Page 1

ZRODIL SA

SPELEOALPINIZMUS 1981-1988

Ján Šmoll

Od Demänovskej doliny po Balkán


OD Demänovskej doliny po Balkán Na začiatku nášho lezenia bol Vlado Žikeš (1951 - 1984)...

Rumunsko 1981: Vo vápencovom Retezate zlaňujeme asi 25 m skalný stupeň v tiesňave a uskutočňujeme speleologický prieskum. Vlado sa rozhoduje, že skalný stupeň vylezie. Oblieka si sedačku, 2-3 skoby a lezie. Poslednú skobu zabíja (pri vtĺkaní do skaly nemá ten správny zvuk) vo výške cca 15 m pod malým previsom. Pokračuje ďalšie 3-4 m a dostáva sa do ťažkého miesta. Zrazu kričí: “Asi je...m”. Okamžite reagujeme. Spolu s Paľkom Staroňom pravou stranou tiesňavy s obtiažnosťou I.-II. vyliezame nad Vlada, ,,ktorý už chytá šijací stroj,, a spúšťame mu krátke lano. V poslednej chvíli ho zachraňujeme. S Vladom začíname liezť aj v dolinke pod Sinou, na skalnej stene Bašta a iných skalách v Demänovskej doline a napr. aj v Prosieckej doline a po krátkej dobe aj vo Vysokých Tatrách. 

Vlado bol naša krv - keď bolo treba liezť tak liezol, keď kopať tak kopal a keď bolo treba “žiť” tak “žil”.

V Achátovom dóme 1982, počas jednej z troch týždňových akcií pod zemou v Pustej jaskyni medzi rokmi 19801983, ktoré boli venované potápaniu, prieskumu a lezeniu. Končili vždy 31.12. a už večer nasledoval Silvester. 


Foto: Vlado Žikeš, Bašta-Demänovská dolina, 1979

Expedičné auto SSS, na akcii na Plešiveckej planine r. 1980. S Paľkom Staroňom okrem lezenia aj skúmame či kopeme. Augustová jaskyňa v Mošnickej doline a hlavne Štefanová č. 2 v Demänovskej doline sú naše prvé nové objavené jaskyne.


foto: V. Žikeš, Paľko Staroň a Jano Šmoll v roku 1983 počas týždňovej podzemnej akcie v Achátovom dóme - Pustá jaskyňa

S Paľkom preliezame množstvo komínov v Demänovskom systéme. Komín nad Achátovým dómom +70, ponad Vodnú puklinu cca 120 m, Veľkú priepasť v Pustej, v Pieskovom dóme, nad Závrtovým a Pekelným dómom a pod. V roku 1981 sa zúčastňujeme prieskumu Tristárskej priepasti v Belianskych Tatrách. Pod vedením P. Mittera v roku 1984-1985 uskutočňujeme aj lezecký prieskum v jaskyni Javorinka vo Vysokých Tatrách. Pred polosifónom Paľko pomocou 2 skôb vylieza asi 30-35 m stenu, je to začiatok lezenia a objavovania do plusu. Pridáva sa aj Jožo Lešťák a Ľubo Plučinský, ktorí doteraz pôsobia v tejto jaskyni.

foto: P. Mitter, v jaskyni Javorinka r.1985


foto: P. Mitter, Ľubomír Rybanský a Ján Šmoll vo vylezených priestoroch vo Veľkom dóme v jaskyni Slobody, 1986 Od roku 1984 - 1985 pokračujeme v lezení či už na skale alebo v jaskyni vo dvojici s Ľubomírom Rybanským. Začíname s revíziou jaskyne Mier. Množstvo vylezených komínov nám prináša viacero objavov v podobe niekoľkých km nových jaskynných priestorov. Najväčšia výzva je však pohľad hore do tmy vo Veľkom dóme v jaskyni Slobody. A tak na prelome rokov 1985-1986 začíname s týmto lezeckým dobrodružstvom. Počas 4 dní lezenia je dosiahnutá výška +115 m a objav asi do 400 m nových jaskynných priestorov.

Takto to vystihol Edo Piovarči v roku 1986


foto: P. Mitter, v západnej stene Veľkého dómu +115 m, 1986


Zrodil sa speleoalpinizmus Dr. Pavol Mitter, Krásy Slovenska 1989 Slovko speleoalpinizmus sa v našej jaskyniarskej a

ky, podobné je prekonávanie zvislých skalných stien,

populárnej literatúre objavuje približne od začiatku

iba podmienky lezenia sú často oveľa náročnejšie

sedemdesiatych rokov. Vtedy mladá generácia jas-

(blato, mokro, tma).

kyniarov slovo speleoalpinizmus začala používať v súvislosti so zostupmi do našich hlbokých priepastí a do najhlbších jaskynných systémov sveta za pomoci ľahkej lanovej techniky. Túto činnosť sme viacerí považovali skôr za určitý druh športového jaskyniarstva, pretože zdolávanie jaskynných úsekov po lanách najprv dolu, potom hore výstupom po lane nemožno paralelizovať so zdolávaním strmých stien vlastným lezením – alpinizmom zdola hore, či už čistým lezením alebo za použitia technických pomôcok na najexponovanejších úsekoch. Od začiatku osemdesiatych rokov v činnosti našich jaskyniarov pozorujeme novú kvalitu. Vyrástla generácia technicky a fyzicky dobre disponovaných mladých jaskyniarov, ktorí dobre ovládajú abecedu náročného lezenia, získanú častým pobytom na cvičných skalách. Lezú najnáročnejšie výstupové cesty na cvičných skalách a extrémne výstupy v tatranských stenách. Zúčastňujú sa na klasickej jaskyniarskej činnosti, akou je prekopávanie jaskynných chodieb zaplnených nánosmi, ale lezecké majstrovstvo ich zároveň predurčuje na náročný lezecký prieskum, bežným jaskyniarom nedostupný. Činnosť v jaskyniach obohacujú o prieskum vysokých jaskynných komínov, o lezenie po strmých až previsnutých stenách obrovských jaskynných dómov s cieľom športovým a zároveň preskúmať neznáme časti týchto podzemných priestorov. Na rozdiel od „športového jaskyniarstva“ spomínaného v úvode, túto činnosť môžeme označiť za synonymum alpinizmu, teda za speleoalpinizmus. Používajú sa tu rovnaké lezecké techniky ako na povrchu, rovnaké technické pomôc-

Od klasického horolezectva sa speleoalpinizmus odlišuje niekoľkými zvláštnosťami. Vylezené cesty sa zvyčajne neopakujú, pretože po ich zlezení sa zistí, či lezenie malo aj objavný zmysel, či malý otvor vysoko v skalnej stene je významná chodba – ďalší objav alebo iba neveľký výmoľ bez ďalšieho pokračovania. V prípade objavu sa upevnia fixné laná, po ktorých ostatní vylezú za použitia vertikálnej lanovej techniky. Predstaviteľmi tohto nového trendu v jaskyniarstve sú najmä mladí jaskyniari z OS SSS Demänovská dolina J. Šmoll a P. Staroň. (Pritom nechcem tvrdiť, že inde na Slovensku ich nemáme.) Vyliezli mnohé jaskynné komíny, napríklad v jaskyni Pod útesom, veľkú priepasť v Pustej, v Achátovom dóme, v jaskyni Mieru, v dóme na Rázcestí, v jaskyni Mŕtvych netopierov, v jaskyni Javorinka a pod. Aj v minulosti sa v jaskyniach dosiahli objavy voľným lezením. V Stratenskej jaskyni horolezci objavili Chodbu reprezentantov, voľným lezením preskúmali veľkú puklinu v Ochtinskej aragonitovej jaskyni a aj pri prieskume ďalších jaskýň nové objavy sa často nezaobišli bez prekonávania zvislých, až previsnutých úsekov jaskýň smerom hore. Boli to ojedinelé výkony, iba prakticky zamerané. V činnosti speleoalpinistov sa však objavuje nový prvok, radosť z lezenia, z prekonávania ťažkých miest pri výstupe umom a technikou. Viac ráz som bol svedkom, ako títo jaskyniari po práci išli do jaskyne s cieľom vyliezť nejaký komín, puklinu. Išli liezť pre radosť a zároveň vyriešiť jeden z množstva čiastkových


jaskyniarskych problémov. K prvku snahy po objave

vý otvor. K nemu vedie šikmý, 40-50 m dlhý traverz

sa priraďuje ďalší z piatich jamesáckych ideálov –

v zvislej, až previsnutej stene. To je ďalší program le-

idealizmus. Z uvedených dôvodov činnosť týchto jas-

zeckej skupiny.

kyniarov považujeme sa speleoalpinizmus.

Pohľad z balkóna siene dolu do dómu je krásny. V

Konkrétny príklad obťažného lezenia v jaskyni doku-

stene dómu sú sintrové útvary zdola neviditeľné.

mentuje vylezenie 60 m vysokej západnej steny Veľ-

Zdola malé sintrové náteky nadobúdajú tu, v bez-

kého dómu v Demänovskej jaskyni Slobody, ktorú vy-

prostrednej blízkosti veľké rozmery. Som vďačný za

liezol J. Šmoll a striedavo s ním liezli Ľ. Rybanský, I.

pekný jaskyniarsky zážitok.

Kráľ a M. Súľovec 12., 15., 24.1.1986. J. Šmoll a Ľ. Rybanský cestu opísali takto: „Nástup vedľa chodníka do Suchej chodby (vpravo), 10 m šikmý traverz vpravo po zle držiacich chytoch (mäkký sinter) ku skobe. Odtiaľ hore asi 4 m po stanovište (2 nity). Stade 3 m veľmi ťažko po začiatok sokolíka (hodiny). Sokolíkom 5 m šikmo vpravo pod previsnutý kút. Kútom priamo hore až po voľný blok a odtiaľ po balkóne (II-III) do siene. Lezie sa prevažne po vápenci pokrytom mäkkým sintrom.“

Ak som článok venoval zrodu speleolpinizmu, mal som na mysli iba náš speleoalpinizmus. V zahraničí má lezenie v jaskyniach dlhoročnú tradíciu (Rakúsko, Juhoslávia, Francúzsko, Poľsko). Ak horolezci hľadajú ďalšie lezecké problémy, lezenie v jaskyniach poskytuje dvojnásobné potešenie, ktorými sú radosť z prekonávania problémov vlastnými schopnosťami v extrémne ťažkých podmienkach a pri troche šťastia aj objav nových jaskynných priestorov

Po vylezení na balkón sa sľubne vyzerajúci otvor ukázal ako puklinový otvor 20-25 m dlhej siene, ktorá tvorí výbežok v stene Veľkého dómu. Sieň vznikla na mocnej zlomovej poruche, vyznievajúcej v masíve, a tvorí šikmý puklinový priestor, ktorý vznikol zaseknutím viacerých veľkých blokov, tvoriacich dno siene. Bloky pokrýva sinter, najvýraznejšie sú dva stalagnáty. Z dna siene spadá dolu komín do Veľkého dómu, kde lezci upevnili fixné lano. Pomaly sa šplhám hore po lane v previse. Vedľa je stena pokrytá bielym, až sivým, mäkkým sintrom. Je to zvláštny druh sintra, kde zmes drobných čiastočiek vyzrážaného uhličitanu vápenatého v hrubej vrstve pokrýva stenu jaskyne. Tvorí hmotu, podobnú dobre navlhčenej zmesi sádry a vápna. Obsahuje neuveriteľne veľa vody a pri dotyku voda zrazu presakuje odevom a cítim, ako mi steká po tele. Lano sa hore trie o stenu, uvoľňuje kúsky mäkkého sintra, ktoré ako chuchvalce bielej amorfnej hmoty padajú na prilbu a kombinézu. Pokrýva aj previsnutý kút, ktorým sa Jano prebíjal pomaly hore, zatiaľ čo Ľubo na stanovišti istil v daždi kúskov mäkkého sintra. Vyliezam do siene, kde chlapci už čakajú a robia ďalšie plány. Dalo by sa predpokladať, že chlapcov znechutil objav malej siene namiesto stovák metrov jaskynných chodieb, ale žiadne také nálady, predsa nešlo iba o objav. Vysoko v strope dómu je ďalší láka-

foto. M. Audy, Čarovné jazierko v jaskyni Velika Klisura


Cvičenie Záchrannej jaskynnej služby (JZS) v Diviačej priepasti 1986, zľava stoja: J. Šmoll, P. Mitter, P, Fedor, J. Knapp,

T. Lazár, kľačia: I. Račko, M. Suľovec, P. Vozárik


V lete 1988 sme, Ľ. Rybanský a J. Šmoll, liezli v Nórskom Romsdale. Okrem menších ciest (100-200 m) sa nám podarilo preliezť anglickú cestu VI+ A2 v 1 200 m vysokej stene Trollveggen. V stene stretávame aj Belgických horolezcov Patrika a Lea.

Raňajky pod stenami s výškou 1 – 1,6 km


foto: Lei, zľava: Patrik, Ľubo, Jano, bivak na skalnej polici, takmer 1 km nad nástupom do steny

Lezecké scenérie a pohľady v stene

Naším cieľom bol aj Romsdalhorn (Matterhorn severu)


Červené vrchy od roku 1989

S materiálom pre výstavbu podzemného bivaku, pred Novou Kresanicou (2 016 m.n.m.) r. 2002

Na chatke v ústi Tomanovej doliny, rok 1990


Počas našej prieskumnej činnosti v Červených vrchoch sme vyliezli 11 komínov a preliezli jeden traverz. Na Slovenskej a Poľskej strane sme do roku 2015 uskutočnili okolo 300 prieskumných akcií.

Nová Kresanica, nástup do komína, foto: Szunyog


foto: J. Szunyog

V snehovom Iglu počas 4-dňového čerpania sifónov v Občasnej vyvieračke, zima r. 2000, Kapucian, Hurtaj, Očkaik

K. Dudzinski v Studnii v Kazalnicy

V snehovom Iglu počas 4-dňového čerpania sifónov v Občasnej vyvieračke, zima r. 2000, Šmoll, Szunyog

Schematický plán jaskýň Červených vrchov v oblasti masívu Kresanica v smere juhovýchod-severozápad Kresanica (2 122 m.n.m.) Stoly (1 947 m.n.m.)

1900 1800

Svišťová dolinka

1700

Tomanova Medvedia dolina jaskyňa 1500

1200 1100 1000 900

Úplaz (-164m)

smer prievanu Nová Kresanica (-190m)

Rozpadlý Grúň Občasná vyvieračka 60l/s

1400 1300

Priepasť Kresanica Zadný (-71m)

Vyšná Kresanica (-45m)

Tichá dolina

Smerom na sever v bočných rázsochách Tvrdého hrebeňa ležia ešte jaskyne: Jaskyňa Mietusia 10 220m, deniv. 266m Jaskyňa Czarna 6 500m, deniv. 303m Jaskyňa Zimna 4 600m, deniv. 176m Jaskyňa Naciekova 1 210m, deniv. 95m Jaskyňa Mrožna 560m, 44m a desiatky malých jaskýň

Desiatky výbuchov na Kresanici, ale aj na hrebeni Temniak

Twardy Grzbiet – mohutný vápencový hrebeň medzi Kresanicou, Temniakom a výverom Ľodowým Žrodlom, dlhý 5-5,5 km, prevýšenie 1 202 m

Kozi Grzbiet Kozia

Prevýšenie 1 200m

2000

Temniak (2 096 m.n.m.)

Marmurowa Ptasia studnia

Kazalnica Mientusia (-150m)

Mala v Mulowej (-555m) (-389m) (-352m)

smer prievanu Studnia v Kazalnicy (-244m) Asi 2km ďalej leží výver Ľodowe Žrodlo (920 m.n.m.) 500-800l/s, max. 10 000l/s

Západná krasová oblasť Červených vrchov, oblasť Kresanice, hydrologicky viazaná na Ľodowe Žrodlo a čiastočne na Občasnú vyvieračku • Šmoll Ján 2013


Nová Kresanica Čierna studňa.

V strope Čiernej studne sme v roku 2002 preliezli 60 m traverz a objavili Dvojitý dóm, niekde v strede tohto traverzu aj vyliezli komín s výškou 25 m. foto: J. Kučmiercz


Monte Canin 1990 a 1991 V lete 1990 a 1991 uskutočňujeme prieskumné expedície do pohoria Monte Canin, objavujeme 10-tki priepastí. Medzi nimi aj Liptovská 1, -200 m a Liptovská 2, neskôr v nej Taliani dosahujú hĺbku -1502 m a premenúvajú na Cehi 2 Štefan Labuda a J. Vykoupil na plate Romboni foto : P. Holúbek

R. Staroň /Valaška/ vo vchode Cehi 2

foto: Šmoll, vchod Lukiny jamy

Velebit 1993 V roku 1993 sa zúčastňujem výpravy do Velebitu. Cieľom je objavená priepasť Lukina jama. Po príchode zisťujeme, že domáci jaskyňu preskúmali a dosiahli hĺbku -1350 m. Nastáva podobná situácia ako na Canine. Meníme plán a skúmame Ledenik -513 m. S Ľ. Plučinským od - 200 m pokračujeme v objavovaní a vystrojovaní priepasti a v hĺbke - 450 m objavujeme mohutný dóm, ktorý dostáva názov “Dóm Paľa Mittera”. Na dne dómu si zakladám bodžipsi a cez 1012 prepínaní aj s batôžkom som za 1 hodinu a 20 minút von.

Expedičné auto SSS, Canin 1991


Balkán a svet

Od roku 1990 začína zlatá éra objavov slovenských jaskyniarov na Balkáne a vo svete. Velika Klisura - Gryka e Madhe, KOSOVO pohorie PROKLETIJE.

B. Šmída a Ľ. Sliva v poschodí Svalnatá, foto: J. Kleskeň


foto: P. Pokrievka ml., stúpajúca vetva Medzibrodie + 300 m. Jeden z najťažších objavených komínov, potenciál v tomto komíne cez 1 km.

V roku 1997 sme vyliezli z poschodia Svalnatá 100-m komín “komín Bojazlivých”, klasické voľné lezenie VI-VI+. J. Žiaran, P. Mitter, P. Staník, Ľ. Rybanský. Komín vyúsťuje do poschodia Horolezcov + 300 m. V jaskyni Velika Klisura sme vyliezli 1,3-1,4 km komínov alebo stúpajúcich vetiev. Jaskyňa s hydrologickým prevýšením 2 km čaká na ďalšie objavy.

foto: J. Šmoll. M. Hurtaj a M. Jagerčíková v stene nad jaskyňou Velika Klisura, prieskum vchodu

Najtrpezlivejší istiaci jaskyniar na Slovensku Ľubomír Očkaik


Objavom jaskyne Velika Klisura sme si mysleli, že sa nám splnil sen, nový Lamprechtsofen. Veď na jednu objavenú jaskyňu do plusu (napr. do 500 m) pripadá 100-200 a možno až 500 jaskýň objavených smerom dole. Dúfali sme v x km lezenia a objavovania, ale niečo sa podarilo.

foto: J. Šmoll, Paľko na štande v Mokrom komíne

foto: P. Vaněk, traverz za polosifónom

z poschodia Svalnatá Zoznam najhlbších jaskýň v zahraničí, ktoré boli objavené slovenskými jaskyniarmi. Zoznam najhlbších jaskýň s hĺbkou viac ako 200m vrátane, objavených slovenskými jaskyniarmi datovaných od začiatku osemdesiatych rokov. Hlavným kritériom je vytipovanie a organizácia výpravy do danej oblasti, objavenie samotného vchodu, resp. prekopanie s voľným pokračovaním a následný prieskum, ktorý dosiahol dno alebo určitú hĺbku. NÁZOV

POHORIE – KRAJINA

1. Cehi 2 (Liptovská priepasť č.2)

Monte Canin, Slovinsko

AKTUÁLNA HĹBKA - 1 502m,

x

Legenda:

2. Lukina jama – Manual 2

Velebit, Chorvátsko

- 1 421m,

p

s = prebieha suchý

3. Slovačka jama

Velebit, Chorvátsko

- 1 320m,

s, p

4. Meduza

Velebit, Chorvátsko

- 707m,

x

5. Slovačka jama na Karadžici /Ceki1/

Jakupica, Macedónsko

- 610m,

s

6. Vilimova Jama

Biokovo, Chorvátsko

- 565m,

x

7. Ledena jama

Velebit, Chorvátsko

- 514m,

x

8. Velika Klisura

Prokletije, Kosovo

+ 316m,

s, p

(dĺžka jaskyne - staré meranie cez 10 km, nové k 2012 8,03 km) 9. Xantipa

Velebit, Chorvatsko

- 323m,

x

10. Sirena

Velebit, Chorvátsko

- 284m,

x

11. Solúnska jama

Jakupica, Macedónsko

- 274m,

x

12. Marianna

Velebit, Chorvátsko

- 250m,

x

13. Liptovská priepasť č.1

Monte Canin, Slovinsko

- 200m,

x

prieskum p = prebieha potápačský prieskum x = prieskum predbežne ukončený Stav k 30. 10. 2015 Ján Šmoll, Branislav Šmída


foto: J. Šmoll, Paľko v akcii - poschodie Zlomísk a na štande v nemenovanom komíne foto: J.Szunyog, návrat z komína Pečovských kúpeľov, r. 2002, zľava: Šmoll, Hako, Pap


Brazília 1997 V roku 1997 sa zúčastňujeme (Labuda, Seman, Kapucian, Ágh, Šmoll) nádhernej expedície do Brazílie. Hlavným cieľom je účasť na prieskume jaskýň Toca de boa Vista (120 km) a Barichuda (30 km). Jaskyne ležia v divokej a suchej oblasti v štáte Bahia, kde pred stáročiami utekali otroci pred otrokármi do tých najnehostinejších oblastí. S domácimi jaskyniarmi skúmame, meriame a po dvoch týždňoch je bilancia objavov na hranici 11 km, jaskyne dosahujú v tej dobe 91 km a 20 km. Ďalšie 4 týždne sa túlame Brazíliou a spoznávame desiatky prírodných javov a mnoho jaskýň, medzi nimi aj najvyšší vchod na svete Casa de Pedra, vysoký 197 m. Navštevujeme aj Argentínu a Paraquay.

Vodopády Iquazu (Veľká voda) ležia na hranici Brazílie a Argentíny.

V jaskyni je 33 stupňov Celzia

Štát Bahia, asi najchudobnejšia oblasť Brazílie

foto: Š. Labuda

Atlantický prales, okolo Amazónky leží Amazónsky prales

10-tki km obrovských chodieb


RUMUNSKO - Fagaraš 2000 - Neúplný prechod - prelezenie centrálneho hrebeňa. Centrálny hrebeň dosahuje výšku cez 2 500 m a dĺžku asi 60 km. Doliny na severnej strane sú dlhé cca 20 km, ale na južnej cez 30-35 km. Hlavný hrebeň má miestami obtiažnosť niečo medzi Vysokými a Západnými Tatrami.

Cesta do Rumunska foto: P. Mitter ml.

Balkánske pohoria sú krásne foto: P. Mitter ml.

foto: P. Mitter ml.

Mali sme aj lyže, ale tie sme 5 dní niesli, foto: P. Mitter ml.

Jeden z bivakov, v noci klesala teplota pod - 30 stupňov, foto: P. Mitter ml.


7 dní v zime na hrebeni a v dolinách počas prechodu Fagarašu. Ľ. Rybanský, E. Kapucian, Ľ. Očkaik, P. Mitter ml., J. Šmoll

Bicaz 2001 – Rumunsko

Bolívia 2001

Skalná tiesňava Bicaz poskytuje 200-300 m skalného

V roku 2001 uskutočňujeme horolezeckú expedíciu

lezenia. V roku 2001 sme s Aničkou vyliezli 5-dĺžkovú cestu

do Bolivijských Ánd, cieľom je Huayna Potosi 6 088 m

Via Freiuta 6b. 

a Illimany 6 438 m.n.m. 

Illimany

Huayna Potosi

Na vrchole Huayna Potosi 6 088 m.n.m. J. Šmoll, P. Holzer, foto : M. Jurkovič


Pizzo Badile 2001 - Cassinova cesta  6-stková špára

foto: J. Šmoll

M. Sim na štande, vzadu Pizzo Cengalo

Krásne pevné platne

foto: J. Šmoll, 2 lezecké dvojky Staník-Šmoll a Sim-Volf, preliezame v 900 m stene Badilu cestu Via Cassin. Pri zlaňovaní nás zastihuje noc a tak bivakujeme postojačky na malej polici pri fajčení Paľkových cigariet


Macedónsko - Jakupica, Slovačka jama na Karadžici Jedna z mnohých našich expedícii na Balkáne a vo svete,

foto: P. Holúbek, Jano a Jano na Jakupici - Macedónsko 1992

len na Balkáne sme do roku 2015 uskutočnili cez 50 prieskumných akcií 

Rok 2013 - príchodom vŕtačiek sa lezenie zrýchľuje. P. Pokrievka ml. a A. Holúbek vyliezajú pred bivakom - 420 m komín s výškou 50 m, ktorý pokračuje vertikálne foto. J.Šmoll 

Ľ. Štubňa pri sifóne – 524m v Slovačke jame na Karadžici

G. Majerníčková v Slovačke, foto J. Šmoll

a aj horizontálne do obrovskej čierňavy  foto: J. Šmoll


foto: J.Šmoll, bivak na - 420 m

výkop vchodu do Duvy

Lezenie v jaskyniach má veľa podôb. To najkratšie bolo a aj

vadziame, tak sa posúvam 3 m vľavo k ďalšej starej sko-

bude to klasické, teda horolezeckým spôsobom. Poznáme

be, do ktorej sa zapínam. Medzitým Ivan robí poriadky a

aj iné pomocou stĺpa, rebríka alebo vyhadzovaním lana na

len spomenie, že ma na chvíľu odistí. “Dobre” vravím, poze-

skalný stupeň alebo kvapeľ. Po príchode vŕtačiek sa leze-

rám hore na ďalšie úseky. Ivan ma medzitým zaisťuje a ja

nie zjednodušilo a zároveň zbezpečnilo. Prakticky sa dá vy-

sa snažím krátkym pohybom pripraviť na lezenie. Zrazu sa

liezť všetko.

skoba uvoľňuje a ja po 4 m páde do kyvadla mám narazený

Lezenie pomocou vyhadzovania lana a rok cca 1987 s Iva-

členok a tri týždne oddychu.

nom Račkom. Hneď vedľa chodníka v jaskyni Slobody tes-

O nejaký čas opäť s Ivanom ideme liezť na Blatník. Ten-

ne nad zostupom k rázcestiu k Demänovke v strope vo výš-

toraz je našim cieľom Obrovský pilier. Leziem prvú dĺžku,

ke 8-9 m zíva otvor komína. Ivan točí lanom a na 2.-4. po-

Ivan dolieza ku mne a pokračuje v druhej dĺžke. Po 10-15

kus sa lano o niečo zachytáva. Obaja ho skúšame vlastnou

m sa mi stráca z dohľadu. Ešte lezie pár metrov a zrazu sa

váhou - drží. Zapínam bodžipsi, viažem lezecké lano a ma-

lano nehýbe. Kričím “Ako Ivan?”, nič. Tak sa radšej posú-

teriál, a šplhám. Za niekoľko sekúnd som hore. Neuveriteľ-

vam o 1-2 m na štande vedľa spádnice lezenia. Dobre som

né. Lano sa omotalo okolo 3-4 kvaplíkov. Ani nedýcham.

urobil. Počujem len svišťanie a náraz. Ivan po 15-18 m páde

Zakladám malú slučku o jeden kvapeľ a o ďalšieho pol met-

narazil na skalnú policu. Šťastie mal v tom, že skoba zabitá

ra ďalšiu na druhý kvaplík. Medzitým Ivan začal s iste-

niekde v polovici, zachytila pád a len dynamické lano svo-

ním. Jemne sa posúvam hore. Snažím sa založiť ďalšie is-

jou roztiažnosťou predĺžilo Ivanov pád. Montujem lanovku

tenie, keď fixné lano zrazu padá dole. To už som v komíne

zo steny a pomaly transportujem Ivana, ktorý po polhodine

a zakladám ďalšie istenie a leziem. Komín však po 10-15 m

zisťuje, že môže chodiť.

končí a tým aj naša akcia s Ivanom.

Vo štvorici (Ľ. Rybanský, I. Kráľ, S. Líška a J. Šmoll) o tretej

Lezenie uskutočňujeme aj v ďalších jaskyniach: Jaskyňa

ráno stúpame hore dolinou a naším cieľom je Grossglockner,

Mŕtvych netopierov, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gomba-

presnejšie Pallaviciniho žľab - 600 m ľadu so sklonom do 60

secká jaskyňa, Kunia priepasť, Dracoaia v Rumunsku, Mag-

stupňov. Prechádzame ľadovec a pomedzi spodné ľadové

dalenna v Taliansku, Shpanik v Albánsku-Albánske Alpy a v

výšvihy lezieme pod žľab. Obzerám sa a stačí sekunda ne-

mnohých iných. Okrem jaskýň sme liezli v Tatrách a v mno-

pozornosti a už padám dole - 60 m a zastavujem sa v ma-

hých pohoriach Európy, Ázie či Južnej Ameriky.

lej snehovej jame. Za chvíľu ku mne schádzajú ostatní. Na-

Pády a zranenia: Je rok 1985 a s Ivanom Kráľom lezieme Ľavú špáru na Blatník. Preliezam prvú dĺžku a štandujem na starých skobách. Ivan dolieza ku mne. Keďže si za-

šťastie nemám nič zlomené, ale aj tak zostup je náročný a trvá viac ako 10 hodín. Ešte 3 dni ležím v autobuse (to bol koniec nášho zájazdu) a potom 3 týždne doma. Prichádzajú ďalšie pády a s tým aj začínajúca opatrnosť.

Fotografie na obale: Predná strana: foto J. Szunyog - traverz ponad Čiernu studňu v jaskyni Nová Kresanica Zadná strana: foto L. Štubňa - ľadová chodba v Goleme Ledenik, Jakupica, Macedónsko


Zrodil sa Speleoalpinizmus alebo aj ,,Od Demänovskej doliny po Balkán,,  

Publikácia na 32 stranách približuje začiatky /1981-1988/ klasického lezenia v jaskyniach na Slovensku ,,objavy nových jaskynných priestorov...

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you