Issuu on Google+

7. február

Pondelok

Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup. 8. február

Utorok

Svätý veľkomučeník Teodor Tirón.

9. február

10. február

Sečovce: 07,00 hod. 18,00 hod. + Tatiana STRETNUTIE DETÍ Sečovce: 07,00 hod. zdr. Mária 18,00 hod. + Mária, Vojtech, Vojtech CELODENNÁ ADORÁCIA

Piatok Trnávka: 16,30 hod. sv. liturgia Sečovce: 07,00 hod. 18,00 hod. zdr. Miroslav

Svätý hieromučeník Blažej, sebastejský biskup. Zdržanlivosť od mäsa. Sobota

Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup. 13. február

sv. liturgia zdr. Ján s rod zdr. Veronika ŠKOLA

Štvrtok

Svätý mučeník Charalampés.

12. február

Albinov: 16,30 hod. Sečovce: 07,00 hod. 18,00 hod. BIBLICKÁ

Streda

Svätý mučeník Nikefor. V tento deň sa zakončuje sviatok Stretnutia.

11. február

Trnávka: 16,30 hod. sv. liturgia Sečovce: 07,00 hod. + Mária (pan) 18,00 hod. + Milan (pan)

Nedeľa

Náš prepodobný otec Martinián.

Sečovce: 07,00 hod. 18,00 hod.

NEDEĽA O MÝTNIKOVI A FARIZEJOVI Trnávka: 10,00 hod. Albinov: 08,00 hod. Sečovce: 08,00 10,00 18,00 17,30

hod. hod. hod. hod.

za veriacich farnosti na úmysel za veriacich farnosti večiereň nedele

Na ikone je zobrazené: PREPODOBNÁ JANA.. Pre vnútornú potrebu farnosti vydáva: © Gréckokatolícky farský úrad v Sečovciach. Text neprešiel jazykovou úpravou. Vaše námety a pripomienky posielajte na adresu: grkatsecovce@gmail.com, alebo haburajt@gmail.com. Aktuálne oznamy, fotogalérie a ostatné informácie nájdete na našej webovej stránke: www.secovce.fara.sk.


SMRTEĽNÝ ZÁPAS „Môžu sa duše v očistci navzájom potešovať, alebo je každá vo svojej bolesti osamotená?“ Gertrúda: „V očistci je sám Boh jedinou našou nádejou, našou jedinou útechou. Na svete dovoľuje Boh, aby človek nie kedy hľadal útechu u verného priateľa vo svojich telesných a duševných bolestiach, za predpokladu, že priateľ je plný lásky k Pánu Ježišovi. Ináč je útecha neplatná. Tu ale sú duše zakotvené vo vôli Božej, ponorené do nej, ako do priepasti a jediný Boh môže ich bolesti zmierniť. Všetky duše prežívajú útrapy, aké zodpovedajú veľkosti ich vín, ale všetkým spoločná je bolesť, prevyšujúca všetky ostatné bolesti, že tu nemajú Ježiša, náš Život, náš Základ, naše Všetko a sme tým sami vinné, že sme od Boha odlúčené, správnejšie povedané: oddelené. Aj malá modlitba nám preukáže veľkú službu! Občerství nás ako hlt vody! Dopustením Božím je často naša bolesť zvýšená ešte tým, že nedostaneme modlitby, ktoré sa za nás konajú. V očistci dostanú duše z modlitieb konaných na zemi len toľko, koľko Pán dovolí. Vedomie, že modlitby konané za nás, dostane niekto iný – pôsobí zvláštnu bolesť. Len málo duší dostáva modlitby, väčšinou sú opustené bez nádeje, že by dostali len jednu – jedinú. Mária z Kríža:„Čo sa deje pri smrteľnom zápase a potom? Je duša vo svetle, alebo v temnotách? Akým spôsobom sa jej udeľuje rozsudok?“ Gertrúda: „Ja sama som smrteľný zápas neprežila, ako sama viete, ale môžem Vám povedať, že v tom rozhodnom okamihu sa satan vrhá na umierajúceho so všetkou zlosťou. Silné a veľkomyseľné duše majú často krátko pred smrťou hrozné boje s kniežaťom temnosti, ale vychádzajú víťazne. Boh nedopustí, aby duša, ktorá Mu bola po celý život oddaná, bola v posledných okamihoch stratená. Tie osoby, ktoré milovali Pannu Máriu a často Ju v živote vzývali, dostávajú v poslednom boji mnoho milostí. To platí tiež pre tých, ktorí uctievali sv. Michala, sv. Jozefa, alebo iného svätého. Práve v tom okamihu je veľmi obšťastňujúce vedomie, že máme u Boha dajakého prímluvcu. Sú duše, ktoré umierajú kľudne, bez akýchkoľvek skúšok. Boh má pri všetkom svoje úmysly. Čokoľvek nariadi, čokoľvek dopustí, je vždy na najvyššie dobro duší. Nakoľko ešte žijete na zemi, nemôžete si ani predstaviť, čo znamená Boh. My to už vieme a rozumieme. Naša duša je zbavená všetkých pút, ktoré nás stretli a bránili nám dôjsť k svätosti. Nemôžem Vám to nijako vysvetliť, ako to vyzerá, keď vidíme zem ináč, ako Vy. Tomu sa porozumie, až duša opustí telo. To sa zdá zem ako bodka v porovnaní s nekonečnými horizontmi večnosti, ktoré sa pred ňou otvárajú. Keby sme sa mohli vrátiť na zem, keď sme už poznali Boha, aký život by sme viedli! Ale to je zbytočné uvažovanie. Kým človek žije, nemyslí


na tieto veci, ide temer ako slepý! S večnosťou sa nepočíta! Zem je jediným predmetom všetkých jeho prianí a ona je len prechodom a pojme iba telo. Na nebo sa myslí tak málo, alebo vôbec nie. Ježiš a Jeho láska, sú ako zabudnuté. Na tomto svete – tam dolu – sa ľudia riadia vlastnými domnienkami. Na onom svete nás riadi Boh svojim spôsobom. Na zemi si človek nedokáže predstaviť a pochopiť, čo my tu musíme vytrpieť! Mária z Kríža: „Vedia duše v očistci, čo sa práve deje na zemi?“ Gertrúda? „Áno, pokiaľ to Boh dopustí, aby sme sa za ich veľké záležitosti modlili. Naša modlitba sama nestačí! Keby Pán Ježiš našiel niekoľko duší dobrej vôle, ktoré by Mu boli úprimne pohotové k zmieru, aby tešili Jeho Srdce, plné horkosti a bôľov, mohli by Ho pohnúť k súcitu. Veď On si nič vrúcnejšie nepraje, než odpustiť tomu, kto sa pokorí!“ (Pozn. Súkromné zjavenia sú dané pre posilnenie viery, ale nie je nevyhnutné v nich veriť . Pokračovanie v budúcom čísle.)

OZNAMY ♥ Upratovanie chrámu: 11.2.2011: Ružena Holinďaková, Anna Kolesarová, Eva Ušalová, Oľga Kolesarová, Darina Sokoliová, Renáta Škovranová. ♥ Katechézy: Téma vo štvrtok: Dekalóg – Svätiť sviatočný deň. ♥ Ikona putovnej Bohorodičky tento týždeň – rod. Ščerbáková. ♥ Biblická škola: Bude v utorok po sv. liturgii. Témou bude postava proroka Daniela – úvod. Všetci ste pozvaní. ♥ Zbierka na Charitu: bude budúcu nedeľu 13.2. pri všetkých svätých liturgiách. ♥ Hramoty: Blíža sa pôstne obdobie, kedy sa budeme pravidelne modliť za našich zosnulých. Prvá zádušná sobota bude 26. februára. Svoje úmysly si môžete zapisovať v sakristii.

Hádaj, hádaj... :) Viete kto je na svete najchytrejší? – Zápalka. Má síce malú hlavičku, ale ako jej to páli... Viete čo na jar hovorí jedna húsenica druhej, keď vidí motýľa? – Do toho rogala ma nikdy nedostanú. Viete, prečo kohút kikiríka, a má pri tom zavreté oči? – Aby sliepky videli, že to vie naspamäť. Ako prebudíte žraloka z popoludňajšej siesty? – Zakričíte: „Muž cez palubu!“ Je niečo horšie ako nájsť červíka v jablku?– Áno, nájsť tam už iba polku červíka. Vieš, prečo nepošlú do vesmíru mačku? – Pretože by zlízala mliečnu dráhu. A prečo nepošlú koňa? – Lebo by odtiahol veľký voz. Čo je dôležitejšie – koleno alebo krk? – Koleno, v krku je iba ohryzok, pokým v kolene je celé jabĺčko.

LÁSKAVOSŤ V pokročilom veku bola moja matka ešte stále aktívnou ženou, ktorá sa nenechala premôcť bremenom rokov. Raz sa vracala domov z obchodu s veľkou nákupnou taškou, keď ju zbadal policajt a rozhodol


sa jej pomôcť. Vzal jej ťažký náklad a odprevadil moju matku až k dverám jej domu. Odvtedy hrdo vyhlasovala, že policajti sú jej priatelia a správala sa k nim s materskou nehou. Čo je to láskavosť? Je to „schopnosť blahosklonného a jemného správania k druhým“ Sme láskaví, keď máme úctu k dôstojnosti človeka a keď uznávame, že aj to všetko okolo nás, zvieratá, rastliny i veci, majú zvláštnu dôstojnosť. Sme láskaví, keď sme priateľmi sveta, ktorý nás obkolesuje, alebo keď sme sa s ním zmierili. Láskavosť sa rodí z tých dobrých citov, ktoré človek prechováva jednoducho preto, lebo je obrazom samého Boha. Alebo, láskaví sme predovšetkým pre lásku, ktorú máme ku každému stvoreniu, pretože je Božím dielom. Čo sa týka toho, kto je láskavý k druhým, stáva sa „lásky hodným“, čo je vlastne doslovný preklad latinského amabilis, slova, ktoré prekladáme ako „láskavý Dobrá výchova. Aby sme mohli žiť spolu, potrebujeme nejaké pravidlá „dobrej výchovy“, ktoré nám uľahčia láskavé správanie k druhým. Túto dobrú výchovu, ktorej nás v minulosti učili, možno vidieť v správaní sa domorodcov, ktorí sú veľmi láskaví a úctiví. Zdvorilosť a slušnosť došli až k určitej prepiatosti, keď sa z nich stal zákonník, ktorému učili príslušníkov šľachty (a stále učia), ako znak príslušnosti k svojmu stavu. Nazvalo sa to etiketou. Bez tejto prepiatosti, aké príjemné je žiť s dobre vychovanou osobou, ktorá nás neobťažuje ani v nás nevyvoláva odpor svojim vulgárnym alebo grobianskym chovaním! Učiť sa byť láskavý V seminári sme mali jedného múdreho kňaza, ktorý hovorieval: „Synkovia, ak nie ste svätými kňazmi, buďte aspoň vychovaní”. Aké dôležité je slušné a láskavé chovanie k druhým! Aké ťažké je nenechať sa uniesť hnevom, mrzutosťou, fyzickým nepohodlím, či nejednotnosťou názorov v správaní sa k druhým! Od láskavého správania nás kňazov závisí názor, ktorý si naši veriaci vytvárajú o celej Cirkvi, ba často aj ich obrátenie a spása. Láskavosti sa človek učí doma z príkladu svojich rodičov, predovšetkým z ich vzájomného správania a správania sa k deťom. Familiárna blízkosť by nemala spôsobiť, že zabudneme na pravidlá slušnosti, pretože šťastné spolunažívanie závisí aj od dodržiavania pravidiel, ktoré vyjadrujú úctu zrodenú z lásky. Rodičia, žiadajte, aby sa deti správali k súrodencom láskavo aj vo chvíľach zlosti, vyhýbajúc sa zraňujúcim vyjadreniam. Naučte deti byť láskavé, predovšetkým k chudobným a núdznym. Pravidlá slušnosti sa učia od detstva a stávajú sa návykom, takže dobré vychované dieťa ním ostáva aj v neprítomnosti svojich rodičov. Príklad priťahuje Hovorí sa, že keď Victor Hugo, génius francúzskej literatúry, raz odchádzal z nejakej oslavy, stretol žobráka, ktorý od neho pýtal peniaze. Známy spisovateľ, ktorý žil v chudobe typickej pre intelektuálov, strčil ruku do vrecka, no nenašiel ani mincu. „Prepáč, bratku, nemám, čo by som ti dal,“ povedal mu. „Už si mi dal, nazval si ma bratom,“ odpovedal žobrák. Vo Švédsku, v štyridsiatych rokoch, istá žena vystupovala z vlaku obťažená batožinou. Jeden džentlmen jej pomohol kufre vyložiť na nástupisko a jej sa zdalo, že odniekiaľ toho láskavého pána pozná: „Niekde som vás už videla.“ „Áno, som kráľ,“ odpovedal ten muž, ktorý sa rád všade prechádzal bez sprievodu a okázalosti. P. Sergio G. Román



Farský list č.5