ktorá by mala vlastné noviny. Som rada, že sa našlo zopár ľudí, ktorým napadla takáto myšlienka. Prvé číslo som prijala s očakávaním, čo všetko v nich nájdem. A nesklamali. Tieto noviny znamenajú pre mňa viac informácii o dianí v našej obci. Pracujúcemu občanovi mnohé veci uniknú a tak sa z týchto novín dozvie veľa zaujímavého. Priznám sa, že som sa už nevedela dočkať druhého čísla a musím povedať, že

obdivujem niektorých autorov článkov, že napriek pracovnej vyťaženosti si nájdu čas aj na písanie. Potešilo ma, že druhé číslo malo viac strán, len škoda, že ako poznamenal jeden z autorov, do týchto novín neprispieva viac našich spoluobčanov. Neverím, že v takej veľkej obci ako je Kamenica sa nenájdu „talenty písania“. Možno ani talent netreba, iba dobrú vôľu niečo zlepšiť. A možno že sme naozaj ľahostajní a dianie v našej obci nás nezaujíma. V tomto druhom čísle ma zaujali najmä dve nové rubriky, a

to „Talenty medzi nami“, kde som bola prekvapená ako z autora, tak aj z básne, ktorá sa mi veľmi páčila. Dúfam, že takýto príspevok bude v každom ďalšom čísle. Druhou rubrikou, ktorá ma zaujala, je „Naši rodáci“. V našej obci je naozaj veľa zaujímavých a zručných ľudí, takže je o kom písať. Našim novinám prajem veľa úspechov a najmä prispievateľov. Aby naozaj smerovali k svojmu cieľu - lepšej Kamenici. Jana Pavlinská

Chcem len pochváliť snahu ľudí robiť tieto noviny. Informačné, pútavé, zábavné, jednoducho super. Držím palce do ďalších, rovnako dobrých vydaní. Peter Molcany z Bratislavy

Žeby nová - lepšia Kamenica?

Dúfam, že nielen mne, ale aj naším spoluobčanom sa v poslednej dobe potvrdilo to známe: „nové-nové prináša“. Naozaj je vidno, že od nástupu nového starostu akoby obec ožila. Stále sa tu niečo deje. Tým nechcem uprieť zásluhy bývalej starostky. Pri nástupe na takúto dôležitú pozíciu mal isté predstavy, ciele, plány, ktoré sa snaží teraz realizovať. Tieto aktivity smerujú k jednému - lepšej, krajšej Kamenici. Toto úsilie by malo spieť ku skvalitneniu života v našej obci, aby občania, ktorí tu žijú, bolí hrdí na to, že sú súčasťou tejto našej komunity. Hrdí na to, že žijú v krásnej, zveľadenej obci a že aj oni k tomu svojským spôsobom prispeli. Určite nemusím menovať všetko, čo sa tu za poslednú Ďakujeme. dobu zrealizovalo. Od výstav-

by nových autobusových zastávok, cez realizáciu nových parkovacích miest, vyčistenie obecného potoka či vyasfaltovanie poškodených ciest....atď. Aj keď sa odstránili niektoré divé skládky, smetná nádoba oproti starému cintorínu je postrachom nášho okolia. Dúfam, že sa tento problém časom vyrieši k spokojnosti všetkých občanov. Nedá mi, aby som nespomenula dve akcie, ktoré má veľmi prekvapili, aj potešili. Zber papiera, kde snaha našich občanov bola odmenená toaletným papierom (vecou každodennej potreby). Aj tá myšlienka - papier za papier (obdivuhodné). A verím, že aj zber obnoseného šatstva splnil svoj cieľ a pomohol ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Páčila sa mi angažovanosť našich spoluobčanov, snaha zapojiť sa, pomôcť prispieť. Verím, že plány, aktivity, vízie nášho starostu sa budú aj

naďalej úspešne realizovať, aby sa naša obec rozvíjala do krásy a aby ľudia, ktorí tu žijú, skonštatovali, že sa im žije lepšie. Možno sa netreba spoliehať iba na jedného človeka a tiež byť nejakým spôsobom nápomocný. Priložiť ruku k dielu možno dobrým nápadom, návrhom na riešenie či objektívnym pohľadom na vec, alebo aj zmenou svojho správania. Veď aj vzťahy medzi nami robia tento svet krajší. A preto na to vždy myslime a snažme sa byť ľudskejší, prístupnejší niečomu novému, ohľaduplnejší, s pozitívnejším pohľadom na život vôkol nás. Veď to všetko robíme pre nás a naše ďalšie generácie. PS: A možno aj nejaký ten príspevok do našich novín môže svedčiť o snahe, záujme zmeniť niečo k lepšiemu, veď vždy je čo vylepšovať. Jana Pavlinská


číslo 3/2011

12

www.kamenica.sk

eRko eRkári našli poklad Počas plánovania v roku 2010 sme sa my, eRkárski vedúci, rozhodli obnoviť tradíciu letných táborov v našej obci. Zapojili sme naše talenty, napísali projekt na Komunitnú nadáciu Modrá Torysa a do grantového systému eRka a pustili sa do príprav. Téma prímestského tábora bola: „Poklad v stratenom meste“. Samotné hľadanie pokladu sme začali v pondelok, 25. júla 2011 v Klube mladých spoločnou modlitbou a takto to pokračovalo až do štvrtka. Aj keď nám počasie veľmi neprialo, potešila nás hojná účasť našich pátračov za pokladom. Počas štyroch dní sme museli zdolávať nástrahy džungle. Prvý deň nás eRkárky Lucky oboznámili s „históriou“ strateného mesta a stratenými kúskami mapy. Štyri kúsky mapy totiž strážili štyri zvieratá džungle. Aby sme ich získali, zdolávali sme rôzne úlohy, ktoré nás cvičili v poslušnosti, postrehu, súdržnosti,

trpezlivosti a v iných vlastnostiach. Prvý kúsok mapy strážil slon, ktorý nám ho po splnení náročných úloh dal. Na druhý deň nám Marianka a Katka pripravili zaujímavé hry, ale kvôli nepriaznivému počasiu, ako je v džungli zvykom, sme sa museli presunúť do chatrče ☺ (telocvične školy). Ale náladu nám to nepokazilo a pokračovali sme v hľadaní ďalšieho kúska mapy. Po hrách ako napr. futbal, štronzo a NINJA, k nám priletel papagáj s ďalším kúskom mapy. O dobrodružný tretí deň sa postarali František a Stanko. Čakala nás cesta za treťou časťou mapy, kde sme najprv museli nakŕmiť hladné levy a prejsť údolím hadov. Na konci nás čakala príjemná opekačka a nové hry, ako napr. Wotang šu alebo one banana. ☺. Na konci nám opica priniesla tretí kus mapy vďaka našej nebojácnosti. Štvrtý deň sa viedol znamením mravca, kde nás Lucka a Ajka učili tole-

rancii, trpezlivosti a usilovnosti. Po skvelom obede nám mravec doniesol poslednú časť mapy. Keďže mapa bola kompletná, mohli sme sa vydať na cestu za pokladom. Po pátraní sme poklad objavili pod schodiskom kostola. Slávnostne sme ho otvorili v klube, kde pátrači dostali sladké medaily, zvieratká, náramky priateľstva a odkaz od „predkov“ zo strateného mesta: „Nájdi si čas na priateľstvo, to je najväčší poklad“. Sme radi, že poklad priateľstva sme mohli objaviť aj vďaka Komunitnej nadácii Modrá Torysa a Nadácii SPP, Mgr. Martinovi Halčišákovi (za poskytnutie priestorov školy), milým kuchárkam, firme Glóbus, rodine Darákovej (ktorá nás zásobovala vodou) a v neposlednom rade všetkým animátorom eRka a všetkým pátračom. Na stretká sa počas nového školského roka tešia eRkárky: Katarína Andraščíková, Andrea Jabconová a Lucia Mizeráková


kamenicanoviny@gmail.com

13

október 2011

OZ Kamenná veža - výpisky z kroniky (Letný tábor 2011) „...Moje poďakovanie za tento tábor nemôže byť dostatočné. Navždy budem spojený s ľuďmi, ktorí opravujú tento hrad a vydali sa touto cestou. Je to nádherné miesto. Ďakujem za všetko dobré .“ Arnau (Katalánsko)

„...Obyvatelia Kamenice sú priateľskí a dobrosrdeční. Táto malá dedina je plne vyplnená láskou. Našla som si veľa nových kamarátov s ktorými mám veľa spomienok...“ Binna (Južná Kórea)

„...Rada by som sa poďakovala všetkým dobrým ľuďom z Kamennej veže za srdečné privítanie. Som rada, že som sa mohla pripojiť a pomôcť pri vašej skvelej činnosti akou je reštaurovanie hradných múrov...“ Anna (Poľsko)

„...Chceli by sme sa poďakovať za krásne 2 týždne, ktoré sme tu mohli prežiť. Boli ste dobrými hostiteľmi a spoločníkmi. Hrad Kamenica je a zostane pre nás špeciálnym odhodlaním a zapálením sa miestneho občianskeho združenia.“ Jakub a Zuzana (Ružomberok)

„...Bolo pre nás potešením, že sme pomáhali pri obnove hradných

múrov. Stretli sme veľa priateľských ľudí. Slováci sú veľmi dobrí hostitelia. Takmer každý večer prichádzali ľudia s koláčmi, zeleninou, domácim chlebom, slivovicou, varili guľáš... Sme radi, že sme tu boli.“ Kamilla a Tobias (Dánsko)

„...Bol to náš prvý workcamp a vôbec neľutujeme. Bolo tu naozaj super. Veľmi si vážime, čo robí Kamenná veža, ako sa snažia obnovovať hrad, ako sa starajú o nás, dobrovoľníkov. Proste robíte kus práce! Držíme vám palce a dúfame, že sa ešte stretneme.“ Janka a Matej (Bratislava)

„...dúfam, že som aspoň trochu pomohol pri záchrane hradu. Nosili sme kamene, osádzali lavičky, čistili hradnú cisternu, nosili drevo, natierali prístrešok a mnohé ďalšie zaujímavé práce. Aby som to zhrnul, bolo tu výborne a dúfam, že aj užitočne strávený čas v krásnej prírode a so skvelý-

mi ľuďmi...“ Michal (Bratislava)

„... Takmer pri každom kroku a pri každej práci som sa nechávala unášať prekrásnym výhľadom na krajinu. Ešte dlho budem spomínať na túto krásu rovnako ako na ostatných skvelých dobrovoľníkov, pohostinných miestnych ľudí, každodenné posedenia pri ohni s miliónmi hviezd nad hlavou. OZ Kamenná veža prajem veľa nadšených členov a ďalších dobrovoľníkov.“ Šárka (Česko)

„...Terénne jazdy na aute, rusnácka svadba, spoločný výlet do Starej Ľubovne, Krivian a ďalšie zážitky sa do mňa hlboko vryli. Zabávali sme sa a vykonali kus dobrej práce. Jednoducho výborne. Prekvapením však bolo, že sme si aj my niekedy pripadali ako zahraniční. Iný jazyk, iný ľudia.“ Peter (Bratislava)


číslo 3/2011

14 Hradné slávnosti 2011

www.kamenica.sk


kamenicanoviny@gmail.com

15 Hradné slávnosti 2011

október 2011


číslo 3/2011

16

www.kamenica.sk

OZ Kamenná veža Poďakovanie miestnym obyvateľom! Žijem v obci, v ktorej ľudia nevidia zmysel v našej dobrovoľníckej činnosti na hrade. To nám určite nedodáva energiu a chuť pracovať, skôr naopak. Mrzí ma, že naši rodinní príslušníci, kamaráti a obyvatelia sa z nás skôr smejú a pokladajú nás za "čudných" ľudí. Normálny človek by zadarmo nerobil, no v živote nie je všetko len o peniazoch. Tí, ktorí nám pomáhajú a všetci členovia združenia to vedia. Vždy, keď sa niekto uškŕňa a položí mi otázku, či chceme postaviť hrad, vtedy sa len usmejem a ne-

chám to tak. Ja to nerobím pre nich. Ja to robím pre partiu dobrých ľudí, ktorá je v združení. Robím to pre zahraničných a slovenských dobrovoľníkov... pre ľudí, ktorí dokázali obetovať dva týždne prázdnin a prišli pomôcť. Ja to robím pre turistov, ktorí sa zastavia na hrade a povedia, že robíme správnu vec. Robím to pre tých, ktorí v tom vidia zmysel a pomáhajú nám. V mene OZKV by som sa chcel poďakovať všetkým Kameničanom, ktorí akokoľvek pomáhali pri tohtoročných jarných brigádach, pri stavbe hradného prístrešku, murovaní a medzinárodnom tábore. Poďakova-

nie patrí aj tým, ktorí pomáhali pri Hradných slávnostiach. Aj vďaka vám to bol, pre nás, najúspešnejší rok. Osobitné „poďakovanie“ patrí aj poľovníkom, ktorí už druhý rok po sebe nasľubovali omnoho viac, ako dokázali splniť. Oprava. Dokázať by to dokázali, lenže či chceli... . Páni poľovníci, nevadí! Upozornili ma, že všetko nesplníte a našli sa v obci ľudia, ktorí vás zastúpili a pomohli. (M. Jeleň, J. Kaža) Ešte raz všetkým ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu! Peter Andraščík

Mladí archeológovia a ich dobrodružstvo v Muszyne V dňoch od 29. augusta do 2. septembra 2011, sme sa mládež z Kamenice, Lipian a Kyjova zo združenia Kamenná veža, zúčastnili pobytu v poľskej Muszyne. Všetci sme už nevedeli dočkať pondelka. Ten vytúžený deň konečne nastal a my sme sa s nadšením pobrali do Muszyny. Hneď po príchode sme sa išli ubytovať do hotela, ktorý bol priam báječný. Hneď po našom ubytovaní nás už čakala prednáška, ktorá bola v poľštine. ☺ Takže sme hneď v úvode zapínali svoje mozgové závity. ☺ Nasledovala hodinová pauza a tak šup na ďalšie 2 prednášky. Mali sme už aspoň malú predstavu o tom, ako by ma vyzerať nefalšovaný archeológ. Večer sme mali pripravenú zoznamku, keďže spolu s nami Slovákmi sa tejto akcie zúčastnili aj Poliaci. Netrvalo dlho a my sme sa skamarátili. Hneď na ďalší deň sme si boli vyskúšať prácu archeológa v teréne. A poviem vám, vôbec to nie je sranda. Najprv potrebujete všetko dôkladne odmerať a potom zakresliť miesto „činu“. ☺ Po tejto namáhavej práci sme si oddýchli

na kúpalisku, kde sme sa vybláznili do posledných síl. Na stredu sme mali naplánovaný „menší“ výlet, ktorý trval celý deň. Poprechádzali sme sa po troch hradoch a dozvedeli sa o nich rôzne zaujímavosti a ich legendy. V štvrtok nás čakala prechádzka po Muszyne. A aj po lese. ☺ Tento deň sme ukončili poslednou prednáškou. A pizzou, ktorej kúsok bol veľký ako moja ruka od prsta k lakťu. ☺ Taktiež sme si začali uvedomovať, že sa náš výlet blíži ku koncu. Ani nás nenapadlo, že sa to tak rýchlo skončí. Piatok. Náš posledný deň. Pozreli sme si v Poľsku ešte drevené kostolíky a spolu s našimi poľskými priateľmi sme prekročili naše štátne hranice. V autobuse bola celý čas skvelá atmosféra. Na ceste domov sme si pozreli hrad Plaveč a lipiansky kostol. A samozrejme aj náš Kamenický hrad, ktorý sa Poliakom veľmi páčil. Po tomto našom poslednom spoločnom zážitku nasledovala ťažká rozlúčka. Nikdy nebudem ľutovať, že som sa zúčastnila tohto dobrodružstva. Spoznala som super nových ľudí a zažila veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov. ☺ Zuzana Bačová


17

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Kameničan śe zamišľa Ňemace dakedi taku dzeku śe kus zamiśľec nad tim, jake mi Kameňičaňi sme? Či zme inakše, jak ľudze z druhich dzedzinoch? Co sebe o sebe miśľime? Tu každi z vas, mile čitaťeľe, sebe može odpovedzec. Aľe neda śe odpovedzec bes teho, žebi zme kus neznaľi, jak buľi Slovaci hodnocene f skoršich rokoch. Bo toto hodnoceňe idze z nami cez calu našu historiu a, priznajme sebe, i naš pohľad na nas, či chceme, či ňechceme, s teho vichodzi. Už v roku 1847 višla jedna kniška, dze

śe charakterizovali vlastnosci nas, Slovakoch, dze, okrem našej dobroserdečnosci, pohoscinnosci, buľi spomenute tote charakteristiki Slovakoch (a tak i o nas – Kameničanoch): − naučena bezmocnosc (inakši povedzene: prestavam śe snažic, kedz śe mi nedari) − odevzdanosc osudu, − uprednostňujeme preživaňe (či skorej živoreňe) pred pulnohodnotnim životom, chtori bi sebe vižadoval vecej snažeňa,

−s

prebačeňim zhovedzilosc, po ňeškajši nizki materializmus, kedz žijeme ľem žebi zme sebe uspokojovali tote najzakladňejše potrebi - hlad, smad, spaňe, ľubeňe, − uzkoperśosc a malovernosc (to ked chiba veľkodušnosc a schopnosc nadchnuc śe pre veľke veci), − uzaviraňe śe do sukromnej uliti namesto verejneho angažovaňa na prospech šickich a spoločneho dobra (napravu spoločenskich nešvaroch žebi za nas dachto vibavil, ňe mi).

(z knihy M. M. Hodža: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo, 1847)

chod studenej vlny - kameničanky A i mi, Kameničani, mame eśči jednu Kratka anketa: „šumnu“ vlasnosc o chtorej śe piše Pitaľi sme śe ľudzi z okolitich śe tam vybrali na vlaku nakupovac ju v basničke tu v totim v ramčeku. dzedzinoch:

Závisť, naše nešťastie

Ako vieme, v nebi nemá žiadna krivda miesta, Pán Boh dobrých odmeňuje a zlých zasa trestá. Raz sa Bohu zapáčilo v Jeho svätej vôli, že odmeny v nebi dával tým, čo dobrí boli. Angličan sa uplakaný prvý k Bohu dostal, poklonil sa, jak sa patrí, potom smelo povstal. „Pane Bože,“ takto vraví, „buď Ti večná chvála, len Ťa prosím, zaratuj nám nemocného kráľa.“ Za Anglíkom došiel Nemec, po vojensky zdraví a, v pozore stojac, takto Pánu Bohu vraví: „Môj národ je porazený, slabý v tejto chvíli, daj mu preto, milý Bože, jednoty a sily.“ Nasledoval malý Talian, otrhaný, bosý, pokľaknúc si, Pána Boha, takto pekne prosí: „V Taliansku je mnoho ľudí, ale málo chleba, daj nám preto kolónie, veľmi sú nám treba.“ A tak národ za národom žiadosti si nosia, a všetci len dáke dobro pre svoj národ prosia. Konečne pred Pána Boha došiel Slovák mladý, taký vám bol, až Stvoriteľ s úsmevom naň hľadí. „Čo si žiadaš, milý synku,“ Slovákovi riekne, a náš Slovák takto vraví, ukloniac sa pekne: „Krásnu kozu dala mi raz dobrotivosť Tvoja, lež nešťastie prišlo na mňa, zdochla koza moja.“ „Tak by si chcel druhú kozu?“, Boh sa pýta na to, tešiac sa, že Slovák nechce striebro ani zlato. Lenže Slovák krúti hlavou: „Ja chcem čosi iné. Môj sused má krásnu kozu, nech aj jemu zhynie.“

„Co bi sce povedzeľi o Kameničanoch?“ Dufam, že śe našo krajše polovički i kamenicke chlopi neuraźa a že totu basničku a dalše charakteristiki prijmu s nadhľadom. Isto ňe šicko plane je pravda, to ľem druhe o nas tak hvareľi, bo nam isto hoc co zavidzeľi. Šak to tak biva, že o dobrim ľudze neradzi rozpravjaju, no ňe?

... pchaju śe perše do autobusu, predbehuju śe u dochtora ... Kameničan je śmeli – bo še nebal prisc ešči jak slobodni do nas domu ... pusobi jako bohač z bohatej dzedzini. ... Kameničanka šedne do vlaku a už ji kolbasu. ... Kameničan chlop? Ta je väčšinu pod papuču. Na svuj názor śe pita svojej ženy. ... Kameničani radzi chodza do koscela, ale neradzi sluchaju farara ... ja nebudzem nikeho posudzovac, bo chodzim na prijimaňe ... Kameničani – to bars serdečne, uprimne a take ľudske ľudze.

Už v pejdześatich rokoch sebe dzeci v Červenici śpivali: Už som prešol tri stolice, nevidzel som take rice, jak kamenicke dzifky maju, śviňe do nich zaviraju. A ked śviňe ta i huśi, Dufam, drahe Kameničani, že šicko śe tam zmescic muśi. som vas neznechucil, nebujce śe, a ked huśi, ta i kačky, je v nas veľo dobreho, ľem śe ho bo jich maju jak vejačky. nehaňbime v sebe pohľedac ... abo keď mali daco fajne a ukazac druhim. Ale muśime śe a vidzeli jak idu Kameničanky - i poznac a i sebekriticki priznac, „Ta to skrijce, bo už idu Kameni- že mame i slabini, nad chtorima čanky.“ śe možeme i zamiśľec a tak śe ... v časoch ko munizmu i možno zmeňic ku lepšemu. v teľevizoru hlaśili do Košic priMilan Gladiš st., Ján Ščecina

A na koňec mudrosci mudrich: „ Šickemu možno „Najjemňejša žeľeň odolac, ľem ňe dob- śe pcha cez najtvarru“ ( Rousseau) dšu źim, cez praskli„Dze je človek, tam ny medzi skalami. A Ján Okál je priležitosc robic tak je to i s dobrom. dobro“ (Seneca)

Keď to počul dobrý Pán Boh, osmutnel nám celkom, toto, rečúc Slovákovi, v tom zármutku veľkom: „Kým tá závisť preukrutná v srdci vašom bude, nechcem v nebi ani počuť o slovenskom ľude.“

Žadny klin aňi mlatek śe nemože rovnac zo śilu dobreho a uprimneho človeka.“ (Thoreau)

Závisť - latinsky - invidia, čo znamená - pozerať so zlým úmyslom. Je to jedna z ľudských emócií, ktorá spočíva v túžbe po niečom, čo nemáme, ale čo má niekto iný. Závistlivý človek sa snaží získať predmet tejto túžby často i za cenu zavrhnutiahodných činov.


18

číslo 3/2011

www.kamenica.sk

Šport - futbal V nedeľu 31. 7. 2011 v popoludňajších hodinách sa konal futbalový turnaj o Poh��r starostu obce Kamenica za účasti našich dvoch zástupcov Old boys, mužstva Dospelých a pozvaných TJ SOKOL Ľubotín, TJ MINČOL Kyjov. Medzi zápasmi dostali príležitosť zasúťažiť si deti v štyroch kategóriách.

Víťaz turnaja

Old boys Kamenica Kamenické mužstvo dospelých vyvrátilo šumy, že mužstvá zo susedného okresu si odvezú najcennejší pohár. Mladíci v A-mužstve vyhrali, druhé miesto Kyjov, tretí boli hráči Ľubotína a na poslednom mieste skončili naše bývalé, ale stále žiarivé hviezdy Old boys. Marek Bakoň Súťaže ročníka 2011/2012 ObFZ Prešov, v ktorých účinkujú (3.B trieda), dorast (1. trieda) a žiaci (2.E trieda) sú plne rozbehnuté.

aj

naše

družstvá

dospelí

Výsledkový servis Dospelí 3.B trieda: 1. kolo 2. kolo 4. kolo 15.kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo

OVČIE - KAMENICA 0:8 (0:4) KAMENICA – KRIVANY 2:1(2:1) TERŇA - KAMENICA 1:1 (0:1) KRIVANY – KAMENICA 1:0 (0:0) KAMENICA - BREZOVIČKA 2:1 (2:0) VÍŤAZ - KAMENICA 1:4 (0:3) KAMENICA - MEDZANY 3:2 (0:1) HRABKOV - KAMENICA 0:5 (0:3)

góly: 4 Vranka R., Piskura J.,Hovanec S.,Gabor góly: Vranka R., Piskura J gól: Andraščík P. góly: Molnár T., Hovanec S. góly: 2 Molnár T., Timura D., Hovanec D. góly: Poremba M.(11m), Andraščík M., Hovanec D góly: 3 Andraščík M.,Varecha V., Vanka R. Z tabuľky po 8. kole: 3. Kamenica 8 6 1 1 25 : 7 19

Dorast 1. trieda: 1. kolo 3. kolo 4. kolo 5. kolo 6. kolo 2. kolo 7. kolo 8. kolo

PETROVANY – KAMENICA 4:0 (1:0) JAROVNICE - KAMENICA 4:0 (1:0) KAMENICA – KENDICE 1:4(0:1) BREZOVICA -KAMENICA 3:5(2:2) VEĽKÝ ŠARIŠ - KAMENICA 0:2 (0:1) KAMENICA - DUBOVICA 2:2(1:0) KAMENICA - ROŽKOVANY 4:2 (3:0) CHMIN.N.VES - KAMENICA 8:0 (3:0)

15. kolo

KAMENICA - GREGOROVCE 7:1 (1:0)

9. kolo 10. kolo

KAMENICA - CHMIŇANY 3:8 (1:6) ZÁBORSKÉ - KAMENICA 1:0 (0:0)

gól: Pešta F. góly: 3 Pešta L., Tarasovič P., Malcovský M. góly: 2 Pešta L. góly: Malcovský M., Urda M. góly: 2 Červeňak M., Malcovský M.,Urda J. góly: 3 Vranka R., Urda M., Andraščik D., Maľcovský J., Červeňak M. góly: 2 Pešta L.,Urda J. Z tabuľky po 10. kole:

11. Kamenica 11 4 1 6 24 : 37 13

Žiaci 2.E trieda: 1. kolo 2. kolo 3. kolo 5. kolo 6. kolo 7. kolo 8. kolo

ROŽKOVANY - KAMENICA 0:5 (0:3) KAMENICA – TORYSA 2:1 (2:1) POLOMA - KAMENICA 4:3 (2:2) KAMENICA - KRIVANY 2:1 (0:0) KRÁSNA LÚKA - KAMENICA 2:0 (0:0) KAMENICA - Š. DRAVCE 4:1 (2:1) KAMENICA - ROŽKOVANY 2:2 (2:2)

góly: 3 Haščák M., 2 Huňady T. góly: Haščák M., Molnár M. góly: 2 Haščák M., Harenčár M. góly: Haščák M., Huňady T. góly: 2 Huňady T., Guľaš D. góly: Haščák M., Molnár M. Z tabuľky po 8. kole:

3. Kamenica 7 4 1 2 18:11 13


19

kamenicanoviny@gmail.com

október 2011

Šport - stolný tenis OSST Sabinov - 5. liga, muži 2010/2011 Tabuľka súťaže po 26. kole - Základná časť # 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

Mužstvo

Jarovnice A Sokol Jakubova Voľa A Dubovica A Pečovská N. Ves A Torysa B Šarišské Michaľany C Sabinov B Kamenica A Jakovany A Sabinov C Dubovica B Š. Dravce A Kamenica B

U 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24 24

V 20 16 17 15 16 13 13 11 11 7 5 1 1

R 2 2 1 3 1 4 3 1 0 1 0 1 1

P 2 6 5 6 7 6 8 12 13 16 19 22 22

K 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0

Sety 1042:508 974:628 934:665 917:637 951:618 808:738 943:687 781:794 817:794 629:939 522:988 439:1077 408:1092

Zápasy 316:116 281:151 273:159 267:165 276:156 238:194 267:165 206:226 212:220 156:276 137:295 96:336 83:349

Body 66 58 58 57 57 53 53 47 46 39 34 27 27

VU

VS

VZ

VB

1-0-1-0

68:61

18:18

4

1-0-1-0

61:68

18:18

4

1-0-1-0

71:58

22:14

4

1-0-1-0

58:71

14:22

4

2-0-0-0

76:60

22:14

6

0-0-2-0

60:76

14:22

2

1-1-0-0

79:58

22:14

5

0-1-1-0

58:79

14:22

3

Rozpis zápasov ligy v st. tenise 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15

So So So So So So So So So Št So So So So So

Viac na: www.pinec.info

17.9.2011 24.9.2011 1.10.2011 8.10.2011 15.10.2011 22.10.2011 29.10.2011 5.11.2011 12.11.2011 17.11.2011 19.11.2011 26.11.2011 3.12.2011 10.12.2011 17.12.2011

16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00 16:00

Torysa A : Kamenica A Kamenica A : Šarišské Michaľany C Sabinov C : Kamenica A Kamenica A : Sabinov B Krivany A : Kamenica A TJ Pečovská N.Ves A : Kamenica A Kamenica A : Brezovica B Dubovica B : Kamenica A Kamenica A : Jarovnice A Š. Dravce A : Kamenica A Kamenica A : TJ Pečovská N.Ves B Jakovany A : Kamenica A Kamenica A : Jakubova Voľa A Dubovica A : Kamenica A Kamenica A -


20

číslo 3/2011

www.kamenica.sk

Kameničan inzeruje Ponúkame zachovalú gaučovku svetlohnedej farby. K odberu ihneď vo veľkosklade v Špárovskom jarku. Pri rýchlom odvoze zľava, alebo sprava. Sklad je neustále dopĺňaný novým tovarom rôzneho sortimentu. Širšia ponuka aj v našich pobočkách Kijašle, Hliník, Pod hradom, Pod baňu. Zn: Veľkosklad odloženého tovaru s. r. o. (s rozumom obmedzeným).

Na zamyslenie Brány raja Vojak menom Nobušige prišiel k Hakuinovi a spýtal sa: „Je naozaj raj a peklo?“ „Kto si?“ vyzvedal sa Hakuin. „Som samuraj,“ odvetil vojak. „Ty a vojak?“ vykríkol Hakuin. „Aký vládca by ťa chcel za svoju stráž? Vyzeráš ako žobrák!“ Nobušigeho to tak rozzúrilo, že začal vyťahovať meč, no Hakuin pokračoval: „Tak ty máš meč! Asi je príliš tupý, aby mi odsekol hlavu.“ Ako Nobušige meč vytiahol, Hakuin poznamenal: „Tu sa otvárajú brány pekla!“ Na tieto slová samuraj, postrehnúc majstrovo sebaovládanie, zasunul meč späť do pošvy a uklonil sa. „A tu sa otvárajú brány raja,“ povedal Hakuin. Zdroj: Internet

Srandovisko Príde turista do Kamenice a pýta sa: − Prosím vás, viete mi poradiť, ako sa najrýchlejšie dostanem na hrad? − Sce pešo, abo motorom? − Autom. − Tak podľa mňe pešo.

Ako bonus pridáme sánky do snehu aj do trávky.

Pred 20-timi rokmi: Dôjde turista do Verbin, vybehne na salaš a pýta sa baču: „Bača, povedzte mi, kde sa tu v dedine páli slivovica?“ Bača sa zadíva dole do dediny a odpovie: „Vidíš tam ten kostol v dedine?“

Zachovanie kamenického kultúrneho dedičstva Milí spoluobčania! Prosíme vás o poskytnutie (zapožičanie, darovanie) fotografií z minulých rokov, na ktorých je zachytené to, čo ostalo iba v našich spomienkach - zaujímaví ľudia, staré stavby, ulice, nástroje, náradie, miesta... Zároveň vás prosíme o darovanie nepotrebných starých predmetov, nástrojov, výrobkov, obrazov,... Plánujeme vytvoriť archív fotografií a predmetov našej tunajšej histórie aj pre budúce generácie. Miesto: Obecný úrad v Kamenici, v prípade fotografií aj na našu emailovú adresu. Ďakujeme.

„Hej, vidím.“ „Tak okrem neho všade!“ Znace, jake ma kamenický orol rozpetie kridloch? Das tri metre. A kedz ľeci proci slunku? Vtedy ľen meter pejdzešat, bo z jednym kridlom sebe oči zaclaňa.

− − −

- Znaš Déži, co śe mi na tvojej Arane ľubi? - Neznam, co, Koloman, netuším. - Že je tvoja a ne moja! Poľicajt: „Dežo, dze ši bul fčera večar?“ Dežo: „Ja som ho nezabil.“ Poľicajt: „Koho?“ Dežo: „Vy sce ho nenašli?“

Víťazkou súťaže ... „Kameničaňi, ta to znace, co to toto?“ je Lucia Mizeráková. Za snahu reagovať dostáva knihu od pána Lazoríka.

Gratulujeme.

Na tomto čísle Kameničana sa spolupodieľali: Peter Andraščík, Zuzana Bačová, Marek Bakoň, František Darák, Milan Gladiš st., Martin Halčišák, Lucia Mizeráková, Jana Pavlinská, Ľudmila Pčolková, Jana Sabatulová, Ján Ščecina Grafická úprava hlavičky novín: Milan Gladiš ml. – zdroj: rytina z roku 1864 Textová a grafická úprava: Anna Čubová Spoločenská rubrika: Jana Diňová, grafická úprava: Vladimír Gladiš Jazyková úprava: Viera Urdová Finančná podpora a distribúcia: Obecný úrad Kamenica


Kamenican 3