Issuu on Google+

Ročník 1 číslo 1/2011

Úvodník Diamanty v nás Istý Peržan, menom al-Hafíd, mal neďaleko rieky Indus farmu. Bol so svojím životom spokojný, až kým mu jedného dňa budhistický mních neporozprával o existencii diamantov cenených tak vysoko, že by si za ne mohol kúpiť sto takých fariem. Myšlienka na diamanty mu nedala spávať, a tak predal farmu, vzal všetky svoje úspory a vydal sa na západ nájsť povestné lány diamantov. AlHafíd precestoval Blízky východ aj celé Stredomorie. Keď sa zastavil až na brehoch Atlantiku a zistil, že minul všetky svoje peniaze bez toho, aby našiel čo i len jeden diamant, vrhol sa v zúfalstve z gibraltárskej skaly. Medzičasom sa muž, ktorý prevzal alHafídovu farmu, chystal napojiť svoju ťavu. Pritom si všimol v blate kameň, ktorý žiaril všetkými farbami dúhy. Vzal ho domov. Keď ten kameň zbadal mních, spoznal, že ide o diamant. Farmár ho teda vzal na miesto, kde kameň našiel a spolu tam objavili v blate ešte mnoho ďalších takýchto drahokamov. Tak vraj bolo objavené slávne diamantové ložisko v Golconde, odkiaľ pochádza aj svetoznámy diamant Kohinoor... Keby sa alHafíd nevybral za falošnou vidinou a neprestal obrábať svoju záhradu, onedlho by narazil na najväčšie diamantové ložisko na svete.

Milí Kameničania! „Diamanty“ sú uložené v nás alebo celkom blízko pri nás. Každý z nás je obdarovaný talentmi, ktoré by mali slúžiť jemu a spoločenstvu ľudí v blízkom či vzdialenejšom okolí. Je to bohatstvo v tom najširšom slova zmysle, teda nielen to materiálne. A predovšetkým tie najjednoduchšie veci, ktoré, chvalabohu, zatiaľ v našom prostredí väčšinou pokladáme za samozrejmosť a ani si ich často neuvedomujeme, sú na dosah a môžu nás tak veľmi obohatiť. Veď či spoločenstvo rodiny, priateľov, ochota nezištne pomáhať blížnemu, láskavá starostlivosť o chorých,

starých, bezvládnych, obeta pri výchove detí so snahou venovať im svoj čas, schopnosť potešiť blížneho v núdzi,... nie sú tým, čo z nás robí lepších ľudí? A potom či aj využívaním našich schopností neobohacujeme v konečnom dôsledku aj spoločnosť? Je len na nás ako a či vôbec to bohatstvo v sebe objavíme a ako ho využijeme. Aj u nás, v Kamenici, áno, aj my všetci máme talenty, všetci sme schopní, talentovaní, ... sme bohatí. Otázka je, či sme v sebe talenty už objavili (hľadali sme ich vôbec?), alebo či sme ich už začali aj využívať. Tu by som možno pripomenul evanjeliové podobenstvo o talentoch s nepriamou výzvou na aktivitu - všetci dobre vieme, ako dopadli tí, ktorí sa báli alebo sa im jednoducho nechcelo. Predsa aj al-Hafíd z úvodu príspevku prejavil aktivitu s cieľom získať viac, aj keď o jeho motivácii možno polemizovať. Prečo takýto úvod? Nuž, ak vyššie uvedené všeobecné myšlienky aplikujeme na náš tunajší všedný kamenický život, naša obec sa môže začať meniť, a je len na nás, či k lepšiemu. Veríme, že medzi nami je veľa ľudí s „otvorenými očami“, ktorých veľa vecí u nás mrzí, ktorí vedia pomenovať problém, majú vízie a vedia ich aj naplniť, ale možno sú aj takí, ktorí chcú veci meniť k lepšiemu, ale nevedia, s kým a ako začať, .... Z dôvodu objektívnej potreby a všeobecnej užitočnosti sa teda malá skupina ľudí rozhodla urobiť pomyselný „druhý“ krok a pokračovať v prerušenom vydávaní písaných informácií o dianí v našej obci. Myslíme si totiž, že integráciou informácií, podnetov, plánov, ale aj negatívnych vecí, takto v písanej podobe, je možné problémy lepšie odkomunikovať a pripraviť základ pre ich riešenie a skvalitnenie nášho tunajšieho života. Na tomto mieste netreba zabudnúť na

tých, ktorí až do roku 2006 vydávali občasník s názvom Kamenické noviny, a ktorí ukázali, že sa to dá robiť kvalitne a na úrovni aj v amatérskych podmienkach (Ing. Marek Sabatula, neb. Eva Daráková, Lucia Molnárová, Pavol Molnár, Ing. Gabriela Jankurová, Mgr. Júlia Prevužňáková, Judita Goliášová, a iní, s podporou vtedajšej starostky obce Heleny Andraščíkovej, ...). Ďakujeme vám. Úprimne myslenú iniciatívu chceme podporiť symbolikou nového názvu a vzhľadu „Kameničana“. Našou snahou bude informovať o živote a dianí v našej obci vo vyššie uvedenom kontexte, teda nielen konštatovať skutočnosti, ale najmä povzbudzovať a nabádať nás všetkých k „bohatšiemu životu“. Zároveň vyzývame ľudí so snahou a dobrými nápadmi, ktorí by boli ochotní poradiť, prípadne pravidelne prispievať svojimi pohľadmi na život v obci a takto rozšíriť rady terajších tvorcov novín. Svoje príspevky, návrhy, názory môžete zasielať na emailovú adresu: kamenicanoviny@gmail.com. Noviny plánujeme vydávať pravidelne v tlačenej forme, v intervaloch, ktoré budú stanovené podľa množstva príspevkov. Určite by to však nemalo byť menej často, ako raz štvrťročne. Jednotlivé čísla budú uverejňované aj na webovej stránke obce (www.kamenica.sk), ktorú, mimochodom, tiež čaká rekonštrukcia. Poprajme si teda spoločne veľa chuti a nápadov k tomuto obnovenému dielu s cieľom prispieť k inej, lepšej Kamenici. Nech nám k tomu pomáha Pán Boh a na povzbudenie aj životná skúsenosť jedného z amerických prezidentov.

„Rob to, čo máš, s tým, čo máš, tam, kde si!“ (Theodore Roosevelt) © Sc


2

číslo 1/2011

www.kamenica.sk

Príhovor starostu Vážení spoluobčania! Významnou udalosťou v dejinách obce sú komunálne voľby. Ja osobne chcem poďakovať všetkým Kameničanom za dôveru, ktorú dali vo voľbách novozvoleným poslancom a aj mne. Pri tejto príležitosti chcem poďakovať bývalej starostke Helene Andraščíkovej za 17 ročnú prácu vo funkcii starostky obce a taktiež bývalému tímu poslancov. Viem, že sme sa rozhodli pre náročnú prácu, viem aj to, že prídu problémy a že občas nebude možné splniť vaše očakávania, ale chcem vás ubezpečiť, že spolu s poslancami obce sa budeme snažiť rozhodovať transparentne, spravodlivo, so zámerom zveľadiť obec a pri dôležitých rozhodnutiach nebudeme presadzovať stranícke záujmy, ale názory väčšiny voličov. Vážení spoluobčania, svoje funkcie sme prevzali 27. decembra 2010. Za nami sú už 3

mesiace z nového roka 2011 a pred obecnou samosprávou je množstvo úloh, ktoré by sme chceli riešiť už v najbližšom čase. Pred nami sa vynára otázka z akých zdrojov a prostriedkov zabezpečiť splnenie vytýčených cieľov. Z príjmovej časti rozpočtu obce naše zámery nebude možné realizovať. Našou snahou bude orientácia na mimorozpočtové zdroje a prostriedky z európskych fondov, ktoré bude možné použiť na začaté práce týkajúce sa regenerácie obce. Aj keď dobre vieme, že v súčasnej dobe sa samosprávy nachádzajú v kríze, ktorá sa aj naďalej prehlbuje, dovoľte, aby som upriamil pozornosť na tie aktivity, ktoré chceme realizovať ako prioritné: − v spolupráci so Správou povodia Hornádu a Bodvy budeme hľadať riešenie na úpravu potoka obce − vypracujeme Program hos-

podárskeho a sociálneho rozvoja obce s výhľadom do roka 2015 - so zámerom vytvoriť centrum obce v okolí kostola tieto priestory upravíme a vytvoríme miesta na parkovanie osobných áut, ďalšie parkovacie miesta pre osobné autá vytvoríme v priestoroch starého a nového cintorína. Bola skolaudovaná časť kanalizácie od Halčišáka Jozefa (pri starom cintoríne) po Gladiša Milana (Pod baňou) A druhá časť od ZŠ s MŠ po p. Figurovú Veroniku. Vážení občania, vymenoval som niekoľko aktivít z toho, čo obsahujú strategické plány sociálno-ekonomického rozvoja obce, pri realizácii ktorých očakávam ústretovosť všetkých organizácií v obci, ako aj vašu individuálnu ústretovosť. Sú pred nami 4 roky práce. Dúfame, že spoločnými silami sa nám podarí splniť vytýčené ciele, že vytvoríme podmienky

pre pokojný život občanov v našej obci. Všetkým vám želám veľa zdravia, pohody vo vašich rodinách a teším sa na vzájomnú spoluprácu. Môj príhovor ukončím slovami Matky Terezy: „Nič nevravím, keď nás kritizujú. Snažíme sa konať čo najlepšie a nechávame za nás hovoriť našu prácu“. Ladislav Urda starosta obce

Z obecného parlamentu I. zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 12. 2010 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie − rozhodnutie starostu obce, že odmena k platu v prvom roku volebného obdobia sa nebude vyplácať. − poverenie Mgr. Moniky Pribulovej, zástupkyňou starostu obce v rozsahu uvedenom v Organizačnom poriadku Obecného úradu v Kamenici odo dňa 27.12. 2010. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici konštatuje, že − zvolení poslanci obecného zastupiteľstva, a to Martin Andraščík, Jozef Beliš, Milan Gladiš, Ing. Andrej Poremba, Anastázia Porembová, Mgr. Monika Pribulová, Mgr. Jana Sabatulová, Ing. Ján Šomják a Ing. Jozef Triščík zložili zákonom predpísaný sľub poslanca obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici volí − predsedu komisie na ochranu verejného záujmu poslanca Milana Gladiša a členov Mgr. Moniku Pribulovú a Anastáziu Porembovú, − predsedu komisie na ochranu verejného poriadku poslanca Ing. Jozefa Triščíka,

− predsedu stavebnej komisie poslanca Jozefa Beliša, − predsedu komisie pre kultúru a šport Ing. Jána Šomjáka. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici určuje − v súlade so zákonom NR SR č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov v súlade s § 3 plat starostu obce v rozsahu určenom obecným zastupiteľstvom, t. j. súčin priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok krát 2,2 násobok (27/2010 – plný pracovný úväzok). Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje − starostovi obce dispozičné právo vo výške 2 000,- €, − starostovi obce používanie súkromného motorového vozidla pre služobné účely. II. zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 25. 01. 2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie − správu starostu o oboznámení sa s majetkom obce, doplnenú o odovzdávajúci, ako aj

preberajúci protokol, záznam o odovzdaní a prevzatí agendy starostu Obce Kamenica − správu hlavnej kontrolórky obce o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2010. − pridelenie poslaneckých obvodov poslancom obecného zastupiteľstva takto:

Poslanec - Obvod (čísla domov vrátane nových domov v tomto obvode) Milan Gladiš: 1–36, 543–562, Ing. Andrej Poremba: 38–106,114 Ing. Ján Šomják: 109–186, Anastázia Porembová: 188–255 Martin Andraščík: 256–315, Ing. Jozef Triščík: 317–388 Mgr. Monika Pribulová: 389–456, Mgr. Jana Sabatulová: 457–540 Jozef Beliš: 564–580, 586 a 587

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje − doplnenie jednotlivých členov komisií na návrh predsedov komisií: Komisia na ochranu verejného poriadku – Jozef Beliš, Mgr.

Ján Pták a Pavol Bača. Komisia stavebná – Ing. Andrej Poremba, Pavol Bača, Ing. Jozef Triščík, Milan Gladiš a Martin Andraščík.

Komisia pre kultúru a šport –

Milan Gladiš, Mgr. Jana Sabatulová, Anastázia Porembová a Mgr. Monika Pribulová.

− využívanie priestorov kultúrneho domu pre potreby ob-

čanov obce ako aj na kultúrno-spoločenské akcie usporiadané miestnymi spoločenskými zložkami. − žiadosť TJ Kamenica na usporiadanie tanečnej zábavy na deň 24. 4. 2011. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje − starostu obce jednať s Rímsko-katolíckym farským úradom v Kamenici ohľadom spolupráce pri úprave centra obce s víziou budovania sociálneho domu v nadväznosti na projekt Regenerácia a revitalizácia obce (druhá časť). − starostu obce v spolupráci s poslancom Milanom Gladišom sledovať výzvy na operačné programy rozvoja obcí a na obecnom zastupiteľstve predkladať správu o možnosti realizácie týchto programov v obci Kamenica. − starostu obce riešiť žiadosť občanov a to Andreja Drobňáka, Alfonza Sabatulu, Heleny Urdovej, Benedikta Pellu, Mareka Kaščáka a Filipa Ščecinu ohľadom úpravy potoka a cesty podľa možnosti obce a odstrániť panelové beneše v jarných mesiacoch tohto roku.


3

kamenicanoviny@gmail.com

apríl 2011

Z obecného parlamentu III. zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 11.02.2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici prerokovalo −predložený Návrh zmluvy o výkone správy majetku obce s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. bez pripomienok. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje 1.zverenie majetku obce Kamenica – do správy pre VVS, a.s. v účtovnej hodnote 297 689,00 € 2.podstatné náležitosti zmluvy o zverení majetku obce do správy VVS, a.s. Z celkového počtu 9 poslancov sa hlasovania zúčastnili 7 poslanci Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje −stavebnú komisiu preveriť možnosť odkúpenia pozemkov p.č. KN C 519 a 520 za účelom výstavby parkoviska pri novom cintoríne do najbližšieho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje −odkúpenie parcely za obecným úradom č. KN C 601/2 – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 1 191 m2 za cenu 4,00 €/m2, ktorej vlastníkom je Rímskokatolícka cirkevfarnosť Kamenica. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje −starostu obce vybaviť Rozhodnutie na výrub topoľov pri futbalovom ihrisku a pod Baňou. −starostu obce jednať s pani Emíliou Bednárovou, bytom Lipany, ul. Odbojárska č. 3 ohľadom odpredaja parcely č. KN E 265/401 – orná pôda o výmere 522 m2, ktorá sa nachádza pri miestnom futbalovom ihrisku a vlastníčka nedala súhlas k odpredaju pri vysporiadaní futbalového ihriska. IV. zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 16. 03. 2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľuje −výstavbu parkovísk pri starej materskej škole a nad ihriskom pri základnej škole. −Termín voľby hlavného kontrolóra Obce Kamenica na deň 27. 4. 2011. −úpravu rozpočtu Obce Kamenica – Rozpočtové opatrenie číslo 1/2011 – navýšenie príjmov a výdavkov – prenesené kompetencie pre Základnú

školu s materskou školou Kamenica vo výške 8 534,00 €. −povodňový plán Obce Kamenica. −žiadosť Ing. Mareka Sabatulu, Kamenica č. 614 o prenájom sály a kuchyne kultúrneho domu v Kamenici na deň 21. 5. 2011. −žiadosť pani Miroslavy Blaškovej, Kamenica č. 615 o prenájom sály a kuchyne kultúrneho domu v Kamenici na deň 5. 6. 2011 −zakúpenie a umiestnenie merača rýchlosti v Obci Kamenica v úseku Pomykal v smere zo Starej Ľubovne do Lipian. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici neschvaľuje −kultúrnospoločenské podujatia v priestoroch kultúrneho domu bez vopred schválenej žiadosti obecným zastupiteľstvom. −finančné prostriedky na zakúpenie pozemku pri novom cintoríne od pána Ľubomíra Čubu, Kamenica č. 457 a pána Vladimíra Piskuru, Kamenica 449. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje −starostu obce pripraviť finančný návrh na získanie dotácií:

Rekonštrukcia kúrenia na obecnom úrade Zateplenie budovy starej materskej školy −starostu obce v spolupráci so stavebnou komisiou pripraviť projekt v rámci obce Kamenica z programu Revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011. −stavebnú komisiu pripraviť odporúčajúce stanovisko k riešeniu havarijného stavu budovy starej materskej školy. −kultúrnu komisiu v spolupráci s poslancom pánom Milanom Gladišom koordinovať spoluprácu medzi Obecným úradom Kamenica a Kamennou vežou pri príprave Hier na Kamenickom hrade. −starostu obce upraviť priestor kotolne kultúrneho domu na spoločenskú miestnosť. Obecné zastupiteľstvo v Kamenici vyhlasuje −Deň jarného upratovania na deň 9. 4. 2011 (náhradný termín 16. 4. 2011) so zberom druhotných surovín (sklo, plasty, železo) v spolupráci so združeniami obce (FK, ERKO, Klub dôchodcov ...)

Správy z našej školy Významný deň pre predškolákov Deň plný prekvapení, prežili naši predškoláci 4. 2. 2011 pri zápise do 1. ročníka. V tento deň sa naša ZŠ zmenila na pevnosť kráľa Abecedára, ktorý prijímal do svojich rytierskych radov predškolákov - budúcich prváčikov. Pevnosť navštívilo 20 predškolákov spolu so svojimi rodičmi. Na predškolákov čakali začarované komnaty plné rôznych rytierskych úloh, pri ktorých učiteľom a rodičom predviedli, čo všetko už dokážu nielen v krátkom pásme básní

Fašiangová diskotéka Akoby šibnutím čarovného prútika sa naša škola premenila na miesto, kde si dali stretnutie rôzne rozprávkové bytosti,

a piesní, ktoré si pripravili v MŠ pod vedením pani učiteľky M. Andraščíkovej a E. Dvorščákovej, ale aj pri športových, matematických, výtvarných a jazykových úlohách, ktoré prekonávali v rôznych komnatách. V závere ich veľká zvedavosť a šikovnosť bola odmenená „pasovaním“ za rytierov I. rádu kráľa Abecedára. Všetci rytieri boli ovenčení slávnostnými stuhami a obdarovanými malými darčekmi. Slávnostný zápis zanechal v mnohých očividne

zvieratká, no aj indiáni, bojovníci a ďalšie zaujímavé povolania. V pekne vyzdobenej telocvični už od rána bolo všetko pripravené na zábavu. Po slávnost-

množstvo najrôznejších dojmov a pocitov. Zoznámili sa so školou, ktorá sa už čoskoro pre ne stane na dlhé mesiace dôverne známym prostredím. Budúcim prvákom prajeme veľa elánu pri zdolávaní prvých písmen, veľa nových kamarátov a príjemných zážitkov vo ,,veľkej škole“. SJ

nom otvorení nasledovalo predstavenie masiek po jednotlivých triedach a tanečné kolo, v ktorom sa masky ukázali vo svojej kráse. Potom sa už rozprúdila tanečná zábava.

Každý sa veľmi dobre zabavil a veru, nikomu sa nechcelo ísť domov. Tešíme sa na ďalšiu fašiangovú diskotéku... ZŠ


4

číslo 1/2011

www.kamenica.sk

Správy z našej školy Školský ples Každoročne na prelome mesiaca január a február ZŠ s MŠ a Rodičovská rada pri ZŠ s MŠ organizujú školský ples. Bolo tomu tak aj tohto roku a dňa 29. 1. 2011 sa uskutočnil v priestoroch reštaurácie IMPÉRIO už VIII. školský ples, na ktorom sa zišla asi stovka zábavychtivých rodičov a priateľov školy. Hneď v úvode vystúpili naši žiaci s krátkym kultúrnym programom. Speváckym súrodeneckým duom sa predstavili Miroslava a Dominik Halčišákovi a ľudovým rozprávaním žiačky Miroslava Halčišáková a Viktória Vargová. Nechýbal ani

„Meky Žbirka“ a jeho Atlantída v podaní Ing. Stanislava Turáka za hudobného sprievodu Mgr. M. Halčišáka. Po tomto krátkom programe nás srdečne privítal p. riaditeľ školy Mgr. Martin Halčišák a spolu s predsedníčkou Rodičovskej rady J. Goliášovou a p. starostom Ladislavom Urdom slávnostne otvorili školský ples. Do tanca hrala hudobná skupina JUNO z Čirča a polnočným rozptýlením pre pánov bola brušná tanečnica, ktorá nám predviedla orientálne tance. Zdá sa že sa všetci dobre zabavili a ples bol úspešný. Chceme sa

„Náš učiteľ, náš učiteľ“ Slávnostnou akadémiou 25. marca 2011 si učitelia nášho regiónu a našej obce pripomenuli Deň učiteľov. Slávi sa ako spomienka na narodenie Jana Amosa Komenského (28. 3.). V úvode všetkých privítal primátor mesta Lipany Ing. Eduard Vokál. Poukázal na dôležitosť všetkých povolaní, ale za týmito povolaniami vždy stáli ruky a úsilie našich učiteľov. Ruky pani učiteľky, ktorá nám nahrádzala mamu

poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnej organizácii plesu a tešíme sa znovu o rok už na IX. ZŠ školský ples.

v škôlke. Ruky učiteľov, ktorí nás učili písať a čítať prvé písmenká. Učiteľov, ktorých prísnosť sme pochopili až v dospelosti. Ďakujeme všetkým za ich zodpovednú prácu.

„Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž rád. Veď dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených ľudí.“ (J. A. Komenský) SJ

Otvorenie ihriska s umelou trávou ly. Zápasy komentoval Karol Polák, čím − vytvoriť podmienky pre zmysluplné Vybudovanie viacúčelového ihriska s umelou trávou v areáli Základnej školy s materskou školou v Kamenici bolo potrebné z dôvodu nedostatočných priestorov na vyučovanie telesnej výchovy . Pred samotnou výstavbou ihriska sme pripravili terén premiestnením detských preliezok do inej časti areálu školy. Táto práca bola vykonaná brigádnickou formou za účasti rodičov. Ako sponzorský dar pán Pavol Dinis poskytol stavebný stroj, s ktorým dobrovoľne popremiestňoval ťažké železobetónové konštrukcie. S výstavbou ihriska sme začali 15. júla 2010. Výstavbu realizovala firma Maro, s r.o. Sučany. Slávnostné otvorenie ihriska s umelou trávou sa uskutočnilo 12. novembra 2010. K sviatočnej atmosfére svojou prítomnosťou prispel známy slovenský športový komentátor Karol Polák, ktorý spolu so starostkou obce Helenou Andraščíkovou a riaditeľom školy Martinom Halčišákom slávnostne prestrihli zelenú stužku za účasti občanov našej obce. Po úvodných príhovoroch a krátkom kultúrnom programe nasledoval slávnostný výkop. V priateľských zápasoch si zmerali sily žiaci našej školy a svoje futbalové umenie predviedli učitelia, rodičia a priatelia ško-

prispel k správnej športovej atmosfére.

Celé naše úsilie spojené s výstavbou viacúčelového ihriska smerovalo k splneniu týchto cieľov: − rozšíriť priestory na vyučovanie telesnej výchovy, − využívať ihrisko na mimoškolskú činnosť,

trávenie voľného času pre všetkých našich spoluobčanov a takýmto spôsobom podporovať zdravý životný štýl, − športovým vyžitím v areáli našej školy pôsobiť v oblasti primárnej prevencie pri požívaní návykových látok medzi mládežou našej obce. Mgr. Martin Halčišák


5

kamenicanoviny@gmail.com

apríl 2011

Zo života Združenia Kamenná veža Drahí spoluobčania,

na začiatok by som sa vám rád predstavil. Volám sa Peter Andraščík a som členom ZKV už od jeho vzniku. Ako najmladší člen som dostal tú česť predstaviť vám naše združenie, ktoré tohto roku oslávi 6. výročie od svojho založenia. Keď sa povie „Kamenná veža“, tak väčšina obyvateľov si možno spomenie na Kamenický hrad a s tým spojený turistický chodník, Hry na Kamenickom hrade a brigády zamerané na obnovu a konzerváciu hradných múrov. No to je len zlomok práce, ktorú sme vykonali. Rád by som vám priblížil fungovanie združenia od svojho vzniku až po dnešok. Hlavným cieľom ZKV, zakotveným v stanovách, je propagácia, záchrana, obnova a rekonštrukcia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, zrúcaniny hradu Kamenica. Stalo sa to 5. 7. 2006. V ten krásny slnečný deň som na pozvanie kamaráta prišiel na Kamenický hrad, kde som sa nečakane stal členom Združenia na záchranu NKP Kamenického hradu. Keď som bol malý, tak som sa zaujímal o históriu obce a tešil som sa, až raz vyrastiem a nájdem nejaký zakopaný poklad. To sa mi aj podarilo a nemusel som ani kopať. Našiel som nových kolegov - kamarátov. Spoznal som a spolupracujem so skvelými ľuďmi, bez ktorých si neviem predstaviť fungovanie združenia. Dúfam, že zdieľajú podob-

ný názor a tiež ma tam radi vidia, tak ako ja ich. Vrátim sa naspäť k podstate tohto článku. Začiatky sú vždy najťažšie a asi nikto neobľubuje „papierovačky“. Možno len náš predseda a výkonný riaditeľ ZKV Ing. Vladimír Kuchár, ktorý sa stal machrom v písaní grantov a aj vďaka ktorým zabezpečujeme našu hlavnú činnosť. Prvé získané finančné prostriedky znamenali prvú prácu na NKP. Od malých brigád na vyčistenie hradného areálu, až po dôležité dokumentácie pre našu nasledujúcu činnosť. Geodetické zameranie hradu a Statické posúdenie objektov patria medzi naše prvé úspechy. V roku 2009 sme zrealizovali I. etapu architektonickohistorického výskum hradu Kamenica. Prvýkrát sa na hrade realizoval archeologický výskum, ktorým sme dokázali prítomnosť časti múru. Zvyšky nájdeného múru zmenili celkový pohľad na východný palác. Vybudovali sme náučný chodník pri ktorom turisti nájdu užitočné informácie o hrade a jeho histórii, prírode, cirkvi, obci ,rastlinstve a živočíšstve na hradnom kopci, šľachtických rodoch... V roku 2010 sme pokračovali v už začatých prácach. V prvých mesiacoch sme organizovali 5 brigád zameraných na vyčistenie areálu od náletovej vegetácie, kosenie, úpravu turistického chodníka a výrub stromov, ktoré deštruovali zvyšky múrov. Pokračovali sme v archeologickom výskume, ktorým sme sa dostali až k základom múru východného paláca. Na desať dní sme si pozvali v spolupráci s OZ I N E X zahraničných dobro-

voľníkov, ktorí nám pomáhali pri našej práci a ktorým sme sa snažili predstaviť našu krajinu a náš región. Tie slová vďaky, ktoré nám tlmočili pri odchode, hovorili za všetko... Rok 2010 sa zapíše aj do histórie, lebo po stáročiach chátrania múrov sme položili základný kameň a domurovali časť múru, čím sme ho zabezpečili proti spadnutiu. V začatej práci chceme pokračovať aj tento rok. Členovia združenia sa zúčastnili na konferencii o prihraničných hradoch v Poľsku v meste Muszyna, ktoré je našim partnerom. V rámci nášho členstva v Združení Zachráňme hrady sme sa zúčastnili konferencie v obci Brekov. Konferenčný rok zavŕšil pán Milan Gladiš s manželkou Danielou v Bratislave za účasti ministra kultúry SR na konferencii O hradoch Slovenska. Posledné roky sme organizovali v spolupráci s obcou Kamenica Hry na Kamenickom hrade. Asi nemusím bližšie približovať. Najznámejšia jednodňová akcia, kde sa stretávame s našimi kamarátmi a rodinnými príslušníkmi. Myslím si, že každým rokom stúpa jej kvalita, čomu nasvedčuje aj zvyšujúca sa účasť. Čo v roku 2011? ... pokračujeme v cieľoch zakotvených v stanovách združenia a začatej práci. O našich akciách vás budeme informovať na internetovej stránke www.kamennaveza.sk. V prípade záujmu o bližšie informácie sa s nami skontaktujte, či už prostredníctvom mailu, telefónom, alebo osobne. Sme otvorené združenie a vítame každú pomoc! Keď som už pri tej pomoci. Vo svojom mene by som sa chcel poďakovať všetkým členom nášho združenia za ich doterajšiu prácu, no ešte väčšia vďaka patrí ľuďom, ktorí nám pomáhajú v našej činnosti. Tešíme sa na vašu pomoc aj v roku 2011! Peter Andraščík

Rok 2011 je Európskym rokom dobrovoľníctva Existuje niekoľko definícii dobrovoľníctva a dobrovoľníka dostupných v zahraničí i u nás. Vo všeobecnosti však môžeme

tvrdiť, že dobrovoľníkom/dobrovoľníčkou je ten človek (latinsky voluntarius = ochotný, naklonený), ktorý dáva zo svojho osobného času, energie, vedomostí a schopností v prospech činnosti, za ktorú

nedostane finančnú odmenu, no získava osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy nové priateľstvá a životné skúsenosti. ZI


číslo 1/2011

6

www.kamenica.sk

Duchovné slovo Rok svätého Ondreja Jeden z tých, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On ihneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. (Jn 1: 40 – 41). Príbeh o povolaní prvých učeníkov v Jánovom Evanjeliu sa skončil poznámkou, že jeden z dvoch učeníkov, Ondrej, bol brat Šimona Petra. Evanjelista nepredstavuje Ondreja a Petra ako dva nezávislé osudy, ako dve oddelené osoby, ale ako bratov. Aj Matúšovo a Lukášovo Evanjelium uvádza, že Ondrej a Peter boli bratia. Po prvom stretnutí s Ježišom sa Ondrej odobral najprv za svojím bratom. Po návšteve u Ježiša sa Ondrej – predtým učeník Jána Krstiteľa – nevrátil späť k Jánovi, ale išiel k svojmu bratovi Šimonovi, o ktorom evanjelista doteraz nehovoril. Ján upresňuje, že Ondrej, hneď po pobyte u Ježiša, vyhľadal svojho brata. Pravdepodobne to urobil v ten istý deň, bez čakania alebo odkladania. Neuprednostnil iné aktivity a záväzky, ale – po objavení nových životných priorít – okamžite išiel za bratom Šimonom Petrom s radostnou správou o Ježišovi. Vrcholom Ondrejovej prvej skúsenosti s Ježišom nebolo pohodlné prebývanie na mieste, kde býval Ježiš, ale nájdenie svojho brata s cieľom priviesť ho k Ježišovi. Cieľom nasledovania Ježiša teda nie je prebývanie v istom druhu duchovného blahobytu, ale zapálenie svetla vo svojom vnútri, ktoré práve tým, že je svetlo, nemôže neosvecovať svoje okolie. Stretnutie medzi dvoma bratmi nemalo charakter slepej náhody, ktorej veria ľudia bez viery v dynamike ich bežného života. Ondrej nestretol Šimona tak, ako človek náhodne narazí na kolegu či starého známeho, ktorému sme sa možno dokonca aj roky úspešne vyhýbali. Ondrej Šimona

vyhľadal. To znamená, že Ondrej šiel za svojím bratom vytrvalo a cieľavedome, až kým ho nenašiel. Brat vyhľadal brata. Je však zaujímavé, že v Jánovom Evanjeliu je charakteristická táto činnosť práve pre Ježiša: on je ten, kto vyhľadáva iných. Vo svojej schopnosti nájsť Šimona ako keby Ondrej prebral Ježišovu funkciu, resp. sa s ňou stotožnil. Je paradoxné, že práve Šimona, ktorý sa neskôr stal Ježišovým námestníkom, nevyhľadal sám Ježiš, ale

miesto, kde Ježiš býval a ktoré Ondrej sám nedávno navštívil. Sloveso „priviedol“ prezrádza, že Ondrej osobne sprevádzal Petra a dohliadol, že tento došiel na miesto, na ktoré mal dôjsť a k osobe, ku ktorej mal prísť. Ondrej konal ako ozajstný strážca svojho brata, ako skutočný brat. Po skúsenosti s Ježišom Ondrej svojho brata ani inde priviesť nemohol. Ondrejova veľkosť spočívala v tom, že osobne priviedol Šimona Petra k Mesiášovi. Ondrej zohral kľúčovú úlohu v živote svojho brata: priviedol ho k Ježišovi. Takto ukázal vzor, v čom spočíva úloha a poslanie života kresťana - kňaza, rodiča, súrodenca, priateľa, kolegu, spolužiaka...– vyhľadať brata a prostredníctvom osobného bratského vzťahu ho privádzať k Ježišovi. Zvlášť v tomto posvätnom pôstnom čase pamätajme na všetkých, ktorí patria k našim rodinám, k našim priateľom a známym, a na tých, ktorí patria do našej farnosti, aby sme im, tak ako Ondrej svojmu bratovi, podali presvedčenie, že Ježiš je Mesiáš, a tak ako Ondrej svojho brata priviedli sme ich k Ježišovi.

Žičenie

Ondrej. Ondrej konal ako Ježiš, alebo Ježiš konal v Ondrejovi, keď vyhľadal toho, ktorý mal byť vyhľadaný. Človek Ondrej sa stáva miestom živého Boha v Ježišovi pri vyhľadávaní iného človeka. V každom prípade Ondrej podáva bratovi svoje presvedčenie, že Ježiš je Mesiáš. A priviedol ho k Ježišovi. Šli spolu na

Všetkým vám, sestry a bratia, prajem a vyprosujem tichú a na skutky pokánia bohatú pôstnu dobu, dobrú veľkonočnú svätú spoveď, radosť zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista, nádej a istotu, akú nám dáva živý a žijúci vzkriesený Pán a ktorú nám nik a nič nemôže vziať. K tomu všetkým vám, veriacim občanom Kamenice, zo srdca udeľujem svoje požehnanie a uisťujem vás o svojich modlitbách za vás. Mgr. Štefan Vaňo, duchovný

Dňa 14. mája v sobotu sa koná celonárodná púť Slovákov s rádiom Lumen do sanktuária Božieho Milosrdenstva v Krakowe. V sakristii kostola sa môžete záväzne prihlásiť zaplatením 10,- € na osobu. Veľmi ma poteší účasť birmovancov s rodičmi. Sobota 21. mája je deň, keď otec arcibiskup príde udeliť sviatosť birmovania. Vyše 80 mladých dievčat a chlapcov našej kamenickej farnosti prijme znak Daru Ducha Svätého a jeho 7 darov. Birmovancov povzbudzujem k dôkladnej príprave a rodičom pripomínam ich zodpovednosť. V nedeľu 5. júna budeme mať v našej farnosti slávnosť 1.sv. prijímania. Naši tretiaci po prvý raz budú mať plnú účasť na svätej omši a prijmú Pána Ježiša do svojich čistých sŕdc. Prosím vás, deti aj rodičia, o zodpovednú, nielen vonkajšiu prípravu na túto sviatosť. Piatok 17. jún patrí k veľkým dňom nášho farského spoločenstva. V tento deň náš dp. bohoslovec Matúš Poremba prijme prvý stupeň posvätného rádu – diakonát. Budúceho diakona odporúčam do vašich modlitieb.


7

kamenicanoviny@gmail.com

apríl 2011

Veľká noc Cena nášho života Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil: „Nuž, Pane, práve som nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú. Mám ich všetkých!“ „Čo s nimi budeš robiť?“ spýtal sa Ježiš. Satan odpovedal: „Chaa, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť a preklínať.

Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu!“ „A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš. „Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan. „Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš. „Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ta preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“ „Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal.

Veľkonočné ráno Po štyridsať dňovom pôste, po obradoch Veľkého piatku a v zvláštnom tichu, ktoré zažívame azda len na Bielu sobotu, keď prichádzame k Božiemu hrobu, zaznie slávnostné ,, Aleluja.“ Boh mocou svojej lásky dokázal víťaziť nad smrťou i hrobom. Božia láska, ktorou sa Boh sklonil vo svojom Synovi k nám

Veľkonočné zvyky vo svete Taliansko: ,,Buona Pasqua!“ Počas svätého týždňa sa veriaci modlia a pripomínajú si bolestivé chvíle utrpenia Krista. Za najväčšiu lahôdku sa považuje pečená jahňacina. Obľúbené sú aj praclíky a ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlidbách. Veľkej noci predchádza karneval, ktorý končí Popolcovou stredou. Deti čokoládové vajíčka. Veľkonočný pondelok je pre väčšinu rodín výzvou k prechádzkam a piknikom. Rusko: (Christos voskres! Voistinu voskres!) Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý začína, ako náhle skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. V domácnostiach smažia lievance - bliny s kaviárom, medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Priatelia si vajíčka vzájomne darujú na dôkaz vzkriesenia. Prajú si veľa zdravia a trikrát sa pobozkajú na tvár. Podávajú len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby. Rusi poznajú aj baránka, alebo mazanec. Francúzsko: „Joyeuses Pâques!“ Legenda tvrdí, že zvony, ktoré sa vo Veľkonočný piatok vracajú do Ríma potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deti teda musia v záhradách tieto čokoládové vajíčka hľa-

Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Každú Tvoju slzu a všetku Tvoju krv!“ Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil. ZI

hriešnym je zdrojom našej nádeje a radosti. Lebo bez úprimnej radosti z Kristovho vzkriesenia sú veľkonočné sviatky iba voľným časom, všednými dňami. Práve v Kristovom vzkriesení dostáva ľudstvo najväčší dar, akým mohol len všemohúci Boh obdarovať tento svet. Dar večného života a nekončiacej radosti. Skončila sa dlhá, tmavá noc, pozri, slnko už vychádza. Smrť už nemá nad ním žiadnu moc, Víťaz nad ňou, prichádza.

ZI

dať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja, Francúzi totiž šibačku ani oblievačku nepoznajú.

Veľkonočný syrek

Španielsko: „Felices Pascuas!“ Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. V mestách by si videl procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavným motívom sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti.

10-12 vajec ( podľa veľkosti ), 1 l mlieka,

Maďarsko: „Boldog Husveti Ünnepeket!“ V Maďarsku sa na veľkonočné sviatky hádzali v minulosti mladé dievčatá do rybníkov. Typickým veľkonočným vzorom na vajíčkach sú červené kvety na bielom pozadí. Najobľúbenejšími maškrtami sú sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška. Nemecko: „Frohe Ostern!“ Deti sa počas sviatkov hrajú na čokoládový bozk. Vyhráva ten, kto zje najviac cukríkov a má najčistejšiu tvár. Tradíciou je veľkonočný oheň. Na dohodnutom mieste sa uložia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Symbolizuje to pálenie posledných zvyškov zimy. ZI

Suroviny: trochu soli ,sieťka Postup: Všetko dáme spolu variť do hrnca na menšom plameni, za stáleho miešania, aby nám neprihorelo mlieko. keď už vidíme že hmota hustne, hrudkoveje (ako tvaroh), tak odstavíme z plameňa a prelejeme cez sieťku (gázu). Sieťku na konci uviažeme a dáme na cca pol dňa do chladnejšej miestnosti odkvapkať zavesenú na nejakej vareche alebo čo máte po ruke... skvele to chutí so všetkými veľkonočnými maškrtami a cviklou.. ;) LP


8

číslo 1/2011

www.kamenica.sk

Príroda okolo nás Dioxíny u vás doma Vedci považujú dioxíny za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Je ich asi 210 druhov a majú vysoko rakovinotvorné účinky (podporujú rast nádorov). Nebezpečenstvo nám hrozí aj z našich dvorov a záhrad. Dioxíny sa do potravín dostávajú spaľovaním starého odpadu a plastov. Riziko sa zvyšuje s príchodom jari, keď spaľujeme najviac. Spaľovanie plastových fliaš, pneumatík či fólií

z PVC, to všetko patrí k tradičnému obrazu nášho vidieka. Pri horení vznikajú dioxíny a im podobné látky. Ukladajú sa najmä v zemi, tráve, rastlinách, ovocí a zelenine. Ak ich skonzumujú domáce zvieratá, vyskytnú sa na našom tanieri, bez toho aby sme o tom vedeli. Okrem plastov je škodlivé aj spaľovanie tetrapakových krabíc. Škodliviny v pôde pretrvávajú veľmi dlho, ich čas rozpadu je rádovo 7 – 11 rokov. Vznikajúci dym, plný jedovatých látok vrátane dioxínov, však nevdychuje len ten, kto oheň založil, ale často zaplní

celú obec. Čo môžete urobiť vy? − Nekupujme výrobky s obsahom chlóru. − Trieďme svoje odpady a poskytnime ich na recykláciu (do určených nádob, výkupní druhotných surovín). − Nespaľujme odpady v domácich peciach, na záhradách apod. (ani bioodpady, okrem chorobami napadnutých častí). − Separujme a kompostujme svoje bioodpady. SJ

Doba rozkladu odpadu Prešli ste sa po našej dedine a prekvapili vás odpadky, ktoré sú všade možne porozhadzované. Priniesol ich vietor a či roztrúsili ľudské ruky? Za aký dlhý čas pri striedaní rôznych teplôt, dažďa a snehu si s nimi príroda poradí Sklenená fľaša

6000 rokov

Žuvačka

Fľaša z umelej hmoty – PVC

100 – 1000 rokov

Plastová nádobka od jogurtu

50 - 80 rokov

Igelitová taška

Textil

1 – 3 roky

Kôra z pomaranča Zápalka

20 – 30 rokov

Plechovka od Coca-coly, piva

5 rokov

6 mesiacov

Ohorok z cigarety bez filtra

10 rokov

1 – 2 roky

3 – 4 mesiace

LP

Vadí – nevadí? Verím, že väčšine z vás, milí Kameničania, záleží na tom, v akom prostredí žijeme. A verím, že všetci chceme žiť v prostredí, kde je čistý vzduch, voda, pôda, cesty, polia, lúky a lesy. Pri pohľade na naše okolie je však treba poznamenať, že k podobnému ideálu nás čaká ešte kus cesty. Problém doteraz nekompletná kanalizácia nedokončený a nespustený vodovod tzv. čierne skládky v okolí obce preplnené kontajnery a neporiadok v ich okolí nedostatočná separácia odpadu špinavá voda a odpad v potoku vypúšťanie obsahu žúmp do potoka nedostupnosť áut na odvoz obsahu žúmp chýba obecné kompostovisko chýba stroj na drvenie biologického odpadu škaredé zastávky autobusu výtlky na cestách v obci a na ceste smerom do Lipian pálenie sena a zemiakovej vňate pálenie pneumatík a plastov iné

vadí

nevadí

Pri vyplnení tabuľky si môže každý z nás dať odpoveď na otázku, aká dlhá cesta to ešte bude.

Niektoré z uvedených problémov už obec začala riešiť – postupné spúšťanie kanalizácie aspoň čiastočne odstráni viaceré z nich, na rade sú ďalšie, ale veľa závisí len a len od nás. ©Sc

Pridaj sa k nám v čase od 09. do 16.apríla 2011 k akcii „Čistá Kamenica“


kamenicanoviny@gmail.com

9

apríl 2011

Kultúra Kultúra včera a dnes Existuje veľa definícií kultúry. Zhruba je to „všetko to, čím človek cibrí a rozvíja svoje duševné a telesné vlohy, čím robí ľudskejším spoločenský život tak v rodine, ako aj v celom občianskom spoločenstve zdokonaľovaním mravov a ustanovizní. Kultúra má viesť k celkovej dokonalosti ľudskej osobnosti“(1). Medzi vlastnosti kultúry patrí univerzálnosť, humanizmus, služba pravde, dobru, kráse a slobode. Kultúra je „to, čím sa človek viac stáva človekom“(2) Jednoducho po kamenicky povedané: „Jak my tu medzi sebu žijeme a či śe snažime žic lepši, žeby sme buli lepše ľudze.“ S radosťou musím poznamenať, že v Kamenici kultúra nechýba. Ak by niekto mal pochybnosti, tak nech sa pozrie na budovu, kde sídli obecný úrad – to je naša „kultura“. Každý z nás vie, kam má ísť, keď povie, že ide do „kultury“. Ale vážne, v snahe menovať terajšie formy prežívania kultúry v našej obci mám malý problém. Ak by som sa vrátil do minulosti, je to oveľa ľahšie - spomenul by som si napríklad na divadelný krúžok, ochotnícke divadelné predstavenia tvorené Kameničanmi, na skupinu „Komare“, časté kvízy, estrády, vystúpenia kúzelníkov, cirkusantov, starší sa pamätajú aj na seriál Čo no-

vého, Bielikovci?, verím, že nielen podľa názvu bývalej Reštaurácie u Bielikovcov. Ďalej môžem spomenúť súťaž v ľudovej tvorivosti, speve, prednese a tancoch pod názvom Krása života, kde zástupcovia našej obce chodili na súťaže do Sabinova. Veľkým prínosom stále bola, a aj je, práca pedagógov v základnej či materskej škole. Treba tu spomenúť pána učiteľa Andreja Petrufa, ktorý viedol 50-členný mandolínový súbor žiakov základnej školy, chybou by bolo nevyzdvihnúť prácu nebohej pani Anny Drobňákovej v jej angažovaní sa pri nácviku divadelných predstavení, Mgr. Júliu Prevužňákovú a PhDr. Vieru Urdovú (rod. Ščecinovú) pri príprave kvízov, súťaží, rozhlasových vysielaní, ... a ďalšie a ďalšie mená, na spomenutie ktorých tu teraz nie je priestor. Nevraviac o tom, že skoro každá generácia chlapcov mala svoju hudobnú skupinu, t. j. v dedine fungovali aj dve, tri kapely súčasne – Alfa, Galaxis, Steeler, ... tí mladší muzikanti si brali vzor zo starších a chceli sa im podobať, alebo aj predčiť. Kapely zažívali generačné výmeny svojich členov. Početné, skoro týždenne sa opakujúce tanečné zábavy, avšak aj so svojimi negatívami (alkohol, bitky, hluk, ...). Aj starší ľudia neustále opakujú: „Dakedy še žilo veśelši, ľudze sebe zaśpivali, zatancovali, pośmiali śe a teraz śe ľem skryju ku tym teľevizorom a počitačom a kukaju do

nich, aňi śe potom nechcu rozpravjac“. A mladí na to, že „dnes je taký svet“. Čo na to my, stredná a mladšia generácia, môžeme odpovedať? Zamyslel sa z nás niekto, prečo je to tak? Sme pre našich mladých dostatočným príkladom? Alebo ich nechávame iba tak, napospas kultúre dnešného sveta? Snažili sme sa im ponúknuť inú formu prežívania? Nie je to aj naša chyba, že sme sa rýchlo prispôsobili tomuto konzumnému svetu? Rezignovali sme? Neprestali sme sa aj my snažiť niečo tvoriť? Namiesto toho sa pasívne nechávame viesť mienkou televízií a reklám? Veľká vďaka za snahy školy, ktorá nám svojimi aktivitami na Vianoce a na Deň matiek, fašiangovým plesom a aj inokedy pripomína, že aspoň táto stránka kultúry v našej obci má potenciál žiť a rásť. Je tu aj „oživený“ kostolný zbor Juventus Nova či kapela Galaxis, aktivity eRK-a. Ináč by to bola kultúra, pri všetkej úcte, “iba” o kostole, o futbalovom ihrisku a o Imperiu. Nie je to však aj tak málo? A čo robím preto, aby to nebolo málo, ja so svojimi schopnosťami? Čo tak vytvoriť ozajstný kostolný zbor či folklórny, tanečný súbor, možno ochotníckych divadelníkov, alebo novú kapelu, nový športový klub, alebo ?.... (kamenicanoviny@gmail.com) ©Sc II. Vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes (2) Ján Pavol II v UNESCO (1)

... aj takto sme si žili Herci ochotníckeho divadla, vpravo skupina Komare

Dievčenský spevácky zbor pod vedením pani Anny Drobňákovej Galaxis v najlepších časoch


Posledné ďakujeme od eRkárov pre Evku Darákovú "Čas majú len tí, ktorí milujú..." To bol Evkin obľúbený citát. Ďakujeme, Evka, že si na nás mala vždy čas. Ďakujeme, že si nás učila, ako nemrhať časom a tráviť ho nesebecky v službe iným. Ďakujeme, že si v r. 1988 nabrala odvahu a rozbehla eRko stretká u nás, v Kamenici, čím si sa dotkla (a doteraz dotýkaš) mnohých detských a mládežníckych sŕdc.

ZOMRELI v roku 2010 Alojz Turák, 70 rokov Pavlína Prevužňáková, 79 rokov Anna Halčišáková, 88 rokov Pavlína Urdová, 74 rokov Helena Vandžurová, 72 rokov Ján Džačovský, 83 rokov Marián Baňas, 40 rokov Jozef Vranko, 79 rokov Terézia Hovancová, 86 rokov Alexander Ščecina, 80 rokov Andrej Andraščík, 77 rokov

ZOMRELI v roku 2011

Ďakujeme ... Na „šanzelizé’’ s Tebou v nebi sa tešia Tvoji malí i veľkí

eRkári :-)

NARODILI SA v roku 2010 Dominika Sedláková, dcéra Miroslava a Anny r. Gladišovej Kristína Andrašková, dcéra Milana a Moniky r. Andraščíkovej Šimon Kopilec, syn Jaroslava a Mgr. Marty r. Bujňákovej Alex Molnár, syn Jozefa a Lýdie r. Varcholovej Barbora Daráková, dcéra Štefana a Veroniky r. Šomjákovej Sonia Vargová, dcéra Mariána a Márie r. Smrekovej Matej Majný, syn Pavla a Márie r. Andraščíkovej Viktória Pellová, dcéra Pavla a Michaely r. Vysockej Natália Blašková, dcéra Jozefa a Patrície r. Lukáčovej Radoslava Gorneková, dcéra Radoslava a Juliány r. Korupeckej Miroslav Ferenc, syn Miroslava a Tatiany r. Prevužňákovej Leonard Jašš, syn Štefana a Zuzany r. Sivuľkovej Faustína Molnárová, dcéra Patrika a Andrey r. Mizerákovej Miroslava Pavlinská, dcéra Miroslava a Márie r. Gladišovej Viktoria Dadejová, dcéra Mareka a Márie r. Kaminskej Tobias Piskura, syn Alojza a Bc. Zuzany r. Knutovej Andrea Andraščíková, dcéra Miroslava a Andrey r. Bakoňovej Alexander Andraščík, syn Vladimíra a Doroty r. Blaškovej Tomáš Majný, syn Patrika a Terézie r. Tejovej Ondrej Kollár, syn Jaroslava a Márie r. Jurčenkovej Šimon Pinka, syn Jána a Zuzany r. Belišovej Dávid Gladiš, syn Vladimíra a Juliány r. Vandžurovej

Peter Bakoň 47 rokov

Štefan Ščecina 80 rokov

Jana Vrábľová 89 rokov

Eva Daráková 40 rokov

MANŽELSTVO UZAVRELI v roku 2011 Ján Vandžura a Anna Hromjáková Lukáš Poremba a Anna Vaščáková NARODILI SA v roku 2011 Noel Andraščík, syn Petra a Kataríny r. Gladišovej Anna Pavlinská, dcéra Martina a Anny r. Prevužňákovej Vanesa Pellová, dcéra Ľudovíta a Kataríny r. Angelovičovej Ntália Kravčíková dcéra Martina a Márie r. Bakoňovej Simona Šomjaková dcéra Lukáša a Veroniky r. Andraščíkovej


kamenicanoviny@gmail.com

11

apríl 2011

Šport Futbalový klub Kamenica Futbalový klub Kamenica pracuje v zložení Marek Bakoň, Martin Pavlinský, Miroslav Andraščík ml. a Ing. Ján Šomják od jesene roku 2010. Všetky tri družstvá pôsobia v súťažiach Oblastného futbalového zväzu Prešov, družstvo dospelých v 2. triede (11. miesto po jeseni), dorast v 1. triede (6. miesto po jeseni) a žiaci v 1. triede (13. miesto po jeseni). Športovým cieľom pre túto sezónu je udržať všetky družstvá vo svojich súťažiach. V uplynulom roku sa podarilo trochu oživiť areál ihriska vybudovaním detského kútika (pieskovisko, hojdačky, šmýkalka), ozvučením areálu, výsadbou stromčekov popri ceste. Rovnako sa vybudoval prístrešok pre nahrávanie video

Stolnotenisový klub Stolný tenis v našej obci, okrem občasných turnajov v minulosti, nemal žiadnu veľkú tradíciu. Za zrod jeho organizovanej formy môžeme považovať Vianočný turnaj v roku 2006, ktorý organizovala ZŠ v Kamenici. Vtedy sa skupinka začínajúcich pingpongistov v zložení: Angelovič Marek, Prevužňák Vladimír, Pták Ján, Milan Gladiš st., Jozef Rozkoš,

záznamov zo zápasov dospelých, ktorý je povinnosťou od sezóny 2010/2011. V máji 2010 sa za podpory urbariátu zorganizovala brigáda na čistenie lesa za účasti priaznivcov klubu, dorastencov a hráčov družstva dospelých, ktorým týmto ďakujeme. Získané prostriedky sa použili na nákup šušťákových búnd pre družstvo

Brigáda v lese (1. 5. 2010) Bujňák Ľubomír, rozhodla, že založí stolnotenisový klub. Po polročnom trénovaní sme sa na jeseň 2007 prihlásili do 5. ligy okresu Sabinov. Aj keď prvá sezóna bola pre náš novonarodený klub, ktorý sa skladal zväčša z hráčov z čeľade „analfabet po table tenis“, veľmi ťažká a náročná, nevzdávali sme sa a trénovali sme ešte viac: 3-krát týždenne aj 4 hodiny vkuse. A myslím si, že naše výsledky po troch rokoch práce sú dôkazom toho, že to nebol stratený čas. Skúsenosti, ktoré sme získa-

dorastu a dospelých. Rok 2010 bol jubilejným rokom pre futbal v našej obci. Pri príležitosti 35. výročia jeho založenia sa v lete konalo podujatie „Deň kamenického futbalu“, kde sme si spomenuli na osobnosti, ktoré stáli pri zrode TJ Kamenica. Z iniciatívy klubu prebudiť športového ducha v tých najmenších z našej obce vznikol pri základnej škole futbalový krúžok. Pre deti z krúžku by mala byť vyvrcholením účasť na medzinárodnom žiackom futbalovom turnaji v Prešove Fragaria cup, ktorý sa koná každoročne začiatkom júla. V závere by sme chceli poďakovať obecnému úradu v Kamenici za finančné krytie nákladov futbalového klubu ako aj všetkým dobrovoľníkom, ktorí svojou zanietenosťou pre futbal podporujú aktivity klubu. Ján Šomják, Marek Bakoň

li, môžeme ďalej odovzdávať aj našim mladším hráčom. V roku 2008 sme sa prihlásili do ďalšej súťaže a to do mestskej ligy Sabinov. O rok neskôr sme založili aj „B“ družstvo Kamenica a to v zložení: Pták Jozef, Urda Erik, Pták Ján, Prevužňák Vladimír, Oslovič Štefan, Mizerák Milan. Sme radi, že hlavne u mládeže sa v poslednom období zvýšil záujem o stolný tenis. Možno to celé malo zmysel… MG

V súlade s prevádzkovým poriadkom viacúčelového ihriska, ktorý schválilo Obecné zastupiteľstvo v Kamenici dňa 4.10.2010 je určený tento prevádzkový čas ihriska:

Leto / mesiace pondelok – piatok sobota – nedeľa Prázdniny

od 16:00 do 21:00 verejnosť od 12:00 do 21:00 verejnosť a organizácie podľa rezervácie od 09:00 do 21:00 verejnosť a organizácie podľa rezervácie

Zima / mesiace pondelok – piatok sobota – nedeľa Prázdniny

od 16:00 do 20:00 verejnosť od 12:00 do 20:00 verejnosť a organizácie podľa rezervácie od 09:00 do 20:00 verejnosť a organizácie podľa rezervácie

Nahlasovať sa v prípade záujmu o prenájom je možné na tel. čísle 051/4574748, 0918 453 518. Prenájom je za úhradu – podľa cenníka schváleného OZ v Kamenici zo dňa 10.2010. Pri rezervácii požadujeme nacionálie osoby staršej ako 18 rokov zodpovednej za prípadné škody.


číslo 1/2011

www.kamenica.sk

Možno śe stalo, možno ani ňe Kostka V Kamenici, jednej zahradze na kraju pri ploce, rosla mlada ślifka. Domaci pan ju šumne ostrihoval, žeby nečumela suśedovi cez plot do jeho dvora, hnojil, strikal, slovom staral śe o ňu, jak možno šicke gazdove. Posledny rok už na nej buli calkom šumne ślifky. A potom prišol ten vzacny

čas, ked už buli ślifky dozrete. Domaci pan sebe zebral košik, že idze nazbirac dakus ślifkoch dzecom. Ale jake bulo jeho prekvapeňe – jeho ślifku už obirali suśedovo dzeci. Išol śe opitac svojej ženy, že čom puščila tote dzeci na ślifky, ked ani oni doma ešči nič nenaobirali. Ale žena hvari: „Jake dzeci? Čio dzeci? Ja ňikeho na šlifky nepuśčila.“ Vtedy pan domaci neznal či śe śmiac, či plakac, ale nechcel vypatrac jak neznaly tluk, ta zato richlo išol do suśeda, žeby śe opital, čom suśid puśčil svojo dzeci na jeho ślifky. A tu suśid isto z važnu tvaru hvari: „Šak to naša ślifka.“ A pan domaci hvari: „Jak vaša, šak kuknice, dze je posadzena, je za

mojim plotom, v mojim dvore, ani jeden gonar netirči do vašeho dvora, jak to miślice, že je vaša?“ A suśid bez ironii hvari: „To raz mušel dachto z nas rucic kostku z našich ślivoch na tvuj dvur a potom, po rokoch, vyrosla tota ślifka. No ta čija je? Šak naša, no ňe?“ No neporaži vas? Ta ňedobri to recept? Ta rucce i vy kostky zo šlivoch, jablukoch, čerešňoch, a ja už neznam z čeho, na suśeduf dvur a ked daco virośne, ta ice sebe to šumne, bez okuňaňa, pozbirac, ale nezapomnice ponuknuc i suśeda, žeby medzi vami buli i nadaĺej dobre medziľudske vzťahi, jak śe ňeśka hvari. ©Sc

Srandovisko Kostolná pokladnička

Dobrovoľné príspevky do kostolnej pokladničky veľmi poklesli a tak sa pán farár odhodlal k ráznemu opatreniu. Počas kázne vyhlásil: „Bratia a sestry, robím to veľmi nerád, ale nemám iné riešenie. Je totiž medzi nami muž, ktorý má hriešny pomer s manželkou jedného nášho cirkevníka... Preto, ak sa v kostolnej pokladničke na milodary do večera neobjaví 500 korún, zverejním jeho meno.„ Keď po omši farár počítal peniaze v pokladničke, našiel tam 25 päťstokorunáčok a jednu dvestokorunáčku s pripnutým lístkom: „Pre lásku božiu, otče, počkajte mi do večera, tie tri stovky niekde zoženiem.“ Cigán beží po Kamenici a v ruke má kufor. Laco naňho kričí: - Déži! Čo máš v tým kufru? - Ešči neznam.

Direk šarišské Paradnej tanečnici zavadza i kabat na rici. (Jedna sa o namyslenú ženu). Ruc me, Bože, dze chceš, ľem me cicho polož!

Śedla na dobreho koňa (dobre sa vydala) Do pokrivi perun neuderi - to znamená, že po hlave dostane furt len ten, co ju ma visoko (teda ten, čo nejakým spôsobom "vytŕča" z priemeru ) Čistota - pul života, brud - pohoda furt . ZI

Dzirka v nośe, skončilo śe. Na I. vydaní novín Kameničan sa spolupodieľali: Andraščík Peter, Bakoň Marek, Gladiš Milan st., Halčišák Martin, Pčolková Ľudmila, Pribulová Monika, Sabatulová Jana, Ščecina Ján, Šomják Ján, Urda Ladislav, Mgr. Vaňo Štefan - duchovný Grafická úprava hlavičky novín: Milan Gladiš ml. – zdroj: rytina z roku 1864 Textová a grafická úprava: Čubová Anna Grafická úprava spoločenskej rubriky: Gladiš Vladimír (Palkuv) Jazyková úprava: Urdová Viera Finančná podpora a distribúcia: Obecný úrad Kamenica


Kameničan