Otvor priepasti Slovenská jama (Ceki 1) na Karadžici. Foto: J. Szunyog
ďalšie možné otvory alebo závrty, ktoré sme ešte neskúmali, sa nachádzajú ešte vyššie, a tak toto hypotetické prevýšenie môže presiahnuť 1900 m. Výdatnosť vyvieračky Gorna Belica sa pohybuje od niekoľkých m3/s pri suchom stave až po desiatky m3/s pri jarnom topení snehu, keď podľa slov domácich zo zeme vyteká cela rieka. Plocha tohto vysokohorského územia, ktoré môže hydrologicky súvisieť so spomínanou vyvieračkou, je asi 100 – 120 km2, nadmorská výška jeho väčšej časti 2000 – 2500 m. Ďalší výver Vrelo na severnej strane pohoria leží vo výške len 330 m n. m. Francúzski potápači sa dostali v tejto podvodnej jaskyni s dĺžkou 450 m do hĺbky 97 m. Voľné priestory však pokračujú hlbšie. Na prieskume sa zúčastňujú najnovšie belgickí speleopotápači a v tejto časti vápence siahajú až 400 m pod hladinu mora. Planina Karadžica (pohorie Karadžica) sa postupne znižuje a vo výške asi 2000 – 2100 m n. m. prechádza na Suvu planinu, ktorá sa tiahne v dĺžke asi 15 km a končí sa kaňonom rieky Treska, kde je spomínaný výver Vrelo. Celá táto oblasť v dĺžke 20 – 25 km od CEKI 1 až po vyvieračku Vrelo, smerom na sever s postupne klesajúcou nadmorskou výškou (2300 – 1500 m) až po kaňon Tresky (330 m), čo je 150 – 160 km2 krasu, ostáva speleologicky ešte takmer nedotknutá. Ale aj oblasť, ktorú sme dosiaľ skúmali, je preskúmaná iba málo.
54
Pevne veríme, že po ďalších prieskumných akciách v nej (už teraz sa ich nevieme dočkať) pribudne viac objavených systémov s podnázvom Ceki. Nakoniec ďakujeme za zapožičanie auta P. Vaňekovi, ktorý sa nemohol zúčastniť na tejto výprave pre zranenie, a za neustálu ochotu a spoluprácu pri výskume krasu v Macedónsku Ivanovi Žežovskému, predsedovi macedónskej speleológie a veľmi príjemnému človeku.
V hĺbke -140 m, Ceki1. Foto: J. Szunyog
Literatúra Šmoll, J. 2004: 20 krát na Balkáne. Spravodaj SSS, 35, 3, 34–38. Šmoll, J. – Szunyog, J. 2005: Priepasť Solúnska jama. Spravodaj SSS, 36, 1, 51–56.