Issuu on Google+

SOCIOLOGICKÁ TEÓRIA - je to teória o spoločnosti, o tom ako žijú ľudia v komunite, o človeku v nejakej skupine (politická strana, rasa, náboženstvo...) - človek sa naraz nachádza aj vo viacerých skupinách, ale vždy zohráva inú úlohu, lebo komunita od neho očakáva vždy niečo iné - východiská: materializmus – definovanie sociálnych vzťahov idealizmus – idey, vzťahy – človek je do nich dosadený determinizmus – predurčenosť slobodná vôľa – človek koná tak ako sám zváži morálka – univerzálna, spoločenská, skupinová,... individualizmus – právo človeka byť iný, líšiť sa od ostatných; zasahuje do toho štát kolektivizmus – sú vytvorené vzory správania, ktoré by sa mali akceptovať - spoločenská skutočnosť – koniec 19. stor. – objavuje sa potreba definovať, čo reálne existuje – vychádzali z toho, že skúmali reálne sociálne vzťahy na pozadí rozmachu industrializmu (rozvoj priemyselnej výroby – iný druh sociálnych vzťahov, kumuluje sa väčšie množstvo ľudí na jednom mieste, majú určitú hierarchiu, režim a ľudia sú viac disciplinovaní) - výrobná fabrika sa podobá vojenskej organizácii - javy, ktoré v tej dobe vznikali sa nedali predvídať - vznikali nové problémy – psychické - rozvinul sa nový sociálny jav – samovražda (samovraždy horných vrstiev – aristokracia, riaditelia,... nenachádzali miesta v spoločnosti) - spoločnosť sa najskôr menila živelne (industrializácia) a po 2. svetovej vojne sa menila organizovane - sociálne procesy – vývoj, dynamika - sociológia politiky – po 2. svetovej vojne - sociológia regiónov – vzťahy v regióne – je to diferencované (zahraničné regióny, subkontinentálne regióny, mestské, vidiecke regióny); skúmanie zvláštností, odlišností medzi regiónmi Pozn. sociológia neskúma hierarchiu, skúma rozdielnosť Spoločenská skutočnosť - 3 druhy: sociálny fakt – jednoduchý jav, nedá sa ďalej rozložiť sociálny poriadok – usporiadanie sociálnych faktov sociálna štruktúra – existuje hierarchia faktov

hranice; otázka priepustnosti sociálnych hraníc – z jednej sociálnej vrstvy do druhej; nastáva pohyblivosť sociálnych hraníc) - hľadanie rovnováhy – sociálny systém, v spoločnosti sa vytvárajú hranice medzi skupinami a sociálnymi vrstvami – existuje medzi nimi napätie – ide o rovnováhu systému aj fyzikálneho bytia; ľudia dostávajú možnosť sebarealizácie - moderný funkcionalizmus – popis funkcie na základe jednotlivých častí (napr. predefinovanie tried) - spoločnosť ako informačný systém – sociálne vzťahy sp nosičom informácií – aktívne nosiče – aktívna činnosť = socializácia Sociológia politiky - politické riadenie – štát (definovanie štátu) - politológ - otázka rozhodovania v štáte a prístupnosti sociológ – človek ako sociálna skupina v štáte - politikum sociálnych skupín – majú prístup k moci a právomoc rozhodovať o sebe, stanoviť normy – udeľujú sankcie (odmeny a tresty) - sociálny nesúhlas – napr. Spartakovo povstanie – sociálna vrstva dala najavo nespokojnosť sociálnymi hranicami - odboj, nesúhlas, revolta, revolúcia – rozdiel je vo forme nesúhlasu - právo sociálnych skupín vyslovovať nesúhlas = právo na nesúhlas Sociológia regiónov - 2 stránky - sociálne špecifiká – rozvoj medzi priemyselnou a PH výrobou – vznik rôznych sociálnych skupín a regiónov - tradície; akulturácia regiónov – prijímanie iných kultúr - komparatívne výhody a nevýhody - súdržnosť – určitý harmonický vzťah medzi vrstvami solidarita – pomoc vo vnútri regiónu odstredivosť – rušenie vzťahov, napr. na základe toho vznikajú sekty a iné náboženstvá tieto tri javy sa nachádzajú v každom štáte - interregionálne vzťahy - svetové regióny

Sociálne procesy - vznik sociálnych vzťahov, skupín, spoločného, sociálnych hraníc (deindustrializácia – vznik nových vzťahov, iné sociálne skupiny, nové sociálne

Sociológia regiónov II. - sociológia svetových regiónov (etniká, rasy, náboženstvá) - sociálne vrstvy – vznikajú na základe rôzneho sociálneho vývoja – sú odlišné - vládnuce ideológie – výklad aktuálneho sveta a budúcnosti – obsahuje v sebe aktuálny systém

1

2


- tradície, zvyky, symboly, jazyk Vybrané hľadiská skúmania problémov - 3 základné hľadiská: štrukturálne historické funkcionalistické - štruktúry môžeme skúmať na makroúrovni, ale neskôr aj na mikroúrovni – v oboch prípadoch hľadáme vzájomné vzťahy medzi elementmi - štrukturálne hľadisko je kritickým odrazom skúmania atomizmu – hľadá sa základná bunka – atóm; základom je skúmanie atómu pre rôzne sústavy, kde je základom atómové číslo – tie sa od seba odlišujú principiálne; bol to pokus vyčleniť jadro, z ktorého potom je všetko ostatné odvodené – štrukturálne hľadisko nehľadá základný prvok ale vzťahy medzi akýmikoľvek prvkami, v rámci štruktúry existuje umiestnenie v rámci komponentov; malou základnou jednotkou je rodina, ktorá sa nachádza v každej spoločnosti, napriek tomu, že rodina je ako keby základný kameň, neznamená to, že ostatné komponenty nie sú dôležité, každé má svoje miesto v štruktúre – nachádza sa niekde; štruktúra narába stále s tým istým človekom – raz je súčasťou rodiny, raz obce, raz cirkvi, či vekovej skupiny....ľudia sú iba inak zoštruktúrovaní – môžu na nachádzať v rôznych oblastiach, ale vždy je to ten istý príslušník; sú tu kvantitatívne ukazovatele, ktoré zaraďujú človeka do kategórií (vekovej, ...); existuje rozostavenie štruktúry, niektoré oblasti môžu byť dôležitejšie, iné môžu pôsobiť jednoduchšie (existujú kastové, rigidné vrstvy –ich umiestnenie v rámci systému je pevné, jednotlivec sa nemôže dobrovoľne pohybovať v soc. systéme a môžu byť liberalizované soc. systémy – pohyb nahor, nadol je veľmi jednoduchý) - občas zostáva soc. štruktúra rovnaká, ale ľudia v nej sa hýbu, bez vlastného pričinenia (od zač. 60. rokov v západnej Európe), vzniká to a vďaka prisťahovalcom – pohlo sa to tak napr. v Írsku – krajina zbohatla, zistili, že sa im nechce pracovať v PH, otvorili trh prac. síl a pritiahli ľudí zo strednej a východnej Európy, ktorí pracujú aj v nekvalifikovaných profesiách, soc. štruktúra zostala, ale ľudia, ktorí boli v nej sa zdvihli a zostali v nej tí, ktorí sa prisťahovali za prácou - historické hľadisko je zaujímavejšie, ukazuje rozvoj jednotlivých kategórií soc. javov a a umožňuje vystihnúť rozdiely medzi javmi v jednotlivých častiach sveta; rodina zo súčasného hľadiska v euratlantickej civilizácii má 2 významy : formálny – rodina vzniká tak, že manželstvo je uzavreté pred nejakou formálnou autoritou, existuje formálny kus papiera, ktorý to potvrdzuje a znamená to, že aj ich deti patria do tej ktorej rodiny, a neformálny – to je zhluk formálnych rodín, ak rodičia zostarnú, ich deti tiež zostarnú a majú svoje deti tak sa rodina rozrastá generačne, ale priame formálne styky sú vždy medzi menšími skupinami, neformálna rodina je tak trochu navrstvená generačne, je formalizovaná iba do určitej časti

3

- nastáva otázka čo s ľuďmi, ktorí sa nechcú zosobášiť, ale chcú iba spolu žiť ?! ak takto žijú ľudia, nastáva majetková otázka, či môžu jeden po druhom dediť a či aj ich spoločné deti môžu prevziať po nich dedičstvo . nastáva otázka, čo môžu urobiť, aby to bolo formálne, ale nie zviazané vzťahom a potom sú ešte rodiny, ktoré majú „detí ako smetí“ ale nie sú formálnou rodinou, v spiatočnom pohľade do histórie bolo formálnych rodín, čím ďalej, tým menej (ďalej do histórie a formalizácia bola vždy iná) - rodina môže existovať aj v zmenenej podobe v tom istom čase a v tej istej spoločnosti, historické hľadisko porovnáva rovnaké soc. javy v rôznom čase (napr. postavenie otrokov v Ríme a ich postavenie v staroveku v Egypte, takisto na americkom kontinente, stále je to soc. trieda otrokov, ktorá nemala rovnocenné postavenie, ale pristupovalo sa k nim inak; iba v anglickom svete platilo, že otrokom sa mohol stať človek z vlastnej vôle na dobu určitú, čím si splatili svoje dlžoby voči vyšším úradníkom, bolo to zmluvne podložené a potom ho musel nechať panovník, alebo niekto vyššie odísť – nebolo to nikde inde na svete, že sa človek mohol predať sám; pravdepodobne najhoršie postavenie otrokov bolo v starom Egypte) - z historického hľadiska môžu soc. vrstvy zostať na tom istom mieste, ale môžu mať rôzny obsah, resp. funkcia určitých vrstiev, či privilégií (majetkových, soc. postavenia, pol. práv, dedičných, používania symbolov) - funcionalistické hľadisko – funkcie rôznych časí soc. systému, patrí sem napr. pôsobenie noriem a hodnôt spoločnosti, ak neexistujú nositelia hodnôt, neexistujú hodnoty; hodnoty sa v priebehu histórie a stretávania kultúr upravujú a menia, preberajú sa cudzie hodnoty, typický príklad: preberanie názorov na slobodu, neexistuje spoločnosť, ktorá by takúto hodnotu nemala; časti slobody sa človek môže dobrovoľne vzdať a prenesie to na niekoho iného - čím viac je spoločnosť zosystémovaná, tým viac sa rozoberá otázka slobody; existuje nejaká hodnota, ktorá je všeobecne uznávaná, ale rôzne interpretovaná a teda aj rôzne používaná - hodnoty integrujú spoločnosť a iné ideológie vedú k vojne - funkcia konfliktu a vojen v spol. – ide o integráciu spoločnosti – konflikt a vojna vyostrujú vzťahy, nositeľ je na oboch stranách zreteľný; konflikt a vojna veľmi zjednocujú ľudí na oboch stranách, buď v eufórii alebo v strachu (strach zo smrti, z biedy, z poníženia, prehry), niekedy je hodnota strachu dôležitejšia ako pozitívne hodnoty, napr. ísť za víťazstvom, okolo strachu sa vie zoskupiť obrovské množstvo ľudí, strach ako hodnota pôsobila integrujúco v priebehu studenej vojny – ľudia boli ochotní obetovať časť svojho blahobytu na zbrojenie, keď sa človek bojí nepôsobí racionálne ale emotívne Rozdelenie spoločnosti - boli to spoločenské stavy v minulosti – boli niečo, čo vznikalo v antickom Ríme a dokreovalo sa do aktuálnej podoby v ranom stredoveku (16. -17. stor.)

4


- ide o kritériá, na základe ktorých sa rozdeľuje spoločnosť v porovnaní s triedami: postavenie, vplyv a majetok – postavenie bolo dôležité v systéme moci, vplyv znamená to ako vedia ovplyvňovať pol. rozhodnutia (svetská šľachta je zdrojom pre štátnu moc, cirkevná šľachta mala mocenské postavenie), majetok šľachty bol omnoho vyšší ako bol majetok zvyšku spoločnosti, pretože to boli poddaní, ktorí boli nepodstatní - stavy sa vytvorili a boli definované mocensky, nie teoreticky - druhý dôležitý aspekt pre zachovanie stavov je dôležitosť pre zachovanie systému, všetky 3 stavy boli dôležité, no svetská šľachta bola najdôležitejšia - toto rozdeľovanie malo charakter zachovania kontinuity – bolo jednoznačne namierené proti zmene, žiadny element ju nemohol vyvolať - vytváranie týchto stavov nastávalo „zhora“ - musel ich uznať panovník, mohol ich kreovať tým, že do nich implantoval ďalšie osoby – povyšoval ľudí do šľachtického stavu, panovník vyrábal aj ďalšie stavy, nielen svetskú šľachtu, vznikali honorability v cirkvách, dotváral aj tretí stav – existencia kráľovských miest je základom pre vznik tretieho stavu - nebolo dôležité či niekto je alebo nie je šľachtic, ale do ktorej profesie patrí a ako je prestížna - 3 stavy: urodzený stav č. 1 – svetská šľachta urodzený stav č. 2 – cirkevná šľachta neurodzený stav – meštianstvo - sochári patrili medzi remeselníkov, teda medzi tretí stav – meštianstvo – tento stav nekorešponduje s prvými dvomi, ale zmysel a vnútorná štruktúra bola založená na existencii cechov – ľudí s podobnou pracovnou činnosťou - v stredoveku mali erby nielen šľachtici, ale aj cechy – ľudia neurodzeného pôvodu Príčiny novej diferenciácie - nastali zmeny: 1. zmena vo výrobe - väčšina ľudí hovorí o zmenách v technológii výroby, remeselná výroba je pomaly vytláčaná priem. výrobou 2. zmeny vo vlastníctve – vznikla nová vrstva spoločnosti, ktorá mala mobilný majetok, ktorý vedela používať; zmeny vo vlastníctve znamenajú, že vznikli nové majetky, ktoré dovtedy neboli – továrne a pribudlo niečo, čo tam dovtedy nebolo – finančný kapitál, peniaze sa stali nielen obeživom , ale aj tovarom, ktorý sa kupuje a predáva 3. zmeny štruktúry majetku 4. zmeny v spoločenskej šanci – šance na zmenu individuálneho postavenia sa zlepšili, vďaka industrializácii, človek sa môže z jednotlivej vrstvy posúvať sám, nielen vďaka panovníkovi – majetok zohráva úlohu kritériá pre prechod z jednej vrstvy do iného stavu - ďalej sú to intelektuálne príčiny:

5

vznik politickej ekonómie – rozdelenie spol. na triedy v podstate vymysleli politickí ekonómovia podľa vlastníctva, všimli si, že vlastníctvo zohráva dôležitú úlohu, teoretizovali a vniesli termín: trieda, pomáhali si pojmami z biológie vznik sociologického myslenia – majetok bol vnímaný ako samostatný komponent spol., sociológia do toho vniesla iný pohľad – medziľudský vzťah, ak človek vlastní fabriku v TN je fabrikant, ak ju vlastní na pustom ostrove, tak nie je fabrikant, pretože nemá pre koho vyrábať, aj keď si to možno myslí – nie je to výrobný prostriedok, pretože nevyrába; podľa sociológov je fabrikant ten, kto predá svoje výrobky na trhu kupujúcemu, ak to nemá kto kúpiť tak to nie je fabrika silné vedecké osobnosti – naštartovali niekoľko vedeckých škôl, niekoľko ideológii, s ktorými narábame dodnes – bez týchto osobností by to nešlo; základnou osobnosťou bol Karl Marx – pre svoju potrebu vytvoril koncepciu tried a za kritériá stanovil 4 hodnoty: - vlastníctvo výrobných prostriedkov - vlastníctvo pracovnej schopnosti - pôvod a používanie osobného bohatstva - neprivilegovanosť základných vzťahov - základné rozdelenie, ktoré ponúkol Marx a používa sa dodnes: buržoázia – vlastni výrobné prostriedky proletariát – nevlastní výrobné prostriedky aristokracia (zaniká) - no napriek tomu, istá časť roľníkov niečo vlastnila – teda vlastnila aj výrobné prostriedky, no pracoval stále aj na panskom a teda patril aj medzi buržoáziu, ale taktiež aj medzi proletariát - nerátal s aristokraciou; občas spomína maloburžoáziu, kde patrili remeselníci, bolo to niečo medzi (buržoázia – v slovenčine meštianstvo) - existujú v jeho koncepcii triedne vzťahy: • antagonizmus – vylučuje sa súčasné uspokojovanie potrieb zúčastnených tried, buď bude uspokojená jedna alebo druhá trieda, tá druhá bude vždy nahnevaná • vykorisťovanie – zákl. prac. sila – ľudská, časť ľudí hodnoty vyrába a časť si ich privlastňuje • triedny boj - triedna dynamika: • rast počtu proletariátu – narastá množstvo a taktiež aj kvalita • triedne vedomie – človek si uvedomuje svoje práva a svoje požiadavky • boj o ostaté sociálne vrstvy – vznikla myšlienka, či sú triedy kompaktné alebo s vnútorné diferencované – sú vnútorne diferencované, ale nevedia ako a na koľko - ďalej je to otázka historizmu:

6


vznik a zánik tried - triedy za určitých okolností vznikajú a za určitých okolností zanikajú(budzogáňová historka – nepomer veľkosti budzogáňov, jeleň – kreslený jeleň v jaskyni, chceli sa odlišovať tak kreslili iných jeleňov, chceli o kus mamuta viac, nepomer 1 litra mlieka) – poprel historizmus, lebo si myslel, že keď zaniká vlastníctvo zaniknú takisto aj všetky triedy • trieda o sebe a pre seba • miera progresívnosti triedy – tvrdil, že proletariát je jej nositeľom, lebo vyrába, progresívnosť triedy je v tom, že nesie znak, črtu, ktorá by v budúcnosti vniesla základ do spoločnosti, základ budúcej spol. je zisk – návrat kdesi k remeselnej výrobe; progresívnosť sa u Marxa = masovosť - dva typy beztriednej spol.: ƒ prvotnopospolná spoločnosť ƒ komunistická spoločnosť - pol. súvislosti koncepcie: ƒ triedny bol a politická revolúcia – otázka triedneho boja – triedy bojujú proti sebe a z toho vyplýva vznik pol. revolúcie, buď tento boj existuje alebo bol a ak bol, tak musel existovať, pre jedných končí zač. 60. rokov, pre druhých cca o 20 rokov neskôr ƒ diktatúra novej triedy – písal o tom, že buržoázia vytvorí svoj kapitalistický systém a vytvorí vlastnú diktatúru, ak to chce zmeniť proletariát, musia vytvoriť vlastnú diktatúru ƒ vznik triednych pol. strán – pol. strany mali prísny triedy charakter ƒ triedny charakter štátu – vládnu nejaké strany, ktoré majú vládny charakter, charakter štátu je vždy triedny, existuje diktatúra vládnucej triedy, môže sa to zmeniť alebo potvrdiť nasledujúcimi voľbami; ak je diktatúra tak nepripustí zásadnú zmenu - ďalším bol Weber: o trieda ako ekonomické určenie – podľa neho je trieda ekonomickým určením človeka (vlastní, nevlastní) o stavovské určenie (prestíž) – otázka prestíže – ktorá profesia má akú prestíž, z toho vyplýva, že musí existovať nejaká medzitrieda – sú skupiny obyvateľov, ktoré majú pomerne prestížne povolanie, ale s majetkom to nemá nič spoločné, napr. lekár o politické strany (uvedomovanie si seba a organizovanie sa) – spol. rozdeľuje na triedy cez pol. strany, ľudia si uvedomia, do ktorej časti spol. patria a organizujú sa v tých pol. stranách, ktoré sú charakteristické pre danú spol. triedu - z toho vyplývajú nasledovné triedy:

vyššia trieda maloburžoázia – medzitrieda trieda bielych golierov – riadiaci pracovníci nevlastnili – boli medzi proletariátom, ale na rozdiel od robotníkov, nechodili v montérkach, ale v obleku, bielej košeli a viazanke – z toho biele goliere – táto vrstva nepatrí ani tam, ani tam – je to asi samostatná trieda o manuálne pracujúci – robotnícka trieda u Marxa - za dôležité považoval subjektívnu stránku: o dôležitosť životného spôsobu – každá trieda si ho vytvára, je to dané aj materiálnym bohatstvom, ale aj očakávaním danej skupiny o nízka dôležitosť vedomia – životný štýl je viacej ako uvedomovanie o povolanie komplikuje rozdelenie triedy – niektoré povolania majú vyššiu prestíž aj keď neprinášajú taký majetok ako iné povolania (najbohatší lekári vlastnili sanatóriá – chodili sem manželky bohatých ľudí) - aj diktatúry potrebovali sociálne opory; horné vrstvy majú väčší majetok, je ich menej, takže sa navzájom poznajú, majú väčšiu odbornú pripravenosť; horné vrstvy sú zaujímavejšie pre akúkoľvek formu diktatúry - taliansky fašizmus, nemecký nacizmus – formy diktatúry – došlo ku kombinácia nemeckého nacizmu a talianskeho fašizmu, kedy skombinovali spodné a horné vrstvy, tie stredné úplne vylúčili zo spoločnosti; najhoršia a v Európe bola 1. sv. vojna – umrelo mnoho ľudí, v priebehu ďalšieho roka zahynulo 10 mil. ľudí na následky vojny – rôzne choroby a pod.; mnohým ľuďom z dolných vrstiev zostali zbrane; autorita šľachty bola a aj je v súčasnosti veľmi dôležitá – napr. Taliansku – obyvateľstvo nechudobnelo; sociálne vrstvy, ktoré tvorili základ, zmenili existujúci systém na fašistickú diktatúru a podporovali ju až do konca; najvrchnejšie vrstvy v Nemecku sa báli revolúcie, pretože mala nastať zmena systému - bola zabezpečená davová podpora; Hitler naplnil vládu veľkofabrikantmi – ľuďmi z vysokej ekonomiky a spoločne vytvorili systém, ktorý bol ekonomicky veľmi ekonomický a militantný voči ostatnému svetu – spodné vrstvy dostali prácu, dostali platy – bol veľmi ústretový systém na tú dobu – dole zavládla spokojnosť a hore tiež, lebo štátne objednávky rozbehli obnovu industriálneho systému - stredné vrstvy stále reptali a pre nich mali teda pripravené koncentračné tábory a iné zariadenia, značná časť emigrovala takže problém nenastal - nemecký systém dal šancu na vytvorenie alebo doplnenie nižších a stredných vlastníckych vrstiev tým, že prerozdelil majetok zhabaný Židom – arizácia židovského majetku - personálna vznikla nová sociálna vrstva; na dobytých územiach, nemeckí roľníci sa stávali statkármi až veľkostatkármi – na tomto území sa rozdávali majetky, aj veľmi málo majetní sa stali pánmi s 30 ha pôdy; tieto statky nešli

7

8

o o o


dolu vodou, ľudia sa snažili byť úspešní, celé rodiny sa presťahúvali do Poľskavznikla nová vrstva tým, že nebola v Nemecku, lebo tam nebolo čo rozdávať; vrstvy nechceli návrat späť, lebo by prišli o majetok a preto podporovali tento systém; odbory v Nemecku boli jednotné a povinné, nemohli ale organizovať štrajky – tieto odbory neboli proti ľuďom, ale pomáhali organizovať prácu - komunistické systémy tiež nemali jednotný meter, ale základná myšlienka bola v rámci komunistického sveta rovnaká – diktatúra proletariátu – bolo otázkou ako sa to uskutoční - základný prístup – potreba masy – nechceli ale pritiahnuť vysoké vrstvy - Marx chcel diktatúru robotníkov, Lenin aj roľníkov – mali nové črty – naučili sa disciplíne v armáde a mali zbrane – čo je pri prevrate rozhodujúci fakt; Stalin následne vedel, že zberbovité armády sú nebezpečné keď si uvedomia, že majú zbrane – on potreboval robotníkov kvôli industrializácii Ruska, vytvára systém autorít a systém kolektívnych hodnôt - krátko po vytvorení sovietskeho Ruska nastal problém v tom, že zmizla soc. vrstva, ktorá je nevyhnutná v každej spoločnosti -. vyššia stredná vrstva – dodáva ľudí do fabrík a inštitúcií, do riadiacich miest a na univerzity; fabriky sa začali riadiť robotníkmi – za Leninových čias zaviedli opatrenia a požiadali inžinierov aby sa vrátili na svoje miesta – boli platení špeciálnymi kovovými rubľami – priemerný plat Leninovej vlády bol 100 rubľov/ mesiac a inžiniersky plat 3000 zlatých rubľov/mesiac - ďalej napr. Čína – KS vedená Mao ´c´Tungom sa dostala k moci – po robotníkoch ani chýru ani slychu – vyrobili nový druh diktatúry – roľnícku; inou ako industriálnou cestou ale nemožno ísť – prišli na najblbší nápad – roľníkov; vznikla koncepcia, podľa ktorej vytvorili v každej dedine taviacu pec- tavilo sa staré a vyrábalo sa nové železo, ale nedávali tam iné prímesi a tak to nedržalo, zistili, že sú potrební inžinieri a niekto, kto to bude vlastniť; v Číne vznikla kapitalisti a veľkokapitalisti – priemysel sa ale rozbiehal iba na určitých miestach Šhang hai – Kanton - Hong-Kong - vznikli nové vrstvy, ktoré budú podporovať komunistický režim v Číne; štát obmedzí množstvo ľudí, obmedzí teritórium,...zásluhou tohto režimu sa stala Čína tak veľmi bohatá; dodnes nenastala industrializácia celej Číny - napr. ešte Československo – po 2. sv. vojne sa tu nachádzalo dosť robotníctva – krajina bola dosť industrializovaná, bolo možné oprieť sa o túto vrstvu a spraviť diktatúru tak ako si to predstavoval Marx – ale bola tu vysoká úroveň vzdelanosti obyvateľstva a široké stredné vrstvy, ktoré sú drzé – dávajú prednosť nejakej forme slobody – prvý problém nastal vo vnútri vládnucej pol. strany –Gottwald vymyslel nový termín – ľudová diktatúra proletariátu; zaviedlo sa nové názvoslovie – robotnícka trieda a pracujúca inteligencia; časť ČS ale industrializovaná nebola; vznikla nová soc. vrstva – koloroľník – keď bol na poliach pokoj, robili vo fabrikách, vzhľadom na to, mali možnosť lacno si požičať nástroje do PH

9

- totalitný štát má výhodu v tom, že môže soc. vrstvy vytvárať alebo ich rušiť – poštátnením majetku soc.. vrstva zanikne, alebo vytvorí novú soc. vrstvu vlastníkov, ktorí si uvedomujú, že sú za to vďační štátu, ktorý nedovolí, aby mali konkurenciu - klasický monarchizmus je tiež formou totalitarizmu, monarcha, vládca je štátom a rozhoduje ako štát o všetkom, čo sa v danej spol. nachádza, o jednotlivcom, inštitúciách,... predsa tu ale existuje jeden prvok, ktorý narúša hegemóniu štátu – je tu autonómna cirkev, ktorá nepodlieha subordinácii panovníka – nepodlieha mu - totalitným systémom je aj vojenská diktatúra – vtedy je štát v moci vojska, armády – existuje spoločné velenie, punta, ktorá vládne nad štátom - ak by štát vládol tak ako má, tak vládne prostredníctvom zákonov - každý systém potrebuje aj vrstvu straníckej byrokracie Rasizmus ako fenomén - má rôzne základy: sociálny – keď je jedna rasa nadradená nad druhou; jedinou výnimkou v stredoveku bolo do 15. stor. Španielsko, kde sa miešali rasy; v období napoleonských vojen dochádza k spriateleniu rás a rovnosti medzi nimi, mohli pôsobiť na rovnakom území a získavať šľachtické tituly; tituly sa dali kúpiť, resp. vykúpiť, ak bol nejaký majetok v núdze a potreboval byť predaný, aby si zaobstarali živobytie – takto bohatí Židia získavali tituly na prelome 18. a 19. stor. - dochádza k liberalizácii sociálnych systémov v 19. období - dlhodobý sociálny rasizmus bol v Amerike – kde sociálny systém, dlho pred vznikom USA, mal jeden z pilierov „čiernych“ otrokov dovážaných z Afriky vo veľmi hojnom počte; došlo k pokusu o podobné postavenie Indiánov, ale nevyhovovali až tak, pretože Černosi boli fyzicky zdatnejší; došlo k tomu 2 cestami: odstavenie Indiánov ako menej rovnocenných a černošské obyvateľstvo bolo importované, ale nie do žiadnej inej sociálnej vrstvy, iba do otroctva – vytvárali tak samostatnú černošskú otrokársku sociálnu vrstvu, ktorá vznikla importom – udržalo sa to veľmi dlho, ani vznik USA s Deklaráciou a ústavou, kde sa hovorí, že človek sa rodí slobodní a a ľudia sú si rovní, tomu nepomohol; vznikol štát z vôle po slobode a na druhej strane tu bola zvláštna soc. vrstva, ktorá v Európe už neexistovala - ústava USA – píše sa tam, že po 50 rokoch nebude možné predávať ľudí, potom bude otroctvo prežívať na báze sebareprodukcie, ale nehovorí sa o tom, že by zaniklo; nastala občianska vojna, ktorá doriešila to, čo nedoriešila ústava USA – bolo zrušené otroctvo - ekonomická otázka spôsobila oficiálny zánik otroctva zákonom, nastal aj rozmach hospodárstva USA pri severných jazerách – sociálna vrstva otrokov zanikla, ale reálne existovala ďalej, no bola podstatne menšia - vznikla zvláštna rasová sociálna vrstva

10


- ľudia, ktorí neboli celkom bieli, mali množstvo príkazov a zákazov – nemocnice, kiná, reštaurácie, chodníky – všetko bolo pre bielych, nie pre ostatných – boli delené, aj vozne – pre bielych a pre farebných, ani bieli sa nemohli zamiešať medzi farebných; sociálne postavenie Černochov sa zmenilo z úplnej straty človečenstva na stratu sociálnych práv v spoločnosti – aj krvné konzervy museli byť rasovo označené, od koho sú - černoch, beloch,... – takto to fungovalo cca ďalších 100 rokov – tento zo zákona vyplývajúci stav skončil niekedy v 50. rokoch 20. stor. - trieda chudobných – John Fitzerald Kennedy – väčšina z týchto ľudí nebola biela, bola inofarebná; mnoho odborníkov poukazuje na to, že je to zakotvené vo vzdelaní, najvyššie vzdelanie vraj dosahujú títo ľudia len ojedinele, a tým je ťažšie nájsť si prácu inde ako pri pomocných prácach - po 2. sv. vojne vznikol v USA ďalší rasizmus voči čiernemu, ale hlavne voči latinsko-americkému obyvateľstvu, viac dokonca ako voči ázijským rasám; nechceli ich kvôli nízkemu stupňu vzdelania a negramotnosti anglického jazyka, keďže hovorili iba španielsky; ten, kto chcel emigrovať a začleniť sa do USA, musel sa naučiť rozprávať anglicky - nebolo to zo zákona, ani z rozhodnutia vlády, ale vytvorila sa situácia sama taká, ktorá diferencuje rasovo ľudí – na severe sú bieli, pod nimi sú takí a takí farební - vznik združení zameraných voči rasizmu mimo územia USA - politický rasizmus – znamená politické delenie na triedy - rasová segregácia, apartheid – okrem USA aj Juhoafrická republika – po odtrhnutí z Britského koloniálneho poddanstva sa venoval tento štát aj rasovému rozdeleniu spoločnosti na bielu rasu a ostatné rasy – okrem černochov, ktorí boli jedinými pôvodnými obyvateľmi, tam boli bieli a veľké množstvo Ázijčanov – hlavne Pakistancov, bola opäť vyzdvihovaná biela rasa, bolo vytvorené farebné školstvo ako nižšia úroveň vzdelania a biele školstvo s vyššou úrovňou – úmyselne; Juhoafrická republika bola veľmi industrializovanou krajinou; došlo k deleniu aj pôvodného obyvateľstva; posledný štát, kde formálne rasy neboli rovnocenné bola Juhoafrická republika, kde až do 20. stor. platilo toto rozdelenie - toto rozlíšenie nemalo len rasové dôsledky, ale aj mocenské – či už v zákonoch ukotvené alebo len dôsledok vývinu ľudského a mocenského života - v Európe vyše tisíc rokov existuje antisemitizmus – semiti – označenie národnostných skupín, za semitské národy sú považovaní Židia a Arabi; antisemitizmus je diskutabilný pojem; antisionista – politický termín, kde sionizmus je politické, čisto židovské označenie, hnutie... - anti niečo má v sebe jednu inú, novú črtu oproti klasickému rasizmu, pretože je proti, ide o bojovnejší postoj, nejde iba o praktické rozdeľovanie, ale je to boj proti niektorej raseň - zo sociálneho hľadiska ide o násilné zahnanie na okraj, z politického o vyradenie z politického procesu

- stredoveký antisemitizmus v Európe vytvoril situáciu, že židovské mestá – getá - mali svoju sociálnu štruktúru, ktorá bola iná ako tá, v belošských mestách, resp. častiach mesta – štruktúry boli izolované, neprelínali sa – autorita vyšších vrstiev bola odvodená z iných dôvodov, iba časť bola rovnaká z náboženských kritérií - v Austrálii vzniká prirodzený rasizmus – existuje rasová solidarita – pospolitý ľud, resp. človek chce patriť do skupiny ľudí, ktorá mu je podobná – rasovo, kultúrne, etnicky, vekovo, životosprávou,... - tento rasizmus sa prejavil hlavne na začiatku 21. stor. vznikom rasových komunít; etniká majú vlastné náboženstvá, jazyky a sú blízke originálnej komunite a toto všetko podporuje prirodzený rasizmus; existuje nábeh na multirasovú spoločnosť, ale vždy bude mať sociálny prejav – nie je to mocenský, ale sociálny boj – pretože mocensky sú si rovní, ale sociálne sú veľmi rozmanití - ďalším fenoménom je násilie ; sociálne motivované násilie vyplýva z toho, že vrchne vrstvy si chcú zachovať svoje povstanie a tie nižšie ho chcú zmeniť; ak je sociálna vrstva deklasovaná – urážaná vo svojom postavení, pri tvrdých urážkach sa vzoprie; môže ísť o vykorisťovanie atď., ale všetkým vrstvám musí byť prejavovaný honor – česť; sociálne násilie je aj zdola nahor, nielen zhora nadol – aby to bolo regulované existuje armáda, súdnictvo, polícia, v minulosti kati – nečisté zamestnanie, napriek tomu, všetci ho potrebovali - rasové násilie je vždy motivované, základná je sociálna motivácia

11

12


Poznámky zo sociológie