Page 1

SPRAVODAJ

SLOVENSKEJ SP E L E O L O G IC K E J S P O L O Č N O S T I —

4

1983 ------


SPELEO FOTO G RA FIA N a p rie k to m u , že s u s k u to č n e n ím sú ť a ž e S p e le o fo to g ra fia ’83 bolo n e m á lo s ta ­ r o s tí a d e f in itív n e in fo rm á c ie o je j r e a liz á c ii d o sta li a u to ri až z a č ia tk o m je se n e , p rih lá s ilo sa do n e j v te r m ín e 21 a u to ro v so 113 p rá c a m i. Z to h o je z re jm é , že a u ­ to r i sa n a d r u h ý ro č n ík te jto sú ťa ž e p r ip r a v o v a li u ž sk ô r. H oci to h o ro č n á k o le k c ia sú ť a ž n ý c h p rá c n e v y n ik a la n a d b e ž n ý p r ie m e r , m ožno p o v ed ať, že v ä č šin a v y s ta ­ v e n ý c h s n ím o k m a la so líd n u , p r e d o v š e tk ý m te c h n ic k ú ú ro v e ň . T e d a aj n a S lo­ v e n s k u sú u ž s p e le o fo to g ra fis ti s c h o p n í s u v e r é n n e z v lá d n u ť te c h n ic k ú ú ro v e ň i o b ra z o v ú s tr á n k u sv o jic h z á b e ro v . P r i re a liz á c ii z á b e ro v v p ro s tre d í n á m b líz ­ k o m je p o tr e b n á v y so k á zn alo sť o d b o rn e j p ro b le m a tik y . Casť a u to r o v u k á z a la , že fo to g ra fic k é ja v y h lb š ie p r e š tu d o v a la a le b o k o n z u lto v a la s o d b o rn ík m i. Z a č ie rn o b ie ly m i z á b e rm i sa ú p ln e s t r a t i l a fa re b n á fo to g ra fia , n e o d m y slite ľ ­ n á súčasť ta k ý c h to sú ťaží. V o sv e to v o m tr e n d e p r e v a ž u je fa re b n á fo to g ra fia , u n á s ak o sa zd á, je to n a o p a k . B olo b y d o b ré v e n o v a ť v ä č š iu p o z o rn o sť aj to m u to s m e ­ ru , k to r ý p o s k y tu je n e o b m e d z e n é m o ž n o s ti p rá v e v sp eleo ló g ii. T a k isto b u d e p o ­ tre b n é , a b y sa a u t o r i z a m e ra li n a r e p o rtá ž s p ra c o v a n ú n a v y šše j a k o le n d o k u m e n ­ ta č n e j ú ro v n i. P r e d o v š e tk ý m p ô jd e o to , z a c h y tiť ú silie n a š ic h ja s k y n ia r o v v p r e ­ k o n á v a n í n e p o z n a n é h o a p re d s ta v iť h o š iro k e j v e re jn o s ti. S m e p re s v e d č e n í, že S p e le o fo to g ra fia z o sta n e i v ď alšíc h ro k o c h p ríť a ž liv o u sú ťa ž o u p r e v š e tk ý c h n a d še n c o v . T e ší n á s z á u je m , a k ý o sú ťa ž p r e ja v ili aj p r ia te lia z Č SR . V e rím e , že n a š a s p o lu p rá c a s a e š te p r e h ĺb i — tý m sk ô r, že sú ťa ž je je d in o u to h to d r u h u v Č es­ k o slo v e n sk u . A k o ta k á m á za cieľ i v ď a lšíc h ro k o c h p o d n e c o v a ť re a liz á c iu sn ím o k , k to r é p r i v š e tk e j s k ro m n o s ti a m a té rs k e j tv o r b y b u d ú n e s p o r n ý m p rín o s o m v z o b ra ­ z e n í v še tk é h o , čo p o s k y tu je p e s tr á p a le ta n a š e j je d in e č n e j č in n o sti.

Miroslav Eliáš

AfZEUM SlOYEt'SKÉHO KSJiSJ


SPRAVODAJ

4 /1 9 8 3

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XIV. ročník

Adresa redakcie: S lo v e n sk á sp e le o lo g ic k á sp oločnosť Š k o lsk á 4, L ip to v s k ý M ik u lá š

Redakčná rada: P h D r. J u r a j B á rta , CSc., In g . M ik u lá š E rd ô s, R N D r. Ľ u d o v ít G a á l, P h M r. Š te fa n R o d a, In g . J á n S la n č ík , G u s tá v S tib rá n y i V ý k o n n ý r e d a k to r : Ing. J o z e f H la v á č Z o d p o v e d n ý r e d a k to r : A lfo n z C h o v a n T e c h n ic k á re d a k c ia : B a rb o ra B u z á k o v á

OBSAH G ustáv Š T I B R A N Ý I: 0 Vápenná jaskyňa

/3

Jaroslav K O Š T Ä L: % Expedícia Tennengebirge

9

Zdenko H O C H M U T H : ® Jaskyniar v zim e

23

Stanislav P A V L A R C l K : 9 Použitie geologických metód pri m apovaní jaskýň

/32

Q M iroslav Eliáš: Speleofotografia 1/ % Ľudovít Gaál — P avel Ženiš: Hydrotermálna jaskyňa v Cserszegtomaji /6 / % Jozef Hlaváč: Správa o činnosti SSS za rok 1983 /15/ $ Marcel Lalkovič: II. konferencia dokum entácie krasu a jaskýň /27/ 0 Viera Tereková: M ožnosti zjednotenia systém u dokum entácie hydrologických a hvdrogeochem ických prvkov /28/ # Peter Mrázik: Jaskynný systém Javorina — Medvedia jaskyňa /36/ £ Vladim ír N osko — Jozef Lane: M ožnosti použitia g eo fy ­ zikálnych metód pri prieskum e krasových oblastí ,39/ 0 Zdenko H ochm uth — P e­ ter Mrázik: Skúsenosti s používaním nového čelového karbidového osvetlenia /42/ 9 Organizačné správy /46/ # Z aujím avosti zo speleológie /4 7 / % Spoločenské správy /S I/ 1. s tr a n a : Z im n á a k c ia do ja s k y n e Z ad n ý ú plaz v Č e rv en ý ch S vin ice (2301 m n. m.) 2. s tr a n a : J a s k y ň a B ru n e c k e r v p o h o rí T en n en g eb irg e , R a k ú sk o 3. s tr a n a : S o v ie tsk i ja s k y n ia ri sim u lu jú z á c h ra n u vo v e rtik á le 4. s tr a n a : E x c e n tric k é fo rm y k a lc itu v n o v o o b ja v e n ý c h č a stia c h

v rc h o c h . V po zad í h re b e ň V y so k ý ch T a tie r s m asívom F o to : z . H o ch m u th F o to : V. M ikula s p oužitím m o d ifik o v a n é h o VASM AR-u. F o to : P . V ozárik K rá sn o h o rsk e j ja s k y n e , S lo v en sk ý k ra s. F o to : M. H u jd ič

Vo Vydavateľstve OSVETA n. p. M artin vydalo Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody, Liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných informácií pre spolupracovníkov v náklade 1000 kusov. Vytlačili Tlačiarne SNP n. p., závod Liptovský Mikuláš.


VÝ SK U M

G u s t á v Stibrá nyi

PRIESKUM

V ápenná jaskyňa v Slovenskom krase Na lokalite V ápenná vyv ieračk a sm e začali pracovať v ro k u 1981. V ja n u á ri a feb ru ári sm e sa n a niekoľ­ kých akciách zam erali na p ren ik n u tie úžinou v D olnej váp en n ej jaskyni. Ú žinou sme aj p renikli, zastavil nás však beznádejný zával, a ta k sme tú to lo k alitu na ja r opustili. Už vtedy sm e si neďaleko, asi 15 m etrov od D olnej v á­ pennej jaskyne všim li zvlášt­ ny n ázn ak žľabu, akoby vý­ moľ. U važovali sme, že pod stenou, kde sa žľab začína, na m ieste, kde sa rýchlo topí sneh, začnem e kopat. K te j­ to m yšlienke sm e sa vrátili až v m arci 1983. P ri obchôdz­ ke rozvodnených vyvieračiek Slovenského k rasu sme sa rozhodli, že vykopem e šach ­ tu pod skalnou stenou v su ­ tine. N ačrtli sm e si situáciu v m ieste V ápennej vyvieračky a vyšlo nám , že šachta by m ala mať h ĺbku 10, m ax im ál­ ne 12 m etrov, aby sm e sa dostali na úroveň trav ertín o v . N a dosiahnutie tejto hlbky sm e p lánovali zorganizovať n ajv iac 4 rozsiahle dvojdňo­ vé kopáčske akcie s tým , že ak dovtedy nenarazím e na priestory, lokalitu opustím e. P red stav y sa začali kon­ kretizovať s blížiacim sa tro j­ dňovým voľnom, súvisiacim so sviatkom O slobodenia, 9. m ájom . Ráno 7. 5. 1983 vy­ razila k V ápennej vyvieračke, k to rá sa nachádza v rov­ nom ennej doline asi 1,5 km SZ od obce H rušov, osem ­ členná sku p in a v zložení G abriel Bugár, P ete r Erdélyi, L adislav Fecsu, R óbert Komjá ti, A rpád P etrík , E rvín P etrík , G ustáv S tibrányi a Igor Tar.

V yvieračka leží vo veľmi peknom a príjem nom p ro stre­ dí, z troch strá n obkolesená akoby sklaným am fiteátro m južného svahu Silickej p la n i­ ny. Stály výver v m inulosti

V stu p n á priep asť ja sk y n e .

zachytený do vodovodnej sie­ te je v trav ertín o ch niekoľko m etrov nad dnom doliny. V čase zvýšeného vodného sta ­ vu však voda vyráža n a po­ vrch až o 60 m etrov vyššie,

F o to : a u to r

3


nad najvyšším výskytom tr a ­ vertínov. A j v ten deň v y rá­ žali n a povrch 20 m pod m iestom , kde sme začali p ra ­ covať 3 potôčiky a s hlasitým zurčaním vyrezávali ostré žľa­ by do m razom narušeného trav e rtín u . Rozdelili sme sa do troch skupín (kopáčska, chystanie d rev a a približovanie dreva), ktoré sa pri p ráci striedali. K rátko predpoludním sm e sa dostali do m alého priestoru, odkiaľ p adali kam ene nižšie.

V ý razn o u ero zlv n o u jité o k n o

4

Popoludní, po dokončení d re ­ venej výstuže dvojm etrovej šachty a po odstrán en í n ie­ koľkých skál, sm e pren ik li do desaťm etrovej priepasti. Na je j dne, hoci dosť členitom , sa nám nepodarilo nájsť po­ kračovanie. Do rozsiahlejších priestorov jaskyne sm e sa do­ stali cez m alý otvor z balk ó ­ n a v h o rn ej tre tin e priepasti. Toto najvyššie poschodie V ápennej jaskyne vzniklo na šikm ej pukline. Ja v í síce znám ky riečnej erózie, no a k ­

čin n o sťo u v o d y v zn ik o l z a u jím a v ý ú tv a r — T roF o to : a u to r

tív n y tok už tieto m iesta d áv ­ no opustil, tak že strop je ta k ­ m er súvisle pokrytý m iesta­ mi až snehobielou výzdobou z plastických sintrov. P u k linovité p riesto ry (L abyrint) sú veľmi spletité. M iestam i sa v yskytujú n ad sebou až tri horizonty. P a tria k odtokovej v etve jask y n e a p ri vysokých vodných stavoch sú p rav id e l­ ne zaplavované a v n a jn iž ­ ších m iestach zan ášan é ílovitým i u sadeninam i. Tzv. Zahlinenou chodbou sm e p ren ik li n a ak tív n e riečisko, k to ré sa nachádza 15 m etrov pod vchodom do jaskyne. Je vy­ v in u té n a poruchovej línii SSZ — JJV . V postupe nás zastavil p rítokový siľón, k to ­ rého strop klesá pod hlad in u sm erom n a JZ. P re d sifónom sú vy v in u té n ajv äčšie p riesto ­ ry. D osahujú výšku až 10 m e t­ rov a ich steny sú tv aro v an é výrazným i erozívnym i fo rm a­ mi. V m ieste, kde riečisko za­ čína klesať do odtokovej v e t­ vy si p rerazilo cestu skalným blokom a vytvorilo tri otvory ležiace nad sebou, kto ré sme nazvali T ro jité okno. O dtoko­ vá v etv a riečisk a klesá s tr ­ mou chodbou sm erom n a JZ až do odtokového sifónu, k to ­ rý je o 6,5 m e tra nižšie pod prítokovým sifónom . Na dne chodby riečisko vytvorilo p ek ­ né sin tro v é hrád ze s ja z ie r­ kam i. O knom v S stene H lin e­ nej chodby sm e sa dostali do strm o klesajúceho puklinovitého p riesto ru , ukončeného vodnou hladinou. A j keď vo­ da bola číročistá, nedosvietili sm e sa n a dno tohto Ja ze ra za oknom . Jeho h la d in a sa n achádza 7,5 m pod hladinou prítokového sifónu, čo svedčí o tom, že p a trí do odtokovej vetvy jaskyne. V nádeji, že sa n ám po­ d a rí prekonať prítokový si­ fón, sm e v dňoch 2. a 3. 7. 1983 zorganizovali potápačskú akciu pod vedením Jozefa K ucharoviča a Ing. A leša T urzáka. P rv ý deň J. K ucharovič zostúpil v sifóne do h ĺbky 24 m etro v : v tejto hĺbke zatope­ n á chodba m ení sm er a ďa­ lej je p re človeka n e p rie ­ chodná. Po tom to zostupe sa


p rítokový sifón vo V ápennej jaskyni stal n ajh lb ším sifó­ nom v Slovenskom krase. Na d ru h ý deň sa J. K ucharovič pokúsil o p rien ik v jazere za oknom. A ni p ri piatom pono­ ren í nenašiel pokračovanie. Dosiahol však h lbku 20,5 m etra. O krem rekordného sifónu a T ro jitého okna sú zvlášt­ nosťou jaskyne a j sedim enty podzem ného riečiska. D robnozrn n é piesčité usadeniny až v jed n ej objem ovej tretin e o b sah u jú rudy m agnetických

kovov, ď alej vysoké p ercen ­ tá krem eňa, fylitov, sľudy a iných m inerálov, ktorých vý­ skyt v tejto oblasti S loven­ ského k rasu je dosť nezvyčaj­ ný. V ápennú jaskyňu sm e týž­ deň po objave uzavreli p ev ­ ným i oceľovými m režam i, aby sm e ta k zabránili vn ik n u tiu nepovolaných návštevníkov, k torým okrem iného hrozí hneď pri vchode pád do desaťm etrovej priepasti. Po potápačskom p riesk u ­ me, dokončení m apovacích

p rác a fotodokum entácie sme lokalitu opustili. Nie však n a ­ trvalo. P lán u jem e pomocou potápačov upevniť v n ajn iž­ šom m ieste prítokového sifó­ nu výkonné ponorné čerp ad ­ lo a vodu s ílovitým kalom prečerpávať do Ja ze ra za ok­ nom. E lektrickú energiu chce­ me získať z agregátu, ktorý možno pristaviť 50 m od vcho­ du do jaskyne. Dúfame, že sa n ám p oda­ rí objaviť pokračovanie V á­ p en n ej jaskyne.

V Á P E N N Á * JASKYŇA PR ÍT O K O V Ý S IF Ó N

SLOVENSKÝ

KRAS


Ľ u d ov ít Gaál - Pavel Ž e n i š

H y d ro te rm á ín a jaskyňa v Cserszegtom aji K aždoročným o ficiá ln ym p o d u ja tím M aďarskej spoločnosti pre v ý s k u m krasu a ja sk ý ň (M K B T ) je tzv. p u to v n á schôdza (V ándorgúlés), ktorá je obdobou ja sk y n ia r­ skeho týžd ň a S S S . Počas troch dní sa já skyn ia ri ob o zn a m u jú s n a jn o vším i v ýsled ­ k a m i činnosti je d n o tliv ý c h sk u p ín a spo­ zn á v a jú v žd y nové krasové ú zem ia a ja s­ kyne. N eoddeliteľou súčasťou stre tn u tí sú ja skyn ia rske súťaže, kd e m a jú jed n o tlivé d ru žstvá m ožnosť o veriť si svoje teoretic­ ké a p ra ktické vedom osti. N a 28. ročn ík u puto v n ej schôdze MKBT, k to rá sa k onala v dňoch 17. 6. až 19. 6. 1983 n a ju h o záp ad n o m o k ra ji B a­ latonu, neď aleko m esta K eszthely, sa zú­ častnili i p ia ti členovia OS R im avská So­ bota (L. Benedek, K. Ď určík, J. Gaál, Ľ. Gaál, P. Ženiš). C entrom pozornosti okolo 200 účastník o v bola doposiaľ m álo znám a CSERSZEGTOMAJI-KUTBARLANG p o d ľa J. K á rp á ta ,

/— ' —

Budape

\.

Ke sz th el y

ja sk y ň a C serszegtom aj, k to rá v y n ik á svoj­ rázn o u m orfológiou priesto ro v a nezvyčaj­ ným i genetickým i vlastnosťam i, čím sa v y ­ m y k á z rám ca doteraz znám ych ja sk ý ň a p ráv om si zaslu h u je pozornosť ja sk y n ia r­ skej verejnosti. S kutočne k u rió z n y bol

(MĽR)

1982

vchod

podorys

6


spôsob o b jav en ia jask y n e, k to rá n ev y ú sťuje n a p o v rch p riro d zen ý m otvorom . Na podzem né voľné p rie sto ry sa n arazilo n á ­ hodou p ri k o p an í stu d n e v h ĺb k e 50 m n eď aleko obce C serszegtom aj p ri K eszthelyi (odtiaľ i pom enovanie ja sk y n e C sersz e g to m a ji-k ú tb a rlan g — S tu d ň o v á ja sk y ­ ň a p r i C serszegtom aj i) v ro k u 1930. N á­ sledne bolo p re sk ú m an ý ch a opísaných p r ­ vý ch 150 m chodieb. Ď alším p rieskum om v rokoch 1965— 1966 v zrástla dĺžka ja sk y ­ n e n a 800 m. P rev ažn á časť p rie sto ru však bola o b jav en á až v rokoch 1980— 1982 s k u ­ p inam i A lba R egia a A cheron pod v ed e­ n ím J. K á rp á ta , k to rý ja sk y ň u i p o d ro b ­ n e zam eral (J. K á rp á t 1981, 1982). L aby­ r in t ta k m e r h o rizo n táln y ch a suchých pod­ zem ných p riesto ro v n a pom ern e m alej plo­ che dosahuje celkovú d ĺžk u 2 km . C hod­ b y sú väčšinou ú zk e (0,5— 1 m) a nízke (0,4— 1,5 m), väčšie p riesto ry (s m ax. v ýš­ kou 13 m) sa v y tv o rili ib a lo k áln e m ech a­ n ickým o p ad áv an ím n adložných hornín. Z aujím avosťou ja sk y n e sú časté „ stĺp y “ a zo stro p u visiace „jazy k o v ité“ ú tv a ry h rú b k y 1—2 m . N ejde v šak o sin tre, ale o tv rd é k re m ité pieskovce, k to ré tv o ria stro p i ste n y jask y n e. S am o tn á ja sk y ň a však bola v y tv o re n á v podloží pieskovcov — v dolom itoch. V ysvetlenie genézy podzem ných p rie­ sto ro v p o sk y tu je p ráca F. Szentesa (1946) a J. K á rp á ta (1982). Ja sk y ň a je situ o v an á v podpovrchových častiach K eszthelyského pohoria v m asívnych n o rických (vrch­ n ý trias) dolom itoch (tzv. h lav n ý ch dolo­

m itoch), k to ré sú súčasťou pokračovania juhoalps'kej príkrovovej štru k tú ry . Tieto dolom ity boli pravdepodobne už od tria su až do pliocénu súčasťou súše a vystavené denudácii a v tropidkej klím e krasovém u zv etrávaniu. Do tohto obdobia sp adá i vznik bau x ito v p ri B alatone, k toré sa n a ­ chádzajú neď aleko od opisovanej lokality. V pliocéne sa n a pom erne zarovnaný, no k rasovým i procesm i detailne m odelovaný p ovrch začali usadzovať pieskovce, k to ré v y p ĺň a li všetk y nerovnosti. V znik pod­ zem ných d u tín je sp ätý s hy d ro term áln o u činnosťou n a konci pliocénu. H y d ro term y v ystupovali po p u klinách a tektonických p oruchách dolom itového kom plexu až po nadložné k re m ité pieskovce, k to ré b o h p re ­ m enené n a k o m paktné krem ence. Tieto pl­ nili fu nkciu prirodzenej bariéry, n a sty k u k torej dochádzalo k rozloženiu dolom itov n a dolom itovú m účku a k vzniku voľných priestorov. V jask y n i v lastn e vidieť h y d ro te rm á ln e v y p reparované pozitívne form y z pieskovca (ich n a jm a rk a n tn e jším p re d ­ staviteľom sú spom ínané stĺpy), k to ré ko­ pírovali pliocónny k ra so v ý povrch dolo­ m itov. Ď alšou zaujím avosťou jask y n e je n e ­ tra d ič n á se k u n d á rn a m in e rá ln a v ý p lň ; k la ­ sické (kalcitové) sin tre sa tu n ev y skytujú. N ajrozšírenejším m inerálom je sadrovec stlpčekovitého až vlák n itéh o h a b itu su s dĺžkou n a jč a ste jšie do 1 cm (zriedkavo i viac), zoskupený do paraleln ý ch sp reh ý b aných agregátov, tabuliek, zhlukov a jem ných kryštalických k ô r narasten ý ch

V ýplň ja s k y n e tv o ria aj sa d ro v c e z o sk u p e n é do a g ­ reg á to v F o to : Ľ. G aál

7


ta k m e r všade n a horninách. V pekných ukážkach sa nach ád za i v h lin itej v ýplni jaskyne. Je číry, jem n e zakalený, príp. od cudzorodých p rím esí až okrových tónov. Jeh o vznik súvisí so zv etráv an ím p y ritu , k to rý sa n achádza v nadložných sedim entárn y ch h orninách. T vo rb u tohoto síra n u m ožno zreteľne pozorovať i v súčasnosti keď jeho kryštalizačn o u silou dochádza k m echanickém u odlupovaniu lam ín h o rn iny, vrstvičiek b la ta zo stien jask y n e a pod V hlbších úsekoch jasky n e (V ýchodný la­ b y rin t — K eleti-lab irin tu s, M odročervená v etv a K ék-vôrôs-ág) boli pozorované se k u n d á rn e sýtočervené šk v rn ité p o vlaky

s m o d rastý m lem om , k to ré odpovedajú podľa o d borného v y ja d re n ia S ándora K rau sa h e m a titu a h y d ro h e m a titu . Tiež sa tu u v ád zajú aj väčšie plochy k ô r čier­ n ych m angánových v y zrážanín (bližšie n e ­ identifikované) i lim onit. Ú daje O1 vý sk y te b a ry tu z rolku 1965 neboli p o tv rd en é (J K á rp á t, 1982). Z našich predbežných výsledkov la­ b o rató rn eh o sp raco v an ia prineseného m am °2no usudzovať n a prítom nosť ďalšieho, doposiaľ v te jto ja sk y n i n eo p í­ saného m inerálu, k to rý bude n á p lň o u sa ­ m ostatného príspevku.

L IT E R A T Ú R A : K A R PA T j ’ O T ir n q i " SZENTES, F.,

8

Íqs? a rC^ ľ Zíf Í t0 m al 1i k u t b a r la n g- M a g y a ro rsz á g b a r la n g té rk é p i 1. (MKBT) t C se rsz e g to m a ii-k u tb a rla n g . K a r s z t és B a rla n g (BÚ dapest) i s 35-40 1946: A k e n k o v a n d e lô fo rd u lá s a i a K es zth ely i-h e g y sé g b e n . M a n u sk rip t ’

iqíV.


.M mi I

m]m nim Vv.":-'--'

í% - .

t r

SPRÁVY

Jaroslav Košťál

■*■

Expedícia TEN N EN G EBIRG E ’83 Ž elaním každého speleológa je robiť speleologický p riesk u m vo význam ných kraso v ý ch o b lastiach sveta. Č lenovia Slo­ venskej speleologickej spoločnosti už v iac­ k rá t nav štív ili k rasové oblasti R akúska. T ieto v ý p ra v y boli p rev ažn e ex k u rzn éh o c h a ra k te ru . M edzi n ajv ia c n av štev o v an é zahraničn ý m i v ý p ra v a m i p a tria pohoria T ennengebirge a H agenbirge. O bidve po­ h o ria sú p lan in o v itéh o c h a ra k te ru . Od se­ ba sú rozdelené kaňonom Salzach. R ak ú s­ k i speleológovia požiadali o blastnú sk u p i­ n u T renčín o v y k o n an ie speleopotápačského p rie sk u m u R iesensiphonu (obrovský si­ fón) v ja sk y n i B ru n n eck er v pohorí T en ­ nengebirge. Je to v ý v ero v á jask y ň a, k to rá hydrologický súvisí s vyššie položeným systém om Ju n g e -B a b a sčhacht — P la tte neck E is-H ôhle — B erg er H ôhle — B ierloch s n a jv y šším položeným vchodom 1876 m n. m. P rek o n an ím O brovského sifónu b y celý ja sk y n n ý sy stém dosiahol dĺžku cca 30 k m a h lb k u 1361 m etrov. Po predch ád zajú cej korešpondencii s ra k ú sk y m i speleológm i kom isia p re štu d ij­ né a vedecké sty k y so zah ran ičím p ri p re d ­ sedníctve SSS povolila zorganizovať o b ­ lastn ej sk u p in e T renčín speleopotápačskú expedíciu s cieľom vykonať p o tápačský priesk u m O brovského sifó n u B runnecker. V p ríp ra v e sa v y k o n a li 4 k o n tro ln é akcie v jaskyn iach Č achtickej, M ŕtv y ch n eto p ie­ rov, B rázd a a K rásn o h o rsk á, k d e sa sle­ dovala p ripravenosť jed n o tliv ý ch členov. V yrobili sa lezecké d o p ln k y v ý stro ja a v ý ­ zbroje, u je d n o tila sa tech n ik a lezenia, v y ­ ro b ili sa p re p o tápačov cievky p re zna­ čenú vod iacu šn ú ru , osvetlenie do vody, ú p ra v a potápačsk ý ch p rístro jo v n a tra n s ­ p ort, zabezpečenie a doplnenie o statn ej po­ tápačskej v ý z b ro je a v ý stro ja p o tre b n é h o n a p riesk u m O brovského sifó n u v ja sk y n i B runneck er. V p ríp ra v n o m období sa zá­ ujem com ro b ili kondičné testy, h odnotil

sa ich k o m plexný zd rav o tn ý stav. T raja členovia sa v ý p ra v y vzdali. Zostalo 12 čle­ nov, k to rí splnili podm ienky príp rav y . Vý­ p ra v y sa zúčastnil aj le k á r — chirurg. Z oblastnej sk u p in y T renčín: Já n Šťastný, speleológ, vedúci expedície, M UDr. Já n Pavlovič, speleológ, lek ár, Ing. V ladim ír M elkovič, tlm očník, tajom ník, Ja ro sla v Košťál, speleopotápač, vedúci po­ tápač, P avel M arek, speleopotápač, hospo­ dár, L adislav S teininger, speleopotápač, k am eram an, J á n Zaťko, speleológ; ob lastn á sk u p in a C achtice: P e te r Z ám ečník st., speleológ, vodič, M ichal D vor­ ský, speleológ; oblastná sk u p in a D olný K u b ín : V la­ dislav M ikula, speleológ, vedúci tra n sp o rt, d ru ž stv a ; oblastná sk u p in a Brezno: M ilan Štéc, speleológ; oblastná sk u p in a B anská B ystrica: Já n Kormansiký, speleológ, vodič. P re p ra v u zabezpečili dve m otorové vozidlá: sk riň o v á A via 30 a m ikrobus Š 1203. A kcia dostala názov T ennengebirge ’83. D ňa 20. IX. 1983 z B anskej B ystrice odchádza vozidlo A via 30 s K orm anským cez B rezno — D olný K ubín do T renčína. C estou berie Štéca a M ikulu s časťou m a ­ teriálu. V T renčíne preb ieh a balenie osob­ n ý c h vecí a m a te riá lu v ý p ra v y do p re p ra ­ v iek z um elej hm o ty pod dozorom p ra ­ covníka colnej sp rá v y a n a k la d a jú do Avie. P ríp ra v n é p ráce p re b ie h a jú d o n e­ skorých večerných hodín. R áno 21. IX. p ri­ ch ádzajú o statn í členovia výpravy. Dopo­ lu d n ia je všetok m a te riá l naložený n a e x ­ pedičné vozidlá. Po poslednej ko n tro le vo­ zidiel odchádzam e od skladových p riesto ­ ro v OS T renčín p red hotel T atra, k d e bol sláv n o stn ý obed. Tu sa s účastníkm i v ý p ra ­ v y v m ene SSS rozlúčil jej ta jo m n ík Ing. Jozef H laváč. Po obede v ý p ra v a odchádza 9


z T renčína do Č eských B udéjovíc. V ečer zastavujem e n a p arkovisku, kde p ren o cu ­ jem e. 22. IX. ro b ím e posledné n á k u p y a n a ­ poludnie prech ád zam e čs. h ra n ic u v Dol­ n om D voŕišti. P o k raču jem e cez Linz — Wels do Salzburgu, tu sa u b y tu je m e v h o ­ teli T raube. N adväzujem e telefonický sty k so zástupcom krajinského' zväzu ja sk y n ia rov v Salzburgu. N a v ečeru v reštau rácii prichádza p rezid en t jask y n iarsk eh o zväzu H a m B aum g artlin g er, k to rý n ás srdečne privítal. Po v ečeri p rišli ďalší speleológovia s tajom n íčk o u H elgou Eggerovou. Dis­ k u tu je m e o m ožnostiach speleologického a speleopotápačského p riesk u m u v pohorí T ennengebirge. V šeobecne nás in fo rm u jú o súčasnej situ ácii v ra k ú sk e j speleológii. D ozvedám e sa, že ich sn ah o u je zabrániť živelném u speleologickém u p rie sk u m u za­ h ran ičn ý m i v ý p ra v a m i v ich krasových oblastiach. N iek to rí aj znám i ja sk y n ia ri m a jú dokonca zak ázaný v stu p do k raso ­ vých oblastí. P reb erám e situ áciu v p o tá ­ pačskom p riesk u m e O brovského sifónu v ja sk y n i B runnecker. U pozorňujú n ás n a nebezpečie zatáp an ia jaskyne. P ožaduje­ m e dokum en tačn ý m a te riá l systém u ja s­ ky n e a jej hydrologický režim . R án o p ri­ chádza do hotela arc h iv á r A usobský, s k to rý m odchádzam e do k lu b u n a ul. B iirg erspitalplatz, k d e n á m p red k lad á m ap y jaskyne. Po niekoľkohodinovej diskusii získavam e p o tre b n ý d o k u m en tačn ý m ate­ riá l v m ierk e 1 :500. Po obede je voľný program . Casť sk u p in y absolvuje n á v štev u h ra d u a časť sa v e n u je n á k u p u m a te riá lu v speleopredajni.

D ňa 24. IX. po ra ň a jk á c h balím e a od­ chádzam e z hotela T raube. S prevádza nás tajo m n íčk a skupiny, k to rá n á m zabezpe­ ču je nap ln en ie potápačských p rístro jo v stlačeným vzduchom . S tre tá v a m e tu aj sk u p in u poľských jask y n iaro v . P otom od­ chádzam e do G óllingu a Pasluegu, kde n a lú k e neď aleko vchodu do ja sk y n e B ru n ­ n ec k e r zakladám e sta n o v ý tábor. Z Avie sa stá v a k u ch y ň a a p rie sto r p re vyh o d ­ nocovanie a ria d e n ie celej akcie. Po v e­ čeri sp resň u jem e p ro g ra m činnosti n a n a ­ sledujúci deň. P re b e rá m e v še tk y zhrom až­ dené p o zn atk y o ja sk y n i a do siah n u tý ch výsledkoch v O brovskom sifóne. R ákúšan ia n e m a jú n ija k ú do k u m en táciu zo si­ fónu. Podľa in form ácií vedúceho speleo­ logického v ý sk u m u W altera K lappaehera belgickí p o tá p a č i zaplávali sifón do dĺžky 80 m e tro v a h ĺb k y 20 m etrov. Podľa pro­ g ra m u n a priesk u m sifónu p lán u jem e 5 až 7 dní. U rču jú sa úlo h y n a ďalší deň. P rv á sk u p in a pod vedením M ikulu a čle­ n ov K orm anský, Štéc, Zaťko, Z ám ečník zabezpečí tra su p re tra n s p o rt potáp ačsk é­ ho m a te riá lu až k O brovském u sifónu n a m iesto po táp an ia. P otáp ači M arek, Košťál, S tein in g er m a jú za úlohu prekontrolovať a bezpečne nabaliť p o tápačský v ý stro j a výzbroj do tra n sp o rtn ý c h v a k o v tak , aby nedošlo k ich poškodeniu počas tra n s p o r­ tu. O 3,45 hod. sa strh o l siln ý víchor a v záp ätí začína pršať; dážď silnie a ráno doslova leje. P rší n e p re sta jn e 7 hodín. Z p rip rav o v an éh o večerného p ro g ra m u nie je nič. Sm e zvedaví, ako to vyzerá v ja s­ kyni. K u ja sk y n i odchádza tro jčlen n é družstvo (K orm anský, Štéc, D vorský) p re ­ skúm ať v stu p n ú časť. P ostúpili 10 m e t-

,515 n.m vchod 560n.m J U N G E -B A B A -S C H A C H T 1 876 n.m -i PLATTENECK -E IS -H O H L E 1 4 0 0 n .m B R U N EC K ER

HOHI F

M 1:5000 Pôdorys

Riesensiphon IE R L 0C H

10


rov a už n a ra z ili n a v o d n ú h ladinu, k to rá p rudko stú p a la 2— 3 cm za m in ú tu . H la­ dinu zostáva sledovať D vorský a vyšším p rie sto ro m p o stú p ili cca 15 m e tro v a opäť narazili n a hlad in u . Z diaľky bolo počuť bu b lan ie a sy čan ie v y tláčaného vzduchu z priestorov. Už nebolo času n a ďalšie z d r­ žovanie, u rý ch len e opustili p riesto ry ja s­ kyne. P ri v stu p e d o ja sk y n e k o ry to ob­ časnej vy v ieračk y bolo ešte suché, ale o 20 m in ú t už p re te k á k o ry to m 1000 litro v za sekund u . O dchádzajú do tá b o ra in fo r­ m ovať o situácií. B erú sa fo to a p a rá ty a idem e k vyvieračke. Spodným o tvorom tečie asi 3000 l/s. V oda pod tlak o m v y ­ stre k u je do v ý šk y tro ch m e tro v a v ko­ ry te sa h ý b u balvany. V oblasti v y v ie­ račk y v dĺžke 100 m etro v sa objavilo n e ­ spočetné m nožstvo výv ero v a v še tk a voda sa v alí do Salzaehu, kto réh o h lad in a sa zdvihla cca 0 * 3 m etre. Z nech u ten í odchá­ dzam e do táb o ra. N edá sa n ič robiť, m u ­ sím e čakať. A ni R akúšanom n ed ala b ú rk a spať, ihneď p o obede p rišli sa n a n ás po­ zrieť s obavam i, či sm e nezostali v ja s­ kyni. N echali n á m telefó n n e číslo Ja sk y ­ niarsk ej zách ran n ej služby v Salzburgu, ab y sm e v p ríp a d e p o tre b y m ohli zavolať. V ečer odchádzajú K orm anský, Štéc, D vor­ ský, Košťál a M elkovič zistiť, pokiaľ sú zaplavené p rie sto ry jaskyne. Spodným vchodom ešte v y te k á v o d a asi 100 l/s. V stu p u jú do jask y n e v rch n ý m vchodom a p o stu p u jú k W assergangu. P rív aly vody zaplavili v še tk y p rie sto ry do v ý šk y 40 m etrov. M elkovič sa v racia von, Košťál, D vorský zo stáv ajú pod W assergangom . S téc a K o rm an sk ý p re c h á d z ajú W asser­ gangom oblečení do vodotesných k o m b i­ néz a začali odčerpávať vodu z te jto do 2/3 zatopenej chodby, vysokej 2 m etre. P o stu p u jú ďalej 300 m e tro v úzkym i p lazivkam i n a podzem né riečisko, k to rý m p re ­ tek á asi 500 1 v o d y za sek u n d u až po Č er­ tov dóm. T u zisťujú, že la p á sú veľm i p o ­ škodené a v šetk y je p o treb n é n ah rad iť n o ­ vými. Do dóm u pod stro p o m vyúsťuje ko­ ryto riečisk a a z v ý šk u asi 15 m e tro v vo­ da p ad á n a obrovské balvany, po k to rý ch k a sk á d o v ite ste k á n a dno. D unenie vodo­ pád u počuť už v plaziv k ách za W asser­ gangom . 26. IX. rán o je polojasno, chladno a 5 °C. S podným vchodom už voda netečie. Do ja sk y n e v stu p u je tro jčlen n é d ružstvo (Dvorský, K orm anský, Stéc) a s p o tre b ­ n ý m m ateriálo m p re n ik á 300 m e tro v úz­ kym i plazivkam i. P rav o u stra n o u p o p ri

vodopáde ťažkým traverzom v y stu p u jú n a d vodopád a zároveň zabezpečujú tra n s­ p o rt dvom a 40 m. lan am i; ďalej pokračujú strm ý m ko ry to m riečiska p ro ti to k u po­ toka. P rú d vody je ta k ý silný, že sa cezeň nedá. ísť a m usia traverzovať popri’ ste ­ nách, aby ich p rú d vody nestrhol. D ostá­ v a jú sa k u H ansl-sifónu, k to rý je vodou u zatv o ren ý a n e d á sa obísť. T reba počkať až h la d in a v sifóne klesne natoľko, aby sa cezeň dal p retran sp o rto v ať čln s m a ­ teriálom . Svoju úlohu splnili a v ra c a jú sa n a povrch. M edzitým v stú p ia do jaskyne členovia dru h ej sk u p in y (M ikula, Zaťko, Zám ečník), aby zabezpečili lanam i tra su a zabudovali telefón po vodopád v Č erto­ vom dóm e. Po obede Šťastný, M ikula, Štéc, Zaťko, K orm anský, D vorský, S teininger, Zám ečník, M arek a Košťál zahájili tra n sp o rt potápačského m a te riá lu — 14 tra n sp o rtn ý c h vak o v o hm otnosti 210 kg cez 300 m etro v ú v stu p n ú plazivkovú časť až po vodopád. 27. IX. je pekne, jasno, 4 °C. R ozdeľujem e sa n a dve skupiny. P r­ v á sk u p in a v edená M ikulom (M arek, Šťastný," D vorský, Košťál, K orm anský, Štéc, Zám ečník) p o k raču je s tran sp o rto m m a te riá lu cez vodopád až H atisl-sifónu. Polosifón je e šte uzatvorený. R akúšania sa tu pokúšali znížiť h lad in u vody p re h ĺ­ bením odtokového k o ry ta trh aco u tech n i­ kou. N a 2 m úseku p restrieľali žľab do h lb k y 20—30 cm. N a m ieste zanechali b an d ask y od benzínu a oleja, v k o ry te rie ­ čiska trč í oceľový v rtá k , k to rý sa im už ned al vytiahnuť. H ladina od v čera klesla o 15 cm. P reh ĺb ili sm e žľab od n a p a d a ­ ných sk ál a znížili sm e hlad in u o 10 cm, ale sifón sa ešte neotvoril. U kladám e m a ­ te riá l a odchádzam e von. Podľa sledova­ nia klesania h lad in y by sifón m al byť zaitra ráno priechodný. Cestou n a povrch pom áham e dokum entačnej skupine, vede­ nej S teiningerom s film ovou do k u m en tá­ ciou. V ečer spoločne vychádzam e na po­ vrch. V onku nás čaká ra k ú sk y iask v n iar G aderm ayer. V tá b o re s ním diskutujem e o ďalších našich m ožnostiach po skonče­ n í akcie v B runneckerhôhle. P onúka nám zlozenie B ierlochu a Schneelochu. S pres­ ň u je m e z a jtra jší program . Podľa R akúša­ n o v tra s a p re tra n sp o rt m a te riá lu za H ansl-sifónom m á byť ľahšia a zabezpe­ čená. Celková tra sa od vchodu až po m ies­ to p o táp an ia m á dĺžku 2 km . P rekonáva výškový rozdiel + 200 m. Predpoveď po­ časia je p riaznivá n a 2—3 d n i bez dažďa.

Slovenské múzeum ochrany prírodyll a jaskyniarstva 031 01 L iptovský M ikuláá


R áno 28. IX. sa p rip ra v u je m e n a 2 dni pob y tu pod zem ou bez bivaku. T ran s­ p o rtn á sk u p in a pod v edením M Ikulu od­ chádza prvá, za ňou po piatich hodinách v stu p u jú naľahko potápači Košťál, M arék a S teihinger, n a povrch u zo stáv ajú P avlovič a Melkovič. P rv á sk u p in a prichádza k H ansl-sifónu, k to rý sa o tv o ril až po 75 hodinách. P re p ra v u je m e sa aj s m a te riá ­ lom n a gum enom člne. M edzi stro p o m a hladinou vody je 30 cm škára, k to ro u d u je siln ý p rievan. P o k raču jem e p ro ti toku strm o dohora. P rú d v o d y je ešte siln ý , ko­ ry to m sa n ed á kráčať. T rav erzu jem e 5—6 m etro v p o n ad potok. Zisťujem e, že m usí­ m e budovať p ra k tic k y celú novú trasu . P rekonáv am e šty ri m enšie vodopády s výškou 3—4 m etre a p rich ád zam e k 30m etrovej šikm ej platni, n a k to rú p ad á celý p rie to k p o to k a a ro z p ra šu je sa. Visí tu lano, ale n ed á sa použiť, lebo1p ad ajú ca voda ho ú p ln e ro ztrh ala. Z abudovávam e naše a vyťah u jem e tra n sp o rtn é v a k y hore platňou. D orozum ievať hlasom sa od H ansl-sifónu nedá, h u k o t p ad ajú cej vody všetk o p reh lu šu je. Na signalizáciu použí­ vam e píšťalky. T ra n sp o rt ide pom aly a po 10 hodinách chôdze k u Spojovacej chod­ be, k toro u p richádzam e k jazerám , b u ­ dujem e tra v e rz po p ra v e j stra n e ja z ie r a lanovku ponad jazerá až n a d 8-m etrový vodopád a n a k ladke p re p ra v u je m e tra n s ­ po rtn é v a k y ponad jazerá n a d ru h ú s tr a ­ nu. D ostávam e sa s m ateriálo m k B ren nerdóm u. Zisťujem e, že časovo tra n sp o rt nezvládnem e, ak budem e m usieť celú tr a ­ su zabezpečiť lanam i až k sifónu. N a p rie ­ skum tra sy odchádza Š ťastn ý s K o rm an skýrn. V rátili sa so zlou sp ráv o u , všetko tre b a budovať nanovo. A k b u d e tra n sp o rt pokračovať ta k ý m tem pom ak o doteraz, hrozí n á m nebezpečie u zatv o ren ia H ansl-sifónu, a n edostanem e sa von. U važuje­ me, nechať m a te riá l v ja sk y n i a prečkať nepriazeň počasia, ale zostalo len p ri ú v a ­ he. P otáp ači n ás už dobehli a p o m áh ajú n á m tran sp o rto v ať všetok m a te riá l v on z jaskyne. N ad rán o m vychádzam e z ja sk y ­ ne von v y čerp an í a do n itk y m okrí. V šetok m a te riá l nesiem e späť d o tá b o ra a u k la ­ dám e sa n a odpočinok. Spím e do obeda. Poobede p o v in n á le­ k á rsk a preh liad k a. N u tn ý d eň odpočinku. V ečer p rich ád zajú do táb o ra okrem R ak ú ­ šanov aj Poliaci Sikowski' a K ulbicki, k to ­ rí so sku p in o u skončili p riesk u m v m así­ ve Gôl, k d e zam erali 6 km j askynných priestorov. In fo rm u jem e R akúšanov, ako 12

m ajú vybu d o v an ú ich „bezpečnú“ tra su k sifónu. Po dvoch hod in ách odchádzajú. N a zák lade neistého počasia a zistených hydrologických pom erov v jaskyni, m ení­ m e ta k tik u potápačského prieskum u. Ráno 30. IX. v stu p u je do jask y n e štvorčlenná sk p p in a (M ikula, Košťál, D vorský, Šťast­ ný) s p o treb n ý m i lanam i, k a ra b ín a m i a o statn ý m lezeckým m ateriálom . D ošla až n a m iesto p o táp an ia k O brovském u sifó­ nu. V y b u d u je a zaistí lanam i novú bez­ pečnú tra su p re tra n sp o rt potápačského m a te riá lu až po sifón. V rá tia sa po 10 ho­ dinách v stanovenom časovom lim ite p rá ­ ve včas, lebo začína pršať. Aj d ru h á sk u ­ pina, k to rá film ovala, vychádza z ja sk y ­ ne. D úfam e, že n eb u d e dlho pršať. Od­ chádzam e do tá b o ra a uklad ám e sa n a odpočinok. Cez noc ešte tro ch u spŕchlo. Keď neb u d e pršať, m ôže byť sifón p rie­ chodný za 50— 60 hodín. A k by počas 2—3 dní zapršalo, m ôžem e sa s m ateriálo m za­ b udovaným v ja sk y n i rozlúčiť (560 m et­ ro v lana, 17 karabín). D va d n i v en u jem e p reh liad k e p o v r­ chových krasových javov. D ňa 2. X. 1983 v y stu p u je m e n a p lan in u T ennengebirge a v ečer až za tm y sa vraciam e do tá b o ra unavení, ale spokojní. J e to n á d h e rn á p la ­ n ina. P rip ra v u je m e sa n a z a jtra jší útok n a sifón s m inim álnym m nožstvom m a ­ teriálu , k to rý je n a b a le n ý v 5 tra n s p o rt­ n ých vakoch s hm otnosťou 80—90 kg. Po­ dľa n á šh o pozorovania hydrologického re ­ žim u jask y n e sm e zistili, že celú akciu m usím e zvládnuť za 10 hodín, ab y nás neuzatvorilo v jaskyni. H ansl-sifón sa u z a tv á ra po 5— 6 hodinách dažďa. D ňa 3. X. 1983, 6 hodín. B udíček a p ríp ra v a p re d rozhodujúcou akciou. V k olektíve je zv láštn y kl’ud, veľa sa neh o ­ v orí a každý sa p rip ra v u je . Rozhodli sm e sa p re sólo p riesk u m sifóna vzhľadom na veľkú n ep ria z e ň počasia ta k to : tra n sp o rt m a te riá lu — M ikula, Šťastný, Štéc, K orm anský, D vorský, Zaťko, S te in in g e r a Z ám ečník zo stu p u jú do ja sk y n e o 10.00 hod. P otápač — M arek n a stu p u je do jask y n e po n á v ra te S tein in g era a Z ám ečníka, k to ­ rí sa podľa dohovoru v rá tili do H ansl-sifónu. M areka sp re v á d z a jú až k polosifón u . V racajú sa opäť n a p o v rc h inform o­ vať o prieb eh u činnosti v ja sk y n i a sle­ dovať počasie, aby v p ríp a d e dažďa o k am ­ žite upozornili o statn ý ch v jaskyni. Po­ v rchové zabezpečenie — Ing. M elkovič '.a


litro v vzduchu. Použité re g u lá to ry M ark V rovnakej firm y slúžia aj n a m eranie tla k u vzduchu v zásobníkoch. N a ľavom zásobníku m á re g u lá to r prípoj n a dofuk o v anie obleku. Potápač m á 3 nezávislé svietidlá, vodotesné u z av retú N ife-lam pu, p o tápačskú b a te rk u firm y A quacentrum a svietidlo vlastnej konštrukcie n a suché

Dr. Pavlovič. O 13. hodine je v šetok m a ­ te riá l p ri R iesen-sifóne. P re b ie h a p ríp ra v a n a u stro j ovanie po­ tápača n a riečisk u p red sifónom . O 14. hodine je p o táp ač M arek oblečený v su ­ chom obleku T— 37 Scubapro. Z ásobník vzduchu (2 X 12 litrov) je n a p ln e n ý n a dvadsaťjeden M Pa, čo p re d sta v u je 5160

.

K

V

P re c h o d ja s k y ň o u B ru n e c k e r je n á ro č n ý

'

F o to : a u to r

13


zdroje. Polyam idová vodiaca šn ú ra m á h rú b k u 4 m m . N am o tan á je n a dvoch bubnoch v y robených b rn en sk ý m i a olo­ m ouckým i potápačm i. N a jednom je 145 m , n a druhom 160 m šnúry. Z načená je po p ia tic h m etro ch fareb n o u páskou s čís­ lom danej m etráže, zo strih n u to u do šípky sm erujúcej von z jaskyne. O statn ý v ý s tro j: m aska Falcon, hod in k y SCUBAPRO 500, nôž Piloun, h ĺbkom er, viazačka s k a ra b í­ nou, p lu tv y Dacor, kom pas, záznam ová tab u ľk a z um elej h m o ty s ceruzkou. Je 14.30 hod. a p otápač v y konáva po­ slednú k o n tro lu v ý stro ja. N eostáva veľa času, p reto p ríp ra v a p reb ieh a n ep retržite, n ad v äzu jú c n a tra n sp o rt. Počas k o n tro ly v ý stro ja je zistená p o ru ch a n a vypínači N ife-lam py. T echnik Ja ro sla v Košťál tú to poruchu o d stra ň u je pom ocou noža, k to rý si požičiava od potápača. P otáp ač sa p o ­ n á ra o 14.45 hod. Z apína sv etlá a preze­ r á v stu p n é p a rtie sifónu. Zatiaľ m á n ad sebou hladinu, k to ro u sa sifón prelieva do m ean d ra S ch o tter galérie. Za sebou ťahá šnúru, k to rú m u z „ b re h u “ popúšťa­ jú kolegovia, pokiaľ b u d ú vidieť jeho sv e t­ lá. P o tápač dýcha z prav ej fľaše. T rh n u ­ tie m u d áv a znam en ie n a odv íjan ie vo­ diacej šn ú ry z bubna. To sa už n achádza pod stropo m sifónu, ktoréh o sa chce d r­ žať. Vo v stupných priestoroch sú p opa­ dané veľké bloky, k to ré akoby rozdeľova­ li m iestam i sifón n a dva tunely. V rchom sa v šak dá preplávať do p rav ej stra n y si­ fónu. P ostu p n e s n a ra sta jú c o u h ĺb k o u sa dno vyro v n áv a a o b jav u je sa štrk. P o tá­ pač sa drží ľavej stra n y , kde zo steny vy stu p u je lavica asi 4—5 m etro v nad dnom . V h ĺb k e 20 m e tro v n achádza šn ú ­ ru j j ej voľný koniec leží n a lavici u p ro ­ stre d ste n y a klesá po nej do hĺbky. Po­ táp ač pláva n a d ňou a asi po 15 m etroch sa sp u stí po n ej z lavice ku d nu sifónu. Na dne leží bubon, n a k to ro m sú ešte n a ­ v in u té záv ity šnúry. P rezerá si bubon a necháva ho n a m ieste s úm yslom , vziať ho n a spiatočnej ceste. P o k ra č u je ďalej gotickou k lenbou sifónu a dostáva sa do h ĺbky 28 m etrov. K o n tro lu je azim ut a tla k v ľavej fľaši. M anom eter u k azu je 3 MPa. O kam žite p rep ín a n a p ra v ú fľašu, kde je tla k 16 MPa. D ostal sa do h ĺb k y ’ kde je veľká sp o treb a vzduchu. E šte s tá ­ le odm otáv a šn ú ru z p rav éh o bubna, m á n a nej už. iba niekoľko m etrov. K lesá do h ĺb k y 33 m etrov, k d e vodiaca šn ú ra k o n ­ čí. K ontrola m an o m etra — zistený sta v nedovoľuje pokračovať ďalej. N adväzova­ 14

nie ďalšieho b u b n a by bolo zdržaním už i ta k hlboko pod p re d p o k lad an o u sp o tre ­ bou vzduchu. P otápač vysvieti pod sebou sifón, k to rý m á aj ďalej ro v n a k ý c h a ra k ­ te r a klesá do h ĺb k y iste viac ako 40 m. N á v ra t bol poznam enaný veľkou nám ahou, pretože odpúšťací v e n til n a obleku v tejto h ĺb k e odpúšťal v šetok vzduch. Počas vý­ stu p u sa m u však p o ruchu podarí o d strá ­ niť. P rip láv al k cudziem u bubnu, k to rý n ašiel p ri zostupe. S iaha po noži n a p ra ­ vom stehne, ale n a h m a tá ib a p rázdne púzdro. V prvom m om ente m yslí n a to, že ho stra til, n e sk ô r si spom ína, prečo ho v p u zdre nem á. Š n ú ra, k to rá ved ie z b u b ­ na, je zam otaná. P okúša sa ju odtrhnúť, n a bezvýsledne. P okúša sa ju ešte p re trh ­ núť o sk a ln ý b rit, ale tá to činnosť pod vodou je veľm i náročná. P re to je d in ý dô­ kaz o m ožnej kom unikácii s jask y ň o u B irloch je n ú te n ý nechať tak, ako ho našiel, a opúšťa sifón. U vedom uje si, že so vzdudhom, k to rý m u zostal, m usí ešte urobiť dekom presiu. V y n ára sa do h ĺb k y 6 m e t­ rov, kde s a z astav u je n a p rv ú d ek om presn ú zastávku. M á čas n a dô k lad n ejší p rie ­ sk u m sifónu. Vidí sv etlá svojich dru h o v n a b re h u a pohybm i svojho svietid la sa s nim i dorozum ieva. Po piatich m in ú tach vyp láva do tro ch m e tro v a dokončuje d e­ kom presiu. Po 55 m in ú tach od ponorenia do sifónu v y pláva n a hladinu, kde ho ča­ k a jú zvedavé otázk y o statných zúčastne­ ných. N ieto v ša k času n a dlhé ro z p rá v a ­ n ie; potápač sa vyzlieka, ostatn í balia v ý ­ stro j a o chvíľu všetci postu p u jem e ja s ­ kyňou späť k východu. Po ťažkom sp ia ­ točnom tra n sp o rte sm e o 19.30 hod. n a po­ vrchu, kde nás už očák áv ajú ra k ú sk i ja sk y n iari a pozývajú n a oslavu úspešnej akcie. P ri posedení sa kreslia n á č rty z p riesk u m u a d eb ata trv á až do neskorých nočných hodín. P o tápač ted a dosiahol v sifóne hĺbku, k to rú n ik n ep red pokladal, pretože in fo r­ m ácie o sifóne neboli vierohodné. Do dĺž­ ky n a tia h o l po táp ač 188 m e tro v vodiacej šnúry. Sifón je rozm erný, profilom p ripom í­ n a gotický oblúk. P ro tip rú d n e po ľavej s tra n e p ad á do h ĺb k y lavica, v y stu p u jú ca 50—70 cm zo ste n y 4—5 m e tro v n a d dnom . S tro p i ste n y sú k o m paktné, iba vo v stu p n ej p a rtii vidieť z rú te n é bloky veľkých rozm erov. N a ú p ä tí stien a na lavici v y stu pujúcej zo ste n y je veľké m nož­ stv o britov. N a lavici ležali o k ru h lia k y a štrk , svedčiace o tom , že p ri veľkých p rie ­


tokoch vyn áša voda štrk v celom p riem e­ re sifónu. D no v o väčšej h ĺb k e tv o rí kom ­ p a k tn ý nános v y tried en éh o štrk u s p rie ­ m erom 1,5 cm. Sifón n em á v .partiách prep láv an ý ch p otápačom n ija k é bočné chodby a podľa c h a ra k te ru sa p rv é zm e­ n y m ôžu nachádzať v h ĺb k e okolo 50 m e t­ rov. Ale to už o b jasn í potápač, k to rý b u ­ d e mať toľk o vzduchu, ab y sa ta m dostal. Objem nosť v ý stro ja n ie je prekážkou, n á ­ ročnosť spočíva v tra n sp o rte m a te riá lu po sifón. V oda v sifóne je čistá, i keď nie celkom číra, ak o vody v n ašich ja sk y ­ niach. Je to zapríčinené n asý ten ím vody v áp n ik o m p ri jej p re n ik a n í do podzem ia m o hutným nadložím p lan in y T ennenge-

birge. K alitelnosť bola veľm i nízka, nános tv o ria prevažne iba ťažšie sedim enty, k to ­ ré sa po zvírení hneď usadzujú. Teplota vody bola 3 °C. V u to ro k 4. X. vstávam e o 9. hodine a po ra ň a jk á c h likvidujem e tábor. Od­ chádzam e z Pas-L ueg do W erfenu n a p re ­ h liad k u ja sk y n e a m esta. V stre d u sa lúčim e s rak ú sk y m i ja sk y n iarm i v Salzburgu a odchádzam e do V iedne. D ňa 7. o k tó b ra o 20. hodine sm e p ri klube sk u p in y Trenčín. Ráno vybaľu­ jem e a rozdeľujem e m a te riá l a chlapci od­ ch ádzajú Aviou do D olného K ubína a B anskej Bystrice.

J o z e f Hlaváč

Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1 9 8 3 A k tivita členskej základne v prvom roku čin tv o rila predpoklady na splnenie náročných ú voľní speleológovia 31 neznám ych jaskýň. Doh jav ili 5836 m podzem ných priestorov, čo je n aj m erali a zdokum entovali 5920 m jaskynných hodnôt uzatvorili vchody do šiestich význačný

nosti organizácie po 5. valnom zhrom aždení vyloh. V uplynulom období zaregistrovali dobrorom ady s objavm i v znám ych jaskyniach obviac za posledných 10 rokov. Topograficky zapriestorov. Na ochranu vzácnych prírodných ch jaskýň.

ČLEN SK Á ZÁ K LADŇA

C lN N O S T P R E D S E D N ÍC T V A

Počet členov organizácie sa zvýšil o 33 osôb. P redsedníctvo schválilo prihlášky^ 67 záujem com o dobrovoľnú speleológiu. 18 čle­ nom zrušilo členstvo p re pasivitu, 9 členov ukončilo pôsobenie v organizácii n a v lastnú žiadosť. D vaja členovia zom reli — M ichal

P redsedníctvo pracovalo podľa p lánu čin ­ nosti, uskutočnilo päť riadnych a jedno roz­ šíren é zasadnutie o vedúcich oblastných sk u ­ pín. N a jed n o tliv é zasadania boli pravidelne pozývaní a zúčastňovali sa ich n áh rad n íci pred sed n íctv a a p redseda KRK. Účasť na zasad n u tiach a ak tiv itu členov výkonného orgánu Spoločnosti hodnotím e pozitívne. P redsedníctvo usm erňovalo činnosť o rganizá­ cie tak, aby sa n ap lň ali uznesenia 5. v aln é­ ho zhrom aždenia. V tom to duchu riešili jeho členovia nasledovné otázky:

B acúrik, objaviteľ H arm aneckej jaskyne a M iroslav Bočkay zo Spišskej N ovej Vsi. Ku koncu ro k a evidujem e 723 členov, 35 je ne­ zaradených a 688 organizovaných v 34 ob­ lastných skupinách. Z iniciatívy Správy CHKO Š tiavnické vrchy sa zriad ila oblastná sk u p in a so sídlom v B anskej Š tiavnici. D va­ násť členov bude skúm ať krasové javy v ob­ lasti Sklených T eplíc a V yhieň a historické banské diela v okolí B anskej Štiavnice. V e­ dúcim skupiny je Ing. Pavol B urda. V ob­ lastn ej skupine Ž ilina n astala zm ena vo funkcii vedúceho. O dstupujúceho G ejzu Rom ančíka n a h ra d il S lavom ír Chm ela.

— hospodársky rok a plnenie plánu činnosti organizácie — priebežne kontrolovali p ríp ra v u a schvá­ lili realizáciu dvoch význam ných p o d u ja­ tí: 24. jask y n iarsk y týždeň a 2. konferencu D okum entácia k rasu a jaskýň — zaoberali sa spoluprácou so zahraničím , n ajm ä pôsobením našich členov v z a h ra ­ 15


ničí, ale a j našou účasťou na dom ácich p o d u jatiach so zahraničnou účastou — riešili niektoré ďalšie otázky spolupráce s CSS — zaoberali sa aktivitou jednotlivých oblast­ ných skupín — zvláštna pozornosť bola venovaná speleopotápaniu — vydávanie interného periodika S pravodaja SSS a činnosťou redak čnej rady — hospodársku činnosť organizácie — 2. ročník výstavy ja sk y n iarsk ej fotogra­ fie — Speleofotografia ’83 — in v en tarizáciu hospodárskych p ro stried ­ kov a ďalšie. O krem týchto úloh vykonával riadiaci orgán obvyklú riad iacu prácu, vyplývajúcu zo stanov organizácie. P rak tick ý výkon za­ bezpečovali pracovníci speleologického odde­ lenia MSK a OP.

Č IN N O S Ť O D B O R N Ý C H K O M IS IÍ Kom isia pre Ja sk y n iarsk u záchrannú službu a bezpečnosť práce sa venovala ď al­ šiem u zdokonaľovaniu akcieschopnosti zá­ ch ran n ej služby. Členovia JZS zorganizovali dve spoločné precvičenia. O krem týchto sa uskutočnili sam ostatné cvičenia rožňavského a m ikulášskeho družstva, spolu s tro m a ča­ kateľm i n a členstvo v JZS. V októbri sa 6 členovia zúčastnili VI. m edzinárodnej kom i­ sie jask y n iarskych záchranných služieb v m aď arskom A ggteleku. N aďalej sa doplňo­ val n u tn ý m ateriál a výstroj. V uplynulom období JZS nezasahovala ani v jednom p r í­ pade. E vidujem e len niekoľko ľahkých ú ra ­ zov. Likvidovali sa dve poistné udalosti. T echnická kom isia sa i naď alej venova­ la vývoju acetylénovej lam py. Z abezpečila výrobu stokusovej série lám p, v ráta n e h o rá­ kovej časti, ktoré od jú n a boli postupne vyskladňované oblastným skupinám . Do užíva­ nia vyskladnilo m úzeum 150 kusov tra n sp o rt­ ných batohov a 130 pracovných kom binéz. Cien kom isie K. Ď určík vyrobil v našich podm ienkach piezoelektrické zapaľovanie acetylénovej lam py. V súčasnosti sa sondu­ jú m ožnosti m alosériovej výroby. G ustáv S tib rán y i rieši v spolupráci s VŠT v K oši­ ciach úlohu dynam ických vlastností horole­ zeckých polyam idových lán čs. výroby. Skúš­ ky sa realizujú zaťažením hm otou ľudského tela. H lavnou úlohou kom isie pre speleologic­ kú dokum entáciu bolo organizovať 2. konfe­ renciu D okum entácia k rasu a jaskýň, ktorá sa u skutočnila 3 .- 5 . 11. 1983 v P ribyline. P o d u jatie je kom entované na inom m ieste. Členovia^ kom isie vyriešili otázku oznam u o objave časti jaskyne, k to rá bude postupne zavedená do prax e oblastných skupín. N a­ ď alej sa zaoberali problem atikou dokum en­ tačných rajónov krasových územ í SSR s tým, že 18 rajónov východného Slovenska je v 16

zásadných otázkach vyriešená. P ostu p n e sa d a rí plniť ú lohu v oblasti tvorby zásad p re kom plexnú d okum entáciu krasových javov. N iektoré ďalšie problém y speleologickej do­ kum entácie sú n a č rtn u té a riešen é v refe­ ráto ch 2. konferencie. K om isia pre štu d ijn é a vedecké styky so zahraničím koordinovala vycestovanie viace­ rých oblastných sk u p ín do zahraničných k ra ­ sových území. Je j členovia zabezpečili p ri­ ja tie a pobyt zah ran ičn ý ch n áv štev jask y n iarov z Juhoslávie, B u lharska, M aďarska, ZSSR, NDR, Š vajčiarska, Belgicka. P rip rav ili n áv rh n a zabezpečenie účasti členov o rg an i­ zácie n a 9. m edzinárodný speleologický kon­ gres. V ytvorili sa základné predpoklady na realizáciu štu d ijn ej zah ran ičn ej cesty čle­ nov SSS do k rasu Ju h o sláv ie r. 1984. I n a ­ ďalej ro zv íjajú styky so speleologickým i o r­ ganizáciam i v zahraničí, n ajm ä p ro stred n íc­ tvom vým eny literatú ry . K om isia pre speleopotápanie zak tiv izo v a­ la svoju činnosť. P red sed a kom isie J. K ucharovič sa značnou m ierou podieľal na skutočnosti, že júnové predsedníctvo schvá­ lilo Bezpečnostné sm ernice p re sp eleopotápa­ nie, k to ré vstú p ili do p latn o sti od 1. 7. 1983. Schválil sa i tréningový plán činnosti speleopotápačov. K om isia sa zaoberala p ro b le­ m atikou m ateriáln eh o zabezpečenia a n á v r­ hom doplnku za speleopotápanie k sm e rn i­ ciam n a získanie, používanie a odpis v ý stro ­ ja a technických pomôcok. Po vydaní P ra k tic k ej speleológie v y p ra ­ covala kom isia pre výchovu n áv rh u sk u to č­ niť in te rn á tn y speleologický k u rz pre člen­ skú základňu roku 1985. Spracoval sa ú čel­ ný plán obsadenia lektorov, m iesto konania, nedoriešené je fin an čn é zabezpečenie. K om i­ sia sa podieľa n a organizovaní p o d u jatí s výchovným zam eran ím (JT ’83, konferencia, prednášková činnosť). K om isia p re fyzikálny, chem ický a h y d ­ rologický výskum k rasu m á za sebou prvý rok činnosti. Jedenásť členov kom isie sa za­ oberá spoločnou úlohou. N aviac, každý sp ra ­ coval m etodiku a rieši in d iv id u áln u výsk u m ­ nú úlohu. Š ty ria členovia sa odborným i r e ­ ferátm i zúčastnili m edzinárodného sym pózia Nové sm ery v speleológii v D obŕichoviciach.

Č IN N O S Ť O B L A S T N Ý C H S K U P ÍN OBLASTNÁ SK U PIN A

KOŠICE-JASOV

Č lenovia skupiny dokum entovali ja sk y ­ ne v Z ád ielsk o -tu rn ian sk ej planine, Ja so v ­ skej p lan in e a v k rase SZ od Košíc. Z am e­ rali 10 jaskýň, z ktorých vyhotovili id e n tifi­ kačné karty. P rak tick ý p riesk u m orientovali na okolie Jaso v sk ej jaskyne, F areb n e j p rie ­ pasti a vyvieračky v H ajsk ej doline, kde čerpacím pokusom p ren ik li 22 m do m asívu. Podľa p lán u uzatv o rili M edvediu jaskyňu.


OBLASTNÁ SK U PIN A SPlSSK Á NOVÁ VES C entrom pozornosti jaskyniarov je i n a ­ ďalej p rieskum S traten sk ej jaskyne v Slo­ venskom raji. V chodbe Za jazeram i o b ja­ vili po prekopaní 20 m úžiny ďalších 160 m, v ktorom jeden z priestorov bol pom enova­ ný ako Puklinový. Po čiastkových objavoch n a iných m iestach jaskyne a zam eraní nezdokum entovaných priestorov dosahuje dĺžka S traten sk ej jaskyne 16 500 m. Podľa plánu pokračovali v revízii a evidencii jask ý ň ce­ lého územ ia s cieľom spracovať 42 id e n tifi­ kačných k arie t. N eznám e jaskyne s dlžkou 30 m zaregistrovali v prielom e H ornádu a v blízkosti vchodu do S tra te n sk ej jaskyne. Č lenovia sa intenzívne v en u jú exkurznej a publikačnej činnosti.

Ilu s tra č n á sn ím k a

O BLASTN Á SK U P IN A ROŽŇAVA

Osem jask y n iaro v dň a 7. m ája p reraz i­ lo nánosy senilnej časti výverovej zóny V á­ pennej vyvieračky n a Silickej p lan in e a ob­ jav ili vchod do podzem ia. P ostupne p resk ú ­ m ali 500 m jaskynných chodieb. V ápenná jaskyň a s ak tív n y m tokom je ch a rak te ristic­ ká výraznou bielou sintrovou výzdobou. J. K ucharovič a Ing. A. T urzák presk ú m ali po­ tápačským spôsobom prítokový sifón a ja ­ zero Za oknom , kde dosiahli h ĺb k u 24 m, resp. 20,5 m, avšak nenašli prielezné p o k ra­ čovanie. P rítokový sifón je n ajh lb ší v Slo­ venskom krase. L adislav Feczu a P eter E rdélyi našli n a sklonku roka pokračovanie priepasti Č ertova diera. Z am erané priestory dosahujú h ĺb k u 186 m a Čertova d ie ra sa ta k stáv a najh lb šo u v Slovenskom krase. Vo

F o to : M. E liáš

17


Veľkom závite, ktorý v jarn ý ch m esiacoch p racu je ako ponor, založili ja sk y n ia ri son­ du, k to rú priebežne vystužovali v celom p ro ­ file a v náročných podm ienkach dosiahli h ĺb ­ ku 20 m. Ď alšiu prieskum nú a dokum entač­ nú činnosť vykonávali na lokalitách K rás­ nohorská jaskyňa, P onorná a Býčia priepasť, záv rt P ri napájadlách. U zatvorili vchod do V ápennej jaskyne a vyčistili priepasti Csikús 1 a 2 a D vojitú priepasť od nežiadúcich chem ikálií. V B aníckom m úzeu inštalovali výstavu 35. rokov organizovaného ja sk y n ia r­ stv a v Rožňave. OBLASTNÁ SKU PIN A SPlSSK Á BELA P rieskum nú a výskum nú činnosť orien ­ tovali ja sk y n ia ri na jaskyne Javo rin k a, Belianska a T ristársk a priepasť. V B elianskej jaskyni naď alej sledovali m ikroklim atické pom ery v nadväznosti na genézu m äkkých sintrov. V jaskyni Ja v o rin k a vo Vysokých T atrách počas dvoch akcií objavili ďalších 200 m chodieb staršej vývojovej úrovne. V T ristarsk ej priepasti v Belianskych T atrách sp rístu p nili a zam erali trasu od vchodu po D vojitú priepasť.

B ran isk o -ju h . Výbor skupiny sa intenzívne venoval výchove m ladých čakateľov n a člen­ stvo v organizácii. OBLASTNÁ SK U PIN A KULÁŠ

LIPTOVSKÝ

M I­

P riazn iv é k lim atické podm ienky um ož­ nili p rien ik do neznám ych p riesto ro v v No­ vej Stanišovskej jask y n i v Já n sk ej doline (Nízke T atry). O bjavili tu vyše 100 m n o ­ vých chodieb so sintrovou výzdobou i n ád e­ jou n a ďalšie pokračovanie. V jask y n i v Škopove p rekopávali m ohutný zával s a k tív ­ nym tokom . Šesť členov navštívilo k ras po­ ho ria H arz v NDR. OBLASTNÁ SK U PIN A LIPTOVSKÝ TRNOVEC

Členovia skupiny skúm ali priepasť P u k ­ lina, kde prenikli do hĺbky 18 m. Č iastkové postupy zaznam enali v jaskyni Studnica. Spolupracovali so skupinou Tisovec v p rie ­ skum e jaskyne Rysie hniezdo.

N apriek tom u, že n a územ í skupiny sa uskutočnil jask y n iarsk y týždeň a členovia tento zorganizovali s úspechom , intenzívne sa venovali i sam otném u p rieskum u. Sondážne práce vykonali v jask y n iach D úpnica, Boroškovej, M edvedej a H lboké košarisko s čiastkovým i postupm i. V p riep asti č. 1. na M níchu dosiahli h ĺb k u 56 m. V tej istej oblasti zaregistrovali neznám u jaskyňu. N a neobsadenom krasovom územ í S časti N ízkych T atier uskutočnili pracovné akcie do M alužinskej jaskyne, kde spolu s d em ä­ novským i ja sk y n iarm i p ren ik li cez sifón a objavili 110 m chodieb. D vaja členovia sú čakateľm i n a členstvo v JZS.

OBLASTNÁ SKUPINA TISOVEC

OBLASTNÁ SKU PIN A DOLNÝ KUBlN

N ajvýraznejší úspech dosiahli v jaskyni Rysie hniezdo, nachádzajúcej sa v m asíve H radovej (Tisovecký kras). V nedávno o b ja­ venej jaskyni prenikli cez zával a objavili 200 m chodieb a priepastí. Po zam eraní p rie ­ storov sa ukázalo, že jaskyňa dosahuje hlbku 80 m. Pokusy o nové prieniky vykonáva­ li v jaskyniach Teplica, H radová č. 31 a 1, v závrte p ri Jakubcovi a niektorých m en­ ších jaskyniach v okolí M uráňa. V ym enili uzáver v jaskyni M ichňová.

S cieľom konfrontovať podzem ie Brestovskej jask y n e v Z ápadných T atrách s po­ vrchom zam erali ja sk y n ia ri plošný polygó­ nový ťah, ktorý je p rip o jen ý n a všetky v ý ­ znam nejšie k rasové javy. V jask y n i skúm ali m ožnosti ďalších prienikov. V m asíve Veľ­ kého Choča vykonali revíziu jask ý ň K ostrm anka, v Jazv in ách a p ri Žleboch. Z ob­ lasti Kopy jri K raľovanoch vo Veľkej F a t­ re vyhotovili 11 iden tifik ačn ý ch k arie t k ra ­ sových javov. P lánové p ráce v oblasti S ivé­ ho vrchu o O sobitej neuskutočnili.

OBLASTNÁ SKU PIN A ŠAFÁRIKOVO

OBLASTNÁ SKU PIN A PREŠOV V jaskyni Zlá d iera dokončili ja sk y n ia­ ri prieskum perspektívnych m iest a objavili neveľký p riestor s kvapľovou výzdobou. Z tejto oblasti B raniska vyhotovili 7 id e n tifi­ kačných k arie t znám ych lokalít. P ri obci Vyšný Slavkov zaregistrovali niekoľko n e­ znám ych jaskýň. F arbením vôd ponoru v blízkosti jaskyne D iablova d iera sa nedoká­ zala p redpokladaná súvislosť s vyvieračkou 18

OBLASTNÁ SK U PIN A RUŽOMBEROK P riesk u m n ú činnosť orientovali členovia n a priep asti V yšná K resanica a Z adný ÚPlaz v Č ervených vrchoch. V Z adnom Ú plaze pracovali na dvoch p erspektívnych m ies­ tach a dosiahli h ĺb k u 96 m. V m asíve K resanice zaregistrovali 4 neznám e krasové j a ­ vy. System aticky dokum entovali krasové j a ­ vy pracovného územ ia a vyhotovili 24 id en ­


tifikačných kariet. S kupina bola spoluorganizátorom jaskyniarskeho týždňa. Jask y n iari sa podieľajú na technickom vývoji v rôz­ nych sférach činnosti organizácie. O sobitne zaujím avým je zhotovenie fototechniky na fotografovanie pod vodou. OBLASTNÁ SK U PIN A ZVOLEN Ja sk y n iari m ajú za sebou jedno veľmi úspešné obdobie. Od začiatku svojho pôso­ benia v oblasti K rakovej hole dosiahli objav desiateho kilom etra jaskynných chodieb a p rv ý k rá t v histó rii čs. speleológie p rek ro či­ li h ran ic u 400 m etrovej hlbky. V jaskyni S tarý h rad západne od Revajovho dóm u po­ stú pili cez Veľký kaňon proti vodném u to ­ ku pod ce n tráln u časť m asívu. N a dne Veľ­ kého k aňonu pren ik li do troch klesajúcich chodieb, kde postupne dosiahli n ajnižšie bo­ dy —333 m, —318 m a rekordných —421 m. O bjavili a súčasne zam erali 1431 m p riesto ­ rov, dlžka jaskyne dosahuje 4509 m. V krasovej jam e pod vrcholom K rakovej hole vo výške 1689 m n. m. založili sondu a o bjavili jask y ň u Slnečného lúča. Je to v poradí už štv rtá význam ná jask y ň a v K ra­ kovej holi. Z atiaľ dosahuje h ĺbku 94 m a dĺžku 284 m, je pravdepodobne najvyššou časťou hydrologického systém u K rakova ho­ ľa — Já n sk a dolina. P ražsk í jask y n ia ri sk ú ­ m ali sifón M uti v jaskyni S tarý h rad a roz­ širovali sifón M ŕtveho ja z e ra v jaskyni v Záskočí. OBLASTNÁ SK U PIN A BANSKÁ BYSTRI­ CA

M edvedia 2, K ukurišova vo V rátňanskom krase a H radných jask y n iach 3 a 5 (masív H radu Strečno) boli bezúspešné. V poradí štv rtý potápačský pokus zorganizovali spolu so skupinou D em änovská dolina vo vodnej jaskyni N ad vyvieračkou a vypracovali p ro ­ je k t ďalšieho postupu práce. Zorganizovali zaujím av ú zah ran ičn ú cestu do k rasu R u­ m unska. OBLASTNÄ SKU PIN A DUBNICA NAD VÁHOM Ja sk y n iari sa venovali n ajm ä kom plex­ nej dokum entácii jaskýň. S pracované vý­ sledky použili n a vyhotovenie 41 id en tifik ač­ ných kariet. N ajviac pracovných akcií u sk u ­ točnili v jask y n i Na Rúbani, kde dva razy p renik li za koncový sifón a zdokum entovali 10 m priestorov. S kúm ali jask y n e M ojtínsku priepastn ú , v M edzivrší, Líščie diery a p rie ­ pasť m edzi K ačkam i. Z aregistrovali 5 n e­ znám ych jask ý ň a dohrom ady objavili 100 m chodieb. OBLASTNÄ SKUPINA DOLNÉ OREŠANY Členovia skupiny pokračovali v p riesk u ­ me jask ý ň M esačná, Sová a priep asti n a Ve­ te rn ík u v K uchynsko-O rešanskom k rase M a­ lých K arp át. Na lokalitách skúm ali m ožnosti ďalších postupov, p rip rav o v ali dokum entáciu n a zhotovenie id entifikačných k ariet. OBLASTNÄ SKU PIN A BRATISLAVA

Po m nohých rokoch in tenzívnej činnosti sa podarilo preniknúť cez zanesený sifón M ôcovskej jaskyne v Starohorskom krase a objaviť viac než 100 m priestorov so za u jí­ m avou sintrovou výzdobou. Nové priestory zam erali. V Ponickom krase uzatvorili vchod do P onickej jaskyne a inštalovali elektrické zariad en ie na čerpanie 2. sifónu s cieľom otvoriť neznám e priestory. V L ehotskom k r a ­ se po 15 rokoch otvorili vchod do jaskyne H anoška. V stupnú šachtu vydrevili a ja sk y ­ ňu zdokum entovali. D. Č underlík odpracoval v jaskyni N ad cigáňm i 543 hodín a dosia­ hol niekoľkom etrový postup.

P riesk u m n ú činnosť vykonávajú ja sk y ­ n ia ri v jask y n iach Sedm ička, v záv rte pod Okopancom , Silnického, Riečnej, J —1 (Veľ­ ké Prepadlé) a P —2 (Ponorová jaskyňa). P ráce v jask y n iach sú sťažené m nožstvom sedim entov a úzkym i priestorm i, k to ré um ožňujú len neveľké postupy. N eorganizo­ vaný ja sk y n ia r B. Baláž pracoval n a nezná­ m ej lokalite v C ajlanskom krase, kde p re ­ konaním závalu v plytkom závrte pod veľ­ kou C ajlanskou hom olou objavil 25 m h lbo­ kú jaskyňu. G eodeticky nap o jili všetky k r a ­ sové javy B orinského k rasu n a polygónové ťahy doplnené tachym etrickým zam eraním územ ia. Na štá tn u sieť p rip o jili 1 jaskýň, súčasne spracovali 1 identifikačných kariet.

OBLASTNÁ SK U PIN A TERCHOVÁ

OBLASTNÄ SKU PIN A UHROVEC

V m asíve S traten ca v M alej F a tre sa nachádza 13 m d lh á S ta rá S trategická ja s ­ kyňa. Speleológovia p ren ik li cez je j zával a objavili vyše 100 m chodieb, ktoré p ra v d e ­ podobne p red sta v u jú senilnú časť ja sk y n n é­ ho systém u tohoto m asívu. Pokusy o p re ­ n ik n u tie do nových priestorov v jaskyniach

P rak tick ý speleologický p rieskum rea li­ zovali jask y n iari v jask y n iach V lčia d iera a M elková. Spolu s piešťanským i ja sk y n iarmi skúm ali a upravovali vchod do jaskyne O pálená skala p ri Topoľčianskom P odhradí. Do jaskyne zabezpečili sprievod účastníkom celoslovenského zrazu turistov. 19


O BLASTNÁ SK U P IN A CACHTICE

Č achtickí jask y n iari system aticky p ra ­ covali v Beckovskej jaskyni (S časť Považ­ ského Inovca), znám ej už z m inulého storo­ čia. Po polročnom úsilí dňa 13. novem bra p ren ik li do vertikálnych priestorov cez zával a postupne objavili 110 m priestorov. J a s ­ kyňa s hĺbkou 55 m je ch arak teristick á ex ­ centrickým i sintrovým i form am i. Skúm ali priestory v Č achtickej jaskyni, jaskyni Na Landrovci, ktorú zam erali s dĺžkou 115 m, v závrte na Štepnici, kde dosiahli hĺbku 40 m. Po znížení vodnej hladiny rozširovali p riestory nadkoncovým sifónom H ladovej vyvieračky v Č achtickom krase. V rám ci ochrany uzatvorili vchod do Beckovskej ja s ­ kyne. OBLASTNÁ SKU PIN A BLATNICA Ja sk y n iari zam erali jaskyňu Ja v o rin a v dlžke 270 m. S ystem atickou činnosťou v M ed­ vedej jaskyni prekonali šesť závalov a ob­ jav ili 100 m priestorov. Po ich zam eraní a

prepojení polygónu s jaskyňou Ja v o rin a našli prirodzené spojenie oboch jaskýň. D lžka jaskynného systém u Ja v o rin a —M edvedia ja s ­ kyňa d osahuje 450 m, čím sa stal n ajväčším v pohorí Veľká F atra. Z am erali spodnú p a r ­ tiu jask y n e Ž iarn a 2, p resk ú m ali a zam era­ li jask y n e K — l a K — 2 v m asíve K a­ tova sk ala v SZ časti V eľkej F atry. V S u ­ chej jaskyni 1 v B elianskej doline opravili poškodený uzáver. OBLASTNÁ SK U PIN A SLOVINKY Členovia pokračovali v povrchovom p rie ­ skum e krasových jav o v P oráčskeho k rasu. V oblasti Bielej skaly zaregistrovali neznám u riečn u jask y ň u s p ersp ek tív o u ďalšieho po­ kračovania. N ajviac ú silia venovali sonde h lb en ej v záv rte n a P oráčskych lúkach. OBLASTNÁ SK U PIN A PIEŠŤANY Ďalší povrchový p riesk u m stred n ej časti P ovažského Inovca bol úspešný. V k a ta stri obce S tará L ehota zaregistrovali vchod do neznám ej jaskyne, k to rú pom enovali názvom jask y ň a pod T eplým vrchom . P ostupne ob­ jav ili 120 m chodieb a vchod uzatvorili. Za sťažených podm ienok p racovali v jaskyni H avran, kde v h ĺb k e 50 m o bjavili ďalší ko­ m ín s nádejou n a pokračovanie neznám ych priestorov. V jask y n i Pod v y rú b an ím do­ siahli čiastkové postupy. OBLASTNÁ SK U PIN A JEDĽOVÉ ĽANY

KOSTO-

Za účasti ručiteľa skupiny dr. M ittera a tajo m n ík a SSS sa riešili otázky ď alšej čin ­ nosti skupiny, keď výbor skupiny p restal pracovať. Do konca roka organizoval čin ­ nosť skupiny dočasne m enovaný výbor. Čle­ novia skupiny sa zaktivizovali. V ykonávali n ajm ä povrchový p riesk u m v m asíve Dobrotína, Sokola, M alej O strej a ďalších m enej znám ych častí pohoria Tríbeč. Z aregistrovali p rito m ďalšie krasové javy. Z am erali ja sk y ­ ňu Píla. OBLASTNÁ SK U PIN A ŽILINA V L účanskej časti M alej F atry pri obci S tráň av y zaregistrovali dve neznám e ja sk y ­ ne. S kúm ali jaskyne v R ajeckých skalkách. V oblasti film ovej tvorby n a k rú tili dv a fa ­ rebn é film y o činnosti jask y n iaro v . U sku­ točnili viacero výjazdov do krasových ob­ lastí M aďarska. OBLASTNÁ SK U PIN A RIMAVSKÁ SOBO-

Ilu s tra č n á sn ím k a

20

F o to : M. E liáš

V jask y n i P odbanište v D rienčanskom krase využili ja sk y n ia ri suché obdobie a v sm ere toku p ren ik li o 12 m do ďalších p rie­


storov. Ja sk y ň a m á dlžku 456 m. O sadili v nej fixný prietokom er a na povrchu vykonali geofyzikálny prieskum . V Skerešovsko-licinskom k rase zdokum entovali a do m apy za­ značili 27 krasových jám a preskúm ali dve doteraz neevidované jaskyne. V jaskyniach Špaňopoľská, P u k lin a , M ichova chyža a Podbanište vykonávali m ineralogický a bio­ logický výskum . V SV časti D rienčanskeho k rasu odkryli zatarasený vchod do jaskyne T ajn á chodba a postupne otvorili 20 m cho­ dieb. Deväť jaskýň označili tabuľkam i s vy­ značením názvu jaskyne. OBLASTNÁ SKU PIN A DEMÄNOVSKÁ DO­ LINA V jaskyni K osienky v m asíve K rakovej hole p rek onali zanesený sifón a objavili ď al­ ších 50 m priestorov. Ja sk y ň a dosahuje hlbku 110 m, je j tesné priesto ry pokraču jú ď a­ lej. V M ošnickej doline n a S stran e N ízkych T atier rozšírili p u k lin u s prievanom v blíz­ kosti ak tív n ej vyvieračky. V nikli do podze­ m ia a ob javili 40 m dlhú riečn u chodbu s p erspektívou ďalších objavov. Treťou oblas­ ťou p rak tického p rieskum u skupiny je p o tá­ pačský p riesk u m podzem ného toku Dem änovky v D em änovskej jaskyni Sloboda a v jaskyni V yvieranie. V ladim ír Žikeš spolu s ď alším i potápačm i prekonali tretí, štv rtý a p iaty sifón m edzi uvedeným i jaskyňam i a dokázali ta k ich prirodzené spojenie. O b ja­ vili ta k viac než 200 m priestorov. V D e­ m änovskej jaskyni Slobody postupne p reko­ nali p ro ti toku D em änovky 6. a 7. sifón a n eprekonali 8. sifón podplávaný do vzdiale­ nosti 150 m. D ohrom ady a j s voľným i p rie ­ storm i objavili 480 m riečnych chodieb so zaujím avým i eróznym i form am i. O bjavené p riesto ry sa postupne zam eriavajú. A k z h r­ niem e posledné objavy v D em änovskej ja s ­ kyni Slobody a p rirá ta m e k nim dlžku ja s ­ kyne V yvieranie 620 m, zisťujem e, že pô­ vodná dĺžka jaskyne 7007 m sa zväčšila na 8407 m. Č lenovia uzatvorili sta rý vchod do D em änovskej jaskyne Slobody. OBLASTNÁ SK U PIN A CHTELNICA Ja sk y n ia ri pracovali n a dvoch lokalitách. V M ačacej jaskyni v Považskom Inovci p re ­ nikli o 8 m ďalej, kde ich postupne zastavili úzke priestory. Ja sk y ň u zam erali a vyhoto­ vili je j plán. D osahuje dlžku 160 m. V záv rte č. 13 v M alých K arpatoch pokračovali v rozširovaní puklinového m ean d ru a zazna­ m enali niekoľkom etrový postup. N a ústí sondy v záv rte vym enili výstuž. OBLASTNÁ SK U PIN A AQUASPEL CE

KO ŠI­

P otápači sa naď alej v enujú tradičným lokalitám . V jask y n i G ajdova štôlňa V. Vá-

lek a Ing. T urzák otvorili pokračovanie sys­ tém u podplávaním 50 m dlhého sifónu. Do­ teraz objavené p riesto ry orien tačn e zam era­ li a vyhotovili m apový plán. V jaskyni T ep­ lica v Tisoveckom k rase Já n Števko p re n i­ kol cez 70 m dlhý sifón a objavil voľné priestory. P rístu p k nim treb a zabezpečiť lezeckou technikou z jazera a prekonať s tr ­ mé steny do ďalších chodieb. OBLASTNÁ SKU PIN A BREZNO B reznianski jask y n iari pokračovali v prieskum e a dokum entácii jaskyne M ŕtvych netopierov n a J stran e N ízkych T atier. V n a j­ nižšom m ieste tre te j vývojovej úrovne sa pokúsili o p rien ik do spodných p artií, ale bezúspešne. N a iných m iestach, n ajm ä vo V časti systém u, objavili nové priestory, spolu 800 m chodieb. Z am erali viac než 1000 m priestorov. Jask y ň a dosahuje dlžku 2600 m s relatív n y m prevýšením 243 m (—220 + 22 m). S práv u o činnosti nepredložili skupiny Skýcov, Trenč. Teplice, P lavecké P odhradie a T renčín. V jednotlivých referátoch p re d ­ nostne uvádzam e len význam né fak ty z prieskum u, výskum u a čiastočne dokum entácii a ochrane krasových javov. V tejto činnosti vykazujú členovia oblastných skupín o d p ra­ covaných 44 000 hodín. K aždý člen organizácie ta k v p riem ere odpracoval r. 1983 vyše 60 hodín v podzemí.

DOKUM ENTAČNÁ A KULTÚRNOVÝC H O V N Á C lN N O S T V oblasti d okum entačnej činnosti sp ra ­ covali 615 technických denníkov z p racov­ ných akcií, vyhotovili 87 plánov jaskýň, sp ra ­ covali a odovzdali 141 identifikačných k a ­ rie t krasových javov. P re arch ív m úzea po­ skytli tro jro zm ern ý dokum entačný m ateriál, technickú a fotodokum entáciu, film ové sn ím ­ ky a ďalší m ateriál, ktorý d okladuje činnosť človeka v k rase a jaskyniach. O blastné sk u ­ piny zorganizovali 106 prednášok a besied s cieľom prezentovať výsledky činnosti o r­ ganizácie a súčasne vychovávať m ladú ge­ n eráciu so vzťahom k neživej prírode. J a s ­ kyn iari sa angažovali a spolupracovali s Čs. rozhlasom a televíziou. V zniklo ta k viacero vydarených relácií a televíznych sním kov (oblastné skupiny Rožňava, D em änovská do­ lina, T renčín). T radičný v po rad í už 24. jaskyniarsky týždeň sa uskutočnil 3.—7. 8. 1983 s táborom na Trnoveckých lúkach v okrese Lipt. M i­ kuláš. P o d u jatia sa zúčastnilo 127 jask y n iarov, hostia z B u lharska, Juhoslávie. P odu­ ja tie kom entujem e v S pravodaji 3/1983. S časovým odstupom štyroch rokov sa 3 .- 5 . novem b ra u skutočnila v P rib y lin e 2. konfe21


ren cia D okum entácia k rasu a jaskýň. P odu­ ja tie kom entujem e na inom m ieste. N aši členovia sa aktívne zúčastnili zá­ važných podu jatí organizovaných Českou speleologickou spoločnosťou. P redovšetkým to bol 6. m edzinárodný tábor jaskynného po­ tá p an ia v M oravskom krase, spojený so za­ sad n u tím kom isie IJIS pre jaskynné p o tá p a­ nie, sym pózium Nové sm ery v speleológii s m edzinárodnou účasťou v D obŕichoviciach, stretn u tie speleológov v Českom krase, Speleofórum v M oravskom krase. Na týchto a k ­ ciách vystúpili zástupcovia s odborným i re ­ ferátm i. P ub likačná činnosť u tv á ra celkový obraz o práci speleológov. V Z borníku Slovenský k ras X X I publikovali s výnim kou jedného príspevku výhradne naši členovia. In tern é p eriodikum S pravodaj obsadzujem e p red n o st­ ne. Roku 1983 vyšli šty ri čísla 3, 4/82 a 1, 2/83. N aď alej p retrv áv a sklz vo vydávaní, zapríčinený dlhou výrobnou lehotou a čias­ točne aj nedostatkom príspevkov. Číslo 2/83 ročníka XIV bolo venované 2. konferencii D okum entácia k rasu a jaskýň. T reba spom e­ núť populárne príspevky v dennej tlači, ča­ sopisoch, ale i odborné príspevky v z a h ra ­ ničných speleologických bulletinoch.

SPOLUPRÁCA

SO Z A P IR A N lC ÍM

Z ástupcovia našej organizácie sa zúčast­ nili 6. m edzinárodnej konferencie ja sk y n n é­ ho zá ch ran á rstv a v m aď arskom Aggteleku, ženskej expedície K arlukovo 83, V III. m edzi­ n áro d n ej speleologickej školy v Poľsku, ex­ pedície Rodopy 83 v B ulharsku. T renčianski potápači zorganizovali prieskum nú akciu do pohoria Tennengebirge, dr. M itter navštívil n iek to ré krasové územ ia Spojených štátov am erických, dr. Ja k ál uskutočnil niekoľko prednášok o našom jask y n iarstv e pre R a­ kúsky speleologický zväz. Z ástupcovia 19 ob­ lastných skupín rôznym i form am i s rozdiel­ nym i zám erm i n avštívili krasové územ ia

22

NDR, Polska, ZSSR, M aď arska, R um unska, R akúska, Juhoslávie, B u lharska. K rasové územ ia Slovenska navštívilo viacero výprav zo zahraničia.

H O S P O D Á R S K A C lN N O S T P osledné valné zhrom aždenie určilo p re d ­ sedníctvu doriešiť otázku v lastn ej h o sp o d ár­ skej činnosti. V ýkonný orgán rozhodol u d e­ liť oblastným skupinám p ráv n u su b jek tiv itu . A kým spôsobom sa bude táto činnosť re a li­ zovať, rozhodne predsedníctvo začiatkom ro ­ ku 1984.

F IN A N Č N É A M A T E R IÁ L N E Z A B E Z ­ P E Č E N IE Podľa p lá n u hlavných úloh Č stred ia š tá t­ nej ochrany p ríro d y boli jed n o tliv é úlohy Slovenskej speleologickej spoločnosti dotova­ né. N áklady n a činnosť ro k u 1983 dosiahli čiastku 545 500,— Kčs. H lavné položky tv o ­ rili sp otreba m a teriá lu 43 800,— Kčs, p re d ­ m ety p o stu p n ej spotreby 110 200,— Kčs, o p ra ­ vy a u d ržiav an ie 103 400,— Kčs (z toho ge­ n erá ln a o p rav a AVIE 30 80 000,— Kčs), ces­ tovné 104 700,— Kčs, S p rav o d aj SSS 147 800,— Kčs, poistné 18 000,— Kčs. Speleologické oddelenie M úzea sloven­ ského k rasu a ochrany p ríro d y zabezpečilo p rein v esto v an ie finančných pro stried k o v v súlade s požiadavkam i oblastných skupín a možností ÚŠOP v L ipt. M ikuláši. Speleolo­ gický m ateriál, pracovné a ochran n é pom ôc­ ky sa vyskladnili skupinám podľa ich po­ trieb. F in an čn é zabezpečenie organizácie je nedostatočné, nezodpovedá súčasným p o tre­ bám obťažnej činnosti v podzem í a p riro d ze­ ném u ra stu členskej základne. V novem bri sa uskutočnila in v en tarizácia hospodárskych prostriedkov. Osem sk u p ín nezvládlo akciu v stanovenom term íne. O dpisy sa ak cep to ­ vali vo výške 59 237,— Kčs.


R N D r. Z d en k o H ochm uth

JASKYNIAR V ZIME Z im a sa donedávna považovala za ročné obdobie n a jm e n e j vh o d n é na v y k o ­ návanie ja sk y n ia rsk e j činnosti. O kolností, ktoré odrádzajú od ja sk y n ia rstv a v zim e je veľa — p ro b lem a tický p ristú p k loka­ litám po sn eh o vej p o k rý v k e , ťa žkosti spo­ jen é s činnosťou n a povrchu, nebezpečen­ stvo vysilen ia a za m rzn u tia napr. p ri po­ vrchovom p riesku m e, k r á tk y deň a i. P re­ to ja sk y n ia r n a za čia tku z im y pokladal ja sk y n ia rsk u sezónu za skončenú, laná, ka rb id k u a m o n té rk y odložil do pivnice a oddával sa zim n ý m radovánkam . N ajm ä v hornatých častiach Sloven ska , kde zim a trvá i polovicu roka, sa ta k obdobie ja s­ k y n ia rsk e j a k tiv ity značne skracovalo, v najvyššie položených kraso vých oblastiach dokonca na obdobie 3— 4 m esiacov, čo n e ­ gatívne o vp lyvň o va lo in te n zitu p rie sk u m u a znižovalo a k tiv itu celej sku p in y. V posledných rokoch sm e si v ša k po­ stu p n e začali uved o m o va ť, že zim a nie je o nič horším obdobím pre speleológiu ako leto, ba práve naopak, m á oproti n em u niektoré v ý h o d y : — V zim e je v ja sk y n i rela tívn e tep ­ lejšie ako v lete; je to d ô ležitý p sycho­ logický fa k to r — keď sú u ž ja sk y n ia ri v ja skyn i, nič ich n elá ka rýchlo v y js ť vo n ! — N íz k y stah h la d in y pod zem n ých vôd. A n i za najsuchšej jesene n evysych a jú sifó n y ta k ako v ja n u á ri či februári, navyše nebezp ečen stvo náhleho zvýšen ia sta v u v o d y je m izivé. P reto je dokonca v e ľm i v ý h o d n é potápanie v sifónoch v zim n o m období — voda je m e n e j za ka le­ ná. — V ý p a ry z vyššie ležiacich otvo ro v v m ra zivých dňoch u m o žň u jú o b ja vy n ezn á ­ m ych, v lete n e zistite ľn ý c h vchodov. P o tvrd en ím tých to ria d ko v sú úspešné zim n é akcie n ie k to rý c h oblastných skupín. V p rv o m rade treba sp o m en ú ť o b ja v y zv o ­ lenských ja skyn ia ro v na K ro k o v e j holi v r. 1971 — 1975, keď práve p okles hladiny v o d y v sifónoch v zim n o m období u m o ž­ nil o bjaviť pokračovanie ja sk y n e v Záskočí, ďalej zim n é akcie v ja sk y n i Ja vo rin ka (oblastná sku p in a S p išská Belá), o b ja vy a potápanie v ja s k y n i Občasná vyv ie ra č ka v Č ervených vrchoch (oblastné sk u p in y

R u žo m berok a Trenčín) a napokon i úspeš­ né akcie v zahraničí. Ja skyn e Jean B er­ nard vo F rancúzsku a L am prechtsofen v R a kú sku , ktoré na vštívila aj expedícia S lo ven skej speleologickej spoločnosti, sú p rístupné iba v zim e. A b y sm e m ohli plne v y c h u tn a ť z im ­ né ja skyn ia rstvo , treba starostlivo zvážiť, či daná lokalita je na takéto podnikanie vhodná, p ripraviť plán akcie a zabezpečiť p o tre b n ý m ateriál, ale aj oboznám iť sa so zá kla d m i p o h y b u a p o b y tu v zim n e j kra­ jine. Od splnenia tý c h to zá kladných pod­ m ie n o k závisí ú spešný priebeh speleolo­ gického po d u ja tia .v zim e. PLÁNOVANIE AKCIE R ozhodnutie, či konať zim n ú akciu, záleží do v e ľk e j m ie ry na charaktere lo­ k a lity a na d ru h u zam ýšľaných prác na nej. Pre sk u p in u je n a jvh odnejšie rozhod­ n ú ť sa jyre tie z lokalít, kde zim n é akcie p rinesú väčší e fe k t ako letné. Ide najm ä o sifóny, kto ré v zim e v y ­ sychajú, prípadne nižší p rie to k v o d y v ja sk y n i uľahčuje v ý s k u m y a iné práce. T akisto p o vrchový p riesku m m ôže byť n a jm ä v listnatých lesoch v e ľm i v ý h o d n ý v zim e (lepšia prehľadnosť terénu); ešte pred na p a d n u tím snehu m ožno robiť aj fo to d o ku m en tá ciu na id en tifika čn é účely. Ď alšou m ožnosťou je hľadanie prípadných výp a ro v teplého vzduchu či odtopených m ie st n a snehu. P ri ich zisten í nie je po­ treb n é hneď začať otvá rko vé práce — sta­ čí, ak ta kéto m iesto dôkladne označím e a s o tvá rko u v yčká m e, k ý m sa p o d m ien ky na povrchu nezlepšia. N ajvýh o d n ejšie na zim né pôsobenie sú vša k v e ľk é a dlhé ja sk y n n é sústavy. Tu je v podstate jedno, či pracujem e v zim e alebo v lete; v zim e je síce ťažší prístup k nim , no vody, či u ž kva p ka jú cej alebo tečúcej je v nich m enej. V ý zn a m n é sú ■prievany, zvyča jn e inten zívn ejšie ako v lete, ktoré u m o žň u jú prepracovať sa do n o vých priestorov zvnútra. Pri tých to ja s­ kyn iach je v ša k dôležité, aby pokiaľ m o ž­ no v blízkosti povrchu, kde je u ž ,.ja skyn ­ 23

iV kltťt

K u su


ná tep lo ta “ alebo aspoň nie je ľad ani sneh, bol v h o d n ý rozsiahlejší priestor, v k to ro m sa dá preobliecť a v y b a liť m a te ­ riál, pretože p ri vchode do ka žd ej ja sk y n e nem ožno sta va ť chatku. N aproti to m u v m n o h ých prípadoch sú zim n é akcie naprosto nevhodné. T ý k a sa to n a jm ä sp o m ínaných o tv á rko vých prác, kde tí, k to rí m o m en tá ln e nepracujú, m rznú, alebo p o stá va jú pri ohni, n ie t kde položiť m ateriál, p ri sn ežen í a vetre sa m noho vecí postráca v snehu. V e ľm i prob­ lem atická je a j zim n á n á v šte v a ja skýň , ktoré sa začínajú h lb o k ý m v e rtik á ln y m

zv lá štn ych p o d m ien o k — napr. vedenie polygónového ťahu po snehom zap a d n u tej kosodrevine, čo je v lete nem ožné. M ATERIÁLOVÉ VYBAVENIE V ý b e ro m vhodného m ateriálu, vrátane spôsobu, a k ý m sa používa, je p ri pôsobe­ n í v náročných zim n ý c h podm ienkach v e ľ­ m i dôležitý. Treba prebrať v še tk o p o zitív ­ ne, čo na poli zim n éh o lezenia, p o b y tu v horách a lyžovania v y sk ú ša li horolezci, tu ­ risti, lyžiari, poľovníci. Ich p o zn a tk y sa

P ríp r a v a n a zo stu p do ja s k y n e v z im n ý c h p o d m ie n k a c h

stupňom . Treba sa prezliecť u ž na p o vr­ chu, u p e v n iť n a seba speleoalpinistický v ý stro j a často v y k o n á v a ť aj rozsiahlejšie m anipulácie n a povrchu, ako zabíjanie skôb, nito v, ko tven ie lán a i. Za dobrého, suchého a slnečného počasia m ôže b yť a k ­ cia vce lk u príjem n á , p ri snežení a vetre n a hranici ohrozenia životov. V zim e nie je vhodn é v y k o n á v a ť ani m eracie práce na p o vrchu alebo v jeh o blízkosti, jed in e za lá

F o to : a u to r

v ša k m usia m o d ifik o v a ť na naše podm ien­ ky. Pre ja skyn ia ra je to tiž pohyb, lezenie, či lyžovanie v zasneženej kra jin e nie cie­ ľom, ale iba pro stried ko m na jeho dosiah­ n u tie — dostať sa s m in im á ln y m vy n a lo ­ žen ím síl k ja sk y n i, kd e sa iba začína vlastná akcia. A k teda tu rista nesie v ba­ to h u iba veci potrebné na p o b y t v horách, horolezec na lezenie, lyžiar na lyžovanie, ja sk y n ia r o krem toho v še tk é h o ešte m a ­


teriál speleologický, n a jo b jem n ejší zo v š e t­ k ý c h predošlých, o príp a d n o m m ateriáli speleopotápačskom ani nehovoriac. P relo p ri zaobstarávaní v še tk é h o m a ­ teriálu pre zim n é ja skyn ia rstvo platí zá ­ sada čo n a jn ižšej hm o tn o sti, jedno d u ch ej m anipulácie a spoľahlivosti. Pravda, v ý ­ stro j treba prispôsobiť k o n k ré tn y m p od­ m ie n k a m : in a k bude v y stro je n ý ja skyn ia r v oblasti S lo ven skéh o krasu, kd e býva m á ­ lo sn eh u a k n ie k to rý m lokalitám sa dá prísť i 10 m od vch o d u autom , in a k ja s­ ky n ia r v Č erven ých vrchoch či n a K ra ko v e j holi, kd e treb a n ie k e d y ísť aj 15 k m pešo. N apokon preb eriem e je d n o tliv é časti zim n éh o oblečenia a výstro ja . Pre m n o ­ h ých to b u d ú veci znám e, či sa m ozrejm é, pre m noh ých , n a jm ä m ladších, zdro j p o ­ učenia. OBUV: T u ristické to p á n k y vib ra m y pozná každý. Na zim n é p o d m ie n k y sú n a j­ v h o dnejšie v ib ra m y v yso ké, podľa m o ž­ nosti nie so šn u ro va n ím na háčiky, ale s d ie rk a m i alebo očkam i, pretože pri p rí­ p adnom lezení po re b rík u sa h á čiky za ­ c h y tá v a jú do šnúr. V e ľm i dôležité je v ib ra m y správne im ­ pregnovať. B ežná im pregnácia k rém o m na to p á n k y m á iba k o zm e tic k ú fu n k c iu , ani im pregnácia olejom (Elaskon) nie je dob­ rá. Z nám e sú im pregnačné p ro strie d k y po­ u žívané p o ľo v n ík m i — te k u tá zm e s je le ­ nieho loja a včelieho v o sk u v pom ere 1 :1 sa nanáša n a suchú zo h ria tu obuv. Úspeš­ ne sm e v y sk ú ša li aj zm e s lyžiarskeho vos­ k u S kare (p o lo te k u tý b ežecký vosk) a vos­ k u S k iv o n a báze p a ra fín u tie ž v p o m e­ re 1 :1, kto rá v ša k to p á n k u trocha zn e ­ hodnocuje, lebo to p á n ka stvrd n e a p otom ju m ožno p o u žíva ť iba v zim e. Za veľm i d obrý po va žu jem e aj silikó n o vý im p reg ­ načný p ro stried o k T A G A L , k to rý sa v po­ slednom čase objavil v predaji. V o jen ské v y so k é to p á n k y (kanady) sú m ed zi ja sk y n ia rm i pom ern e populárne, no nepokladá m e ich za na jvh o d n ejšie. P re­ d o v še tk ý m je v nich zim a a d o vn ú tra sa ľahko dostáva sneh. P oužiť obyčajné gu m o vé čižm y by m n o h ých iste ani nenapadlo, m ôžem e v ša k potvrdiť, že sú v e ľm i dobré. A k použijete čižm y o číslo väčšie a p ríslušnú v rstv u ponožiek, m ô žete sa v čižm ách p u stiť i na náročné zim n é akcie, navyše n eb u d ete po­ trebovať ď alšiu o buv n a p rezu tie do vo d ­ ných ja skýň .

O D E V : Chodiť v zim e v ja skyn ia rsko m o bleku (kanalizátorkách) m im o ja skyn e nie je vhodné. Z asnežený oblek sa v jas­ k y n i rýchlejšie prem očí, po v ý stu p e z ja sk y n e zase zm rzn e a v ta ko m to stave sa rýchlo potrhá. N eprem okavé ko m b in é­ z y sú a k o -ta k vhodné, pri chôdzi sa v nich vša k potím e. Dobré sú azda p ri „ ú te k u “ z ja sk y n e do chaty. Jednotlivé súčasti odevu z hľadiska ich vh o d n o sti na použi­ tie v zim n o m ja skyn ia rstve podľa našich skú seností: GAM AŠE ako jedna z najdôležitej­ ších súčastí odevu (začiatočníci na to často zabúdajú, chránia pred na p a d n u tím sne­ h u do topánok, prípadne čižiem. Pozná­ m e jednoduché gam aše k rá tk e (hore i do­ lu s gum ičkou), ktoré sa dajú použiť na čižm y alebo v ib ra m y len nad členky, ale­ bo ktoré chránia celé lý tk a a m ôžu byť i rozopínatéľné f na zips); p ri ich v y zú v a ­ n í nie je potrebné dávať dole obuv, no zips sa m ôže pri za m rzn u tí stať zdrojom nepríjem ností. Gamaše sa šijú z nánosova n ej silonovej lá tk y a n a jed n o m konci m a jú m a ť silonovú šn ú rk u alebo rem ie­ n o k na prevlečenie pod chodidlo. PONOŽKY použijem e podľa vla stn é­ ho uváženia a skúseností. Drahé vlnené p o n o žky z dovozu sú dobré, p ri našom spôsobe používania sa v ša k rýchlo ničia. N iekto rí preto nosia pletené vln en é „štucn e“ a k n im k rá tk e ponožky. Je vhodné zobrať si na akciu pár náhradných pono­ žiek. ČIAPKA. Dobrá a teplá čiapka je veľ­ m i dôležitá. N edbajm e na eleganciu a od­ režm e z čiapky brm bolec, aby sm e si na ň u m ohli prípadne nasadiť prilbu; ve ľm i sa nám to zíde p ri p o b y te v studených vstu p n ý c h častiach ja sk y n e alebo pri prí­ stu pe alebo návrate potm e, keď prilbu so svietidlom m á m e na hlave. VETROVKA. Prešívané a páperové v e tr o v k y sa v našich klim a tic k ý ch pod­ m ienkach m ierneho pásm a u k a zu jú ako zbytočné. K eď kráčam e s poriadnym ba­ to h o m na chrbte, nep o treb u jem e dokonca n ija k ú v e tro v k u , ba často ani sveter! V e t­ ro v k a nás m á chrániť pred vetrom , a túto fu n k c iu spĺňa dokonale te n k á je d n o v rstv o ­ vá v e tro v k a s vrecko m na prsiach a s ka ­ pucňou, k to rú poskladanú m ôžem e strčiť i do vrecka. P oužívanie prešívanej či pá­ 25


perovej v e tro v k y , m n o h ý m i obhajované, spôsobuje značné p ro b lém y — v e tro v k a sa nedá poriadne zbaliť, poskladaná zaberá veľa m iesta a sú s ň ou p ro b lém y aj pri nam oknu tí. Pri sprá vn o m organizovaní akcie, keď je vylú čen é zbyto čn é posedá­ vanie na povrchu, si na ň u ani nespom e­ niete. NOHAVICE. Používať, či n epoužívať p u m p k y je p roblém zn o v u živý. P u m p k y sú sku točn e dobré v spojení so štu cň a m i či gam ašam i, v poslednom čase sa vša k rozširuje používanie p rilieh a vých p lete­ n ých v ln en ých nohavíc, prípadne tep lá ko v alebo sp o d ko v v kom binácii s te n k ý m i v rc h n ý m i nohavicam i z toho istého m a te­ riálu ako ten ká v e tro v k a (pogu m o va n ý si­ lon), tzv. fu kirá re. Pri brodení vo veľm i vy so k o m sn eh u to tiž aj p u m p k y z klasic­ k e j v ln y alebo sy n te tic k e j tk a n in y na­ m o k n ú a nová kom binácia sa u ka zu je

P rís tu p o v ý tu n e l y sn e h u k v c h o d u do ja s k y n e O b­ ča sn á , v y v ie ra č k a . (Č erve­ né v rch y ) d o sa h u je d ĺžk u viac a k o 10 m. F o to : a u to r

26

vh odnejšia i p ri silnom vetre. Spodné no­ havice n a vyše m ožno p o u žiť aj pod ja s­ k y n ia rsk u kom binézu. Od používania „riflí v zim n o m ja sk y n ia rstv e odradzujem e. P okiaľ ide o ostatné časti odevu, ich v ý b e r závisí od osobného v k u su a skúseňostí. D obrý v ln e n ý sv e te r je v ša k nepo­ chybne n e v y h n u tn ý , podobne i flanelová košeľa a spo d ky, v še tk o súčasti, ktoré m o ž­ no p o užiť aj pod ko m b in é zu v ja sk y n i. D bajm e na to, aby sm e m ali čo n a j­ m e n e j zb y to č n ý c h vecí; podľa našich s k ú ­ seností p ri dobrom stave m ateriálu je do­ konca náhradné šatstvo zb ytočné (prepo­ te n ú košeľu radšej v y su ším e na tele, ako ju niesť v batohu). P ri presune m ám e v batohu iba ja sk y n ia rsk u ko m b in é zu a po­ dľa p o tre b y si dávam e dolu alebo nasa­ d zu je m e iba v e tro v k u , čiapku a rukavice. (Pokračovanie)


SPELEOFOTOGRAGIA ’83 Prípravy pred sifónom (Cestné uznanie)

A u to r: L. B e n e d e k (foto h o re)

Závesy (1. miesto)

A u to r: J. K ra jc i (fo to -n a p re d c h á d z a jú c e j s tr a n e )

Výstup z jaskyne Zvonica

A u to r: M. H u jd ič (foto v p ra v o )

Z cyklu Ciur ponor — Vodná chodba (Cestné uznanie)

A u to r:

o ta v a ŕfll1l>


Ing. Marcel

Lalkovič

DOKUMENTÁCIA

II. konferencia Dokumentácia krasu a jaskýň S odstupom šty ro ch rokov, v dňoch 3.— 5. 11. 1983 u sp o riad ala K om isia pre speleologickú d o k u m en táciu SSS v p o ra ­ dí už d ru h ú k o n feren ciu n a tém u D oku­ m en tácia k ra su a jask ý ň . K onferencia sa u skutočnila v hoteli E sp eran to v P rib y line. Z obsahovej s trá n k y nadväzo v ala n a v ý sledky p rv ej, k to rá sa u sk u to čn ila ro k u 1979 a n a závery, k to ré p rija li jej ú čast­ níci. Jej ďalším cieľom bola vým en a sk ú ­ seností a p rezen tácia d o siah n u tý ch výsled­ kov v jed n o m zo zák lad n ý ch odborov ja s­ k y n iarsk ej činnosti. O ficiálne o tv o ren ie k onferencie sa uskutočnilo d ň a 3. 11. 1983 vo večerných hodinách za p ríto m n o sti RND r. J. K lindu, zástupcu ria d ite ľa odboru m úzeí, p am ia­ tok a o c h ran y p ríro d y M K SSR, Ing. A. Lucinkiew icza, riad iteľa Ú stred ia štátn ej ochrany p ríro d y a J. H rom asa, člena ÚV Českej speleologickej spoločnosti. K onfe­ renciu oficiálne o tv o ril p red sed a Sloven­ skej speleologickej spoločnosti A lfonz Chovan. N a oficiálne o tv o ren ie nadväzovalo vyhlásenie v ý sledkov 2. ro čn ík a ja sk y n ia r­ skej fo to g rafie S peleofotografia ’83 a u sk u ­ točnila sa v ern isáž víťazných fotografií. D ni 4.— 5. 11. 1983 boli v y h ra d e n é od­ borným referáto m . Z p rih lásen ý ch 27 re ­ fe rá to v odznelo 24; pričom členovia Ko­ m isie p re speleologickú dokum en táciu p ri­ pravili a p red n iesli 12 odborných re fe rá ­ tov, kde p rezentovali n ie k to ré v ýsledky svojej do terajšej činnosti. P re d n á ša te lia sa zaoberali p ro b lem atik o u speleologickej do­ ku m en tácie v oblasti p ríro d n ý c h a spolo­ čenských vied a p ro b lem atik o u m eračskej, fotografickej a film ovej d o k u m en tácie ja s­ kýň. O krem toho sa hovorilo o čiastkových výsledkoch dokum en tačn ej p ra x e SSS, ako aj o form áoh a m etódach d o k u m en tácie krasových javov, k to rá sa realizu je p ro ­ stred n íctv o m iných speleologických in šti­ túcií.

T ohoto celoštátneho p o d u jatia sa o k rem členov SSS a zástupcov CSS ďalej zúčastnili pracovníci štátn ej ochrany p rí­ rody, zástupcovia orgánov štátn ej banskej sp rávy, re z o rtu geodézie, SAV a ČSAV, vysokýdh škôl a iných p ríbuzných in štitú ­ cií, spolu 78 účastníkov. P ríto m n ý bol aj zástuipca M K B T 'z M aďarska. Aby speleologická dokum entácia čo n ajop tim áln ejšie reagovala n a súčasné spo­ ločenské p o treb y a pritom plne odrážala úsilie c h a ra k te riz u jú c e dynam iku našej speleológie, p rijali účastníci konferencie závery, v k torých d o poručujú: 1. N aďalej rozvíjať činnosť n a úseku spe­ leologickej dokum entácie pro stred n íc­ tv o m n áro d n ý ch organizácií (SSS a CSS), ako i prostredníctvom inštitúcií, v pracovnom p rogram e k torých zaujím a svoje postavenie aj speleológiä, či pre­ vád zk a jaskýň. 2. Spolupracovať s CSS prostredníctvom jej Ú strednej odbornej kom isie p re do­ k u m en táciu p ri riešení problém ov, k to ­ ré boli n a č rtn u té to uto konferenciou, s cieľom zjednotiť činnosť, k to rá cha­ ra k te riz u je oblasť speleologickej doku­ m entácie. 3. K om isii pre speleologickú do k u m en tá­ ciu SSS doriešiť systém rajonizácie, k to ­ r ý bude vychádzať zo schválenej kla­ sifikácie geom orfologickýoh celkov tak, aby bol porovnateľný so systém am i vy­ užívaným i iným i geovedným i disciplí­ nam i. V tom to sm ere tre b a nadviazať sp oluprácu s G eografickým ústavom SAV v B ratislave. 4. P ro stred n íctv o m k o m petentných orgá­ n o v doriešiť otázku Názvoslovnej kom i­ sie Speleologického poradného zboru M K SSR, aiby opätovne započala plniť svoju funkciu v oblasti ustaľovania n á ­ zvov a názvoslovia jaskýň. 5. Z intenzívniť spoluprácu so speleologic27


k ý m i s k u p in a m i, k to r é z a tia ľ n e d o s a h u ju d o sta to č n ú ú ro v e ň v d o k u m e n ta č n e j čin n o sti. _ b. R o k u 1986 v rá m c i M e d zin á ro d n e ] s p e leo lo g ick ej ú n ie u sp o ria d a ť p o d u ja tie so

širšo u m e d z in á ro d n o u účasťou, n a k to ro m b y s a p re z e n to v a li v ý s le d k y d o s ia h n u té u n á s v o b la sti sp e leo lo g ick ej d o k u m e n tá c ie ,

R N D r . V ie ra T e r e k o v á

Možnosti zjedno tenia systém u do ku m en tácie hydrologických a hydrogeochem ických prvkov Voda je m im o riad n e dynam ickou zlož­ kou zem ského telesa. Pôsobí ako p ríro d n ý tra n sp o rté r h m o ty a energie, sp á ja geo­ logický a organický kolobeh h m o ty a ak ­ tívne sa zú častň u je n a väčšine geologic­ kých procesov. N ap riek dynam ickej fre k ­ vencii p ríro d n ý ch vôd, h lavne v k a rb o n á tických kraso v atejú cich ho rn in ách , m al v ý ­ skum ich chem ického zloženia až donedáv­ n a len opisný ch arak ter. V ýsledky analýz nespočetných vzo­ riek sa zaznam enali do rô znych špeciál­ nych grafov s dôrazom n a chem icky roz­ dielne sk u p in y vôd. Rozdiely v chem ickom zložení vôd v y ja d re n é v m apáoh a p ro fi­ loch dávali inform ácie o d istribúcii, p rí­ p ad n e zonálnosti rôznych typ o v vôd v h o r­ ninovom prostredí. N eúplné chem ické a n a ­ lýzy boli často dodatkom hydrogeologic­ kých posudkov a sp ráv , k to ré b ezp ro stred ­ n e súviseli s objavným i, resp. p riesk u m ­ ným i prácam i v krasovom územ í a len m álokedy zohľadňovali širšie súvislosti a vzájom nosti. Už v úvode tre b a povedať, že ak m á hydrologický, resp. hydrogeoehem ický p r­ vok predstavovať dokum ent, m usí byť re ­ prezentatívny . Z tôho dôvodu je n e v y h n u t­ né už pri p ríp rav n ý ch , resp. terén n y ch hydrologických a hydrochem ických p rá ­ cach dodržiavať zásady všeobecne p latn é v ostatných p ríbuzných rezortoch, k d e sa s tým ito prácam i stre tá v a m e (predpisy v rám ci HMÚ, SGÚ, MLVH). Z hydrologických prác, k to ré n a jč a s­ tejšie vykonávam e, resp. sled u jem e v rá m ­ ci prieskum n ý ch alebo výsku m n ý ch p rác sú to: — m eranie v ý d a tn o sti zdrojov, a to o d ­ hadom , m ern o u nádobou, z ú d ajo v m er­ ných prelivov., výdatnosť Q u d áv am e v 1. s “ 1, m 3 . s - 1 ; 28

— m eranie p rie to k u podzem ných, resp. povrchových to k o v výpočtom , hyd ro m etrovaním , odčítaním z lim n ig ra fu ; — sledovanie rýchlosti a sm e ru p rú d e n ia podzem ných vôd (kolorim etric'ké m e­ tódy, m echanické telieska, chem ické látk y , v rá ta n e rá d io a k tív n y c h ); — sledovanie zrážok zabezpečujem e služ­ bou HM Ú n a p ríslušných zrážkom erných staniciach; — pozorovanie hladín podzem ných vôd. Tieto ú d a je sa zap isu jú v pracovných d enníkoch alebo p rv o tn ý ch dokum entoch o tých to prácach. V šetky p rá c e m usia byť v y k o n ané podľa príslušných predpisov a s vedom ím , že ich už nebudem e môcť zo­ pakovať za rovn ak ý ch p ríro d n ý ch podm ie­ nok. Z uvedených prác vyho to v u jem e hy d ­ rologickú bilanciu, čo v podstate p re d sta ­ v u je p oro v n áv an ie atm osférických zrážok, o dtoku a zm ien zásob povrchových a podpovrohovýoh vôd v pred m etn o m území. Z hľadiska uchovávania a využívania výsledkov pozorovaní podzem ných vôd bolo veľm i význam né v y tv o re n ie ban k y hydrologických inform ácií. V znik tejto b a n k y súvisí s vyb u d o v an ím celoštátneho in fo rm ačného sy stém u o územ í. Z áklad­ n ý sy stém hydrologických inform ácií spo­ číva n a vybudovaní tzv. inform ačných re ­ g istro v a subregistrov. Z odboru h y d ro ­ lógie podzem ných vôd p re kraso v é vody to bude: a) re g iste r pozorovacích o b jektov podzem ­ n ých vôd, b) subregister, odvodených ukazovateľov sta v u hladín, c) reg ister pram eňov, d) reg ister v ý d atn o stí a teplôt, e) su b re g iste r odvodených ukazovateľov v ý d atn o stí a teplôt.


9. fyzikálne vlastnosti vody (farba, zápach, zákal, chuť, sedim ent), 10. c h a ra k te r prep ly n en ia — p ríto m ­ nosť H 2S, CO 2 , CH 4 , 11. hodnota pH, alkalita — stanovuje sa vždy priam o v teréne. V ym enované ú d a je od 7. bodu vyplním e v kolónke zápisnice o odbere vody, k to ­ rá slúži ako p rv o tn ý dokum ent. N ajdôležitejším hydrogeochem ickým d okum entom je chem ická analýza (obr. 1). A by ten to dokum ent zodpovedal sk u ­ točnosti je p o trebné dodržať zásady sp rá v ­ n eho od b eru vzorky vody. Z ákladným i predpokladm i kvalitn ej chem ickej analýzy vody s ú :

V ýsledky získané p ri pozorovaniach h lad ín podzem ných vôd a v ý d a tn o stí p ra ­ m eňov, ako i n iek to rý ch fyzikálnych v la st­ n o stí sú p rav id eln e u v erejň o v an é v h y d ro ­ logických ročenkách. Z áklad n o u te ré n n o u m etó d o u h y d ro geochem iokých p rác je hydrogeochem ické m apovanie. N ajúčelnejšie je hó realizovať súbežne s hydrogeologickým m apovaním . Účelom hydrogeochem ického m ap o v an ia je získanie ucelenej p re d sta v y o h y d ro geochem ických pom eroch daného územ ia a zhrom ažď ovanie p o treb n ý ch podkladov pre u rčen ie lo k ality n a o d b e ry vzoriek vôd. V p rie b e h u m ap o v an ia sa n a je d n o t­ livých lo k alitách zazn am en áv ajú : O br. 1.

SYSTEM!ZA ČUY GRAF CHEMtZMU PODZEMNÝCH A ZRÁŽKOVÝCH VÔD PLEŠNSKEO PLANINY

P O D Z E M N E VODY M E Z O Z O IK A - A • Z R Á Ž K O V É VO D Y- B

*

ZLOŽKY S/J VYDESENE V MVAL ’/.

■100

M

100,

100

100

CC 1. d átu m , hodina, počasie, 2. lokalizácia n a m ape príslušnej m ier­ ky, 3. n a d m o rsk á výška, 4. c h a ra k te r v ý v e ru s d etailn ý m opi­ som a situ ačn ý m náčrtk o m , 5. ty p zdroja, 6. geologická pozícia, 7. te p lo ta vody, vzduchu, b aro m etric­ k ý tlak , 8. výdatnosť a spôsob jej m erania,

1. sp rá v n a voľba m etodiky analýzy jednotlivých kom ponentov, 2. sp ráv n e v y k o n an ý odber vzorky vo­ dy, 3. m inim álny čas od odberu vzorky po jej analýzu. Z ákladným predpisom p ri výkone týchto p rác je pre n á s p ríru č k a K obrová a kol. Je d n o tn í m etó d y analyzy vod z ro k u 1975. V zorka m u sí byť dostatočne v iero ­ hodne analyzovaná, ab y charakterizovala 29


situáciu v m ieste odberu a d áv ala serióz­ n y podklad. H odnovernosť analýzy sa m ô­ že overovať v rám ci použitej m etodiky, ale zároveň sa m usí kontrolovať aj je j re produkovateľnosť iným i m etódam i. N aj­ častejšie sú to m atem atick o -štatistiek é (v rám ci sú b o ru vykon an ý ch analýz) a g ra ­ fické m etódy kontroly, k to ré sú ďalším podkladovým d o k um entačným m ateriálo m hydrogeochem ických prác. K u grafick ý m doku m en tačn ý m p rv ­ kom p a tr i a : 1. sú h rn n é g ra fy chem izm u 2. g ra fy určitý ch vzťahov, zákonitostí a rozdelení, v rá ta n e korelačných grafov, histogram ov, d istrib u čn ý ch a frek v en tačn ý ch k riv iek ap. G rafické znázorňovanie p ríro d n ý ch vôd n á m um ožní v optických zákonitos­ tiach a vzťahoch n e ra z objaviť zákonitosti, k to ré b y p ri in ý ch m etódach zostali sk ry ­ té. N a sú h rn n é zobrazenie viacerých roz­ borov sa používajú g ra fy bodové, v ek to ­ rové alebo líniové. N a znázornenie jed n o tliv ý ch vôd v m apách alebo rezoch, používam e g ra fy obrazcové, obrysové a výsekové. Voľba spôsobu zobrazenia závisí od účelu g rafu a zobrazovacích ú d a jo v a je d a n á p red o ­ v šetk ý m pom erom m edzi ' h u sto to u siete re p re z en ta tív n y c h ú d ajo v a ich p riesto ro ­ vou variabilito u . Z d o teraz spom en u tý ch hydrologic­ k ý ch a hydrogeochem ických p rác zhoto­ v u jem e ďalší písom no-grafický dokum ent, a to hydrogeochem iCkú m apu. M álokedy však do m ap y znázorňujem e absolútne h o dnoty chem ických analýz. .M apy väčši­ n o u k o n štru u je m e n a princípoch rôznych klasifikácií s použitím ch arak terizačn ý ch koeficientov, podľa toho, čo m á hydrogeochem ická m ap a p red n o stn e v y jad ro v ať: ty p y chem izm u, genézu vôd, sm ery p rú d e ­ nia, zdroje znečistenia ap. Veľké m nožstvo p om erne re p re z en ta ­

30

tív n y ch ú d a jo v získaných v poslednom o bdobí n ú ti k ich spraco v an iu pom ocou výpočtovej techniky. Spracovanie doku­ m en to v p red p o k lad á v šak ich form ulácie. M an u ány (záznam ové listy) hydrogeochem ičkých ú d ajo v by m ali spĺňať nasledov­ n é p odm ienky: 1. byť p rv o tn ý m dokum entom , a tým zároveň norm alizovať, k to ré ú d aje m a jú byť sledované, 2. byť p rv o tn ý m stro jo v ý m dokum en­ tom — form ulárom , k to ré h o časť ú d a jo v alebo v šetk y ú d a je b u d ú prenesené n a v stu p n é m édium po­ čítača, 3. byť dokum entom archívnym , čiže m ateriálom , k to rý bude m ožné re ­ produkovať, a ta k ľahko sp rístu p ­ niť. H ydrogeochem ické p rv k y — analýzy, k to ré b u d ú spĺňať tieto podm ienky b u d ú zarad en é do spoločnej hydrogeoohem ickej d atab an k y . V yužívanie d ata b a n k o v ý c h sú ­ b o ro v s p ro gram ovým vybav en ím um ožní v y tv árať rôzne m a tem atick é m odely sk ú ­ m aného p ríro d n é h o p ro stredia, čo bude jed n o u zo základných podm ienok o b je k ­ tív n eh o zhodnotenia a sp raco v an ia h y d ro ­ geochem ických údajov. P red p o k lad á to v ša k k o o rdináciu praco v n ík a M SK aO P s pracoviskom D atabanky. Hoci sa n a v rh n u tý systém z hľadis­ k a d o k um entácie hydrogeochem ických po­ m ero v ja v í pre n a šu sféru záujm ov n e­ zvyčajný, m á viacero výhod. Zabezpečí sa ta k správnosť používaných hydrogeoche­ m ických m etód, zam edzí sa duplicite an a­ lýz a získa sa arch ív n y dokum ent. S ystém je zvlášť v ý h odný p ri veľkých regiónoch, resp. p ri prácach väčšieho roz­ sahu, n a p r. v Slovenskom k rase alebo N ízkych T atrách, kde sa n a riešení pro b ­ lém u zú častň u jú viaceré inštitúcie, k to ré svoje hydrogeochem ické p rv k y m a jú za­ kódované v spoločnej datab an k e.


,

ighp ap. ž iu n a

Zápisnica o odbere vzorky vody

m ri,........................................................ D á tu m o d b e r u :

H°d - m 3 0

1 0 .8 .1 9 X 1

jQ. & 7 9 $ 2 .

D o d a n é d o la b o r a tó r ia :

O z n a č e n ie z d ro ja : / s o n d y , s tu d n e , p ra m e ň a , rie k y /

M ie s to o d b e r u :

DEMÄUOVSM DOUUA

Jaskuňa. M É R U

-

2.

N á z o v a k c ie : Č ís lo z á k a z k y :

'J. 4.

J A S K.

_

U -Z

l/ÝSKUrf D t ŕ l M L lU Y SO ZA ľ!ER A k/iy A/A J

D r u h z d r o j a : H g - v r t , i n ž . v r t , p o z o r o v .v r t, s t u d ň a / a k é / š a c h t i c a ,

^

p r a m e ň , r i e k a , p o t o k , d r e n , r y b n í k , v o d n á n a d r ž , i n ý /a k ý / :

(/CL/O^d-JCLCCL l/OCĹCL

z o séro^pu.

V y b u d o v a n ie z d ro ja : R ú ry ž e l e z n é - p r e g le j k o v é - n o v o d u r - i n é /a k é / : K a m e ň , b e t ó n , d r e v o , s k r u ž e , i n é / č o ? /: N e v y b u d o v a n ý : o k o l ie n e u p r a v e n é - u p r a v e n é - o b s y p / a k ý ? / :

.

H Íb k a z d r o ja od te ré n u p o d n o m :

^

U s tá le n á h la d in a v o d y v o v r te m : V ý d a tn o s ť l/s e c .:

V ý šk a v o d n é h o s tĺp c a m :

V z o rk a o d o b r a n é p o č a s v r tn ý c h p r á c , č e r p a c e j s k ú š k y , in ý c h p rá c /a k ý c h ? / : S p ô s o b o d b e r u : Z p r e liv u , z v ý tla k u , č e rp a d lo m , o d b e r n á d o b o u , in a k /a k o ? / O d b e r s a u s k u t o č n i l p o . .z a č a t í d n í :

Č e r p a c i e s k ú š k a : T r v a n ie d n í/d ĺž k a /: O d č e rp á v a n ý h o r iz o n t;

^

v m o d -d a /:

Z n íž e n ie o d u s tá le n e j h la d in y m :

Z

z-

Ú č e l r o z b o r u : P i t n á , m i n e r á l n a , ú ž i t k o v á , z á v l a h o v á , k o t o ln á , b e t o n á r s k a , a g r e s i v i t a n a b e t ó n - n a ž e l e z o , p r ie m y s e l n á / d r u h p o u ž i t i a /: P o ž i a d a v k y r o z b o r u : S k r á t e n ý , k o m p le t n ý , s p e k t r á l n y , i n ý / a k ý ? / :

.....................................

T e p lo ta vody* C

y?

V z h ľa d v z o rk y :

T e p lo ta v z d u c h u vzduchu*C

h

.

t

+ S t o/oove jorytc/

P o č a s ie p ri o d b e re :

fZ

P o č a s i e v m in u l ý c h d ň o c h :

V o d a č ír a , s la b o - s iln e o p a liz u jú c a , s la b o - s iln e z a k a l e n é , in é /a k é ? /

S e d i m e n t : H lin itý , ílo v itý , p i e s c i t ý , v .lo č k o v it ý , i n ý /a k ý ? / : F a r b a v o d y : B e z f a r b á , ž lt k a s tá , ž lto h n e d á , h r d z a v o h n e d á , h n e d á , tm a v o h n e d á , m o d ra s tá , z e le n k a v á , in á /a k é ? / : Z á p a c h : B e z z á p a c h u , z e m itý , b a h n i t ý , h n i lo b n ý , p o s í r o v o d í k u , p o c h l ó r e , p o n a f t e , p o o le ji, i n ý / a k ý ? / :

pH

7.Z

V o ľ n ý CO ml dňa

/H c -a r ti;

n c s ta n ú ^ e z j ............... 1 9 *

ZO 1 0 0 ml :

ncs/ano/if/7cl

A lk a lita ZO 100 ml :

0 ,1 0

M

V z o r k u o d o b r a l a z a s p r á v n o s ť o di b e r u z o d p o v e d á : M e n o / p a l i č k o v ý m p ísm o m / :

TEREKOVÁ

P o d p :i s

Z á z n a m y la b o ra tó ria ;

V h o d n é p o d č ia r k n ite , p r íp . d o p lň te !

O b rá ť te !


R N D r . Stan islav Pavlarčík

Použitie niektorých geologických m etód pri m apovaní podzem ného krasového fenom énu na príklade jaskyne Javorinka Použitie geologických metód bežne a p li­ kovaných v geologickom výskum e sa po m e­ todickej strán k e p rakticky ničím nelíši ani p ri m apovaní podzem ného krasového feno­ m énu. V yžadujú si však osobitný prístup, vyplývajúci z náročnosti a špecifickosti ja s ­ kynného prostredia, s ktorým sa geológ vo svojej p rax i bežne n estretáva. Ich použitie v jaskyniach je preto neobvyklé. Z aužívaný názor, že geologické metódy výskum u m ajú obm edzené použitie v ja sk y n ­ nom prostredí, je celkom neopodstatnený. P ráv e naopak, jaskyne poskytujú rovnako cenné výstupy horninových kom plexov od­ k rytých krasovým i procesm i, kto ré sú často n a p ovrchu p rik ry té m ladším i, n ajčastejšie k v artérn y m i sedim entam i, znem ožňujúcim i hlbšie poznať geologické zloženie a stavbu predm etného krasového územ ia. Na široké u platnenie geologických m e­ tód p ri kom plexnom výskum e k rasu p ouka­ zujú podrobne rozpracované m etodiky so­ vietskych autorov D. S. Sokolova, 1962 G V. Č arušina, 1963 a A. G. Cikiševa, 1973. Štúdiom puklinovej tektoniky, ako je d ­ nej z m etód geologicko-štruktúrneho vý­ skum u, je j in terp retácie a význam e p ri r ie ­ šení speleogenézy, sa zaoberá M. R. Séronie Vivien, 1961. Podobne je zam eraná práca M. Z. P ulinovej — M. P ulinu, 1970, v k to ­ re j au to ri sledovali vzťah prevládajúceho sm eru p u k lín na priebeh jaskynných chodieb v N iedžw iedzej jaskyni v m asíve K ralického Snéžníka, a J. Grodzického, 1970, ktorý skúm al úlohu tektoniky p ri genéze jaskýň v Červených vrchoch. U nás sa geologickoštruktúrnym výsku­ m om zaoberali M. Plička, 1966, ktorý riešil vzťah puklinových zón k M oravském u k r a ­ su, V. Lysenko, 1977 (vzťah tektoniky na vý­ voj priep astí Dolného v rchu v Slovenskom krase), podobne D. K ubíny, 1978 v B o n n ­ skom k rase a ď alej L. Rozložník — V. Radzo — F. Z ábranský — M. Z acharov — M. F ulín, 1980, 1982 v Jasovskej jaskyni v sú ­ vislosti s objasnením príčin deštrukcie sintro v ej výzdoby a Ľ. K ucharič — L. N ovotný — A. S teiner — J. Tulis, 1980, 1982, ktorí sa zam erali n a geologicko-geofyzikálny p rie ­ skum a objasnenie genézy S traten sk ej a Dob­ šinskej ľadovej jaskyne a geologicko-geofy­ zikálny p rieskum skrytých krasových dutín na h o rn ej nádrži PVE Čierny Váh. Geologicko-geom orfologický výskum realizoval aj F. 32

K rálik — F. S kŕivánek, 1965 v jaskynnom systém e A ntro del C orchia v T aliansku. Mnoho je ďalších speleologických prác, ktoré sa d o týkajú geologickej p roblem atiky prevažne z pohľadu doplnenia zák lad n ej do­ kum entácie. Z uvedeného p rehľadu p u b lik o v an ej li­ te ra tú ry vyplýva, že spom edzi geologických m etód sa p ri výskum e k rasu n ajv iac použí­ v ajú geologickoštruktúrne m etódy, hoci ich celkové u p latn en ie p ri m apovaní podzem né­ ho krasového fenom énu p oskytuje oveľa š ir ­ šie možnosti v oblasti základného geologic­ kého m apovania, p etrografie, litológie, stratig rafie atď. N iektoré z nich sm e použili aj p ri výskum e a m apovaní jask y n e Ja v o rin k a v Javo ro v ej doline vo Vysokých T atrách. O bjavom jask y n e Ja v o rin k a r. 1973 n a ­ stal o b rat nielen v p rak tick o m speleologic­ kom prieskum e tohto krasového územ ia, ale ukázala sa a j p o treb a podrobne zdokum en­ tovať rozsiahly podzem ný systém z geologic­ kého hľadiska. Už p rv é pochôdzky počas speleologické­ ho priesk u m u p o tv rd ili veľkú rozm anitosť vystupujúcich k arbonátových h o rn ín a zlo­ žitosť štru k tú rn o -tek to n ick ý ch pom erov o b a­ lovej jed n o tk y V ysokých T atier, v pozícii vysokotatran sk ej série (tom anovská séria), v k to rej je jask y ň a situovaná. Dovtedy znám e geologické poznatky o jask y n i zachytili in ­ form atív n e L. Novotný, 1975 a S. P avlarčík, 1976. P ri realizácii základného geologického výskum u v jask y n i sm e vychádzali z p o zn at­ kov predch ád zajú cich prác, n a k to ré n a d ­ väzovalo o rien tačn é geologické m apovanie znám ych častí jask y n e n a spresnenie použi­ te j geologickej m etodiky. Po te jto etape n a ­ sledovalo podrobné geologické m apovanie. V posledných rokoch sa niekoľkokrát p relín ali jednotliv é etapy geologického výskum u s rýchlo p o k raču jú cim speleologickým p rie ­ skum om . Podkladom p re úspešné a o b jek tív n e geo­ logické m apovanie každej jask y n e je je j po­ drobný plán (m apa), znázorňujúci pôdorys­ ný priem et zam eraných priestorov. Z p ra k ­ tického h la d isk a sú vhodné m apové pod­ klady zostavené v m ierk e 1 :100, 1 : 200 a 1 : 500 v závislosti od m orfológie jaskyne. Je žiadúce, aby m apové podklady určené pre geologické m apovanie boli doplnené o p rieč­ ne a n ajm ä ro zv in u té pozdĺžne rezy. P ri


výbere m ierky m apového podkladu rozhodu­ je vždy účel výsledného geologického m a­ teriálu . P ri geologickom m apovaní jaskyne sme vychádzali z m apového podkladu v m ierke 1 :500, vyhotoveného v spolupráci s oblast­ ným i skupinam i SSS Spišská Nová Ves a R užom berok, postupne doplňovaného v la st­ ným m apovaním prostredníctvom oblastnej skupiny Spišská Belá. M apa jaskyne, hoci znázorňovala iba pôdorysnú situáciu a n e­ zodpovedala vyššie uvedeným k rité riá m kom ­ pletnosti, bola postačujúca n a kartografické zachytenie jednotlivých typov karbonátových a n ek arbonátových h o rn ín a súboru drobnoštru k tú rn y ch prvkov — v rstevnatosti, m a r­ k an tn ý ch p uklín a zlom ových dislokácií v zjednodušenom horizontálnom priem ete. Od zachytenia sek u n d árn ej výplne autochtónnej a alochtónnej povahy (sintru, štrku, piesku a iných sedim entov) sm e p re prehľadnosť upustili. P ri m apovaní bol použitý Clarov geolo­ gický kom pas so stupňovým delením (výro­ bok F reib erg er Präzisionsm echaník, dovoz z NDR), ktorým sa m eral sm er sklonu a veľ­ kosť sklonu plôch dro b n o štru k tú rn y ch p rv ­ kov. Ak plochy neboli voľne p rístu p n é p r ia ­ m em u m eraniu, použili sm e doštičku z p lex i­ skla, ktorou sm e predĺžili n ep rístu p n ú plo­ chu. P ri veľmi zovretých vrstvových alebo tektonických plochách bola použitá duralová d oštička (hrúbky 1 mm), s ostro zrazenou hranou. Jednoduchým i pom ôckam i sm e p r i­ speli k zvýšeniu počtu m eraných d robno­ štru k tú rn y ch prvkov dôležitých p re šta tistic­ ké spracovanie, ktoré by sme m useli ináč vynechať. Sam otné vynášanie nam eraných údajov, ako aj spôsob m eran ia kom pasom p ovažujem e za sam ozrejm é. N am erané ú d aje drobnotektonického vý­ skum u ako nedeliteľnej súčasti geologického m apovania sa evidovali v prehľadnej tab u ľ­ ke, k to rá obsahovala popri azim utálnych a sklonových údajoch v yjadrenie dĺžkovej priebežnosti tektonických plôch v sm ere a sklo­ ne u v ád zanej v m, h abitus plôch, roztvorenosť v mm, c h a ra k te r výplne a zvodnenie. V yhodnocovanie a in te rp re tác ia údajov sa realizuje postupne podľa m etodických po­ stupov Z. Poubu, 1959 a J. Štelcla — K. Beneša — J. P táka, 1968, pomocou štatistických stereodiagram ov vo vyhotovení bodových a kontúrových diagram ov. P ri petrografickom štú d iu a popise h o r­ n ín sa v jaskyni sledovali ich te x tú rn e zn a­ ky, prítom nosť petrograficky odlišných vlo­ žiek, fosílií, stupeň skrasovatenia a tek to n ic­ ká porušenosť. Z ároveň boli odoberané vzor­ ky h o rn ín n a ďalšie štúdium a laboratórne spracovanie, podrobnejší m akroskopický p o ­ pis farb y a te x tú rn y ch znakov, vyhotovenie výbrusov h o rn ín na m ikroskopické určenie š tru k tú r a zisťovanie fosílií pre stratig rafic-

ké určenie veku, chem ický a palinologický rozbor. V yčlenené karbonátové súvrstvie vysokota tra n sk e j série vystupujúce v jaskyni p re d ­ stav u je pestrý sled b ridlíc a karbonátových h o rn ín od spodného tria su až po spodnú kriedu. P re iné jaskyne, nielen n a Slovensku, je ch arak teristick é, že sú vy v in u té v m ono­ tónnejšom karbonátovom sú v rstv í príslušnej stratig rafick o -tek to n ick ej jednotky. N apr. systém D em änovských jaskýň je v y vinutý v strednotriasových vápencoch a dolom itoch krížňanského príkrovu, jask y ň a Domica vo w etersteinských vápencoch gem eríd atď. Veľ­ ká litologická v aria b ilita karb o n áto v v pozí­ cii ich vystupovania v jav o rin k e je spôso­ ben á pom erne zložitou zlom ovo-vrásovou te k ­ tonikou m asívu Ú plazu n a severnej stran e Vysokých T atier. Geologicky je Ja v o rin k a oproti ostatným jask y n iam vlastne rarito u . N ajstarším členom karbonátového súv rstv ia sú pravdepodobne tm avosivé až tm a ­ vočervené tenkolam inované ílovité bridlice, nachádzajúce s a -n a konci II. poschodia ja s ­ kyne. Z analógie ich výskytu n a povrchu predpokladám e, že p a tria k spodném u tr ia ­ su. Ich p resn ejší vek bude stanovený palinologicky. Na strednotriasových bridliciach ležia strednotriasové dolom ity a vápence, k to ré sú s bridlicam i v tektonickom styku. V n o rm ál­ nom slede triasového sú v rstv ia vystupujú ď alej stred n o triaso v é gutensteinské vápence, vyskytujúce sa n ajv iac v chodbe 8. m arca. N ad nim i ležia svetlé a sivé stred n o triaso ­ vé dolom ity. K najvyššej časti stredného tria su zrejm e p a tria svetloružové jem nozrnné, často brekciovité dolom ity s ojedinelým i vložkam i h em atitu . N achádzajú sa n a P ríze­ mí, v chodbe 8. m arca a n a začiatku I. po­ schodia. Styk týchto dolom itov so strednotriasovým i alebo stredno až vrchnojurským i vápencam i býva kom plikovaný a niekedy až nelogický. V nadloží guíensteinských vápencov na P rízem í a v chodbe 8. m arca tran sg resív n e ležia tm avočervené až červenosivé jem nozrnné krinoidové vápence. Vo vyššej časti p re ­ chádzajú do sivoružovkastých až sivých m a­ sívnych kalových vápencov v rch n ej ju ry až spodnej kriedy. Ich stratig rafick é začlenenie sa opiera takisto o analógiu s podobným súvrstv ím n a povrchu. N ajvyššiu časť v rch n ej ju ry až spodnej kriedy rep rezen tu jú svetlosivé m asívne pseudooolitické vápence a pravdepodobne aj sivé urgónske vápence. Táto časť k arbonátov vy­ stu p u je v celom p riebehu P rízem ia a čias­ točne v chodbe 8. m arca, I. a II. poschodia. O ddelenia jednotlivých ú tv aro v vysokota tra n sk e j série sú v geologickej m ape od­ líšené farebne, sú doplnené jednoduchým 33


G E O L O G I CK É

POMERY

JASKYNE

JAVORINKA

[ČASŤ]

VODOPl

\

\ S I F Q■N

HRDLO. ,

ZRÚTENÝ

DÓM

VYSVETLIVKY:

krieda!

J URA l J URA

Geolog.

situácia

spodnej

úrovne

Jg -^n '

J CHODBA

8. M A R C A

TRIAS" •ZOSTAVIL • POUŽITÉ

S.PAVLARČÍK, TOPOGR.

SPIŠSKÁ

BELÁ

• MAP OVANÉ

S

BELÁ

V

R.

A

1981

PODKLADY

SSS,

SPIŠSKÁ

NOVÁ

KOLEKTÍ VOM 1 9 7 5 — 1980

ČLENOV

OS

RUŽOMBEROK,

VE S SSS,

OS

SPIŠSKÁ

Chodba 8. m a r c a

A

\ P r í z e mi e


indexom a stručnou stratigraficko-litologickou ch arakteristikou. O statné značky vysvet­ liv iek z a h rň u jú zistené a predpokladané litologické hran ice a pozvoľné prechody k arbonátových členov, sm ery a sklony vrstiev a tektonických porúch, lokalizáciu výsky­ tov fosílnej fauny, obrys jaskyne s vyzna­ čením hlavného p riebehu priestorov a k r i­ žujúcich chodieb, obm edzením voči vodném u toku a označenie polygónového bodu. Úložné pom ery karbonátov sú rôzne, vy­ značujú sa stred n ý m až strm ým úklonom väčšinou n a sever. P re m ietn u té štru k tú rn o -tek to n ick é p rv ­ ky zn ázorňujú sm ery a sklony význam ných pu k lín a zlom ových dislokácii určujúcich sm erné priebehy korózno-eróznych chodieb, založených na tektonických poruchách SZ — JV , SV — JZ sm eru prevažne so strm ým úklonom a porúch V — Z sm eru. V terajšo m vyhotovení m apa geologic­ kých pom erov v y ja d ru jú ca vlastne stra tig ra ficko-litologické a štru k tú rn o -tek to n ick é po­ m ery, nem á vyznačenie dokum entačných bo­ dov, odberov vzoriek, p riečne a pozdĺžne re ­ zy, kto ré budú doplnené v záverečnej fáze

zostavenia geologickej m apy jaskyne. Po do­ plnení aj o lab o rató rn e výsledky, k to ré už m ám e k dispozícii, sa jav í p o treb a ream bulácie predovšetkým tých úsekov, k to ré bo­ li počas m apovania schem atizované. Výsledky získané geologickým m ap o v a­ ním jask y n e Ja v o rin k a sú v súčasnosti v štádiu spracovania, a preto nie je m ožné po­ drobne poukázať n a použitie geologickej m e­ todiky v k o n k rétn ejšej podobe. Chceli sme však poukázať n a odôvodne­ nosť a aktuálnosť je j použitia v podm ien­ kach m apovania podzem ného krasového fe ­ nom énu. Na p rík lad e jaskyne Ja v o rin k a si možno urobiť p red stav u o rozsahu a n áro č­ nosti aplikácie geologických m etód v ja sk y ­ niach, ktorým je potreb n é venovať väčšiu pozornosť, n ajm ä počas ich podrobného spe­ leologického výskum u a dokum entácii. D om nievam e sa, že výsledky, k to ré do­ siahol kolektív členov SSS, o. s. Spišská Be­ lá p ri geologickom výskum e obtiažnej ja s­ kyne Jav o rin k a, získaných počas 8 výprav r. 1975 — 1981 budú prínosom pre doku­ m entáciu k rasu ä jaskýň.

<

V y sv etliv k y k u k á ž k e m a p y geo lo g ick ý ch p o m ero v ja s k y n e J a v o rin k a : 1. V rc h n á j u r a — s p o d n á k rie d a (o x fo rd — b arém ) ? — p re v a ž n e sv e tlo siv é celistv é m asív n e v áp e n c e 2. S tre d n á j u r a — d o g e r (b á jo k — kelovej) — tm a v o č e rv e n é až červ en o siv é je m n o z rn n é k rin o id o v é v áp en ce a h n e d é celistv é v á p e n c e . 3. S tre d n ý tr ia s (ladin) ? — sv e tlo ru ž o v é je m n o z rn n é dolom ity, často brek cio v ité, v zá c n e v lo ž k y h e m a titu . 4. S tre d n ý tr ia s (ladin) — siv é je m n o z rn n é m asiv n e dolom ity. 5. S tre d n ý tria s (anis) — tm a v o siv é g u te n s te in s k é v á p e n c e s v lo ž k a m i siv ý c h dolo m ito v (1—5 m ezo zo ik u m v y so k o ta tra n s k e j sé rie ). 6. L ito lo g ick é h ra n ic e ; a — zisten é, b — p re d p o k la d a n é , c — pozvoľné p re c h o d y . 7. S m ery a sk lo ­ n y v rstie v . 8. S m e ry a sk lo n y v ý z n a m n ý c h p u k lín a zlom ových d islo k ácií. 9. O brys ja s k y n e s v y z n a č e ­ n ím p rie b e h u sp o d n e j c h o d b y a v o d n é h o to k u . 10. P o ly g ó n o v ý bod.

35


Mj MW ty ' B -K

Č IN N O SŤ OBLASTNÝCH SK U PÍN

Ing. P e t e r Mrázik

Jaskynný systém Javorina - Medvedia Jaskyňa V S p rav o d aji SSS č. 1/83 sm e p ri­ niesli inform áciu o objave a opis jask y n e J a v o r i n a , k to rá sa n ach ád za v B elians'kej dolin e v západnej časti pohoria Veľ­ ká F atra. V záv ere p rísp ev k u uvádzam e možnosť súvislosti s nižšie ležiacou M ed­ veďou jaskyňou. P o d ro b n ý p riesk u m M ed­ vedej jask y n e v augu ste 1983 ten to p re d ­ poklad potvrdil. V ráťm e sa ale n a chvíľu do m inulos­ ti. M edvedia ja sk y ň a bola o bjavená ro k u 1980 n a spoločnej akcii blatnických a p raž­ ských jaskyniarov. Pom erne n en áp ad n ý hlavný vchod je u m iestn en ý v skalnom brale vo výške 5 m, čím sa stá v a p re

O b jav n á ch o d b a v M edvedej ja s k y n i, V e lk á F a tr a

36

bežných tu risto v n ep rístu p n ý . O krem n e­ h o m á ja sk y ň a ešte 2 vchody, obidva sú nep rielezné — jed en je čiastočne a d ru ­ h ý úplne zasypaný sutinou. Za h la v n ý m vchodom po k raču je široký podzem ný p rie­ sto r s výškou 1 m, k to rý vľavo, t. j. na severozápad, prechádza do M edvedieho dó­ m u. T u sm e p ri sondovaní v su tin e našli k o sti m edveď a hnedého — z toho je od­ vodený názov dóm u i celej jaskyne. Ď al­ šie pokračovanie od vchodu n a severový­ chod tvorili m iern e stú p a jú c e silne zava­ lené priestory. C elková dĺžka p ri zam era­ ní v ro k u 1980 bola 80 m.

F o to : a u to r


MEDVEDIA BELIANSKA

JASKYŇA

DOLINA,

VEĽKÁ

FATRA SUTERÉN SIEŇ S K LAM ANIA ZRÚTENÁ IEŇ

M IERKA

I---------1---------I

0

10m

PÔDORYS

POZDĹŽNY

REZ

— 20 m

—------

OBRYSY

MEDVEDEJ

OBRYSY

JAS K Y N E

JA S K Y N E JAVORINA

37


V augu ste 1983 uskutočnili M .B u k o v ský, I. M ažári a P. M rázik opäto v n ý p rie ­ skum M edvedej jaskyne. V ychádzali p ri­ tom z predpokladu, že p rek o p an ím vcho­ du ja sk y n e Ja v o rin a m ohol vzniknúť v M edvedej jask y n i priev an , k to rý p re d tý m nepozorovali. P red p o k lad bol správny. P riev an vanul z úzkej p u k lin y v závale n a konci jaskyne. Ešte n a tej istej akcii sa podarilo prekonať zával a objaviť ta k Z rú te n ú sieň. Tu p riev an vychádzal zo sk aln ej su tin y pod stenou. H neď n a d ru ­ h ý deň prekopali I. M ažári, P. K asanický, J. K leskeň a P. M rázik vo veľm i n áro č­ ný ch podm ienkach 4 -m etrový ú p ln e za­ sy p an ý úsek a objavili Sieň sklam ania. N asledovalo ďalšie kopanie. R. D úchaj, P. K asanický a J. K leskeň rozšírili úzky ot­ v or a postúpili opäť do novej chodby. Po 25 m p re h ra d il cestu ďalší zával. Z chod­ by však v ybiehal kom ín, v k to ro m bolo zrejm é pokračovanie, no v p o stu p e b rán il m o h u tn ý zaklinený plochý balvan. Ďalšie práce sa m useli robiť veľm i o p atrn e. K on­ com au gu sta po p rek o p an í i te jto p rek áž­ ky, bola o bjavená m ohutná, 30 m dlhá chodba, vyzdobená sféro litick ý m i sin tro vým i ú tv a rm i — veľm i podobným i tým , k to ré sa n ach ád zajú v ja sk y n i Jav o rin a. P odrobné zam eran ie všetkých objavených častí a spojenie vchodov Ja v o rin y a M edvedej jask y n e povrchovým polygónovým ťahom ukázalo dve p rek v ap u jú ce skutoč­ no sti: po prvé, že sm erom n a ju h o záp ad sa chodba v racia naspäť do sta rý c h častí

38

jaskyne, a po druhé, že severovýchodná časť chodby je pôdorysne už pod S u te ré ­ nom ja sk y n e Jav o rin a. Od te jto ju delí 12-m etrový výškový rozdiel. P re lepší p rí­ stu p bolo n a n asledujúcich akciách p rekopané spojenie m edzi objavenou chodbou a sta rý m i časťam i’, k to ré by sm e (nebyť presn éh o zam erania) neboli n ik d y p red ­ pokladali. V severovýchodnej v etve sa podarilo v objavnom kom íne vyliezť do v ý šk y asi 8 m a s konečnou platnosťou potvrdiť spojenie jask y n e M edvedia s J a ­ v orinou cez asi 15 cm širokú p u k lin u — p re dospelého človeka zatiaľ neprielezné. G enetická súvislosť obidvoch ja sk ý ň je ted a nesporná. R ozšírenie p u k lin y a ich vzájom né prepojenie by nebolo problé­ m om , predbežne to však nepovažujem e za účelné. Do série objavov tre b a zahrnúť ešte posledný v novem bri 1983. I. M ažári, M. B ukovský, I. O ravec a P. M rázik otvorili v sk alnom závale ďalšie pokračovanie v dĺžke asi 20 m. P rievan, k to rý tu duje, nasvedčuje tom u, že m ožnosti objavov sa ešte nevyčerpali. D ĺžka sam otnej M edvedej jask y n e v zrástla sériou p iatich objavov z 80 na 180 m etrov. Ja sk y n n ý systém Ja v o rin a — M edvedia ja sk y ň a sa svojou celkovou dĺž­ kou 450 m p ri denivelácii 55 m sta l zatiaľ n ajväčšou jask y ň o u B elianskej doliny i celého pracovného územ ia oblastnej sk u ­ piny B latnica.


Č INNO SŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

R N D r . V la d im ír N o s k o R N D r . J o z e f Lane, CSc.

Možnosti použitia geofyzikálnych metód pri prieskume krasových oblastí P ri dnešnej vysokej preskúm anosti k ra ­ sových oblastí je velm i m alá pravdepodob­ nosť náhodného o bjavenia neznám ej ja sk y ­ ne alebo jaskynného systém u. K aždý nový o bjav je podm ienený nesm iernou vôlou ob­ javiť niečo nové, kam ešte noha ja sk y n iara nevkročila. A le vždy to prvotné je nájsť miesto, k torým sa dá n ajlah šie preniknúť do neznám ych priestorov. N a vytipovanie spom ínaného m iesta už m nohokrát nestačí iba podrobná pochôdzka daným územ ím , ale aj využiť poznatky z prírodovedných discip­ lín. Z týchto sa n ajv iac u p la tň u jú geológia, geom orfológia, hydrogeológia a ich špeciali­ zované odbory. V súčasnosti však už nepo­ staču jú ani tieto m etódy prieskum u k raso ­ vých oblastí. M ohutný rozvoj geofyziky v posledných rokoch a široké m ožnosti použitia jej p rie ­ skum ných m etód si vyn útili aj ich ap lik á­ ciu v podm ienkach speleológie. P ri m oder­ nom speleologickom p rieskum e je popri geo­ logickom, hydrogeologickom a geom orfolologickom prieskum e, nedeliteľnou súčasťou súboru p rieskum ných m etód geofyzikálny prieskum . S úh rn výsledkov dosiahnutých je d ­ notlivým i m etódam i môže dať celkový ob­ raz o geologickej stavbe daného územ ia, ale aj p resne lokalizovať výskyt krasových d u ­ tín, prieb eh jaskynných systém ov, p rívod­ ných ciest vôd do vyvieračiek a pod., resp. môže velm i napom ôcť určenie sm eru o rien ­ tácie p rieskum ných výkopových prác a zvý­ šiť ta k účinnosť prieskum u. Vieme, že geofyzika využíva n ajm ä po­ zn atk y z fyziky, astronóm ie, geológie a ap li­ kovanej m atem atik y a skúm a prirodzené alebo um elo vyvolané fyzikálne pole Zeme. A plikovaná geofyzika využíva štúdium p r i­ rodzených alebo um elo vyvolaných fyzikál­ nych polí na to, aby pom ohla vyjasniť geo­ logické pom ery v zem skej kôre, výnim očne v jej vrchnom plášti. Z em ská kôra je obec­ ne nehom ogénna a zvláštnosti geologickej stavby sa n u tn e odrážajú v obraze sledova­ ného fyzikálneho pola, a to tým v ý raz n ej­ šie, čím väčší je rozdiel m edzi fyzikálnym i vlastnosťam i telesa, kto ré nehom ogenitu vy­

tvára, a okolím a čím bližšie k zem ském u povrchu sa nehom ogenita nachádza. M etódy aplikovanej geofyziky sa rozde­ ľujú podľa ch a rak te ru sledovaného poľa na metódy gravim etrické, m agnetom etrické, geoterm ické, geoelektrické, rádiom etrické, seiz­ mické, geoakustické a m etódy jadrovej geo­ fyziky. G eofyzikálne m etódy sa môžu použiť v rôznych varian to ch , n ajčastejšie v p o v r­ chovej v a ria n te (m eranie priam o n a zem ­ skom povrchu), v podzem nom v aria n te (me­ ran ie vo vrtoch, v štolách, šachtách atď.) a vo v a ria n te diaľkového m eran ia geofyzikál­ nych polí z balónov, lietadiel a družíc (tzv. rem ote sensing). P rístro jo v á technika, m e­ todika terén n y ch prác, spôsoby spracovania, aj základné procesy vyhodnocovania sú p re jednotlivé m etódy opísané dostatočne po­ drobne v práci M areša a kol. (1979). V speleológii je geofyzikálny prieskum tak m er vždy zam eraný na vyhľadávanie pod­ zem ných krasových dutín, krasových systé­ mov a n a riešenie podobných problém ov. Na tento účel sa z geofyzikálnych m etód vo svete i u nás používajú n ajm ä rôzne m odi­ fikácie geoelektrických m etód a m ikrogravim etrick é m erania, ale aj m etóda refrakčnej seizm iky a im pulzná rádiolokačná metóda. Bol vykonaný i pokus o využitie deform ácií v priestorovom rozložení vysokofrekvenčného elektrom agnetického poľa. M enej požívaný­ mi m etódam i, kto ré sa d ajú aplikovať len vo vhodných podm ienkach, alebo sú v štá ­ diu vývoja, sú m agnetom etria a m etóda re ­ gistrácie kozm ického žiarenia. V neposled­ nom rad e treb a spomenúť term om etrickú m etódu a m etódu rádiovlnného presvecovania. Jednoznačný návod n a použitie geofyzi­ kálnych m etód v speleologickom prieskum e nejestvuje, pretože každý k ras m á svoje zvláštnosti a špecifiká, podľa ktorých treb a voliť aj súbor prieskum ných metód. Geo­ elek trick é m etódy sa v yužívajú p redovšet­ kým n a vyhľadávanie konkrétnych k raso ­ vých d u tín alebo vyčlenenie skrasovatených zón. Zo speleologickej p rax e vieme, že kaž­ dá d u tin a m á nad sebou tzv. zónu rozvoľ-


n en ia alebo porušenia, kto rá je väčšinou n a ­ sýtená vodou. Tá istá zóna sa nachádza aj pod ňou, i keď v m enšej m ocnosti. Táto sku­ točnosť v m nohom uľahčí in te rp re tác iu vý­ sledkov. P ri vyhľadávaní a vyčleňovaní k raso­ vých zón už vo veľkej m iere beriem e do ú v a ­ hy aj výsledky ostatných prieskum ných m e­ tód. Z istili sme, že veľmi vhodným súborom je geoelektrické profilovanie v troch rozostupoch, doplnené elektrickým sondovaním vo viacerých sm eroch — tzv. krížové sondy (v dvoch na seba kolm ých smeroch) a k ru ­ hové sondy (vo viac ako dvoch sm eroch). Súbor sa nám osvedčil p ri prieskum e lokality Veľký zá v rt v Borinskom krase. K podobným výsledkom dospeli aj au to ri K ucharič, S teiner (1979) pri vyhľadávaní pod­ zem ných du tín na lokalite PVE — Čierny Váh. Veľmi dôležitá je voľba sm eru a si­ tu o v an ia geofyzikálnych profilov ako aj voľ­ ba kroku m erania. Zvolili sm e nasledovný pracovný postup: 1- Vytýčili sme štyri profily, a to tak, že p rv ý p reb iehal územím , kde sme jaskynné p riestory nepredpokladali alebo by sa mohli vyskytovať len v nevýraznej m iere. D ruhý sme um iestnili na začiatok predpokladaného systém u, tre tí a štv rtý v neznám ej oblasti. 2. O rientáciu profilov sm e volili podľa možností kolmo na sm er tektonických po­ rúch, lebo zo skúseností vieme, že zóny in ­ tenzívneho skrasovatenia sú viazané na r e ­ gionálne tektonické línie a predovšetkým na priesečníky rôznych tektonických systémov. 3. K rok m erania sm e zvolili 5 m kvôli detailnosti prieskum u. 4. P rofily sme prem erali trom i rozostupmi s rôznym i hĺbkovým i zásahm i. 5. N am erané hodnoty sm e vyniesli do grafov, k v alitatívnou interpretáciou sm e vy­ tipovali m iesta, kde na jednom alebo dvoch rozostupoch sym etrického odporového p ro fi­ lovania (SOP) odpor klesá alebo rastie a na treťom m á opačnú hodnotu. 6. Na týchto m iestach sme situovali m e­ ran ia v ertikálneho elektrického sondovania (VES) v dvoch na seba kolm ých sm eroch (krížové sondy). 7. P ri vlastnej in terp retácii výsledkov sme z grafov nam eraných kriviek SOP zo­ strojili m apy izolínií p re jednotlivé h ĺbko­ vé zásahy na lokalizáciu pevných, poruše­ ných alebo skrasovanelých vápencov a h li­ nitých sedim entov, a to hlavne vo vzťahu k ich plošném u rozloženiu. Z grafov n am eraných kriviek SOP sm e vy­ hotovili geofyzikálne m apy izoohm z troch rozostupov SOP, aby sm e sa dozvedeli p ri­ bližné zm eny odporov do hĺbky na je d n o t­ livých profiloch.

Geofyzikálnymi m eraniam i na lokalite Okopanec v Borinskom krase sme zistili, že tento model sa nedá aplikovať v oblastiach, 40

kde sú jask y n n é p riesto ry tvorené vysoký­ mi v ertik áln y m i puklinam i, siah ajú cim i te s­ ne pod povrch. Tu bolo n u tn é po prvých m eran iach n ahradiť m etódu SOP m etódou stredového g rad ien tu (SG), k to rá je v h o d n ej­ šia na vyhľadávanie úzkych p u k lín a m e­ tódou veľmi dlhých vín (VDV) s odporovou m odifikáciou n a vym apovanie vodivých te k ­ tonických línií. O krem spom enutých m etód sm e vykonali pokusné rád io m etrick é m e ra­ n ia na lokalizovanie zvodnených zlomov, ktoré by sa m ali prejaviť zvýšením rád io ­ ak tiv ity oproti málo rád io ak tív n em u okoli­ tém u horninovém u kom plexu. V ýsledky u k a ­ zujú, že tieto m eran ia môžu slúžiť len ako doplnkové, a to v kom plexe s iným i m etó­ dam i. N a vytipovaných m iestach sm e vyko­ nali m eran ia VES (krížové sondy) podobne ako na lokalite Veľký závrt. P ri situovaní profilov sm e sa riad ili podľa osvedčeného spôsobu. Ú lohou bolo pokúsiť sa zistiť, či ex istu je p rep o jen ie m edzi dvom a jask y n n ý ­ mi systém am i, a to jask y ň am i Sedm ička a P —4 (nový názov — Silnického jaskyňa). N a tom to územ í sm e orientovali 5 p ro fi­ lov s krokom m e ra n ia 5 m. P rv ý a štv rtý boli nad znám ym i p riesto rm i a o statn é v n e­ znám ej oblasti. Po in te rp re tác ii n am eraných výsledkov sm e dospeli k záveru o m ožnosti p okračovania jask y n e Sedm ička za závalom v tunelovitej chodbe. Zatiaľ sm e výsledky in terp retácie neoverovali p re rozsiahle práce na lokalite Veľký závrt. Treťou skúm anou lokalitou a zároveň aj tretím m odelom je p riesk u m občasnej vyvieračky nad obcou L im bách. Tu sm e sa p o k ú ­ sili zm apovať prítokové zóny spom ínanej vyvieračky. lebo cez sam otnú vyvieračku nie je m ožné za súčasných technických m ožností našej oblastnej sku p in y B ratislav a dostať sa do krasového systém u Veľké P re p ad lé — Lim bách.

Celkove sme rozdelili prieskum do troch etáp:

1. V p rv ej etape sm e vykonali o rien tač­ ný geofyzikálny prieskum . Použili sm e m e­ tódu VDV. V ytipovali sme sm ery prieb eh u tektonických línií a situovali sm e 10 p ro fi­ lov p rib ližn e kolmo n a tieto sm ery. P rv ý z nich p reb ieh a nad znám ym i priesto rm i a ostatn é v neznám om území. Z grafov VDV sm e vytipovali m iesta pravdepodobného p rie ­ behu zóny sk raso v aten ia a do nej sm e situ o ­ vali krížové a k ruhové m eran ia VES. 2. V d ru h ej etape sm e sa sú stred ili na d etailn ejšie p rem eran ie celého územ ia, a to s nasad en ím d alších metód, kom binovaného odporového p ro filo v an ia (KOP) SOP m etó­ dy nabitého telesa (MNT) a zahustenie sond VES. 3. V tre te j etape sm e si dali za cieľ vy­ konať term o m etrick é m apovanie, rozšíriť sk ú ­ m ané územ ie až do oblasti nekrasových h o r­ nín, rozšíriť sieť profilov aj pod vyvieračkou a pokúsiť sa overiť možnosť pokračo­


v an ia krasového systém u i na územ í pod te ­ rajším výverom vôd, čom u nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v zim ných m esiacoch a v ča­ se ex tré m n e m alej zrážkovej činnosti voda ’z v yvieračky vôbec nevyteká. Z toho vyplý­ va, že tieto vody m usia mať skrytý výver pod te ra jšo u úrovňou vyvierania. A nak o ­ niec zostávalo vytipovať m iesto prav d ep o ­ dobného v n ik n u tia do jaskynného systém u. Z atial sm e skončili dve etapy a výsled­ ky sú viac ako priaznivé. Na záver by sm e chceli zdôrazniť, že nielen výsledky našich prieskum ov, ale aj

výsledky prieskum ov vykonaných n a iných lokalitách a iným i autorm i, a to nielen u nás, ale aj v zah ran ičí ukazujú, že zarad e­ nie geofyziky do speleologického prieskum u alebo jej použitie n a riešenie podobných problém ov je veľmi efektívne. Táto efek tív ­ nosť sa zvyšuje, ak sa geofyzikálny prieskum vykonáva v kom plexe so spom ínaným i p r í­ rodovedným i disciplínam i. M anuálna práca by m ala byť už len p rostriedkom n a overe­ nie in terp reto v an ý ch výsledkov, a tým urýchliť proces speleologického prieskum u.

L IT ER A TÚ R A : KUCHARIC, Ľ., STEIN ER , A .: M ožnosti a p lik á c ie g e o fy z ik á ln y c h m e tó d p r i v y h ľ a d á v a n í p o d zem n ý ch d u tín . P rín o s g eo fy zik y p re n á ro d n é h o sp o d á rs tv o , Z b o rn ík re fe rá to v z k o n fe re n c ie p r i 10. v ý ro č í zalo ­ že n ia K a te d ry a p lik o v a n e j g eo fy zik y P F U K . B r a tis la v a 1979, s. 138—147. MARES,M. A K O L .: Ú vod do u ž ité geo fy zik y . V y so k o šk o lsk á u čeb n ica, P ra h a 1979. „„„„ NOSKO, V .: A p lik á c ia g e o fy z ik á ln y c h m e tó d p r i v y h ľ a d á v a n í p o d zem n ý ch d u tm . P ra c a SVOC, I r UK, B ra tisla v a 1980 NOSKO, V., LANC. J ., 1980: A p lik á c ia g e o fy z ik á ln y c h m e tó d v sp e leologickom p rie sk u m e B o rin sk é h o k r a ­ su . A p lik ace g e o fy z ik á ln íc h m etó d p r i p rú ž k u m u k r a s u a v e speleologii, Z b o rn ík re fe rá to v zo se ­ m in á ra v Je d o v n ic ia c h 1980, s. 63—69. „ NOSKO, V .: A p lik á c ia g e o fy z ik á ln y c h m e tó d p r i v y h ľ a d á v a n í k ra so v ý c h d u tm n a lo k a lite O k o p an ec v B o­ n n s k o m k ra se . P rá c a SVOC, P F U K , B r a tis la v a 1981. . u /nA- i n<1w . NOSKO, V. A K O L .: G eo fy zik áln y p rie sk u m lo k a lity ,,O b časn a v y v ie ra č k a n a d L im b ac h o m (B o n n sk ý k r a s ) . P rá c a SVOC, P F U K , B ra tis la v a 1982.


t e c h n ik a

VÝSTROJ

RN Dr. Z d en k o H ochm uth Ing. P e t e r M rá zik

Skúsenosti s používaním nového čelového karbidového osvetlenia V m in u lo m ro k u sa, podarilo v yro b iť viacero súprav n o vého čelového karbido­ vého osvetlenia, kto ré sa dostali p ra ktic­ k y do ka žd ej oblastnej sk u p in y S S S . T a k­ m e r po ro k u používania je m ožné zh o d ­ no tiť kladné aj záporné skú sen o sti p ouží­ vateľov osvetlenia a v y d a ť podrobnejšie in štrukcie n a jeho používanie , ú d ržb u a drobné opravy, aby tý m , k to rí ho vlastnia, slúžilo k ú p ln ej spokojnosti. Z ČOHO POZOSTÁVA ? P ri prv o m pohľade n a čelové osvet­ lenie, k to ré pozostáva z v y v íjača acetylé­ nu, noseného n a opasku, spojovacej h a­ dice a nosiča h o rák u , n ás iste n ajv iac za­ ujme^ n e tra d ič n á k o n štru k cia vyvíjača. R otačný tv a r i použitý m a te riá l sú síce určitý m kom prom isom , zabezpečujú však veľm i dobrú odolnosť p ro ti m echanickém u poškodeniu, i dokonalé u tesn en ie dielov vyvíjača. V yvíjač sa p ri n a p ĺň a n í a ú d rž­ be bežne d em o n tu je n a 5 častí. V y sk ru tkovaním sv o rn ík a n a spodku uvoľním e dolnú n á d o b k u n a k arbid, pričom sa u voľní i p erfo ro v an á rú rk a , ch rán iaca vod­ n ý v en til h o rn ej nádobky. Z v lastn ej h o r­ nej nádob k y je m ožné e šte vyskruťkovať kom plet zátky, čím sa o tv o rí o tv o r p re nalievanie vody. AKO PRA C U JE? V yvíjač acetylénu p racu je podobne ako v še tk y vyvíjače — k arb id k y . P lyn vzniká v dolnej n ád o b k e s k arb id o m po p ríto k u vody z h ornej nádobky. D ávkova­ n ie a spoľahlivý p ríto k vody bol v šak do­ posiaľ problém om všetkých d o terajších konštrukcií. Buď sa ihlový ventil, p racu ­ júci s m alý m h y d ro statick ý m tlakom , u pchával (staré banícke k a rb id k y ) alebo sa 42

p re tla k um elo zväčšoval vzduchovou p u m ­ pou v utesnenej hornej nádobke, po otvo­ re n í v en tilu sa ťažko odhadovalo m nož­ stv o prúdiacej vody (karb id k a o. s. Zvo­ len, publík. v S p rav o d aji SSS 3/1980). V našej k a rb id k e je použité o riginálne rie ­ šenie P. M rázika z o. s. B latnica. D ávko­ v anie vody zabezpečuje jednoduchá v stre kovacia pum pička. Je j p iest p ra c u je vo valci „vstrekovača , ovládaný cez otvor v stre d e kom pletu zátky. P ri pohybe piestu n a h o r sa n a sa je vo­ d a otvorm i v bokoch telesa v strek o v ača a p ri pohybe nadol (stlačení) sa v stre k n e cez ventil, tv o re n ý gum enou hadicou, n a ­ tia h n u to u n a konci vstrekovača, do dol­ n ej n á d o b k y s karbidom . V zhľadom n a pom erne m alé m nožstvo vody (cca 1 cm 3) n ie je p o tre b n ý sp o jitý p rítok, iba podľa p o tre b y občas zapum povať — n a začiatku činnosti k a rb id k y 2—3 razy, po viacerých h o dinách viackrát. H orná n ád o b k a je u te sn e n á p ro ti vy­ liev aniu vody otvorom p iestu v p re v rá te ­ n ej polohe tesnením , k to ré sa uzaviera p ri pootočení tlačidla piestu v p rav o asi o 1,5 otáčky. Pozornosť tre b a venovať i nosiču ho­ rák a. T ento pozostáva z v lastného telesa, k d e je u m iestn en ý bežný horák. U pevne­ n ie h o rá k a kónickým závitom v baníckych k a rb id k á c h bolo zdrojom častých netes­ ností, p reto je te ra z utesnenie vyriešené ináč. H orák je u m ie stn e n ý v dutine, n a k to rej dne je jednoduché gum ené tesne­ nie. H orák n a tesnenie p ritláča tv a ro v a n ý p rítla č n ý plech so sk ru tk o u M—4. Je h o m ontáž a dem ontáž je p re to jednoduchá. D ržiak nosiča h o rák u je prispôsobený roz­ m erm i n a zasu n u tie do d ržiak a bežnej b a­ níckej prilby, p ri použití n a inej prilbe tre b a držiak prispôsobiť alebo nosič p ri­ sk ru tk o v ať napevno.


Schem atická zostava k a rb id k y prešovského ty p u s n á ­ zvam i jed n o tliv ý ch súčastí, ako ich používam e v te x te :

komplet

zátky

pi es t ik horná

vstrekovača nádobka

gumička teleso

ventilu

vstrekovača

vstrekovača

perforovaná ochranná rúrka (nutné svojpom ocne zhotoviť — viď text)

spodná

nádobka

svorník

43


Údržba. N a to, aby k a rb id k a sk utočne spoľah­ livo pracovala a n esk lam ala n ás p rá v e vo chvíli, keď to n ajm en ej očakávam e, je po­ tre b n é venovať aspoň m in im áln y čas jej ú d ržb e a p rip rav iť sa n a ú d ržb u a o d strá­ n enie d ro b n ý ch p o rú ch i v poľných pod­ m ienkach. P reto odporúčam e: 1. Po každej akcii k a rb id k u vyčistí­ m e (um yjem e) zvonka i z v n ú tra, pričom v enujem e pozornosť o tv o ru vývodu ply­ n u (aby sa n eu p ch al karbidom ), ak použí­ vam e p lsten ý filter, te n to vysuším e. Dô­ k la d n e um y jem e aj okolie v en tilu , kde je n a su n u tá gum a (hadica), h ad icu p ríp a d ­ ne sním em e a vyčistím e n ečisto ty pod ňou, k to ré sa ta m m ohli dostať špinavou vodou z h o rn ej nádobky. 2. P ri dlhšou období n epoužívania k a r­ b idky vyskruťkujem e k om plet zátky, vy­ lejem e v o d u a h o rn ú n ád o b k u nechám e z v n ú tra vyschnúť, n a p r. tak , že ju i n a niekoľko d n í nechám e n a ra d iá to re alebo v le te n a slnku. O dporúčam e aspoň I X ročne nakonzervovať je j v n ú tro ten k ý m štetcom nam očeným v R esistine ML (po­ u žívaný n a konzerváciu d u tín áut), o p a­ trn e, hlav n e zv ar m edzi sten am i n á d o b ­ k y a jej dnom , kde hrozí p ri dlhom po­ užívaní prehrd zav en ie. D ávam e p rito m pozor, ab y sm e neznečistili vstrekovač, n a j­ m ä neup ch ali d ierk y n a jeh o bokoch. 3- Po niekoľkých použitiach prečistím e , fá v it M — 5 n a sv o rn ík u , k to rý sa zanáša karbidom , ako aj jem u zodpove­ dajúci závit n a v strekovači — n ap r. špen­ dlíkom , p ríp a d n e závitníkom a závit, oč­ kom. Z áv ity nam ažem e vazelínou. Spod­ n é tesnen ie n a su n u té n a sv o rn ík u p re m a ­ žeme vazelínou zospodu i zvrchu. 4. Spojovaciu hadicu je p o treb n é po akcii prefúkať, p ríp ad n e i p repláchnuť vo­ dou a vysušiť. 5. H orák po niekoľkých akciách de­ m ontujem e a d u tin k u v telese h o rá k u v y ­ čistím e a kam áliky vedúce plyn p re fú k ­ nem e. DROBNÉ PORUCHY A ICH ODSTRÁNENIE Porucha: Časté upch áv an ie h o rák a, i po prečistení čistítkom sa h o rák čoskoro znova upchá. Príčina: V spojovacej hadici i telese nosiča h o rák a sú nečisto ty (karbidový prach). 44

Odstránenie: Spojovaciu hadicu dem ontujem e stia h n u ­ tím z vývodov n a obidvoch stran ách , p re ­ fúknem e, p ríp a d n e prep lách n em e a vodu v y tra sie m e a vyfúknem e. Z nosiča h o rá k a dem ontujem e horák, prečistím e k a n á lik v nosiči a vyčistím e aj v n ú tro h oráka. P ri používaní p lsteného k rú ž k u (filtra) vo v ý ­ vode plyniu n a spodnej n ád o b k e sa tá to p o rucha n e v y sk y tu je, často sa v šak zane­ sie sam o tn ý filter. Porucha: Pulzácia p lam eňa (blikanie) n a jm ä p r im a ­ lom plam eni. Príčina: V spojovacej hadici je voda, k to rá tu ko n ­ denzovala a pulzáciu p lam eňa vyvoláva p reb u b láv an ie ply n u cez vodu. Odstránenie: S pojovaciu hadicu dem ontujem e, p re fú k ­ nem e a vytrasiem e, p ríp a d n e vyčistím e vývod p lynu z dolnej n á d o b k y (napr. zá­ palkou). A k je m o k rý p lsten ý krúžok, v y ­ m en ím e ho. K to m u to ja v u dochádza n a j­ m ä p ri dlhom ho ren í k a rb id k y bez pohy­ bu , p ríp a d n e n a konci činnosti, keď voda p rú d iaca do n á d o b k y sa už nepodieľa na ro zkladaní k arb id u , ale zvyšuje vlhkosť plynu. Porucha: P ri pum povaní, p ri pohybe piesta sm e­ ro m n a h o r sa plam eň zm enšuje, p ríp a d n e zhasne. Príčina: N ečistoty pod ventilom (gum ená hadica n a vstrekovači), p ríp a d n e sta rn u tím zníže­ n á pružnosť gum y ventilu. Odstránenie: Po d em ontáži dolnej n á d o b k y a p erforo­ v anej rú rk y stiah n em e g u m u ventilu. U m yjem e ju, vyčistím e, n a jm ä zv n ú tra, vyčistím e i vstrek o v ač a gum u n asuniem e späť. P ri viditeľnom poškodení alebo po­ p ra sk a n í gum u vym ením e. Porucha: P u m povanie je m álo účinné, p ri p u m p o ­ v a n í sa nezlepšuje svietivosť k arbidky. Príčina: O p otrebovaný tesniaci krúžok vstrek o v ača (piestu). Odstránenie: V ym ením e tesniaci krú žo k 0 7 m m tý m ­ to spôsobom : V yskruťkujem e kom plet pum py, tesniaci krú žo k n a konci piestu sním em e tak, že ho n a jednom o k ra ji n ad v ih n em e n e ja k ý m ostrým predm etom (napr. špendlíkom ) a potom stiah n em e šikm o cez koniec.


Nový k rú ž o k n a tia h n e m e tak , aby jeho širší koniec sm eroval nadol. N asúvanie ro ­ bím e o p a trn e tak , že k rúžok o tv o ro m p ri­ tlačím e šikm o n a dolnú, ro zšíren ú časť piesta a p rsta m i ho nasilu p retlačím e n a zúžený driek. Porucha: N ádobka n etesn í, u n ik á acetylén. Príčina: Poškodené spodné tesnenie. Odstránenie: V ým ena tesn en ia za nové (v sad e n á h ra d ­ ný ch dielov). K ožené tesnenie, k to ré m á vyššiu životnosť, tre b a ho v ša k p rav id el­ ne mazať. N IEK TO RÉ Z LO ŽITEJŠIE Ú D R ŽBÁ R SK E ÚKONY. N iekedy tre b a celú k a rb id k u (vyví­ jač) dem ontovať, d ô k ladn e vyčistiť, kon­ zervovať alebo vym eniť n ie k to ré poškode­ n é alébo o p o treb o v an é časti. 1. D e m o n t á ž k o m p l e t u z á tk y. J e v e lm i jednoduchá. V y sk ru tk u je rne kom plet z á tk y z h o rn ej n ádobky, stiah n em e z p iesta tesniaci k rú žo k a v y ­ beriem e závlačku z o tv oru v stre d e pies­ ta. T ak je m ožné celý p iest v y tiah n u ť z o tv o ru v z á tk e a vym eniť n a p r. tesnenie p ro ti vyliev an iu vody a i. 2. D e m o n t á ž v s t r e k o v a č a. ú p la tn í sa n a p r. p ri u p c h a tí d iero k n a v stre k o v a č i aletbo poškodení tesn en ia pod vstrekovačom , p ri dôkladnom čistení h o r­ n ej nádobky. K ľúčom 8 m m p rid ržím e koniec v stre kovača, n á d o b k u držím e alebo m ám e up n u tú pevne a d ru h ý m kľúčom 19 m m povolím e m aticu M 12 X 1 a ú p ln e ju v y sk ru tk u je m e , pričom v strek o v ač odspodu p ridŕžam e n e ja k o u paličkou v su n u to u do je h o pracovného priesto ru . Pom ocou nej v strek o v ač v y beriem e cez sp o m ín an ý ot­

vor p re naliev an ie vody i s tesnením (po­ zor, m ôže byť prilepené n a dne!). V ým e­ n a tesnenia za nové (žíhané m edené) p re ­ behne opačným postupom : n a jp rv n avle­ čiem e n a vstrekovač tesnenie, zasuniem e ho paličkou otvorom n a nalievanie vody d o v n ú tra a z druhej s tra n y zaistím e m a­ ticou M 12 X 1. N ádobku pevne fix u je ­ m e v p re v rá te n ej polohe, koniec vstrekovača uchytím e kľúčom 8 m m a kľúčom 19 m m dotiahnem e m aticu m om entom asi 10 N/m. D o tiah n u tie m atice značným m o­ m entom zaru ču je spoľahlivé utesnenie, ale zároveň z a b ra ň u je aj sam ovoľném u p ovoleniu (napr. p ri znečistenom závite M—5, p ri doťahovaní sv o rn ík a sa môže povoliť vstrekovač, čo je veľm i n e p ríje m ­ né a v poľných podm ienkach ťažko o p ra­ viteľné). P oužitie fíbrového tesniaceho k rú ž k u odporúčam e iba v prípade, keď n em ám e možnosť dotiahnuť m aticu p re d ­ písan ým m om entom (napr. v jaskyni). F íb rový krúžok tesní i p ri nižšom d o tia h ­ n u tí, m á však nízku životnosť, preto jeho použitie je len dočasné. 3. V ým ena hlavného tesnen i a. H lavné tesnenie tv a ru m edzikružia m edzi h o rn o u a dolnou nádobkou je k h ornej n ád obke prilepené. P ri jeho po­ škodení alebo opotrebovaní ho nasilu od­ trh n em e, zvyšky gum y a lepidla o d strá n i­ m e nožom a rozpúšťadlom (toluénom ). Po­ tom lepidlom A lkaprén nalepím e nové tesnenie. N ech vás tieto ria d k y n e n astrašia! K arb id k a je skutočne pom erne spoľahli­ v á a všetk ý m poruchám a nep ríjem n o s­ tia m je m ožné predísť včasnou p reven­ ciou — údržbou. No rozhodne odporúča­ me, aby ste boli p rip ra v e n í n a údržbu a o pravy svietidla i v jask y n i a nosili so sébou aspoň n ev y h n u tn é n á h ra d n é sú ­ čiastky a n ástro je, čo sa napokon tý k a aj o statn ej jask y n iarsk ej techniky.

45


ORGANIZAČNÉ SPRÁVY

■ SCHVÁLENIE NOVÝCH OBJAVOV P redsedníctvo Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti n a svojom za sa d n u tí d ň a 9. 12. 1983 v sú lad e so Z ásad am i p re p ri­ hlasovanie objav u ja sk y n e prerokovalo o b ja v ja sk y n e Jav o rin a, k to rú d ň a 11. 12. 1982 objav ili členovia oblastn ej sk u p in y B latnica R. D úchaj a P. M rázik. P ri tejto p ríležito sti sa v zm ysle predošlých ro k o ­ v an í zao b eralo aj objavom Ponickej ja s­ kyne, k to rú dňa 9. m á ja 1981 o bjavili M. Stéc, M. B aniak a I. Šucháň, členovia ob­ lastn ej sk u p in y B anská B ystrica. K om isia p re speleologickú d o ku m en táciu k o n šta tu ­ je, že ani v jed n o m p ríp a d e neboli ziste­ n é n ija k é okolnosti, k to ré b y b rá n ili schvá­ leniu objavu. P re to v sú lad e so spo m ín a­ n ým i zásadam i o b jav obidvoch jask ý ň schválilo a rozhodlo o v y d an í osvedčenia 0 objave objaviteľom . U delením osvedče­ n ia sa o ficiálne u zn áv a o b jav ja sk y n e J a ­ v o rin a a Ponickej jask y n e a zároveň sa po tv rd zu je au to rstv o objavu. MARCEL LALKOVIC

■ NOVÁ OBLASTNÁ SK U PIN A SSS V závere ro k a 1983 P red sed n íctv o Slovenskej speleologickej-spoločnosti z ria ­ dilo 34. o b lastn ú sk u p in u so sídlom v B an­ skej Štiavnici. P racovné územ ie oblastnej sk u p in y tv o ria k rasové ostrovčeky v oko­ lí Sklených Teplíc a V yhní. O krem sp e­ leologického p riesk u m u to h to územ ia ob­ la stn á sk u p in a b ude orientovať sv o ju čin­ nosť aj n a p riesk u m histo rick ý ch b an sk ý ch diel B anskej Štiavnice, k to rý c h la b y rin t je vzhľadom n a d lhoročnú b an sk ú činnosť veľm i rozsiahly. V edúcim o b lastnej sk u p in y bol m eno­ va n ý Ing. P avol B urda, bytom B anská Štiavnica, ulica J. K. H ella č. 9. Členská základňa sk u p in y pozostáva z d v an ástich členov. Členovia sk u p in y v súčasnosti v y ­ k o n áv ajú speleologický p riesk u m jask y n e Pod Bielou cestou. 1 V dru h o m polroku 1983 rozšírili naše ra d y títo záuj em covia o sp eleo ló g iu : Pe46

te r Selčan, Jú liu s C aban (oblastná sk u p i­ n a Tisovec), Ľ ubom ír K okavec, Iv a n M atocha, Ivan K ráľ, P avol Bella (D em änov­ ská^ dolina), S ta n isla v M ikula, R udolf K yška (Dolný K ubín), Jozef K atrinec, Já n H lubocký (Cachtice), Jú lia B uková (Žili­ na), M arta R ýbáriková, Ľuiboš H olík, P e ­ te r Dejezô (Piešťany), E rn est Szitás, P e te r E rdélyi, L adislav Végh, L adislav Juhász, Ja ro sla v S tankovič (Rožňava), J á n Sm olko, S lavom ír K riv ák (Prešov), Ing. Ju lie n Siládi, Ing. P avol B urda, Ing. J á n Sm olka, Jozef H offreiter, RN Dr. M ária Veselková, M iloš Záibudlý, RNDr. Jozef Š teffek, Ing.’ M ilan K apusta, M arián Z ábudlý, J á n P e trík, RND r. R om an K rajčovič, Ing. V ladi­ m ír H úšťava (B anská Štiavnica), V iliam B edeč (Jedľové Kostol’any, obnovenie člen­ stva). REDAKCIA

■ EVIDENCIA ÚRAZOV A ZRANENÍ PRI JASK YNIARSK EJ ČINNOSTI K om isia SSS p re Ja sk y n ia rsk u zá­ c h ra n n ú službu a bezpečnosť p ráce sa obra c ia n a v šetk ý ch vedúcich oblastných sk u p ín so žiadosťou o evidenciu úrazov a zran en í členov sk u p in y p ri jask y n iarsk ej činnosti, ako aj ú razov a z ran en í iných osôb, k to ré ich u trp e li v jaskyniach. Je d n ý m z po zn atk o v VI. m edzinárod­ nej konferencie JZ S je skutočnosť, že od­ b o rn é šta tistik y s a ved ú a p rav id eln e vy­ h o dnocujú vo všetkých ja sk y n ia rsk y vy­ spelých k ra jin á c h . O bdobnú p ra x chcem e zaviesť aj v našej organizácii. P ovažuje­ m e ju za dôležitú n a jm ä z hľadiska p re ­ vencie nehodovosti v ja sk y n ia c h a za je ­ den z dôležitých p rv k o v výchovy m ladých jask y n iaro v . S p ráv a o úrazovosti bu d e sa­ m o statnou prílohou ročnej sp rá v y o čin­ nosti. K om isia bude úrazovosť p ravidel­ ne sledovať a s vyhodnotením oboznam o­ vať v še tk y skupiny. V erím e, že n a šu po­ žiadavku p o chopíte a pom ôžete ta k pri v ýchove m ladých jask y n iaro v , ako aj p ri ďalšom sk v alitň o v an í činnosti SSS. PAVOL M ITTER, n á č e ln ík JZ S


ZAUJÍMAVOSTI ZO SPELEOLÓGIE VI. MEDZINÁRODNÁ KONFEREN­ CIA JASK YNNÉH O ZÄCHRANÄRSTVA Subkom isia M edzinárodnej speleologic­ kej ú n ie (UIS) p re ja sk y n n é z á c h ra n árstvo prav id eln e u sp o rad ú v a o k re m k o n ­ gresových s tre tn u tí aj m ed zin áro d n é k o n ­ ferencie m edzi k o n g resm i UIS. V p oradí už šiesta k o n feren cia jask y n iarsk y ch zá­ ch ra n n ý c h služieb sa usku to čn ila 2.— 9. 10. 1983 v A ggteleku (M aďarsko). Cieľom k o n feren cie bolo p redstaviť na m edzinárod n o m fó re činnosť zách ran n ý ch d ru žstiev jed n o tliv ý ch k ra jín , n o v in k y v technike a ta k tik e zách ran n ej činnosti v jaskyniach. Do A ggteleku p rišlo ta k m e r sto zah ran ičn ý ch ú častn ík o v (95 oficiálne registrovan ý ch ) a 53 dom ácich účastníkov. O ficiálnu delegáciu SSS tv o rili dr. P. M itte r, J. K n a p a M. H u jd ič; ďalej sa p o d u ­ ja tia zúčastnili T. Lázár, R. Boroš, P. Vozárik , V. K lim ent, A. B uzinkay, J. N agy a L. Végh. P ro g ra m kon feren cie tv o rili pred n ášk y , disk u sie a p re m ie ta n ie film ov, diapozitívov, p rak tick é uk ážk y z á c h ra n á r­ skej tech n ik y a zách ran ársk ej činnosti, ex ­ kurzie. R e fe rá ty m ali rôzne tem atick é zam e­ ranie. Z ástupcovia zúčastnených k ra jín pred n iesli sp rá v y o činnosti svojich zá­ chran n ý ch služieb. Rozsah re fe rá to v bol rozdielny — od príspevkov, v k to rý c h sa viac-m enej oznam ovalo zriad en ie z á ch ran ­ nej služby, až po veľm i obsiahle re fe rá ty s a u ten tick ý m i diapozitívm i a štatistick ý m vyhodnoten ím ú razovosti v jaskyniach. N e­ sp o rn e n a jk v a litn e jší bol p rísp ev o k fra n ­ cúzskej delegácie, k to rú viedol predseda SPELEO SECOUR P. Rias. O každej n eh o ­ de m a jú záznam n a zvláštnom tlačive, kde zazn am en áv ajú m nožstvo ú dajov, k to ré p ri sum arizácii d áv a jú d o k o n alý p rehľad o zraneniach , príčin ách n eh ô d atď. Ď alšie re fe rá ty m ali členovia zách ran n ý ch slu ­ žieb z T alianska, A nglicka, F ran cú zsk a a R akúska. O bsiahly prísp ev o k o zách ran n ej činnosti v ja sk y n ia c h USA p red n iesla T.

W illiam sová. S p ráv u o činnosti JZ S za ob­ dobie 1979— 1983 predniesol P. M itter. V ečerné p ro g ram y boli venované Okrem spoločenského p ro g ram u n a jm ä p rem ietan iu film ov a diapozitívov. U pútal n a jm ä francúzsky film o v ý skum e ja sk y ­ n e Je a n -B e rn a rd so záberm i z jej konco­ vých sifónov. P ra k tic k é uk ážk y zách ran ársk ej tech­ n ik y a ta k tik y boli n a bralnej ste n e por­ tá lu ja sk y n e B aradla. M aď arskí z á ch ran á­ r i u kázali zách ra n k u s rozoberaním záva­ lu (použitie elektrickej vŕtačky), tra n sp o rt v rozm erovo rôznych priestoroch jaskyne, o šetrenie zraneného a odvoz sa n itn ý m vo­ zidlom. Niekoľko ty p o v nosidiel a stim u ­ lovanú zách ranku vedľa vodopádu ukázali Taliani. H. K irch m ay er (Rakúsko) p red ­ sta v il k lad k o stro j zostavený z dvojitých otváracích kladiek. V. K iseľov (ZSSR) u ro b il v ýťah zraneného n a oceľovom lane pom ocou m odifikovaného VASM ARu. V zah raničí sa v en u je veľká pozornosť zho­ tovovaniu ko n štru k cií tra n sp o rtn ý c h nosi­ diel s ko n štru k čn ý m i p rv k a m i prevažne z plastických látok. Z aujím avé nosidlá na fixáciu zranenej krčnej chrbtice a sk la ­ dacie „ reb rík o v é“ nosidlá priniesli am e­ rickí záchranári. Technické pom ôcky no­ vej k o n štru k cie sa neobjavili. T aliani p red stavili už tre tiu m odifikáciu svojho UNIVERSORE (technická pom ôcka, k to rú m ožno použiť ako v ý stu p n ý strm eň , zlaňovaciu k ladku alebo k la d k u p ri stavbe lanovky), F ran cú zi p red v ied li niekoľko technických ukážok činnosti s lanom . V ia­ cerí sa zam erali n a in d iv id u áln u záchra­ n u zraneného n a lane. B ohatá bola ex k u rz n á časť, kde si každý m ohol vybrať z m nohých exkurzn ý ch trás. N a záver konferencie bola schôdza vý­ konného v ý b o ru kom isie UIS, n a ktorej sa o krem pred sed u M. M ered ith a zúčast­ n il aj gen eráln y ta jo m n ík UIS H. T rim mel. Členovia k la d n e zhodnotili priebeh k o n feren cie a zvolili dlhoročného p redse­ d u kom isie U IS pre ja sk y n n é z á c h ra n á r47


stvo A lexisa de M artin o ff za „čestného zakladajúceho pred sed u k om isie“. Počas svetového k o ngresu UIS v Š pan ielsk u b u ­ de predko n g reso v ý z á c h ra n ársk y tá b o r (1986) a VII. kon ferencia sa u skutoční ro ­ k u 1987 v Terste.

■ HĹBKA JASK YNE 1500 METROV PREKONANÁ Už dlhší čas sa v n ašej lite ra tú re , a to ani v speleologickej, n eo b jav ili p re ­ hľadné sp rá v y o hlbokých jask y n iach vo svete. T ri ro k y v súčasnom speleologic­ kom dianí je dlhá doba. Posledné ú d aje o reb ríčk u p o rad í n ajh lb ších ja sk ý ň p rin iesli K rásy Slovenska, n áš S prav o d aj a p u b li­

kácia P ra k tic k á speleológia. K ým ku kon­ cu roka 1980 sa evidovalo 11 ja sk ý ň h lb ­ ších ako tisíc m etrov, v súčasnosti ich je dvojnásobný počet. V poslednom období sa v p rieskum e hlbokých ja sk y n n ý c h sys­ tém ov p resad zu jú n a jm ä R akúsko, Š p a­ nielsko a ZSSR, k to rý c h m ožnosti k ra so ­ vých územ í sú úžasné. N ezaháľajú však a n i ja sk y n ia ri z F rancúzska, T alianska, M exika a ďalší. P ripom ínam e, že n a ich úspechoch sa z ú častň u jú aj ja sk y n ia ri z iných k ra jín , n a p rík la d B elgičania a Po­ liaci v R akúsku, Š v a jč ia ri a F rancúzi v Španielsku, A m eričania a F ran cú zi v Me­ xiku. D osahovaná h ĺb k a v ja sk y n iach stu p ň u je náročnosť priesk u m u a doslova si v y žaduje m edzin áro d n ú spoluprácu. Skôr, ako uvediem e ta b u ľk u n a jh lb ­

P ie r re R ias (vľavo) p re d ­ se d a ja s k y n ia rs k e j z á c h r a n ­ nej slu ž b y vo F ra n c ú z sk u u k a z u je z la n o v a n ie n a n a-, p n u to m lan e F o to : P . M itter

48


ších ja sk ý ň n a svete, chcem e upozorniť n a niekoľko noviniek, k to ré p o riad n e za­ m iešali ich poradím . D lho hľad an é spojenie sa podarilo u skutočniť m edzi priepasťou F ig h iera a ja s­ k y ň o u A n tro d el C orehia v Apuám skych A lpách. S po jen ý ja sk y n n ý systém- F ighie­ ra — F a ro lfi — A n tro del C orehia sa s h ĺb k o u 1210 m stá v a n a jh lb šo u jask y ň o u T alianska. Jeh o d ĺžk a te ra z p re sa h u je 40 km . Poľskí ja sk y n ia ri z K atovíc p ren ik li v o k tó b ri 1982 v ja sk y n i Ja g e rb ru n n tro g system (pohorie H agengebirge) do h ĺb k y 1006 m. Podľa V. K iseleva (a jeh o osob­ n ý c h inform ácií p ri n áv štev e v ČSSR) bo­ li ďalšie po k u sy v Snežnej ja sk y n i v po­ ho rí K aukaz úspešné. Sovietski ja sk y n ia ri d osiahli h ĺb k u 1370 m s dĺžkou p riesto ro v 18 km . S p o jen ím ja sk y n e M 31 s ja sk y ­ ňou P ie rre S a in t M artin sa zvýšila jej hĺb k a n a súčasných 1342 m. V n ajh lb šej ja sk y n i sv e ta R éseau Je a n B e rn a rd v Savojských A lpách p re k o n a l p o táp ač P a tric k P enez od h ĺb k y 1358 m 3 sifó n y a vo štv r­ tom zastal v h ĺb k e 1494 m. Členovia z k lu b u V ulcain hľad ali spojenie s vyššie položeným i jask y ň am i. N apokon sa im na jeseň r. 1983 p o d arilo prepojiť 3000 m d l­ h ú ja sk y ň u s vchodom B—22 s jask y ň o u Je a n B e rn a rd v o b lasti v chodu B— 21. J a s­ k y ň a ta k získala + 41 m v p o ro v n a n í s n ajv yššie položeným vchodom , čím dosa­ h u je celkovú deniveláciu 1535 m. Dĺžka ja sk y n e Je a n B e rn a rd d o sah u je 17 km . P o p rv ý k rá t v h istó rii svetovej speleológie bola v ja sk y n i p re k o n a n á h ĺb k a 1500 m etrov. 1 535 m 1. R éseau Je a n -B e rn a rd ( + 41 — 1494) Francúzsko 1 370 m 2. S nežnaja peščera ZSSR 3. R éseau de la P ie rre S ain t 1 342 m M artin F rancúzsko—Š panielsko 4. Sim a de las P u e rta s de Illa1 338 m m in a (BU—56) Španielsko 1 250 m 5. S istem a H u au tla M exiko 1 248 m 6. G o u ffre B erger F rancúzsko 7. B atm an h ô h le (Sdhw ersystém ) 1 219 m R akúsko 8. Complesso- F ig h iera — F aro lfi — A n tro d el C orehia 1 210 m T aliansko 9. S im a U gu erd i 1 195 m Š panielsko

10. M am m uthôhle R akúsko 11. Ju b iläu m sch ach t R akúsko 12. Sistem a B adalona (Sim a B-15) Španielsko 13. Pozu del X itu Španielsko 14. Sneeloch R akúsko 15. Sim a G.E.S.M. Španielsko 16. G ouffre M irolda ( + 130 —950) F rancúzsko 17. L am preahtsofen R akúsko 18. Tor-ca V riello ( + 4— 1017) Španielsko 19. R éseau F élix T rom be (Hene M orte) Francúzsko20. Jag e rb ru n n tro g sy ste m R akúsko

1 174 m 1 173 m 1 149 m 1 143 m 1 111 m 1 098 m 1 080 m 1 024 m 1 022 m 1 018 m 1 006 m

JO ZE F HLAVÁČ

L IT E R A T Ú R A : S p e lu n c a N° 12, N» 13, B u lle tin F é d e ra tio n F ra n caise de S péléologie, P a ris 1983, 1984. S peleo F la sh N° 137, B u lletin de la F e d e ra tio n sp eleo lo g iq u e de B elgique, B ru x e lle s 1983. A tla n tis N° 4 H ô h le n fo rsc h u n g ak tu e ll, S alzb u rg 1983 S peleo N e d e rla n d N0, 3, L eid en 1983.

■ NAJVÄČŠIA JASK YŇA Cien organizácie C entral K entucky K a rst Coalition Jim B-orden ukončil dňa 10. sep tem b ra 1983 snaženie m nohých jask y n iaro v a dosiahol prirodzené spojenie n ajv äčšej ja sk y n e n a svete M am oth Cave System so siedm ou n ajd lh šo u R oppel Ca­ ve. Spojenie sa podarilo uskutočniť v ob­ lasti vchodu Ferguson. Ja sk y n n ý systém do sahuje dĺžku 464 k m a dom áci ja sk y ­ n ia ri pred p o k lad ajú , že v p riebehu roka 1984 dosiahnu dĺžku 480 km. D ruhou v p o radí najd lh ších jask ý ň ostáva O ptim ističeskaja (ZSSR) 151 km , tre tia jask y ň a Hôlloch (Švajčiarsko) 142 km . JO Z E F HLAVÁČ (NSS NEWS 10/83)

■ ÚSPECHY JASK YNIARO V NA NO­ VEJ GUINEI N ajvýznam nejšiu a n ajúspešnejšiu speleologickú expedíciu ro k u 1982 u sk u ­ točnili au strálsk i ja sk y n ia ri pod vedením Jú lia Ja m e sa n a Novej G uinei, nazvaná E xpedícia M uller ’82, n adviazala n a vý­ sled k y expedície A tea ’72. Ja sk y n ia ri sa zam erali n a priesk u m krasovej planiny 49


M amo, poho ria M uller R ange v ju žn ej ob­ lasti P ap u a — Nová G uinea, kde A tea 78 o b jav ila sláv n y systém A tea K a n an d a a m nohé ja sk y n e zaregistrovala. Členovia expedície M uller ’82 si u rči­ li n áro čn ý p rogram , kto réh o je d n ý m z cieľov bolo zam erať 100 km jask y n n ý ch chodieb. E xpedíciu tv o rilo 59 ja sk y n ia ro v a 12 dom orodcov z k m e ň a D una, rozdele­ ných do niekoľkých m enších pracovných sk u p ín s p resn e u rčeným i úloham i. Z ák lad n ý tá b o r vybudovali p ri ja sk y ­ n i A tea K an an d a, k to rá svojou dĺžkou 34,5 k m p re d sta v u je n a jd lh šiu zn ám u ja sk y ň u na južnej pologuli. P revýšenie jask y n e je 350 m. P riesk u m ja sk y n e pokračoval na ak tív n o m to k u A tea; p o stu p i v období sucha bol veľm i ťažký a nebezpečný. V p rie b e h u posledného tý žd ň a ex p e­ dície A tea 78 bola o b jav en á ja sk y ň a M a­ mo K an an d a a n a je j p riesk u m sa teraz zam erala sk u p in a 10 jask y n iaro v . Pod po­ vrchom rozsiahlej kraso v ej p lan in y M amo (100 k m 2) sk u p in a p resk ú m ala la b y rin t chodieb v dĺžke 8 km , čím ja sk y ň a do­ siah la dĺžku 25 km. Ď alšia sk u p in a p raco v ala v oblasti ponoru Nali, k to rý tv o ria d v a obrovské portály , k to ré sú prav d ep o d o b n e spojené s A tea K ananda. A k sa p o d arí spojenie A tea K an an d a a N ali uskutočniť, bude výš­ kové prevý šen ie predstavovať 650 m. V te jto ob lasti tre b a ešte preskúm ať ďalšie vchody do jaskýň. V m očaristej oblasti L egari praco v a­ la sk u p in a 5 jask y n iaro v . P riesk u m p rie ­

pasti B lack H ole trv a l veľm i k rá tk o , p re ­ tože v h ĺb k e 100 m bolo ďalšie pokračova­ n ie ú p ln e zanesené hlinou. K ďalšej p rie ­ pasti Uli M indu sa m useli m ačetam i pre­ sekávať cez prales. N a svojej 8 k m dlhej ceste zareg istrovali 10 ponorov, do k to ­ rý c h sa im však n e p o d arilo preniknúť. Z celkovej 200 m h ĺb k y Uli M indu najv äčšia časť p rip a d á n a v stu p n ú priepasť (140 m). V ďalšej m očaristej oblasti U liw apo, SV od M amo, sú znám e ja sk y n e Uli G uria (—314 m ) a ja sk y ň a Uli E ta R yia, v k to ­ re j p riesk u m skončili v úro v n i — 200 m. P rie sk u m ja sk y n e K a n a n d a P ugw a p ri­ niesol skoro 8 km ja sk y n n ý c h chodieb s p rev ý šen ím 528 m. Po zostupe 40 m p rie­ pasťou objavili p rie sto rn ú chodbu vyúsťu­ jú c u do dóm u kolosálnych rozm erov. T ri dóm y p rev y šu jú m ilión m 3. Na krasovej planine M am o povrcho­ vé d ru žstv o objavilo priepasť M alem uli. P riesk u m bol v h ĺb k e 420 m zastav en ý si­ fónom . V M uller R ange je d o teraz zam era­ ných 110 k m ja sk y n n ý c h chodieb. Je to zrejm e len m alá časť ja sk y n n ý c h p riesto­ rov v tom to n ep resk ú m an o m pohorí, le­ bo nové m apové p o d klady u k a z u jú n a územ ia dosiahnuteľnej šie ako M am o s predpokladom v ý sk y tu ešte dlhších a h lb ­ ších ja sk y n n ý c h systém ov, ako sú d o teraz znám e. PODĽA P R ÍS P E V K U C H R ISTIA N Š IM O N ' P A PO U A SIE N LLE-G U IN ÉE, SPELU N CA C 12 1981 JA ROSLA V HALAS PA PU A -N O V Á

G U IN EA

B l a c k Hol e.

Yu B a l a l o

POLOHA JASKYN V MULLER RANGE

l"' K#/abo 10 KPnjf

M a l e oi uJi

Mamo •»'

Kananda

K or o b a . 3 5 Km


SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

N a ro d il sa 19. 12. 1923 v c h u d o b ­ n e j ro b o tn íc k e j ro d in e v o b c i S ilic a v srd c i S lo v e n sk é h o k ra s u . O tec a k o n e ­ z a m e s tn a n ý o d išie l za p rá c o u d o c u d z i­ n y , k d e o r o k a j z o m re l. M lad o sť s ir o ­ t y b o la p o z n a č e n á ť a ž k ý m i so c iá ln y m i p o d m ie n k a m i. Ľ u d o v ú šk o lu z a č a l n a v ­ šte v o v a ť v S ilic i. S k o n č il j u v B rz o tín e , k a m s a r o d in a m e d z itý m p re sť a h o v a la . P o m a tu r ite n a g y m n á z iu v R o ž ň a v e z ísk a l r o k u 1948 v L u č e n c i k v a lifik á ­ c iu u č ite ľa . V ro k o c h 1962—1966 š tu ­ d o v a l d ia ľk o v o n a P e d a g o g ic k e j f a k u l­ te U n iv e rz ity P . J . Š a f á r ik a v P re šo v e , k d e z ísk a l d ip lo m p ro m o v a n é h o p e d a ­ g ó g a — o d b o r d e je p is a s lo v e n sk ý j a ­ zy k . M e d z itý m p ô so b il n a ú z e m í b ý v a ­ lé h o o k re s u Š a fá rik o v o , n a js k ô r ako u č ite ľ, n e s k o rš ie ak o o sv e to v ý in š p e k ­ to r O N V . P o n á v r a te d o R o ž ň a v y bol r o k u 1957 m e n o v a n ý ria d ite ľ o m B a n íc ­ keh o m úzea. Ž iv o tn é d ie lo ju b ila n ta je v š e s tr a n ­ n é . O k re m z á slu h n a b u d o v a n í m ú z e j n íc tv a v n e m a le j m ie re p ris p e l aj k ro z v o ju o rg a n iz o v a n é h o ja s k y n ia r s tv a v o k re se R o ž ň a v a . J e h o o rg a n iz a č n é s c h o p n o s ti a n e s m ie r n y p ra c o v n ý e lá n n a p o m á h a li ro z v o ju ja s k y n ia r s k e j č in ­ n o sti, k to r ú u ž v te d y ú s p e š n e v y k o n á ­ v a li č le n o v ia p ra c o v n e j s k u p in y v R o ž­ ň a v e . R o k u 1958 sa p r i B a n íc k o m m ú ­ z e u z a č a l fo rm o v a ť n a js k ô r ja s k y n ia r ­ s k y k rú ž o k , z k to r é h o n e s k o rš ie v z n ik ­ la je d n a zo se k c ií m ú z e a — sp e le o lo g ic ­ ká- S k o n č ilo sa t a k o b d o b ie , v k to ro m p o o b ja v e n í G o m b a se c k e j a B rz o tín s k e j ja s k y n e d o šlo k č ia sto č n e j s ta g n á c ii č le n sk e j z á k la d n e sk u p in y . So ž ia k m i m ie s tn y c h šk ô l o r g a n i­ z o v a l j u b ila n t v la s tiv e d n é e x k u rz ie p la ­ n in a m i a ja s k y ň a m i S lo v e n sk é h o k r a ­ su. O so b n e s a a n g a ž o v a l n a p rie s k u m e v yvieračk y „V ízav at“ v SV časti Zá-

Štefan Labancz 60 ročný d ie lsk e j d o lin y a ď alších k rä s o v ý c h lo ­ k a lít. A k c ie p o d p o ro v a l n ie le n o so b n o u účasťo u, a le ako r ia d ite ľ B a n íc k e h o m ú ­ ze a aj m o rá ln e a m a te riá ln e . T o to o b ­ d o b ie p a tr í n a jm ä je h o z á s lu h o u k n a j­ p lo d n e jš ím v č in n o sti ro ž ň a v s k e j s k u ­ p in y . O b ja v e n ím K rá s n o h o rs k e j ja s k y n e r o k u 1964 z a v ŕš ila s k u p in a s v o ju d l­ h o ro č n ú s n a h u p re n ik n ú ť do n e z n á m e ­ h o p o d z e m ia S lo v e n sk é h o k ra s u . J u b i­ la n to v a lá s k a k p r íro d e n á m b o la p r i ­ to m h n a c o u silo u v ťa ž k ý c h c h v íľa c h n a m á h a v e j p rá c e . Z d o s ia h n u tý c h v ý ­ sle d k o v sm e m a li sp o lo č n ú radosť. N a ­ š a s n a h a o b o h a tiť sp o ločnosť o n o v é p o ­ z n a tk y a p r íro d n é k r á s y b o la z á slu h o u ju b ila n ta o c e n e n á aj p o litic k ý m i a š tá t­ n y m i o rg á n m i o k re su , keď s a v r o k u 1965 za fin a n č n e j p o d p o ry O N V 16 čle­ n o v ia s k u p in y z ú č a s tn ili n a š tu d ijn e j c e ste do k ra s o v ý c h o b la stí J u h o s lá v ie a o ro k n e s k ô r do R a k ú sk a . K to m u to o b d o b iu s a v ia ž u aj p r ­ v é k r o k y re o rg a n iz á c ie ja s k y n ia r s tv a n a S lo v e n sk u . Z in ic ia tív y ju b ila n ta a čle­ n o v ja s k y n ia rs k e j se k c ie p ri B a n íc k o m m ú z e u v R o ž ň a v e s a z ro d ila m y š lie n k a re o rg a n iz á c ie ja s k y n ia r s tv a z d o te r a j­ šej s fé ry o b c h o d u p o d ria d e n ie re z o r ­ to m k u ltú r y . P o c e n tra liz á c ii ja s k y n ia r ­ s tv a n a S lo v e n sk u a sú č a sn o m o b n o v e ­ n í č in n o sti S lo v e n sk e j sp e le o lo g ic k e j sp o lo č n o sti o sta l n á š P iš ta v e rn ý sv o je j s k u p in e a je j p rá c i. S o c h o to u p o m á h a m la d ý m ja s k y n ia ro m , k to rí v m ú z e u h ľ a d a jú r a d u i p o u č e n ie . Z á u jm y s k u ­ p in y o b h a ju je n ie le n ako f u n k c io n á r r e ­ z o rtu k u ltú r y , ale a j a k o ra d o v ý ja s k y n ia r. A k o b y sy m b o lic k y b o la v d e ň je h o n a r o d e n ín v B a n íc k o m m ú z e u o t­ v o re n á v ý s ta v a p r e z e n tu jú c a 35 ro k o v o rg a n iz o v a n é h o ja s k y n ia r s tv a v R o ž ň a ­ ve. 51


E šte d lh o b y sm e m o h li h o v o riť o p rá c i n á š h o ju b ila n ta , k to rá z o sta n e n a v ž d y z a p ísa n á z la tý m i p ís m e n a m i do d e jín ro ž ň a v sk é h o ja s k y n ia rs tv a . V e rí-

Za

Michalom

Bol to slávnostný deň. D elegáti 5. v al­ ného zhrom aždenia Slovenskej speleologickej spoločnosti, pozvaní hostia i náhodní n áv ­ števníci sú účastníkm i osláv 50. výročia ob­ ja v en ia H arm aneckej jaskyne. Je nedeľa 10. októbra 1982. Po udelení ocenení všetkým , kto rí sa o rozvoj jaskyne zaslúžili, u jím a sa slova je j objaviteľ M ichal B acúrik. N apísalo sa o tom už veľa. No teraz je to iné. Je m edzi svojim i, prítom ných je viac než stovka dobrovoľných jaskyniarov z ce­ lého Slovenska. Je šťastný, že sa dožíva te j­ to chvíle. Dodáva m u to istotu a s ľahkým hum orom hovorí o svojom objave i nasle­ dujúcich prácach p ri sprístupňovaní a p re ­ vádzke jaskyne. T ri generácie jaskyniarov m u rozum ejú, veď n aprostá väčšina z nich pozná pocit z objavu neznám eho podzemia, ale a j n ám ah u vynaloženú na o chranu „svo­ j e j “ jaskyne. V p ríjem n ej nálade vchádzam e spolu s objaviteľom do jaskyne. Počuť sprievodné slovo z úst objaviteľa pri ta k význam nom jub ileu je skutočnosť neobyčajná. Mne sa to podarilo v jú n i toho istého roku p ri spo­ m ienkovej slávnosti. Uvoľňujem m iesto o sta t­ ným, k to rí túto príležitosť n e m a li. . . Takto si m nohí z nás spom ínam e na posledné osob­ né stretn u tie s objaviteľom H arm aneckej jas­ kyne. M ichal B acúrik zom rel dňa 23. októbra 1983 k rátko po dovŕšení 69 rokov. Celý svoj život venoval prírode, k to rá 'h o neustále oča­ rúvala. Ako desaťročný syn z robotníckej ro ­ diny sa presťahovali z G em era do Dolného H arm anca. Roku 1928 navštívil na školskom výlete D em änovské jaskyne a priepasť M a­ cochu v M oravskom krase. Podzem ný svet jask ý ň ho očaril, postupne spolu s priateľm i n av štev u je znám e jaskyne Veľkej Fatry. D ňa 22. jú n a 1932 objavil H arm aneckú jaskyňu. Jeho ďalší život je úzko spätý s jaskyniarstvom . Až do roku 1936, kedy od­ chádza n a základnú vojenskú službu, po­ kračoval spolu s priateľm i v prieskum e ja s ­ kyne. Po založení Jaskyniarskeho zboru KSTL ro ku 1944 sa stáv a jeho členom . Po skončení d ru h ej svetovej vojny pokračuje v započutom diele. V jaskyni dochádza k ď al­ ším objavom . Roku 1949 sa započalo so sprístupňovacím i prácam i. Z astáva tu funkciu h lavného organizátora, ale pom áha a j pri najťažších m anuálnych prácach. Keď bola 52

m e, že je h o z á s lu h o u b u d e ú sp e c h o v v ň o m a j n a ď a le j p rib ú d a ť . Ž e lá m e m u k to m u d o b ré z d ra v ie a e šte v e ľa p r a ­ c o v n é h o e lá n u . PhMr. STEFAN RODA

Bacúrikom jask y ň a o ro k neskoršie sp rístu p n en á v e re j­ nosti, stáv a sa je j prvým správcom . M ichal B acúrik zostáva i naď alej v erný dobrovoľnej speleológii. Jeho úsilie vrcholí založením ob lastn ej skupiny H arm an ec roku 1970. S k u p in a p rem enovaná ro k u 1981 n a ob­ lastn ú sku p in u B anská B ystrica postupne vy­ rástla a vychovala viacero odborne a o rg a­ nizačne zdatných speleológov. Za dlhoročnú a obetavú činnosť n a poli slovenského ja s ­ k y n iarstv a obdržal zosnulý P am ä tn ú p la k e­ tu Správy slovenských jaskýň, Cestné u zn a­ nie Slovenskej speleologickej spoločnosti a Ú stredia štá tn e j o chrany prírody. V m ys­ liach súčasníkov zostane M ichal B acúrik ako význam ná osobnosť československej speleológie. B udúce generácie sa budú s jeho m enom stretáv ať p ri náv štev e klenotnice K rem nických vrchov — H arm an eck ej ja sk y ­ ne. Cesť jeho pam iatk e! JO Z E F HLAVÁČ

Slovanské múzeum oc'hľíTff pTfrNÍy a jaskyniarstva

031 01 L i p t o v s k ý

Mi


â&#x20AC;&#x153;

no*. B89

-- 6. juta 199b 2 4

Sip:

i

J

i- k -


*â&#x2013; 9'm * m

Spravodaj sss 1983 4  
Spravodaj sss 1983 4  
Advertisement