Na druhom konci pukliny, na ktorej je založená Jaskyňa pod Spišskou, sa nachádza Jaskyňa pri ceste. Táto jaskyňa je síce malá, ale veľmi významná. Počas zimy z jaskyne vanul masívny prúd teplého vzduchu. Sila prúdu topila sneh, hoci snehová pokrývka prekračovala 1 m. Keď sa pozriete na obr. 6, zistíte, čo je naším snom. Rovnaká puklina a dve jaskyne na náprotivných stranách môžu znamenať pokračovanie Jaskyne pod Spišskou až k tejto jaskyni. Dĺžka jaskyne tak prakticky môže presiahnuť 1 km. Na ilustráciu uvediem, že od vstupnej šachty po koniec známych priestorov Spišskej vetvy bolo zmapovaných okolo 450 m. Na povrchu je rozdiel 100 m, po Jaskyňu pri ceste 300 m. Zóna, ktorá vytvára hranu zosuvu, obsahuje rôzne typy jaskýň. Priechodná jaskyňa je jaskyňa formovaná na skalnom zosuve. Rozčlenený masívny blok pieskovca je premiestnený, ale stále nepadol. Tak rovný priestor bol vytvorený medzi masívom a blokom. Hladké steny jaskyne sú zmenené eróziou. Zatajená jaskyňa, Jaskyňa s oknom, Jaskyňa v krakoch a Bočková jaskyňa sú jaskyne vytvorené na strihových puklinách. Veľmi zaujímavý je vchod do Zatajenej jaskyne. Keď sa pozriete na mapu, vchod je za rohom, jaskyniar sa môže za moment „stratiť“ vo vchode jaskyne. Jaskyňa je založená na puklinách, ktoré rozdeľujú bloky horniny na hrane zosuvu. Chodby sú typicky úzke a vysoké s rovnými stenami, stropy a dno jaskyne sú pokryté drobnou sutinou i väčšími blokmi pieskovca. Veľmi podobná je Jaskyňa s oknom. Vchod je iba 4 m od Zatajenej jaskyne. Špecifickým znakom jaskyne ja ďalší vchod „oknom“. Dĺžka polygónu je iba 17 m, ale reálna dĺžka je okolo 30 m, keďže mapovanie známych priestorov tejto jaskyne nebolo dokončené pre nepriazeň počasia. Úzke chodby, rovné vysoké steny a plochý strop sú veľmi podobné ako v Zatajenej jaskyni. Bočková jaskyňa je malá jaskyňa lokalizovaná v zóne veľkých balvanov. Meno dostala po malej drevenej, ručne vyrobenej nádobe (bočke) nájdenej v jaskyni. Vlčia jaskyňa je založená na horizontálnej poruche ako protiklad všetkým ostatným jaskyniam založeným na vertikálnych poruchách. Jaskyňa stále nie je preskúmaná a zameraná, pretože počas prieskumu boli v okolí jaskyne nájdené stopy divých zvierat (jaskyňa je aktívny jazvečí hrad s niekoľkými vchodmi) a rozhodli sme sa ich nerušiť. Na prvý pohľad sa ukazuje
34
viditeľná dĺžka jaskyne okolo 3 m. Niekoľkokrát skúmal jaskyňu náš najmenší „jaskyniar“ – pes Athos, po štvrťhodinovom pobyte v podzemí, keď ho vôbec nebolo počuť, sme sa už o neho báli. Jaskyňa v krakoch je situovaná blízko tejto jaskyne. Predbežná dĺžka je okolo 15 m, charakter má podobný ako Zatajená jaskyňa. Záver Tento príspevok sumarizuje vedomosti a poznatky z prieskumu jednej časti Levočských vrchov. Je tu uvedený detailnejší opis geológie a jaskýň, založený na opise najväčšej pseudokrasovej jaskyne – Jaskyne pod Spišskou. Ako vidno, začíname plniť cieľ Speleoklubu Šariš – skúmať a dokumentovať oblasť Levočských vrchov. Tento región je pre nás stále výzvou. V minulosti boli Levočské vrchy vojenským pásmom, speleologický prieskum bol nemožný. V súčasnosti však môžeme detailnejšie preskúmať a spoznať túto unikátnu časť Slovenska. Podzemie Levočských vrchov zostáva plné tajomstiev čakajúcich na odhalenie. Potrebuje to len čas a ochotu ľudí skúmať a spoznávať túto nádhernú krajinu. Dúfame, že nás šťastena neopustí a budeme môcť povedať, že za touto a touto úzkou puklinou je ďalší priestor, komín či priepasť. Možno v krátkom čase sa znova pochválime nejakými novými objavmi. Nechajte sa prekvapiť... Literatúra ANTONICKÁ, B., Fussgänger, E., 1998: Olšavica – vrch Spišská a okolie, svahové poruchy. Manuskript – Geofond, Bratislava, 1–17. GROSS, P. (Ed.), a kol., 1999a: Geologická mapa Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levočských vrchov, Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny, 1 : 50 000. GS SR, Bratislava. GROSS, P. (Ed.), a kol., 1999b: Vysvetlivky ku geologickej mape Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levočských vrchov, Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny, 1 : 50 000. GSSR, Bratislava, 1–239. NEMČOK, A., PAŠEK, J., RYBÁR, J., 1974: Dělení svahových pohybĚ. Sbor. geol. Ved, HIG (Praha), 11, 77–97.