šikmá puklina so šírkou až 3 m má bohužiaľ nepatrnú výšku na prelezenie a blato na dne pokryje preliezajúcemu i tvár. Po 10 m sa klesajúca plazivka vyrovná do 25 m dlhého horizontu, až 5 m vysokej uklonenej chodby širokej do 1 m. Potom sa chodba znižuje a klesá do prekopaného polosifónu Molnija a nasledujúca chodbička rýchlo zvyšuje v stropnom korýtku svoj strop, až po 10 m vyústi do priestoru s 8-metrovou priepasťou, kam sme osadili lano, neskoršie lanový rebrík. Tu vo vetve Pod rebríkom slabý vodný tok opúšťa iniciálnu chodbičku, vytvára vlastnú zostupnú vetvu a na jej dne cca po 20 m mizne v beznádejnej pukline. Pri hľadaní ďalšieho pokračovania Peter Laučík v záverovej stene vo výške 4 m nohou uvoľnil asi tonový balvan a za ním sa objavilo pokračovanie, zatiaľ 5 m dlhá chodbička, akoby potvrdenie starej múdrosti, že každý sifón má svoje povod ňové prepadové okno. Pokračovanie hlavného ťahu pod priepasťou s rebríkom v prvotnej iniciálnej chodbe vedie tesným meandrom – asi 20 m úžin do Dómu s jazierkom. Dóm je priestor uklonený pod uhlom 45° vo veľkosti asi 15 × 2 × 4 m, má narušený labilný strop a dno pokryté sutinou. Na hornom konci je jazierko skvapovej vody, na spodnom konci na dne sa lokalizoval prievan, ktorý v zime vyfukuje. Iniciálna chodbička míňa dóm vrchom, pričom v jednom mieste s ním komunikuje cez šikmú úžinu v podPrieskum a výskum
12
Spravodaj SSS 4/2012