Page 1


Jubilejný jaskyniarsky týždeň Uplynulo tridsaťpäť rokov od chvíle, keď sa dobrovoľní jaskyniari združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti rozhodli založiť tradíciu organizovania jaskyniarskych týždňov. Roku 1984 zorganizovali pracovníci Múzea slovenského krasu a ochrany prírody a jasky­ niari z oblastnej skupiny Dubnica nad Váhom jubilejný 25. jaskyniarsky týždeň v kraso­ vom území severovýchodnej časti Strážovských vrchov. Uskutočnili ho z príležitosti 40. výročia SNP. Účastníci položili kvety obetiam fašizmu p ri pam ätníku v obci Vrchteplá. Jubilejný jaskyniarsky týždeň členov Slovenskej speleologickej spoločnosti sa usku­ točnil 1.—5. augusta 1984 pri obci M ojtín v Strážovských vrchoch. Dubnickí jaskyniari si pri tejto príležitosti zároveň pripom enuli 20. výročie založenia svojej oblastnej skupi­ ny. V predvečer jaskyniarskeho týždňa sa uskutočnila v Dome kultú ry ROH v Dubnici nad Váhom vernisáž výstavy, ktorú pripravili organizátori ako prezentáciu výsledkov svojej činnosti vo vzťahu k širokej verejnosti. Na jaskyniarskom týždni sa zúčastnilo 112 jaskyniarov z 27 oblastných skupín. S tretnutie už tradične otvoril predseda organizácie Alfonz Chovan za prítom nosti piatich členov predsedníctva SSS a niekoľkých hostí. V prednáškovej časti program u si účastníci vypočuli tri príspevky. Úvodný prednie­ sol člen oblastnej skupiny Dubnica nad Váhom Bohuslav Kortm an. Oboznámil účastní­ kov so základným i inform áciam i o krase severovýchodnej časti Strážovských vrchov, je­ ho geologickej stavbe, geomorfológii, hydrológii, rozšírení krasových javov a ich ochrane. Milan Velič, vedúci oblastnej skupiny hovoril o Vršateekom krase bradlového pásma Bielych K arpát. Cien technickej komisie G ustáv S tibrányi kom entoval viacero noviniek z oblasti speleologickej techniky, najm ä lanovej a osobného výstroja. Zaujím avé údaje získal pri dynam ických skúškach horolezeckých polyamidových lán, zaťažovaných hmo­ tou ľudského tela. Výsledky skúšok publikujem e v našom bulletine. P rvýkrát sa na jas­ kyniarskom týždni hovorilo o paleokrase vo vzťahu k praktickém u speleologickému prie­ skumu. Prednášku s obšírnou diskusiou viedol dr. Pavol Ženiš. Na záver prednáškových večerov organizátori prem ietli dva film y vlastnej produkcie. Ladislav Steininger nakrú­ til v spolupráci s jaskyniarm i z Trenčína a Cachtíc sním ky o ich pôsobení v rakúskych jaskyniach a o jednom z najnovších objavov — Beckovskej jaskyni. V praktickej časti program u absolvovali účastníci desať rôznych exkurzií. Povrchové viedli do M anínskej a Kostolskej tiesňavy, M ojtínskeho krasu, krasu Strážova a Kečiek v Strážovských vrchoch a Vršatského bradla v Bielych Karpatoch. Navštívili pritom nie­ ktoré ľahko dostupné jaskyne — Veľkú Strážovskú, Dúpnu, Bafoirátku a ďalšie. Podzemné exkurzie sa uskutočnili do dvoch najväčšíchj askýň — M ojtínskej priepastnej a na Rúba­ ni, ďalej Dúpnej a priepastí n a Prednej v m asíve Strážova. Záujm ové územie jaskyniarskeho týždňa mnohých účastníkov prekvapilo speleologic­ kým i možnosťami. N ajm ä územie SV časti Strážovských vrchov m á všetky predpoklady stať sa atraktívnym krasovým územím nielen na povrchu, ale aj v podzemí. Veríme, že tak ako sa dubnickí jaskyniari úspešne vyrovnali s organizovaním jasky­ niarskeho týždňa, budú i naďalej s dobrým i výsledkami zabezpečovať speleologický vý­ skum. JOZEF HLAVAC

1


SPRAVODAJ Slovenskej speleologickej spoločnosti

2-3/1984 XV. ročník

Adresa redakcie:

Slovenská speleologická spoločnosť Školská 4, 031 80 Liptovský Mikuláš Redakčná rada: PhDr. Juraj Bárta, CSc, Ing. Mikuláš Erdôs, RNDr. Ľudovít Gaál, PhMr. Štefan Roda, Ing. Ján Slančík, Gustáv Stibrányi Výkonný redaktor: Ing. Jozef Hlaváč Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Technická redakcia: Barbora Buzáková OBSAH Peter E r d é l y i : 0 Čertova diera - najhlbšia jaskyňa Slovenského krasu

/3/

Pavel T á s 1 e r: 0 Vyhŕívané závesné lúžko

/26 /

Gustáv S t i b r á n y i : 9 Skúšky horolezeckých lán čs. výroby

746/

Jaroslav H a 1 a š : 0 Expedícia Nullarbor ’83

/ 64/

Jozef Hlaváč: Jubilejný jaskyniarsky týždeň / l / 0 Ivan Belička—Štefan Mlynárik: Môcovská jaskyňa /8/ 0 Pavol Bella: Hrádocká jaskyňa /13/ 0 Jiŕí Otava: Expedice do nejhlubší jeskyne sveta Jean Bernard /14/ 0 Marcel Lalkovič: Speleofotografia ’84 /20/ 0 Štefan Mlynárik: Optický synchronizátor elektronického blesku /24/ 0 Vladimír Žikeš—Pavol Herich: Rekognoskácia Demänovského krasu /38/ 0 Pavel Zeniš: Nález brushitu v jaskyni Tmavá skala /41/ 0 Miroslav Hujdič—Tomáš Lázár: Záchrana jaskyniara visiaceho na lane /43’ 0 Michal Zacharov: Využitie geologického mapovania pri vyhľadávaní podzemných dutín /48/ 0 Organizačné správy /56/ 0 Speleopoézia Jozefa Klindu /60/ 0 Spoločenské správy /61/ 0 Za­ ujímavosti zo speleológie /64/

i

t. F arebné fotografie na obálke 1.

s tra n a

2.

s tra n a

3.

s tra n a

4.

s tra n a

Prieskum kom ina v Jelenej priepasti, Slovenský kras

F arebný dóm v jask y n i Čertova diera, Slovenský kras Jask y ň a Cserszegtóm aj, M adarsko

Jask y ň a Javorina vo Velkej Fatre

Foto: M. H ujdič Foto: G. S tibrányi Foto: L. Benedek Foto: P. Vozárik

Vo Vydavateľstve Osveta n. p. Martin vydalo Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody Liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných inform ácií pre spolupracovníkov v náklade 1000 kusov. Vytlačili Tlačiarne SNP, závod Lipt. M ikuláš


P eter

VÝSKUM A PRIESKUM Je sObota 19. novem bra 1983 a my stúpam e v trojici žľabom rovno k Certovke. Vpredu udávam tempo, za mnou ide Igor .Tar a trojicu uzatvára Ladislav Fecsu. Gusto nás vyviezol pod stupák, tak ­ že nám ostáva iba vyjsť žľabom a dôjsť na turistický chodník Horného vrchu, kto­ rý vedie popri jaskyni. P ri vchode sa nezdržiavame, zlanujeme rýchlo prvou šachtou, potom hneď druhou. Na dne šachty si nechám e všetky lezecké pomôcky a len s karbidkou po­ kračujem e ďalej. C ertovku poznáme už

O tvor do jaskyne Čertova diera, Slovenský k ras Foto: G. S tlbrányi

Erdélyi

Čertova diera - najhlbšia jaskyňa Slovenského krasu dosť dobre, preto sa poberám e rovno k zá­ valu, ktorý je menej preskúm aný. V zá­ vale sa rozchádzame trom a smermi. Na východ nesm erujem e, pretože túto cestu dobre poznáme — vedie k sieni Gehenna a ku Krásnej pukline. Snažíme sa radšej prebíjať na západ. Zrazu počujem Lacov hlas: „Peter, Igor, poďte rýchlo sem. Našiel som pokra­ čovanie!“ Úzkym otvorom sa prepcháme za Lacom a ďalej preverujem e všetky možné pokračo'vania. Ale sm e trochu skla­ maní. Pre nás novoobjavené m iesta sú poznačené neznám ym i predchodcami, teda z objavu nie je nič. P red úzkou puklinou v hĺbke asi 110 m Igor zastane, aby ostal v zálohe. Ďalej ideme s Lacom dvaja. Nie je to pre nás nič nezvyčajné, veď vo dvo­ jici sme už lozili m nohokrát po jasky­ niach. Postupujem e menšou sieňou, z kto­ rej úzke okno „na výdych“ ústi do str­ mého puklinovitého priestoru, súvisle za­ liateho sintrovým i nátekm i. Po jeho p re­ skúm aní usudzujeme, že najnižšie miesto bude pravdepodobne posledným dosiahnu­ tým bodom našich predchodcov. Na dne pukliny začíname pracovať. Zával z m en­ ších balvanov dlho neodoláva a pred n a­ mi sa postupne otvára m alý priestor, lep­ šie povedané šmýkačka. Vidíme miesta, kde pred nam i ešte nikto nebol. Prem áha nás pocit nezadržateľnosti, ktorý už tak dôverne poznáme z objavu Vápennej jas­ kyne. Laco hľadá pokračovanie a ja zatiaľ „upratujem “ otvorené závaly. V hĺbke asi 136 m sa nám podarí prebiť do pukliny širokej asi 0,5—1 m. Jej dno tvoria neprielezné úzke časti, do ktorých sa ne­ odvažujeme spúšťať z obavy, že sa nebu­ deme vedieť vrátiť. Pretože čas uteká, prieskum končíme a vraciam e sa nahor. K Čertovke sme sa chceli vrátiť čím skôr, ale 'preplnený program nám to ne­ dovoľoval. N ajprv to boli identifikačné 3


karty, neskôr návšteva priepasti v MĽR, a ta k sme sa k jaskyni dostali až 30. 12. 1983. Rýchlo zlanujem e šachtami, vpredu Laco, za ním ja a tentoraz nás sprevádza Ernest Sitáš. Ten ostáva v zálohe približ­ ne v hlbke 110 m a m y postupujem e do častí, kde sme na predošlej akcii skončili. Začíname pracovať. Darí sa nám prem iest­ niť množstvo balvanov, medzi ktoré sa určite zaplietli aj také 60-kilové, ale po­ kračovanie nenachádzame. Prem očení sa už chceme vrátiť späť a vzdať to, no n a­ padne nás ešte vliezť do pukliny, aby sme prezreli bočné steny a hlavne strop pukli­ ny. Pretraverzujem e k m além u oknu a n ajp rv Laco, potom ja sa cezeň horko-ťaž­ ko prederieme. Pred nam i sa otvorí ozaj­ stná sieň. Laco- od radosti kričí, reve mi do ucha, že sm e našli dóm. Je to prvý nam i objavený väčší priestor, a tak ho po­ m enujem e Sieň juniorov. Priestor puklinovitého charakteru má rozmery asi 10 X 2X10 m. Jeho steny a dno sú hrubo za­ nesené hlinou, ako väčšia časť priestorov jaskyne. Pokračovanie sme našli m alým okien­ kom ústiacim do R ozprávkovej siene. Sintrová výzdoba v ja skyni je skromnejšia, podmienená p u klinovitým charakterom ce­ lej priepasti. No tu sme sa zrazu stretli s pravým opakom. Pomerne malú sieň sú­ visle pokrýva sinter rôznych farieb, ktorý tu vytvoril ozajstnú rozprávkovú krajinu so strom čekovitým i n átekm i a záclonami. Malé i veľké stalagm ity a stalagtity tak ostro kontrastujú s charakterom celej jaskyne. Závalom sa prebíjam e ďalej, do miest, ktoré sme neskôr nazvali Extrém . Až po postupe si uvedom ujem e nerozvážnosť náš­ ho činu, pretože steny E xtrém u sa z po­ hľadu zdola zdajú naozaj ťažko zleziteľné. Čím nižšie postupujem e, tým častejšie sa stretávam e s úzkym i m iestam i a nebezpeč­ ným i závalmi. Puklina do ktorej sm e sa dostali pokračuje iba jedným smerom. Po úzkej šmýkačke traverzujem e do puk­ liny širokej 0,3—0,8 m, so stenam i sú­ visle zaliatym i sintram i podobne ako v Krásnej pukline. Usudzujeme, že ide pravdepodobne o pokračovanie Krásnej pukliny. Z tohto m iesta ešte zostúpime 10 m, ale to je všetko, pretože zužujúce

4

T raverz diera.

do Farebného

dóm u v jask y n i Čertova Foto: G. S tibrányi

* sa steny pukliny nám bránia v postupe. Čas nás tiesni, preto začíname vystu­ povať nahor. Čoraz viac pociťujeme, ako nám ubúda síl. Nechali sm e ju n a balva­ noch, s ktorým i sm e sa doslova pasovali. V m iestach Extrém u nám je až priveľmi horúco. Postupným stavaním či skôr predrapovaním sa jeden cez druhého, pričom som Lacovi hádam schm atol aj ucho a vi­ sel zaň, sa po centim etroch prebíjam e k otvoru v strope malej siene. Term ín návrcútu k Erimu sme nedo­ držali, preto na dne druhej šachty sm e našli iba jeho odkaz. S tretli sme sa s ním a s Gustom na ceste z Čertovky. D lhý bol tento večer. Kreslili sme situačnú m apku podľa pamäti. Neraz sme sa poškriepili na údajoch, ale v jednom sme sa zhodli, že Čertovka bude m ať hĺbku okolo 180 m. O týždeň 7. jan u ára 1984, stojím e opäť pri otvore jaskyne naháňajúcom strach. T entokrát sme už štyria: G ustáv Stibrányi, P eter Tar, Laco a ja. Všetku výstroj aj m eračské potreby nechávam e


ČERTOVA DIERA H O R N Ý VRCH - SLOVENSKÝ

KRAS -3 0

-4 0

F A R E B N Ý

DÓM

M OKRÁ -9 0 ŠACHTA

STA RÉ

S IE Ň

D N O (-1 0 7 )

K R Y ŠTÁ LOVÁ

. CEHENNA

CH O D BA

ČESKÉ

DNO DNÁ

ZÁVALE

O

N E B E Z PE Č IE

ZÁVALU

KONDENZÁTOR

JASNÁ PUKLINA

K R E S L IL :

L FEC SU

( 2 8 .1 2 .1 9 8 4 )

185,7

____________________________________________________________________________________

5


na dne druhej šachty. N ajprv prezerám e novoobjavené časti s nádejou na ďalší ob­ jav. Zdanie však klame, pretože na pre­ došlej akcii sme s Lacom vskutku dosiahli dno. Podrobnejšie preskúm am e iba pukli­ nu na dne jaskyne, k torá je verným n a­ podobením Krásnej pukliny. Vylezieme asi 35 m, no s negatívnym výsledkom. Po prehliadke sa vraciam e po m eračské veci. P eter ide nahor do chaty, aby nás mohol privítať s teplým čajom. M eranie v trojici pokračuje veľmi rýchlo, na čom m á hlavnú zásluhu novo­ získaný topofil — Vulcain. Z diery von lezieme na prelom e 8. a 9. jan u ára 1984 a okolo jednej sme v chate. Gusto sa pustil opreteky s časom, po­ čítal, písal, hľadal sínusy, kosínusy, sčí­ taval a odčítaval. Po hodine dospel ku konečnému výsledku. Čertova diera je hl­ boká 185,74 m, čo znamená, že sa stala najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu. V tej chvíli, keď nám to oznámil, sme boli prinajm enej takí štastní, ako vtedy v Rozprávkovej sieni. Ešte pred prícho­ dom na chatu Gusto kúpil „historické“ šampanské, o ktorom sme sa dohodli, že ho otvoríme iba vtedy, ak Brázda, dote­ raz najhlbšia jaskyňa Slovenského krasu, bude porazená. A keďže táto chvíľa sa te­ raz stala skutočnosťou, stihli sme úspech z Č ertovky aj osláviť. Ráno 10. marca 1984 opäť šliapeme dobre známym žľabom k Certovke, aby sm e nové objavy vyfotografovali. Sme traja. Gusto, ktorý je v našej partii špe­ cialistom na fotografovanie, Laco a ja. Hoci prvý jarn ý deň je ešte len predodvermi', počasie je krásne, slnko svieti a zohrieva ortuť v teplom eri, ktorý ukazu­ je okolo 6 °C. Pri otvore jaskyne je m alá vyhliadková skala, na ktorej, ako je zvy­ kom, oddychujeme. P ri rozhovore prebe­ rám e všetky možné témy, takže ani ne­ zbadáme, že jedenásta hodina je preč. Do Čertovky sa nám už nechce. Preto keď nám Gusto ukáže neďaleko inú, m enšiu jaskyňu, dávame s Lacom prednosť jej. Gusto zatiaľ zlanoval šachtami Čer­ tovky. N eskôr nám prezradil, že s nasta­ venou YASH1COU nä stojane už netrpez­ livo na nás čakal, aby mohol urobiť pár záberov. Pretože sme neprichádzali a bolo 6

Kolónia netopierov v jaskyni Čertova diera (dolná časť obrázku) Foto: G. S tibrányi

už okolo jednej hodiny, pozbieral svoje foto-inštrum enty a začal vystupovať n a ­ hor. S Lacom sm e jaskyňu za ten čas pre­ zreli, a keďže vstupná šachta Č ertovky bo­ la vystrojená lanom, dovtípili sme sa, kde je Gusto. Šikovne sme za ním zlanili vstupnou šachtou, spustili sa šikm ým sva­ hom až ku preliezačke, ktorá vedie ku druhej šachte. V Certovke sme už entý raz, ale stá­ le tú nachádzam e m iesta, v ktorých sme ešte neboli. Jedným z nich je aj puklina pod šikmým svahom, a tak sa rozhodne­ me tentoraz- ju podrobne preskúmať. Ná­ hoda nám praje, pretože po zdržaní v puk­ line sa stretnem e s Gustom p ri druhej šachte. Už dávnejšie sa chystám e preskú- ■ mať odbočku v 60 m hĺbke, vyžaduje si však istenie, preto sme ju zatiaľ nechávali


tak. Teraz je na to vhodný čas. Laco istí, Gusto diriguje a ja preliezam do neveľ­ kého priestoru. Všade okolo sú balvany, ba poriadny zával, takže nem ám ani isto­ tu n a čom stojím. Poza velký balvan le­ ziem do m alej siene. Jej dno sa pri jed­ nom o k raji stráca; je m i jasné, že m ám pred sebou ďalšie neznám e pokračovanie. Cez okno sa pretláčam ďalej, až zastanem na veľkom balvane. A vtedy sa to stalo. Cítim ako m i srdce začína rýchlejšie biť, a nemôžem zabrániť, aby sa mi kolená netriašli. Poriadne napum povaná karbidka syčí, plam eň osvetľuje bočné steny na dno však nedosvieti. Stojím na okraji veľ­ kého dómu, ktorého tm a pohlcuje takm er všetko svetlo karbidky. Nadšene kričím na G usta a Laca, aby zišli ku mne. Laco ešte vybehne po topofil, k to rý sme ne­ chali pred vchodom. Gusto rozkladá svoju ap aratú ru a začína fotiť. Robím m u „figu­ ra n ta “ a pritom postávam na rôznych vy­ výšených m iestach. N araz pred sebou opäť zazriem, či skôr vytuším nedosvietiteľné priestory. Predo mnou sa rozplývajú pa­ nenské steny, strop a dno, ktoré narúšam stopam i svojich čižiem. Laco prichádza s topofilom a začína­ m e merať. Keď preliezame pomedzi bloky, domnievam e sa, že ide o viacero priesto­ rov nadväzujúcich n a seba. V skutočnosti je to jeden veľký dóm, dlhý 80 m, m iesta­ mi široký 5—8 m, so stropom vo výške až 25 m. Dno tvorí hlina a balvany. V troch m iestach dóm akoby predelujú na viacero siení veľké balvany, ktoré sa zrútili zo stropu. Sintrová výzdoba je roz­ delená nerovnom erne. V niektorých čas­ tiach sú steny súvisle pokryté rôznofareb­ ným i sintrovým i nátekm i pripom ínajúci­ mi m edúzy v Diviačej priepasti, väčšiu časť tvoria holé steny, m iestam i pokryté hlinou. Z dómu vedie viacero puklín a okien do zatiaľ ešte neznám ych priestorov. Kom pletný prieskum C ertovky si vyžiada zdatných lezcov a najm ä veľa času, pre­ tože rozvinutý systém tejto jaskyne ešte zďaleka nie je dostatočne preskúm aný. Čertova priepasť dostala nový prí­ vlastok — najhlbšia, no podľa nás si za­ slúži ešte jeden — najťažšia v Slovenskom krase. K to neverí, nech sa príde sám pre­ svedčiť. Na vystrojenie priepasti je po­ trebné jedno 40 m dlhé lano, 20 m lano

na zábradlie pred vstupnou šachtou a 60 m lano na druhú šachtu. V E xtrém e je naj­ vhodnejšie použiť 5 m dlhý povrazový reb­ rík ai 4 m lanovú slučku. Ináč je celá priepasť zleziteľná klasicky. M enej zdat­ n ým lezcom však odporúčame vziať si niekoľko 10 m lán na lanové zábradlie. Na kotvenie lán vo vstupnej a druhej šachte pri použití čistej jednolanovej tech­ n iky je potrebné použiť 7 kotviacich očiek.

C harakteristické puklinové priestory jaskyne. Foto: G. S tibrányi

7


Ivan B e l i č k a ,

Ing. Š t e f a n M l y n á r i k

M Ô CO V SK Á Stará uhliarska obec Mo­ ce leží v jednej z dolín Sta­ rohorských vrchov v západ­ nom predhorí Nízkych Tatier. Dolina je úzka a hlboká a od ústia až po osadu suchá bez povrchového toku. V osade sa dolina rozširuje a rozdvo­ juje. Pravá vetva je kratšia a je v nej niekoľko malých prameňov. Ľavá vetva, ako pokračovanie Môcovskej doli­ ny je zaujímavejšia. Dolina sa opäť zúži a zahĺbi medzi vr­ chy. Po pol kilometri putova­ nia začujeme a neskôr aj zba­ dáme horskú bystrinu m iznú­ cu pod skalnou stenou. Tu, vo výške 803 m n. m. sa na­ chádza najväčšia známa jas­ kyňa v Starohorskom krase — Môcovská jaskyňa. Vteka­ jú do nej vody povrchového toku a po krátkom putovaní prednými časťami jaskyne miznú v nánosoch štrkov a v puklinách, cez ktoré odtekajú do neznámych častí jaskyne. Pred jaskyňou stojí naša sta­ rá dobrá „búda“ s malou za­ stavanou plochou, ale s veľ­ kou lôžkovou kapacitou a s nenahraditeľnou trofejnou pieckou. Dolina je tu trochu širšia, takže zavše tu zasvie­ ti aj slniečko a sneh sa udrží len do mája. Voľakedy (v 19. storočí a skôr) dolina vyze­ rala v týchto miestach cel­ kom ináč. Bola to poloslepá dolina s výraznou poloslepou stenou. Ponor bol oveľa hlb­ šie ako je teraz, a aby sa da­ lo hore dolinou chodiť bol tu postavený drevený most po­ nad priepasť vytvorenú poná­ rajúcimi sa vodami. Dnes po tomto výtvore nieto ani zna­ ku, lebo po odlesnení strání v minulom storočí dažde spláchli z holých svahov obrovské množstvo skál a h li­ ny a poloslepú dolinu a po­ nor zarovnali s pokračovaním doliny.

JA S K Y Ň A

lokalite sú z roku 1932. Bol to odraz objavov veľkých jas­ kýň na Slovensku, ktoré sa sprístupňovali verejnosti. Tu videli vtedajší prieskumníci možnosť zabezpečenia obživy pri sprístupňovaní prípadnej objavenej jaskyne a snáď aj nejakú odmenu za objav. Tie­ to hľadačské práce trvali krátko a nepriniesli žiadne závažnejšie objavy, pretože ich realizátorom chýbali po­ trebné skúsenosti a prostried­ ky. Svoju úlohu zohrali aj nezhody m iestneho obyvateľ­ stva. V ďalších rokoch sa prieskumu v Môcovskej doli­ ne venoval Dominik Čunderlík. Pracoval prevažne sám a len občas mu niekto pomáhal. Preskúmal tu Jaskyňu pri ceste, Úzku jaskyňu, Židovu jaskyňu, Guľometnú jäskyňu a Líščiu jaskyňu, a aj ponory potoka. Neskôr pracoval naj­ viac v hlavnom ponore Môcovského potoka. Tu prekopá­ val nánosy štrkov a tento vy­ ťahoval z jaskyne na oceľo­

vom korýtku pomocou navijáka. Takto sa mu podarilo po­ stupne preniknúť do Zablate­ nej chodby, Chodby D om ini­ ka Čunderlíka a Chodby na Môce. Keďže prívalové dažde neustále zanášali predné čas­ ti jaskyne m nožstvom sedi­ mentov bola to nekonečná práca. Preto Dominik Cunderlík zreguloval časť potoka tečú­ ceho bezprostredne pred jas­ kyňou, čím dosiahol, že vody pretekali len m alou častou jaskyne a m izli v neznámych priestoroch a nedochádzalo k zanášaniu celej vstupnej časti jaskyne. Okrem toho pracoval aj v hornejších ponoroch poto­ ka, ktoré sú však veľmi m alé a tak sa mu nepodarilo pre­ niknúť nim i do podzemia. V miestach, kde vo svahu za­ registroval výpary a topenie snehu, zahlbil dve veľké son­ dy. Tieto viedol sprvu zvislo a neskôr po vrstevných plo­ chách doskovitých vápenco­ vých vrstiev do hĺbok 5 a 7

HISTÓRIA PRIESKUMU •i známe pokusy o prem knutie do jaskyne na tejto

ch o d b a pod Bielym vodopádom v Môcovskej jaskyni, Foto : S. M lynárik


m. V jednej z nich jasne po­ čuť hukot podzemného toku. Na tento sa mu však nepoda­ rilo dostať. V roku 1970 bola založe­ ná OS Harmanec, ktorá za­ čala v Môeovskej doline pra­ covať v r. 1974. Skupina tu postavila prístrešok pred jas­ kyňou a uzavrela ľavú časť jaskyne. Na uľahčenie vyná­ šania vyťaženého sedimentu si vybudovala visutú náklad­ nú lanovku s výklopným voz­ ňom. Lanovka vedie od konca ľavej jaskynnej chodby von z jaskyne, prechádza ponad potok, ponad cestu a jej drá­ ha končí na náprotivnom svahu. Naviják bol niekoľko rokov ručný a muselo sa pri ňom striedať aspoň päť chla­ pov. Za dvojdňovú akciu sa zavše podarilo vykopať, nalo­ žiť a vytiahnuť z jaskyne až 25—30 t materiálu. Neskôr bol naviják opatrený motorom z motorky, čo značne uľahčilo prácu pri ňom. Keďže prívalové vody aj naďalej perio­ dicky zaplavovali jaskyňu a zanášali jej priestory (r. 1977 posledná veľká zátopa), OS vybudovala priepust cez cestu, postavila drevenú zrubovú hať na potoku a vodu odrazila rúrou do spodnej Dominovej sondy. Tento zákrok značne zlepšil hydrologické pomery v ponore v jaskyni. Potok pod haťou stratil podstatnú časť svojho transportného účinku a jaskyňu občas zatápa, ale nezanáša sedimentom. Oblast­ ná skupina potom postupne prenikala cez nánosy do no­ vých priestorov. Na konci lanovkovej chodby bol prekopaný nános a dostali sme sa k dvom Komínom, ktoré prudko klesajú úzkou puklinou. Tu sa zostupovalo do hlbky 1,5 m, neskôr jeden z komínov prehlbili na 4 m a teraz má hlbku 6 m. Jedna zo zátop nám trochu pomohla, lebo prera­ zila nánosový štopel v polosifóne na začiatku Dominovej chodby, ktorá bola znovu ob­ javená po 25 rokoch. Tu v najnižších miestach v priesto­ re pod Studňou sme mnoho akcií odstraňovali nános v miestach predpokladaného po­ kračovania a rozširovali sme puklinu s výrazným i eróznymi tvarmi, avšak bez ďalšie­

ho postupu. Medzitým sm e sa pokúsili opäť vykopať zane­ senú Chodbu na Môce. Hydro­ logické pomery v jaskyni sa však zm enili tak, že sme od tohto zámeru museli opustiť. Jedinú chodbu, ktorú prívaly nezaniesli hrubým m ateriá­ lom, bola Zablatená chodba. Táto bola na konci bezpečne zaštopľovaná nánosovým sifó­ nom. Preto sa na jej stenách a hlavne na dne usadzovali hlina a humus. Jej sto m e­ trová známa časť bola pria­ ma so zjavnou erozívnou m o­ deláciou, ktorá dávala pred­ poklad ďalšieho pokračova­ nia tejto chodby. Uskutočnilo sa niekoľko jednorazových po­ kusov o prekonanie sifónu, avšak neúspešných. Až v ok­ tóbri 1983 sme sa pustili do prekopávania sifónu. Akcie boli takmer každý týždeň a pred sifónom sm e sa zahlbili zhruba 3 m, kým strop začal pomaly zmierňovať svoj sklon. Postupne sm e vykopávali bla­ to, sintrové platne, balvany, brekcie, štrky a piesok. Strop smeroval vodorovne, pod ním sme razili chodbu o priemere 80—100 cm. Asi po troch metroch začal strop nepatrne stúpať a nám bolo jasné, že preniknutie cez sifón je už len otázka času. Na akcie chodilo dosť ľudí, ale boli to zväčša stále jedni a tí istí.

Ostatní prišli len občas. Bolo až zarážajúce, že niektorí do poslednej chvíle pochybovali o možnosti preniknutia do ďalších priestoro\ Skalní sa však nedali odraď t a tak 3. 12. 1983 na šestnŕ.íty deň ko­ pania sa v hlinenom strope zjavila m alá dierka s hučia­ cim prievanom. Za chvíľu už bola diera taká, že sa tam vošla hlava a dalo sa pozrieť na druhú stranu sifónu. Bol to objav. Najviac sa oň zaslú­ žili skalní kopáči Juraj Mlynárik, Juraj Murgaš, Ján Trestá, Vratislav Zavadil a Štefan Mlynárik. Prekonanie sifónu zavŕšili Štefan Mlyná­ rik, Ján Kormanský, Juraj Mlynárik a Ivan Husárik. Bolo objavených asi 100 m javených priestorov. Zamerarov s fantastickou sintrovou výzdobou, ktorá nem á obdoby široko-ďaleko. Ďalšie akcie sa zamerali na podrobný prie­ skum a zdokumentovanie objaskynných chodieb a priestoním sme zistili, že celá časť jaskyne za sifónom je v prie­ mere o 2 m nižšie ako pred ním. Bolo jasné, že ak voda zatopí Zablatenú chodbu, vznikne cez sifón aj do no­ vých objavov a všetku výzdo­ bu okamžite zničí. Toto sme nem ohli dopustiť a preto ešte v zime sme vybudovali v pred­ nej časti Zablatenej chodby

C harakteristické priestory novoobjavených časti M ôeovskej jaskyne. Foto: S. M lynárik

9


provizórny drevený vodotesný uzáver, ktorý mal zadržat jar­ né prívalové vody. Asi desaf dní po jeho dokončení prišla prvá záplava. Do jaskyne šlo toľko vody, že to ponory ne­ stačili brat a pred vchodom do jaskyne sa vytvorilo ja­ zierko. Náš drevený uzátvor tento nápor našťastie spoľah­ livo zadržal. Po stopení snehu, keď sa počasie ustálilo bol tento uzátvor zlikvidovaný a na jeho m ieste bol vybetónovaný nový definitívny uzátvor s oceľovými sklápacími dver­ mi. (Je opatrený špeciálnym uzamykačom na zvláštny ná­ strčkový kľúč, ktorý sa nám osvedčil na mnohých jasky­ niach.) Aj tento uzátvor bol vzápätí vyskúšaný vodným živlom pri zátope koncom le­ ta. Jeho náporu aj on bez­ pečne odolal. MORFOLÓGIA JASKYNE Vchod do jaskyne je širo­ ký zhruba 10 m a je rozde­ lený nánosom štrkov na dve časti, ktoré sú po 15 m um e­ lo prepojené. Ľavým vchodom vojdeme do kratšej časti jas­ kyne. Lanovková chodba má výšku v priemere 2 m. Pries­ tor je korozívno-erozívneho pôvodu. Nemalú úlohu pri je­ ho vzniku a vývoji zohralo odrobovanie stropu vplyvom premŕzania. Priestor je bez výzdoby. V jeho ľavej stene začína Chodba Dominika Čunderlíka, ktorá cez polosifón vyúsťuje do priepasti zvanej' Studňa. Chodba je puklinovo-erovízneho pôvodu, takmer vodorovná až pred sifón. Jej výška je prem enlivá od 0,5 do 2,0 m a šírka je 0,7 až 1,5 m. Pokračovanie za Studňou pre­ chádza cez Dóm a potom vy­ stupuje po vrstevných plo­ chách asi 10 m. Tieto čas­ ti sú m odelované eróziou vôd. Ďalšie pokračovanie z týchto priestorov nie je známe. Na konci Lanovkovej chodby po­ kračuje nízka puklinovo-erozívna chodba ku Komínom, ktoré odvádzajú časť vôd pri zátopách. Komíny sú založené na mäkších vápencových dos­ kách hrúbky 8 a 10 cm o sklone 72° a sú hlboké 5,7 m. Hneď na začiatku pravého vchodu sa pritekajúca voda stráca v nánosoch a v úzkych 10

puklinách v pravej stene. Chodba v zadnej časti má po poslednom prívale vôd výšku len 40 cm a šírku 1 m. Vy­ úsťuje do Zablatenej chodby. Jej výška sa pohybuje od 0,5 do 1,6 m, a šírka od 1 do 3 m. V celej svojej dlžke má smer SV — JZ. Chodba je puklinovo-erozívneho pôvodu. Sintrová výzdoba je vo for­ me stenových nátekov a vo forme kvapľov prevažne len niekoľko centimetrových, ale zavše aj väčších ako 70 cm. Chodba vyúsťuje do Dómu pred sifónom dlhého 12 m a vysokého 3,8 m. V Dóme je najväčšia kvapľová výzdoba v jaskyni. Sú tu stalagm ity vy­ soké až 1,9 a 2,3 m. Dno je tvorené obdobne ako v Zabla­ tenej chodbe hlinami a bla­ tom. Kontrolnou sondou sme zistili mocnosť týchto sedi­ mentov 55 cm. Pod nim i sú hrubé podlahové sintre, na ktorých je veľké množstvo po­ padaných a polámaných sta­ lagm itov veľkosťou podobných tým, ktoré tam stoja. Priestor je puklinovo-erozívneho'pôvo­ du. Na konci dómu je prekopaný sifón hfbky 3,5 mŕ a je dlhý 4,5 m. Nové priestory za sifónom začínajú malým dó­ mom zvaným Komora, na pravej strane rozmerov 4x2 m a pokračujú doľava sa stá­ čajúcou plazivkou do najväč­ šieho dómu v jaskyni. Sifón aj priestory sú puklinovo-ero­ zívneho pôvodu, v niektorých častiach doplneného odrobovaním a rútením stropu. Táto časť jaskyne je bohatá na sintrovú výzdobu, ktorá je ne­ zvyčajne biela až číra a veľ­ mi krehká. Je zastúpená tak­ mer všetkým i formami pev­ ných sintrov. Hneď vo vstup­ nej plazivke sú steny pokry­ té vykryštalizovaným i sintrovým i nátekmi. Na začiatku dómu sa nachádzajú dva stalagnáty brčko a stlp, vysoké 1,5 m. Je tu mnoho čírych brčiek dlžky vyše 40 cm s hrúbkou stien len 0,2—0,4 mm, ktoré sú vychýlené sm e­ rom k sifónu. Pred koncom dómu sa na dne na napada­ ných kameňoch nachádza vrstva vločkovitého sintru. Z dómu sa po balvanitej suti prechádza k Bielem u vodopá­ du. Chodba sa stáča doprava

a klesá. Biely vodopád má dĺžku 7 m a prechádza do sintrových jazierok s kalcitovým i kryštáľmi až 1 cm veľ­ kými. Chodba nadobúda klen­ bový tvar a začína mierne stúpať. Vpravo sa nachádza 10 m vysoký a 5 m široký puklinový komín s bielym sintrovým nátekom. Chodba sa postupne zužuje a zm enšu­ je, až v zadnej časti prechá­ dza vo výraznú zvislú puklinu širokú 0,2—0,4 m a vysokú asi 5 m. Táto časť je bez sintrovej výzdoby. Puklina končí neprielezne. GEOLÓGIA A HYDROLÓGIA Jaskyňa je vytvorená vo vápencoch stredného triasu, (ktoré nie sú v nej podrobnej­ šie preskúmané). Tieto majú vo vstupnom otvore jaskyne smer 20° SV a sklon 30° Z. Podobný smer si zachováva aj hlavná trhlina, na ktorej je jaskyňa vytvorená. Jaskyňa je teda puklinovito-riečneho typu. Na jej vzniku sa podie­ ľala korózia a erózia atm osfé­ rických ponorných vôd, ktoré v súčasnosti pokračuje v n iž­ ších polohách. Do jaskyne sa ponárala prevažná časť Môcovského potoka, ktorého zber­ nou oblasťou je Môcovská do­ lina (cca 4 km2). V súčasnosti je voda odvádzaná do vyššie položených ponorov na pravej i ľavej časti Môcovskej doli­ ny. Tieto stačia odvádzať po­ čas normálneho stavu všetku pritekajúcu vodu. Prieskum krasových vôd na hospodárske využitie, kto­ rý sa uskutočnil v tejto oblas­ ti v r. 1960—1971 nepotvrdil ani po viacerých pokusoch chemickej i mechanickej in ­ dikácie spojenie vôd ponára­ ných v Môcovskej doline s výverovým systémom Jergaly — Jelenec, ktorý je k ponorom najbližšie. Čiže doteraz nie je overené, kde tieto vody v y ­ vierajú. Podľa hydro-geologických pomerov lokality by m ohli gravitovať k vyvieračke na Jergaloch. SEKUNDÁRNA VYPLŇ Sekundárna výplň je v jaskyni razmanitá. V prednej časti na úseku asi 20 m je


chodba

na

noct

U ZA TV O R

Dón rR£D MfONon ;V nAVI3AK lanovky*

KOHÍNT ZADLATLNA

CHODBA

CHODBA

D. ČU ND tRLIKA 5TUDNA

NOV C O WAV T

MÔCOV3KÁ 1A5KYNA

a new N t bmwctm

mmson * a»«»onE*on

vdhooi vn. «mjm

ZAnewu; i(A.TUí«K,i,ntDU«c,

X

X

X

I.81UŽKA

sr**cowl: i ncrtwWK

aTxtsw


výplň tvorená vápencovými balvanmi a hrubozrnným štr­ kom, ktorý je sem prinesený najmä počas prívalových daž­ ďov a ktorý rozdeľuje vchod na dve časti. Za ním nasle­ duje jemnozrnný štrk až jemnozrnný piesok, ktorý sa vy­ skytuje najmä v ľavej časti jaskyne v Chodbe D. Cunderlíka a chodbe ku Komínom. V pravej časti, v Zablatenej chodbe, je to niekoľko desia­ tok centimetrov hlboký nános striedajúceho sa piesku a hli­ ny prekrývanej sintrovými kôrami. Takýto nános je sko­ ro v celej Zablatenej chodbe. V novoobjavených priesto­ roch sú to hrubozrnné až balvanovité odrobeniny vá­ penca, v nižších častiach piesčito-ílovitá hlina. Sintrová v ý ­ zdoba je zastúpená rôzne na rôznych miestach. V predných častiach, ktoré bývali zapla­ vované buď n ie je výzdoba, alebo je vo forme stenových nátekov a drobných kvapľov.

S ekundárna výplň Môcovskej jaskyne.

12

Prvá väčšia výzdoba je až v Zablatenej chodbe, hlavne v jej závere pred sifónom, kde sú stalagm ity vysoké až 2,3 m. V novoobjavených priesto­ roch, ktoré boli od starých oddelene upchatým sifónom, bola tvorba sintrovej výzdo­ by nerušená záplavami, preto je tu výzdoba bohatšia a čis­ tejšia. Výzdoba v týchto čas­ tiach je čistej bielej farby až číre, (čo dokazuje vznik po upchatí sifónu) rôznych tva­ rov a foriem. Nachádzajú sa tu brčká dlhé až 40—60 cm ako aj rôzne druhy stalakti­ tov a stalagmitov. V nižších častiach sú to jazierka vypl­ nené kryštálmi kalcitu n ie­ koľko m ilim etrov veľkými. Teplota v jaskyni dňa 31. IX. 1984 pri sifóne bola 6,9 °C. V jaskyni po prekopaní sifóna je citeľné prúdenie vzduchu smerom von, čo dáva predpo­ klad k priamemu spojeniu s

vyššie položenými priestormi a otvormi na povrch. PERSPEKTÍVY PRIESKUMU Môcovská jaskyňa ostáva aj naďalej najperspektívnej­ šou lokalitou Starohorského krasu. Je niekoľko miest, v ktorých sa dá predpokladať postup do ďalších priestorov. Je to rozpracovaná Studňa v Dominikovej chodbe, ďalej v pukline na konci nových ob­ javov. N ajlepšie sa však javí preniknutie do nižších častí výraznou poruchou, ktorá pre­ tína Komíny. Táto porucha bola značne vyčistená posled­ nými prívalovým i vodami, ktoré odtekali do nižších par­ tií jaskyne práve ňou. Je nám jasné, že stojím e len na za­ čiatku významného jaskynné­ ho systému so zaujímavým i hydrogeologickými pomermi. Veríme, že zanedlho pootvorí­ me ďalšie dvierka k jeho spoznaniu.

Foto: Š. M lynárik


Pa v o l

B e lla

Hrádocká jaskyňa Jaskyňa sa nachádza v severovýchod­ nej časti katastrálneho územia Liptovské­ ho H rádku, pod zrúcaninam i starého h ra­ du, v ostrovnom zvyšku mezozoických hor­ nín. Podľa regionálneho geomorfologického členenia SSR (M. Lukniš — E. Mazúr, 1978) územie leží n a rozhraní najzápad­ nejšej časti Važeckého chrbta a Liptov­ skej kotliny. Územie je budované dolo­ m itm i vrchného triasu (karn — nor; M. Maheľ a 'kol., 1964), n a povrchu sa nachá­ dzajú k v artérn e sedimenty. Ide o alogénny kras, k to rý je cez hydrografické po­ m ery ovplyvňovaný nekrasovým územím. Pôvodné form y reliéfu boli veľmi po­ zmenené. Hydrografickou osou je rieka Belá, k torá preteká pozdĺž krasového úze­ mia. Pediplanačným procesom vzniká na ok raji krasového územia okrajová rovina, na ktorej sú krasové horniny pokryté kvartérnym i sedim entam i. Odolnejšie čas­ ti mezozoických hornín neboli pediplanač­ ným procesom úplne zdenudované. Vystu­ pu jú vo dvoch menších ostrovčekovitých zvyškoch, ktoré relatívnou výškou a? prí­ krym i až previsovým i svahm i ostro kon­ trastu jú s okolitou plošinou. Povrch plo­ šiny pokrývajú k v artérne sedim enty poriečnej nivy, k to rá predstavuje akum ulač­ nú terasu (wúrm) zrezanú do dvoch stup­ ňov. Nižší stupeň vystupuje vo výške 1 až 2 m, vyšší stupeň vo výške 2 až 3 m nad HRÁDOCKÁ JASKYŇA PÔDORYS

PRIEČNE REZY

G -G '

D-D'

C -C ’

-B'

A-A'

hladinou Belej. Keďže oba stupne m ajú bázy v jednej úrovni, predstavujú tak jednu akum ulačnú terasu (A. Droppa, 1968). Podľa typologického členenia kraso­ vých oblastí n a Slovensku (E. M azúr — J. Jakál, 1969) môžeme územie začleniť ku kotlinovém u krasu. Opis jaskyne. Vchod do jaskyne sa nachádza vo výš­ ke asi 650 m n. m., n a úrovni vyššieho stupňa akum ulačnej terasy. Má rozm ery 0,9X2,1 m. Chodba sa tiahne od jaskyn­ ného vchodu sm erom 304° a stúpa v 12° uhle. V stupná časť jaskyne je poznačená m ra­ zovým zvetrávaním . Chodba po 8 m začí­ n a klesať, najskôr v dĺžke 2 m o 10°, ďalej na dĺžke 5,8 m o 24°, pričom naberá sm er 300°. P ri meračskom bode č. 3 vedie doľava úzka chodbička, ktorá sa končí po dĺžke 3 m úzkou pukli­ nou. P ri m eračskom bode č. 4 sa n a k ri­ žovatke puklín stretávajú štyri jaskynné chodby. P rvá sm eruje od vchodu, druhá m á sm er 50° a po 5 m sa končí nánosovým sifónom. V tejto chodbe, asi 3 m od m eračského bodu č. 4, sa nachádza n aj­ nižší bod v jaskyni. Výškový rozdiel m e­ dzi vchodom a tým to bodom je 2 m. Tre­ tia chodba m á sm er 284° a po dĺžke 5 m sa zatiaľ končí zúženým miestom. Š tvrtá m á sm er 264° a stúpa pod uhlom 21°, po 2 m naberá sm er 240° a stúpanie 12°. V týchto m iestach m á jaskyňa typický puklinový charakter. Š írka chodby v niektorých miestach dosahuje len 30 cm. V strede pukliny, asi vo výške 2 m, sú zaseknuté balvany, ktoré boli uvoľnené z vyšších častí. M aximálna výška pukliny je asi 4 m (pri meračskom bode č. 6). Najvyšší bod pukliny je záro­ veň najvyšším bodom jaskyne. Rozdiel medzi najnižším a najvyšším m iestom je 6 m. Po dĺžke 9 m chodba zatiaľ končí zúženým miestom. Celková dĺžka jaskyne je 37 m. Veľkosť jaskyne je lim itovaná 13


veľkosťou ostrovného zvyšku mezozoických hornín. Jaskyňa m á len veľmi slabo vyvinutú sintrovú výzdobu. Autochtónnu výplň jas­ kyne tvoria ostrohranné úlomky karbonátových hornín a sporadicky sa vyskytu­ júce m alé sintrové náteky. Alogénnu vý­ plň tvorí jem ný m ateriál a žulové okruh­ liaky naplavené riekou Belou. Z genetického hľadiska Hrádocká jas­

kyňa predstavuje fosílnu riečnu jaskyňu puklinového charakteru. Rieka Belá tvorí hydrografickú bázu, od ktorej je závislá úroveň hladiny podzemných krasových vôd. Poklesávanŕm hydrografickej bázy a následným poklesávaním hydrografických zón sa tv ary freatickej zóny dostali do vadóznej zóny. Sú premodelované vadóznym i vodami, čím priestory nadobúdajú charakter zmiešaných tvarov.

• LITERATÚRA: DROPPA A .: P rírodné pom ery Liptovského M ikuláša a okolia. Z borník Lipt. M ikuláš, 1968 str. 10—38. JAKÄL J .: K rasový reliéf a jeho význam v geom orf o logickom obraze Z ápadných K arpát. Geograf, časopis roč. 35, Bratislava 1983, č. 2, str. 160—183. LUKNlS M. — MAZCTR E.: Regionálne geom orfologické členenie SSR. Geograf, časopis roč. 30, B ratislava 1979; č. 2, str. 101—125. MAHEĽ M. a kol.; Vysvetlivky k prehľadnej geologickej m ape ČSSR 1:200 000, list B. B ystrica. GÚDS, B ra ­ tislava 1964. MAZÚR E. — JAKÄL J .: Typologické členenie krasových oblastí na Slovensku. Slovenský k ras VII, Osve­ ta, M artin 1969, str. 5—40. MITTER P .: Stručný p reh lad názorov na hydrológiu krasových území. Slovenský k ras XV, Osveta, M ar­ tin, str. 105—127. MITTER P .: M etodika inventarizačného prieskum u krasových území. Záverečná správa, MSK Lipt. M iku­ láš 1979.

M s

Mu

:Av nim /

v* v • y v i -J a - čKés

y ŕ

r^

SPRÁVY

R N D r . Jirí O t a v a ;

,

Expedice do nejhlubší jeskyné svéta Jean-Bernard V ýpravu se podarilo réalisovat približné 5 let po založení České speleologické společnosli. Jejím cílem bylo dosažení dna (resp. 1. sifónu) systém u, pofízeni fotodokum entace, získání zkušeností nezbytných pro pohyb v nejhlubších systém ech a v neposlední rade navázat osobní ko n takty s francouzským i jeskyňári. PRÍPRAVY Organizační prípravy na akci začaly vlastné již koncern sedm desátých let, kdy se podarilo navázat písem ný styk s jeskynáŕi lyonského klubu Vulcain. Po sérii dopisu a zaslaných speleologických m ateriálú se stalo neuvéŕitelné, Francouzi za­ čali odepisovat. To již bylo poloviční vítézství. Sam otná akce byla naplánována na únor 1984 a schválená m inisterstvem kul­ tú ry CSR a ÚV CSS y roce 1983. Vede­ ním expedice byl povéŕen Dr. Vladislav 14

K ahle ze ZO CSS 6—14 Suchý žleb, zástupcem se stal p. g. Radko Tásler ze ZO CSS 5-02 Albeŕice. Tajem níkem expedice byl Ing. Ota Šimíček (Brouk) ze ZO CSS 6-14 Suchý žleb. Z púvodní plánované sestavy — praž­ ská, bohum ínská a bm énská skupina — vypadli z organizačních dúvodú bohum ínští jeskyňári. Devítičlenná skupina jeskyňáŕú, k terá nakonec odjela do Francie, sestávala vedie tri jm enovaných z následujících členu: Ing. L. Beneš, CSc. — ZO CSS 1-06 Spe­ leologický klub;


cími dopisy do Samôens v Savojských Al­ pách. Ponévadž se .nepodarilo nalézt ni­ koho z jeskyňáŕské skupiny v Annemasse, která spravuje chatu v Pied du Cret, zabydlujem e se v dŕevéném srubu Paula G rangera — vúdce sam ôenských alpinistú. To ježte netuším e, že je pred nám i tém éŕ celý týden čekání a beznádeje. Stŕídavé prší a sneží, denní pŕírústky dosahují až 40 cm. Denné vyrážím e n a úpätí m a­ sívu Folly, posloucháme hukot lavin a aklim atizujem e se. Po večerech „pro všechny prípady“ pripravujem e lana a ostat­ ní výbavu do transportních vaku. V p átek ráno jsm e se dočkali — slunečno, m odrá obloha a konečné teploty pod nulou. Neztrácíme čas a etapovité vyrážím e serpentýnam i na chatu Folly,

p. g. L. Kracík, J. Dubský, P. Tásler — ZO CSS 5-06 Albeŕice; ,A. Nejezchleb — ZO ČSS 6-05 ČKD Blan­ sko; RNDr. J. Otava — ZO CSS 6-14 Suchý žleb Brno. Úkoly v pŕípravném období1byly zhru­ ba rozvrženy tak, že společnou část tech­ nické výbavy (lana) zaj istila pražská sku­ pina, bm énská skupina vyŕizovala korespondenci, zajišťovala textovou a mapovou dokum entaci a část společné technické vý­ bavy (špeciálni plaketky, šrouby atp.). Slo­ venským jeskyňáŕum , pŕedevším pak G. Stibranyim u, p atrí naše díky za to, že jsm e méli k dispozici rezy a pôdorysy vétší části systému. N áhradním cílem byla propast G ouffre Berger u Grenoblu.

GOUFFRE JEAN-BERNARD B 19 P 155

V9b

-350m

prop t i t ŕeka

1000m

10 00

SavojUnň

,

bitalt

E x e n trik

ŕeka

J e j Ln>P q r n .ftfiL

sifón

PRÚBEH

cesty

V p á tek 3. 2. vyrazila z B rna 4-členná skupina ve dvou osobních vozech. V so­ botu po rozložení nákladu v Praze startu jí společné všechny čtyŕi osobní vozy s devítičlennou posádkou n a Rozvadov. Po prújezdu NSR nacházím e útulek ve Strasbourgu u znám ého horolezeckého páru Ja rk y a Sylvy Tallových, kteŕí ve Francii púsobí jako zástupci Zetoru. V nedeli 5. 2. večer dorážím e do Lyonu a setkávám e se s jeskyňáŕi klubu Vulcain — pŕedsedou Ch. Rigaldiem a B. Seroulem. Oba s nám i ochotné probírají re­ zy a pôdorysy a poskytuj í čerstvé informace. Z telefonátu do oblasti Savojských Alp nám tlumočí, že zde panuje krajné nepŕíznivé počasí. V pondelí 6. 2. vyjíždíme s doporučují-

1358m

ležící 1550 m n. m. a uznávanou jako nejvhodnéjší východisko do systém u Jean-B em ard. Zkoušíme snéžnice, pohorky, ly­ že s tulením i pásy i bez nich — ty se osvédčují nejlépe s výjim kou posledního strm ého úseku. C astokrát si výstup zpestŕujem e citátem G. Stibrányiho: „Ota, to sú len dve-tri seerpentíny a po členky sne­ h u “. Serpentýn bylo spíše ke stovce a na útulné nás čekalo jisté pŕes tri m etry snéhu, navíc vyhrabávání oken a dverí. Nicméné v nedéli je veškerá výstroj, vý­ zbroj, potraviny i osoby na Folly a m ô­ žeme plánovat další postup. Ten se zdá být jasný — dle teček v m apé nalézt vchody V4 a B-21 a odkopat sníh. V pondélí 13. 2. ráno je mlha, teplota —12 °C venku, —3 °C n a chaté bez k a­ meň. Nalezení vchodu V4 v nadm orské 15


výšce 1810 m nám trvalo necelou hodinu, neboť nebyl zavalen snéhem a práve ho­ dina stačila na výstup z chaty. Horní vchod, dle näšeho nejlepšího presvedčení B-21, jsm e odkopali asi za 2 hodiny po opustení chaty. Podie m apy i výškom éru jsm e byli pŕes 2200 m n. m. a prúvan z otvoru byl pŕesvédčivý. Zbytek dne padl na prípravu zítŕejšího transportu m ate­ riálu vchodem V4. Úterý 14. 2. je prvním dnem stráve­ ným v jeskyni. Brnénská skupina tran s­

portuje vaky nad propast Savojčanú, pokouší, se orientovat a fotit. Pražáci vynášejí lana pro horní část jeskyné a v záv rtu B-20 zŕizují nouzový bivak ve výšce 2200 m n. m. v bezprostrední blízkosti vchodu B-21. Večer na chaté si všichni upresňujem e definitívni harm onogram sestupu: Brnénská skupina (Kahle, Šimíček, Nejezchleb, Otava) bude postupoval první od vchodu B-21 až po sifón —1358 m. V ystrojí šrouiby, plaketkam i a lany všech cca 50 stupňu (fixní francouzská la­

Olenové expedice, zadní ra ­ da z le v a : L. K racík, V. Kahle, L. Beneš, O. Šimíček, J. Dubský, prední ŕa dy z le v a : P. Tásler, J. Otava, R. Tásler, A. Ne­ jezchleb. Foto: J. Otava

16

i


na zústala jen ve čtyŕech propastech), označí cestu reflexním i foliemi a zŕídí podie uvážení bivaky. S odstupem dvou dnu za nim i vyrazí pražské družstvo (P. a R. Táslerovi, L. K racík a L. Beneš), které sestoupí na dno a na zpáteční cesté bu­ de odstrojovat spodní část systému. Ve stredu 15. 2. beží vše podie plánu. Počasí je pŕíznivé, sluneôné, teplota —14 °C. Po prevlečení v bivaku zahaju­ jem e pred polednem sestup odkopaným vchodem. Tri m etry pod jícnem je podezŕelé úzká puklina zatarasena dvéma balvany, leč bez úväzku a v upažení se darí protáhnout celé čtveŕici. Je nám podezŕelé, že by nejhlubší systém na svete začínal ta k tvrdou zkouškou, ale prúvan je sugestívni. Po nékolika hodinách m arného hledání a m rznutí zjišťujeme, že kudy projde silný prúvan, nem usí ješté projít štíhlý jeskyňáŕ. Zalblácená rozrušená puklina se v hloubce 35 m zužuje pod 1 dm. Jedinou cestou pro čtyŕi jeskyňáŕe a 7 transportních vakú je výstup na po­ vrch. V zapadajícím slunci zjišťuje Lojza ČASOVÝ 15.3.

nad sm érným pokračováním pukliny ne­ patrnou depresi s nataveným lesklejším zfim ovatélým snéhem. Po nékolika úderech cepínu se sníh pro valil do jícnu 35 m etrú hluboké vstupní propasti. Vchod B-21 je objeven (necelých 15 m od „falešného“ vchodu), ale další dva dny ne­ návratné ztrácíme. Se zbytkem sil a optimismu ješté zdoláváme vstupní propast a na nékolikátý pokus i následující blátivou úžinu. Na další postup však není ani pomyšlení. U krytý svazek trhavín naznaču­ je, že i zde chtéjí Francouzi zrychlit a zpohodlnit prustup. Potm é a v mlze za po­ moci polozavátých stop a výškom éru sestupujem e na Folly. Dlouho do noci si vym éňujem e dojmy. Pražáci m éli relatívné klidný den, transportovali vaky s vý­ stroji do; bivaku pod propasti Savojčanú vchodem V4 a fotili. Na Folly pŕibyli dva jeskyňáŕi z Vulcainu a C hristopher Ohl nám udílí cenné rady pro postup horním úsekem systému, odkud nem ám e ani rezy ani púdorysy či technické náčrty. Poskytl nám též slabou útéchu, že jsm e první ci-

P ŔEHLED SESTUPU D O G. J E A N - B E R N A R D 30.3, 16. 3. 19. 3.

(T) VKihl«, A.Ntjezchleb J.Otivi O.iimiitk (T) L.Benei, V.Knc ik, P. TásIer, 1A ♦ L.Benti (J) P.Tásler, R.TásI er (5) V,K«hIA . Ncjczchleb J.Dubiký

3 3 .3 .

(2) V,Benei P.Tisl«i, R.Tá11*r R.TÍSIER 1984

17


zinci, ktefí sestoupili do falošného vchodu B-21b. Č tvrtek 16. 2. padl na obnovu sil a sebevédomí a pŕedevším na odstraňování zmrzlého bláta z tvrdého hnedého chum lu, k terý byl do včerejška jeskyňáŕskou výstroji. V pátek 17. 2. je budíček za tm y ve 450, teplota —14°C, tlak 634 m m Hg, jasno, optim álni povétrnostní podmínky. Za úplňk u vyräžím e a o pul desáté již zahajujem e sestup. Horní část systém u Jean-B ernard mezi vchodem B-21 a ŕekou Excentrik m á tri zajím avéjší a exponovanéjší místa. P rvní je výše zmĺnéná horizontálni úžina pod vstupní propastí, druhým je blátivá úžina se silným ledovým prúvanem , zhášejícím kanbidky. Pro zpestŕení tato úžina končí ve strope vertikálního stupné. Tre­ tím a nejm onum entálnéjším m ístem je kruhová pravidelná 140 m hluboká a zcela svislá studňa, což je v celém systém u zcela ojedinelým zjevem. Tuto jedinou studňu vybavujem e vedie slaňovacího i

Setkání s Francouzy nad ŕekou Excentrik.

18

jistícím lanem . Nad ŕekou Excentrik je kráťká zastávka n a večeri a vým enu k a r­ bidu. U prostred večere se náhle pod stropem zablýskne svetlo karbidky a po chví­ li j ešte jedno. Oba Francouzi, s nim iž jsm e se seznámili pčedešlého večera, slanili poblíž nás, prehodili s nám i p ár slov a za pár m inút zmizeli jednou z četných vétví labyrintu. Ocenili jsm e tento elegantní a velkorysý zpúsob kontroly ze strany klu­ bu Vulcain. Jakm ile poznali, že vše probíhá v pohodé, vénovali se svým plánum . Rovnéž naše skupina pokračovala spleti­ tým labyrintem nad ŕekou Excentrik. Ko­ lem púlnoci m íjím e odbočku ke vchodu V4 a po slanéní propasti Savojčanu a následujících dvou m enších stupňu se zabydlujem e v bivaku, príhodné nazvaném „S ušám a“. Sobota 18. 2. Na bivaku nás čekají čtyŕi hodiny pohodlného spánku v ham akách s padákoviny. Predseda m á vyhŕívanou variantu bez spacího vaku, mužstvo studenou variantu se spacími vaky a hli­

Foto: A. Nejezchleb


níkovým i foliemi. Dopoledne balím e na další postup. Povrchový biorytm us je porušen a an i n ám nepripadne, že štartu je­ me pozdé odpoledne a sestup na spodní bivak v hloubce 963 m pod vchodem B-21 dokončujem e v nedeli v 6 hod. ráno. Nedele 19. 2. Temné „dopojedne“ opét padne n a čtyŕhodinový spánek a k večeru pokračujem e již pom erne nalehko ke dnu. Nad korytem potúčku Jean-B em ard míjím e dúvérné znám á bolatická lana, ale i v Salle de Creppes vidím e po koutech nékolik -decentné odložených sm otaných lan nejrúznéjší provenience, které m ajitelé pred cestou n a povrch rád i oželeli. Pondélí 20. 2. Po lehké svačince nás čeká již jen poslední úsek, k terý není protékán aktivním tokem, avšak je orien­ tačné dosti náročný. Závérečný desetim etrový stupeň je trochu zklamáním, neboť úzkým puklinovitým charakterem silné pŕipom íná Kvétnickou propast u Tišnova. K prvním u sifónu v hloubce 1358 m jsme dorazili v p ét hodin ráno. V m írné zam lženém ovzduší délám e dokum entační zábéry a zanedlouho štartujem e k povr­ chu. Plazivka, kterou jsme pri cesté dolu celkem pohodlné propadli, je nyní zále­ žitostí trpélivého čtvrthodinového soíikání po milim etrech. V odpoledních hodinách se n a dolním bivaku setkávám e s 'r e d u ­ kovanou pražskou skupinou. L. Kracík se pro úraz kolene m usel od 140m studny v rá tit n a povrch a L. Beneš m él cestou sm ulu a nékde ve vysokých nepŕehledných m eandrech pozbyl váček s lezeckou vý­ bavou. Na dno tedy postupuj í pouze bratri Táslerové. Naše čtveŕice po krátkém spánku pokračuje ve výstupu na povrch i s L. Benešem. Ú terý 21. 2. 1984 dvé hodiny po púlnoci se nám konečné darí uklidit bivak a vyrazit k povrchu. Po vydatnéjším ob­ čerstvení v horním bivaku pokračujem e nyní již obložení transportním i vaky. Po 105 hodinách strávených v podzemí vy­ stupujem e večer vchodem V-4 na povrch. Potm e a za hustého snežení prorážím e no­ vou stopu na útulňu. Streda 22. 2. Dnes nás čeká odstrojování jeskyné, neboť slib Francouzúm , že ve sténé nezústane ani jediné lano, m usí­ m e dodržet. Pražáci společnými silam i odstro ju jí spodní část systému. Naše čtve­

ŕice a L. Kracík likviduje lana z horní části jeskyné a ruší nouzový bivak v záv rtu B-20 u horníhó vchodu. Pozdé v no­ ci se všichni seházíme opét n a útulné Folly. Teprve nyní múžeme prohlásit, že akce skončila úspéšné. Č tvrtek 23. 2. Dnes rádi pŕedávám e své zkušenosti trojici španélských jeskyň áŕu z Barcelony. Nad jejich plánem zvládnout jeskyné vchodem V-4 k sifónu a zpét včetné vystrojení a odstrojení pro­ past i za 30 hodin však nedúvéŕivé kroutíme hlavam i. Máme ješté v čerstvé pam éti cestu a bezpečné vime, že je to neproveditelné. Španélé pŕesto vyrážejí. Za devét hodin, ješté dŕíve, nežli jsm e si m y zabalili výbavu, se vracejí zdecimovaní, unavení a s m írným i omrzlinami. Poda­ rilo se jim sestoupit pouze asi 160 m hluboko po tŕech inštalovaných francouzských lanech a zastavil je první nevystrojený stupeň.

A ragonit v chodbe E xcentrik, jaskyňa Jean B ernard F o to : Z. Hochm uth

19


V ďalších dnech nás již čeká jen za­ baliť, co zbylo, a sestoupit opét do civilizace. Ze Samoens se ješté brnénská čtveŕice pŕemísťuje do klasické oblasti francouzského a v mnohém i svetového vertikálního jeskyňáŕství do pohorí Vercors. P ŕijetí u pŕátel v La chapelle en Vercors je vehni srdečné a pŕátelské, stejnš j ako u legendárních postav speleoalpinistického svéta — Mike M ereditha, autora knihy Single rope technic, George M arbacha, P ierra B ergerona a Pierra Riase. Poslední j m enovaný je spoluobjevitelem systém u

Jean-B em ard a autorem knihy o ném. Do publikace nám každém u píše pár upom ínkových ŕádkú a zároveň nás zve na speleoalpinistický sem inár poŕádaný národním speleologickým centrem, jehož je ŕeditelem. U našich hostitelú v Loynu B, Seroula a pŕedsedy Vulcainu Ch. Rigaldie pŕijím ám e gratulace a dozvídáme se, že jsm e po Polácíoh teprve druhá expedice, která prošla celý systém Jean-B ernard naráz od vchodu B-21 až po první sifón.

Ing. M a r c e l L a l k o v i č

SPELEOFOTOGRAFIA '84 3. ročník súťaže jaskyniarskej fo to g r a fie Súťaž jaskyniarskej fotografie „Speleofotografia“, ako m yšlienka vznikla na pôde Múzea slovenského krasu a ochrany prírody a Slovenskej speleologickej spoločnosti roku 1982, kedy sa uskutočnil jej prvý ročník. Pre začiatok prebiehala prakticky iba v celo­ slovenských podmienkach. Okrem členov SSS, organizačný výbor súťaže rozposlal p ri­ hlášky iba niektorým vytipovaným slovenským autorom a členom Českej speleologickej spoločnosti. Účasť v súťaži a ocenené práce však ukázali, že ide o podujatie, ktoré má opodstatnenie v našom súčasnom speleologickom dianí a preto sa už roku 1983 uskutoč­ nil jej druhý ročník. Mal celoštátny charakter. Organizačný výbor rozposlal tentoraz prihlášky nielen členom SSS, ale prakticky všetkým záujem com o speleologickú fotogra­ fiu. Oveľa väčší počet prihlásených autorov a prác a pochopiteľne i zvýšená kvalita, to všetko charakterizovalo ovzdušie druhého ročníka. Na druhej stran e zaregistrovali sa i pripom ienky ku kategorizácii tem atických okruhov, či form átu prihlásených prác. Po zhodnotení súťaže a pripom ienok zo stran y prihlásených autorov či ďalších záujemcov, roku 1984 pripravil organizačný výbor jej tretí ročník. V zmysle podmienok súťaže, tentokrát bez tem atických okruhov, tretieho ročníka sa mohli zúčastniť všetci záujemci o speleologickú fotografiu, pričom sa prihlasovali čierno­ biele a farebné fotografie od form átu 18X24 a väčšie. Okrem záujemcov z Českosloven­ ska, organizačný výbor rozposlal prihlášky aj zahraničným záujemcom, speleologickým spolkom a organizáciám. Do uzávierky súťaže organizačný výbor obdržal práce 26 autorov, z ktorých 18 re ­ prezentovalo československú speleologickú fotografiu, 4 autori pochádzali z Talianska a po jednom súťaž obsadili záujemci o speleologickú fotografiu zo Sovietskeho zväzu, Ma­ ďarska, Juhoslávie a Švajčiarska. Takým to spôsobom bolo do súťaže prihlásených 152 fo­ tografií, z ktorých 14 reprezentovalo 3 sam ostatné fotografické cykly. Všetky zaslané práce posúdila odborná porota. Zasadala 7. novem bra 1984. P re ne­ dodržanie podmienok súťaže a nedostatočnú technickú kvalitu vyradila niektoré práce. Porota v zmysle prijatých k ritérií udelila čestné uznanie autorom za tieto práce: 20


Hlavná cena výstavy Speleo'fotogralia ‘84.

Foto: M. Eliáš

21


1. 2. 3. 4. 5. 6.

I. Audy, Československo: L. Benedek, Československo: M. Gioacchino, Taliansko: J. Krajci, Československo: E. Némethy, Československo: J. Slančík, Československo:

7. 8. 9. 10.

J. Thuróczy, Československo: E. Urs, Švajčiarsko: D. Vr b jar, Československo: V. Zikeš, Československo:

Speleohodiny I-III V hlavnom ťahu jaskyne Po stopách zlata Chrám večnosti VI Riečište v Brestovskej Papagáj, Jaskyňa v Záskočí-tábor 74, M ŕtve jazero v hĺbke 272 m — jaskyňa v Záskočí, Zátišie, Jaskyňa v Záskočí — Perlový dóm, detail výzdoby Drieňovecká jaskyňa I Alabaster, jaskyňa p ri Las Anod, Somálsko Bobačka 2, Bobačka 3 Jaskyňa M ieru I, II

H lavnú cenu udelila súťažná porota za cyklus farebných fotografií: T vary a prie­ svitnosť, Zostup do studne, Svetlo, V mesačnom svetle, Protisvetlo- a reflexy, talianske­ m u autorovi Giulianovi Villovi. Víťazné fotografie a práce vybraté porotou boli v čase od 19. 11. 1984 do 30. 1. 1985 inštalované form ou výstavy vo výstavných priestoroch Mú­ zea slovenského krasu a ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši. Slávnostné odovzdanie cien autorom víťazných fotografií uskutočnilo sa dňa 19. 11. 1984 počas vernisáže výsta­ vy. Aj keď si súťaž ako celok po čase určite vyžiada drobné korektúry, a ich snahou bu­ de zaiste ďalšie skvalitňovanie jej vnútorného obsahu, práve uplynulý tre tí ročník, do ktorého začala výrazne prenikať farebná fotografia opäť ukázal, že sa tento typ poduja­ tia pom aly ale isto- udom ácňuje v našej speleologickej verejnosti. Treba si preto želať, aby v takom to duchu vyznel nielen ročník 1985 ale i ročníky ďalšie (budúce) a aby v nich vždy dôstojné a čestné miesto obhajovala i naša speleológia.

Účastníci vernisáže výstavy. Foto: M. Eliáš

22


ÚČASTNÍCI 3. RO ČNÍKA: ČESKOSLOVENSKO ' 1. A u d y Igor, Ing. — Česká speleologická spoločnosť 2. B e n e d e k Ladislav — Slovenská speleologická spoločnosť 3. H a v e 1 Hugo — Česká speleologická spoločnosť 4. H i r k o Eugen — Slovenská speleologická spoločnosť 5. H u j d i č M iroslav — Slovenská speleologická spoločnosť 6. K r a j č i Já n — Slovenská speleologická spoločnosť 7. K u n d i s Ivan — Slovenská speleologická spoločnosť 8. M l y n á r i k Š tefan — Slovenská speleologická spoločnosť 9. N é m e t h y Ervín — Slovenská speleologická spoločnosť 10. S l a n č í k Ján, Ing. — Slovenská speleologická spoločnosť 11. S m é k a l Pavel — Česká speleologická spoločnosť 12. S t i b r á n y i G ustáv — Slovenská speleologická spoločnosť 13. T h u r ó c z y Jozef, Ing. — Slovenská speleologická spoločnosť 14. V a 1 a š t i a k M ilan — Slovenská speleologická spoločnosť 15. V o z á r i k Pavol — Slovenská speleologická spoločnosť 16. V r b j a r Daniel, Ing. — Slovenská speleologická spoločnosť 17. W a g n e r Josef — Česká speleologická spoločnosť 18. Ž i k e š V ladim ír — Slovenská speleologická spoločnosť

Vladim ír 2ikeš + preb erá z rú k predsedu SSS A. Chovana, čestné uznanie. Foto: M. Eliáš

23


JUHOSLÁVIA 19. M a l e č k a r Franc MAĎARSKO 20. G ô n c z o 1 Im re SOVIETSKY ZVÄZ 21. A. K l i m č u k — V. R o g o ž n i k o v

B W

Q

W

Jgj m

TECHNIKA A VÝSTROJ

Šv a j č ia r s k o 22. U r s Ehrsam TALIANSKO 23. G i a n 1 u c a Padovan 24. M a s c i a n d a r o Gioacchino 25. P e z z o l a t o Paolo 26. V i 11 a Giuliano

Ing. Š t e f a n M l / n á r i k

Optický synchronizátor elektronického blesku Jednou z mnohýoh činností speleológov je aj fotografovanie. Teší nás, že v po­ sledných rokoch zaznam enáva určitý roz­ mach. Tento rast je hlavne kvantitatívny,_ lebo fotografovaniu sa začína venovať čo­ raz viac našich kolegov jaskyniarov. Je na škodu veci', že na stránkach nášho perio­ dika sa zatiaľ nezjavil príspevok, ktorý by zhrnul základné poznatky a skúsenosti z fotografovania v jaskyniach. Veď skú­ sených fotografov je v našioh radoch dosť, ale len niektorí sú ochotní svoje „rozu­ m y“ zverejniť. Možno sa boja, že keď bu­ dú ostatní vedieť to, čo vedia o fotografo­ vaní oni, ľahko ich dostihnú a potom by už neboli takí „dobrí“, ako sú teraz. Mys­ lím si, že tým to sm erom by sa slovenské jaskyniarske fotografovanie nem alo ube­ rať, ale že by sme sa m ali o svoje vedo­ m osti navzájom podeliť. Na osvetlenie fotografovaných objek­ tov sa dnes bežne používa elektronický blesk, lebo jeho svetlo nám umožňuje pracovať s farebným i film am i pre denné svetlo pri veľmi krátkom expozičnom ča­ se, bez rizika, že sním ka bude neostrá. P ri fotografovaní zblízka je navyše výho­ dou veľká hĺbka ostrosti. K nevýhodám bleskového osvetlenia pri použití jedného blesku p atrí ploché čelné osvetlenie a 24

vznik,.výrazných a nepríjem ných ostrých tieňov. Na získanie plastickej šieho obrazu je výhodnejšie použiť aspoň dva blesky, prípadne i viac. Tu však narážam e na problém synchronizácie záblesku oboch bleskôv s fotografickým prístrojom . P re­ pájanie bleskov predĺženým i a rozdvoje­ ným i synchronizačným i káblam i je veľmi nepraktické a v jaskynných podm ienkach len ťažko použiteľné. V zahraničí sa už m noho rokov predávajú optické synchronizátory, ktoré sa jednoducho pripájajú k synchronizovaném u blesku. Ten je po­ tom autom aticky odpálený zábleskom p r­ vého blesku bežne spojeného s fotoapará­ tom. Keďže svojpomocná výroba rozm ani­ tého speleologického m ateriálu m á v rám ­ ci SSS veľmi dobrú tradíciu dávam tip n a doplnenie fotografickej výzbroje ó op­ tický synchronizátor elektronického blesku. V nasledujúcom čísle by som načrel do problem atiky správneho exponovania pri použití umelého výbojkového osvetlenia. Po dlhšom zháňaní rozličných schém zaručene fungujúcich synchronizátorov som sa dostal k u schéme publikovanej v Am atérskom rádiu číslo 12 z roku 1981, ktorá sa mi zdala zo všetkých najprijateľ­ nejšia. Synchronizátor je zostavený len


z niekoľkých súčiastok a je aj celkom m a­ lý, čo vidno z obrázku č. 2. 4«1PP T 5

KC-IV’t

Rí>

KT 50G

„o J V*

H l—1 Di

Obr. č. 1 Schém a zapojenia

Základ synchronizátora tvorí tyristor Ty (obr. 1), pripojený paralelne k synchro­ nizačným kontaktom druhého blesku. Aby sme zvýšili citlivosť tohoto tyristoru, je v jeho riadiacej elektróde zapojený po­ mocný tranzistor T. Kolektor tranzistora je zapojený do uzla odporového deliča R3, R2. Em itor tranzistora je spojený s riadiacou elektródou tyristora. Na stre­ dovom kontakte synchronizačného vývodu každého elektronického blesku je kladné napätie asi 150—300 V, (podľa konštruk­ cie blesku). Pretože toto napätie je “mi­ m oriadne m äkké, m usí byť odpor R3 čo najväčší, aby sa pripojením synchror*izátora čo najm enej ovplyvnili napäťové po­ m ery n a synchronizačnom obvode. _« Synchronizátor je postavený na m inia­ túrnej doštičke s plošnými spojm i rozme­ rov 15X22 m m podľa obrázku č. 2.

Obr. č. 2 D oska plošného spoja

P re am atérsku výrobu plošného spo­ ja je doska z obrázku č. 2 dosť kom pliko­ vaná, preto odporúčam jej zjednodušenie napr. podľa obrázku č. 3.

Obr. č. 3 Z jednodušená doska plošného spoja

Rozmery, ako aj osadenie dosky s ploš­ ným spojom ostávajú zhodné s obrázkom č. 2.

Plošný spoj si am atérsky vyrobím e takto: .1. n a pokovovanú stranu dosky plošného spoja si nakreslím e plošný spoj podľa obrázku č. 3 s presne naznačenými dier­ kam i na osadenie súčiastok; 2. v m ieste budúcich dierok si jam kovačom urobím e jam ôčky a vyvŕtam e dierky vrtákom 0 1—1,4 mm; 3. doštičku presne odpílime podľa obrysu; 4. potom doštičku m ierne nahrejem e napr. nad plynovým varičom a ešte teplú ju po­ loženú kovovou vrstvou navrch pokvap­ kám e voskom tak, aby vznikla súvislá vrstva h ru b á cca 0,5 m m ; 5. podľa obrázku č. 3 zoškrabem e hrotom noža vosk n a miestach, kde m á1byť kovo­ vá vrstva z doštičky odstránená; 6. do skleného pohára nalejem e asi 0,02 1 kyseliny chlóroyodíkovej (soľnej), ktorú bežne dostať kúpiť v drogérii, vhodím e do nej jednu až dve tabletky tuhého kyslič­ níka — peroxidu vodíka, ktorý tiež kúpi­ me v drogérii, a do roztoku vložíme pri­ pravenú doštičku plošného sp o ja; 7. nechám e leptať 10 až 20 minút. V prí­ pade, že doštička ešte nie je správne vy­ leptaná, vhodím e ďalšie tabletky tuhého kysličníka do pohára s kyselinou a leptá­ me ď alej; 8. po vyleptaní doštičky vosk zoškrabeme a doštičku odm astíme v benzínovom čis­ tiči. Po osušení doštičky môžeme na ňu osadzovať súčiastky podľa obrázku č. 2. Písmenom „E“ je na obrázku č. 2 ozna­ čený em itor tyristora. Na skutočnom tyristore je označený nožičkou na púzdre. Zoznam súčiastok R1 1 Mfl, TR 211 R2 0,56 MÍ2, TR 211 R3 10 Mfl, TR 214 C l, C2 33nF, TK 764 D l, D2 1 P P 75 T KC 147 Ty KT 506 V šetky súčiastky nedostať bežne v ob­ chodoch. Možno ich kúpiť v špecializova­ nej predajni v Bratislave na Obchodnej ulici, alebo si ich objednať na adrese: Zá­ sielková služba Tesla, nám. Vítézného února 12, 688 19 U herský Brod, odkiaľ vám ich v priebehu mesiaca zašlú na dobierku. 25


Na pripojenie synchromizátora pom o­ cou synchronizačného káblika k blesku je ešte potrebný m iniatúrny súosový konek­ tor, k to rý si zadovážime buď z kúpenej re ­ dukčnej kocky stredového kontaktu, alebo si takýto konektor vyrobím e zo starej kla­ sickej kovovej vložky do guličkového pe­ ra, pričom využijem e aj tenkú aj hrubšiu rú rk u z vložky. Kovovú vložku však ťažko zoženieme, preto si hrubšiu rú rk u vysústružím e tak, aby m ala vonkajší priem er 3 m m a použijeme ten k ú rú rk u z vložky. R úrky centrický zasunieme do seba po­

mocou bužirky a v zadnej časti zalepíme epoxidom. Synchronizátor um iestim e do vhodné­ ho puzdra, najlepšie z plastickej látky, pričom jedna stena, za ktorou budú foto­ diódy, m usí byť priehľadná. Puzdro po vložení osadenej dosky plošného spoja a zalepení súosového konektora vodotesné zalepíme. Takto vyrobený optický synchronizá­ tor pracuje bezpečne a spoľahlivo pri po­ užití elektronických bleskov. Nedá so po­ užiť na odpalovanie vákuo-bleskov pomo­ cou batérie.

Pavel T á s l e r

Vyhŕívané závesné lužko Úplné na začátku byla jedna ze schúzí technické komise CSS, kde se mi dostal do rukou článek o vyhŕívaném závésném lúžku, které zkoušeli francouzští speleologové. Tenhle problém mé zaujal — príjemné a v teple strávený nocleh v jeskyni je totiž múj sen od doby, kdy jsem v jeskyni biva­ koval poprvé. A tak jsem se do toho pustil. Vývoj celého lúžka trval približné 9 mésícú. Trefit se do správné koncepce znam e­ nalo navrhovat, šít, zkoušet a včtšinou všechno m énit a hledat dál. Ze začátku se mi v lúžku nedarilo udržet potrebnou teplo­ tu, a tak jsem se z každého testu po probdélé noci vracel s poŕádnou rýmou. Omezil jsem tedy vétrání a rázem bylo v lúžku tep­ lo, ale zato jako v plynové komore. Zamčŕil jsem se proto na vývoj zdroje tepla, ale o tuhle starost mé nakonec pripravil brnénský jeskyňáŕ a chemik Láďa Kahle, když v y ­ myslel zdroj, který po drobných úpravách pro lužko vyhovoval. Následovalo mnoho ďalších zkoušek v jeskyních Krkonoš a Mo­ ravského krasu pri teplotách od —2 do + 6 °C. Popis lúžka byl zpracován podie dvou prototypú, které jsme použili pri výpravé CSS do propasti Jean Bernard v únoru 1984, kde se v nejnáročnéjších podmínkách plné osvédčili. Vyhŕívané závésné lužko je uréeno pro bivakování v jeskyních za teplôt od cca —2 °C výše. P r e d n o s t i lúžka oproti klasickému bivakovacímu vybavení (spací pytel + sít se stŕíškou proti skapú): nižší hmotnost, vétší skladnost, odpadá nutnost dokonalé ochrany proti vodé v transportním vaku, pohodlnéjší spaní, vyšší teplota v bezprostŕedním oko­ lí téla spici osoby pri bivaku, možnost su­ šení vlhkého spodního prádla, nenavlhání 26

lúžka pri dlouhodobých pobytech v je sk y ­ ních, resp. jeho vysušení vlastním zdrojem . N e v ý h o d a : lúžko nelze použít pro spaní na povrchu (použít by šlo pouze v bezvétŕí). TECHNICKÉ ÚDAJE: Hozméry (jsou udávány pro jeskyňáŕe strední postavy, výšky 175—180 cm): min. vzdálenost závésných bodú 300 cm, d élka prostoru pro spaní 195 cm, šírka prostoru pro spaní v ramenou 50 cm, v nohách 28 cm. Hmotnost:* lúžka: 1,6 kg, plného zdroje s krytkou: 0,27 kg, 1 náplné do zdroje: 0,1 +0,15 kg (pri velikosti plamene asi 3 cm — cca 18 h svícení. MATERIÁL: — lúžko: silon Unika 210 cm — 140 cm ä„ nepromokavá tkanina Sizo 600 cm — 120 cm š„ IZO fólie (NRC) 230 cm — 140 cm š„ silonový popruh 200 cm — 1,5 cm š„ padáková šňúra nebo lavinovka 800 cm, ústŕižek z prikrývky Larisa 100X 80 cm, ústŕižek z azbestové plachty 30X 30 cm, ústŕižek silnéjšího silonu (napr. útason) 50X 30 cm, 2 silné zipy 65 cm, 7 kabáto­ vých patentú nebo Velcro-zip asi 25 cm, duralová trubka: 0 21X 1 mm — 56 cm, 0 19X 1 mm — 9 cm, 0 17X 1 nim — 34 cm, 1 hliníková pletací jehlice (neho hli* H m o tn o s t lze p o d s ta tn é sn íž it (až o 0;,25 kg) p o u ž itím le h šíh o m a te riá lu n a lú žk o (n ap r. p a d á k o v é h e d v á b í), te n š í IZ O fó lie, m en šíh o p ru m é ru ro z p é rn ý c h tru b e k , u žšíc h n o sn ý c h p o p ru z íc h , leh ší n á d o b k y n a z d ro j a td . T ím se zm en ší i o b je m lú ž k a , a z á ro v e ň p o d s ta tn é sn íží ž iv o tn o st.


níkový drát) 0 4—5 mm, ocelový drát 0 1 mm — 15 cm, Spofa plast 600 cm —

1 cm š., nit silonová 2 cívky, nit režná 1 cívka. — zdroj: 1 plechovka od čtvrtkilové barvy

s vĺčkem, hliníkový plech tl. 2 mm — 15X15 cm, skelná tkanina 10X10 cm, karimat (pŕip, molitan) tl. 6 mm — 12X30 cm, 3 háčky na obrazy, ústŕižek z azbesto­ vé plachty 15X15 cm, režná nit.

SCHÉMA A REZ LtZK EM S POPÍŠEM:

» Ttploty v iMku. ptí.

Utlikostí. pLWhjätt tía3un a otMnŕ iejiWl -2>+B*G: o.* ir*3-í*c b* a r-a rc

í 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

vlastní lúžko obal z IZO fólie vnéjší obal (Sizo) L arisa nosný popruh šň ú ra rozpérná tru b k a zdroj kom ínek

»4 2

C

27


NÁVOD NA ZHOTOVENÍ L tŽ K A I. VLASTNÍ LtlŽKO pokud není uvedeno jinak, všechny švy se provádí silonovým i nitémi: Vystrihneme silonovou látku dle strihu, 10 cm od užší časti prostŕihneme kulatý otvor pro komínek, ktcrý zaobroubíme. Poté prišijem e ústŕižek Larisy do míst, jak je naznačeno (nepŕišíváme ji po celém obvode, ale pouze asi 5 cm dlouhými švy — dle obrázku). Dále pŕišiSTltlH:

Všechny rozméry v cm.

L .« o

II

*OcbK»uiufc

obr. 1.

okuje. m kum kl


DETAILY:


-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------obr. 2.

jem e dva zpevňující záševky (det. A) — lze je nahradit protažením nosných popruhu po celé délce lehátka, ovšem za cenu vyšší hmotnosti. Nyní zaobroubíme okraje lehátka (det E), pri­ šijem e popruhy (husté a pevné prošít) a kom ínek (jeho výroba je popsána v dalším oddíle) — musí být našit na opačné strané než Larisa:

1 U M id á a

Dále sešijem e dlouhé strany lehátka a na určené m íslo (viz obr. 1) všijem e zip, takže vznikne dlouhá roura s Larisou na vnitŕní strané a s komínkem, který ční vné. Teď už zbývá pouze sešít zbývající volné strany lehátka (dobre prošít aspoň 4 švy). Vzhledem k tomu, že spodní strana je širší než horní, je tfeba na ní udélat záševky. Je vhodné udélat pouze dva, a to co nejblíže ke kraji lehátka (každý po jedné) z dúvodú rovné plochy pod zády (det. F). Jestliže jste postupovali podie návodu, m áte nyní pred sebou v podstaté tenký jednodu­ chý „spacák“, zavéšený na popruzích. II. KOMÍNEK — pokud není uvedeno jinak, všechny švy se provádí silonovým i nitém i: Vy­ strihneme silný silon na požadovaný tvar (dle strihu) a jeho okraje nad plamenem lehce zpečeme (abychom jej nemuseli obrubovat). Potom podie obr. 3, det. A kratší strany jednoho dílu sešijem e tak, aby vznikla roura se švem otočeným dovnitŕ. Tuto rouru prostrčíme kulatým otvorem druhého dílu, nastrihané okraje ohneme a oba díly k sobé prišijeme (det. B). Dále ušijem e podobnou rouru i z kusu azbestové plachty, kterou prostrčíme zhotoveným kroužkem z hliníkové jchlice a prehneme zpét dle obr. 4. Nyní oba díly komínku strčíme do sebe, vzájemnč sešijem e režnou nití (pritom dbáme, aby uvnitŕ komínku, kde bude velký žár od zdroje, byly stehy co nejkratší; vné mohou být dlouhé libovolnč) a prišijem e 3 očka pro za- * véšení zdroje (det. C), která rozmístíme rovno mérné po obvodč. Prišijem e celý komínek k lúžku, jak je popsáno v minulém oddíle. 30


obr. 3.

nasfcŕíkÁn.0-

S tŕ ik :

1

t i "r.n rn

tfockny ťôimmj u cm

t t t t t t t

..................... .s,_ ___ m _____ ^

^

“r-

/ r - # * 4— idam.

- ".... -Í3

b tv

DETAILY:

B

31


---- «. --------- -----

ä

m

^

jélliC£.^í*5min

|Mo^ ja<i££

J "

\

Ý

\ ^ U

=sŕ 1

Í bi aabfcáanjm. krmtínkm.: šii

A irs tm

aoalmLhiíÉ

KEZ CELÝ M K O M ÍN I vEM :

^aitesl [tófliiĹjeklxe^ 3&jka _

Kmwtti&ne per ubwdt


DETAIL C

III. ROZPERNÉ TRUBKY: podie nákresu vyrobíme rozperné trubky. Do malých der na koncích pŕivážeme padákové šnúry, jejichž délka musí být taková, aby pri provéšení lehátka zatíženého jeskyňáŕcm zústaly napnuté (nejlépe prakticky vyzkoušet):

P o zn .: P r i tr a n s p o r tu lú ž k a v e v ak i* lze t r u b k u 3 z a su n o u t do tru b k y 1.

Všechny rozmery v mm.

33


15 n

Sň&fij t trubkami

'■tdnhniL:

_í IV. OBAL Z IZO FÓLIE: Rozmery strihu nejsou uvedený zámerné, protože již pri malé nepresnosti šití (af už vlastního lužka nebo IZO obalu) by mohlo dojít k roztržení IZO fólie pri jejím nasunuti na vlastní lužko a ulehnutí osoby do lužka. Velikost fólie získam e nasledovné: Zavésím e lúžko na 2 pevné body a jedna osoba si do ného lehne. Potom okolo lúžka obalíme IZO fólii a vystrihnem e ji na potrebný rozmčr pŕímo na lúžku. Mčla by být okolo lúžka co nejtésnéji, ale ne tak tésné, aby pri pohybech sp i­ ci osoby mohlo dojít k roztržení. Okolo kom ínku necháme otvor trochu vétší. Celou fólii obroubíme pomoci leukoplasti, švy provádíme dle det. B. Hotový IZO obal tvorí rouru, v širší části s „výstŕihem" a „lím cem “, který se po nasunutí na lužko prehne zpčt a zapne dvčma patenty. V nohách se fólie sepne 3 patenty (lze užít i Velcro). Pozor, patenty se spíná k sobé pouze qbal z IZO fólie, nikoliv IZO obal k lúž­ ku!


V. VNEJŠÍ OBAL: (Všechny švy jsou provádény silonovým i nitémi). Vystrihneme 2 kusy nepromokavé látky Si zo, a to zrcadlové tak, aby po sesiti byla hlad­ ká plocha vne. Na švy (sváry) je počítáno ze všech straň 1 cm. Priložím e obé púlky obalu hladkými plocham i na sebe a sešijem e nebo vhodnej! svárime po dlouhých stranách. Vznikne roura na jedné strané s úzkým a na druhé se širokým otvorem, kam pŕijde všít zip. Nyní obrátime vzniklou rouru lícem (hladkou stranou) navrch a do širokého otvoru všijem e zip tak, aby se zapínal zdola nahoru, jezdcem dovnitŕ. Když zip zapneme, vznikne uzavfený tvar, který obaluje všechny vrstvy lehatka (krome zdroje), s vetracím i otvory v horní části — kudy zároveň vedou závesné popruhy od vlastm ho lehátka. Sizo se sice netŕepí, ale volné okraje vetracích otvorú je z pevnostnich duvodu vhodné zaobroubit.

MO

* Sizo lze s v a ŕ o v a t h la d k ý m i p lo c h a m i k sobé, a to n e jlé p e p lo c h o u ž e h lič k y p ŕe s n o v i­ n y p ro ti h ra n é sto lu :

VI. ZDROJ: Nejdŕíve vyrobíme držák knôtu z hliníkového plechu 2 mm tlustého. Vystŕižený tvar stočíme dle obrázku do neuzavŕené roury. dole s „nožičkami“, v prostrední části s „kŕidélky“ a nahoŕe s planžetou, jejíž prohnutí volím e tak, aby byla dostatečné nahŕívaná v plameni, ale nedusila jej. Knot vyrobíme z vláken skelné tkaniny, aby jeho prúmér byl asi 5—7 mm. Vložíme jej do držáku a necháme vyčnívat asi 8 mm (podie požadované velikosti plamene): Knot v rource nemá být príliš zmáčknutý, pouze pacičkami pod planžetou m á být 35


pŕidržován. Aby se knot nerozpadával, Iehce jej omotáme reznou nití.

CELÝ ZDROJ:

fn£Cb-ík&.

askst

DRŽÄK KNÔTU: R o zm e ry v m m .

Celý stojánek vložím e do plechovky, v jejímž vĺčku prorazíme otvor pro stojánek s knotem. Do plechovky vlijem c roztavený vosk (bežný vosk na svíčky — stearin nebo parafín). Obal na plechovku zhotovíme z karimatu (molitanu) sešitím ze dvou kusú dle obr. Na tento obal prišijeme 3 háčky na obra­ zy, a to do takové výšky, aby pri zavéšení pod komínek zustala približne 1 cm mezera: Pred vložením plechovky do obalu z karimatu obalíme spodní část plechovky kouskem azbestu:

*

í *

kWWJlŕk

s> o o oo Oo oo asdbcsi ä&chouka W íi

36

cn


OBAL Z KARIMATU: R o zm é ry v cm.

3 25,5

VII. VSTUP DO LtJŽKA: Lehátko máme nataženo mezi 2 body, zapálený zdroj zavéšený pod komínkem, IZO a vnéjší obal shrnutý z širší části lúžka asi do poloviny. Lehneme si do lúžka, pak pŕetáhneme vnéjší obal a za hlavou zapneme jeho zip. Potom pŕetáhneme IZO obal a za rameny sepneme 2 patenty. Teprve nakonec zapneme zip od vlastního lúžka. Pri vystupování je postup opačný. Pri startování zdroje v jeskyni je „nutné vyjmout plechovku z obalu, nahfát ji nad vaŕičem, až se vosk v ní trochu nataví, a teprve potom ji vložit zpét do obalu, zapálit knot a celý zdroj zavésit pod lehátko. Vosk je dále natavován samočinné pŕes držák knô­ tu:? Část knôtu vyčnívajícího nad držák vy­ drží cca 10 hodin horení, pak začiná uhclnatét, špatné nasáva vosk a plameň má malou výhŕevnost. Po této dobé je treba knot vytáhnout trochu z držáku a zuhelnatélou část odstŕihnout. P o z n .: J e s tliž e v n é jš í o b a l s p a d á v á z k o m ín k u le h á tk a a m o h lo b y d o jít k je h o p o šk o z e n í o h o rk o u p le c h o v k u z d ro je , je v h o d ­ n é ho v n a z n a č e n ý c h m íste c h za c h y tiť k e k o m ín k u 2 p a te n ty n e b o k o u sk e m V elcro p ásk y .

V záveru dovolte nékolik praktických rad: 1. Teplota v lúžku se dá regulovat nejen velikostí plamene zdroje, ale také zapínáním nebo rozpínáním zipu vnéjšího oba­ lu lúžka. Vlhkost okolního prostredí pri­ tom naprosto neovlivňuje vlhkost uvnitŕ lúžka. 2. Zdroj je výhodné zapálit asi 15 min. pred vstupem do lúžka, aby proscbly stény, které pres den zvlhly (piati hlavné pro vícedenní pobyt, kdy lúžko zústalo v b i­ vaku stále zavéšeno). 3. V lúžku jsem s úspéchem praktikoval i sušení vlhkého prádla: Na sebe jsem si oblékl suché spodní prádlo a teprve jako další vrstvu vlhké véci. Je to pŕijemnéjší, než m ít vlhké véci pŕímo na télo. Prádlo rychleji schne a béhem spánku nemáte pocit vlhka. 4. Lúžko lze v havarijních pŕípadech použít i bez zdroja. Je nutné ovšem zamezit prí­ stupu vzduchu komínkem (nejlépe jeho zaškrcením šnúrkou). I tak ovšem pobyt v lúžku nebude zrovná príjemný. 5. Pri pŕepravé lúžka v transportním vaku je vhodné opatŕit horák zdroje krytkou, aby nedošlo k jeiio ulomení.

37


Vladimír Žikeš Pavol

Herich

gP £Jj

m

ČINNOSŤ OBLASTNÝCH SKUPÍN

Rekognoskácia Demänovského krasu prináša nové poznatky Podrobný povrchový prieskum kraso­ vej oblasti je základom úspešnej objavi­ teľskej práce každej oblastnej skupiny. V silne skrasovatených oblastiach Sloven­ ska pri takom prieskum e musíme podrob­ ne zmapovať aj veľké množstvo menších jaskýň a ostatných krasových javov. To vyžaduje poctivý prístup k nie veľmi atraktívnej činnosti, k to rá môže trvať i niekoľko rokov. Na druhej strane každý jaskyniar m á tak možnosť dobre spoznať príslušné územie a utvoriť si o ňom a je­ ho jaskyniach určitú predstavu. Platí to najm ä o oblastiach, kde sú dlhé roky zná­ me väčšie jaskyne a jaskynné systém y a nádej objaviť v nich ďalšie rozsiahlejšie priestory je takm er vylúčené. Takýto charakter má aj Demänovská dolina, v ktorej sa okrem známeho jaskyn­ ného systém u vyskytuje množstvo m en­ ších a niekedy veľmi zaujím avých jaskýň. V minulých rokoch pri ojedinelých povr­ chových prieskum och objavili členovia ob­ lastnej skupiny Demänovská Dolina nie­ koľko jaskýň, ktoré aj keď nie sú dlhé, môžu mať súvis s niektorou z veľkých jas­ kýň, a tak značne predĺžiť celý dem änov­ ský systém. Takou je napr. jaskyňa Stefanová II, k to rá leží v málo obsadenom priestore medzi Demänovskou jaskyňou Slobody a dolinkou Pustá. Jej celková dĺžka dosahuje 100 m etrov a prechádza ňou silný prievan. Ďalej sú to Marošova diera a Pavúčia jaskyňa, obidve približne 100 m dlhé, ktorých poloha nasvedčuje to­ mu, že môžu súvisieť s Demänovskou jas­ kyňou Mieru. Viacero iných menších jas­ kýň je roztrúsených po celej doline. Na základe týchto poznatkov sm e sa rozhodli začiatkom ro k u 1984 postupne 38

podrobne zmapovať a očíslovať všetky jas­ kyne v Demänovskej doline. Celú oblasť bolo nevyhnutné rozdeliť n a jednotlivé úseky tak, aby sm e m ali prehľad o postu­ pe m eračskej dokum entácie a vyhl’adávacieho prieskum u. Ako prvú sm e si. určili časť západného svahu doliny, ohraničenú dolinkam i Vyvieranie n a severe a dolinkou Pustá n a juhu. Hneď prvé výsledky po­ vrchového prieskum u nás prekvapili. Na siedm ich prieskum ných akciách členovia skupiny- Ján Smolí a Pavol Herich zare­ gistrovali a očíslovali v tejto oblasti 37 jaskýň.; Z týchto sm e zatiaľ 17 zamerali, pričom len asi 20 % z celkového počtu ne­ sú znám ky ľudskej činnosti v nich. Jaskyňa 1 — 25 m horizontálna riečno-erozívna, n a konci jaskyne náznak o uvoľnenie zasutenej plazivky. Jaskyňa 2 — 19 m horizontálna, vytvore­ ná na plochách odlučnosti. Jaskyňa 3— 44 m horizontálna, vytvo­ rená prevažne n a tektonike. Jaskyňa 4 — 25 m horizontálna tvorená na plochách odlučnosti. Jaskyňa 6— 24 m erozívno-puklinová. P re veľkosť portálu predpo­ kladám e, že m ohla slúžiť ako úkryt. Jaskyňa 7 — 10 m horizontálna, puklinovo-erozívna. Jaskyňa 8— 32 m puklinovo-erozívna, horizontálna. Jaskyňa 9 — 128 m horizontálna, tekto­ nického charakteru, zistené stopy človeka. Jaskyňa 10 — 16 m horizontálna rútivá jaskyňa, stopy erózie. Jaskyňa 11 — 194 m podrobne opíšeme.


Jaskyňa 12 — 10 m m ierne klesajúca, tektonicko-erozívna. Jaskyňa 13 — 161 m tektonicko-erozívna s jedným poschodím, pre veľkosť portálu pravdepo­ dobne slúžila ako úkryt. Jaskyňa 14 — 22 m puklinovo erodovaná, nachádza sa vedľa chodní­ ka, zistené stopy človeka. Jaskyňa 15 — 46 m horizontálna so stopa­ mi erózie. Jaskyňa 16 — 10 m horizontálna erozívn a jaskyňa. Jaskyňa 26 — 14 m horizontálna, dnes po­ norná jaskyňa znám a od nepam äti. Jaskyňa 33 — 61 m puklinovo erodovaná, zistené stopy človeka. Najväčšia jaskyňa, ktorú sa podarilo pri prieskum e objaviť, je jaskyňa 11, kto­ rej celková dĺžka dosahuje 194 m. Jaský-

Z vetraná a porušená sintrová výplň jaskyne 11. Foto: V. Zikeš

C h arakteristický jask y n e 11

profil

chodby

v

prednej

časti

Foto: V. Zikeš

ňa je zaujím avá a svojím charakterom sa odlišuje od ostatných jaskýň Demänovskej doliny. Už pri prvej prieskum nej akcii po prekonaní približne 100 m etrov jaskyne, boli objavitelia prekvapení silným prieva­ nom a nízkou teplotou v celej jaskyni. N am eraná teplota v prvom väčšom pries­ tore asi 7 m etrov od vchodu je len 2,8 °C. Okrem ľadovej jaskyne sme zatiaľ ani v jednej jaskyni Demänovskej doliny ne­ narazili na taký studený prievan. Jaskyňu, ktorej vchod leží v nadm orskej výške 876 m etrov, radím e k vrchným poschodiam de­ mänovského systému. Ide o horizontálnu jaskyňu z väčšej časti tektonického cha­ rakteru, v niektorých m iestach silne rú tivú. Okrem jedinej odbočky, vytvárajúcej nevýrazné poschodie s norm álnou teplotou, prechádza celou jaskyňou studený prievan. Predná časť jaskyne je poznačená eróznou činnosťou vody a na dne sa nachádzajú žulové okruhliaky a obrúsené vápencové úlomky, zmiešané so zvyškami hrubých sintrových kôr a kvapľov. P re celú jasky­ ňu je typické, že sa tam vedľa seba n a­ chádza stará, silne zvetraná a porušená 39


tému. Svedčí o tom napokon m ohutná sta­ rá zvetraná výzdoba. Po zam eraní a pri­ pojení všetkých okolitých jaskýň, najm ä Suchej jaskyne, a po zhodnotení možných súvislostí medzi jednotlivým i jaskyňam i budem e v prieskum e tejto zaujím avej lo­ kality určite pokračovať. Z objavu jaskyne 11 vyplýva, že aj v krasovej oblasti, ktorá je tak dobre p re­ skúm aná a zmapovaná, ako Demänovská dolina a najm ä jej západný svah, sa mô­ žu pri podrobnej rekognoskácii dosiahnuť pozoruhodné výsledky, m otivujúce činnosť všetkých jaskyniarov.

výzdoba (obr. 2), tvoriaca m ohutné stalag­ m ity a náteky, a zároveň m ladšia živá sintrová výzdoba. V koncovej chodbe jas­ kyne je po celých stenách aj na zvyškoch starej výzdoby množstvo hráškových sintrových útvarov, ktoré značne sťažujú pre­ chod cez úzke m iesta. Celá jaskyňa sa predbežne končí asi 2 m etre dlhou neprieleznou plazivkou. Pred vstupom do plazivky je chodba skoro prehradená m ohutným starým sintrovým stĺpom. Studený prie­ van, k to rý prechádza celou jaskyňou, va­ nie z koncovej neprieleznej plazivky. Tu je predpoklad pokračovania jaskyne s tým, že patrí k rozsiahlejšiemu jaskynném u sys­

• LITERATÚRA: A rchívne m ateriály, archív MSK OP, Liptovský M ikuláš DROPPA, A.: D em änovské jaskyne, Vydavateľstvo SAV B ratislava 1957

PRIE ČNE

A -A '

REZY

M = 1 -5 0

B -B '

E -E 1

D -D '

H -H ’

G - G '-

K-K'

' 8S2,C 875,3 7 .

874,15

JAS KYŇ A

c. 11

D em änovská s ú r a d n ic o v ý výškový

d o lin a s y s té r

s y s té m

bpv___________

Z a m e r a li: V Ž ik e š , P H e ric h ( K S u lo v e c Z pracO val: V. Ž ik e s , R H erich

40


RNDr.

Pa v e l

Ženiš

Nález brushitu v jaskyni Tmavá skala V rá m c i in d iv id u á ln y c h ú lo h s p a d a jú ­ cich do č in n o s ti k o m isie SSS p re fy z ik á ln y , c h e m ic k ý a h y d ro lo g ic k ý v ý sk u m k ra s u sa v e n u je pozornosť i v ý s k y tu n ie k to rý c h m e ­ n ej b ežn ý ch , a le ty p ic k ý c h ja s k y n n ý c h m i­ n e rá lo v , k u k to rý m sa z a ra ď u jú i tzv . g u á n o v é m in e rá ly . P re d p o k la d ic h v ä č šie h o ro z ­ š íre n ia v n a š ic h ja s k y n ia c h sa u k á z a l po p rv ý c h e x p e rim e n tá ln y c h k ro k o c h v e lm i o p o d sta tn e n ý a n á d e jn ý . Už le n o rie n ta č n á p re h lia d k a n iek o ľk ý ch ja s k ý ň D rie n č a n s k é h o k ra s u (P o d b a n ište , S p a ň o p o ls k á , M ic h o v a chyža) a ja s k y n e T m a ­ v á s k a la v M alý ch K a rp a to c h n a b á d a v e n o ­ vať te jto p ro b le m a tik e z v ý še n ú pozornosť. O d o b ra tý m in e ra lo g ic k ý m a te riá l sa z a tia l la b o r a tó r n e sp ra c o v á v a , a le u ž p re d b e ž n é v ý ­ sle d k y ja s k y n e p o u k a z u jú n a p ríto m n o sť n ie ­ k to rý c h s e k u n d á rn y c h p ro d u k to v , k to ré sú v ý sle d n ic o u v z á jo m n é h o p ô so b e n ia v o d o u v y lú h o v a n ý c h k o m p o n e n to v z g u á n a s m a te r ­ sk ý m i h o rn in a m i ja s k ý ň , s in tra m i aleb o in ý ­ m i a n o rg a n ic k ý m i u lo ž e n in a m i. T e o re tic k y m ožno o č a k á v a ť n a jm ä n ie k to ré fo s fo re č n a ­ n y a síra n y . D o sial b o l b e z p e č n e id e n tif ik o ­ v a n ý m in e rá l b r u s h it — C a H [ P 0 4] . 2H 20 , a to zo z n á m e j ja s k y n e T m a v á sk a la . Je h o m o žn ý v ý sk y t n a z n a č il u ž J. D o sed la j(1950). U v ád za, že h lin a s p rím e so u g u á n a v te jto ja s k y n i o b s a h u je „ fo s fo re č n a n y “ a n a o d o ­ b ra te j v z o rk e po čase z is til n a p o v rc tíu š t r ­ k o v sto p y v iv ia n itu a z á ro v e ň u su d z o v a l n a b ru s h it, a le p re m a lé m n o ž stv o m a te riá lu n e b o li u ro b e n é p o d ro b n e jš ie a n alý z y . P o tv r d e n á lo k a lita b ru s h itu — ja s k y ň a T m a v á s k a la (C H PV ) — sa n a c h á d z a v Solo š n íc k o -trs tín s k o m k ra s e , tv o r í J —JV časť P la v e c k é h o k ra s u ju ž n e od B u k o v sk e j b rá z ­ d y (P. M itte r, 1983) v se v e rn e j č a sti B iely ch h ô r. S itu o v a n á je v p ra v o m sv a h u M o k rej d o lin y , o p ro ti ja s k y n i D e ra v á sk a la . Id e o 40 m d lh ú v rs te v n a to - rie č n u ja s k y ň u s h o ­ riz o n tá ln y m p rie b e h o m . P o m e rn e b o h a tá a k u ­ m u lá c ia g u á n o v ý c h m in e rá lo v b o la z a re g is­ tr o v a n á v o d k ry to m p ro file ja s k y n n ý m i u lo ­ ž e n in a m i v z a d n e j sále ja s k y n e . G u á n o je re c e n tn é , tm a v o h n e d é , v lh k é , s iln e p re m ie ­ š a n é a p re h n e te n é s m a z la v ý m i p o v rc h o v ý ­ m i h lin a m i, ty p ic k é k u ž e lo v é k o p y sa tu n á sle d k o m z d e v a s to v a n ia n e v y sk y tu jú . In f il­ trá c io u fo sfo re č n ý c h ro z to k o v d o n iž šie u lo ­ ž e n ý ch se d im e n to v s h o jn ý m i v a lú n m i v á ­ p e n c o v n a s tá v a jú p ria z n iv é p o d m ie n k y p re v z n ik h la v n e C a-fo sfo re č n a n o v , k to ré tv o ria okolo tý c h to v a lú n o v „ o b a le n in y “ . A ko b r u s ­ h it boli id e n tifik o v a n é (z m e tó d u v á d z a m v ý sle d k y r tg a n a lý z y — p o p ri ta b . 1) v z o rk y m ä k k ý c h je m n o k ry š ta lic k ý c h p rá č k o v itý c h p o v la k o v až m á s s h rú b k o u okolo 1 cm , o je ­

d in e lé i v ä čšíc h h n ie zd , b ie le j až hnedobie>lej fa rb y . U v e d e n ý v ý sk y t b ru s h itu n ie je v n a ­ šic h ja s k y n ia c h o jed in elý . V aso c iác ii s kolo fán o m , sa d ro v c o m a n o v o tv o re n ý m k a lc i­ to m h o o p ísa l J. V. K a š p a r (1934) v ja s k y n i D om ica. T e n to a u to r sa k p ro b le m a tik e b ru s h itu v r á til v p rá c i z ro k u 1940, v k to re j o b d o b n é m in e ra lo g ic k é p o m e ry u v á d z a i v ď alších ja s k y n ia c h S lo v e n sk é h o k ra s u (n a j­ m ä Ja s o v sk á , ď alej Č e rto v a d ie r a a A rd o v sk á), p rič o m u p o z o rň u je , že id e o b e ž n ý ja v . V te jto sú v islo sti je p o tre b n é uv iesť ešte v ý sk u m y R. K e ttn e r a (1948), k to rý v D om ici p o d ro b n e sp ra c o v a l z a u jím a v é k o ró z n e ja v y v s in tro v ý c h ú tv a ro c h p o d h ro m a d a m i g u á ­ n a. Z h ľ a d is k a ú p ln o s ti ib a n iek o ľk ý c h z n á ­ m y ch v ý sk y to v b ru s h itu n a S lo v en sk u spoR tg a n a lý z a b ru s h itu z ja s k y n e T m a v á sk a la d (nm )

I

d (nm )*

I*

0,759 0,493 0,424 0,380 0,363 0,305 0,2927 0,2849 0,2797 0,2667 0,2622 0,2603 0,2554 0,2522

100 5 70 30 <5 75 65 10 <5 10 40 55 <5 5

0,2429

15

0,22:68 0,2171 0,21146 0,2099 0,2083 0,2021 0,2002 0,1975 0,1898 0,1877 0,1855 0,1816 0.1799 0,1780

10 15 20 10 10 5 15 5 10 15 10 25 10 5

0,757 0,493 0,424 0,380 0,363 0,305 0,2928 0,2855 0,2797 0,2670 0,2623 0,2603 0,2554 0,2520 0,2434 0,2421 0,2268 0,2172 0,2148 0,2100 0,2084 0,2022 0,2001 0.1976 0,1899 0.1878 0,1858 0.1819 0.1799 0.1780

100 2 100 8 2 75 50 10 2 4 50 30 4 4 14 16 4 20 16 6 10 4 10 6 2 14 8 20 10 4

M etó d a rtg d ifra k č n e j p rá š k o v e j analý zy , C uK a ž ia re n ie , N i filte r, rý ch lo sť gon. 2°/ m in. + — S elected P o w d e r D iffra c tio n D a ta fo r M in e ra ls (1974), 9—77

41


m e n ie m e no v ší n á le z d ro b n ý c h k ry š tá lik o v n a u h y n u tý c h n e to p ie ro c h a v ý d re v e v s ta ­ rý c h b a n sk ý c h d ie la c h n a lo k a lite D u b n ík — L ib a n k a v S la n sk ý c h v rc h o c h (R. Ď uď a e t al., 1981, s. 51; R. Ď uď a — D. S liv k a, 1983). P ríto m n o sť fo s fo re č n a n o v v ja s k y n ia c h sa vo v šeo b e cn o sti s p á ja so živ o číšn o u č in ­ nosťou (e x k re m e n tm i, z v y šk a m i p o ro zlo žen í u h y n u tý c h je d in c o v a pod.), p re to je le n s a ­ m o z re jm é, že sa v p re v a ž n e j m ie re v y sk y ­ tu jú v ja s k y n ia c h tro p ic k ý c h o b la stí. Z v ia ­ c e rý c h fo s fo re č n a n o v n á jd e n ý c h v ja s k y n ia c h p a tr í p o p ri h y d ro x y la p a tite k b e ž n e jším ešte

m o n e tit a je h o h y d r á t b r u s h it (W. B. W h lte, 1978). T á to k r á tk a in fo rm á c ia si n e k la d ie c ie ­ le p o d ro b n e j štú d ie , a le m á byť ib a a k ý m s i ú v o d o m do p o d ro b n e jšie h o v ý sk u m u , re sp . o b n o v e n ia s le d o v a n ia g u á n o v ý c h m in e rá lo v v n a š ic h ja s k y n ia c h . Z á ro v e ň u p o z o rň u je , že i n e p a tr n é v ý sk y ty rô z n y c h z v y šk o v o rg a n o g é n n e h o p ô v o d u m ô ž u p o d m ie n iť v z n ik z a ­ u jím a v ý c h m in e rá lo v , p re to je p o tr e b n á ich d ô sle d n á e v id e n c ia a d o k u m e n tá c ia (n a jm ä n e to p ie rie h o g u á n a — p o m e rn e b e ž n e j zlo ž­ k y m n o h ý c h ja s k ý ň ). P o d ro b n ý v ý s k u m m ô ­ že p rin ie sť v e la n o v ý c h p o z n a tk o v p ris p ie ­ v a jú c ic h k u k o m p le x n é m u p o z n a n iu ja s k ý ň .

• LITERATÚRA: DOSEDLA, J .: Paleolitické stanice Dzeravá a Tm avá skala v M alých K arpatech. Sb. Csl. spol. zemépisné, 55, 1—2, Praha, 1950, s. 39—50. ď u ď a , r . — Če r n í , p . — k a l i Ci a k , m . — k a l i Ci a k o v ä , e . — t Oz s E r , j . — u l r y c h , j . — v e SELOVSKY, F .: M ineralógia severnej časti Slanských vrchov. Min. slov. — M onografia 2, B ratislava, 1981, s. 4—98. ĎUĎA, R. — SLIVKA, D .: M inerály Slovenska 2, B ratislava, 1983. KASPAR, J. V.: Genese guánových m inerálu z jeskyné Domice. VESTNÍK STAT. GEOL. UST., 10, P rah a, 1934, s. 104—111. KASPAR, J. V .: o chem ickém složení bru sh itu z Jihokarpatského krasu. V éstník geol. úst. p ro Cechy a M oravu, 16, 2—3, P raha, 1940, s. 55—63. KETTNER, R .: o netopýŕím guánu a guánových korosích v jesk y n i Domici. Sb. Stát. geol. úst., 15, P raha, 1948, s. 41—64. MITTER, P .: Geom orfologickä rajonizácia k ra s u M alých K arpát. Slovenský kras, 21, M artin, 1983, s. 3—34. WHITE, W. B .: Cave M inerals and Speleothems. In : The Science of Speleology, London — New York — San Francisco, 1976, pp. 267—327.


ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

Miroslav Tomáš

Hujdič -

Lázár

Záchrana jaskyniara visiaceho na lane Prekonávanie vertikálnych jaskynných priestorov pomocou lanovej techniky prináša so se­ bou vždy určité riziko. Je povinnosťou každého jaskyniara absolvovať takéto úseky jaskýň s vyhovujúcou lezeckou technikou, kvalitným i a neporušenými horolezeckými lanami vrátane ich kotvenia a postupovať pritom podľa bezpečnostných predpisov. Napriek tomu nemožno úpl­ ne vylúčiť situácie, keď jaskyniar ostane visieť na lane a nie je schopný ďalej samostatne po­ stupovať. Prevažná väčšina takýchto situácií sa prihodí v pracovnej, resp. exkurznej činnosti. Vtedy nie je k dispozícii špeciálny jaskyniarsky výstroj a je nevyhnutné poradiť si s pomôcka­ mi, ktoré sú súčasťou bežného výstroja. Našim cieľom je oboznámiť širokú jaskyniarsku verejnosť s možnosťami záchrany postihnu­ tého len jednou osobou. Oblastným skupinám, ktoré vo svojej činnosti lezeckú techniku po­ užívajú, odporúčame nacvičiť si svojpomocnú záchranu jaskyniara visiaceho 11a lane. Z m no­ hých uvádzame dva spôsoby. Základným predpokladom je, aby sa záchranár dostal nad po­ stihnutého na lane.

A. ZÄCHRANA j a s k y n i a r a v i s i a c e h o NA LANE POMOCOU VYVAŽOVACEJ KLADKY SO SPUSTOM CEZ ZLANOVACí BLOK.

B. ZÄCHRANA JASKYNIARA VISIACE­ HO NA LANE POMOCOU SHUNTU SO SPOLOČNÝM ZLANENÍM NA ZLANOVACOM BLOKU

1. Záchranár založí pevný bod (prusík alebo autoblokant), na ktorý pripevní 'vyvažovaciu kladku (karabínu). Prichystá si vyvažovaciu slučku zo zvyšnej časti lana, na ktorom obaja visia a visiaceho zaistí o svoj pedál.

1. Záchranár musí obliezt visiaceho a vypnúť mu výstupné pomôcky — zaistiť ho o seba pedálom. V tomto prípade je pedál dvojfunkčný prostriedok, pretože spĺňa nos­ nú aj istiacu funkciu. Do shuntu vloží ka­ rabínu s kladkou. Koniec lana, na ktorom obaja visia, prevlečie cez kladku a pomocou uzla pripevní do ťažiskovej karabíny visia­ ceho (aj v tomto prípade je nosné lano vy­ užité ako vyvažovacia slučka).

1

2. Do vyvažovacej kladky vloží vyvažovaciu slučku, ktorej jeden koniec upne do ťažiskovej karabíny visiaceho. Druhý koniec vyvažovacej slučky prichystá tak, aby ho mohol zaťažiť jednou nohou. Na pevný bod upne zlanovací blok, cez ktorý je prevlečený koniec lana a upnutý na ťažiskovú karabínu visiaceho. 3. Záchranár vyvažuje (odľahčuje) v i­ siaceho a uvoľní mu z lana poslednú výstup­ nú pomôcku, na ktorej predtým visel. 4. Záchranár uvoľňuje vyvažovaciu sluč­ ku a spúšťa visiaceho smerom dole, až kým nezaťaží koniec lana, ktoré je založené v zlanovacom bloku.

2. Bogibbs na ľavej nohe, ktorý záchra­ nár vloží do lana prechádzajúceho cez klad­ ku, visunie do takej polohy, aby mohol vy­ vážiť (odľahčiť) visiaceho. 3. Ľavú nohu zaťaží, oboma rukami nad­ ľahčí visiaceho tak, aby ostal visieť v lane prechádzajúcom cez vyvažovaciu kladku. Uvoľní mu poslednú výstupnú pomôcku (Croll, prsný gibbs) a spustí visiaceho tak, aby ostal visieť na pedáli záchrancu. 4. Vyvažovacia slučka je už odstránená, obaja visia na shunte. Záchranár založí do lana zlanovací blok.

5. Visiaci už visí iba na lane v zlanovacom bloku, vyvažovacia slučka je voľná a môže sa zrušiť.

5. Záchranár oboma rukami uvoľňuje shunt a pomaly sa spúšťajú do zlanovacieho bloku.

6. Záchranár spúšťa visiaceho cez zlano­ vací blok smerom dole.

6. Napokon záchranár odstráni z lana shunt, a tým sú pripravení na zlanovanie. 43


V ysvetlenie

pojmov:

Ť a ž isk o v á k a ra b ín a — k a r a b ín a u p n u tá v se ­ d ač k e , do k to re j sa z a k la d á z la n o v a c í b lo k a je p re p o je n á s p rs n ý m ú v äzk o m . P e d á l — p o m o c n á slu č k a u p n u tá do ťažisk o ­ v e j k a ra b ín y , p o u ž ív a sa p ri je d n o la n o v e j te c h n ik e n a z a iste n ie . M ETO D A A :

1.

4. 44

V y v ažo v acia k la d k a — k la d k a u p n u tá n a p e v n o m b o d e n a la n e (p o s ta č u je a j k a r a ­ b ín a ). V y v a ž o v ac ia slu č k a — slu č k a , k to rá p re c h á ­ d za cez v y v až o v a c iu k la d k u n a v y v á ž e n ie v isiaceh o .


METODA B:

45


G ustáv Stibrányi

Skúšky horolezeckých lán československej výroby U p ly n u lo je d e n a p o l ro ­ k a od z a č a tia ro z sia h le h o te s ­ to v a n ia h o ro le z e ck ý c h lá n čes­ k o slo v e n sk ej v ý ro b y . P re d r o ­ k o m sa u s k u to č n ili p rv é série d y n a m ic k ý c h skúšok, z a tia l o je d in e lý c h vo sv ete. Z d o ­ te r a jš íc h v ý sle d k o v te sto v u p o z o rň u je m e n a n ie k to ré z á ­ v a ž n é z iste n ia . D e ta iln é v ý ­ sle d k y z h rn ie m e do o so b itn e j sp ráv y . N a te s ty sm e p o u ž ili 19 ks lá n . N a tý c h to la n á c h sa do k o n c a ro k u 19,84 p re lie z lo sp o lu 16 458 m e tro v v rô z ­ nych ja s k y n n ý c h p o d m ie n ­ k ach . (P od p o jm o m rô z n e p o d ­ m ie n k y ro z u m ie m e je d n a k su ch é, m o k ré a z a b la te n é p ro s tre d ie , je d n a k ro zličn é spôsoby k o tv e n ia . Id e v ša k v žd y o id e á ln e k o tv e n ie p o d lá z á sa d je d n o la n o v e j tec h n ik y , čiže la n o v e d e n é v o ln e v p r e ­ vise, n ie cez s k a ln é h ra n y .) P o je d n o m ro k u p o u ž ív a ­ n ia sa v y k o n a la d ru h á sé ria sta tic k ý c h sk ú šo k , k to ré u k á ­ zali, že la n á 0 9 m m s t r a tili 8—15 % z p e v n o sti a la n á 0 11 m m 10—28 %. Z to h o

TENZOMETRE M-120

v y p lý v a , že po je d n o ro č n o m p o u ž ív a n í sú n a še la n á v s ta ­ tic k o m re ž im e e šte d o sta to č n e b ezp ečn é. P r v á s é r ia d y n a m ic k ý c h sk ú šo k sa k o n a la v d e c e m b ri 1983 a v ja n u á r i 1984. Už p rv é v ý sle d k y b o li v e lm i z a u jím a ­ vé. M era li sm e osové sily v la n e p ri d y n a m ic k o m zaťaže­ n í, a to v ž d y p ri v z o rk á c h la n a 1 m d lh ý c h , a v š a k p ri rô z n y c h h m o tn o stia c h a p ri rô z n y c h k o e fic ie n to c h p ád u . M e ra li sm e sily p r i zaťažen í záv ažím , a k o a j živ o u z á ťa ­ žou (do v z o rk y la n a p a d a l ži­ v ý č lo v ek v ja s k y n ia rs k o m v ý s tro ji a s im u lo v a l ta k s k u ­ to č n ý p á d v ja sk y n i). Z d o sia h n u tý c h v ý sled k o v v y p lý v a , a b y ste sa p o k ia ľ m ožno v y h li za ťa ž e n iu čs. h o ­ ro le ze c k ý c h lá n v d y n a rp ick o m režim e. A k n e m á te in é la n o a p o tr e b u je te vyliezť do ja s ­ k y n n é h o k o m ín a , p o u ž ife r a d ­ šej 9 -m ilim e tro v é lan o , k to ré je d y n a m ic k e jš ie (p ru ž n e jšie ) a p o h ltí v ia c z e n e rg ie n á ­ h o d n é h o p á d u a k o la n o 11-

PRÍSTROJ UM 131

0SCIL0GRAF 12 IS-1

Schém a

46

m ilim e tro v é . M u sím e h o v ša k použiť z á sa d n e d v o jm o ! Na ilu s trá c iu n iek o ľk o fa k to v : Ú p ln e n o v é, n e p o u ž ité la n o 0 9 m m sa p ri s ta tic ­ k ý c h sk ú š k a c h s p ra v ý m i osm ič k o v ý m i u z la m i ro z trh lo p ri sile 1270 k p . T o is té la n o s ro v n a k ý m i u z la m i sa p ri d y n a m ic k ý c h sk ú š k a c h so z á ­ v a ž ím ro z trh lo d v a k r á t — p ri silá c h 1024 k p a 1064 k p . P r i d y n a m ic k ý c h sk ú š k a c h so ži­ v o u záťažou, keď d o to h o isté h o la n a p a d a l ja s k y n ia r s h m o tn o sťo u 81 kg, p ri k o e fi­ c ie n te p á d u 2 sm e n a m e r a li silu 854 k p , p r i la n e 0 11 m m d o k o n c a až 95:1 kp. A k sa te d a n á h o d o u p o ­ šm y k n e te n a h ra n e p rie p a s ti, k d e je k o tv ia c i b o d in š ta lo ­ v a n ý n e sp rá v n e , a p a d n e te so z la n o v a c o u b rz d o u d o je d n o ­ ro č n é h o m o k ré h o la n a , in a k p e rf e k tn e u d rž ia v a n é h o , m ôže sa stať, že d o p a d n e te až n a dno. S k ú šk y u k á z a li, že z la n o v a c ie b rz d y le n v eľm i m ie r­ n e tlm ia p á d . V m o k ro m s ta ­ v e k le s á p e v n o sť je d n o ro č n é ­ ho la n a o ď alších 6 %.

951 kP

PRINCÍPU DYNAMICKÝCH SKÚSOK


í

P ríp rav a na skutočný pád s koeficien­ tom K—2 v sim ulovaných podm ienkach (obr. vlavo hore). D ynam ická skúška (obr. vpravo hore).

horolezeckého

lana

Ja sk y n ia r po páde v speleologickom výstroji, hore um iestnený tenzom eter. Foto: autor

47


K 2

K 1,5

RIS K RI SK

K 2

\ J J í E2J K 1 i

\ y

^

* o»5

iQ R IS K

K 1,5

*

Ing.

Mi c hal Z a c h a r o v

Využitie geologického mapovania pri vyhľadávaní podzemných dutín Rozvojom organizovanej speleológie na Slovensku v poslednom desaťročí sa v podstate skončilo obdobie náhodných objavov jaskýň. Krasové územia sú predm etom intenzívneho prieskum u a čoraz viac sa ukazuje ne­ vyhnutnosť vyhľadávať jaskyne na základe prírodných zákonitostí podm ieňujúcich ich vznik a výskyt. Odpoveď na otázku, kde hľadať jaskyne a ako ďalej pokračovať v prie­ skume už známych jaskýň, dáva štúdium geologickej stavby, geomoríológie a krasovej hydrológie príslušných území. Základné znalosti z týchto vedných disciplín a ich vše­ stranné využívanie je prvým a nevyhnutným predpokladom úspešnej speleologickej čin­ nosti. METODIKA GEOLOGICKÉHO MAPOVANIA V ďalších častiach príspevku sa pokú­ sim načrtnúť postup prác s popisom pod­ 48

statných pozorovaní geologických objektov a hlavné m etodické zásady, ktoré by na vyhotovenie základnej geologickej doku­ m entácie krasových javov mohli byť vy­ užívané.


Postup prác možno rozdeliť na tri eta­ py: prípravnú, terénnu a vyhodnocovaciu. 1. Prípravná etapa Prvým a základným dokum entom s ktorým by sa m al speleológ, oboznámiť, je geologická m apa a s ňou súvisiace sprá­ vy a štúdie. Územie Slovenska je geolo­ gicky veľmi dobre preskúm ané a znázor­ nené n a geologických prehľadných m apách 1 :200 000, základných m apách 1 :50 000, prí­ padne 1:25 000 alebo podrobnejších, ktoré ako súčasť správ dávajú dosť ucelený po­ hľad n a geologickú stavbu krasových úze­ mí. Z týchto m áp je možné získať údaje litologického, stratigrafického a tektonické­ ho charakteru, ktoré po spracovaní a pre­ nesení do topografického podkladu skú­ m aného územia ukážu jeho perspektívu z hľadiska výskytu jaskýň. V podstate tým to spôsobom zostavíme predbežnú prognóznu m apu výskytu krasových javov. Z nej musíme získať tieto základné črty geologickej stavby skúm aného územia: a) Rozsah územia tvoreného horpinam i vhodným i n a skrasovatenie. V našich podm ienkach sú to skoro výlučne rozličné druhy vápencov a dolomitov, budú nás preto zaujím ať len tieto horniny. b) Rozsah územia hornín nepodlieha­ júcich skrasovateniu, vyskytujúcich sa hlavne v podloží, ale aj nadloží. Ide o vyvrelé, m etam orfované horniny a niektoré sedim enty napríklad ílovité bridlice, pies­ kovce a pod. c) Dôležitým údajom je priebeh a po­ zícia jednotlivých pruhov rôznych druhov krasových hornín, charakter ich vzájom né­ ho styku a hranice medzi nim i (ostré, ply­ nulé, tektonické). Musíme poznať hranicu s podložím, či ide o styk tektonický, transgresívny diskordantný alebo konkordantný. d) Na základe petrografických druhov horniny je potrebné vyznačiť úseky, po­ lohy, k toré sú kvalitatívne najviac náchyl­ né n a skrasovatenie. e) Oboznámiť sa so základným i stratigrafickým i jednotkam i a zvlášť s tými, v ktorých sa vyskytujú krasové javy. f) Detailne preštudovať tektonické údaje, ktoré sú jedným z najpodstatnejších kritérií — sm er, sklon, charakter vrstev-

natosti, prípadne bridličnatosti, pozíciu rauwakizovaných zón, pozíciu a charakter zlomov, vrásových štru k tú r a puklinových systémov. g) Nemenej dôležité je poznať cha­ rak ter a lokalizáciu význačných geomorfologických útvarov. Predbežné prognózne m apy však vždy nedávajú taký detailný obraz o geologickej stavbe, aký pre speleológiu potrebujem e. Na podrobné posúdenie skúm aného úze­ mia, v ktorom sú podzemné krasové javy lokalizované, je potrebné zostaviť detailné prognózne m apy v m ierke 1:10 000 i väč­ šie. Takéto geologické m apy potom možnb využiť aj ako súčasť komplexnej doku­ mentácie. Dôležitou častou prípravnej etapy je príprava topografických podkladov pre te­ rénne práce, vypracovanie vysvetliviek pre m apovanie’ a oboznámenie sa so zá­ kladným i pracovným i metódami. Nemenej dôležitá je príprava a zaobstaranie základ­ ného výstroja (geologický kompas, výško­ mer, kladivo, zápisník, sada farebných ce­ ruziek, vrecká n a vzorky, etikety a fľaš­ tička roztoku 5% HC1). 2. Terénna etapa Náplňou terénnej etapy je získanie pokladov pre zostavenie geologickej m a­ py, ako východiska detailnej prognóznej mapy. „Geologická m apa je zmenšeným a zo­ všeobecneným obrazom geologickej situá­ cie, znázornenej na vhodnom topografic­ kom podklade“ (Z. POUBA, 1959). Spôsob, ako zostaviť geologickú m apu, stručne cha­ rakterizoval akadem ik D. ANDRUSOV: „Pri geologickom m apovaní ide v podsta­ te o to, aby sme zakreslili rovnaké horni­ ny a geologické javy vždy rovnakým i far­ bam i a značkam i na správnom m ieste na m ape“ (Z. POUBA, 1959). Prvou podm ien­ kou úspešného geologického mapovania je dokonalá orientácia v teréne, znalosť topo­ grafických podkladov a dodržiavanie urče­ ného postupu. Všeobecnú predstavu o geo­ lógii územia, ktorú sme získali zostavením predbežnej prognóznej mapy, doplníme za pomoci orientačných mapovacích tú r o po­ trebné údaje na spresnenie geologickej si­ tuácie. Orientačné tú ry vopred vytýčime 49


na m ape pričom m ajú (Z. POUBA, 1959): a) prechádzať čo najviac odkrytým te­ rénom, kde je možné sledovať úseky hor­ nín nepokrytých m ladým i pokryvným i útvarm i, b) smerovať priečne k priebehu horni­ nových pruhov, vrstiev, c) prechádzať rôznymi terénnym i tv ar­ mi, svahmi, údoliami, hrebeňmi, d) prechádzať terénom, ktorý umož­ ňuje ľahkú orientáciu. P ri túrach je potrebné sledovať a vy­ hodnocovať ú daje litologicko-petrografiekého charakteru. LITOLOGICKO-PETROGRAFICKÉ POZOROVANIA Počas tú ry musíme neustále sledovať výskyt jednotlivých petrografických typov horniny a presne ich zaznamenávať podľa vysvetliviek do mapy. H orniny môžeme sledovať podľa úlomkov alebo skalných odkryvov. P ri zakresľovaní polohy horni­ n y a jej hranice zistenej n a základe úlom­ kov do m apy musíme brať do úvahy gra­ vitačné posunutie úlomkov v závislosti od uhlu svahu. Všeobecná zásada, že posled­ ný nájdený úlomok horniny vo svahu (smerom hore) nie je hranicou výskytu určitého druhu horniny, pretože úlomok je zvyčajne znesený nižšie ako je skutočný výskyt, a preto hranica medzi horninam i sa m usí zakresliť vyššie, platí len obm e­ dzene. Pri stanovení hranicé vymapovanej z úlomkov je potrebné ešte vždy brať do úvahy morfologické tv ary terénu, najm ä depresné tvary, menej elevačné, ktoré sú často vyvinuté v m iestach hraníc horni­ nových komplexov. Horninovú vzorku pred jej štúdiom dôkladne očistíme, oklepeme kladivom a určujem e ju podľa čerstvých, nezvetranýoh plôch. Túto zásadu musíme dodržiavať naj­ m ä pri terénnych chemických skúškach pri určovaní druhu karbonátov. V rám ci kom plexov karbonátov, ktoré podliehajú krasovateniu, sa zam eriam e na vyčlenenie polôh, ktoré nekrasovatejú. Sú to zvyčajne polohy bridlíc, pieskovcov, fácie lunzu a pestrých bridlíc karpatského keuperu v triase chočského alebo križňanského príkrovu, prípadne polohy bridlíc a 50

pieskovcov na báze triasu gem erika. V k ar­ bonátoch pri m apovaní postačí rozlišovať vo všeobecnosti vápence a dolomity. Roz­ lišovaním jednotlivých druhov vápencov sa zaoberáme len do tej m iery, aby sm e m oh­ li vyčleniť polohy, ktoré sú z hľadiska vý­ voja krasových javov neproduktívne, napr. slienité vápence, vápence s hrubým i po­ loham i silicitov a pod. Výskyt dolomitov je vždy potrebné vyznačiť do mapy, pre­ tože krasové javy sú v nich prevažne kva­ litatívne i kvantitatívne m enej zastúpené. Dolomity a vápence sú často m akroskopic­ ký veľmi podobné, preto ich v teréne roz­ lišujem e podľa takýchto k ritérií: Dolomity sa zvetrávaním rozpadávajú na ostrohranný, tzv. dolom itový piesok. Na zvetraných plochách často pozorujeme hustú sieť chaoticky sa presekávajúcich puklín (brekcovitá štruktúra). Výrazným geomorfologickým znakom je vytváranie charakteristických vežovitých útvarov v strm ých svahoch. Ak tieto k ritériá nepo­ stačujú, použijeme n a odlíšenie dolomitov od vápencov roztok 5% HC1. Vápenec po­ kvapkaný kyselinou šumí, dolom it s ky­ selinou nereaguje. Treba však dávať po­ zor, aby sm e kyselinou nepokvapkali kalcitové žilky, ktoré sa v dolomitoch hojne vyskytujú, pretože s kyselinou reagujú. P ri m apovacích túrach je vhodné vyznačiť m iesta s výskytom skam enelín. TEKTONICKÉ POZOROVANIA Jeden z hlavných činiteľov určujúcich vývoj krasových javov sú tektonické po­ mery. Vznik krasu, jeho vývoj a výskyt je výrazne podm ienený tektonickým p re­ pracovaním krasových hornín. N ajm ä v m iestach tektonicky porušených sa krasové javy vytvárajú koróziou vplyvom atmo­ sférických vôd, aktívnym pôsobením vod­ ných tokov, ako aj rútením . Tektonická porušenosť karbonátových kom plexov je teda lim itujúcim činiteľom vzniku a vývo­ ja jaskýň. tJdaje o tektonickom porušení získam e z vhodných m iest-skalných od­ kryvov, kde geologickým kompasom meriam e uhlové hodnoty (smer, sm er sklonu, sklon), charakterizujúce jednotlivé štruk- j tú rn e prvky. Nam erané hodnoty zaznačí­ me do zápisníka a miesto m erania presne


označíme v m ape s príslušným poradovým číslom odkryvu. Z m nožstva štruktúrnych prvkov m á praktický význam p re speleológiu vrstevnatosť (bridličnatosť a foliácia), puklinové systém y a zlomové štruktúry. Vrstevnatosť Základným znakom sedim entov je vrstevnatosť. Do tejto kategórie sú zara­ dené také plochy látkovej či m echanickej diskontinuity, ktoré sú bezpochyby plo­ chami prim árnym i, totožným i s plochami

sedimentácie. Plochy vrstevnatosti v teré­ ne vystupujú ako' .súbor plošne paralel­ ných telies doskovitého tvaru a rôznej hrúbky. Horniny vo vrstve sú oddelené dvoma plochami: nadložnou a podložnou. Okrem toho sú plochy vrstevnatosti v te­ réne naznačované striedaním prúžkov rôz­ neho sfarbenia, rôznou zrnitosťou m ate­ riálu, prípadne vložkami iných sedimentov (bridlíc, pieskovcov a pod.). Od vrstevnatosti sa v geologickej pra­ xi odlišuje vrstevná deliteľnosť — rozpad, sekundárny jav (puklinová štruktúra).

Janáčkov dóm v Dem änov­ skej jask y n i Slobody, Níz­ ke T atry Foto: J. Dzúr

51


Často sa zamieňa s vrstevnatosťou, preto­ že je s ňou polohovo zhodná. Zistená pozícia vrstevnatosti má pre prax značný význam, pretože udáva prie­ beh horninových pruhov v teréne. Po vy­ hodnotení m eraní vrstevnatosti a ich gra­ fickom znázornení na mape môžeme v rám ­ ci určitého územia vyvodiť závery o roz­ šírení krasových javov, najm ä ak sa via­ žu na určitú polohu horniny. Z m eraní hrúbky vrstiev (vykonáva sa kolm o k plo­ chám vrstevnatosti) získame údaje o cel­ kovej možnej hrúbke hornín podliehajú­ cich skrasovateniu, a tak ohraničíme výš­ kový interval krasových javov. Priebeh horninových pruhov v geologickej m ape naznačuje úložné pom ery vrstiev hornín. Pruhy zhodné s priebehom vrstevníc sú vodorovne uložené a ich priebeh je tým zložitejší, čím je zložitejší terén. Šikmo uložené vrstvy sa v m ape prejavujú ako paralelné pruhy, ktorých priebeh je zá­ vislý od tv aru terénu. V rstvy kolmo ulo­ žené m ajú vždy lineárny priebeh bez ohľa­ du na terén.

Bridličnatosť a foliácia S bridličnatosťou-plošne paralelnou stavbou m etam orfitov sa u nás v typickom krase stretávam e zriedkavo. Jej praktický význam je obdobný ako pri vrstevnatosti. V prípade výskytu plošne paralelnej stav­ by hornín, keď nie sme si istí, či ide o vrstevnatosť, alebo tzv. klivážovú puklinovitosť (hustú sieť lineárnych paralelných puklín), takéto plochy označujeme ako fo­ liácia. Puklinové systémy Puklinové systémy, vznikajúce rupturálnym i deform áciam i horninových telies, sú najrozšírenejším i štruktúrnym i prvka­ mi. Pojem puklinový systém označuje sú­ bor puklinových plôch rovnakej orientá­ cie, početnosti na 1 m dlžky, kvality po­ vrchu a rovnakého pôvodu (J. JAROŠ, J. VACHTL, 1980). Z viacerých klasifikácií puklinových systémov je pre speleológiu najvýhodnejšie delenie puklín n a system a­ tické a nesystem atické (J. JAROŠ, J. VACHTL, 1980). System atické pukliny vy­ stup u jú v systémoch a ich charakteristic­ kou vlastnosťou je, že pretínajú lokálne 52

štruktúry-vrstevnatosť, hranice geologic­ kých telies alebo iné puklinové systémy. Vo väčšine prípadov m ajú rovné steny. Nesystematické pukliny sa vyskytujú len v určitých častiach horninových telies, n a­ príklad v rám ci vrstvy, a ich plochy sú často zakrivené. P re potreby speleológie nás pukliny zaujím ajú z hľadiska rozpadu hornín a vzťahu puklinových systém ov k zlomovým štruktúram . Rozpad hornín podľa puklín je najvhodnejšie charakterizovať vo vzťa­ hu k vrstevnatosti, kde môžu nastať tieto prípady-pukliny kolmé, rovnobežné (vrstevné) a šikmé. Ak vrstevnatosť nemôžeme spoľahlivo zistiť, pukliny charakterizujem e číselne podľa dát nam eraných geologickým kompasom a za pomoci svetových strán. Znalosť rozpadu, jeho presná orientácia je veľmi dôležitý údaj vo fáze prieskum u jaskýň pre zistenie orientácie chodieb, uľahčenie fyzicky nam áhavých prác pri ručnom rozširovaní puklinových chodieb alebo pri trhacích prácach. Z<-hIadiska vzťahu puklinových systé­ mov k zlomovým štru k tú ram je dôležité vedieť* že system atické pukliny sú často, najm ä v sedimentoch, paralelné s orien­ táciou týchto štruktúr. Tento vzťah m á nem afý význam pri indikácii zlomových štruktúr. Treba podotknúť, že p ri pohyboch blokov po zlomových štruktúrach sa vy­ tv árajú aj puklinové systémy, ktorých orientácia je odlišná, napríklad sperené pukliny a pod. Zlomové štruktúry Z veľkého počtu definícií zlomov do­ stačujúca je stručná definícia, podľa ktorej zlomová štru k tú ra (ďalej zlom) je nesú­ vislá — disjunktívna štru k tú ra tvorená zlo­ movými plochami, ktoré ohraničujú jed­ notlivé časti — k ry ty porušených geolo­ gických telies. Zlomy sa na m ape zobra­ zujú ako rôzne línie, ktoré sú priesečnicou zlomových plôch s terénom . V ýskyt zlomov, posudzovaný z hľa­ diska speleologického, sa hodnotí ako priaznivý i nepriaznivý. V prvom prípade napríklad podm ieňuje výskyt a zachova­ nie kom plexov karbonátových hornín: zlom y a s nim i spojené intenzívne tektonické postihnutie okolia u tv árajú v krase priaz­

'


nivé prostredie pre vznik jaskynných sys­ témov. Nepriaznivo zlomy ovplyvňujú roz­ lohu krasu a často sú dokonca aj prostre­ dím , k to ré ohraničuje výskyt a rozlohu jaskýň v rám ci jednotlivých krýh, ktoré sú ohraničené zlomami. Jedná sa hlavne o polohy nepriepustných tektonických ílov, ktoré sú sprievodným znakom nie­ ktorých zlomov. Z uvedeného vyplýva nesporný vý­ znam spresnenia pozície týchto štru k tú r z predbežnej prognóznej m apy pre celko­ vú koncepciu speleologického prieskum u. Zlomy môžeme v teréne lokalizovať podľa viacerých príznakov, ktoré ich spre­ vádzajú. Jedným z prvých príznakov je náhle ukončenie predtým súvislých vrstiev hornín a ich vystriedanie odlišnými druh­ mi hornín. Musíme však dávať pozor na vyklinenie a bioherm né form y sedim entám y ch telies. Tento príznak je dobre roz­ poznateľný a spoľahlivý v dobre odkry­ tých terénoch bez vegetácie a pokryvných útvarov. V našich podmienkach, býva te­ rén dosť zakrytý, p reto je vždy nutné zlom overiť za pomoci ďalších príznakov. Nápadný je geomorfologický príznak, kto rý lokalizuje zlomy v m iestach depre­ sií. V okrajových častiach krasových pla­ nín sú to úzke, hlboké depresie, zvjičša s kolm ým i stenam i. Smerom do mäfcívu hornín nadobúdajú tv a r plytkých depre­ sií, predĺžených v sm ere príslušnej štruk­ túry. Taktiež usporiadanie povrchových krasových javov, napríklad krasových jám , kaň o n o v ,,, tiesňav je v niektorých prípa­ doch určujúcim príznakom zlomu. Z ďal­ ších m orfologických príznakov treba ešte spomenúť náhle terénne skoky ukončené strm ým i až kolm ým i skalným i stenam i. V úsekoch terénu nezakrytých pokryvným i útvarm i a m enej zvetraných, kom­ paktných častí karbonátových masívov sú zlomy indikované drveným i zónami, tek­ tonickým i zrkadlam i a prizlomovou puklinovitosťou až klivážou. Drvené zóny tvoria úlom ky karboná­ tov rozm anitého tv aru i veľkosti. Jednot­ livé kusy drvenej horniny sú ostrohranné a dosahujú m m až dm veľkosti. Veľ­ kosť úlom kov je spravidla najm enšia v strede štruktúry, kde je hornina často roz­ drvená n a hm otu piesčito-ílovitej konzis­ tencie (tektonický piesok a íl).

Tektonické zrkadlá sú výrazné plochy nespojitosti a transportu m ateriálu. Pôvod­ ne vyhladený povrch plôch je zachovaný zvyčajne len útržkovité. Plochy sú často zvlnené a vždy ryhované. Prizlomová puklín ovitosť až kliváž je systém smerovo a sklonovo paralelných plôch geneticky spätých s tvorbou zlomov. V strede zlomu sú tieto plochy obyčajne značne zhustené. Početnosť plôch smerom do horninového m asívu postupne klesá, až sa plochy porušenia postupne vytrácajú na obe stran y zlomu, prípadne do jednej strany. Pozícia týchto plôch zistená me­ raním udáva pozíciu príslušného zlomu. 3. Vyhodnocovacia etapa Úlohou poslednej etapy je na základe zistených, nam eraných a spracovaných údajov zostaviť detailnú prognóznu mapu alebo m apu geologickú s cieľom kom plex­ ne dokum entovať krasový jav. Do pred­ bežnej prognóznej m apy zakreslím e z te­ rénnej m apy ďalšie vym apované hranice jednotlivých horninových komplexov v m iestach mapovacích túr. Spojenie hraníc rovnakých hornín je potrebné vykonať až po spracovaní tektonických údajov a ich vynesení do mapy. Údaje nam erané geologickým kom pa­ som sa spracujú do tabuľkovej form y pre každý štruktúrny prvok osobitne a vy­ hodnotia. V prípade m alého rozptylu úda­ jov skoro rovnakých hodnôt, nie je ďal­ šie spracovanie potrebné, ak sa nevyžadu­ je grafický výstup. P ri väčšom počte dát a ich rozptyle jednotlivé údaje štatisticky spracujem e, aby sme dostali reprezenta­ tívnu pozíciu štruktúrnych prvkov a aj ich variabilitu pre určité časti alebo celé územie, prípadne pre bezprostredné oko­ lie jaskyne. Význam spracovania údajov tkvie v tom, že môžeme urobiť do určitej m iery závery o geologickej stavbe a tektonike územia aj v tých častiach, kde sme pria­ mo nem apovali — medzi jednotlivým i tú ­ rami. Vhodným spracovaním získame pred­ nostnú orientáciu, najpočetnejší systém zlomov, puklinových systémov, vrstevnatosti, presné hodnoty ich sm eru a sklonu. Na základe toho môžeme potom usudzo­ vať, na ktoré systém y puklín alebo zlomov 53


by sa mohol viazať vývoj krasových ja ­ vov. Hodnota týchto údajov vzrastie, n a j­ m ä ak porovnáme vyhodnotené údaje z časti jaskynných priestorov s údajm i na povrchu. Prognózy o výskyte jaskynných priestorov o ich sm ere a charaktere tak n a­ dobudnú vysoké percento pravdepodobnos­ ti. Na spracovanie sa používajú jednodu­ ché štatistické diagram y — histogram y, ružicové diagram y (bodový, kontúrový, veľkých oblúkov s použitím stereografickej projekcie na spodnú pologuľu v Lambertovej sieti). Histogram y slúžia na analýzu orien­ tácie sm eru a početnosti puklinových sys­ témov, zlomov, prípadne vrstevnatosti. Ru­ žicové diagram y sa používajú na obdobné vyhodnocovanie, ale sú graficky názornej­ šie, pretože jednoznačne inform ujú o po­ zícii sm eru vyhodnocovaných údajov k sve­ tovým stranám . D iagram y v stereografickej projekcii sa používajú pri vyhodnote­ ní veľkého počtu údajov, s ktorým i v speleológii väčšinou nepracujem e, pretože ich interpretácia si vyžaduje značné skúsenos­ ti zo štruktúrnej geológie. Často sa však

tieto diagram y využívajú na názorné zo­ brazenie vzájom ných vzťahov puklinových systémov k vrstevnatosti, zlomov v podo­ be pólov a veľkých oblúkov. Vyhodnotené štru k tú rn e prvky za­ kreslím e na príslušné m iesta do mapy. Presné grafické znázornenie pozície vrs­ tevnatosti a zlomov nám po zakreslení hraníc horninových kom plexov umožní zo­ staviť správnu geologickú mapu. Nevy­ hnutnou súčasťou geologickej dokum entá­ cie sú geologické profily. Zostavením týchto profilov získame predstavu o geolo­ gickej stavbe hlbších častí krasového m a­ sívu. Po vyhotovení čistokresby m apy a profilov na záver vyhodnocovacej etapy sa uzavrie celý pracovný postup. III. ZÁVER Uvedený m etodický postup je v pod­ state návrhom a ani zďaleka nevyčerpáva šírku celej problem atiky. Má určité ne­ dostatky, preto autor uvíta vyjadrenie ak­ tívnych speleológov a ich pripom ienky k nemu.

C LITERATÚRA JAROS, J., VACHTL, J .: Š tru k tú rn i geologie obecná a system atická II. POUBA, Z.: Geologické m apování, P ra h a 1980. ČSAV, P ra h a 1950.

Poznámka redakcie: G eologické m a p y n a ú zem í SSR v y d á v a G eo lo gick ý ú s ta v D. Š tú r a v B ra tisla v e . V p rv e j p o ­ lo vici 60-tych ro k o v vyšli m a p y m ie rk y 1 :200 000, k to ré p re sp eleo lo g ick ý v ý sk u m m a jú le n o rie n ­ ta č n ý v ý zn am . V sú č a sn o sti sa v y d á v a jú p o d ro b n é re g io n á ln e geo lo g ick é m a p y m ie rk y 1:50 000, k to ré sa d a jú p ria m o využiť v sp eleo lo g ic k e j p ra x i. D oposiaľ v y šli tie to re g ió n y : M alé K a rp a ty (M. M aheľ), S lo v e n sk é ru d o h o rie (stred ) a N ízk e T a try — v ý c h o d (A. K lin ec), L ip to v sk á K o tli­ n a (P. G ross), JV časť P o d u n a js k e j n íž in y (I. V ašk o v sk ý ), Ip e ľsk á k o tlin a a K ru p in s k á p la n i­ n a (D. V ass a kol.), S trá ž o v sk é v rc h y (M. M aheľ), M alá F a tr a a K y sú c k é v rc h y (J. H ašk o — M. P o lák ), M y ja v sk á p a h o rk a tin a (J. S a la j akol.), S lo v e n sk é ru d o h o rie — v ý c h o d a T ríb e č (S. B a ja n ík a kol.). T ie to m a p y m ožno p ria m o o b je d n a ť v G e o lo g ic k o m ú s ta v e D. Š tú r a (M ly n sk á d o lin a 1, 817 04 B ra tisla v a ). C ena m á p je 15,— až 25,— K čs. M ap y m ie rk y 1:25 000 sú le n v ru k o p isn ý c h sp rá v a c h , u lo že n é v G eo fo n d e v B ra tisla v e . M ap y p o d ro b n e jše j m ie rk y sú le n p r e šp e c iá ln e p o tre b y n ie k to rý c h o b la s tí (n a p r. in ž in ie rsk o -g e o lo g ick é , h y d ro g e o lo g ic k é m ap y ).

54


rtcmzovi' G/&.&S

P*Í7EW 7VJE: s Č?s r£T*CHO \//t-

55


ORGANIZAČNÉ SPRÁVY # VALNÉ ZHROMAŽDENIA SLO­ VENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPO­ LOČNOSTI Z diskusie a uznesenia 5. valného zhro­ maždenia Slovenskej speleologickej spo­ ločnosti vyplynula potreba prehodnotiť históriu organizovania valných zhromaž­ dení od založenia tejto dobrovoľnej jasky­ niarskej organizácie. Ustanovujúce valné zhromaždenie SSS sa uskutočnilo 10. septem bra 1949. Vtedy členovia Jaskyniarskeho zboru Klubu slo­ venských turistov a lyžiarov, ktorí sa zišli n a svojom treťom zjazde v Demänovskej doline, schválili návrh na založenie Slo­ venskej speleologickej spoločnosti. Na tom ­ to rokovaní schválili jej stanový a za pr­ vého predsedu zvolili prof. dr. Vojtecha Budinského-Kričku. Dňa 2. júla 1950 v Liptovskom Miku­ láši uskutočnilo sa prvé riadne valné zhro­ maždenie, kde 51 delegátov zvolilo takéto vedenie: predseda prof. dr. V. Budinský-K rička z M artina, prvý podpredseda Fedor Klimáček, druhý podpredseda Vladi­ m ír Nemec, tajom ník Vojtech Benický, všetci z Liptovského Mikuláša, pokladník P eter Droppa z Ružomberka. V dvadsaťtričlennom výbore sa objavujú m ená zná­ mych osobností: prof. dr. Michal Lukniš, Ján Majko, prof. dr. Radim Kettner, La­ dislav Šperka, Leonard Blaha, Alojz Lutonský, prof. dr. D. Andrusov, Stanislav Šrol a ďalší. D ruhé valné zhromaždenie sa usku­ točnilo o rok neskoršie 22. júna 1951 rov­ nako v Liptovskom Mikuláši. Štyridsaťtri delegátov po prerokovaní a schválení zá­ kladných dokum entov zvolilo nové orgány. Zmena nastala len vo funkcii predsedu, keď prof. dr. V. Budinského-Kričku na­ hradil doc. dr. Michal Maheľ z Bratislavy. Výbor znížili n a dvanásťčlenný orgán. B ratislava bola dejiskom III. valného zhromaždenia. Dňa 13. júla 1952 sa vo vte56

gátov, aby prehodnotili činnosť za uply­ nulé obdobie. Schválili závažný dokum ent o poštátnení Múzea slovenského krasu (od dajšom Slovenskom múzeu zišlo 47 deleI. 1. 1952), ktoré Slovenská speleologická spoločnosť dovtedy vlastnila. Zo zasadnu­ tia poslali pozdravný telegram prezidento­ vi republiky Klem entovi Gottwaldovi. Po voľbách zostal vo funkcii predsedu dr. M. Maheľ, za prvého podpredsedu zvolili Sta­ nislava Srola z Liptovského Mikuláša, ob-. sadenie ostatných funkcií ostalo nezmene­ né. Roku 1953 sa začala stagnácia činnos­ ti SSS. Múzeum slovenského krasu pokra­ čovalo v spolupráci s jednotlivcam i — členmi SSS. Výsledky činnosti však nie sú porovnateľné, pretože najlepších členov angažovalo riaditeľstvo Cestovného ruchu a zamestnalo ako speleológov určených na objavovanie jaskýň. Tieto okolnosti sa po­ drobne opisujú v zborníku Slovenský kras XIX. Po viacročnom úsilí obnoviť činnosť SSS, schválilo roku 1969 M inisterstvo vnú­ tra novelizované stanový organizácie. Dňa II. fipríla 1970 sa v Liptovskom Mikuláši uskutočnilo valné zhromaždenie, na kto­ rom delegáti zastupovali vyše tristočlennú základňu z 20 oblastných skupín. Za pred­ sedu zvolili dr. Dušana Kubínyho z Ban­ skej Bystrice. Funkciu tajom níka vykoná­ val Alfonz Chovan z Lipt. Mikuláša. Aj druhé valné zhromaždenie po ob­ novení činnosti sa konalo v sídle organizá­ cie 12. m ája 1973. Trojročný cyklus orga­ nizovania valných zhromaždení podľa sta­ nov sa dodržiava podnes. V jedenásťčlen­ nom predsedníctve nenastali podstatné zmeny. Hodnotenie uplynulých troch ro­ kov činnosti dobrovoľných jaskyniarov bolo veľmi úspešné. Položili sa tak pevné základy ďalšej práce a istoty v budúcnosť. Účastníkov tretieho valného zhromaž­ denia privítala Rožňava. Zasadanie bolo spojené s oslavami 50. výročia objavenia jaskyne Domica. Druhého októbra 1976 zvolili delegáti značne omladené predsed­ níctvo na Čele s predsedom Alfonzom Cho­ vanom. Za účinnej pomoci vedenia Správy slovenských jaskýň do funkcie plateného tajom níka nastúpil Ing. Jozef H laváči Predsedníctvo skvalitnilo riadiacu činnosť vytvorením odborných komisií podľa


štru k tú ry činnosti Medzinárodnej speleolo­ gickej únie. Slávnostný rámec malo rokovanie IV. 'valného zhromaždenia, na term ín ktorého pripadlo 30. výročie založenia organizácie. V Liptovskom Mikuláši sa dňa 15. sep­ tem bra 1979 zišlo vyše sto dobrovoľných jaskyniarov z celého Slovenska. Päť jednot­ livcov a jedenásť kolektívov dostalo n aj­ vyššie jaskyniarske ocenenie-plaketu Sprá­ vy slovenských jaskýň. Boli medzi nimi členovia, ktorí stáli pri zrode organizácie a významnou m ierou sa zaslúžili o jej roz­ voj, ako prof. dr. V. Budinský-Krička, M. Bacúrik, dr. J. B árta, P. Droppa, V. Ne­ mec, Ing. S. Kámen, PhMr. S. Roda, J. Brodňanský a ďalší. Valné zhromaždenie prijalo náročný program rozvoja jasky­ niarstva na Slovensku, schválilo niektoré zásadné zmeny a doplnky k Stanovám. Zvo­ lené predsedníctvo zostalo takm er bez zmeny. Piate valné zhromaždenie sa uskutoč­ nilo 9. októbra 1982 na Donovaloch. Jeho • LITERATÚRA:

zasadanie bolo spojené s oslavami päťdesiatročnice Harm aneckej jaskyne. Účastní­ ci hodnotili doteraz najúspešnejšie obdo­ bie v histórii organizácie. Schválili uzne­ senie na zriadenie vlastnej hospodárskej činnosti. Do funkcie predsedu opäť zvolili Alfonza Chovana, v predsedníctve sa ob­ javili m ená mladých aktívnych jaskynia­ rov. Aj keď SSS prešla niekoľkými viac či menej úspešnými obdobiami, vždy išlo o jednotnú organizáciu. V tom to kontexte treba posudzovať aj históriu organizovania zasadnutí vrcholného orgánu Slovenskej speleologickej spoločnosti. K adm inistra­ tívnem u nedostatku došlo po obnovení činnosti, keď od roku 1970 sa začalo s no­ vým číslovaním poradia zasadnutí. V kaž­ dom prípade sa okrem ustanovujúceho uskutočnilo doteraz osem riadnych val­ ných zhromaždení. To nasledujúce roku 1985 bude v poradí deviate. JOZEF HLAVÁČ

t

A rchívne m ateriály, archív Múzea slovenského k rasu a ochrany prírody, L iptovský Mikuláš. CHOVAN, A .: Múzeum slovenského k rasu — základňa dobrovoľného jaskyniarstva na Slovensku, Slovenský kras 19, M artin 1981, s. 81—97. 1

Už 4. ročník jaskyniarskej fotografie uskutoční sa v dňoch U . 10. — 10. 11. 1985. Miestom jeho konania je opäť Liptovský Mikuláš — Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody.

Súťaž, tak ako roku 1984, prebieha bez vypísania tem atických okruhov. Jej jedinou témou je speleológia. Súťaž je pre všetkých záujemcov o speleologickú foto­ grafiu a možno prihlásiť čiernobiele a fa­ rebné fotografie form átu 18X24 a viac. Všetky práce posúdi súťažná porota, ktorá víťaznú fotografiu ocení hlavnou ce­ nou a vybrané fotografie plaketou a čest­ ným uznaním. Víťazné fotografie a práce vybraté porotou budú po 11. 10. 1985 in­ štalované formou výstavy vo výstavných priestoroch Múzea slovenského krasu a ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši. Počas vernisáže uskutoční sa aj odovzda­ nie cien autorom víťazných fotografií. Práce treba zaslať na adresu: Slovenská speleologická spoločnosť „Speleofotografia ’85“ Školská 4 031 80 Liptovský Mikuláš Uzávierka súťaže je do 20. septem bra 1985. Ing. MARCEL LALKOVIC

57


#

9. VALNÉ ZHROMAŽDENIE ROKU 1985

Trojročné volebné obdobie orgánov Slovenskej speleologickej spoločnosti sa končí v jeseni r. 1985. Podľa stanov orga­ nizácie zvoláva predsedníctvo ďalšie v po­ radí už 9. valné zhromaždenie. Vrcholné rokovanie dobrovoľných jaskyniarov sa uskutoční v dňoch 14.—17. novem bra 1985 v Demänovskej doline, okres Liptovský Mikuláš. Ubytovanie a stravovanie účast­ níkov poskytne rekreačné zariadenie Stre­ doslovenských energetických závodov Ži­ lina. P re delegátov valného zhromaždenia pripravujú organizátori okrem pracovné­ ho rokovania aj vedľajší program. Jeho obsahom bude prem ietanie filmov a diapo­ zitívov z významných speleologických ob­ javov na Slovensku v uplynulých rokoch a návšteva jaskýň dem änovského systému. Na príprave a realizácii podujatia sa po­ dieľajú jaskyniari z oblastnej skupiny De­ mänovská dolina. Členovia oblastných sku­ pín a nezaradení členovia budú včas in­ formovaní osobitnou pozvánkou. Na základe doporučenia Českosloven­ ského speleologického koordinačného vý­ boru uskutoční sa v rámci valného zhro­ maždenia stretn u tie predsedov speleologic­ kých organizácií všetkých socialistických krajín. Cieľom stretn utia bude koordiná­ cia spolupráce.

#

26. JASKYNIARSKY TÝŽDEŇ

Tradičné stretnutie dobrovoľných jas­ kyniarov z celého Slovenska sa toho roku uskutoční v Bystrej na južnej strane Níz­ kych Tatier, s táboriskom pri Bystrianskej jaskyni. Očakávame účasť 120 členov o r­ ganizácie, vrátane hostí z Českej speleolo­ gickej spoločnosti a zahraničia. Hostiteľmi a súčasne organizátorm i budú breznianski speleológovia. V dňoch 30. júla až 4. au­ gusta 1985 navštívia účastníci význačné krasové terény južnej časti Nízkych Ta­ tier a Horehronského podolia. A traktívne budú povrchové ale aj podzemné exkur­ zie spojené s návštevou tretej najhlbšej jaskyne v Československu — Jaskyne M ŕt­ vych netopierov —243 m. Odborná časť program u bude venovaná najm ä geologic­ kej stavbe záujmového územia vo vzťahu 58

ku genéze krasu a bezpečnosti pri spele­ ologickej činnosti. O organizovanie jasky­ niarskeho týždňa r. 1986 prejavili záujem skupiny Košice-Jasov, Rimavská Sobota a Cachtice. 1

#

PROPAGÁCIA SLOVENSKEJ SPE­ LEOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI

Predsedníctvo schválilo n áv rh jednot­ nej propagácie Slovenskej speleologickej spoločnosti. V období rokov 1985—1987 po­ stupne vydá v spolupráci s Ú stredím štát­ nej ochrany prírody a Múzea slovenského krasu a ochrany prírody nasledovné m a­ teriály: Propagačná brožúra o S S S Cieľom je propagácia úspešnej činnos­ ti organizácie od roku 1970 s dôrazom na význam né speleologické objavy, výskum nú a dokum entačnú činnosť, pôsobenie členov v zahraničí, športové jaskyniarstvo, ochra­ na krasu, speleopotápanie a pod. Rozsah 4 AH-, form át štvorcový vo farebnom vy­ hotovení, náklad 20 000 kusov. Jazykové mutácie. Prospekty jaskýň Štvorstranové farebné skladačky vý­ znamných nesprístupnených jaskýň Slo­ venska s jazykovým i m utáciam i v nákla­ de m inim álne 20 000 kusov., najväčšia — S tratenská jaskyňa najhlbšia — S tarý hrad najzaujím avejšia — Hrušovská Propagačné em blém y Nálepka s motívom znaku Slovenskej speleologickej spoločnosti v náklade 10 000 kusov. Odznak s jaskyniarskou tem atikou (nie členský) v náklade 5000 kusov. Plagát Reprezentačný farebný plagát form á­ tu A1 s textom , ktorý uvedie základné in­ formácie o Slovenskej speleologickej spo­ ločnosti. N áklad 20 000 kusov, časť nákla­ du sa vyhotoví v anglickom jazyku. Redakčné spracovanie propagačných m ateriálov zabezpečuje tajom ník SSS. Vy­ užívam e aj tú to form u a vyzývame členov


k spolupráci n a tvorbe uvedených m ate­ riálov. K onkrétne požiadavky bude pí­ som n e tlmočiť tajom ník. Roku 1985 sa vy­ skladní plagát, do výroby zadám e nálep­ ku, odznak a skladačku jaskyne S tarý hrad, spracuje sa osnova propagačnej bro­ žúry. JOZEF HLAVAC

VÝPOŽIČKY Z KNIŽNICE MSK A OP Knižnica Múzea slovenského krasu a ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši sústreď uje vo svojich fondoch vyše 12 000 zväzkov rôznych publikácií a časopisov s tem atikou speleológie, prírody, m uzejníctva a iných odborov. Výmenou, syste­ m atickou zberateľskou a inou činnosťou sa každoročne naďalej rozširujú jej fondy. Múzeum prostredníctvom ním vydávaných publikácií realizuje v súčasnosti vým enu lite ratú ry s rôznym i speleologickými a m ú­ zejným i inštitúciam i, či spolkam i z 28 k rajín sveta. Len vďaka takto orientova­ nej činnosti môžeme konštatovať, že okrem štátov Európy do knižnice dochádzajú i speleologické publikácie z Nového Zélan­ du, USA, A ustrálie a iných krajín, i P re publikácie a časopisy speleologic­ kého resp. príbuzného charakteru, ktoré sa vzhľadom na ich rok vydania zatiaľ n e­ podarilo získať do fondov knižnice, sme zriadili oddelenie fotokópií. Ich system a­ tickým zapožičiavaním z knižníc iných ústavov a vyhotovovaním kópií postupne aj v tom to sm ere zapĺňam e prázdne mies­ ta. Veríme, že aspoň touto form ou získa­ me časom do fondov knižnice všetko, čo charakterizovalo speleologickú a časopisec­ kú produkciu v jej raných dobách. V sú­ časnosti prebudovávaním knižnice podľa systém u M edzinárodného desatinného trie­ denia chceme dosiahnuť stav, ktorý nám umožní prijím ať inform ácie o knižnej a časopiseckej speleologickej produkcii aj prostredníctvom Slovenskej národnej kniž­ nice — M atice slovenskej v M artine. Po­ pri tom oveľa väčší dôraz musíme klásť aj na ďalšie okruhy odborných otázok, ktoré tvoria obsahovú náplň špecializova­ ného knihovníckeho pracoviska. V záujm e zlepšenia a zjednodušenia práce v oblasti výpožičiek pre členov SSS a všetkých externých užívateľov dňom 1.

januára 1985 pristúpili sme k jej nasle­ dovnej ú p ra v e : I naďalej chceme umožňovať všetkým zá­ ujemcom výpožičky kníh a inej odbornej literatúry, ktorá sa nachádza v našich fon­ doch. Chceme sa však riadiť celoštátne platným i pravidlam i a preto všetky vý­ požičky hodlám e zabezpečovať len prostred­ níctvom medziknižničnej výpožičnej služ­ by (MVS). V praxi to znamená, že každý, kto prejaví záujem o zapožičanie publi­ kácie, obráti sa na svoju m iestne prísluš­ nú knižnicu (v m ieste bydliska, resp. okres­ nú knižnicu) so žiadosťou o zapožičanie prostredníctvom MVS z knižnice nášho múzea. Výhodu tejto služby vidíme v tom, že sa podstatne zlepší doterajšia prax v m anipulácii s publikáciami. Odpadnú totiž zdĺhavé urgencie o vrátenie publi­ kácií, pretože v takom to prípade sú pevne stanovené term íny zápožičiek. Naviac tie­ to budú okrem nás sledovať v hlavnej m iere tie knižnice, ktoré požadovanú pu­ blikáciu čitateľovi fyzicky zapožičali. P red­ pokladáme, že sa tým zlepší aj obeh nie­ ktorých publikácií, ktoré sa tak oveľa jed­ noduchšie dostanú k svojim čitateľom. Ďalšia výhoda tohoto systém u vyplýva z možnosti zapožičania aj takých publi­ kácií, ktoré nateraz nie sú vo fondoch n a­ šej knižnice. Prostredníctvom MVS, po obdržaní výpožičného lístku, ich môžeme zapožičať čitateľom z iných knižničných pracovísk. Je pochopiteľné, že i naďalej budeme sledovať pripom ienky našich čitateľov a svoju prácu na úseku knižnice budeme usmerňovať tak, aby slúžila všetkým a prispievala k ďalšiemu poznávaniu. Verí­ me, že nás v takom to duchu pochopia všetci naši čitatelia.

59


S p e le o p o é z ia

PLANINA

J o z e fa

K lin d u

KVITNÚCE SKALY

Z o p a r u r á n a k o n t ú r a n a s t a v u j e líce,

T i c h o t ic h a , l e n obča s čosi z a z v o n í,

h o r i z o n t do l í n i e v r e z á v a sa,

t o k v a p k a k se stre k v a p k e p a d á ,

ú b o č ia s t r m é , h l a d í i c h v o d a , z i m n é f u j a v i c e ,

m y s lia c , že j u a z d a d o h o n í ,

n o o n a času ľ a h k o n e v z d á v a sa,

s ň o u t e n k ý p o v l a k sadá. V y t v á r a ru ž e , s t ĺp y , sviece ,

p la n in a . Z č e j m o c i si v y t v o r i l a k r á s y ? K a m s ia h a jú t v o jic h p u k lí n vény? V z i m e i v le te č a r o m o d e tá si, ta jo m s tv á ú tro b , to k o re ň c h ry z a n té m y , p la n in a . K d e o d v a h a , k t o r á o d h a l í t i srdce? Č í u m si z m e r á s t e b o u s ily ? Raz n a d n o t v o j e s t a n ú ľ u d s k é k r p c e , aby v ô ľo u p ýc h u h ĺb o k p o k o rili, p la n in a . V t e d y , k e ď t e m n o z a s t r ie s l n k a jas, rozp o vie

č l o v e k j a k v tú ž b e o d k r y l r ú c h o ta jo v, o to m , čo v i d e l a chce v i d i e í zas a zas,

t a m v t m e p u k l í n b r á l, k d e k a ž d é z r n k o p r a c h u sa t r b l i e c e a v úžase si l e n n e m o stál. T i c h o t ic h a , le n t i s í c r o č í s to n y , t o s k a la k s k a le t í š k o h o v o r í , že d a r m o sú i c h m i l i ó n o v t o n y , k e ď v o d a sa d o n i c h p o n o r í . K r ú t i sa, h ú t a : „ K a d e a k a m t ie c t ? Č i sama, čí a k o r i a v a b y s t r á ? “ N e m á rad y , a n i k o m u rie c t, že h lb d ik k r á s u v y t v o r i t sa c h y s tá . R u k o p i s s v o j do c h l a d n e j s t e n y v s a je , čo p r e ť r v á v e k y v č i e r n o m sve te, k ý m č l o v e k s v e t l o m v ô le n e o d k r y j e t a je a v y p o v ie : „ V id e l som s k a ly v k v e te “ .

o lá sk e k tebe, m a t k e j a s k y n i a r o v , - p ianína.

SVETLO TMY SÉZAM P o t a m o z o le , d n i, m e sia ce i r o k y , t r p e z l i v o č a k á m na s v o j deň, v s k a le lá s k a s n e n á v i s t o u v r y t á , v o č ia c h le s k a č u d n ý s rie ň.

T m a , i n á v š a k n e ž b ý v a v n o c i, v i d í š j u a p o ču je š. T m a , v n e j p r i a t e l i a n a p o m o c i, sú s t e b o u a t y t o vieš. T m a , v k t o r e j l e n m a l é s v e t lo ž i a r i ,

D n i , m e s ia c e i r o k y , p o t a m ozo le ,

čo i s k r u m e n í v p la m e ň . T m a , v z im e , v lete, n a je s e ň i z j a r i

d a ň t v r d á , n o m u s í t u b y t , v ie m , t ú ž i m a v sn á ch v s t u p u j e m d o p o d z e m í ch rám ov,

ž e n ie t a t ú ž b a z n a t a zn a ť.

k d e p r e m e n í m n o č n ú t m u l e n v tie ň . P o t a m o zo le , d n i, m e s ia c e i r o k y , r u k a a u m s k a l u a z e m znáša, zrazu zá va n vetra, p rie v a n , čo p l a m e ň svie ce zháša. B r á n y S é z a m u sa o t v á r a j ú !

60 \

a vô ko l v lh k ý s in tro v kameň. T m a a t y , č lo v e k , chceš v p r e d a stá le ď a le j, T m a , n e ľ a h k o j e ti, n o n o v á k v a p ľ o v a le j, n e d á t o t o d ie l o v z d a t .


SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

K päťdesiatke Ing. Mikuláša Erdôsa

Speleologická verejnosť pozná Ing. Mi­ kuláša Erdôsa predovšetkým ako človeka, s ktorého menom sa po dlhé roky spája­ la existencia Spravodaja Slovenskej spe­ leologickej spoločnosti. Bol to on, čo od prvej chvíle vo funkcii výkonného redak­ tora zostavoval jeho jednotlivé čísla, tr ­ pezlivo pom áhal prekonávať jeho detské choroby. Pravda, táto vyše 12-ročná čin­ nosť je len jednou z mnohých, ktoré cha­ rakterizujú šírku jeho speleologického zá­ ujmu. Ju b ilan t sa narodil 2. júla 1934 v Rož­ ňave. Prvé triedy gymnázia absolvoval v Kráľovskom Chlmci. Roku 1949 prišiel do B ratislavy a neskôr do Prahy, kde roku 1954 m aturoval n a strednej priemyselnej škole stavebnej. Neskôr začal študovať na Stavebnej fakulte CVUT v Prahe, ktorú roku 1963 ukončil dosiahnutím kvalifiká­ cie stavebného inžiniera. Od roku 1954 bol zamestnancom Spojprojektu Praha. Záujem o speleológiu a

možnosť profesionálne ju rozvíjať spôso­ bili, že sa roku 1966 vrátil opäť na Slo­ vensko. Po delimitácii riadenia, ochrany a prevádzky jaskýň na Slovensku zakotvil preto vo Východoslovenskom múzeu v Ko­ šiciach. Ako pracovník novozriadenej spe­ leologickej sekcie múzea zabezpečoval úlo­ hy na úseku riadenia, prieskum u a vý­ skum u jaskýň • vo Východoslovenskom kraji. Po doriešení organizačného usporia­ dania a riadenia jaskýň na Slovensku od 1. 1. 1970 sa aj jubilant stal pracovníkom Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Na úseku Múzea Slovenského krasu, organizačnej zložky Správy, p ra­ coval na vysunutom pracovisku v Koši­ ciach. V tejto forme v múzeu pracuje do­ dnes. Speleologické začiatky jubilanta sa viažu na rok 1952, keď sa prvýkrát zú­ častnil na prieskum e Silickej ľadnice a za­ čal tak sjôoznávať Slovenský kras, ktoré­ mu ostal verný dodnes. Roku 1954 spolu s priateľom objavil spodné časti Ardovskej jaskyne. Počas pražského pobytu m u zase učaroval Český kras, m enovite Konéprusl$é jaskyne. Ako člen Krasovej sekcie Spo­ ločnosti Národného múzea v Prahe sa po­ pri iných úlohách zúčastňoval i na spele­ ologických výpravách, ktoré boli zame­ rané na prieskum hlbokých priepastí Si­ lickej a Plešivskej planiny. Ich vyvrcho­ lením bolo objavenie ďalšieho pokračova­ nia Diviačej priepasti roku 1964, do kto­ rých sa jubilant prekopal spolu s P. Jozífkom. Jeho elán neustal ani po príchode do Východoslovenského múzea. Pribudli mu však nové povinnosti. Problem atika sprí­ stupňovania Ochtinskej aragonitovej jas­ kyne, otázky pohraničného styku Domica-B aradla a činnosť zam eraná na získava­ nie a overovanie údajov o jaskyniach Slo­ 61


venského krasu, to je len m alá časť zá­ beru charakterizujúca speleologický zá­ ujem Ing. Erdôsa v tom to období. Po obno­ vení Slovenskej speleologickej spoločnos­ ti roku 1969 už od začiatku pracoval v jej prípravnom výbore a do roku 1973 i v jej riadiacom orgáne — predsedníctve. Od roku 1976 je členom kontrolnej a revíznej komisie SSS. Po vytvorení odborných ko­ misií po 3. valnom zhromaždení roku 1976 stal sa členom komisie pre speleologickú dokum entáciu, kde ako člen výboru má nem alú zásluhu na tom, že sa začínajú riešiť dávno pociťované problém y speleolo­ gickej dokumentácie. Popritom i naďalej patrí k aktívnym členom oblastnej skupi­ n y Košice-Jasov. Absolvovanie postgraduálneho štúdia muzeológie v rokoch 1969—1972 n a Filo­ zofickej fakulte UJEP v Brne sa v práci jubilanta prejavilo pozitívnym spôsobom. Prehĺbenie dovtedajších poznatkov a m ú­ zejné transform ovanie niektorých nových pohľadov na úseku speleologickej doku­ mentácie vedie ho k rozvíjaniu system a­ tickej dokum entačnej činnosti na Plešivskej, Jasovskej a Silickej planine, Dolnom a Hornom vrchu, či v krasových ostro­ voch okolia Košíc. Práve jeho pričinením sa problem atika registrácie a lokalizácie

krasových javov postupne udom ácňuje i v dokum entačnej praxi oblastných skupín SSS. Od roku 1972 je členom redakčnej ra ­ dy zborníka Slovenský kras. Aj keď roku 1982 prestal vykonávať funkciu výkonné­ ho redaktora Spravodaja SSS, naďalej pracuje v jeho redakčnej rade. Pritom nezabúda ani na povinnosti odborného ru ­ čiteľa oblastných skupín Šafárikovo a Ri­ m avská Sobota. Je členom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v Rimavskej So­ bote a aktívne pracuje i ako člen redakč­ nej rady zborníka Východoslovenského múzea. Za svoju bohatú činnosť obdržal i niekoľko jaskyniarskych ocenení. Dnes, keď si pripom ínam e jeho život­ né jubileum , želáme si, aby m u jeho elán a zanietenie pre jaskyniarstvo vydržali čo najdlhšie. Aby jeho želanie súborne spra­ covať krasové javy Slovenského krasu neostalo iba želaním. Aby sm e sa s jeho m enom na stránkach našich speleologic­ kých periodík stretávali častejšie ako dote ra ž 'A b y sm e ho v zdraví aj s jeho no­ tesom i naďalej vídavali v k ru h u našich jaskýniarov a spoločne sa tešili z jeho úspechov. * Ing. MARCEL LALKOVlC

ZA ŠTEFANOM ÓVÁRIM Dňa 4. m ája 1984 sme sa na plešivskom cintoríne navždy rozlúčili s dlhoroč­ ným členom rožňavskej oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti, obe­ tavým a úprim ným druhom a priateľom Štefanom Óvárim — naším drahým Pišta-Jbáčim, ktorý zamrel 2. 5. 1984 po k rá t­ kej, ťažkej chorobe. Narodil sa dňa 28. 12. 1909 v železni­ čiarskej rodine v Spišskej Novej Vsi. Vy­ učil sa za jem ného m echanika, ale po návrate z vojenskej služby osvojil si po­ volanie svojho otca, stal sa rušňovodičom. Popri pracovných povinnostiach našiel si čas aj pre svoju záľubu — prírodu. Lásku k prírode zakorenenú v ňom od detstva pestoval vo Vysokých Tatrách a v Slo­ venskom raji. Bol ich veľkým znalcom a milovníkom, trávil v ich lone každú voľ­ 62

nú chvíľu. Usilovne ich spoznával a ra ­ dosť m u urobil každý i sebamenší objav a poznanie nového. Neskoršie viedol i po­ četné skupiny turistov po týchto skvos­ toch prírody Slovenska. Roku 1939 sa presťahoval do Plešivca. Pribudla m u starostlivosť o rodinu, ale on si rovnako vrúcne obľúbil aj Slo­ venský kras. P red desiatkam i rokov vstú­ pil do radov rožňavských dobrovoľných jaskyniarov, aby mohol objavovať aj k rá­ su ukrytú pod povrchom krasových pla­ nín. Spočiatku pracoval v plešivskej fi­ liálke skupiny na lokalite Miškov pram eň pri Vidovej. V čase, keď už m ali sláviť úspech a zbierať plody nam áhavej p rá c e ,. skupina sa pre zm enu zam estnania nie­ ktorých členov rozpadla. Po oznovení Slo­ venskej speleologickej spoločnosti bol až


do roku 1976 vedúcim sekcie A rožňav­ skej skupiny jaskyniarov. Organizoval práce na vyvieračke Hučiaca pri Kunovej Teplici. Bol známy svojím kuchárskym umením, na ktoré si určite spom ínajú účastníci celoslovenského j askyniarskeho týždňa JT ’72 v Gombaseku. Po splnení povinností v kuchyni obliekal si fáračky a v jednom šíku s ostatným i jaskyniarm i pracoval n a prieskum ných prácach. P ra­ coval zanietene, plný optimizm u na kaž­ dom poste, na každom výskum nom p ra­ covisku skupiny, kde svojím nadšením, odbornosťou, bol vždy vzorom pre m lad­ ších jaskyniarov. Svoje bohaté skúsenosti rozdával nezištne a veľmi rád. Túto akti­ vitu si zachoval do vysokého veku a ani choroba ho nezlomila a neprerušila kon­ tak t s členmi skupiny. Vždy sa živo za­ ujím al o dianie v skupine a úprim ným i radam i pomáhal, koľko vládal. Pišta-báči bol človek, ktorého si všet­ ci vážili pre jeho statočnosť, obetavosť, priateľský vzťah k ľuďom. Odišiel človek s mnohými cnosťami, ktorý statočne p ra­ coval a žil. „ Cesť jeho pam iatke!

Ing.

ja n

iniciatívneho a napriek jeho m ladosti už dostatočne skúseného speleológa. Jeho priatelia 'jäskyniari sa s ním pietne rozlúčili za svetla zapálených karbidiek dňa 5. m ája 1984. Ing. SVÄTOPLUK KAMEŇ

Spomienka na priateľa Dňa 19. 3. 1984 nás náhle vo veku 48 rokov opustil dobrý priateľ a aktívny člen oblastnej skupiny v Dubnici Ondrej Hibler. V skupine pracoval 16 rokov. Zú­ častnil sa na piatich jaskyniarskych týž­ dňoch a mnohí ho poznali z expedície

f a Sk o

Miroslav Hinduliak Dňa 3. m ája 1984 zastihla nás neča­ kaná zvesť. Tragicky zahynul náš člen, agilný jaskyniar Mirko Hinduliak. Pracoval v našej skupine desať rokov obetavo a s nadšením . Jeho tragický skon sa nás hlboko dotkol, veď m al iba 28 ro­ kov, bol len tri mesiace ženatý a spôsobil nám všetkým , rodine, priateľom a kole­ gom jaskyniarom hlboký žiaľ. Narodil sa 13. jan u ára 1956 v Tisovci. Po absolvovaní základnej školy odišiel na odborné učilište do Detvy, ktoré skončil m aturitou. Po n ávrate zo základnej vo­ jenskej služby začal pracovať ako technik v ZTS v Tisovci, neskoršie ako m ajster montáže. Jaskyniarstvo v Tisovci a Slovenská speleologická spoločnosť v ňom strácajú

Múzea slovenského krasu do jaskyne Sta­ rý hrad v roku 1969. V rámci činnosti oblastnej skupiny zostúpil 108-krát do Mojtínskej priepastnej jaskyne a jaskyne na Rúbani. Jeho príslovečná spoľahlivosť a poriadkumilovnosť budú pre nás nena­ hraditeľné. MILAN VELIC

63


Expedícia Nullarbor ’83 V letných mesiacoch 1983 uskutočnili francúzski potápači Eric a Francis Le Guen, Véronique Borel, Sylvie G outiére a Jérôm e Krowicki expedíciu N ullarbor ’83, ktorej cieľom bol okrem iného i prieskum jaskyne Coeklebiddy cave. V jej sifónoch dosiahli úspech svetového významu, keď pod vodou prekonali úsek dlhý 5100 m. Jaskyňa sa nachádza v Južnej A ustrá­ lii, asi 1600 km od Adelaide, n a krasovej planine Nullarbor, k torá svojou rozlohou 200 000 km 2 patrí k najväčším krasovým územiam na svete. Expedícia prebiehala v období, keď na južnej pologuli bola zi­ ma. C harakteristická p re toto obdobie bo­ la i klíma. Teplota sa pohybovala v roz­ medzí 5—40 °C, vyskytovali sa silné hm ly a prachové búrky. Každý deň viali vetry, ktoré dosahovali rýchlosť až 100 km/hod. Planina je porastená bušom, kde preva­ žujú najm ä nízke kríky do výšky 30 cm. Fauna je zastúpená kenguram i, králikm i, veľkými jaštericam i, dravým i vtákm i, po­ četnými druhm i pavúkov a hadmi.

Pe r t h

'n \ P I . I N u l l a r b o r p ----A d e Ia ľd e Po h S k G am bier

Priestory jaskyne sú vytvorené v krie­ dových horninách. V súčasnosti sú väčši­ nou zaplavené brakickou vodou. Predpo­ kladá sa, že ide o starú riečnu jaskyňu. V hĺbke 18 m pod hladinou vody sa v druhom a treťom sifóne nachádza vidi­ teľná úroveň tvorená kvapľami, ktoré m useli vzniknúť nad hladinou vody. Po­ tvrdením tejto teórie môže byť tiež nález 64

ľnnm 1

11

z a u jím a v o s ti

zo

početných zasintrovaných kostier netopie­ rov v III. sifóne v hĺbke 15 m pod hla­ dinou. Vchod do jaskyne m á charakter rozsiahleho prepadliska (200X50 m), n a dne ktorého sa v hĺbke 90 m pod úrovňou planiny nachádza jazero (200X25 m) kon­ čiace sifónom. Vchod do suchej časti jas­ kyne m á im pozantné rozmery. Š írka 100 m a výška 50 m. Sifóny m ajú rozsiahle priestory. Šírka presahuje 15 m a výška 10 m. Iba na konci tretieho sifóna dochá­ dza k zúženiu chodby do takej m iery, že ďalší postup nie je zatiaľ možný. P rvý si­ fón je charakteristický hlineným i kavernam i nachádzajúcim i sa n a klenbe. Pri postupe sifónom spôsobujú kalenie vody a ztóžovanie dohľadnosti. V druhom a treťom sifóne je hornina čistá, pôda zvápnená a dohladnosť vo vode presahuje 100 m. Zaujím avé sú dva horizonty vody s rozdielnou salinitou. Možno ich dobre pozorovať vďaka rozdielnem u indexu lo­ m u svetla. Horizont slanšej a teplejšej vo­ dy je v hĺbke 12 m pod hladinou vody. Jaskyňa bola znám a už pred prícho­ dom Európanov. Navštevovali ju dom orod­ ci, ktorým slúžila ako zdroj vody. Prvý k rá t ju opísal kapitán M aitland-Thom pson roku 1930. Prvé prieskum né potápačské akcie sa začali až po výstavbe cesty spá­ jajúcej P erth a Adelaide, k torá prechádza asi 20 km popri jaskyni. Roku 1972 bolo preskúm aných 100 m, v roku 1974 — 500 m. V roku 1976 prekonali potápači prvý sifón. Od roku 1979 začali rozsiahle a n á ­ ročné expedície so značným počtom po­ tápačov (10—20), nosičov a množstvom m ateriálu. V ďalšom sifóne sa podarilo preniknúť do vzdialenosti 2000 m. Až v septem bri ' 1982 sa podarilo prekonať aj d ruhý sifón .dlhý 2550 m, vyúsťujúci do rozsiahlej, 400 m dlhej chodby, ktorá zno­ va končila sifónom. Na týchto akciách s a j podieľali poprední austrálski potápači, ako Hugh Morrisson (Perth), Ron Allum (Ade-


laide) a P eter Rogers (Melboume). Ich poznatky a skúsenosti p ri prieskum e po­ slúžili aj francúzskym potápačom p ri prí­ p ra v e expedície N ullarbor ’83. P red sam otnou akciou v jaskyni Cocklebiddy cave bolo treba zabezpečiť otázky pobytu a presunu m ateriálu ku jaskyni. Prípravné potápanie uskutočnili v jaskyn­ ných sifónoch pohoria Gambier. Po presune m ateriálu a vybudovaní tábora sa prvé prieskum né potápanie v Cocklebiddy cave uskutočnilo 27. augusta. Dvaja .potápači prenikli za 1. sifónom do chodby vystupujúcej nad hladinu vody až do vzdialenosti 1500 m od vchodu k d ru ­ hém u sifónu. Ďalší pokus o preniknutie zatopeným i priestorm i začal 30. augusta prepravou potravín a potápačského m ate­ riálu za p rv ý sifón. Jeho transport členi­ tou chodbou vystupujúcou nad hladinu vody k druhém u sifónu trval 10 hodín, pretože charakter hornín neum ožňoval in­ štaláciu sk rutiek s očkom a vybudovanie lanovej d rá h y n a prepravu m ateriálu. V prieskum e druhého sifónu pokračo­ vali dvaja potápači (Eric a Francis ŕ Le Guen). Prekonali ho za 1 hodinu 50 m i­ nút. V chodfbe, ktorá spája d ruhý a tretí sifón, si v jednoduchom bivaku tri hodiny oddýchli. Vzhľadom na to, že ani v tejto chodbe nie sú vhodné horniny na vybu­ dovanie lanovej dráhy, museli znova pre­ nášať m ateriál členitou chodbou až k tre ­ tiem u sifónu. V treťom sifóne sa rozhodli pre sólo­ vý pokus, ktorý uskutočnil Eric Le Guen. Po 3,5 hodinovom pobyte pod vodou sa vrátil, pretože po 1460 m sa priestor veľ­ m i zúžil a pokračovanie v prieskum e bolo nebezpečné. Tento pokus skončil 1. sep­ tem bra a s návratom trval 39 hodín. V prieskum e jaskyne znova pokračo­ vali 14. septem bra. V treťom sifóne sa podarilo prekonať 90 m od posledného známeho bodu v krivolakej chodbe, kto­ rej rozm ery dosahovali iba 1X2 m. Pri tejto akcii urobili prieskum bočných cho­ dieb tretieho sifónu, ktoré pri postupe objavili. Všetky bočné chodby v celkovej dĺžke 80 m končili nepriechodným i zúženinam i. Na spiatočnej ceste preskúm ali v druhom sifóne ešte jednu bočnú chodbu v dĺžke 60 m, k to rá rovnako končila zúženinou. Táto akcia trvala 47 hodín s tro j­

hodinovým spánkom za druhým sifónom. Po tejto akcii dĺžka jaskyne aj s bočnými chodbami dosiahla 5990 m. P ri prieskum e sifónov jaskyne potra­ vu v prevažnej m iere reprezentovala coca-cola balená v špeciálnych dvojlitrových fľašiach z plastickej hmoty. Zabezpečova­ la pre organizm us potápačov prísun vody, cukru a kofeínu. Počas 47 hodinovej akcie skonzum ovali dvaja potápači 18 litrov te­ kutín. Na zabezpečenie päťtýždňového po­ bytu a náročných potápačských akcií v neobývanom území m ali účastníci expedí­ cie k dispozícii 400 1 plynového oleja, 500 1 sladkej vody, 800 kg potravín, dva podmorské skútre (rýchlosť 27 m/hod.), kto­ ré umožňovali rýchlejší pohyb pod vodou, ľahšiu prepravu m ateriálu a šetrili sily potápačov potrebné na ďalší prieskum, dva kom presory na plnenie potápačských fliaš vzduchom s* výkonom 4 a 12 m 3/hod., 35 fliaš vyrobených špeciálne pre túto ex­ pedíciu zo sklených vláken (ich výhodou bol vysoký tlak plnenia — 400 barrov a nízka hmotnosť — viac ako 3 kg pozitív­ neho vztlaku). Na svietenie pod vodou mal každý potápač k dispozícii 4 halogé­ nové reflektory (100 W, 50 W a 2X 20 W) na dve hodiny a 4 niekoľko watové lam ­ py na 8 hodín svietenia. Batérie slúžiace ako zdroj pre svietidlá pod vodou m ali potápači um iestnené na páse ako náhradu za olovený opasok. Tieto batérie nabíjali pomocou 10 slnečných batérií, ktoré dá­ vajú elektrický prúd intenzity 2 A a na­ pätia 12 V. Suché časti jaskyne medzi sifónmi osvetľovali sviečkami a acetylénovými lampami. Ďalší m ateriál predstavoval speleologický výstroj, filmovacie kam ery, fotografické prístroje a tábornícky výstroj, z ktorého sú zaujím avé veľmi ľahké a voči vetru odolné izotermické stany Trak. Táto expedícia, náročná na finančné a m ateriálne náklady, sa mohla uskutočniť iba vďaka podpore, ktorú poskytli mnohé podniky, inštitúcie a organizácie. Niekto­ ré prístroje, zariadenia, pomôcky a m ate­ riál boli vyrobené špeciálne pre potreby expedície, kde sa m ali súčasne v nároč­ ných podmienkach overiť ich vlastnosti, kvalita a spoľahlivosť. Po skončení tejto expedície na zá­ klade poznatkov získaných pri prieskum e

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

65

031 01 Liptovsky Mikuláš


Vchod

S 2: 2550 m

S I : 1000 m

-27

1500 m

S 3 : 1 790 m

4300 m

6090 m

JASKYŇA CO CKLEBIDDY Austrália

jaskyne Coeklebiddy francúzskym i potá­ pačmi zorganizovali rozsiahlu výpravu do tejto jaskyne austrálski potápači. Velmi riskantným spôsobom, iba s jednou fľa­ šou a v krátkych neoprénových nohavi­ ciach prenikol Hugh Morrisson z P erthu v zúženej časti tretieho sifónu o 240 m ďalej ako sa podarilo francúzskym potá­ pačom. Po tom to pokuse ‘dĺžka hlavného ťahu jaskyne dosiahla 6090 m.

Takýto spôsob prieskum u zatopených jaskynných priestorov však nemôže byť vzorpm, ale iba príkladom ako sa prie­ skum robiť nem á, pretože najm enšia po­ rucha dýchacieho zariadenia alebo neplá­ nované zdržanie pod vodou môže mať za následok stratu života. Spracoval JAROSLAV HALAS podlá príspevku: Francis Le Guen, E xpédition N ullarbor ‘83, Spelunca N° 15, 1984.

Miroslav T e r r a y

Návšteva oblastnej skupiny Košice-Jasov v Bulharsku Bulharsko je krajina s rozsiahlymi krasovým i oblasťami a mnohými podzemnými a povr­ chovými formami krasu. Často sú tieto oblasti v ťažko dostupnom teréne v horách alebo sú značne vzdialené od jaskyniarskych centier. Na prieskum a dokumentáciu je v takomto prí­ pade nevyhnutná forma jaskyniarskeho pracovného tábora, kde počas niekoľkých týždňov in ­ tenzívne pracuje tím speleológov. Práve takéto výpravy už po niekoľko rokov organizujú bulharské jaskyniarske kluby. Tra­ dične sa na nich zúčastňujú aj hostia z iných krajín. Príkladom toho je aj minuloročná účasť členov oblastnej skupiny Košice-Jasov na podobnom podujatí v Dobrostranskom krasovom rajóne na planine Radjuba. Tu nadviazali priateľské styky s jaskyniarmi z klubu Prista z Ku­ se. Na ich pozvanie sme sa opäť zúčastnili v dňoch 15.—22. júla 1984 na jednej z takýchto pracovných výprav, ktorá mala názov STENETO 84. Jej úlohou bolo pokračovať v prieskume oblasti Caušev dol na Trojanskej Starej planine. Na výprave sa zúčastnili: ing. Jozef Thuróczy, Rudolf Klema, Marek Frágner a Miroslav Terray. 66


ORLOVA CUKA Súčasťou návštevy bola aj exkurzia do druhej najdlhšej jaskyne Bulharska Orlovej čuky, ku ktorej sm e sa presu­ nuli hneď prvý deň po prí­ chode. Krasová oblasť, kde je aj spomínaná jaskyňa, sa za­ čleňuje do horopisnej sústavy Dunajská tabuľa. Je pre ňu typický tzv. zakrytý kras — vápence a vápnité pieskovce (spodná krieda) sú pokryté hrubými vrstvam i ílov a spraše, následkom čoho sa povr­ chové formy krasu nevyvinu­ li. Osobitosťou územ ia je tiež viac ako 100 km dlhý systém kaňonov riek Černi, Beli a Malki Lom. A si 57-km úsek týchto prekrásnych meandrujúcich kaňonov pre svoju je ­ dinečnosť a vzácne prírodné a kultúrnohistorické pamiatky bol vyhlásený za národný park Rusensky Lom. Samotná jaskyňa leží už mimo chráneného územia ne­ ďaleko dedinky Pepelina. Vchod je v skalnej stene asi 80 m nad dnom kaňonu už spomínanej riečky Černi Lom. Jej vody vytvorili vyše 13 km dlhý labyrint horizontál­ nych chodieb rozložený v troch poschodiach. Sintrových útvarov je v jaskyni veľmi málo a priestory bez výzdoby pôsobia monotónne a dezo­ rientujúco. Hádam aj preto sa tu každoročne usporadúva­ jú preteky v podzemnej orientácii. Postup jaskyňou je pomalý pre mnohé plazivky a úžiny a len málo miest blízko vchodu je takých, že sa človek môže vystrieť. V týchto m iestach funguje pre­ vádzkový okruh pre verej­ nosť. Po 10 hodinovom výkone boli naše kolená a lakte obdraté do tmavobordova, a to sme prešli iba štyri km z možných trinástich. To sme zistili večer, keď bulharskí sprievodcovia vytiahli mapu jaskyne tiež úctyhodných roz­ merov. Špecialistom „plazivkárom“ odporúčam 70 m úži­ nu (podľa mapy sú v jaskyni podobné až 300 m dlhé pla­ zivky). Bulhari ju síce nazý­ vajú honosne „Moskovský bul­ vár“, ale človeku sa pri jej preliezaní mimovoľne tají

RUSE Dunaj

VARNAo,

TROJAN

-a

BURGAS 01

SOFIA

>o PLOVDIV

dych, hlavne vtedy, keď mu steny zvierajú hrudník. Zvlášt­ nosťou jaskyne je pomerne vysoká teplota vzduchu 13— 15 °C a častý výskyt mušiek. Na druhý deň sme si pre­ zreli časť kaňonu od jaskyne až po dedinku Pepelina. Tu nám bulharskí sprievodcovia ukázali niekoľko otvorov v stenách i kaňonu. Sú to tzv. kilia, v skale vysekané obyd­ lia, kdg žili v stredoveku mnísi. 'N a územ í národného parku je ich niekoľko sto, ba dokonca pri dedinke Ivanovoje do skalnej steny vytesali celý kláštor. Táto neobyčajná cirkevná usadlosť, fungujúca i v súčasnosti, je na zozname chránených pamiatok celosve­ tového významu zostavova­ nom organizáciou UNESCO. Našou ďalšou zastávkou bola pevnosť Červeň pri rovno­ m ennej dedine. Pevnosť zalo­ žená v XII. storočí na cípe meandru rieky Černi Lom s rozlohou 65 000 m 2 ohraniču­ jú z troch strán zvislé steny kaňonu. Kedysi bola význam ­ ným hospodárskym a politic­ kým centrom bulharskej dŕ­ žavy. Nadvláda Turkov a zub času však na nej pomaly do­ vršujú dielo skazy. JASKYNIARSKY TÁBOR NA STAREJ PLANINE Asi 20 km južne od Trojanu v strednej časti Starej planiny na tzv. Trojanskej

planine sa nachádza najväčšia prírodná rezervácia Bulhar­ ska Národný park Steneto (2637 ha). Tam smerovalo niekoľko áut s jaskyniarmi z Ruse a Trojanu, ako aj na­ ša plne vyťažená škodovka. Cieľom cesty bol tábor v do­ line Caušev dol v nadmorskej výške 1400 m, vybudovaný blízko hraníc národného par­ ku. Územie NP tvorí kraso­ vá planina s hlavnou vodnou tepnou Cernim Ôsmom, vo vyšších častiach toku navýzaným tiež Kumanica. Vyviera pod najvyšším vrcholom pla­ niny — Levski (2166 m). Rie­ ka vytvorila v sivých a čier­ nych vápencoch a dolomitoch divoký kaňon z planiny ťaž­ ko prístupný pre strmé skal­ né zrázy. Vodnými prítokmi riečky sú občasné potoky Derm enski a spomínaný Čaušev dol. Na území rezervácie re­ gistrujú zatiaľ 26 jaskýň a priepastí. Speleologický vý­ skum je tu len v začiatkoch predovšetkým pre ťažký prí­ stup. Najhlbšia jaskyňa ob­ lasti a zároveň druhá najhlb­ šia v Bulharsku je známa Rajčeva dupka (—382 m). V septembri roku 1972 do nej zostúpili aj členovia SSS. Prá­ ve ju sme navštívili ako prvú v sprievode rusenských jaskyniarov, ktorí potom ostali na jej dne. Mali sa pokúsiť o prienik do nižších častí jas­ kyne, tam, kde sa stráca po­ tôčik tečúci po celej jej dlž67


ke. O nádejnosti týchto prác svedčia farbiace pokusy, kto­ ré potvrdili spojitosf jaskyne s výverom v doline Černeho Osmu. Prevýšenie medzi vcho­ dom a výverom je údajne až 700 m! O Rajčevej dupke je známe, že sa dá prejsf v „pol­ topánkach“. Celá jaskyňa to­ tiž rovnomerne klesá pod uhlom 35—40 ° až na dno, le ­ bo tak sú sklonené vrstvy nerozpustných bridlíc a čier­ nych vápencov, na rozhraní ktorých vznikla. Výnimkou je iba jedna 10 m šachta hneď pri vchode. Nasledujúci deň sme pod­ nikli náročný zostup do m e­ nej známej priepasti Malkata jama (—243 m). Po prvých metroch klasického lezenia nasleduje 18-metrová vodou pekne m odelovaná šachta. Po­ tom prichádza ďalšia 45-metrová šachta a traverz do Veľ­ kého dómu. Výška dómu sa odhaduje na 100 m a pri svet­ le našich karbidiek sa jeho mohutné rozmery dajú skôr tušiť ako vidieť. Odtiaľ nasle­ duje až do hlbky 230 m "veľ­ mi obtiažny zostup. Lezieme medzi skalným i blokmi tvo­ riacimi obrovský zával na dne dómu. Po uvoľnení balvanov z jednej úzkej štrbiny sa do­ stávame na aktívne riečisko. V týchto partiách sa prvý­ krát objavuje nádherná vý­ zdoba. Prechádzame ešte asi 350 m po vodnom toku po si­ fón, kde sa nateraz priepasť končí. Na konci nachádzame iniciálky troch bulharských jaskyniarov, ktorí sa ako je ­ diní dostali až sem, Našu fyzickú kondíciu preverila aj ďalšia celodenná akcia do vodnej jaskyne Kumanica v údolí rovnomennej riečky. Najprv sme absolvo­ vali 700 m zostup od tábora k jaskyni. Nebolo ľahké zísť do údolia, lebo zostúpiť doň z planiny sa dá len na nie­ koľkých miestach. Vchod do jaskyne je situovaný niekoľko metrov pod úrovňou riečky a slúži ako ponor pri väčších prívaloch vody, keď sa nedá do jaskyne zostúpiť (ani z nej vyjsť). Riečka, ktorá sa asi po 80 m stráca v jazierku pod 8-metrovým vodopádom, sa zjavuje v jaskyni ako hučia­ ca riava podobná našej De68

RUSE NÁRODNÝ PARK RUSENSKV LOM

KRASEI

IVANOVO KOŠOV' CHLEBAROVO DVE MOHYLYKj

PEPELINÄľ

2

NÁRODNÝ PARK STENETO

3 & /7 7 Z 7 7 K > ^

'

RAJCEVA/ DUPKA'f / '' ■' TABORx

Y /7 C ///

MALKATA(JAMA

G U ĽA M A T~<2^> DUPKA

< 7 Y %

/.Y y

-

C e f

y

.vr ■ ■

KUMANICA

<» ít' 9 n / KRESLIL: J. THUROCZY

mänovke. Bohatá výzdoba a samotný vodný tok na nás silne zapôsobili. Poniektorí si vzrušené zmysly ochladzovali nedobrovoľným plávaním v ľadovej vode. Počas našej prehliadky časť bulharskej výpravy pracovala v novoob­ javených častiach jaskyne. Zdokumentovali okolo 200 m podzemného riečiska až po vodný sifón, takže jaskyňa má

teraz dĺžku asi 1100 m. Celú akciu viedol podpredseda Bul­ harskej speleologickej federá­ cie A lexej Zalov. Pre krátkosť nášho poby­ tu sme už nestihli plánovaný zostup do Ptičatej dupky. Čas sa nachýlil v náš neprospech a na rad prišla cesta späť do vlasti. Na záver treba pove­ dať, že okrem krásnych zá­ žitkov z jaskýň a bulharskej


prírody boli pre nás veľmi cenné aj nové priateľstvá a družné rozhovory s bulhar­ skými jaskyniarmi. Získali sme nové skúsenosti a inšpi­ ráciu pre prácu doma v na­ šich „tvrdohlavých“ jasky­ niach.

Ja sk y ň a Orlova Cuka, B ulharsko. Foto: J. T huróczy

Prevádzkový o k ru h v jask y n i Orla »va Cuka, B ulharsko. F oto: J. T huróczy

69


PREDSEDNÍCTVO m e d z i n á r o d ­ n e j SPELEOLOGICKEJ ÚNIE ZA­ SADALO V ČESKOSLOVENSKU

V dňoch 3. až 8. apríla 1984 sa usku­ točnilo v Javoŕí pri M aletíne v okrese Šum perk riadne zasadanie predsedníctva M edzinárodnej speleologickej únie. Orga­ nizáciou poverilo predsedníctvo doc. dr. Vladim íra Panoša, CSc., ktorý súčasne vykonáva funkciu viceprezidenta únie. V rovnakom term íne zasadala kom i­ sia Medzinárodnej speleologickej únie (MSU) pre výchovu a uskutočnilo sa sym­ pózium o krase Krkonošsko-jeseníckej sú­ stavy. Priebeh všetkých podujatí organi­ začne aj finančne zabezpečila Česká spele­ ologická spoločnosť. Predsedníctvo MSTJ prerokovalo zá­ važné úlohy. Zmienime sa aspoň o dôle­ žitejších. Členovia súhlasili s odložením 9. medzinárodného speleologického kon­ gresu, ktorý sa uskutoční v júli a auguste roku 1986 v Španielsku, menovali komi­ siu MStJ na valné zhromaždenie nevlád­ nych organizácií kategórií A a B UNES­ CO, doporučili valném u zhromaždeniu vy­ lúčiť Juhoafrickú republiku z členských k rajín MStJ, hodnotili činnosť odborných komisií, schválili zloženie delegácií na riadne podujatie MSÚ v roku 1985 a 1986, prijali kandidátku Kubánskej republiky na organizovanie 10. m edzinárodného spe­ leologického kongresu r. 1989 a predbež­

Z ahraničných účast­ níkov prijali pred­ stavitelia okresu Blansko Foto: J. Hlaváč

nú prihlášku ZSSR na organizovanie kon­ gresu r. 1993. Členovia predsedníctva poďakovali Českej speleologickej spoločnosti za p rija­ tie a zabezpečenie zasadania, Čs. komisii pre spoluprácu s UNESCO a Čs. stálej misii pri UNESCO v Paríži za podporu žiadosti o pridelenie štatútu B Medziná­ rodnej speleologickej únii. Počas rokovania predsedníctva stretli sa jeho členovia s predstavitelm i Česko­ slovenského speleologického koordinačného výboru. Doc. dr. V. Panoš, CSc,. Ing. D. Bílková, Ing. A. Lucinkiewicz, A. Chovan, Ing. M. Janíček, Ing. J. Hlaváč inform o­ vali o činnosti výboru, Českej a Sloven­ skej speleologickej spoločnosti ako aj o práci organizácií, ktoré zabezpečujú pre­ vádzku a ochranu sprístupnených jaskýň. Hovorili spolu o výskum e a prieskum e krasových území, dokum entácii, výchove členov v dobrovoľných organizáciách, pu­ blikačnej činnosti, ochrane krasových ja­ vov, organizovaní význam ných speleolo­ gických podujatí, spolupráci so zahrani­ čím a pod. H lavný príhovor predniesol Ingj A. Lucinkiewicz, vedúci sekretariátu ČSKV, ktorý oboznámil účastníkov stre t­ nutia so štruktúrou čs. speleológie. Zahraniční účastníci navštívili niekto­ ré význam né jaskyne Moravského a Mladečského krasu. JOZEF

h l a v AC


Spoločné stretnutie členov predsedníctva MSÍJ s predstaviteľ­ mi CSKV. Z ľava: Doc. dr. V. Panoš, CSc, dr. J. Glazek (Poľsko), tlm očníč­ ka, dr. D. Ford (Kanada), prof. dr. H. Trim m el (Ra­ kúsko), A. Chovan, prof. dr. F. Habe, (Juhoslávia), Ing. A. Lucinkiewicz. Foto: J. Hlaváč

£

NAJVÄČŠIA JASKYŇA VO VEĽ­ KEJ FATRE

Priepasťový dóm v Suchej jask y n i 1. Foto: P. M rázik

Začiatkom februára 1984 dosiahli jaskyniari oblastnej skupiny Blatnica najväč­ ší úspech v celej svojej doterajšej činnosti. V Suchej jaskyni 1 vo Veľkej F atre ob­

javili prekopaním zahlinenej chodby dlhej 12 m rozsiahle pokračovanie, ktorého dĺž­ ku predbežne odhadujú na 700 m. Objavené priestory m ajú charakter členitých erozívnych chodieb s častými nízkymi a úzkymi odbočkami. V hlavnom ťahu m ajú chodby priem ernú svetlosť 2X2 m. Početné odbočky ešte neboli po­ drobnejšie preskúm ané. Na niektorých m iestach sa nachádza pekná živá kvapľo­ vá výzdoba. Dom inujú najm ä m ohutné pagodovité stalagm ity a sintrové jazierka. Presný rozsah objavených priestorov zatiaľ nie je známy. Ukáže ho ďalší prie­ skum a zameranie. Odhadujem e však, že celková dĺžka jaskyne prekročila 1000 m. Z blatnických jaskyniarov sa na vý­ kopových prácach zúčastnili: M arián Bukovský, Rasťo Dúchaj, Ján Kleskeň, Ivan Mažári, Pavol Kasanický, Ju ra j Vronka, Milan Brandejský, Milan Kapolka, Ivan Oravec a P eter Mrázik. Suchú jaskyňu 1, ktorá sa takto stala najväčšou jaskyňou Veľkej Fatry, ešte roku 1980 uzavreli členovia OS Blatnica. Podrobnejší opis jaskyne spolu s m ap­ kou uverejním e po jej zameraní v niekto­ rom ďalšom čísle Spravodaja. PETER MRÁZIK

71


Če s k ý

kras

8 (1983)

Od začiatku roka 1984 je pre spele­ ologickú verejnosť prístupný ďalší ročník zborníka Český kras. Už tradičné periodi­ kum vydalo v náklade 400 výtlačkov Okresní m useum v Berouné, na adrese ktorého si ho možno i objednať. Cena jedného výtlačku je 17 Kčs. Hlavný článok nadväzuje na výsledky publikované v predchádzajúcom ročníku. Je zostavený zo súboru príspevkov nie­ koľkých autorov a podáva inform ácie z novších, hlavne archeologických výsku­ mov jaskyne č. 1504 v Údolí desu u Srb­ ska (V. M atoušek a kol.). Odborné správy zahŕňajú 11 príspev­ kov s rôznorodou tem atikou, vcelku však orientovanou na kras (Nález kŕesacího kam ínku v tetínské rokli, Medvedí z Menglerovy jeskyné, Hadi Českého krasu a via­ ceré práce venované paleofaune). Ďalej sú tu informácie z činnosti speleologických skupín (Zpráva o výzkum né a prúzkum né činnosti speleologické skupiny Tetín za rok 1982, Nové prostory v Propasti na Čeŕince) a z priebehu podujatia III. Sem inár „Aplikace geofyzikálních m etód pri prúzkum u krasu a ve speleologii“ v Českém krasu. Najbližší ročník má byť v roku 1987. Netradičnej „krasovej“ problem ati­ ke sa venujú dva články (Pseudokrasové jeskyné v granitu u Holešína, Otevŕené dutiny na fluoritovém ložisku Jílové u Déčína).

stratigrafie, pedogeografie, meteorológie, klimatológie, ako aj z náuky o krajine. Encyklopedický štýl a heslovité spraco­ vanie vyznačujúce sa vecnosťou, presnos­ ťou, úspornosťou a jednoduchosťou výra­ zu spolu s vhodným i ilustráciam i umožňu­ jú rýchlu orientáciu v problém och a poj­ moch z rôznych geovedných disciplín. K niha sa iste stane vhodnou príručkou pre neprofesionálnych záujem cov o speleológiu, pretože v nej nájdu i rozsiahle a užitočné inform ácie týkajúce sa veľmi ši­ rokej problem atiky krasu. PAVEL ZENIS

PAVEL ZENIŠ

ENCYKLOPÉDIA ZEME

V edícii Encyklopédie Obzoru vyšla v roku 1983 očakávaná publikácia so šir­ šou prírodovednou tem atikou — Encyklo­ pédia Zeme, ktorú spracoval kolektív au ­ torov (zostavovateľ J. Cinčura). Je určená širokém u okruhu čitateľov. Vo viac ako 5000 heslách, spracovaných populárno n á­ učnou formou, podáva výklad základných poznatkov z fyzickej geografie, všeobec­ nej a dynamickej geológie, geomorfológie, m atem atickej geografie a kartografie, z m ineralógie a kryštalografie, petrografie, vulkanológie i seizmológie, oceanológie aj hydrológie, paleontológie, biogeografie a 72

UZ J£ N A ČA S E , ABY SI NAŠA SKUPINA

SPRA V /L A M

D R U H Ú ZLANOVACIU KLADKU.


s«M?

h tK p y n e p ô j d e m e ,

s

tercho vcam i

na

a k c iu

Jaskyniarsky humor


COÄEPJKAHHE M o a e ij )

ľn a a a n :

ľte ie p

3 p a e .a u :

H ® aH

EeaHqKa

IO :) H ;ie iiH a H —

U I x e < j> a H

r ia B o a

E e ju ia :

ľp a a O H K a a

H pacn

O Tasa:

S K c n e a m p iH

iM a p p e n

J la a K O B H q :

I llx e ^ a it Ila B e ji

T a c jie p :

caM ax

c a M y io

b

llo a n e c n o e —

n e n ie p a

M opoBC Kaa

C a o B a n ic o r o

K paca

nem epa

nem epa

O nxH qecK H H

J K n a e rn

Heaeaa

ra y ô o K a a

M an n a p u K :

r a y B o K y io

C n e a e o ^ o T o r p a ^ jia

M anaapH K :

B aaÄ H M np

c n e a e o jio r H q e c K a a

^ e p x o B a -a b e p a

aoace

I la B O H

'8 4

nem epy

T p e rb a

C H H xpoH H 3axop c

M apa

5Kan

EepH ap

B b iC T a B K a - K O H K y p c

c n e a e o a o rn a e c K O H

$ o ro rp a $ H H

a a e K T p o B c n b in iK H

ir a a o r p e B O M

ľe p H x :

H a b ic K a n a a

fle M a H O B C K o ň

K a p c x o B o ii

o Q a a c ra

a a io x

H O B b ie

pe3yab-

TaTbi r ia a e a

/K e n u m :

M a p o c jia B

M ecTopoacaeH H e

ľ y iia H q

F ycxaB

C ra S p a H H :

M n x a a

3axapoB :

IIo 3 3 H a

í lo 3 e $ > a

ToM am

6 p y m iix a J la 3 a p :

H o im x a H H a

a J ib n iiH H C T C K o r o

H c n o a b 3 0 B a iin e

H obocxh

H

T M a s a -C K a a a

c n e jie o jio r a

KanaTa

re o a o rH q e c K o ro

OpraHHsaiiHOHHbie cooSmaHna H 3 B 6 C IH H

nem epe

b

C nacenne

Ha

KaH aTe

a e x o c a O B a u K o ro

K a p T u p o s a H iia

npoH 3B oacTB a

npH

noHCKax

n o a 3 e M H b ix

Tpem nH

K a n n a b i

H H ljlO p M a iIH a

c n e a e o jio r H H

P E 3 ÍO M E B c x y n H x e jib H a a iija e x

o

caM O M

C x p a ž K O B O K t ix

ro p

o p r a H H 3 a ip H H

oS m ecTB a,

B Kpace.

hobhx

O

H BaH

E eanaK a

H hbkh x

b

x e p e o H b ie h h íí

C

^aeH bi

n o a ro x o B K e

Hy

m.

1358

c o S e p iiiH jia B q e c K o ií 3 a

pem eH H e

n

xoae

Ilo c a e

kom hcchh

H C K jiK jB e H H e M

H cnoaH eH H H .

B xoaa

o t

naeHKH

x o c a o B a im o r o

nponsB oacxB a.

KaH aT

B onpoc

naaaa

b

b

nem epe

b

B b ic x a B o q H b ix

cxaB K a

noa

H aaee Ba, H

ry c x a B

T M a a a - c K a jia

c a e a y iO T

H 3B ecTH a,

n e p B b ie

x e c ra M H

> K e H n iH

M appea

c a o B a iíK o r o

a o ia a

npoxoaH T

m

oxa3aaacb

a p y rn x

p a fío x u

aex,

aapcxa a a io x

K a p c T O B b ix

Ha

B cež

o p r a H H 3 0 B a jr a

c n e a e o jio r a

B xopoň

3a

H3

K o x o p b iô no

h h

-

H B jí e -

TeppnxopH H .

s K c n e a n ií m o b c a -

c o B e p iiiH jiH

nyxem ecTB H e

O xaB a,

p a c c K a 3 b iB a e T

cnycTH B H C b

3apy6eacH oň

o

h

B M ecxe

c o 3 a a iiH io

peayabTaxbi

Ha

napxH eň,

r a y S iiKoxopaa

npoBepKH

noH C Kax

paBH oň Tpem m t

o

M acce

3

b

qeaoBe-

n a a e H n e ). K apcxe

M H H epaaa

ro a e

aaeK-

K aH axoB ae-

aeňcxB H xeabH oe

n o a 3 e M H b ix

b

TexH H -

n o a o rp e B O M .

jn o Ô H x e a b C K O M

aabnH H H C xcK nx

M ecxopoJK aeH H e

npnpoabi

b

c

C H H xpoH H 3axopa

H a rp y 3 K H ,

H H ^opM apyeT

3am nxbi

aaeH aM H

a o a ta

M a re p n a a o B

H M H TH pya

o n n c b iB a e T

a p y r.H M H

o n T H a e c K o ro

a H H a M H q e c tK o ii n p a

c

n o a B e c H o ro

o T e a e c T B e H H b ix

H 3 T O T O B ji e n a a

J la a K O B H q

K a p c ra

o p r a H H 3 a m io H H o r o

c n e a e o a o rH H

o S m e e iB a

oÔ M yH aH poB aH nn,

KapxupoB aH H a lla B o a

,, C n e : ! e o ^ o T o r p a ^ a a “

KapTH H KaM H .

h 3 x o to b h x b

aonoaH eH a

K apnaxax.

M y3ea

T a x a te

ne­

H H $ o p M H p y io x

f le M H H o r a C K o r o

m ecTH aecaTH

B03o6H O BH Xb

( c a o B a iíK n e

Tacaepa,

npoeKToM

n p & a c x a B jía e x

3axapO Ba.

ro p a x

b

C aoBapKO M

b

E eaaa.

c n e a e o a o ro B

c n e a e o a o rH q e c K O M

M a a b ix

c o o ô m e ra n a

hobocxh

ro M O p H C X H q e C K H M H

74

b

c

r e o a o r n q e C K O ix )

M n xa a a

n a B H jib Q H a x

H asB aH H eM

b

)

m

C H ^ona.

m o ík iio

3HaKO M HT

a

q jie n o B

o t k p b it h h

(1 8 6

TepH xopnn

11,

coo6-

TeppHTopHH

n o a ro x o B K y

H H x e p e c H b ie

ra y ô o K H M

G o jie e

Ha

K jiy 6 o B .

C x a p o ra p c K H x

b

o S n je c T B a

r.

Ha

27

A sx o p c x a ib H , a o a x o p P íp a m q acoB r n e c T b q jie H O B 3 K c n e » m a n

Ila B O jia

$ p a tm y 3 C K H x

IIp o B e p K a

qeaoBea

cxaTbe

n e p B o ro

npm epe

H H x e p e c H o ii

o 6 o 3 H á q e ra n e M

3K cneaH pH a

cxaxba

jio > K e

C ra ô p a H H

H c n o jib 3 0 B a iin a

C M a x p iiB a e x c a

- H a e io

H P I1

a

(H a

ao

M aH H apH K

x p o B c n b in iK H , xa

B -2 1

nyS aH K yeT c a M b iM

n o c x e n e ra H o

,H 3

m ).

105

hx

3 p a e a n k

1984

iia n p a B jí e H iia a

yace

4>paH pH n

a B ry c x a

c n e jie o jio r o B

r ip o n a B o u H ic a

H a io a

1298

xeqeH H e

H H TepeC H a

pa3pa6oTaa

Ilix e ^ a H

B

3 K c n e s .n m in

o n e a e o a o rn a e c K o ro

Haaaae

c n e a e o a o rH q fc c K o ro

bo

ra y g H H b i

a K c n e a im m i.

xexH B K H

C Taxbe

E epnap

a o c ra ra H

noabC Koä

nepexoa

oS aacTH

h

ro a y

c n e a e o a o rO B

H e m c K o ro

>KaH

n a c rn

ycaoB H M M

c bo ; ň

o p ra H H 3 a n n H M H pa

c

112

nem epy

M o ij o b c k o íí

b

H ceaeaoB aH H a

aeM aH O BC KH x b

í l : Tep

H 3 b ic K a H H a

nem epai

B b ic x y n a e x

nem epy

1978

b

paôoxax

B

o n e jie o a o r o ® ,

yqacxne

a ry

o th c c th

C n o s a u K o ro

C a iO B a K H H .

H eaeaa

H ccaeaoB aH U H

M jiH H a p H K .

O x K p b ix m e

apyaceoK oô

2 5 -a

npH H aao

n o s B o a H jiH

o p r a H H 3 0 B a H H b ie

naeaM H

r a y S o K y io

nem epy

o

rn e

noaTBepaH XH

M y io b

IU T e ^ a H

p e 3 y jib x a x b i. ace

io 6 n jie a n a a

K O T o p b ie

A jih M a n a x a

c n e a e o a o ro B

M eponpH axH H

H c c a e a o B a T e J ib c K u x h

T axpax,

xaK H M H

B

c n e jie o a o r n q e c K H x

^ e p ro B a -Ä b e p a ,

H O M epa

M e p o r ip íia x a ii

np o xo a n a a

oS aacxH

m epe

ubo&roto

cxaxba

m bccobom

pac-

6 pym ax

B b ic T a B K H - K O H K y p c a

J Iim x o B C K H - M H K y a a m e .

B b i-

e a c e ro n H o . a e a re a b H O C X H

p y ô e a to M .

C a O B a p K o ro

A abM anax

aonoaH en

c n e n e o a o rn q e C K O ro

cxhxbm h

H oae^a

o6m ecTK jiH n a b i

Ho3e$ r.iaBaq


CONTENTS Jozef Hlaváč: A Jubilee Week of Speleologists Reter Erdély: Čertova diera — The Deepest C ave in the Slovák Karst Ivan Belička — Štefan Mlynárik: The M ôcovská Cave Pavol Bella: The Hrádocká Cave Jiŕí Otava: Expedition on the Deepest Cave in the World — Jean Bernard Marcel Lalkovič: Speleophotography ‘84 — Third Year of the Contest in Cave Photography Štefan Mlynárik: An Optical Synchronizer of Electronic Flash Pavel Tásler: A Heated Suspension Bed Vladimír Zikeš — Pavol Herich: Resurvey of the Demänová Karst Yields New Experiences Pavel Zeniš: Brushite Find in the Cave Tmavá Skala Miroslav Hujdič — Tomáš Lázár: Rescue of Spelunker Hanging on a Rope Gustáv Stibrányi: Tests of Mountain Climbing Ropes of Czechoslovak make Michal Zacharov: Use of Geological Mapping in a Search f or Subterranean Hollows Reports and Instructions Speleopoetry of Jozef Klinda Social Notes Item s of Interest from Speleology

ABSTRACT The Editorial Note to the double volume of the Bulletin of the Slovák Speleological Society brings information on a recurring mass event organized by speleologists in Slovakia. In early August, 1984, the 25th Speleological W eek w as held on the territory of Strážov Hills, designed to upgrade the educational štandard of the society’s members at large. The event w as attended by 112 spelunkers from 27 clubs. In the domain of speleological survey, P eter Erdélyi has a report on important discoveries in the cave Čertova diera (Deviľs Hole) which now ranks first among the deepest caves (—186 m) in the Slovák Karst. Details qp new discoveries in Môcovská Cave in the hills Sta­ ré Hory are given by Ivan Belička and Štefan Mlynárik. A resurvey of a part of the impor­ tant terrain in the Demänová Karst in the Low Tatras where organized surveys have been going on f or over 60 years now, has yiejded interesting results. The discovery of the Cave 11 and of further karst formations has spurred the determination of spelunkers in the Demä­ nová Región to vestore- gradually their activities on the entire territory. The same reasons have also stim ulated Pavel Bella’s papeŕ on Hrádocká Cave. Members of the counterpart organization on the Czech Speleological Society undertook an expedition to the deepest cave in the world — that of Jean Bernard (Slovák speleologists had visited this cave in 1978 and reached the depth of 1298 m). The author Dr. Jiŕí Otava here describes the preparatory work an the expedition alone during w hich six of the mem­ bers, staying underground for 105 hours, descended to the depth of 1358 meters. After a Polish expedition, they were the second foreign group to have made the passage from the entrance B-21 to the first siphon. As faras the techniques are concerned, pride of plače goes to Pavel Tásler’s páper who, in cooperation w ith the members of Technical Committee, has advanced the idea of French speleologists to develop a heated suspension bed (a hammock). With the exception of NRC-foils, the bed m y be constructed in ameteur manner of material available in our country. Štefan Mlynárik submits a scheme of an optical synchronizer for electronic flash and Gustáv Stibrá­ nyi publishes first results of the tests of m ountain clim bing ropes of Czechoslovak make. The testing is supplemented by dynamic trials w ith a dummy of a spelunker representing the m an’s weight. The use of geological mapping in a search for underground hollows in karst terrains is dealt with by Michal Zacharov. Pavol Zeniš describes the finding of brushite in the cave Tmavá skala in the Lesser Carpathians, Marcel Lalkovič briefs on the 3rd year of a competitive exhibition Speleophotography ’84 which is held annually in the exhibition halls of the Museum of the Slovák Karst and Náture Protection at Liptovský Mikuláš. Then follow reports on the activities of the Slovák Speleological Society, social notes, items of interest from speleology in our homecountry and abroad. The Bulletin is concluded w ith a poém of speleopoetry of Jozef Klinda and „spelunking cartoons“. Jozef Hlaváč

75


Spravodaj sss 1984 2 3  
Spravodaj sss 1984 2 3  
Advertisement