Page 1

SPRAVODAJ

SL O V E N S K É ] S P E L E O L O G I C K É ] S P O L O Č N O S T I

1982


Ako ďalej vo vydávaní SPRAVODAJA SSS Predsedníctvo S lo ven skej speleologickej spoločnosti prehodnotilo na decem brovom zasa­ daní ro k u 1982 o tá zk y súvisiace s v y d á v a n ím Spravodaja S S S . K onštatovalo, že doterajší spôsob zostavovania je d n o tliv ý c h čísiel, n á sled n é redakčné a tlačiarenské práce ústiace do konečnej ú p ra v y a vyskla d n en ia , v y ž a d u jú väčšiu operatívnosť. Z vlášť sa zdôraznila potreba väčšej sú činnosti vo v zťa h u — autori p rísp e v k o v — redakčná rada — vydavateľ. V to m to zm y sle sa zhodnotila doterajšia a k tiv ita členov redakčnej ra d y a m ožnosti v y ­ p lývajúce z p o tre b y p e rm a n e n tn e j spolupráce s Tlačiarňam i SN P, závod Lipt. M ikuláš, kde sa Spravo d a j tlačí. Po dôslednom zvá žen í v še tk ý c h okolností p redsedníctvo rozhodlo, aby počnúc č. 311982 pracovala redakčná rada S p ravodaja v p o zm e n e n o m zložení. Z ároveň predsedníctvo oce­ nilo záslužnú prácu Ing. M. Erdôsa u d elen ím čestného uznania S S S za dlhoročný v ý k o n fu n k c ie v ý k o n n é h o redaktora. R edakčná rada Spra vo d a ja u v e d o m u jú c si dôležitosť svojho poslania na zasadaní 4. 2. 1983 prerokovala a schválila zásady sv o je j ď alšej činnosti. P rerokovala tiež podrobnú ob­ sahovú náplň č. 3 a 4/1982, obsah č. 1 až 4 ročn íka X IV ., vrátane te rm ín o v zadania u v e ­ dených čísiel do tlače. Súčasne zobrala na vedom ie info rm á ciu o p redbežnom rokovaní s M K S SR , ÚSO P a V y d a v a te ľstv o m O sveta n. p. M artin, v zm y sle ktorého sa počnúc rokom 1983 uvažuje o honorovaní p rísp e v k o v a ilustračného m ateriálu. V te jto súvislo sti sa zdôraznilo, že zv y šu jú c a sa úro veň Spravodaja kladie väčšie ná­ ro k y n ie le n n a red a kčn ú radu, ale aj n a a u to ro v p ríspevok. P reto je bezpodm ienečne po­ trebné, aby všetci autori rešp ekto va li red a kčn é sm ernice u v erejn en é v S p ravodaji S S S č. 2/1981. 1 Na splnenie tejto p o žia d a vky nás v še tk ý c h za vä zu je snaha o vyro vn a n ie časových sk l­ zov vo v y d á va n í, s p red sa vza tím , a b y -iiá š o b ľú b en ý časopis plnil svoje poslanie v pra­ v id e ln ý c h časových intervaloch. V ý s le d k y činnosti našich členov vo v ý s k u m e , p riesku m e, do ku m en tá cii a ochrane kra­ su si rozhodne nezaslúžia, a b y zo trvá va li v p o zn á m k o v ý c h zošitoch a te ch n ických den n í­ koch, ale aby čím sk ô r slú žili ako zdro j in fo rm á cie a poučenia. Hoci disponujem e y e lm i ag iln ým i prisp ieva teľm i, je žiaduce, aby sa ich o kru h ešte viac rozšíril. P opri p ríspev­ koch očakávam e od V ás aj ďalšie p o dnetné n á v rh y a p rip o m ie n k y zam erané na zv ý še ­ nie k v a lity našej práce. S m e presvedčení, žea ko doteraz, bude aj v budúcnosti táto stručná inform ácia a v ý zv a p ria zn iv ý m im p u lzo m k u ešte úspešnejšej spolupráci.

Alfonz Chovan

Farebné fotografie na obálke: 1. s tr a n a — K ra so v á p la n in a p o h o ria B iokovo, J u h o s lá v ia 2. s tr a n a — S ra p y v ja s k y n i P o n o rn á p riep asť, S lo v en sk ý k ra s

Foto: P. V ozárik Foto: G. S tib rá n y i

3. s tr a n a — A ra g o n it K ry š tá lo v e j ch o d b y v S tr a te n s k e j ja s k y n i S lo v en sk ý ra j. F oto: Ing. M. K ošík 4. s tr a n a — D o m in ik C u n d e rlík n a lo k a lite v H o rn o m Je le n c i F o to : S. B eličk a

1


SPRAVODAJ

4/1982

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XIII. ročník

Adresa redakcie: Slovenská speleologická spoločnosť školská 4, 031 80 Liptovský Mikuláš Redakčná rada: Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Výkonný red ak to r: Ing. Jozef Hlaváč Členovia: PhDr. Ju raj B árta CSc., Ing. M ikuláš Erdôs, RNDr. Ľudovít Gaál, PhMr. Šte­ fan Roda, Ing. Ján Slančík, Gustáv Stibrányi

OBSAH: Jozef H L A V Á Č 0 5. valné zhrom aždenie

(

/3 /

Vladim ír Ž I K E Š 9 Potápačský prienik medzi jaskyňam i Vyviei^inie — Dem änovská jaskyňa S lo­ body /i) Pavol V O Z Á R I K - Milan V A L A Š T I A K

0 Juhoslávia ‘82

24

Ján T U L I S 0 Desaťročné jubileum *

/3 8 ,

Štefan B E L I Č K A 0 Dom inik Cunderlík 75-ročný

/46

A lfonz Chovan: Redakčná rada 1 0 P avol M itter: K látovský kras ,9 / 0 Jozef Hlaváč: Správa o činnosti 1979-82 /12/ 0 Ľudovít Gaál - Jozef Gaál: Jaskyne v prielom e Muráňa 20 0 Ladislav Rajm an — Štefan Roda: 7. sym pózium o speleoterapii 32 0 Jeroným Zapletal: H lasný telefón ,33/ 0 G ustáv Stibrányi: Sprá­ va technickej kom isie 35 0 Štefan B elička: Činnosť skupiny Banská Bystrica /42/ 0 Rajm an-Roda-Ščuka: K onštrukcia prenosného laboratória ,44/ 0 Zaujím avosti zo speleológie 47 0 Organizačné správy 49/

V ydalo M úzeum slo v e n sk é h o k ra s u a o c h ra n y p ríro d y , L ip to v sk ý . M ik u lá š v rá m c i v n ú tro ú sta v n ý o h in fo rm á c ií p re sp o lu p ra c o v n ík o v v n á k la d e 800 kuso v . V y tla čili T la č ia rn e S N P n p závod L ip to v sk ý M ikuláš.

*

2 r


Ing. J o z e f H laváč

5. VALNÉ ZHROMAŽDENIE SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOČNOSTI Podľa stanov organizácie zvolalo predsedníctvo zasadanie 5. valného zhrom ažde­ nia. Rokovanie vrcholného orgánu dobrovoľných jaskyniarov sa uskutočnilo 8.—10. októbra 1982 v horskom stredisku na D o noval° ch okres Banská Bystrica. Súčasťou podujatia boli oslavy 50. výročia objavenia Harmaneckej jaskyne. ORGANIZAČNÉ ZABEZPEČENIE P rípravu a realizáciu valného zhromažde­ nia zabezpečoval organizačný výbor me­ novaný predsedníctvom . Výbor pracoval v zložení: Alfonz Chovan — predseda, čle­ novia: Štefan Belička, RNDr. Dušan Kubíny, CSc, Ing. Jozef Hlaváč, Ing. Marcel Lalkovič. H lavnú ťarchu na organizovaní podujatia znášalo speleologické oddelenie Múzea slovenského krasu a ochrany p rí­ rody za účinnej spolupráce s dokum entač­ ným oddelením a oblastnou skupinou Ban­ ská Bystrica. Úlohou organizačného výbo­ ru bolo zvládnuť celkovú organizáciu Val­ ného zhromaždenia, vypracovať program a návrh kandidátky orgánov Spoločnosti, stanoviť miesto, term ín a počet účastní­ kov, určiť kľúč n a voľbu delegátov, vy­ pracovať rozpočet nákladov a celkovú sprá­ vu o príprave podujatia pre ÚŠOP a Mi­ nisterstvo k u ltú ry SSR. Súčasne sa za­ bezpečovali p ríp rav y na oslavy 50. výro­ čia Harm aneckej jaskyne. PROGRAM Dvojdňové stretn u tie delegátov valného zhrom aždenia sa začalo v piatok 8. októ­ bra vo večerných hodinách vernisážou vý­ stavy víťazných fotografií 1. ročníka jas 4 kyniarskej fotografie SPELEOFOTOGŔAFIA ‘82. Predseda Spoločnosti a riaditeľ Múzea slovenského krasu a OP Alfonz Chovan súčasne hovoril o založení trad í­ cie usporiadať výstavu fotografií každoroč­ ne. Po krátkej prestávke sa uskutočnilo prem ietanie filmových sním kov nakrúte­ ných našim i členmi o činnosti a pôsobe­ ní jaskyniarov v našich i zahraničných krasových územiach. Rokovanie 5. valného zhromaždenia sa uskutočnilo v sobotu 9. októbra v čase 9,30 až 17,30 hod. s obedňajšou prestáv­

kou. Vo večerných hodinách sa delegáti zúčastnili prednášky s prem ietaním diapo­ zitívov o zahraničných cestách našich speleológov do krasu Juhoslávie, Španielska, Francúzska a Kuby. V nedeľu 10. októbra sa účastníci pre­ sunuli do areálu Harmaneckej jaskyne. Za prítom nosti zástupcov M inisterstva kultú­ ry, okresu Banská Bystrica, obce Harrnanec, ÚŠOP Liptovský Mikuláš a najm ä objaviteľa Michala Bacúrika sa uskutoč­ nili oslavy 50. výročia objavenia H arm a­ neckej jaskyne. V krátkom prejave pra­ covníčka múzea M ária Karcolová zhodno­ tila históriu jaskyne, hostia vystúpili s krátkym i pozdravným i prejavm i. Obja­ viteľ jaskyne šesťdesiatosemročný M. Bacúrik sa podelil s prítom ným i so svojimi jaskyniarskym i začiatkami, objaviteľskou činnosťou, neľahkým i prácam i na sprís­ tupňovaní a napokon i prevádzkovaní jas­ kyne. V sprievode správcu jaskyne J. Obrciana a objaviteľa vykonali všetci prí­ tom ní prehliadku čarovnej Harmaneckej jaskyne. PRIEBEH ROKOVANIA Rokovania 5. valného zhromaždenia Slo­ venskej speleologickej spoločnosti sa cel­ kove zúčastnilo 96 osôb z toho 53 voleb­ ných delegátov s hlasom rozhodujúcim z 29 oblastných skupín, 22 delegátov s hla­ som poradným , ostatní vyznamenaní čle­ novia a hostia. Menom organizačného výboru privítal účastníkov valného zhromaždenia Ing. M. Lalkovič. Súčasne bol poverený vedením rokovania, ktoré oficiálne otvoril. Nasle­ doval k rá tk y kultúrny program v ktorom pozdravili účastníkov recitáciou a ľudový­ mi piesňam i členovia J. G. Tajovského z Banskej Bystrice.


Postupne sa ujali slova čestní hostia ss. Ing. Ivan Cibulec (Ministerstvo kultúry SSR) Rudolf Plaček (Ústredie štátnej ochrany prírody) a M iroslav Kubeš (Čes­ ká speleologická spoločnosť). Ing. Marcel Lalkovič prečítal pozdravné listy predse­ du Speleologického poradného zboru dr. Ju ra ja Pacla, CSc, viceprezidenta Medzi­ národnej speleologickej únie a predsedu Českej speleologickej spoločnosti doc. dr. Vladim íra Panoša, CSc, a zaslúžilých jaskyniarov SSS Ján a M ájku a Jozefa Feriančíka, ktorým zdravotný stav nedovolil zúčastniť sa rokovania. Valné zhromaždenie schválilo pracovné komisie v zložení: m andátová — Štefan Belička, Rudolf Košč, P eter Zámečník, n á ­ vrhová — Ing. Já n Tulis, Ferdinand Jirmer, Jozef Gaál, volebná — Jaroslav Košťál, Milan Valaštiak, Zoltán Fodor. Komi­ sie sa potom ujali svojich činností. Pro­ gram pokračoval správou o činnosti za obdobie od 4. valného zhromaždenia t. j. za roky 1979—1982, ktorú predniesol ta­ jom ník Spoločnosti Ing. Hlaváč. Správu o činnosti zverejňujem e v závere príspevku. Predseda Alfonz Chovan odovzdal vy­ znam enaným kolektívom a jednotlivcom čestné uznanie za význam nú speleologickú činnosť a objavy. Ocenenými kolektívmi sú členovia oblastných skupín Banská Bys­

trica, Bratislava, Spišská Nová Ves, T ren­ čín a Zvolen. Ocenení jednotlivci: Štefan Belička, R óbert Boroš, Jozef Feriančík, Jo­ zef Gaál, RNDr. Zdenko Hochmuth, Mi­ roslav Hujdič, Ing. Svätopluk Kámen, Mi­ lan Štéc, G ustáv Stibrányi, Jozef Kucharovič, Ing. A nton Lucinkiewicz, Pavol Nemček, RNDr. Ladislav Novotný, Já n Šťast­ ný, Ing. Já n Tulis, M ilan Velič, Jozef Veteška, P eter Zámečník, Viliam Tahotný in memoriam. Po tejto slávnostnej chvíli predniesol pokladník SSS Ing. M. Lalko­ vič správu o hospodárení za obdobie od 4. valného zhromaždenia. Po obedňajšej prestávke sa ujal slova predseda kontrolnej a revíznej komisie JUDr. P eter Varga. Oboznámil delegátov so správou o činnosti kom isie za roky 1979 —1982. V ďalšom bode program u si účast­ níci vypočuli zám ery rozvoja činnosti o r­ ganizácie n a roky 1982—1985, ktoré pred­ niesol predseda Alfonz Chovan. V diskusii vystúpili so svojimi príspev­ kam i dr. J. B árta, CSc, Ing. J. Hlaváč, dr. Z. Hochmuth, A. Chovan, Š. Jendrál, Ing. 5. Kámen, R. Košč, M. Kubeš, J. Kucharovič, Ing. M. Lalkovič, E. Potočník, J. Šťastný, P. Vozárik. Hovorili pochvalne i kriticky o rôznych činnostiach organizá­ cie. Hjiskusné príspevky sa dotýkali súčas­ ných problém ov speleoarcheológie, hodno­

i Ú č astn íci ro k o v a n ia 5. v a ln é h o z h ro m ažd en ia.

4

Fo to: M. E liáš


tenia histórie valných zhromaždení, práce komisie pre speleologickú dokum entáciu, vzniku a organizačnej štruktúry ÚSOP-u, vývoja technických pomôcok, súčasného •stavu a perspektív speleopotápania, iden­ tifikácie a zoznamu krasových javov, čin­ nosti odborných komisií, spolupráce ob­ lastných skupín p ri pracovných a exkurznýeh akciách atď. Závažnejšie nám ety bude riešiť predsedníctvo počas volebného obdobia. VOĽBA ORGANOV Predseda volebnej komisie Jaroslav Košťál oboznámil delegátov s charakteristikam i osôb navrhovaných do orgánov Spoločnos­ ti. Delegáti boli poučení akým spôsobom sa uskutočnia tajn é voľby. Po krátkej p re­ stávke predseda komisie oznámil výsledky. Na nastávajúce funkčné obdobie do r. 1985 budú orgány Slovenskej speleologic­ kej spoločnosti pracovať v zložení: P redsedníctvo: Alfonz C h o v a n — predseda Ing. A rpád A b o n y i Štefan B e 1 i č k a Ing. Jozef H l a v á č RNDr. Zdenko I i o c h m u t h

RNDr. Jozef J a k á 1, CSc. Jozef K u c h a r o v i č Ing. Marcel L a 1 k o v i č RNDr. Pavol M i 11 e r, CSc. PhMr. Štefan R o d a Ing. Ján S 1 a n č í k Náhradníci predsedníctva: Ing. Ivan D e m o v i č G ustáv S t i b r á n y i K ontrolná a revízna komisia: Ing. Mikuláš E r d ô s RNDr. Dušan K u b í n y, CSc. JUDr. P eter V a r g a N áhradník KRK: Ing. P eter S t e f a n č a UZNESENIE VALNÉHO ZHROMAŽDENIA Predseda návrhovej komisie Ing. J. Tú­ liš predniesol návrh n a uznesenie vrátane úloh vyplývajúcich z diskusie. Delegáti schválili uznesenie v tom to znení: Valné zhromaždenie Slovenskej speleolo­ gickej spoločnosti

V e te šk a (vlavo) p re b e r á z r ú k p re d s e d u SSS čestn é u z n a n ie za a k tív n u sp eleo lo g ick ú čin F oto: M. E liáš


schvaľuje: 1. Správu o činnosti za obdobie od 4. val­ ného zhromaždenia. 2. Správu o hospodárení za obdobie od 4. valného zhromaždenia. 3. Správu kontrolnej a revíznej komisie. 4. Zám ery rozvoja činnosti SSS na obdo­ bie rokov 1982—1985. ukladá: 1. Všetkým členom a) Aktívne sa podieľať na plnení zá­ m erov rozvoja činnosti SSS po 5. valnom zhromaždení. b) Dôsledne pokračovať v plnení úloh vyplývajúcich zo záverov XVI. zjaz­ du KSC a ďalších uznesení politic­ kých a štátnych orgánov s cieľom úspešného napredovania vo výsku­ me, prieskume, dokum entácii a ochra­ ne krasových javov. 2. Predsedníctvu SSS a) Rámcové úlohy zakotvené v záme­ roch rozvoja činnosti SSS po 5. val­ nom zhromaždení vecne a časové za­ členiť do činnosti odborných komisií a oblastných skupín. V týchto in­ tenciách usmerňovať ich činnosť: — na efektívne a žiadúce objavné práce po predchádzajúcom posú­ dení zámerov z hľadiska stretu záujmov, územnej atraktívnosti, náročnosti a reálnosti technického riešenia a bezpečnosti práce; — pokračovať v kom plexnom obo­ znamovaní sa so zverenými k ra­ sovými územ iam i.oblastných sku­ pín, poznať ich speleologickú a hydrogeologickú preskúmanosť, posudzovať a spracovávať odbor­ né prognózy možného výskytu jaskýň a jaskynných systémov; — na zabezpečovanie požiadaviek iných organizácií na účelový spe­ leologický prieskum vykonávať požadované špeciálne práce a od­ bornú dokum entáciu; — na zabezpečovanie vhodnej m ateriálno-technickej základne realizo­ vať úlohy technickej komisie; — na úseku dokum entácie zabezpe­ čiť úlohy vyplývajúce z potrieb dokum entácie krasových javov na Slovensku, rozpracovaných komi­ siou pre speleologickú dokum entá­ ciu; — na úseku ochrany krasu zabezpe­ čiť spoluprácu s organizačnými

zložkami Ú stredia štátnej ochrany prírody a K rajským i strediskam i pam iatkovej starostlivosti a ochra­ ny prírody pri príprave návrhov projektov na vyhlásenie chráne­ ných území a krasových javov v zmysle projektu budovania sie­ te chránených území SSR do roku 2000;

na všetky form y odborno-politickej výchovy členov organizovanej v zmysle program u komisie pre speleologickú výchovu; — dôsledne zabezpečovať kultúm ovýchovnú činnosť usporiadaním prednášok, besied, exkurzií a vý­ stav,^ v tom to zmysle vybudovať tradíciu každoročnej výstavy jas­ kyniarskej fotografie; — v súčinnosti s Československým speleologickým koordinačným vý­ borom pokračovať v spolupráci s M edzinárodnou speleologickou úniou, jej odborným i komisiami, v týchto aktívne pôsobiť a zúčast­ ňovať sa na akciách usporiada­ ných MSÚ a Národným i speleolol' gickými organizáciami; — aktívne sa podieľať na publikačnej , činnosti Ú stredia štátnej ochrany prírody a príležitostných publiká­ cií z odboru speleológie doma i •> v zahraničí; — naďalej dbať n a prevenciu ú ra ­ zovosti a pomáhať pri výchove členov z hľadiska bezpečnosti p rá ­ ce v jaskyni, prostredníctvom kosie p re Jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce; b) Dôsledne pokračovať v evidencii člen­ skej základne, pravidelne hodnotiť aktivitu členov, oblastných skupín a odborných komisií. c) Uviesť do praxe oblastných skupín sm ernice n a vykonávanie hospodár­ skej činnosti SSS. d) Prehodnotiť históriu doterajších val­ ných zhromaždení SSS od r. 1949 a podľa zistených faktov ich označiť príslušným poradovým číslom. e) Publikovať v Spravodaji SSS orga­ nizačnú štru k tú ru Ú stredia štátnej ochrany prírody so začlenením SSS. V závere rokovania vystúpil v m ene no­ vozvolených orgánov predseda A. Choyan. Poďakoval za prejavenú dôveru a vyzval všetkých prítom ných k plneniu prijatých, úloh nastávajúceho funkčného obdobia.' Zasadanie 5. valného zhromaždenia oficiál­ ne ukončil Ing. M. Lalkovič.


V la d im ír Ž i k e š

VÝSKUM A PRIESKUM

Potápačský prienik medzi jaskyňam i

Vyvieranie — Demänovská jaskyňa Slobody Hlavný systém jaskýň v Demänovskej do­ line vytvorený z väčšej časti ponornou riečkou Demänovky, je známy už dlhé ro­ ky a až na niektoré výnim ky aj preskú­ maný. Medzi väčšie úseky, ktoré ešte len čakajú n a svojich objaviteľov p atria pre­ dovšetkým tie, ktoré od známych priesto­ rov oddeľujú vodné sifóny. Dĺžka nezná­ meho podzemného riečiska vzdušnou čia­ rou od jaskyne Vyvieranie až po ponory na Lúčkach je približne 3 km. S potápačským prieskum om sifónov v jaskyni Vyvieranie sme začali v lete 1982. Predchádzali m u dve potápačské akcie or­ ganizované demänovskou časťou M ikuláš­ skej skupiny do jaskyne P ustá v roku 1976 a to prieskum sifónu pred Tesným kanálom a v roku 1981 tréningový prie­ skum koncového sifónu v Achátovom dó­ me. Obidve akcie boli zabezpečené spelgopotápačm i z Trenčína. Časové rozpätie medzi tým ito akciami nás presvedčilo o tom, že je nevyhnutné, aby sa napokon niekto z našej skupiny vycvičil na p otá­ SP0J0VACIE MEDZI JASKYŇO U

SLOBODY PAMAfOVÝ

A

panie v jaskyniach s cieľom postupne do­ pĺňať biele miesta na m ape Demänovského systému. Celý dlhodobý speleopotápačský program prieskum u sme sa rozhodli začať spojením jaskyne Vyvieranie s Demänovskou jas­ kyňou Slobody. Podnietil nás článok uve­ rejnený v Slovenskom krase (J. Seneš 1965—66) o prieskum e prvého sifónu jas­ kyne Vyvieranie bratislavským i potápač­ mi s jeho pom erne presným popisom. Tým sa však sifón nepodarilo preplávať. Za úče­ lom zistiť rýchlosť prúdenia uskutočnili sme kolorom etrický pokus (Mramorové riečisko — Vyvieranie). Zafarbená voda sa uká­ zala vo Vyvieraní za 80 minút. Už prvý orientačný prieskum v sifóne ukázal mož­ nosť jeho preplávania, čo sa mi aj na dru­ hý pokus podarilo. Dno sifónu je v hĺbke 16 metrov, pričom prúdnica vody prechá­ dza zúženým, silne erodovaným miestom v hĺbke 14 metrov. Sifón je veľmi strm ý v tvare ostrého písmena „V“. Na druhej strane je menší jazerný dóm so skalna­ SIFÓNY

JA SKYŇO U

VYVIERAN IE

NÁČRT

PREVÝŠENIE

2.

JAZERO

J.S L O B O t

MRAMOROV RIEČIŠTE

VYVIERANIE

HLADINA

-5 m —i--------10 m -15m

II.SIFÓN

IV. SIFÓN

V.SJFÓr

100 m

7


tým dnom deliacim jazero na dve časti s rozm erm i približne 8X3 m etre a výškou stropu 4 m. Z neho v zápätí pokračuje po silne erodovanej pukline sifón č. 2. Bol som milo prekvapený, keď sa mi hneď n a d ru h ý pokus podarilo tento sifón p re­ plávať a vynoriť sa na druhej strane. Je to dané tým, že druhý sifón je nenáročný, len 6 m etrov hlboký a s viditeľnou prúd­ nicou. Za ním je pom erne veľký priestor, tvorený stúpajúcou erodovanou chodbou so sklonom asi 30° a dĺžkou 30—40 metrov. V jej hornej časti je vytvorená biela sintrová výzdoba. Dno je opäť vyplnené ja­ zerom, z ktorého pokračuje tre tí sifón. Keď som sa doň pozrel, m al som pocit, že všetky problém y mám už za sebou. Začí­ na totiž m ierne klesajúcou typicky rieč­ nou chodbou so žulovými pieskami. N etu­ šil som, že som sa poriadne pomýlil a že potrvá ešte tri mesiace, kým sa podarí definitívne spojiť obidve jaskyne. Keď som p rvýkrát preplával chodbou n a jej koniec, bol som prekvapený, do akého veľkého priestoru ústi. Po piatich akciách v tomto sifóne som bol na konci s vedomosťami aj s odvahou. Mol som natiahnutých 120 m vodiacej šnúry a tá končila v 16 metrovej hĺbke v obrovskom priestore, kde sa prúd nedal tem er identifikovať. Sm er ďalšieho postupu sa nesm ierne ťažko hľadal. Asi po dvojtýždňovej prestávke, kedy som naberal „m orál“, som sa rozhodol, že skúsim šťastie smerom po prúde z M ramo­

rového riečiska. Predpokladal som, že ke­ by som sa bol dokázal vynoriť za tretím sifónom pri ceste z jaskyne Vyvierania, musím byť už v M ramoráku. Ďlžka do­ posiaľ natiahnutej šnúry tom u nasvedčo­ vala. Bol som opäť nemilo prekvapený, keď hneď p ri prvom ponore som bez prob­ lémov natiahol asi 60 m šnúry vo dvoch plytkých sifónoch, bez akéhokoľvek n á­ znaku, že sa blížim k Vyvieraniu. Už som začínal veriť, že ten tre tí sifón je akosi zakliaty, pretože vzdušná čiara medzi ja ­ zeram i vo V yvieraní a Slobodou je 150 m a dĺžka šnúry dosahovala 260 m, pričom sa vôbec nerysovalo spojenie. Nevedel som vtedy, že koniec už nie je ďaleko. V so­ botu 19. 2. 1983 som s kam arátom L. Kokavcom doplával n a koniec šnúry n a­ tiahnutej z M ramorového riečiska a pri­ viazal k nej ďalšiu cievku. Dohodol som sa s ním, že m a bude čakať a pustil sa ďalej. Po približne dvadsiatich m etroch m a prúd vyniesol n a hladinu veľkého riečiska, asi 30 m dlhého a 4—6 m etrov vysokého. Otočil som sa späť a uvidel som kam ará­ tovo svetlo presvitať cez vysokú puklinu, z ktorej som predtým vyplával. Zavolal somí-naňho, aby prišiel ku mne. Chvíľu sme obaja obzerali riečisko a došli tak až ku koncovému sifónu. Ponoril som sa a asi po 20-tich m etroch som zbadal na ste­ ne uviazanú prázdnu cievku a šnúru na­ tiahnutú z Vyvierania. Zviazaním oboch koncov šnúry skon-

A u to r p rísp e v k u v ja z e re V y v ie ra n ie po p r e k o n a n í II. sifó n u , D em änovsK á d o lin a , N ízke T atry . Foto-: I. K u n d is


čila prakticky jedna etapa potápačského prieskum u Demänovského systému. Po zam eraní sa celková dlžka Demänovského systém u zväčší o jaskyňu Vyvieranie (620 ■m) a o tých približne 300 m etrov vodnej spojiky. Ďalší z čiastkových problém ov Demänovského krasu je vyriešený. Skrýva sa za ním polročná potápačská činnosť a

veľké porozumenie ostatných členov skupiny, ktorí skoro každý týždeň obetavo vláčili fľaše a ostatný potápačský m ateriál do jaskyne a zase von. Trpezlivo sedeli nad jazerom a čakali, kedy sa vynorím. Bez ich perfektného zabezpečenia by sa to pravdepodobne nikdy nebolo podarilo.

Základné údaje: Vzdušná vzdialenosť sifónov jaskýň V yvieranie — Demänovská jaskyňa Slobody M ramorové riečisko ...................................................................................... 150 m O rientačná dlžka vodnej cesty 300 m Počet prekonaných sifónov ......................................................................................................... 5 M axim álna dosiahnutá hĺbka .......................... ...................................................................... —13 m Doba konania p rie s k u m u ..................................................................... od 13. 7. 1982 do 19. 2. 1983 Celkový čistý čas strávený pod vodou 6 hod. 44 m inút P riem erná teplota vody ................................................................................................................. 3° C

R N D r . Pavol M it t e r , CSc.

KLÁTOVSKÝ Rozloženie krasovejúcich hornín v jedno­ tlivých geomorfologických celkoch Sloven­ ska je nerovnomerné. Podobne aj stupeň poznania jednotlivých krasových regiónov je rôzny. K málo znám ym krasovým úze­ miam p atrí aj kras v pohorí Tríbeč. Okrem niekoľkých publikovaných správ (Droppa 1957, B árta 1953, Kužeľ 1975), ktoré sa tý ­ k ajú najznám ejších oblastí a lokalít sú v Tríbči takm er úplne neznáme krasové územia. Jedným z málo známych území je aj Klátovský kras, ktorý sme skúmali v rám ci plnenia výskum nej úlohy „Rajo­ nizácia krasu TRlBCA“ v roku 1982. Klátovský kras tvorí krasové územie na SZ okraji Tríbča, južne od obce Klátovská Nová Ves. K ras viaže na jurské a triasové vápence, ktoré podľahli rôznem u stupňu prem eny (metamorfózy). Vápence obalovej série sú situované na kremencoch, s kto­ rým i vo výstupoch na povrchu často su­ sedia a m enej odolné vápence m iestam i pokrýva krem encová sutina. N ajvýraznej­ šie skrasovatenie je doteraz známe južne od horárne Cibajky. V tiahlom masíve B rloh sú dávno známe jaskyne Brloh a Diera v lome. Skrasovatenie sa viaže hlavne n a zreteľ­ ne vrstevnaté prem enené jurské vápence v masíve Predný Brloh. Na výstupoch hor­

KRAS

niny sú nevýrazné škrapy. Vápence tvo­ ria aj ojedinelé bralné stupne rozpadajúce sa účinkom gravitácie a tak vznikajú skal­ né sutinové polia. Krasový terén je značne pokrytý suťovými hlinami. Klátovský kras predstavuje málo výrazné krasové územie starého skrasovatenia. Známe je aj po­ menovaním „Cibajský k ra s“. Územie je pracoviskom oblastnej skupiny SSS Skýcov, ktorá tu vykonáva prieskum. Jaskyňa v lome Tríbeč — Klátovský kras — k. ú. Klátov­ ská Nová Ves P ri horárni Cibajka, južne od starej vá­ penky je opustený lom n a vápenec. V juž­ nej časti lomovej steny, asi 8 m nad dnom lomu je otvor, vchod do šikmej podzemnej kaverny. Jaskyňu tvorí puklinový komín, ktorý vznikol skrasovatením pukliny 55/ 358. Podzemný priestor tvorí šikmý ko­ mín, hlboký 8 m, elyptického prierezu 0,8 X2 m. Dno je zasutené, steny sú pokryté sintrom. Na dne je slepý výbežok, mierne klesajúci, vyplnený sintrom s kvapľami. Jaskyňa predstavuje skrasovatenú pukli­ nu vo sfére vertikálnej cirkulácie vody vadóznej zóny. Podzemný priestor tvorí strm ý komín náhodne otvorený vo volnej


JASKYŇA TRÍBEČ,

BRLOH

340 m n n

KLÁTOVSKÝ KRAS

k.ú.KLÁTOVSKÁ NOVÁ VES

SPRACOVAL PMITTER

1982


V chod d o ja s k y n e B rloh. F oto: a u to r

časti pri práci v lome. Jaskyňa vznikla v sivých vápencoch (trias). Výrazné zaují­ m avosti sme nezistili a jaskyni priradzuje­ me len dokum entačný význam. Jaskyňa Brloh (340 m n. m.) Tríbeč — Klátovský kras — k. ú. Klátovská Nová Ves Jaskyňa Brloh je situovaná na sever­ nom o k raji bralného útesu vrcholovej čas­ ti m asívu Predný Brloh vo výške okolo 340 m n. m. Vstupná časť jaskyne tvorí •

sieň, z ktorej vybieha členitá kanálovitá plazivka. Sieň bola zrejm e známa od ne­ pam äti (brloh) a kopaním odstránili z nej viac ako 1 m mocný sediment, čím obja­ vili aj pokračovanie jaskyne v sm ere J V. Jaskyňa vznikla v sivých, zrnitých, doskovitých m etam orfovaných vápencoch uklonených na SZ v uhle 30°. Vápence sú skrasovatené a silno postihnuté tekto­ nicky. Prevládajú zlomy, na okrajoch gra­ vitačný rozpad. Pre skrasovatenie boli vý­ znamné zlomy S—J smeru, na ktoré sa viažu takm er všetky priestory jaskyne. V stupná sieň tvorí zatiaľ najväčší priestor jaskyne. Na VJV okraji siene je kanálové pokračovanie do dvoch tesných puklinových chodbičiek sm eru S—J navzájom pa­ ralelných. Obe končia tesným zúžením a sú zanesené hlinou s prímesou skalnej su­ tiny. V jaskyni sú mnohé stopy po sondovacích prácach a zrejm e aj tesné časti jaskyne boli objavené až odstránením čas­ ti nánosu, ktorý.jaskyňu vypĺňal. V súčasnosti jaskyňa tvorí horizontálny podzemný priestor, prípadné zníženiny jaskyniari vyrovnali pri sondovaní. Dno tvo­ rí výplň prevažne hlinitá zafarbená tm a­ vo humusom a skalná sutina. Alochtónnu výplň sme nezaregistrovali. Sintrová vý­ plň jaskyne je nepatrná, kvapľové útvary sú vylámané. V tesnej časti jaskyne je vrchná časť puklinových priestorov m iesta­ mi vyplnená plochými povlakmi mäkkého sintra. Jaskyňa môže byť zaujím avá z a r­ cheologického hľadiska. Juhovýchodne od jaskyne sú dve skalné diery podobne asi 40 m JZ je neveľký previs. Vápence sú silne skrasovatené a tvoria m alú trosku vyvýšenú oproti súčasnej eróznej báze. Vápence sú zreteľne vyhraničené bralným stupňom.

Použitá literatúra:

B á rta J. 1953: J a s k y ň a v S tra č e j c este p ri N itre (K rásy S lo v e n sk a r. 30, s tr. 92—93, B ra tisla v a ) B á r ia J. 1957: Z v islá ja s k y ň a p ri Z ib ric i v T ríb e č sk o m p o h o rí (K rásy S lo v e n sk a str. 10— 13, B ra tisla v a ) B iely A. 1974: G eologická m a p a T ríb e č a 1:50 000 (GÚDS B ra tisla v a ) D ro p p a A. 1957: K ra so v é z ja v y v se v e ro v ý c h o d n e j č asti T rib č a (Č esk o slo v en sk ý k r a s st. 158— 165, P ra h a ) K užeľ T. 1975: V ý sled k y p rie sk u m u S v o ra d o v e j ja s k y n e p ri N itre. (S p rav o d a j SSS č. 4, str. 23 — 26, L ipt. M ikuláš).

11


Ing. J o z e f Hlaváč

o

Č in n o s ti s l o v e n s k e j s p e l e o l o g i c k e j s p o lo č n o s t i OD 4. VALNÉHO ZHROMAŽDENIA

za

o b d o b ie

ÚVOD U p lyn u li ďalšie tri roky plodnej práce od p o sled n éh o zasadania va ln éh o zhrom aždenia a m y sm e sa opäť stretli, aby sm e objektívne zhodnotili dosiahnuté výsled k y, u rčili n ové ešte náročn ej­ šie úlohy n a roky budúce. N aša organizácia d o v ŕ šila v m inu lom m esiaci 33. rok svojh o je stv o ­ vania. D ialo sa tak v čase, k edy v rch o lila ja sk y n ia rsk a sezóna a priaznivé podm ienky um ožnili realizovať niekoľko význam ných speleologických objavov. T ak ako to vyp lý v a z uznesenia posledného valného zhrom aždenia, a k tiv n a činnosť SSS sv o ­ jim podielom naplňuje plnenie záverov 16. zja zd u KSC. N aši člen o v ia , pracujúci a m ládež, v y ­ tvárajú počas svojh o pracovného voľna ďalšie nem alé hodnoty v prospech n ašej rozvinutej so ­ cialistick ej spoločnosti. K ras a jask yn e, ich o b ja v o v a n ie, poznávanie a skú m an ie vedú k o sv o ­ jovaniu m aterialistického svetonázoru vo svojej rýdzej podobe. Práca v prírode s prírodou roz­ v íja dialektické m yslen ie, pričom k ladne v p lý v a n a vý v o j osobnosti súčasného človeka. Činnosť SSS v hodnotiacom období vych ádza zo základných dokum entov sch válen ých n a 4. valnom zhrom aždení dňa 15. septem bra 1979 v L iptovskom M ikuláši, n ajm ä z doplnených a čiastočne zm enených stanov, zám erov rozvoja č in n o sti n a r. 1979— 1982 a u zn esen ia valného zhrom aždenia. Z týchto m ateriálov vych ád zali ostatné dokum enty a u zn esen ia predsedníctva, odborných kom isií, oblastných skupín a Jask y n ia rsk ej záchrannej služby.

Čl e n s k á z á k l a d ň a

O R G A N IZAC NO -RIAD IA CA č i n n o s ť

S ta v č le n sk e j z á k la d n e ro z h o d u jú c im sp ô so ­ b o m o v p ly v n ila je d n a zo z á k la d n ý c h ú lo h p re d c h á d z a jú c e h o v a ln é h o z h ro m a ž d e n ia — u sk u to čn iť v ý m e n u č le n sk ý c h p re u k a z o v . C ie­ ľom bolo rev id o v a ť č le n sk ú z á k la d ň u , s k v a ­ litn iť e v id e n c iu a a d m in is tra tív u n a jm ä p o ­ k iaľ ide o v y ro v n á v a n ie č le n sk ý ch p rísp e v k o v a n a p o k o n zvýšiť e ste tic k ú ú ro v e ň č len sk éh o p re u k a z u . S y ste m a tic k o u s p o lu p rá c o u a d m in is tra tív n o -h o s p o d á rs k e j p ra c o v n íč k y s v e ­ d ú c im i a ta jo m n ík m i o b la s tn ý c h sk u p ín sa ú lo h a sp ln ila do 31. m a rc a 1981. P re d se d n íc tv o za u p ly n u lé v o le b n é o b dobie p rija lo 173 n o v ý ch členov. V rá m c i v ý m en y p re u k a z o v a n a d o p o ru č e n ie v ý b o ro v o b la s t­ n ý c h sk u p ín zru šilo č len stv o 94 člen o m , 7 č len o v s a v z d alo p íso m n ý m o z n á m e n ím , 4 č le n o v ia zo m reli. K te r m ín u to h o to z a sa d a n ia m á SSS 672 č len o v , z to h o 33 n e z a ra d e n ý c h a 639 o rg a n iz o v a n ý c h v 33 o b la s tn ý c h s k u ­ p in á c h . P re d se d n íc tv o z ria d ilo t r i n o v é o b la stn é s k u p in y v P re šo v e (B ran isk o ), Ž ilin a (M alá F a tr a , S trá ž o v sk é vrch y ) a D e m ä n o v sk ej d o ­ lin e (N ízke T a try ). D obré v ý sle d k y č in n o sti tý c h to sk u p ín u k a z u jú n a o p rá v n en o sť ich v z n ik u . N a o p a k p re d lh o d o b ú sta g n á c iu č in ­ n o sti z ru šilo p re d se d n íc tv o o b la s tn ú s k u p in u so síd lo m vo V ý chodnej. S c h v á lila s a žiadosť č len sk ej schôdze OS H a rm a n e c a zm en il sa n á z o v s k u p in y n a B a n sk á B y stric a. Z m e n y vo fu n k c ii v ed ú ceh o o b la s tn e j sk u p in y sa u s k u to č n ili v sk u p in á c h : Skýcov, P iešťan y , B a n sk á B y stric a a A q u asp el-K o šice.

R ia d ia c u činnosť o rg a n iz á c ie v o b d o b í m ed zi v a ln ý m i z h ro m a ž d e n ia m i v y k o n á v a p re d s e d ­ n íc tv a . V u p ly n u lo m o b d o b í p ra c o v a lo v zlo ­ žen í zv o len o m 4. v a ln ý m z h ro m a ž d en ím : A lfon z C hovan — p re d s e d a Ing. A rpád A bonyi — p o d p re d se d a , p re d s e d a k o m isie p re a p lik o v a n ý sp eleo lo g ick ý v ý ­ s k u m a, p rie sk u m RNDr. Jozef Jakál, CSc. — p o d p re d se d a , p re d ­ s e d a k o m isie p re v ý ch o v u Ing. Jozef H laváč — ta jo m n ík , p re d s e d a k o ­ m isie p re š tu d ijn é a v e d e c k é s ty k y so z a h ra n ič ím Štefan B elička — h o sp o d á r S p o lo čn o sti RNDr. D ušan K ubíny, CSc. Ing. M arcel L alkovič — p o k la d n ík , p re d s e d a k o m isie p re speleolog. d o k u m e n tá c iu RNDr. M ilan Liška — p re d s e d a k o m isie p re o c h ra n u RNDr. P avol M itter, CSc. — p re d s e d a k o ­ m isie p re J Z S a bezpečnosť p rá c e, n á ­ č e ln ík JZ S PhMr. Štefan Roda — p re d s e d a k o m isie p re fy z ik á ln e a c h e m ick é p ro c e sy v k ra s e Ing. Ján Slančík — p re d s e d a te c h n ic k e j k o ­ m isie n á h ra d n íc i: Ing. Ivan D em ovič, Ing. Peter Štefanča. D lh o d o b ú a b se n c iu p ri v ý k o n e č le n a p r e d ­ se d n íc tv a re g is tru je m e u dr. L išk u , k to rý sa p íso m n e v z d a l fu n k c ie p re p ra c o v n é zaťaženie. N a z a s a d a n ia p re d s e d n íc tv a b o li p r a ­ v id e ln e p riz ý v a n í n á h ra d n íc i. V p rie b e h u fu n k č n é h o o b d o b ia sa u sk u to č ­

12


n ilo 15 ria d n y c h a t r i ro z šíre n é z a sa d a n ia p re d s e d n íc tv a . N a ro z šíre n é z a s a d a n ia boli p riz v a n í v e d ú c i o b la s tn ý c h sk u p ín s cieľom o boznám iť č le n sk ú z á k la d ň u s v ý sle d k a m i za (u p ly n u lý ro k , p lá n o m č in n o sti, v ý z n a m n e jší­ m i a k c ia m i ro k a a p re ro k o v a ť o tá z k y v y p lý ­ v a jú c e z p ra k tic k é h o ž iv o ta ja sk y n ia ro v . P re d s e d n íc tv o vo sv o je j ria d ia c e j č in n o sti v y ch á d za lo z u z n e se n ia a z á m e ro v ro z v o ja č in n o s ti o rg a n iz á c ie p rija tý m i 4. v a ln ý m z h ro ­ m ažd e n ím . S ch v álilo p lá n y č in n o sti o d b o rn ý c h k o m isií a o b la s tn ý c h s k u p ín , sc h v á lilo a u v ie d lo do p ra x e niek o ľk o in te rn ý c h s m e r­ n íc , ideový p ro g ra m ja s k y n ia rs k y c h tý žd ň o v , e d ič n ý p lá n S p ra v o d a ja SSS, z a h ra n ič n é cesty, z m e n y p ra c o v n ý c h ú zem í o b la s tn ý c h sk u p ín a ď alšie. R iešilo m n o h o ď alších o tá zo k sú v is ia c ic h s o rg a n iz o v a n ím v ý sk u m u , p rie s k u ­ m u , d o k u m e n tá c ie a o c h ra n y k ra su . K o o rd in á c iu č in n o sti p re d ­ s e d n íc tv o — č le n s k á z á k la d ň a ak o aj z a stu p o v a n ie S po lo č­ n o sti n a v o n o k k in ý m o rg a ­ n iz á c iá m v y k o n á v a jú p ra c o v ­ n íci sp eleo lo g ick éh o o d d ele n ia M SK a O P. O k re m ta jo m n í­ k a b o la o d r. 1980 sta b iliz o ­ v a n á i fu n k c ia a d m in is tra tív n o -h o s p o d á rsk e h o p ra c o v n ík a . P o z ru š e n í S p rá v y slo v e n ­ sk ý c h ja s k ý ň sú od 1. jú la 1981 v k m e ň o v o m s ta v e p r a ­ c o v n ík o v Ú s tre d ia š tá tn e j o c h ra n y p ríro d y so síd lo m v L ip to v sk o m M ik u láši. S p e ­ leo lo g ick é o d d ele n ie k o m p le x ­ n e z a b e z p e č u je k o re šp o d e n c iu S p o lo čn o sti, m a te riá ln e v y b a ­ v en ie, fin a n č n é k ry tie n á k la ­ d o v, lik v id á c iu c e sto v n ý ch v ý lo h , o rg a n iz u je ja s k y n ia rs k e tý ž d n e a in é p o d u ja tia , k o m ­ p le x n e z ab e z p e č u je činnosť JZ S , v y d á v a n ie S p ra v o d a ja SSS, o p e ra tív n e rie š i a k tu á ln e p ro b lé m y v y p lý v a jú c e z č in ­ n o sti organizácie.

19 re fe rá to v s cieľom z jed n o tiť n á z o ry vo sfé re d o k u m e n tá c ie k ra so v ý c h jav o v . K o ­ m isia v y p ra c o v a la a p u b lik o v a la zásad y p re p rih la so v a n ie o b ja v u , z á sad y p re d o ­ k u m e n ta č n ú činnosť sp eleo lo g ick ý ch p o d u ­ ja tí v z a h ra n ič í a id e n tifik a č n ú k a r tu k r a ­ so v éh o ja v u . Ď alej s k ú m a la sp rá v n o sť p r i­ h lá se n ý c h sp eleo lo g ick ý ch o b jav o v , p re h o d ­ n o tila činnosť n o v o z ria d e n ý c h O S P rešo v a Ž ilin a , rie šila z m e n u p ra c o v n ý c h ú zem í C h te ln ic a -P ie šťa n y a L ip to v sk ý M ik u lá šD e m ä n o v sk á d o lin a . P re z á stu p c o v o b la s t­ n ý c h sk u p ín u sp o ria d a li č le n o v ia k o m isie in š tru k tá ž s cieľom o b ja sn iť re v íz iu k r a ­ so v ý ch ja v o v fo rm o u id e n tifik a č n ý c h k a ­ rie t, v ý sle d k o m k to re j b u d e zo zn am ja sk ý ň a p rie p a s tí n a S lo v en sk u . 2. K o m isia p re J a s k y n ia rs k u z á c h ra n n ú slu ž ­ b u a bezpečnosť p rá c e in te n z ív n e p rip ra -

Ing. S. K á m e n , D. Č u n d e rlík , F. J ir m e r o d o v z d á v a jú v o leb n é lístk y č len o v i v o le b n e j k o m isie M. V alaštiak o v i. F oto: M. E liáš CINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ O d b o rn é k o m isie sú p o ra d n ý m i o rg á n m i p re d ­ se d n íc tv a a rie š ia špecifick é o tá z k y rô z n y c h sp e leo lo g ick ý ch d isc ip lín . K o m isie p r ip ra v u jú p r e p re d s e d n íc tv o o d b o rn é p o d k la d y a m e ­ to d ic k y u s m e rň u jú p ra c o v n ú n á p lň o b la s t­ n ý c h s k u p ín . V u p ly n u lo m o b d o b í p ra c o v a lo 9 k om isií. 1. K o m isia p re sp eleo lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu u s p o ria d a la k o n fe re n c iu D o k u m e n tá c ia k r a ­ s u a ja s k ý ň , k to r á s a u sk u to č n ila 2.— 3. n o v e m b ra 1979 v P rib y lin e z a ú č a sti 67 d o b ro v o ľn ý c h a p ro fe sio n á ln y c h ja s k y n ia ­ ro v z celej ČSSR. N a k o n fe re n c ii odznelo

v o v a la p ô d u n a z ria d e n ie z á c h ra n n e j s lu ž ­ by. V y p ra c o v a la sm e rn ic e n a h o sp o d áre n ie so z á c h ra n n ý m m a te riá lo m . Z ab ezp ečila n á k u p z a h ra n ič n é h o m a te riá lu n u tn é h o n a b ezp ečn ý v ý k o n z á c h ra n n e j slu žb y . O rg a ­ n iz o v a la p ra v id e ln é cv ič e n ia č len o v JZ S. Č innosť J Z S k o m e n tu je m e oso b itn e. 3. N a p o li p rie s k u m u a v ý sk u m u m eto d ic k y p ô so b í k o m isia p re a p lik o v a n ý p rie sk u m a v ý sk u m . Č le n o v ia k o m isie sú o d b o rn ý m i ru č ite ľ m i a v y k o n á v a jú p o ra d e n s k ú č in ­ nosť v o b la s tn ý c h sk u p in á c h . Id e o p rá c u v eľm i n á ro č n ú a p o tre b n ú a hoci s ú i d o b ­ r é v ý sle d k y n ie v ša d e s a d a r í zá m e ry rea liz o v ať p o d ľa p lá n u . A p lik o v a n ý p rie ­

13


4.

5.

6.

7.

8.

14

sk u m re a lizo v a li čle n o v ia SSS v B rz o tín sk ej ja s k y n i sp e le o p o tá p a n ím , k o lo ro m etric k ý m i p o k u sm i n a S ilic k e j p la n in e , n a s ta v b e PV E Č ie rn y V áh, v O ch tin sk e j a r a ­ g o n ito v ej ja s k y n i a p ri s k ú m a n í h is to ric ­ k ý ch podzem n ý c h p rie sto ro v B ratisla v y . Č len o v ia te c h n ic k e j k o m isie v y p ra c o v a li v ý k re so v ú d o k u m e n tá c iu a p ro to ty p y in ­ d iv id u á ln e h o o sv e tle n ia , n o v ý ch lezeckých pom ôcok a n ie k to rý c h ty p o v oso b n éh o v ý ­ s tro ja ja sk y n ia ro v . V sp o lu p rá c i s h o sp o ­ d á ro m SSS v y p ra c o v a li sm e rn ic e n a z ís k a ­ v an ie, p o u ž ív a n ie a o d p is v ý s tro ja a te c h ­ n ic k ý ch pom ôcok. N á ro k y n a te c h n ic k é z a b ezp ečen ie speleolog ick éh o p rie sk u m u n e u stá le stú p a jú . K o n ta k ty so z a h ra n ič ím to le n p o tv rd z u jú . P rito m v S p o lo čn o sti m á m e sc h o p n ý c h a te c h n ic k y z d a tn ý c h č le­ n ov, k to r í n a v ý v o ji sp eleo lo g ick ý ch p o ­ m ôcok a m a te riá lu s y s te m a tic k y p ra c u jú . A j n a p rie k to m u , že s a d o sia h li p o z itív n e v ý sledky, tr e b a o tv o re n e p riz n a ť, že sa v p o sled n ý ch d v o c h ro k o c h in ic ia tív a a v ý ­ voj v te jto o b la s ti d e jú m im o k om isie. S i­ tu á c iu b u d e n u tn é riešiť čo n a jsk ô r. K o m isia p re sp eleo lo g ick ú v ý ch o v u sp o lu ­ p ra c o v a la n a p ro g ra m o c h ja s k y n ia rs k y c h tý žd ň o v , v y p ra c o v a la p lá n p re d n á šk o v e j č in n o sti. T ohto ro k u sa o č a k á v a v y sk la d ­ n e n ie p u b lik á c ie P ra k tic k á sp eleo ló g ia, k to ­ re j h la v n ý m zostav o v ateľo m je p re d se d a k om isie d r. Jo z e f J a k á l, CSc. P lá n o v a n á v ý u k a v rô z n y ch k u rzo c h u s trn u la p re o n e sk o re n é v y d a n ie P ra k tic k e j speleológie. K o m isia p re š tu d ijn é a v ed eck é sty k y so z a h ra n ič ím o rg a n iz o v a la účasť č len o v n a E u ró p sk e j re g io n á ln e j sp eleo lo g ick ej k o n fe ­ re n c ii r. 1980 v B u lh a rs k u , k to re j sa z ú ­ č a stn ilo 9 zástu p co v . V ypracovala, p ro je k t a o rg an iza č n e p rip ra v ila š tu d ijn ú z a h r a ­ n ič n ú c e stu S p o lo čn o sti d o k ra so v ý c h o b ­ la s tí Š p a n ie lsk a r. 1981. T áto a k c ia n a h r a ­ d ila p ô v o d n e p lá n o v a n ú v ý p ra v u d o f r a n ­ c ú z sk y c h P y re n e jí a ja sk y n e P ie r re S a in t M a rtin . K o m isia ideovo sc h v á lila z a h ra ­ n ič n é a k c ie n ie k to rý c h sk u p ín . S le d o v a ­ n ím z a h ra n ič n e j sp e le o b ib lio g ra fie z ísk a la z a u jím a v é p u b lik á c ie a časopisy. T ejto sfé ­ re č in n o sti b u d e m usieť v b u d ú c n o sti v e ­ novať zvý šen ú pozornosť. K o m isia p re o c h ra n u k ra s u n e p ra c o v a la . P re d s e d a d r. L išk a sa fu n k c ie v zd a l a p re d s e d n íc tv u sa n e p o d a rilo zabezpečiť v h o d n ú n á h ra d u . N a p rie k to m u s a o c h ra n e k ra s u v e n o v a la z n a č n á pozornosť, k to rú h o d n o tím e n a in o m m ieste. S ta g n á c iu č in n o sti k om isie p re sp eleo p o tá p a n ie n a jv ia c po ciťu jú sa m o tn í p o tá p a č i. H oci p o tá p a č i d o s a h u jú v ý b o rn é výsledky, s to jí p re d n im i m n o h o n e v y rie še n ý c h z á ­ v až n ý c h p ro b lém o v , k d e je p rá c a k o m isie n e z a stu p ite ľn á . Id e n a jm ä o bezpečnosť ja s k y n n é h o p o tá p a n ia , v y stro je n ie p o tá ­ pačov, v ý ch o v u m la d ý c h a d e p to v , vývoj sp e le o p o tá p ač sk ý ch po m ôcok a pod. K o ­ m isia v sp o lu p rá c i s ta jo m n ík o m SS S z a ­ k ú p ila v d ev ízo v e j sfé re su c h é p o tá p a č sk é o b lek y firm y S cu b a p ro , k to ré v zn ač n ej

m ie re p risp e li k ú sp e c h o m n a šic h p o tá ­ pačov. P re p rá c u p o tá p a č o v sm e získ a li k o m p re so r, a g re g át, 9 o b lek o v d o m á c e j v ý ­ ro b y , a u to m a tik y , fľaše a ď alší n a jn u tn e jš í m a te riá l. 9. P rá c a v k o m isii p re s p e le o te ra p iu a sp e le o m e d ic ín u n e n a š la v n a šic h ra d o c h p re d ­ p o k la d a n ú odozvu. Z to h o to d ô v o d u p re d ­ se d n íc tv o k o m isiu z ru šilo a z ria d ilo t. r. n o v ú s n á z v o m k o m isia p re fy z ik á ln e a c h e m ick é p ro cesy v k rase . Z ázem ím p re p rá c u k o m isie je činnosť s p e lo la b o ra tó ria p ri G o m b aseck ej ja sk y n i. P re d se d o m k o ­ m isie b o l m e n o v a n ý P h M r. Š. R oda. p r ie s k u m n á

Či n n o s ť

V ý sled k y v p ra k tic k o m p rie sk u m e bo li vždy c itliv ý m b a ro m e tro m a k tiv ity č le n sk e j z á ­ k la d n e vo v še tk ý c h s fé ra c h ja s k y n ia rs k e j č in ­ no sti. O b ja v o v a n ie n o v ý c h ja s k y n n ý c h p rie s ­ to ro v je čo ra z n á ro č n e jšie či už ide o te o r e ­ tic k é p re d p o k la d y , te c h n ic k ú zd atn o sť aleb o m a te riá lo v é v y b a v en ie . S y ste m a tic k á p rá c a hoci časovo n á ro č n á p rin á š a ď alšie o b jav y . R o zsah te jto s p rá v y n á m n e p o sk y tu je p rie s ­ to r n a to , a b y sm e m o h li o písať tro jro č n é sn a ž e n ie 33 o b la s tn ý c h sk u p ín . P re to dovoľte, ab y so m sa z m ien il a sp o ň o tý c h v ý zn a m n ý c h . S n á ď n a jv ia c in te re s a n tn ý m je o b ja v d v o ch m la d ý c h ja s k y n ia ro v z B a n sk e j B y stric e a B reziiä, M ila n a Š té c a a J u r a ja P eťk u a č a ­ k a te ľa Ig o ra S ch ó b era, k to r í d ň a 27. 9. 1981 p re n ik li z á v a lo m v z n á m e j 60 m d lh e j ja s k y ­ n i M ŕtv y c h n e to p ie ro v a o b ja v ili ro z sia h ly ja s k y n n ý sy stém . J a s k y ň a s v ch o d o m v n ad m . výškg 1626 m leží v m a sív e K ozích c h rb to v v o v y so k o h o rsk o m Ď u m b ie rsk o m k ra s e N íz­ k y ch T a tie r. N e u k o n č en é polyg ón o vé m e r a ­ n ie d o k u m e n tu je tr i vý v o jo v é ú ro v n e s d ĺž ­ k o u p rie sto ro v 1618 m a h ĺb k o u 160 m . O b ­ ja v y ak o p o k ra č o v a n ie c h o d ieb K riš tá lo v e j, R ím so v ej, R e p re z e n ta n to v , M e a n d ro v e j, J ú ­ n o v ej z v ä č šili d ĺž k u S tr a te n s k e j ja sk y n e v S lo v e n sk o m r a ji o ď alších 4400 m . J a s k y ­ ň a d o s a h u je v sú č a sn o sti d ĺž k u 15 500 m a s tá le si u d rž u je p rim á t n a jd lh š e j ja s k y n e n a S lo ven sk u . V m á ji ro k u 1981 tro jic a ja s k y n ia ro v z B a n ­ sk e j B y strice M ilan š té c , M iro sla v B a b ja k a Iv a n Š u c h á ň po o d s trá n e n í n á n o so v v je d n o m z p o n o ro v v P o n ic k o m k ra s e o b ja v ili rie č n u ja s k y ň u , k to re j v o d y k o m u n ik u jú s O ra v e c k o u v y v ie rač k o u . N á sle d n ý m p re k o n á v a n ím sifó n o v o b ja v ili v iac n e ž 600 m ja sk y ň u , k to rá d o s ta la n ázo v P o n ick á. Z v o le n sk í ja s k y n ia ri p o k ra č o v a li v p rie s k u ­ m e ja s k y n e S ta rý h ra d , k to rá s a n a c h á d z a v m a sív e K ra k o v e j h o le n a S s tra n e N ízkych T a tie r. T e c h n ic k y n á ro č n ý m sp ô so b o m v y ­ č e rp a li sifó n v h ĺb k e — 272 m a o tv o rili nové p rie sto ry . H ĺb k a ja s k y n e p rv ý k r á t v h istó rii čs. sp eleo lóg ie p re s ia h la 300 m h ra n ic u . J a s ­ k y ň a S ta r ý h ra d a k o n a jh lb š ia ja sk y ň a v ČSSR d o sa h u je v sú č a sn o sti h ĺb k u — 343 m s d ĺž k o u p rie sto ro v 2760 m. K o le k tív n e ú silie č a c h tic k ý c h ja s k y n ia ro v p rin á ša lo s y s te m a tic k y ď alšie o b ja v y v Č a c h ­


tic k e j ja s k y n i v M alých K a rp a to c h . Z a h o d ­ n o tia c e o b d o b ie o b ja v ili te m e r 1500 ja s k y n ­ n ý c h p rie sto ro v . T en k to n a v š tív il Č ac h tic k ú ja s k y ň u vie, v a k ý c h n á ro č n ý c h p o d m ie n k a c h sa ro d ili tie to v ý sled k y . D ĺžk a z a m e ra n ý c h p rie sto ro v ja s k y n e d o sa h u je 3100 m. J a s k y n ia ri zo Š a fá rik o v a n a š li ď alšie p o ­ k ra č o v a n ie v G e m e rsk o te p lic k e j ja s k y n i v J e lša v sk o m k ra s e a o b ja v ili 400 m p rie sto ro v . Č len o v ia o b la s tn e j sk u p in y D e m ä n o v sk á d o ­ lin a o b ja v ili v M o šn ick ej a D e m ä n o v sk ej d o ­ lin e t r i ja s k y n e A u g u sto v ú , P a v ú č ia a S te fa n o v á 2 o c e lk o v e j d ĺž k e 350 m . V elm i n á d e j­ n ý m sa u k a z u je o b ja v e n ie h o riz o n tá ln e j 90 m v e tv y a k o p o k ra č o v a n ie 97 m h lb o k e j ja s k y ­ n e K o sien k y v m a sív e K ra k o v e j hole. O so b itn ú pozornosť si z a slu h u je p rie sk u m v o d ou z a to p e n ý ch ja s k y n n ý c h p rie sto ro v . T am , k d e bežn é sp ô so b y p re k o n á v a n ia v o d n ý ch p re k á ž o k n e sta č ia , p ric h á d z a jú sp ele o p o táp a či. T re n č ia n sk i p o tá p a č i o d v ied li sk v e lú p rá cu , či ide o n á ro č n é o rg a n iz o v a n ie je d n o tliv ý c h a k c ií, p rv o p rie n ik y vodou z a to p e n ý c h p rie s ­ to ro v , vývoj sp ele o p o tá p a č sk é h o v ý s tro ja a pom ôcok, d o k u m e n tá c iu a sp o lu p rá c u s o b ­ la s tn ý m i s k u p in a m i. V B re sto v sk e j ja s k y n i v Z á p a d n ý c h T a trá c h o b ja v ili ď alších 280 m a p rie s to ry za 125 m sifó n o m ta k d o sia h li d lž k u 970 m . V ja s k y n i O b č a sn á v y v ie ra č k a v Č erv e n ý ch v rc h o c h p re n ik li 4. sifó n o m do v z d ia le n o sti 165 m bez v y p lá v a n ia n a h la d in u a z a tia l i m o žn o sti ď alšieho p o stu p u . P rie n ik sifó n o m v ja s k y n i M o k rá d ie ra vo V ysokých T a trá c h sa z a s ta v il v d ĺž k e 150 m s p e rs p e k ­ tív o u ď alších o b jav o v . Ď alšie o b ja v y p o tá ­ p a č o v z a z n a m e n á v a m e v K rá sn o h o rs k e j ja s ­ k y n i (S ilická p la n in a 180 m ), H lb o k e j ja s k y ­ n i (N ízke T a try 146 m ), v y v ie ra č k e S k a ljstý p o to k (Ja so v sk á p la n in a 258 m ), P u s te j 'ja s ­ k y n i (D em än o v sk á d o lin a 100 m ). K o šick í p o tá p a č i p re n ik li do n o v ý ch p rie sto ro v v ja s ­ k y n i T ep lic a v T iso v eck o m k ra s e a ja s k y n i G a jd o v a štô lň a v J a s o v sk e j p la n in e . R adosť z o b ja v o v a k o o d m e n u z a tv r d ú p rá c u m a li ja s k y n ia ri z ď alších s k u p ín : (Spiš­ s k á B elá) ja s k y ň a J a v o r in k a 318 m , T ris ta rs k á p rie p a sť 300 m , (K ošice-Jaso v ) Ja s o v sk á ja s k y ň a , H a d ia ja s k y ň a , R o žň av a (B esná d ie ­ ra , P o n o rn á p rie p a sť, p rie p a sť L T ’81 — 63 m , Č e rto v a d ie r a do — 144 m , (Tisovec) ja s k y ň a D a x n e r 60 m ), B rezn o (B y stria n sk a p rie p a sť 60 m ), P re š o v (jask y n e B ra n is k a te m e r 200 m ), L ip to v sk ý M ik u láš (v y v ie ra č k a Skopovo 50 m , N ová S ta n išo v sk á ), L ipt. T rn o v e c (p rie ­ pasť n a M n ích u ), R u žo m b ero k (ja sk y n e v m a ­ sív o ch G o ry č k o v e j a K re san ice ), S k ý co v (ja s­ k y ň a P re d n ý B rlo h ), T erch o v á (ja sk y ň a M ed ­ v e d ia 2), D u b n ic a n /V á h o m (ja sk y ň a D ia m a m i, M o jtín sk a ja s k y ň a ), D olné O re ša n y (M e­ s a č n á ja s k y ň a 50 m ), B ra tis la v a (ja sk y n e pod D u jn ič o m 250 m ), B la tn ic a (Suché ja sk y n e 1—6, Z ia rn a 1— 3 350 m ), S lo v in k y (11 m e n ­ ších ja s k ý ň 150 m ), P ie šťan y (ja sk y ň a H a ­ v ra n ), Jed ľo v é K o sto ľan y (H o rn é L ú čn o ), R i­ m a v sk á S o b o ta (ja sk y ň a K a d lu b a P o le D ú b ra v íc ), C h te ln ic a (Z b o jn íck a ja sk y ň a ), Ž ilin a (ja sk y ň a v S k a lk á c h ). T ú to k a p ito lu m ôžem e u z a tv o riť je d n o d u ­

c h ý m a v ý stiž n ý m k o n šta to v a n ím . Z a u p ly ­ n u lé tr i ro k y bolo z a re g istro v a n ý c h 92 n o ­ v ý ch ja sk ý ň . D ĺžka o b ja v e n ý c h ja sk y n n ý c h p rie sto ro v d o sa h u je 14 850 m. V ÝSK UM N Á ČINNOSŤ T áto činnosť je d o zn ačn e j m ie ry v ia z a n á n a o d b o rn e z d a tn ý c h ja s k y n ia ro v so z a ra d e n ím v o b la stn ý c h sk u p in á c h . V ý sled k y v ý sk u m u k ra s u b lízk y ch v e d n ý c h d isc ip lín n a jm ä geo­ lógie, geom orfológie, hy d ro ló g ie, k lim ato ló g ie, biológie, g eofyziky tv o ria k o m p le x n e jš í p o ­ h ľad n a k ra so v é územ ie a p o z itív n e o v p ly v ­ ň u jú s a m o tn ý p rie sk u m . V ý sk u m o m k ra s u sa z a o b e ra jú o b la stn é sk u p in y S p išsk á N ová Ves, R o žň av a, S p išsk á B elá, R im a v sk á S obota, B ra tisla v a , R u žo m b ero k , T re n č ín a n ie k to rí n e z a ra d e n í člen o v ia. V S tra te n s k e j ja s k y n i v rá m c i sed im e n to lo g ic k éh o v ý sk u m u sa m e ­ r a la o rie n tá c ia rie č n y c h štrk o v , p ra v id e ln e sa s le d u je m ik ro k lím a , u sk u to č n ilo sa geologic­ ké m a p o v a n ie a fa rb ia c i pokus. Vo v y tip o ­ v a n ý c h ja s k y n ia c h B e lia n sk y c h T a tie r sa s k ú ­ m a jú m ä k k é s in tre a v ja s k y n i Ja v o rin k a u ro b ili ja s k y n ia ri g eo lo g ick o -m o rfo lo g ick ú d o k u m e n tá c iu d ru h e j v ý v o jo v ej ú ro v n e ja s ­ kyne. V D rie n č a n sk o m k ra s e sa ja s k y n ia ri o rie n to v a li n a v ý sk u m v á p n o m iln e j v eg etácie, k o re lá c iu ja s k y n n ý c h se d im e n to v s rieč n y m i te ra s a m i to k u B lh, rie šili o tá z k y geologickej sta v b y ú zem ia, z a o b e ra li sa v ý sk u m o m sin tro v é h o m a te riá lu a zo rg an izo v a li a rc h e o lo ­ g ický v ý sk u m M alej a V eľkej d rie n č a n sk e j ja sk y n e . B ra tis la v s k í ja s k y n ia ri v B o rin sk o m k ra s e v p rie sto re m ed zi ja s k y ň a m i S ed m ičk a, P o d D u jn ičo m a V eľkým z á v rto m u ro b ili g eo fy z ik á ln e m e ra n ia . In te rp re tá c io u v ý sle d ­ k o v a p ra k tic k ý m p rie sk u m o m d o k á z a li e x is ­ te n c iu n e z n á m y c h ja s k y n n ý c h p riesto ro v . T re n č ia n sk i ja s k y n ia ri s a z a o b e ra jú v ý sk u nom v o d n e j fa u n y B re sto v sk e j jask y n e. Z u v e d e n ý c h p rá c je s tv u jú o d b o rn é sp rá v y u ložené v M SK a O P resp . sú p u b lik o v a n é v rô z n y c h o d b o rn ý c h časo p iso ch a z b o rn í­ koch. DOKUM ENTAČNÁ ČINNOSŤ P ô so b en ie člen o v SSS v k ra so v ý c h ú zem iach SSR re p re z e n tu je m o h u tn ú silu , k to rá s u ­ m á rn e v y p ro d u k u je p re spoločnosť zn ačn é h o d n o ty . U chovať tie to h o d n o ty n iele n p re sú č a sn ík o v a le n a jm ä p re g e n e rá c ie bud ú ce, je p o d sta to u d o k u m e n ta č n e j čin n o sti. Ú lo h y d o k u m e n tá c ie rie ši a k o o rd in u je už sp o m ín a n á k o m isia p re sp eleo lo g ick ú d o k u ­ m e n tá c iu v s p o lu p rá c i s d o k u m e n ta č n ý m o d ­ d e le n ím M SK a O P. N ositeľm i ú lo h sú o b ­ la s tn é sk u p in y . A k h o d n o tím e d o k u m e n ta č n ú činnosť k o m p le x n e, tr e b a povedať, že je j k v a ­ lita i k v a n tita v ý ra z n e stú p la . Až n a n ie k o ľ­ ko v ý n im ie k je už d n e s sam o zrejm o sťo u v y ­ hotoviť z p ra c o v n e j a k c ie te c h n ic k ý d e n n ík , k to rý ih n eď a p rie b e ž n e in fo rm u je zložky S p o ločn o sti a m ú z e u m a k o d o k u m e n ta č n é s tre d is k o o ja s k y n ia rs k e j č in n o sti n a u rč ite j lo k alite. V m in u lo m ro k u sa z a v ie d la v p la t­

15


nosť id e n tifik a č n á k a r ta k ra so v é h o ja v u , k to ­ r á v p o d s ta te n a h rá d z a už n e v y h o v u jú c i e v i­ d e n č n ý list. V sy stém e d o k u m e n tá c ie je id e n ­ tifik a č n á k a r t a p rv ý stu p e ň d o k u m e n tá c ie , k to re j ú lo h o u je p o sk y tn ú ť d o sta to k z á k la d ­ n ý c h in fo rm á c ií o d a n o m k ra so v o m ja v e a u m o ž ň u je te n to sp o ľah liv o v y h ľad ať v te r é ­ ne. V p rv e j fá z e bolo o b la s tn ý m s k u p in á m z a d a n é sp ra c o v ať 228 lo k a lít. S p ra c o v a n ie d o ­ k u m e n ta č n ý c h k a rie t sa u k á z alo byť n á ro č ­ ným . D o k u m e n ta č n é s tre d is k o ich d o te ra z o b d rž a lo 81. Z a u p ly n u lé o b d o b ie e v id u je m e 2041 k u so v te c h n ic k ý c h d en n ík o v , získ alo sa 158 p lá n o v ja s k ý ň , 1115 fo to g rafií, 510 n e g a ­ tív o v a 233 d iap o zitív o v . O k rem to h o s k u p i­ n y p o sk y tli 21 o d b o rn ý c h s p rá v z rô z n e j sp e ­ leologickej č in n o sti. Z a u p ly n u lé o b d o b ie z a ­ m e ra li ja s k y n ia ri 16 430 m ja s k y n n ý c h p rie s ­ to ro v a tie to rô z n e d o k u m e n to v a li. S p o ľu to ­ v a n ím k o n šta tu je m e , že a n i v to m to v o le b ­ n o m o b d o b í s a n e p o d a rilo zlepšiť m a te riá ln u z á k la d ň u n a re a liz á c iu d o k u m e n ta č n e j p ráce. K o m p a sy a m e ra c ie p á s m a s a u n á s n e v y ­ rá b a jú , ic h dovoz zo z a h ra n ič ia je p ro b le m a ­ tick ý . V o b la s ti fo to d o k u m e n tá c ie s a s itu á c ia z n a č n e zlepšila. V iaceré s k u p in y s ú v y b av e n é p o tre b n ý m i fo to p o tre b a m i a a p a rá tm i. D ovoľte, a b y so m sa v rá m c i te jto k a p ito ­ ly z m ie n il o je d n e j v ý z n a m n e j ak cii. P o p r ­ v ý k rá t v h is tó rii ja s k y n n é h o p o tá p a n ia n a S lo v en sk u u sk u to č n ila š tv o ric a p o tá p a č o v J o ­ zef K u e h aro v ič , P a v o l M arek , d r. Z d en k o H o c h m u th a Ing. V o jte ch S lá č ik s a m o s ta tn ú d lh o d o b ú a k c iu za účelom z a m e rať a z d o k u ­ m e n to v ať p rie s to ry za 125 m d lh ý m sifó n o m B re sto v sk e j ja s k y n e v Z áp. T a trá c h . P o čas 72 h o d ín p o b y tu z a sifó n o m z a m e ra li a zd o ­ k u m e n to v a li 950 m chodieb. A kcia, k to re j p re d c h á d z a la n á ro č n á p r íp r a v a u k á z a la ď al­ šie m o žn o sti, a le n a jm ä p re v e rila sc h o p n o sti n a šic h č lenov, v a k é sm e p re d n iek o ľk ý m i ro k m i a n i n e d ú fa li. N a ro v n a k e j lo k a lite p o ­ k ra č u je v ý v o j ď alej, keď tre n č ia n s k i p o tá p a č i a ru ž o m b e rsk í ja s k y n ia ri v y p ra c o v a li m e to d i­ k u a ú sp e šn e v y sk ú ša li p re sn é z a m e ra n ie v o ­ d ou z a to p e n ý ch p riesto ro v . OCHRANA KRASU S ta n o v y S po lo čn o sti je d n o z n a č n e u rč u jú , že o c h ra n a k ra so v é h o fe n o m é n u je z ák la d n o u p ovinnosťou k a žd é h o č len a . H rd o sť n a sv o ju p rá c u , z d ra v ý lo k á lp a trio tiz m u s a ja s k y n ia r­ sk y c it u m o c ň u jú tú to povin n o sť voči k ra s u a ja sk y n ia m . N a jú č in n e jšo u o c h ra n o u je n e ­ u stá le pôso b en ie ja s k y n ia ro v v k ra se , r e ­ g is tru jú ta k n e p ria z n iv é v p ly v y s m ožnosťou ich sk o re j n á p ra v y . N a p rie k to m u , že k o m isia p re o c h ra n u n e ­ p ra c o v a la , člen sk á z á k la d ň a o c h ra n u a k tív n e v y k o n á v a la . V rá m c i P H Ú Ú ŠO P je z a k o tv e ­ n á p re SSS ú lo h a o u z a tv á ra n í v ch o d o v do v ý z n am n ý c h n e s p rístu p n e n ý c h ja sk ý ň . N a tú ­ to činnosť sa u v o ľň u jú i n e m a lé fin a n č n é p ro s trie d k y . Č len o v ia o b la stn ý c h sk u p ín o sa­ d ili u z á v e ry resp. v y m e n ili p o šk o d e n é u z á v e ­ ry v 21 ja sk y n ia c h . M e n u je m e asp o ň n ie k to ré : D rie n o v e c k á v y v ie ra č k a a ja s k y ň a O kno v J a ­

16

so v skej p la n in e , M e d v ed ia v Z áp. T a trá c h , h o rn ý v c h o d do ja s k y n e v Z ásk o čí, ja s k y ň a S ta rý h r a d a B y s tria n s k a p rie p a sť v N ízk y ch T a trá c h , N e to p ie rsk a ja s k y ň a a b o čn ý v cho d do H a rm a n e c k e j ja s k y n e v H a rm a n e c k o m k ra se , ja s k y ň a K a d lu b , F ro n to v á a S p a ň o p o lsk á v D rie n č a n sk o m k ra se , B o b a č k a v M urá ň s k e j p la n in e , ja s k y ň a S ed m ič k a v M alý ch K a rp a to c h , S u c h á ja s k y ň a 1 a Ž ia r n a 2 vo V eľkej F a tr e a pod. T e n to sp ô so b o c h ra n y ja s k ý ň s a s ú s ta v n e u k a z u je ak o n a js p o ľ a h li­ v ejší, b u d e m e h o u p la tň o v a ť aj n a ď a le j. S p o ­ ra d ic k y s a v y s k y tu jú aj h ru b é p o ru š o v a n ia z ásad o c h ra n y p ríro d y . Z a v še tk y je d e n p r í ­ p ad . J a s k y n ia ri z R im . S o b o ty si v y n ú tili od S K L v y čistiť z á v rty , k to r é p re d tý m sa m i z n e č istili n e p o tre b n ý m i p lec h o v k a m i. JA SK Y N IA R SK A Z ÁC H R AN NÁ SLUŽBA In te n z ív n y ro zv o j ja s k y n ia rs tv a n a S lo v e n sk u v p o sle d n o m d esaťro čí a s n ím sú v isia c a b ez­ pečnosť p rá c e v ja s k y n ia c h i z n a č n á n á v š te v ­ nosť n e sp rís tu p n e n ý c h ja s k ý ň n e p o v o la n ý m i n á v šte v n ík m i, v y n ú tili si p o tre b u zam yslieť sa n a d p re v e n c io u ú ra z o v o sti a z á c h ra n o u o sôb o h ro z e n ý ch p ri p o b y te v ja s k y n n o m p ro s tre d í. S k ú se n o s ti d o k á z a li, že v e x tr é m ­ n y c h ja s k y n n ý c h p o d m ie n k a c h sú n e ú č in n é a j ta k é in š titú c ie , a k o sú B a n sk á z á c h ra n n á slu ž b a a H o rs k á slu žb a. S ú v isí to n a jm ä s o sobitosťou p ro s tre d ia a m a te riá ln o -te o h n ic k éh o v y b a v e n ia . P o jd lh o ro č n e j n á ro č n e j p ríp ra v e v rá m c i ro z šíre n é h o z a s a d a n ia p re d s e d n íc tv a b o la d ň a 1. m a rc a 1980 o fic iá ln e u s ta n o v e n á J a s k y ­ n ia r s k a z á c h ra n n á slu ž b a so síd lo m v L ip ­ to v sk o m M ik uláši. Z a n á č e ln ík a b o l m e n o ­ v a n ý R N D r. P a v o l M itte r, CSc. J a s k y n ia rs k a z á c h ra n n á slu ž b a m á 13 č len o v v d v o c h zá ­ c h ra n n ý c h d ru ž s tv á c h s c e n tra m i v L ip to v ­ sk o m M ik u lá ši a R o žň av e. Č le n o v ia v y k o n a ­ li sľub, d o stali p re u k a z a o d zn ak . J a s k y n ia r ­ s k a z á c h ra n n á slu ž b a m á p o h o to v o stn é m o ­ to ro v é vozidlo. Z ria d e n ím J a s k y n ia rs k e j zá ­ c h ra n n e j slu ž b y s a p o lo žil z á k la d p re p re v e n ­ c iu ú ra z o v o sti a z á c h ra n u osôb v ja sk y n ia c h . Č len o v ia z á c h ra n n ý c h d ru ž s tie v a b so lv u jú dve p re c v ič e n ia d o ro k a , p rič o m n e u s tá le in ­ d iv id u á ln e tré n u jú . Je d n o tliv é c e n tr á s ú v y ­ b a v e n é šp e c ia liz o v an ý m z á c h ra n n ý m m a te ­ riá lo m , v ý stro jo m a p o m ô ck am i. Č le n o v ia o b ­ la s tn ý c h sk u p ín a V B b o li o b o z n á m e n í s p o ­ p la c h o v ý m i s m e rn ic a m i. S m rte ľ n ý ú ra z n e ­ z o d p o v ed n éh o tu r is tu v p rie p a s ti Č e rto v a d ie r a p o tv rd il a k cie sch o p n o sť JZ S. Z v á ž n e j­ ších ú ra z o v re g istru je m e : — z la m e n á k ľú č n a kosť a lo p a tk a , p o h m o žd en in y po o d tr h n u tí r e b r ík a v S tra te n s k e j ja sk y n i, — v y k ĺb e n é ' ra m e n o v B rázd e, — v y k ĺb e n é ra m e n o a p o h m o ž d e n in y v M ĽR, — h lb o k á tr ž n á r a n a n a h la v e v B re sto v sk e j ja sk y n i. Z to h o to m ie sta a p e lu je m e n a člen o v o b ­ la s tn ý c h s k u p ín , a b y n e p o d c e ň o v a li n a jm ä ťažké ú ra z y v ja s k y n ia c h , k to r é s a z času n a čas z á k o n ite v y sk y tu jú a čo n a js k ô r p ri-


v o la li je d n o zo z á c h ra n n ý c h d ru ž stie v . R o v ­ n a k o d ô le ž ité je n a p ísa ť d o te c h n ic k é h o d e n ­ n ík a v še tk y ú ra z y a n e h o d y a j k e ď n e n a s ta ­ n e p o is tn á udalosť. JZ S b u d e ú ra z y a n e h o , dovosť vyhod n o co v ať s c ie lo m sk v a litn iť p re ■' v en c iu ú ra z o v o sti v ja sk y n ia c h . A ko p o is tn á u dalosť boli lik v id o v a n é d v e n eh o d y . KULTÚRNO VÝCH OVNÄ, PRO PA G A C NÄ a p u b l i k a č n á Ci n n o s T

s ta v ili b u lle tin V ývoj sp e le o a lp in istic k e j te c h ­ n ik y n a S lo v e n sk u , k to rý u v á d z a v ý v o j a p re h ľ a d pom ô co k n a v ý stu p po lan e , n ito ­ v a cíc h pom ô co k a k a rb id o v é h o o sv e tle n ia od r. 1969. P ro p a g á c iu sv o je j č in n o sti z a b e z p e č u jú č le ­ n o v ia o b la s tn ý c h sk u p ín vo sv o jic h síd lac h v ý v e sn ý m i sk rin k a m i, o rg a n iz o v a n ím rô z n y ch a k c ií a p u b lik a č n o u činnosťou. V la stn ú film o v ú tv o r b u zo sp eleo lo g ick ej č in n o sti re a liz o v a li o b la stn é sk u p in y Ž ilin a, R im a v sk á S o b o ta, R o žň av a, R u žo m b ero k , T re n č ín . N ie k to ré ď alšie sk u p in y s p o lu p ra ­ c o v a li n a v ý ro b e film o v s CST a F ilm o v o u tv o rb o u . P ro p a g á c iu n a še j p rá c e sm e zab e zp e ­ čili o d v y sie la n ím v ia c e rý c h re lá c ií v čs. ro z ­ h la se a telev ízii. M SK a O P v y d á v a a j n a ď a le j p re n a šu o rg a n iz á ciu in te rn é p e rio d ik u m S p ra v o d a j SSS, š ty ri č ísla ro č n e v n á k la d e 700 kusov. V p o sle d n ý ch d v o ch ro k o c h z a z n a m e n a l S p ra ­ v o d a j z n a č n ý vývoj. O d č ísla 1/1980 v y c h á ­ d z a v o zv ä čšen o m fo rm á te so š tv o rs tra n n o u fa re b n o u o b álk o u , za v ie d li s a s tá le ru b rik y

Č len o v ia S p o lo čn o sti u sk u to č n ili za u p ly n u lé o bdobie 160 p re d n á š o k a b esie d p re v ia c n ež 5000 p o slu ch áčo v . T e n to sp ô so b v ý ch o v y a sú č a s n e p ro p a g á c ie n a še j č in n o sti je n e n á ­ ro č n ý a le v e lm i ú čin n ý . R ea liz o v a li resp . sa po d ieľali n a in š ta lo v a n í d v o c h d e sia to k v ý ­ s ta v s n á v šte v n o sťo u n iek o ľk o tisíc osôb. N ie k to ré z n ic h m a li v y so k ú e ste tic k ú ú ro ­ v eň n a p r. 30 ro k o v ja s k y n ia rs k e j č in n o sti v T isovci, 100 ro k o v B elians'kej ja sk y n e , 10 ro k o v S tr a te n s k e j ja sk y n e . O b ľú b en o u fo r­ m o u s tr e ta n ia s a s p o d z em n ý m sv e to m š i­ ro k e j v e re jn o s ti s ú e x k u rz ie do ja sk ý ň . V rá m c i v ý ch o v y člen o v sa k a ž d o ro č n e k o n á tr a d ič n ý ja s ­ k y n ia rs k y tý ž d e ň za účelom p ozn áv ať n ové k ra so v é ú ze­ m ia, zvyšovať o d b o rn ú ú ro ­ v e ň členov, vypočuť si a k tu ­ á ln e p re d n á š k y s rô z n o u té m ati'kou. J a s k y n ia rs k e tý žd n e r. 1980 v J á n s k e j d o lin e, N íz­ k e T a try , r. 1981 v B e lia n sk y c h T a trá c h a V ysokých T a trá c h a t. r. v záp. č a sti V eľkej F a try , k to rý c h s a z ú ­ č a stn ilo 340 ja s k y n ia ro v p r i­ sp e li k ď a lšie m u ro z v o ju ja s ­ k y n ia rs tv a . Do te jto k a p ito ly m ožno za ra d iť s p o m ín a n é k o n ­ fe re n c iu D o k u m e n tá c ia k ra s u a ja s k ý ň a in š tru k tá ž o b la s t­ n ý c h sk u p ín p o ria d a n é k o m i­ sio u p re sp e le o lo g ic k ú d o k u ­ m e n tá c iu . V sp o lu p rá c i s ČSS s a p ia ti ja s k y n ia ri z ú č a stn ili s tre lm a jstro v sk é h o k u rz u v L oučné n a d D esnou a z ísk a li o p rá v n e ­ n ie n a v ý k o n trh a c íc h p rá c m a lé h o ro z s a h u v speleológii. T re b a k ritic k y priznať, že p lá n v ý c h o v y sa n e d a rí r e a li­ zovať v in te n c iá c h , k to rý si sú č a s n ý ro zv o j ja s k y n ia rs tv a v y n u c u je . V erím e, že v y d a n ie C estn é u z n a n ia S lo v e n sk e j sp eleo lo g ick ej sp o lo čn o sti p re b e r a jú p u b lik á c ie P ra k tic k á sp eleo ló (zľava) člen o v ia : J. K u c h a ro v ič , Ing. S. K á m e n , M. H u jd ič, g ia p rin e sie n o v é in šp irá c ie d r. Z. H o c h m u th od p re d se d u A . C h o v an a. Fo to : M. E liáš a n a jm ä o c h o tu p raco v ať aj n a to m to p o li č in n o sti. s m ožnosťou p u b lik o v a ť fo to g rafie. Z le p šila N a p ro p a g á c iu v y d a la n a š a o rg a n iz á c ia s a ta k je h o e ste tic k á ú ro v e ň a v p o sled n ej b u lle tin B oj o p o d z e m n ý E v erest, v k to ro m d o b e i o b sah o v á. S p ra v o d a j te ra z p o sk y tu je a u to rs k ý k o le k tív ch ro n o lo g ic k y o p isu je v ý ­ v še tk y m o ž n o sti n a šíre n ie in fo rm á c ií v la s t­ voj sp e le o a lp in iz m u n a S lo v e n sk u i ú sp ech y , n éh o v ý sk u m u i sp eleo lo g ick ý ch n o v in ie k zo k to ré n a š i ja s k y n ia ri d o sia h li p ri zo stu p o ch z a h ra n ič ia . V sú ča sn e j d o b e m á p e rio d ik u m do n a jh lb š íc h sv e to v ý c h ja sk ý ň . sk lz d v o ch čísiel, k to rý rie šim e v y d a n ím m o A u to ri d r. Z. H o c h m u th a G. S tib rá n y i zo­

17


n o té m a tic k ý c h čísiel o b la s tn ý c h sk u p ín R i­ m a v s k á S o b o ta a Z volen. O d b o rn e z d a tn í ja s k y n ia ri p u b lik u jú v ý sled k y sv o je j č in n o sti v Z b o rn ík u S lo v en sk ý k ra s, k to rý a j n a šim p rič in e n ím m á d o b rú o d b o rn ú ú ro v eň . N aši člen o v ia v ša k p u b lik u jú a j v ď alších d o m á ­ cich a z a h ra n ič n ý c h speleo lo g ick ý ch p e rio ­ d ik á c h , p o p u lá rn y c h časopisoch, d e n n e j tlač i. SPOLUPRÁCA S ČESKOU SPELEOLOGIC­ KOU SPOLOČNOSŤOU ČINNOSŤ CSKV C ielo m sp o lu p rá c e s CSS je v y tv á ra ť je d ­ n o tn ú zložku — čs. sp eleoló g iu , k to r á tv o rí sp o lo čné h n u tie v ČSSR. T ak to v y stu p u je aj vo vzťahu k z a h ra n ič iu . Z a účelom sk v a litn iť tú to sp o lu p rá c u , je d n o tn e v y stu p o v a ť vo v zťa­ h u k M SU a z a h ra n ič n ý m sp eleo lo g ick ý m o rg a n iz á c iá m bol r. 1980 z ria d e n ý ČSKV. G a ­ ra n to m čin n o sti ČSKV je M K SSR, síd lo m s e k r e ta riá tu je L ip to v sk ý M ik u láš. P a ritn é z a stú p e n ie v to m to n e v lá d n o m o rg á n e p re d ­ s ta v u jú p ra c o v n íc i M K , p re d se d o v ia sp ele o lo ­ g ick ých sp o lo č n o stí a z á stu p c o v ia p ro fe sio ­ n á ln y c h ja s k y n ia rs k y c h o rg an izácií. ČSK V z a ­ s a d á d v a k r á t ro čne, k o o rd in u je s p o lu p rá c u p ro fe sio n á ln y c h a dob ro v o ľn ý ch sp eleo lo g ic­ k ý c h o rg a n iz á c ií a k o v rá m c i Č SSR ta k k MSU. V rá m c i k o n k ré tn e j sp o lu p rá c e s ČSS z ú ­ č a stn ili sa fu n k c io n á ri n a še j S p o lo čn o sti n a d ô lež itý c h ro k o v a n ia c h Ú V ČSS a o pačne, po v z n ik u ČSS r. 1978 sm e p o sk y tli českým ja s k y n ia ro m rô zn e m a te riá ly , sm e rn ic e a p re d p isy k čin n o sti S poločn o sti, n esk o ršie to b o la re c ip ro č n á v ý m en a, e x is tu je v ý m e n a in ­ te rn ý c h p e rio d ík . Z á stu p c o v ia ČSS sa z ú č a st­ ň u jú n a šic h ja s k y n ia rs k y c h tý žd ň o v , k o n fe ­ re n c ie o d o k u m e n tá c ii k ra s u a ja s k ý ň v P rib y lin e, m e d z in á ro d n é h o speleo lo g ick éh o k o ­ lo k v ia so c ialistick ý ch štá to v , k to ré h o u sp o ­ ria d a te ľo m bolo Ú SO P a SSS. R e cip ro č n e sa člen o v ia n a še j o rg a n izá c ie z ú č a stň o v a li p o ­ d u ja tí v M o rav sk o m a Č eskom k ra se , G eom o rfo lo g ick ej k o n fe re n c ie v P ra h e a pod. V eľm i ú č in n o u je p ria m a sp o lu p rá c a o b ­ la stn ý c h sk u p ín a z á k la d n ý c h o rg a n iz á c ií ČSS. P re d se d n íc tv o a M SK a O P z a b e z p e ­ čilo niekoľko e x k u rz ií p ra ž sk ý c h a b r n ia n ­ sk y c h ja s k y n ia ro v do L ip to v sk éh o a S lo v e n ­ sk éh o k ra su . S tá le veľké re z e rv y v id ím e v sp o lu p rá c i o d b o rn ý ch ko m isií, tá to č ia s­ to č n e je s tv u je m edzi k o m isia m i p re sp eleo p o tá p a n ie , d o k u m e n tá c iu , v ý ch o v u a te c h n ic k ý ­ m i k o m isiam i. SPOLUPRÁCA S MS Ú A ZAHRANIČNÝM I SPELEOLOGICKÝMI ORGANIZÁCIAM I P ria m a sp o lu p rá c a s M SÚ e x is tu je po lin k e je j o d b o rn ý c h kom isií, k to rý c h č len m i sú aj n a š i ja s k y n ia ri (sp eleo te rap iu , n a jd lh š ie ja s ­ k y n e, b ib lio g ra fiu , k ra s o v ú d o k u m e n tá c iu ). A b y sa tá to s p o lu p rá c a v b u d ú c n o sti ro z š í­ rila m e n o v alo p re d se d n íc tv o cez Č SK V ď al­ ších z á stu p co v do o sta tn ý c h kom isií. Z á s tu p ­ covia SS S s a z ú č a stn ili ró k o v a n í k o m isií p re sp e le o z á c h ra n u r. 1979 v Z a k o p a n o m a sp e-

18

le o te ra p iu r. 1980 v ta lia n s k o m M o n te c a tin i T erm e . O sta tn ý sty k s M SU je z ísk a v a n ie in fo rm á c ií z B u lle tin u U IS a ď alšej z a h ra n ič ­ n e j lite r a tú ry , k to ro u k n iž n ic a m ú z e a v d o ­ s ta to č n e j m ie re d isp o n u je . S p o lu p rá c a so z a h ra n ič n ý m i sp e le o lo g ic k ý ­ m i o rg a n iz á c ia m i je v m n o h o m k o n k ré tn e jšia , o so b itn e so so c ia listic k ý m i štá tm i. N aši z á ­ s tu p c o v ia sa ď alej z ú č a stn ili: — E u ró p sk e j re g io n á ln e j sp e leo lo g ick ej k o n ­ fe re n c ie v B u lh a rs k u 1980, k d e za n a š u o rg a n iz á c iu o d zn elo v S o fii 5 re fe rá to v ; — r. 1981 n a M e d z in á ro d n e j sp eleo lo g ick ej šk o le v N D R ; — r. 1981 n a M e d z in áro d n o m sp eleo lo g ick o m k o n g rese v U SA (Dr. D ro p p a ); — r. 1981 n a M e d z in á ro d n o m sp eleo log ick o m film o v o m fe s tiv a le vo fra n c ú z sk o m L a C h a p p e lle en V erco rs d v o m a film a m i; — n a n á ro d n e j v ý p ra v e SIM A G ESM ’81 do k ra so v ý c h o b la s tí Š p a n ie lsk a a F ra n c ú z s k a s cieľom štu d o v a ť a u ro b iť z á k la d n ý v ý ­ sk u m v y tip o v a n ý c h lo k a lít. V rá m c i v ý ­ p ra v y d o siah lo 7 z 9 -tic h ú č a stn ík o v dno — 1077 m h lb o k e j ja s k y n e S im a GESM . V ý­ sle d k y v ý sk u m u z geológie, g eo m o rfo ló g ie a b io sp eleo ló g ie boli p o sk y tn u té A n d a lú ­ zsk ej sp e leo lo g ick ej fe d e rá c ii v G ra n ad e . — p ro s tre d n íc tv o m o b la s tn ý c h sk u p ín n a š tu ­ d ijn é c e sty do k ra s o v ý c h o b la s tí B u lh a rs k a , RSR, ZSSR, M ĽR , J u h o s lá v ie , R a k ú sk a , Poľsila. N aši člen o v ia s a p o d sta tn o u m ie ro u z a slú ­ žili o p fíp ra v u a re a liz á c iu M ed z in á ro d n é h o sp eleo lo g ick éh o k o lo k v ia so c ia listic k ý c h š tá ­ to v , k to ré sa u sk u to č n ia 29. 8. — 4. 9. 1982 v L ip to v sk o m M ik u láši, R o žň av e a v ý z n a m ­ n ý c h k ra so v ý c h lo k a litá c h L ip to v a , S p iša a G em era. Z ú č a stn ilo sa ho 19 ja s k y n ia ro v z B u lh a rs k a , P o ľsk a, M aď arsk a, N D R a k o a j z á stu p c o v ČSS a ČSKV. So z a h ra n ič n ý m i sp eleo lo g ick ý m i o rg a n iz á ­ ciam i e x is tu je b o h a tá v ý m e n a lite r a tú ry , k to ­ r á m á už sv o ju tra d íc iu . Č le n sk á z á k la d ň a v y u ž ív a d o k u m e n ta č n é stre d is k o , k n iž n ic u M SK a O P a k o aj člen o v k o m isie p re š tu d ij­ n é a v e d e ck é sty k y so z a h ra n ič ím , k to r á je g a ra n to m te jto čin n o sti, n a z v y šo v a n ie o d b o r­ n o sti a in fo rm o v an o sti. Č innosť n a to m to ú se k u je do z n a č n e j m ie ­ ry o b m ed ze n á, p re to ž e v y c e sto v a n ie do z a h ra ­ n ičia , n a jm ä do o b la s ti d o lá ro v e j sfé ry (kde sa k o n á v ä č šin a p o d u ja tí U IS) je o b tiažn e. FINANČNÉ ČENIE

A

MATERIÁLOVÉ

Z A BEZPE­

Č innosť SS S fin a n č n e a m a te riá ln e z a b e z p e ­ č o v a la S p rá v a slo v e n sk ý c h ja s k ý ň a od 1. jú la 1981 Ú SO P v L ip to v sk o m M ik u láši. F i­ n a n c o v a n ie S p o lo čn o sti tv o rí v rá m c i Ú s tre ­ d ia s a m o s ta tn ú po ložku, za p ln e n ie k to re j je zo d p o v ed n ý ta jo m n ík SSS. D o tá c ia za u p ly ­ n u lé tro jro č n é o b d o b ie d o sia h la č ia s tk u 880 tisíc K čs. K eď k to m u p rirá ta m e p la ty d v o ch p ra c o v n ík o v sp e leo lo g ick éh o o d d e le n ia c e lk o ­ v á d o tá c ia p re s a h u je je d e n m ilió n k o rú n . N a jv ä č šie p o lo žky tv o ria k o n tá : p re d m e ty


n u tn ý m i o c h ra n n ý m i p ro s trie d k a m i a v ý stro ­ jom . U v e d e n ý s ta v bol sp ô so b ený n e d o s ta t­ ko m m a te riá lu a k o a j ú sp o rn ý m i o p a tr e n ia ­ m i v d o p ra v e . V to m to sm e re tr e b a dbať in te rn ý c h p o k y n o v p ra c o v n ík o v sp eleo lo g ic­ k éh o o d d e le n ia M SK aO P. U v ed en é v ý p a d k y v zá so b o v an í a sú č a sn e z ach y tiť tr e n d v ý v o ­ ja o c h ra n n ý c h p ro strie d k o v , v ý s tro ja a p r a ­ co v ný ch p o m ôcok chcem e v b u d ú c n o sti r ie ­ šiť o b d o b n e, akO' sm e to u ro b ili t. r. s v ý ro ­ bo u ja s k y n ia rs k e j k om binézy. T a jo m n ík a h o sp o d á r S p o lo čn o sti o rg a n i­ z u jú v p ra v id e ln ý c h in te rv a lo c h in v e n ta riz á ­ c iu z v e re n ý c h h o sp o d á rsk y c h p ro strie d k o v . Tu tr e b a poď akovať v še tk ý m z ain te re so v a n ý m č len o m za in ic ia tív u a zodpovednosť. Veď zorganizovať in v e n ta riz á c iu v jed e n d e ň n a 33 m ie sta c h S lo v e n sk a za ú č in k o v a n ia in ­ v e n ta riz a č n ý c h k o m isií n ie je ž ia d n a m a lič ­ kosť.

tn .

ZÄVER

Ú č a stn íc i o slá v 50. v ý ro č ia o b ja v e n ia H a rm a ­ n ec k e j ja sk y n e . Foto: M. E liáš p o stu p n e j sp o tre b y , cesto v n é, s p o tre b a m a ­ te riá lu , p o istn é, n á jo m n é atď . K c e lk o v e j fin a n č n e j b ila n c ii tr e b a z aráta ť a j o b ra t n a ú č te SSS. P o d ro b n ý k o m e n tá r k te jto č in n o sti si v y p o č u je te v sp rá v e o h o s­ p o d á re n í. H oci d o tá c ia M K SSR n ie je m alá, n e sta č í k ry ť a k tiv itu č len sk ej z á k la d n e . P r e ­ to n o v é s ta n o v ý S S S p a m ä ta jú a j n a p ríjm y z v la s tn e j čin n o sti. P re d s e d n íc tv o p o v erilo o so b itn ú k o m isiu v y p ra c o v a n ím sm e rn íc p re h o sp o d á rsk u č innosť o rg an izácie. N á v rh s m e r­ n íc bol p o stú p e n ý n a d ria d e n é m u o rg á n u n a p rip o m ie n k o v é ria d en ie . M a te riá ln e za b ezp ečen ie sa v y b a v u je c e n ­ tr á ln e z L ipt. M ik u lá ša . V p o sle d n ý ch d v o ch ro k o c h došlo k p ro b lé m o m v z á so b o v a n í OS

N a 4. v a ln o m z h ro m a ž d e n í sm e p rija li n á ro č ­ n ý p ro g ra m , k to rý s a sú č a sn e tv o r il a k o v ý h ľad o v á sm ernica* d o r. 2000'. P o tv rd ila sa skuto čn o sť, že ra c io n á ln e zv y šo v an ie n á r o ­ ko v b u rc u je ľudí k n o v ej a k tiv ite . V p ln e n í p rija tý c h u zn e se n í o sta li n ie k to ré ú lo h y o tv o ­ re n é a n e d o riešen é. V äčšin a ú lo h v ša k b o la sp ln e n á a le i p re k ro č e n á . T á to s p r á v a je m o zaik o u ú silia te m e r 700 č le n n e j zák la d n e. V y stih u je len to p o d sta tn é — k o n e č n ý efek t. N e v y stih u je v ša k sto v k y h o d ín o d p ra c o v a ­ n ý c h n a p ríp ra v e , o rg a n iz á cii a lik v id á c ii k a ž ­ d ej v ý sk u m n e j ak c ie , v y h o to v o v a n í ja s k y n ­ n ý ch p lán o v , fo to d o k u m en tác ii, z h o to v o v an í p ra c o v n ý c h pom ôcok, šp ecifick éh o v ý stro ja , ú d rž b y m a te riá lu atď . Do te jto č in n o sti t r e ­ b a z a rá ta ť ď alšie sto v k y b rig á d n ic k ý c h h o ­ d ín , k to ré n a ši č le n o v ia o d p ra c u jú z d a rm a v rá m c i v o le b n ý ch p ro g ra m o v N á ro d n e j fro n ­ ty ako pom oc šk o lám , p io n ie rsk y m o rg a n i­ záciám , závodom . M n o h í z n ic h sú a k tív n i o c h ra n c o v ia p ríro d y . A j tá to činnosť sv ed čí o p o litic k e j a n g a ž o v a n o sti o rg án o v a člen o v S poločnosti. N aša spoločnosť v y tv á ra p ria z n iv é p o d m ie n ­ k y n a se b a re a liz á c iu a j v o sfé re d o b ro v o ľn ej č in n o sti. V m n o h o m z áleží len n a n ás, ak o s a d o k á ž e m e v y ro v n ať s p o v in n o sťam i a ú lo ­ h a m i, k to ré b e rie m e n a se b a č le n stv o m v te j­ to o rg an izácii. P rá c a ja s k y n ia ra je n e ľa h k á , v y k o n á v a n á v o b tia ž n y c h te ré n o c h a n e p ria z n iv ý c h k li­ m a tic k ý c h p o d m ie n k a ch . Je to n e u stá le te n p ra v ý z á p as č lo v ek a s p ríro d o u . D o sia h n u té v ý sle d k y č in n o sti n á s z a v ä z u jú v to m to zá­ p ase p okračovať.

o — O—

O

19


RNDr.

Ľ u d o v ít Gaál — J o z e f Gaál

Jaskyne v Chránenom prírodnom výtvore PRIELOM M U R Á Ň A Úvod V predhorskej oblasti južnej časti Slovenského rudohoria — v tzv. Zelezníckom predhorí a v priľahlej časti Rimavskej kotliny sa nachádza niekoľko vápencových výstupov, kto­ ré sa zachovali prevažne v jadrách synklinál. Väčšiu časť silického príkrovu — ku ktoré­ mu sa zaraďuje aj takm er celé územie Slovenského krasu — v tejto oblasti tvoria spodnotriasové pieskovcovo-bridličnaté a slienito-bridličnaté súvrstvia, tzv, w erfénske vrstvy. Stredno- a vrchnotriasové vápence, zachovávané v synklinálach, sú však spravidla dobre skrasovatené, často s menšími jaskyňam i (viď napr. J. Bárta, 1963, Ľ. Gaál 1982, S. Kámen — Ľ. Gaál — J. Gaál 1982). Jedno z najzaujím avejších a najhodnotnejších kraso­ vých území tejto oblasti je kras Prielom u M uráňa medzi obcami M eliata a Bretka (okres Rožňava a Rimavská Sobota). Územie je orograficky začlenené k Rimavskej kotli­ ne. Krasové územie prielomu riečky M uráň bolo doteraz odborne málo študované. V roku 1955 jaskyne v Maši preskúm al J. B árta (1963) a v r. 1975 v rám ci rigiróznej práce nie­ ktoré jaskyne zaregistroval Z. Hochmuth. Koncom šesťdesiatych rokov neobyčajné morfologické a botanické hodnoty územia na ochranu navrhla Ing. Z. Kováčiková, pracovníčka lesného závodu v Šafárikove a p atro­ nát nad územím prevzali pracovníci K rajského streáiska štátnej pam iatkovej starostli­ vosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Po predbežnej inventarizácii a zhodnotení prírodných fenoménov územia, na základe uznesenia na plenárnom zasadnutí ONV v Rim. Sobote dňa 12. 9. 1980 podľa § 39 odst. 2 písm. j. zákona č. 69/67 o nár. výbo­ roch, bol Prielom M uráňa vyhlásený za C hránený prírodný výtvor. V rokoch 1981 a 1982 na požiadanie K rajského strediska štátnej pam iatkovej starostli­ vosti a ochrany prírody členovia Oblastnej skupiny SSS Rimavská Sobata tu vykonali prieskum povrchových a podzemných krasových javov. Niektoré dôležitejšie poznatky prieskum u predkladám e v tom to príspevku. Meliata

Náčrt geologických a geom orfologických pomerov Územie je geologicky začlenené k synklinále B retky (porovn. J. Bystrický 1964, str. 17) v západnej časti silického príkro­ vu. Severné rameno synklinály je zredu­ kované prešmykovou líniou, podľa ktorej sú od severu nasunuté komplexy m eliatskej skupiny na karbonáty synklinály Bretky. V zachovanom južnom ram ene na povrch vystupujú viacmenej rekryštalizované vápence, uklonené k severu v uhle 50—70 °. V južnej časti krasového územia, pri B retke sú rozšírené slabometamorfované steinalm ské vápence a na malej plo­ che i podložné gutensteinské vápence a dolomity. V nadloží steinalm ských vápencov sú severovýchodne od B retky vyvinuté tm avosivé rieflingské vápence miestami s ro20

viiirif///^ j c.

x ,

■ r*

t

B retka 'lltl

uO

=> ..vXNUIIIV''

j


J AS K Y Ň A EľSZKÁLA PODORYS

KRAS V PRIELOME MURANA

vchod

-Q97

C -C ’

B -B ' A -Ä

D-D’ ( P

ROZVINUTÝ

ZAMERALI: BENEDEK L., ĎURČÍK K., GAÁL J., GAÁL Ľ.,

16.1.198?

POZDĹŽNY

REZ

0

1

2

3

5 m

záves, kompasom, sklonomerom

hovcami a s aniskou (spodná časť stredné­ ho triasu) konodontovou m ikrofaunoú (Ľ. Gaál — J. Mello, v tlači). Hlavná časť krasového územia je budovaná svetlosi­ vými m asívnym i w ettersteinským i vápen­ cami a v severnej časti hrubolavicovjtým i vápencami. Dachsteinské vápence neďaleko od pram eňa „D raskóczy-kút“ obsahujú aj trh lin y (špalty), vyplnené červeným i ju r­ skými vápencami. Po vyvrásnení geosynklinály, následkom spodnomiocénnej transgresie bolo územie zakryté pobrežným i vápnitým i pieskovca­ mi a pelagickými slienitým i ílovcami resp. prachovcami. Vápencová oblasť sa znovu odkryla po pliocéne, keď došlo k výrazné­ mu, etapovitém u výzdvihu územia. Rieč­ ka M uráň, ktorá vo vrchnom pliocéne, po­ čas tektonického kl’udu vytvárala v m äk­ kých ílovitých horninách neogénu široké m eandre, sa následkom výzdvihov zarezávala do vápencového podkladu. Výrazné m eandre však zachovala až do súčasnosti a vznikla tak jedna z najkrajších a najty­ pickejších epigenetických dolín na Sloven­ sku. Na vápencoch jo obidvoch stranách rieky M uráň sa počas kvartéru vyvinuli krasové jav y — hlavne škrapy, skalné bralá a jaskyne. Jednotlivé jaskynné úrov­ ne sú dobre sledovateľné a korelovateľné, sú dokladom o etapovitom zarezávaní sa riečky do vápencového podkladu.

Prehľad preskúm aných jaskýň Oblastnou skupinou Rimavská Sobota bo­ lo v tejto oblasti preskúm aných 11 jas­ kýň. Sú to jaskyne rôznej genézy. Naj­ väčšie z nich sú zlomovo-riečneho pôvodu, vyvinuté na oboch brehoch riečky Muráň. Odvádzali hladinu krasovej vody z vápen­ cových masívov v okolí kót 303, 256 a 296 (Kerek domb). Na viacerých miestach sú rozšírené aj korózne jaskynky a krasové dutiny, prípadne niektoré vznikli i eróziou riečky Muráň. Od severu k juhu sú to nasledovné jas­ kyne: 1. jaskyňa pri Nagy-szôg Malá, 8 m dlhá jaskynka vo východnom úpätí kopca s kótou 303 v oblasti tzv. Nagy-szôg. N ápadný portál s rozmermi 2 m X 1 m je 4,5 m nad nivou riečky Muráň. Jaskyňa sa skladá z dvoch m en­ ších chodieb, ktoré končia neprielezne. 2. jaskyňa Eszkála Jedna z najvýznam nejších eróznych jas­ kýň územia. Otvor sa nachádza na ľavom brehu riečky Muráň, v cca 40 m relatívnej výške od nej. Je to najvyššie položená zná­ ma jaskyňa územia a predstavuje relatív­ ne najstaršiu etapu vzniku horizontálnych eróznych jaskýň počas kvartéru. Na ste­ 21


nách 24 m dlhej jaskyne sú i v súčasnosti dobre zachované stopy bočnej erózie bý­ valého podzemného toku. Sintrová výzdo­ ba jaskyne je slabá, tvoria ju prevažne odum reté náteky a drobné stalaktity. Za­ ujímavosťou jaskyne je, že sa v nej na­ chádza z m aterskej horniny selektívne vy­ vetraná kolónia koralov z koralového úte­ su. Výška stropu sa pohybuje okolo 1—2 m, chodba sa na konci zužuje a končí neprielezne. V zadnej časti však badať za­ čiatok dnes už zasypanej studne, ktorú pravdepodobne vytvoril zarezávajúci sa podzemný tok na nižšie úrovne. 3. jaskyňa Rosszgyári Puklinová jaskyňa s nápadným vcho­ dom asi 100 m na juh od ústia pravej bočnej doliny M uráňa, medzi kótam i 303 a 256. Otvor je vo výške 4,2 m od hladiny M uráňa, na jej pravom brehu. Je to ho­ rizontálna inaktívna jaskyňa puklinovokorózneho pôvodu, s dĺžkou 11 m. Sintro­ vá výzdoba chýba, ojedinele sa v nej vy­ skytujú slabé náteky. V dňoch 4. 9. 1981 a 19. 9. 1982 sme v nej zistili netopiere. J. Bárta, ktorý sa o jaskyni zmieňuje pod názvom Maša III, našiel v nej črepy z ne­ skorej doby Bronzovej (J. B árta 1963). Jas­ kyňa počas II. svetovej vojny bola využí­

vaná ako veliteľský úk ry t Nemcov (písom­ né oznámenie J. Bártu). 4. Malá jaskynka so šikmo klesajúcim pro­ filom v dĺžke 4,8 m na pravom brehu M uráňa, cca 110 m na juh od predchá­ dzajúcej jaskyne. 5. Vrchná jaskyňa v Maši So svojou celkovou dĺžkou 93,2 m je najdlhšou jaskyňou územia. Typ jaskyne, morfologický charakter a pozícia chodieb nasvedčuje jej riečnu genézu, ale pom áha riešiť aj otázky geologického vývoja tejto oblasti počas kvartéru. Jaskyňa je preto m im oriadne hodnotná. Jej hodnotu zvy­ šujú aj nálezy črepov z m ladšej doby bron­ zovej (kyjatická kultúra), získané J. Bártom v roku 1955 inform ácie (J. B árta 1963 a ústna). Ide o dvoj úrovňovú, inaktívnu horizon­ tálnu jaskyňu na pravom brehu M uráňa, 500 m severne od Bretky. R elatívna výš­ ka vchodu od nivy je 20 m. Priestory jaskyne sú prevažne nízke (najčastejšie okolo 1 m), priestrannejšie m iestnosti sa nachádzajú len na konci hornej úrovne (2 — Pj 5 m). Na niektorých m iestach je vyvim ftá aj slabšia sintrová výzdoba — drobné stalaktity, náteky. Dno pokrýva

V ý skum ja s k y n n e j fa u n y vo V rc h n e j ja s k y n i v M aši,

22

t

Fo to: L. B en ed ek


SPODNÁ JASKYŇA V MAŠI Kr as

PODORYS

0

0,0

1

■Q25

■0,11

vchod

Prielom u M u r á ň a 2

3

Am

A-Á

> 3

•0,54

B-B*

c-c‘ ROZVINUTÝ P O ZDLZNY REZ

Z A M E R A L I: GAÁL Ľ., GAÁL J., BENEDEK

L.

z á v e s , kom pasom , sk lo n o m ero m , 1981

prevažne hlinitá, v počiatočných častiach spodného horizontu i kam enito-suťová vý­ plň. Jednotlivé horizonty jaskyne sú spejené úzkou, 4-m etrovou studňou. Vodorovné úseky svedčia o vzniku riečnou eróziou počas relatívneho tektonického kľudu. Sil­ nú eróznu činnosť vo vodorovnom smere potvrdzuje aj značné rozvetvenie sa cho­ dieb staršieho (vrchného) horizontu. V oko­ lí vchodu sa totiž nachádza viac otvorov v rovnakej úrovni, ktoré sú pravdepodob­ ne spojené s horným horizontom. Sú však nedostupné, zasypané sutinou. 6. Spodná jaskyňa v Maši Otvor sa nachádza 7,5 m pod vchodom Vrchnej jaskyne v Maši, s ktorou aj s naj­ väčšou pravdepodobnosťou geneticky súvi­ sí. 23,6 m dlhá jaskyňa sa skladá z p rie­ strannej siene a z nízkych chodieb. 7. a 8. Malé, zlomovo-korózne jaskyne na p ra­ vom brehu M uráňa v oblasti Maši, 400 m, severne od Bretky. 9. jaskyňa Peskó Priechodná jaskyňa s dvomi dobre do­ stupným i otvorm i v nápadnom vápenco­

vom brale rovnakého m ena 400 m sever­ ne od Bretky, na ľavom brehu M uráňa. R elatívna výška otvorov od nivy je 10,6 m (dolný) a 13,8 m (horný). Mierne klesajúce dno je vyplnené hlinitou, pri hornom otvo­ re kam enitou sutinou, sintrová výzdoba chýba. Dĺžka jaskyne je 16,7 m. Počas druhej svetovej vojny jaskyňa slúžila pre miestnych obyvateľov ako skrýša, boli v nej nájdené aj zvyšky munície. 10. Malá jaskyňa v skalnom brale Peskó, pod predchádzajúcou jaskyňou, na úrov­ n i riečky Muráň. Zo vstupného priestoru sa vetvia dve úzke chodby, ktoré skončia neprielezne. Celková dĺžka chodieb je 10,5 m. 11. Jaskyňa pri cintoríne Malá jaskyňa, vytvorená eróziou riečky M uráň v spodnomiocénnych vápnitých pieskovcoch vedľa cesty pred cintorínom v Bretke. Je s veľmi nízkym stropom. O statné prírodovedecké zaujím avosti územ ia Z anorganickej prírodnej zložky chráne­ ného územia jednoznačne dom inuje kra23


sový reliéf so spomínanými zaklesnutými meandram i. Škrapy sú rozšírené takm er po celej dĺžke Prielomu, čiastočne sa na­ chádzajú i v bočných dolinách. Odlesne­ né stráne pravej bočnej doliny M uráňa (medzi kótam i 303 a 256) napr. boli vhod­ ným prostredím na vznik d o b re. vyvinu­ tých škrapových polí. Nápadným i dom inantam i Prielom u sú dve výrazné vápencové bralá, Sólyomkô (Sokolia skala) cca 700 m severne od Bretky a Peskó na južnom začiatku vápenco­ vého úseku doliny pri Bretke. V odvádzaní hladiny krasovej vody ob­ lasti m ajú dôležitú úlohu dva puklinovokrasové pram ene: „Draskóczy-kút“ v se­ vernej časti Prielom u (1,1 m južne od Meliaty, dňa 19. 9. 1982 sme v nej nam erali prietok 0,7 l/s a teplotu 10,5 °C) a „Rosszgyári-kút“ v ústí pravej bočnej doliny medzi kótam i 303 a 256, ktorá je pravde­ podobne viazaná na tektonickú poruchu, prebiehajúcu spomínanou dolinou v sme­ re V — Z. Z geologického hľadiska je tu najzaují­ m avejší výskyt hrubolavicovitých dachsteinských vápencov v severnej časti so „špaltam i“ (trhlinami), ktoré sú vyplnené •

L iteratúra

červenými vápencam i jury, m iestam i aj s faunou hlavonožcov. Uloženiny ju ry sú v Slovenskom krase známe len z troch lokalít. Okrem geomorfologických javov územia, ktoré boli hlavnou príčinou jeho ochrany, nachádzajú sa tu aj pozoruhodné botanické a zoologické prvky. Z botanického hľadis­ ka sú najvzácnejšie zbytky pôvodných le­ sostepí s niekoľko chráneným i druhm i kve­ tov, ako napr. kosatec nízky (Iris pumila) a kavýľ tenkolistý (Stipa stenophylla) (In K. Kováčiková 1981). V súčasnej dobe sa robí podrobná in­ ventarizácia tejto oblasti, v rám ci čoho sa zaregistrujú všetky hodnotné organické a anorganické zložky prírody. Uvažuje sa aj o začlenení územia do vyššej ochrannej kategórie. Je celospoločenským záujmom a potrebou, aby sa táto, prírodovedecky m im oriadne cenná oblasť zachovala pre budúcnosť čo v naj pôvodnej šom stave. To však docielime len dôkladným spoznaním všetkých prírodných kom ponentov úze­ mia — či už geomorfologických, geologic­ kých alebo biologických, a ich starostlivou ochranou. w

B á rta , J. 1963: D esať ro k o v sp eleo lo g ick ej č in n o s ti A rc h eo lo g ick éh o ú s ta v u SAV. Slov. k ra s, IV, M a rtin B y strick ý , J. 1964: S lo v e n sk ý k ra s . S tr a tig ra fia a D asy c la d a c e a e m ezo z o ik a S lo v en sk éh o k ra s u . Ú Ú G B ra tis la v a * G aál, Ľ. 1982: G eologické p o m ery p ra c o v n é h o ú z e m ia OS R im a v sk á S o b o ta a ich o d ra z vo v ý ­ sk u m e k ra su . S p ra v o d a j SSS, č. 2/1982, L ip to v s k ý M ik u lá š G aál, Ľ. — M ello, J. v tla č i: N ové ú d a je k s t r a ti g r a f ii z á p a d n e j č a sti silick é h o p rík ro v u a ich o d ra z v te k to n ic k e j sta v b e . M in e ra lia slo v a ca, Spiš. N. V es H o ch m u th , Z. 1975: G eom o rfo lo g ic k é p o m e ry v z á p a d n e j časti^ R e v ú c k e j v rc h o v in y a p riľ a h le j č a sti R im a v sk e j k o tlin y . M a n u s k rip t, P ed . fa k . U P JŠ , P re šo v K ám e n , S. — G aál, Ľ. — Gaál,* J . 1982: Z o zn am p re s k ú m a n ý c h ja s k ý ň a p rie p a s tí v o k re se R i­ m a v s k á S obota. O bzor G em e ra , X III, 1, R im a v s k á S o b o ta K o v áčik o v á, K. 1981: C h rá n e n é ú zem ia o k re su . In : S p rie v o d c a X V II. T á b o ra o ch r. p ríro d y . R i­ m a v s k á Sobota.

J u h o s l á v i a ,82 V m 'A

SPRÁVY

1 : ______

Pavol V o z á r i k — Milan V a la štiak

R ok 1982 n eb o l p re slo v e n sk ý ch ja s k y n ia ro v b o h a tý n a ich p ô so b en ie v z a h ra n ič í. Z o b je k ­ tív n y c h p ríč in s a n e u sk u to č n ila n á ro d n á v ý p r a v a d o n á ro č n ý c h z a h ra n ič n ý c h ja s k y n n ý c h sy s­ tém o v , k to ré v p re d c h á d z a jú c ic h ro k o c h sp o p u la riz o v a li če sk o slo v e n sk ú sp ele o ló g lu d o m a i v z a h ra n ič í. N a p rie k to m u p o d n ik li č le n o v ia SSS n iek o ľk o tzv. m a lý c h v ý p ra v d o k ra so v ý c h o b la s tí e u ró p sk y c h k ra jín . S p rie b e h o m je d n e j z n ic h vás ch cem e o boznám iť. V období od 30. 7. — 19. 8. 1982 pod n á z ­ v o m JU H O SL Á V IA — 82 u sk u to č n ili trn o v e e k í ja s k y n ia ri š tu d ijn ú z a h ra n ič n ú c e stu do k ra so v ý c h o b la s tí te jto k ra jin y . H la v n ý m c ie ­

24

ľom v ý p ra v y b o la n á v š te v a D in á rs k e j s ú s ta ­ vy, k to r á s a tia h n e p o p ri J a d r a n s k o m p o b reží zo SZ Ju h o s lá v ie , k d e bez z re te ľn e j h ra n ic e n a v ä z u jú n a ň u J ú ls k e A lp y a k o n čí až p ri


te j n a jh lb š e j ja s k y n e Ju h o s lá v ie 520 m h l­ b o k ej J a m y za K a m e n im a V ra tim a v C h o r­ v á ts k o m p o h o rí B iokovo. Po p rv o m n o cľah u n eď alek o P o sto jn e j, -y n e d e lu rá n o , v dop ro v o d e p á n a H ab eh o p re z re li sm e si z n á ­ m u s p rís tu p n e n ú P o sto je n sk ú ja s k y ň u a p o ­ p o lu d n í po p re s u n e k obci Š k o cjan , s p r ís tu p ­ n e n ú časť S k o c ja n sk e j jask y n e. V p o n d elo k rá n o po v e č e rn e j p o ra d e u p á ­ n a Jo že G u stin č íč a v ed ú ceh o ja s k y n ia ro v v m e s te č k u S ežan a, k to r í v y k o n á v a jú p rie s ­ k u m v o k o litý c h lo k a litá c h , po jeh o d o p o ­ ru č e n í o d ch á d z a m e k 800 m d lh e j a 229 m h lb o k e j L ip išk e ja sk y n i. P re c h o d o m te jto ľahko d o stu p n e j ja sk y n e , k to re j v ch o d n a d n e z rú te n é h o z á v rtu sa n a c h á d z a len 15 m e tro v od a sfa lto v e j cesty m ed zi L ip ico u a m e ste č ­ k o m S e ž a n a sm e ch celi získať se b a isto tu a chuť do ď alšej č in n o sti. P o zo stu p e v stu p n o u ša c h to u h lb o k o u 15 m e tro v d o sa h u je m e v š e t­ ci k o n iec s ta rý c h p rie sto ro v V elik ú d v o ra n u o ro zm e ro c h 100X 40X 38 m s m o h u tn o u k v a p ­ ľovou výzdobou. Z V elik ej d v o ra n y ď alej p o ­ k ra č o v a la le n časť ú č a stn ík o v a po v y u ž ití rá d p á n a G u stin č ič a p o d a rilo sa n á m n ájsť o rie n ta č n e n á ro č n ý p re c h o d do n o v ý ch častí, k to ré tv o rí ro zrile rn á asi 400' m d lh á s trm o k le s a jú c a c h o d b a u k o n č e n á n a p la v e n in o u h li­ n y . D no v h ĺb k e 229 m e tro v d o sia h li H an s Je g a l, ja s k y n ia r zo S tu ttg a rd u , s k to rý m sm e s a z o zn ám ili v J u h o s lá v ii a n a v štív il s n a m i n ie k to ré ja sk y n e , V a la štia k , V o zárik a Ľ u b o r Z áb o rsk ý . O 14,30 hod. v y stu p u je m e n a po-

A lb á n sk y c h h ra n ic ia c h n a ju h o v ý c h o d e k r a ­ jin y . P ô so b ili tu vo v ý z n a m n ý c h k ra so v ý c h o b la s tia c h te jto sú sta v y , p o h o rí K ra s v S lo­ v in sk u , B iokove v C h o rv á tsk u , k d e sp o lu n a v š tív ili desať v ý z n a m n ý c h ja s k ý ň z to h o ! tr i n á ro č n é ja s k y n n é sy stém y . U sk u to č n ili k o m p le tn ý p re c h o d S k o c ja n sk e j ja s k y n e až k z á v e re č n é m u sifó n u (6 k m , — 225 m ) a v sú v isia c e j K a č n e j ja s k y n i (7,2 k m , — 357 m) d o sia h li dno. S ú to d v e n a jv ý z n a m n e jš ie ja s k y n e p o h o ria K ra s v S lo v in sk u . V C h o r­ v á ts k o m p o h o rí B iokovo z o stú p ili d o p rie ­ p a s ti S p illa V o jn ič k a osm ic a (— 220' m ). V ý­ p ra v y s a z ú č a stn ili: M ila n V a la štia k — v e d ú ­ ci v ý p ra v y , P a v o l V ozárik , Jo z e f V e te šk a — (O S R u žo m b ero k ), D u šan B o ro šk a m l., Ľ u b o r Z áb o rsk ý , Ing. M iro sla v Z á h o rsk ý so sv o ­ jo u m an ž e lk o u . P o h o rú č k o v itý c h p ríp ra v á c h v p ia to k 30, jú la o 17,00 hod. o d c h á d z a m e z L ip t. T rn o v c a n a d v o c h p ln e n a lo ž e n ý c h au to m o b ilo c h SK O D A 1203 a SK O D A 100 cez M Ľ R do zn á m e h o c e n tr a ja s k y n ia rs tv a S lo v in sk e j fe ­ d e ra tív n e j re p u b lik y P o sto jn e j. V n e d e lu p o ­ p o lu d n í s tre tá v a m e sa tu s p á n o m F ra n c e H ab em , k to rý n á m po m o h o l p ri v y b a v o v a n í p o v o le n í n a n á v šte v u je d n o tliv ý c h jask ý ň . V k o le k tív e v lá d n e d o b rá n á la d a , p re to ž e n á š p o b y t je v o p re d zo rg a n iz o v a n ý a zab ezp ečen ý do v še tk ý c h k ra so v ý c h o b la s tí S lo v in sk a . V y­ s ta v il n á m ho re f e re n t p re sty k so z a h ra n i­ č ím Ing. R e n a to V e rb o u šek z Ľ u b ľan y . N e­ z ísk a li sm e po v o len ie len n a z o stu p do p ia ­

Plitvické

/ (l)

y/ /

/

/

PO STO JEN SK A JA SK YŇA

DIVACKA JASKYŇA

(D SKOCJANSKA JA SK YŇA

PRISTICA - MABTINSKA JASKYŇA

KACNA JA SK YŇA

®

L IPIŠK A JA SK YŇA

( i / VOJNICKA OSMICA

CEROVACKA PECINA

VILENICA

25


ROZVINUTÉ POZDĹŽNE REZY

ZAMERALI :

GAÁL J., GAÁL L . , B E N E D E K

bon. kompasom, sklonomerom,

1981

L.

(SSS, 05 R im av s k á

Sobota)


ja

(FELSÔ CHPV

S

fT

MASAI

O

^ ^

a si

BARLANG)

PRIELOM MURÁŇA, K.Ú. BRETKA

M 1:100

?

I

2

3

\

5m PÔDORYS

vchod t \

x

y.

0 ,7 V

osamelá

ostré

ľ::

1■: * i AO

ÍIÍ.MÍ

hlinitá v ý p t ň

sutiny

'l'J'Y'í

sklony,

skaly,

balvany

skoky

spády

priemerná

výška

stropu

v metroch


p o h o r ie :

KACNA

JASKYŇA

kras

DEPRESIA

&KOCJ ANSKA

JASKYŇA

R IS N IK

ÉKOCJAN

H A N K E JE V

"PONOR R EK y

KANAL

M ŔTVE

JAHBftO

Mi e r k

a

:

PODORVď:

VELKA A D O L IN A

,

1KHOO

v rc h z te jto p re k rá s n e j ja s k y n e vo v e lm i d o b re j n á la d e . V tá b o re n á s už o č a k á v a l J u rij Jak o v čič, je d e n z n a jv ý k o n n e jšíc h ja sk y n ia ro v zo S ežany. P re d n ie so l n á m z a u jím a v ý n á v rh — zam eniť p lá n o v a n ý z o stu p d o 210 m ú p ln e v e rtik á ln e j p rie p a sti L ip išk o b rezno, za k o m p le tn ý p re c h o d S k o c ja n sk e j jask y n e, S k o c ja n sk ý m k a n á lo m a pokúsiť sa d o sia h ­ nuť kon iec te jto g ig a n tic k e j ja sk y n e . J u r ij p re d p o k la d a l n íz k y s ta v h la d in y rie k y v p re d ­ p o sle d n o m sifó n e (v S lo v in sk u bolo tiež m i­ m o ria d n e su c h é leto) a d ú fa l, že sa d o s ta ­ n e m e až k M ŕtv e m u ja z e ru . D ohodli sm e sa n a sp oločnom zostu p e do K a čn e j jask y n e. P o p ríp ra v e m a te riá lu o 17,30 hod. cez p rie p a sti M alú a V eľkú d o lin u v stu p u je m e do S k o c ja n sk e j ja sk y n e. P o stu p u je m e R ak ú sk o u tra s o u (v y b u d o v a la ju R a k ú sk a v lá d a za m o ­ n a rc h ie ), tv o rí ju ú zky ch o d n ík 15— 25 cm v y te s a n ý v s te n e to h o to m ie sta m i až 90 m vy sokého p o dzem né ho k a ň o n u . D lho sa už n ep o u žív a , je v e lm i zniče n ý časo m a p o ­ v o d ň am i. R ie k a p re te k a jú c a d n o m ja sk y n e te n to z a p la v u je p ri po v o d n iach . N a n ie k to ­ rý c h m ie sta c h je ú p ln e s trh n u tý a p re c h á d z a s a len po z h n itý c h b rv n á c h . A si po d voch k ilo m e tro c h ú sti do rie č isk a n a d n e ja sk y n e . Ď alej už sm e p o stu p o v a li rie č isk o m po o b ­ ro v sk ý c h o k ru h lia k o c h o p rie m e re 2— 3 m e t­ re. S ta v v o d y v N o tria n sk e j rie k e bo l m im o ­ ria d n e n ízk y . V z á v e re k a ň o n u id em e r i e ­ kou, kde sa p ri vyššom s ta v e h la d in y v y tv á ra sifó n. V sú č a sn o sti m e tro v á m e d z e ra m ed zi h la d in o u a stro p o m u m o ž ň u je p re p lá v a ť te n ­ to ú sek v d ĺžk e 80 m n a n a fu k o v a c o m člne. Po niekoľko 100 m e tro c h o 21,00 hod. d o sa ­ h u je m e M ŕtv e jaz e ro — p o sle d n ý bod, k to rý člo v ek v te jto s ú h re tm y , o b ro v sk éh o p rie s to ­ ru a h u č iac e j rie k y d osiah o l. Ď alej rie k a p o k ra č u je n e z n á m y m i p rie sto rm i a po d v o ch k ilo m e tro c h sa o b ja v u je n a dne K a č n e j ja s ­ kyne. S m e t u p e s trá m e d z in á ro d n á sp o lo č­ nosť — S lovinec, N em ec a t r a ja Slováci, ú d a j­ n e le n d ru h á v ý p ra v a po II. sv e to v e j v o jn e. N á v ra t sa u sk u to č n il bez ťažk o stí a o 24,00 hod. za k rá s n e j h v ie z d n a te j noci v y c h ád zam e n a p o v rc h v p rie sto re M alej a V elk ej doliny.

s veľm i p e k n o u v ý zdobou, d lh ú a si 600 m , k to rá za ta lia n s k e j v lá d y b o la s p rís tu p n e n á . P o p o lu d n í po d ru ž n e j d e b a te s ja s k y n ia rm i so S e žan y n a v šte v u je m e je d n u z n a js ta rš íc h s p rís tu p n e n ý c h ja s k ý ň sv e ta , V ilen iciu , d lh ú 800 m s p re v ý š e n ím 180 m . T áto sv o jo u o b ro v sk o u k v ap ľo v o u v ý zd o b o u p a tr í m ed zi n a jk r a jš ie ja s k y n e v p o h o rí K ra s. J e o tv o ­ re n á le n cez v ík e n d , e le k tric k y o sv e tle n á z a g re g á tu a p re v á d z k u jú ju se ž a n sk í ja s k y n ia ri, m e n o v ite p á n G u stin č ič p o p ri sv o jo m z a m e stn a n í.

utorok 3. 8. 1982 D o p o lu d n ia n a v šte v u je m e D iv a šk u ja sk y ň u

piatok 6. 8. — streda 11. 8. 1982 O púšťam e S lo v in sk o , k d e sm e sv o j p ro g ra m

28

štvrtok ,5. 8. 1982 Po o d d y ch o v o m d n i rá n o o d c h á d z a m e ro z ­ d e le n í n a d v e s k u p in y k v y ty p o v a n ý m ja s ­ k y n ia m ; P rv á s k u p in a Ja k o v č iš, V etešk a, V ala š tia k a V o z á rik k u K a č n e j ja s k y n i s c ie­ ľom d o sia h n u ť rieč isk o n a n a jn iž šo m m ie ste ja sk y n e . D ru h á s k u p in a Je g a l, Z á b o rsk ý Ľ u b o r, B o ro šk a k M a rtin s k e j ja s k y n i a P riš tic i (p erlo v á). O 7,00- hod. p rv á s k u p in a z a č ín a zostupovať v s tu p n o u 205 m h lb o k o u p rie p a s ­ ťou do K a č n e j ja sk y n e , k to rá tv o r í je d in ý v stu p d o te jto 7200 m d lh e j a 357 m h lb o k e j jask y n e . Vo v s tu p n e j šac h te m á m e u k o tv e n é d v e la n á ved ľa seb a. Je d n o 200 m sta tic k é a n a še 80 m p o sp á ja n é . T a k m o h li zo stu p o ­ vať a v y stu p o v a ť n a ra z d v e o so b y čím sm e u rý c h lili p re c h o d ja sk y ň o u . Č istý s p u s t vo v oľnom p rie s to re sm e n a m e r a li 160— 170 m , o s ta tn á časť sa d á zostú p iť k la sic k y . P o stu p o b ro v sk ý m i h o riz o n tá ln y m i p rie s to rm i p re b ie ­ h a l p o m e rn e rý ch lo . O rie n tá c iu n á m u ľa h čo ­ v al te le fó n n y k á b e l. P re k o n á v a m e n iek o ľk o m e n šíc h v e rtik á ln y c h stu p ň o v , d v e z áv e re čn é 15 a 20 m h lb o k é p rie p a s ti a o 13,00 hod. d o sa h u je m e rie č isk o v h lb k e 357 m . Ja s k y n ia ri z D o ln éh o L o g a tc a tu m a jú už n o v é o b ja v y (asi 1200 m ), a le p o b y t v tý c h to č a stia c h je v eľm i ris k a n tn ý , p re to ž e h la d in a rie k y , k to r á tu p rite k á o d M ŕtv e h o ja z e ra zo S k o c ja n sk e j ja s k y n e o k a m ž ite s tú p a v p ly ­ vo m v o n k a jš íc h z rá ž o k a o d re z á v a ú stu p o v é cesty. O 19,00 hod. v y stu p u je m e z ja s k y n e n a p o v rc h a v Š k o cja n e s tre tá m e d ru h ú s k u ­ p in u , k to r á n a v š tív ila d v e v eľm i p e k n é ja s ­ k y n e M a rtin s k ú a P riŠticu.


sp ln ili. N a v štív ili sm e n iek o ľk o v eľm i p e k ­ n ý c h ja s k ý ň a u s k u to č n ili a k o je d n a z m á la v ý p ra v k o m p le tn ý p re c h o d d v o c h n a jv ä č š íc h n a v z á jo m sú v isia c ic h ja s k ý ň K ra su . P re s ú ­ v a m e s a p re k rá s n o u sc e n é rio u D in á rsk e h o k ra s u k n á š m u ď alšierp u cieľu, p o h o riu B iokovo. P o ča s p re s u n u p re z re li sm e si u n ik á tn e k ra so v é ú z em ie n á ro d n ý p a rk P litv ic k é ja ­ z erá v C h o rv á ts k u a s p rís tu p n e n ú 800 m d l­ h ú ja s k y ň u C e ro v a č k u p ečin u . 1 O b ja v ili ju p r i v ý sta v b e železnice a je le n časťou ro z ­ s ia h le h o 20 k m d lh éh o sy stém u . streda 11. 8. 1982 D o p o lu d n ia n á s p rijím a p á n K u rto v ič — v ed ú ci p la n in á rs k e h o d ru ž s tv a vo v k u sn e z a ­ ria d e n e j k lu b o v n i n a n á m e stí. O z n a m u je n ám , že. p lá n o v a n ú ja s k y ň u za K a m e n im a V ra tim a a j n a p rie k je h o v eľkej s n a h e a a u to r ite n e ­ m ôžem e n a v štív iť. U k a z u je n á m m a p u ich n a jv ä č šie h o o b ja v u v B io k o ve za p o sled n ý ro k , p rie p a s ti „ S p illa V o jn ič k a o sm ic a “ (p rie ­ pasť ô sm ich v o ja k o v ) a p o n ú k a n á m z o stu p do n e j a k o n á h r a d n ý p ro g ra m . H neď p o p o lu d n í s trm ý m i s e rp e n tín a m i v y ­ s tu p u je m e p ria m o od m o rsk é h o p o b re ž ia n a B iokovo. Z M a k a rsk e j v e d ie je d in á d o b rá

«*»

K v ap ľo v á v ý zd o b a K a č n e j ja sk y n e .

p rístu p o v á a sfa lto v á c e sta až d o c e n tra p o ­ h o ria a a j n a n a jv y š ší v rc h o l S v e tý J u r (1777 m ), k d e je u m ie stn e n ý te le v íz n y v y sie ­ lač. Už z m o rsk e j -p láže n á s to to ta k m e r 100 k m d lh é p o h o rie fasc in o v a lo sv o jim i s t r ­ m ý m i v áp en c o v ý m i ste n a m i v y so k ý m i a j cez 1000 m , k to ré v p o lk ru h u , o b k lo p u jú M a k a rs k ú riv ié ru . K eď sm e v y stú p ili n a p la n in u , n áš o b d iv n e m a l k o n ca. C elý p o v rch p o h o ria v y tv á r a n a jv y š šia a n a jv ä č š ia p la n in a v D al­ m ácii, z k to re j v y stu p u je n iek o ľk o v rch o lo v . Je to p re ja s k y n ia ra s k u to č n ý ra j. P lo c h a n iekoľko sto k m 2 h o lo k ra su s o b ro v sk ý m m n o ž stv o m z á v rto v , d e p re s ií a p rie p a stí. Po n iek o ľk o k ilo m etro v o m p u to v a n í p la n in o u op ú šťam e a u to m o b ily a p re d p o ln o co u p r i­ ch ád zam e d o d ô k la d n e z a ria d e n e j c h a tk y p la ­ n in á rsk e h o d ru ž s tv a , SZ p o d n a jv y š ším v r ­ cholom . piatok 13. 8. 1982 P o oď počinkovom d n i, k to rý sm e v y p ln ili p re c h á d z k a m i po p la n in e B iokova, p ríp ra v o u m a te riá lu a v y h ľa d a n ím v c h o d u ro z h o d li sm e sa zostúpiť d o p rie p a sti le n d v a ja s k o m ­ p le tn ý m tra n s p o rto m m a te riá lu . O 9,30 hod. za č ín a m e zostupovať 68 m h lb o k o u v stu p n o u

F oto: M. V a la štia k 29


PO H O R IE - B IO K O V O U 56

VOJNIČKA OSMICA

p riep asťo u , n a d n e k to re j n á s tr o c h u v y ľa­ k a li č a sti m u n íc ie , p ra v d e p o d o b n e p o zo stato k v o jn o v ý c h čias. Z o stu p p re b ie h a l b ez p ro b ­ lém o v a o 12,30 hod. d o sa h u je d v o jic a V alaštiaik — V o z á rik d n o p rie p a s ti v h ĺb k e 220 m , p r i m alo m p ra m ie n k u vody, k to rý s te k á zo s te n y a p o m ed zi o d ro b e n ú suť o d te k á do n e z n á m a . Z to h to m ie sta n a h la d in u m o ra je a s i 1000 v ý šk o v ý ch m e tro v . O 16,00 hod. v y stu p u je m e n a p o v rch . V o jn ič k a o sm ic a je n a jk r a jš ie m o d e lo v a n á p rie p a sť, k to r ú sm e d o sia l p re lie z li. P rv í ju p re s k ú m a li ja s k y n ia r i z M a k a rsk e j r o k u 1981. N áš z o stu p n a d n o bol len d ru h ý v p o rad í. nedera 15. 8. — štvrtok 19. 8. 1982 O d c h á d za m e z B io k o v a, k to ré v n á s z a ­ n e c h a lo n e z a b u d n u te ľn é zážitk y . N a ša c e sta p o k ra č u je cez z n á m y k a ň o n rie k y N e re tv y m e s ta m i M o star, o ly m p ijsk ý m S a ra je v o m , h la v n ý m m e sto m B osny, k d e o p ú šťam e p r í­ m o rsk ý D in á rsk y k ra s . C e stu je m e v n ú tro z e ­ m ím B o sn ia n sk eh o ru d o h o ria , o k ra jo m ro v i­ n a te j V o jv o d in y , cez M Ľ R p ric h á d z a m e vo š tv rto k 19. 8. 1982 v še tc i z d ra v í a sp o k o jn í do L ipt. T rn o v ca. Z á v e ro m len toľko. Č asto p ri rô z n y c h s t r e t ­ n u tia c h s p ria te ľm i ja s k y n ia rm i d is k u tu je m e , či z a h ra n ič n é cesty sú n a še j sp ele o ló g n a n a jm ä č in n o sti o b la s tn e j s k u p in y p ro sp e šn é leb o ni£. O d p o v ed e a n á z o ry s ú rô zn e. N aše p o z n a tk y h o v o ria, že po za p o č a tí o rg a n iz o ­ v a n ia p o d o b n éh o p o d u ja tia z a č ín a v živ o te ja s k y n ia ro v č u lý ru c h . S k u p in a n a b ie h a n a v y ššie o b rá tk y sv o je j a k tiv ity . Z ra z u sa r o ­ d ia n á p a d y — v y rá b a jú pom ô ck y , k to r é p re d ­ tý m leja z a b e ra li m ie sto v u z n e se n ia c h sc h ô ­ dzí a tá b o ro v ý c h d e b á t a n ik d y n e u z re li sv e tlo sv e ta . A j te n n a jn e p o r ia d n e jš í ja s k y n ia r s a z ra z u začn e s ta ra ť o sv o j ^ v ý stro j, k to rý o to u ž p ria m p ro s il a z a č ín a p r e ­ h ŕň a ť v s ta re j u č e b n ic i ze m e p isu a b y ved el, kd e to v la s tn e p ô jd e. N a jv ia c m u s í p ra c o v a ť v e d e n ie v ý p ra v y , p re š tu d o v a ť m n o ž stv o lite ­ ra tú ry , k o rešp o n d o v ať a v še tc i sp o lo čn e m u ­ sia v iac a k o o b v y k le tré n o v a ť a p rip ra v o v a ť sa . P r i h o d n o te n í n a k o n ci r o k u z istia č le ­ n o v ia, že a n i d o m á c e k ra s o v é ú zem ie n e u tr ­ pelo, že p rie sk u m n ý c h a k c ií bolo toľko a k o po iné ro k y a p o d m ie n e n é te rm ín o v o u tie s ­ ň o u boli často e fe k tív n e jšie a k o v m in u lo sti. P o p ríc h o d e d o m o v sa v eľa p ro p a g u je , sú p ek n é n á ste n k y , k o n e č n e z m iz n ú z v itrín k y s ta ré z a ž ltn u té fo to g ra fie, v ia ce j sa p u b lik u je a p ríd e m la d ý c h la p e c a h lá si sa : „ J a c h c e m b y t ja s k y n ia r. A ko sa do stať m ed zi v á s “. A j s ta rš í člen o v ia s k u p in y po n a šo m p ríc h o d e z a č ín a jú n a b e ra ť d r u h ý d y ch . P r a c u jú s e lá ­ n o m a o b čas s a p ris tih n ú p ri m y šlie n k e „čo k e b y ta k e šte r a z “.

V ý stu p z ja s k y n e V o jn ič k a osm ica, Fo to : M. V a la štia k -* 30


In g. Ladislav Rajman — PhMr. Štefan Rod a

7. medzinárodné sympózium komisie UIS pre speleoterapiu a speleomedicínu V dňoch 2.—6. novem bra 1982, sa kona­ lo v poradí už siedme sympózium komisie v kúpeľnom m este Keszthely na západnom brehu jazera Balaton v MĽR. Poriadatel'om sympózia bola Maďarská speleologic­ ká spoločnosť v spolupráci so štátnym ú ra­ dom pre ochranu prírody a životného prostredia. P atronát nad podujatím pre­ vzalo okrem horeuvedených, Ministerstvo zdravotníctva, M inisterstvo priemyslu, predseda Národného výboru m esta Tapolca a generálna riaditeľka hotelového a kú­ peľného koncernu „D anúbius“. Dňa 3. 11. po slávnostnom otváracom ceremoniáli predniesli svoje zdravice zá­ stupcovia spomínaných organizácií, z kto­ rých najm ä zástupca orgánu pre ochranu prírody a životného prostredia vyzdvihol prácu speleológov na tom to poli v dôra­ zom na aplikovanie poznatkov výskumu nielen p re speleoterapiu, ale paralelne aj potrebám ochrany. Reprezentant M inister­ stva zdravotníctva, prof. Dr. I. Hutás vy­ zdvihol zdravotno-politický a ekonomický význam speleoterapie, ako už osvedčenej liečebnej m etódy v MĽR. Prítom ný gene­ rálny tajom ník UIS, prof. dr.* H. Trimmel, poukázal na vysokú aktivitu činnosti tejto komisie a medzi iným vyzdvihol prácu speleológov v ČSSR, ktorí sa venujú vý­ skum u jaskýň v súvislosti s uvedenou problematikou. Účastníkmi sympózia okrem domácich boli zástupcovia: PĽR, RSR, NDR, Ra­ kúska, NSR, Francúzska, Talianska, Gréc­ ka a Turecka. ČSSR bolo zastúpené tro j­ člennou delegáciou MK SSR, menovite Ing. A. Lucinkiewiczom, Ing. L. Rajm anom a PhMr. Š. Rodom a za LF UP v Olomouci bol prítom ný doc. dr. H. Malota, CSc.

L. R ajm an a S. Roda predniesli referát na tém u „Znižovanie koncentrácie vodí­ kových iónov v zrážkových vodách a speleoterapia“. Na požiadanie organizačného výboru viedol v prvý deň rokovanie člen našej delegácie Š. Roda. Aktívne sme vy­ stúpili v diskusii k jednotlivým referátom . V diskusii s prítom ným i odborníkm i sme získali mnoho poznatkov p re našu ďalšiu výskum nú činnosť. Posledný deň rokovania zasadala komi­ sia UIS, kde zástupca ČSSR, S. Roda pred­ ložil náš návrh na zm enu spôsobu orga­ nizácie odbornej časti nasledujúcich sym­ pózií. N avrhli sme vyzvať účastníkov o za­ slanie Svojich referátov v ročnom predsti­ hu. Z došlých prác potom vybraná skupi­ na odbbrníkov z oboch odborov, speleológie a medicíny, vypracuje dva súhrnné referáty, ktoré sa predložia hneď v prvý deň roKovania. Ďalšie dni by sa k proble­ m atike konala diskusia. Referáty, ktoré v tom to procese neboli zohľadnené, tak ako aj filmy a diapozitívy, môžu byť uve­ dené mimo program u vo voľnom čase. Vyhneme sa tým prednáškam a referátom , ktoré sa danej tém atiky vôbec nedotýkajú. Z hrnutím dvoch základných referátov a diskusie k nim by vznikli rezultáty o n a j­ novších metódach a poznatkoch v tomktorom odbore prerokúvanej problem atiky. Nakoniec je treba kvitovať aj vysokú spoločenskú úroveň podujatia, veď v prie­ behu sympózia sa uskutočnili dve veľmi elegantné recepcie a tiež návšteva liečeb­ nej jaskyne Tapolcai tavasbarlang (Jazerná jaskyňa), situovanej priam o pod budo­ vou okresnej nemocnice tak, že pacienti sú do liečebných priestorov jaskyne zvá­ žaní výťahom z budovy.

32 4

,

i


K f ô MM iffô M I \< W *m

TECHNIKA A VÝSTROJ

Hlavná výhoda hlasného telefónu spo­ číva v možnosti komunikácie hlasom až na vzdialenosť asi 20 m od jednotlivých staníc. Podriadená stanica je veľmi ľahká, m alá a po utesnení je možné prepravovať ju pod vodou. Na prenos signálu nie je potrebná dvojlinka, stačí jednožilové ve­ denie. S výhodou sa dá použiť na praco­ viskách, kde je potrebná neustála kontro­ la toho, čo sa na pracovisku deje, či už kvôli objektívnem u nebezpečenstvu, alebo kvôli spolupráci s obsluhou riadiacej sta­ nice, napr. pri vyťahovaní m ateriálu. Toto zariadenie bolo pôvodne vyvinuté pre potreby speleopotápania pri priesku­ me lokalít, na ktorých sa veľmi rýchlo zakaľovala voda a potápač nem al možnosť zaznamenať svoje pozorovania graficky. Záznam sa vykonal na magnetofón, r^skôr sa vyhodnotil. Telefón bol vyskúšaný aj pri práci na lokalite Štepnica v Čachtic­ kom krase. Sonda na spom ínanej lokalite je hlboká 40 m etrov a pri vyťahovaní m a­ teriálu je potrebné zabezpečiť okam žitú reakciu obsluhy v rátk u na m om entálnu si­ tuáciu. Samozrejme, sú možné aj ďalšie aplikácie a to nielen v speleológii, napr. ako domový alebo domáci telefón. Technické údaje: Napájačie napätie: 9 V (2 ploché bat.) Odber: 12—90 m A Výkon: 98 W V áha: 0,75 + 0,1 kg Počuteľnosť: norm álny hovor cca 20 m od reproduktoru

Hlasný telefón J e r o n ý m Z a p le tal Popis: Hlasný telefón (HT) sa skladá z riadia­ cej (STN 1) a podružnej (STN 2) stanice. STN 1 obsahuje riadiace prvky a zosilňo­ vač, STN 2 obsahuje iba transform átor a reproduktor. HT um ožňuje komunikáciu hlasom až na 20 m od stanice, prepínanie „PRÍJEM — VYSIELANIE“ vykonáva iba obsluha STN 1, ktorá je inak neustále na príjm e a má stály prehľad o dianí v pries­ tore STN 2. Tým, že sa signál transform u­ je na vysokú im pedanciu, stačí na prenos signálu jednožilové vedenie a územnenie staníc, pričom vzdialenosť medzi nimi mô­ že byť niekoľko kilometrov. Pri príjm e sa signál vedie cez transfor­ m átor a prepínač PR 1 na bázu tranzistoru KC 508, ďalej cez regulátor hlasitosti P 1 na integrovaný obvod (IO) MBA 810 A a z výstupu IO znova na PR 1 a repro­ duktor. Stavba zosilňovača nekladie žiadne zvláštne nároky a pri starostlivej m ontá­ ži a kontrole zapojenia pracuje pri prvom zapnutí. Pri malom zosilnení zmeníme od­ por v báze tranzistoru. Transform átorky TR 1 a TR 2 naviniem e na E — jadrá 25X25 mm, môžeme ale použiť bez úprav výstupné transform átorky z tranzistoro­ vých rádií, alebo transf. VT 38, VT 39. Odpory sú m iniatúrne, kondenzátory buď keramické, alebo elektrolytické — typ TE 984. Prepínač je izostat. P re pripojenie zdroja použijeme kontaktné nástrčky na ploché batérie. Široké stredné vývody IO

Zoznam súčiastok: O dpory: Kondenzátory — keram ické: elektrolytické: 3 680 10 M /l 5 2x 56 3K3 50 M/15 100 22K 2x 100 M/15 3x 180 47K 200 M/15 2x 2K7 M l 2x Typ TE 984 M47 Potenciom eter: TP 161 10 K/G R eproduktory: ARZO 81 S tiroflex: 10 K/400 V Tlačítko: Izostat Integrovaný obvod: MBA 810 (AS) T ransform átorky: VT 38, VT 39 alebo po­ Tranzistor: KC 508 (KC 509) dobné. 33


priletujem e pri montáži k medenej fólii plošného spoja. Skrinku STN 1 s rozmermi 150X80X50 mm vyrobím e z novodurových dosiek h ru ­ bých 3 mm, ktoré zlepíme lepidlom L 20.

STN 2 je vhodné umiestniť do novodurovej trubky a stranu so zdierkam i zaliať dentakrylom . V prípade nutnosti prepra­ viť STN 2 pod vodu utesním e reproduktor silonovou zátkou s O-krúžkom.

KC 5 0 6 ''t O O n

H!—

zoon

100tt

10K/ t o o v

^ LINKA

O - - * ----------O

IA 7 0 1. #0.-5 CuL u a. d O O O z

K o z fiie sT w e w iE

AK Z081

s ú č ia s t o k


G u s t á v Stibrányi

SPRÁVA TECHNICKEJ KOMISIE SSS Skúšky polyam idových lán českosloven­ skej výroby. Minulého roku začala technická komi­ sia CSS realizovať experim ent pod náz­ vom „Štúdium mechanických vlastností vybraných typov lán “, ktorý je dlhodobé­ ho charakteru. Tento experim ent má za ciel vedeckými metódam i skúmať rôzne degradačné faktory a na základe získa­ ných teoretických a praktických poznat­ kov navrhnúť progresívne testovacie m e­ tódy, t. j. vytvorenie program u p re špe­ ciálne skúšobné stroje s program ovateľ­ ným priebehom zaťažovacej sily. Na jeseň m inulého roku začala technic­ ká komisia SSS tiež realizovať rozsiahlejší dlhodobý test polyamidových horolezec­ kých lán československej výroby. Tu ide hlavne o praktické skúšky rôznych tjjpov lán použitých v rôznych podmienkach. Cieľom je na základe získaných poznat­ kov doporučiť určité kritéria pre použitie jednotlivých typov lán v rôznych pod­ mienkach, tiež stanoviť životnosť s ohľa­ dom na podm ienky použitia. V rámci tes­ tu m ienime spolupracovať s výrobcom syn­ tetických kordov a výrobcom lán s cie­ ľom dosiahnuť výrobu lán s param etram i, ktoré sú žiadúce pre použitie v speleológiiK myšlienke rozsiahlych testov nás p ri­ viedla sm utná skutočnosť. Je to jednak pom erne nízka kvalita horolezeckých lán československej výroby, ktoré ako jediné máme hrom adne k dispozícii pre našu speleologickú činnosť. Hlavne je to však nevedomosť ich užívateľov a špatný prí­ stup k problem atike „lano“ . Len veľmi málo jaskyniarov z našich radov si uvedo­ muje, že pevnosť horolezeckých lán (1200 kp — 0 9 mm. 1500 kp — 0 11 mm) udá­ vaná výrobcom je len iluzórna. 2e uvia­ zaním vodcovského uzla toto číslo vlastne delia dvoma, že pevnosť ďalej klesá ve­ kom lana, pôsobením UV žiarenia, vlhkom pri použití, m echanickým opotrebením a ďalšími fyzikálnymi a chemickými vplyv­ mi. Nebezpečie roztrhnutia prudko stúpne pri dynam ickom režime jeho použitia, kto­ rý nám z času na čas predsa len hrozí.

Pri podrobnom rozobratí problem atiky zis­ tíme, že nám v niektorých prípadoch kle­ sá koeficient bezpečnosti až na 2. Pre po­ rovnanie je koeficient bezpečnosti oceľo­ vých lán na banských dielach 7. Poznámka: Koeficient bezpečnosti je číslo udávajú­ ce predpísaný násobok m inim álnej pev­ nosti lana od m axim álnej zaťažujúcej si­ ly. P ríklad: Ak na lano banského diela pôsobí zaťaženie m axim álne 2000 kp tak pri dodržaní koeficientu bezpečnosti 7 musí mať lano m inim álnu pevnosť 14.000 kp. V jaskyniarskej praxi sa ako m axim ál­ na zaťažujúca sila (v statickom režime) zpravidla používa 100 kp. T. j. hmotnosť jaskyniara (80 kp) a batoh (20 kp). Keď si tak pospomínam ako sme to ro­ bili vtedy pred rokmi, alebo ako som to videl m inule tam či inde, až mi mráz prebehne po chrbte, a vlastne považujem len za šťastnú náhodu, že ešte doposiaľ nemáme obeť roztrhnutého lana. V snahe bližšie spoznať vlastnosti lán československej výroby, no hlavne v sna­ he predísť tragickým udalostiam sa roz­ hodli obidve technické komisie k tým to testom. K problem atike pristupujem e na základe skúseností a metód prevzatých od jaskyniarov a horolezcov z celého sveta. Tieto prenášam e do našich podmienok a upravujem e podľa najnovších poznatkov vedy v tejto oblasti. Testy obidvoch tech­ nických komisií sú podobné no predsa sú v zásade odlišné. Pri ich uskutočňovaní budeme v stálom kontakte, konzultovať jednotlivé m etódy a porovnávať teóriu s praxou. Testy predpokladajú použitie niekoľko desiatok lán. Zlanenie a vylezenie niekoľko desiatok tisíc m etrov v rôz­ nych podmienkach a roztrhnutie veľa sto­ vák skúšobných vzoriek. Už aj dielčie skúšky nám dávajú veľmi zaujím avé výsledky. Pevnostné relácie roz­ trhaných vzoriek nebudem e uvádzať, lebo by mohli byť nesprávne chápané. K správnem u chápaniu je nutný kom plex­ ný pohľad, ktorý bude k dispozícii až po ukončení testov. S dôležitejšími postrehm i 35


však budem e členskú základňu oboznamo­ vať priebežne cestou Spravodaja SSS. My­ slíme si, že by bolo škoda strácať čas ich schovávaním „v šuflíku“ až do ukon­ čenia testov. KOTVIACE UZLY Rozumieme tým uzly na kotvenie lán vo vertikálnych častiach jaskýň, čiže v priepastiach. Nebudeme vymenovávať a kresliť všetky známe a používané uzly. Bo­ lo by to zdĺhavé a zbytočné. Cieľom je oboznámiť vás s najpevnejším i kotviaci­ mi uzlami a doporučiť vám ich na použí­ vanie. P ri sérii trhacích skúšok vzoriek s rôz­ nym i kotviacim i uzlami a ukázal deviatkový uzol ako najpevnejší a doporučujem e vám ho n a 1. mieste. P re m anipuláciu v ťažkých podm ienkach t. j. v tme, vo vodopáde a pre pohodlných jaskyniarov vyhovie aj pravý osmičkový uzol. Ak beriem e najpevnejší ľavý deviatkový uzol ako 100%-ný, tak pravý osmičkový je o U % slabší. P ravý vodcovský je až

ZÁKLADNÉ

KOTVIACE

VODCOVSKÝ-IAVY

36

o 31 % slabší. Tí nepozorní možno uviažu ľavý osmičkový, ktorý je o 19 % slabší. Tu trošku zastanem e a to z dôvodu, že doterajšia literatú ra o uzloch nerozlišuje pri uzloch vodcovských, osmičkových a deviatkových pravé a ľavé. N iektorí pedantnejší autori spom ínajú dve možnosti uviazania týchto základných uzlov no ne­ rozlišujú ich podľa pevnosti. Pri našich skúškach sme sa zam erali aj na to a uká­ zal sa výrazný rozdiel v pevnosti. Teda ešte raz! Základný uzol je vod­ covský. Pridaním jednej polslučky p ri via­ zaní dostaneme osmičkový. P ridaním ešte jednej polslučky dostanem e deviatkový uzol. Ak vezmeme lano do ľavej ruky s úmyslom uviazať vodcovský uzol, tak prehnem e cca. polm etrový úsek o 180°, čiže späť. Toto môžeme urobiť dvoma spôsombi a to tak, že buď bude voľný koniec lana n a pravej strane, alebo bude na ľa­ vej strane. Nuž a práve v tom je rozdiel medzi pravým a ľavým uzlom. Z pridáva­ nia polslučiek pri viazaní dokonalejších uzlov teda vyplýva, že ak pevnejší je vod­ covský ľavý, tak pevnejší je osmičkový

UZLY

O S M I Č K O V Ý - PRAVÝ

DE VI AT KOV Ý- LA VÝ


pravý a zase pevnejší je deviatkový ľavý •a tak to by to mohlo ísť ďalej. Pokračovať však ďalej od deviatkového už nem á veľ­ ký význam. N ajkrikľavejší je rozdiel pri ' tom najjednoduchšom vodcovskom uzle, ktorý je uviazaný na hrubom lane. Vy­ svetlením je, že v tom to prípade pôsobia veľké sily na vonkajšie vlákna ohybu la­ na v uzle, ktorého polomer jé veľmi m a­ lý. V malom uzle je nepriaznivý rozklad síl. So vzrastajúcim polomerom ohybu sa sily rozkladajú na väčší počet vlákien, priaznivejšie. Dôkazom je skutočnosť, že pri skúškach sa všetky vzorky 8 mm lana s ľavými deviatkovým i uzlami roztrhli mi­ mo uzla. P ri vodcovských uzloch sa to nestalo ani raz. Doporučujem e teda radšej nepoužívať vodcovský uzol. Používajte zásadne deviatkové, alebo aspoň osmičkové uzly a to nielen n a otvorených kotviacich m ies­ tach ako je karabína, stalagm it, balvan, ale aj na zatvorených kotviacich miestach ako je stalagnát, či hodiny. Ich uviazanie si veľmi ľahko nacvičíte. Ten čas a ná­ m aha stoja zato. Po väčšom zaťažení sa aj podstatne ľahšie rozvezujú ako vodcov­ ský. Stále však treba počítať so sťaženými podm ienkam i a myslieť na pohodlných a nedbanlivých jaskyniarov. Nuž aj tým najlenivejším doporučujem e nespustiť sa nižšie ako je dračí uzol. Jeho uviazanie aj rozviazanie je veľmi jednoduché. P ri opa­ kovanom uvoľnení sa však zvykne roz­ väzovať preto si vyžaduje poistný uzol. Jeho pevnosť je niečo medzi vodcovským a osmičkovým uzlom. Tu tiež dochádza k ohybu lana v uzle s m alým polomerom. P ri zaťažení uzla dochádza k trhaniu vlá­ kien na vonkajšej h ran e ohybu lana. To znamená, že po každom uviazanom a za­ ťaženom uzle bude vaše lano slabšie. Na záver vám ešte predkladám e p ra k ­ tické pokyny, ktoré zostavila technická ko­ m isia CSS na základe doterajších vedo­ mostí a skúseností s lanam i zo syntetic­ kých m ateriálov. Tieto pokyny sú akoby „desať p rik ázan í“ zaobchádzania s lanom. S m enším i obm enam i sú známe a platia na celom svete. Mal by sa nim i riadiť každý, kto i len raz vezme lano do ruky. 1. P ri kúpe lana dbajte n a to aby bolo čerstvo vyrobené. Pred použitím je treba lano dĺžkovo stabilizovať kúpeľou (má­ čanie vo vode po dobu m inim álne 24 hod.). Po vysušení a prem eraní označte lano na obidvoch koncoch identifikačným i značka­ mi s tým ito údajm i: názov skupiny (alebo číslo), dĺžka v metroch, rok výroby a evi­ denčné číslo. Okrem toho ku každému

lanu založte evidenčnú kartu, na ktorú sa zapisujú všetky údaje o lane a jeho použití. 2. Lano skladujte v chlade a tme. Po vy­ praní sušte v tm e alebo v noci, voľne roz­ vešané. P ri transporte ho nikdy nenechá­ vajte za oknom dopravného prostriedku. Je nutné sa m axim álne snažiť, aby bolo v čo možno najm enšom kontakte so slneč­ ným svetlom, a to pri akejkoľvek činnosti. 3. Lano nesmie prísť do styku s agresív­ nym i chemickými látkam i, hlavne kyseli­ nami. 4. Po každom použití, kedy bolo lano zne­ čistené, je potrebné ho vyprať. Buď v prí­ rode, alebo v domácich podmienkach, a to pomocou špeciálneho zariadenia, alebo v práčke. Ak použijete práčku, tak vo vode max. 40 °Č teplej, s malým prídav­ kom slabo alkalického pracieho prostried­ ku. Po- vysušení ho starostlivo zbalte jas­ kyniarskym spôsobom. 5. Pri použití yoľte najvhodnejšie kotviace a spojovacie uzly, t. j. deviatkový a dvo­ jitý rybársky. 6. V enujte m axim álnu pozornosť kotveniu lana a jeho vedeniu v priepasti, aby ste čo možno najefektívnejšie zabránili nežiadúcemu treniu. Tam kde sa treniu ne­ môžete vyhnúť, chráňte lano ochranným i pomôckami. Po lane nikdy nestúpajte a zachádzajte s ním čo naj opatrnejšie. 7. P ri speleologickej činnosti používajte len na to určené technické pomôcky. Pri svojpomocne vyrobených pomôckach dbaj­ te n a bezvadné technické prevedenie, hlav­ ne na dokonalú povrchovú úpravu. 8. Pred každým použitím vykonajte kon­ trolu lana, a to vizuálnu aj hmatom. Ak nájdete poškodenie závažného charakteru, nesm iete lano použiť. Nemali by ste po­ užiť ani lano zm rznuté, ani extrém ne zne­ čistené a podobne. 9. Pri lezení sa pohybujte po lane ply­ nulé, bez zbytočných prudkých trhaní a to hlavne v blízkosti kotviacich bodov. 10. V ykonajte pravidelné kontroly všet­ kých lán, ktoré sú v m ajetku skupiny, a to ako vizuálne, tak aj podľa evidenčných kariet. Laná staršie ako 3 roky (i keď sú na pohľad dobré, ba hoci aj nepoužité) odo dňa výroby vyraďte a používajte vý­ lučne len k vedľajším účelom. P o k y n y sp ra c o v a l Ing. F. Š m ik m á to r, ved ú ci T K -Č SS

37


Ing. Ján T u lis

ČIN N O SŤ OBLASTNÝCH SKUPÍN S tratenskú jaskyňu objavil RNDr. Vla­ dim ír Košel a Jarom ír Volek, členovia SSS OS Spišská Nová Ves, z 30. XI. na 1. XII. 1972. Prieskum , dokum entáciu a výskum jas­ kyne vykonávajú jaskyniari, členovia SSS OS Spišská Nová Ves. Jaskyňa sa nachádza v južnej časti Slo­ venského raja, pri obci Stratená. Vchod do jaskyne je na JV svahu krasovej pla­ niny Duča nad dolinou Tiesniny. Na dru­ hom, SZ svahu, je vchod do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Chodby a priestory Stratenskej jaskyne končia tesne pri Dobšin­ skej ľadovej jaskyni. Jaskynné chodby sú vyvinuté pod znač­ nou časťou Duče od JV k SZ, v pásme širokom 700 m. Dĺžka doteraz preskúm aných priestorov je 16 000 m a rozdiel medzi najnižším a najvyšším miestom je 189,7 m. Svojou dĺžkou je S tratenská jaskyňa najdlhšia na metre

Desaťročné jubileum Slovensku a druhá najväčšia v ČSSR. N aj­ väčší podzemný priestor v jaskyni je Roz­ právkový dóm, ktorý má plochu 9 146 m 2. Je to najväčší jaskynný priestor v ČSSR. V jaskyni sú hlavné chodby vertikálne usporiadané v šiestich úrovniach. Tieto viac-menej horizontálne chodby sú medzi sebou pospájané klesajúcim i chodbami, komínami a priepasťami. Chodby štvrtej, hlavnej, úrovne m ajú veľké rozm ery: šír­ ky 10—20 m a výšky 5—20 m. V tejto úrovni sú vyvinuté aj najväčšie podzemné priestory, ako Razprávkový dóm, Dóm SNP, Jazerná priepasť, Studňový dóm a pod. Doteraz je objavených 14 dómov. Dná veľkých priestorov, niekedy aj stro­ py, sú často prepadnuté a vyplnené bal­ vanm i íä blokmi horniny. Na stenách a stropoch sú bežne vyvinuté erozívne a ko­ rozívne! tvary, spôsobené podzemnými vod­ nými tokmi, často bizarných tvarov. Jaskynné priestory sú vyvinuté v bie-

dn!

4000-

300 i 3600

262 3250

246

2961

3000-

200

189

-

111

161

166 162

2000 •1644

1466

100 1000-

-

18

933

62

632

•146 224 1912 1914 1916 1918 1980 roky 1913 1915 1911 1919 1981

38

1912

1913

1914

1916 1918 1980 rokv 1915 1911 1919 1981


lych až tm avošedých teutloporelových vá­ pencoch stredného triasu, stratenskej sku­ piny, severogem eridnej jednotky. Vznik prvotných kanálikov a jaskynných ? priestorov malých rozmerov bol podmie­ nený prenikaním vodných zrážok a po­ vrchových vôd do tektonicky porušených vápencov. Ku koncu treťohôr do týchto priestorov prenikli povrchové vodné toky: od ju h u potok Tiesniny a od západu rie­ ka Hnilec. Tieto vody eróziou a koróziou zväčšovali podzemné priestory. Postupne vymodelovali chodby jednotlivých úrovní a ako sa vyzdvihovalo pohorie, zarezávali sa hlbšie do masívu. V súčasnej dobe v spodných úrovniach pretekajú len sla­ bé potôčiky, ktoré vyúsťujú na povrch v niekoľkých vyvieračkách na SZ úpätí Duče (pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou) a v rokline Tiesniny. Neskoršie došlo v jaskyni k odpadávaniu balvanov a blo­ kov vápencov zo stien a stropu. Na dne chodieb sa vytvorili prepadliská do spod­ nejších chodieb. V jaskyni sú dva hlavné druhy výplne.

Sintrové kaskády v chodbe Reprezentantov

Je to výplň vlastná — autochtónna a cu­ dzorodá — alochtónna. K autochtónnej výplni patria úlomky, balvany a bloky vápencov, ktoré sa zrú­ tili zo stien a stropov priestorov. Tu patria aj všetky druhy kvapľovej výzdoby. Jas­ kyňa vyniká hlavne kvapľami bielej ťarby a často veľkých rozmerov. Každá časť jaskyne má určitý charakteristický druh výzdoby. Sú tu brčká i väčšie stalaktity a záclony, ale hlavne stalagm ity — veľké kopy, kužele, pagody, palice, svietniky a iné tvary, ako čipkové jazierka, kaskády a veľké jazerá. Vzácnosťou sú jaskynné perly tvaru pologule, aragonitové kryšta­ lické výrastky, kvapľové excentrické a drúzy kryštálov sádrovca. Najbohatšia a najpestrejšia výzdoba je v Chodbe prekva­ pení. Dóm SNP drží prim át veľmi boha­ tou snehobielou výzdobou s množstvom sintrových jazierok. Segmentované stalag­ m ity sú charakteristické pre Rozprávkový dóm. Mohutnosťou výzdoby vynikajú J a ­ zerná priepasť, Rozprávkový dóm a Strechová chodba.

Foto- autor 39


9 CWE.MATIOKY P \-A U

9 T B a te w ô w :e :o VYSOK.Y DOM

-100

:s a s » » c y u e zoo

PIZOUITOVA i. CHODBA. CHO DBA .C E P C Z Z C H T A U T O V

DÓM S U P CO ZPPAVEO VY ■^DÓM MEAUDGOVÝ DÓM

CHODBA P Q E K V A PE U I

^

CHODBA BIEHYC.H KVAPíLOPADÓV

acagouitovx

\ . DÓM Y r \ M ÄTO VA ľ \V C H O D B A

COM AUBZA (CH O DBA

BTUDÚOVA C H O D BA

DOM OZVIE.U »

ZAMEÍ2A.LI OS 5 ^ 0 . 2

^L Z W O V IA

SP. K)O V A

E A B IS I U T Z A OAZECAM I

VES

BEU1CZÉHO DOM


Značná časť dna jaskyn­ ných priestorov je tvorená alochtónnou výplňou. P re­ vládajú fluviálne selim enty: hliny, piesčité hliny, zahlinené rôzne piesčité štrky, ktoré boli. do jaskyne p ri­ nesené riečnym i tokm i z po­ vrchu. Z podzemných jazier je najvýznam nejšie Zelené, Stalagmitové, Hlboké, Spišské plesá. Najväčšie — Stalagmitové jazero m á plochu 356 m 2. Okrem toho je zná­ mych niekoľko menších ja ­ zier. Mnohé z nich sú ob­ časné. O bjav Stratenskej jasky­ ne je jeden z najväčších ob­ javov v histórii slovenského jaskyniarstva. Objaviť, preskúm ať a za­ merať za 10 rokov skoro 16 km podzemných chodieb v jednej jaskyni, to je vý­ sledok veľkej aktivity, elá­ nu, pracovného nadšenia a obetavosti dobrovoľných jaskyniarov OS Spišská Nová Ves. Prieskum a výskum jas­ kyne intenzívne pokračuje. Výsledkom tejto činnosti budú ďalšie objavy podzem­ ných priestorov Stratenskej jaskyne.

Mohutná výzdoba v Strechovej chodbe.

M A Ké C-1 V fi£DVK£>£U -7A SK YN / -

TPRcHOM ' S9& 2.

Foto: autor


Š te fa n B eličk a

Činnosť oblastnej skupiny Harmanec — Banská Bystrica za roky 1970—1982 V posledných dvoch rokoch dosiahla skupina Banská Bystrica najväčšie úspe­ chy v doterajšej činnosti od jej založenia v m áji r. 1970. Prácu skupiny zhodnotilo aj P SSS a 5. valné zhromaždenie na Do­ novaloch roku 1982 skupine udelilo čest­ né uznanie za prieskum Ponického krasu. Medzi vyznamenanými jednotlivcam i boli aj dvaja jaskyniari z Banskej Bystrice. Úspechy nie sú náhodné, sú výsledkom cieľavedomej, systematickej činnosti, kto­ rá sa po rokoch odzrkadlila objavom Ponickej jaskyne a ďalšími objavmi v jas­ kyni M ŕtvych netopierov. Oblastná skupina Harm anec vznikla z iniciatívy Michala Bacúrika, objaviteľa Harm aneckej jaskyne. Prem enovanie na skupinu Banská Bystrica schválilo P SSS dňa 20. 2. 1981 na návrh výročnej schô­ dze skupiny. Za celé obdobie činnosti sku­ pina odpracovala pri prieskume, výskume, ochrane, dokumentácii krasu a propagácii jaskyniarstva 26 619 hodín. Uzatvorili sme 5 jaskýň, graficky zdokum entovali 12 jas­ kýň, uskutočnili dva úplne nové objavy (priepasť Vápenica, Ponická jaskyňa) a niekoľko menších objavov v už známych jaskyniach, člen skupiny sa podieľal na

objave veľkého systém u v jaskyni M ŕt­ vych netopierov. Zaevidovali sme 14 jas­ kýň, doteraz známych len okolitým oby­ vateľom, zhotovili farebnú a čiernobielu fotodokum entáciu krasových javov v n a­ šej oblasti i z exkurzií doma i za hrani­ cami. Zúčastnili sme sa troch zahranič­ ných študijných ciest, na propagáciu SSS sme uskutočnili 21 besied a prednášok spojených s prem ietaním diapozitívov v ZK ROH Harm anecké papierne sme in­ štalovali výstavu „Jaskyne v SNP a v sú­ časnosti“. V roku 1976 sme boli usporiada­ teľmi Jaskyniarskeho týždňa v Jergaloch (195 účastníkov). Do zbierok MSK sme dodali trojrozm erný, fotodokum entačný grafický a písomný m ateriál z našej ob­ lasti, £ exkurzií a študijných ciest. V Spravodafi' SSS sme v ôsmich príspevkoch pu­ blikovali činnosť skupiny, zprávy o čin­ n o s ti's a dostali do tlače, rozhlasu i tele­ vízie. Bohatá bola i exkurzná činnosť. Skupi­ na nadviazala družbu so speleologickým krúžkom I. BZKG v Moravskom krase, už tradičná je dobrá spolupráca s jaskyniarm i z Cachtíc. Od roku 1974 nechý­ bali naši jaskyniari na žiadnom jaskyniar-

30 11 10

41 « in

J

42


skom týždni, členovia skiipiny sa zúčastnili zahraničných študijných ciest do Rum un­ ska, Bulharska, Francúzska a Španielska. V roku 1982 sme uskutočnili prvé stretnu•tie jaskyniarov v Ponickom krase. Na tejto činnosti sa podieľalo 43 čle­ nov a niekoľkí čakatelia, z ktorých sa členovia nestali. Pre nezáujem a nečin­ nosť sme museli v priebehu rokov vylúčiť

P rá c e v M ôcovskej ja s k y n i

z radov SSS 16 členov, v jan u ári 1983 traja jaskyniari prešli do skupiny Brezno. Je potešiteľné, že- za celé obdobie čin­ nosti skupiny nenastal ani jeden pracovný úraz. Výchova mladých jaskyniarov, rast kvalitnej členskej základne, špecializácia a zvyšovanie odbornej úrovne členov dá­ va predpoklad úspešnej činnosti aj do bu­ dúcich rokov.

F oto: au to r

43


Ing. L. Rajman

ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

PhMr. Š. Roda R N D r . J. Ščuk a

K O N ŠTRU K C IA P R E N O S N É H O LABORATÓRIA

Výskum základných fyzikálnych fakto­ rov a chemických kom ponentov v terén­ nych podm ienkach vyvolal potrebu vy­ hotovenia vhodného prenosného laborató­ ria. Cieľom bolo vybaviť toto laborató­ rium s minimom pomôcok a chemikália­ mi, ktoré umožnia v teréne vykonať ana­ lýzu vôd a čiastočne aj hornín a m ine­ rálov. Vybavenie laboratória na sledova­ nie fyzikálnych faktorov sa určuje vždy vzhľadom n a skúm anú problem atiku. Mô­ žu to byť rôzne prístroje ako konduktometer, pH m eter, psychrometer, anaemom eter atď. Základ konštrukcie tvorí prispôsobený duralový turistický nosič, na ktorý bola skonštruovaná preglejková skriňa so sní­ m ateľnou prednou stenou, ktorá zároveň slúži ako pracovná plocha p ri práci v te­ réne. Jednotlivé časti stien sú na hranách pospájané pomocou hliníkových uholníkov a skrutiek (M-4). Sním ateľná čelná sotená je pri transporte upevnená n a bočnice krídlovým i skrutkam i, ktoré zároveň v p ra­ covnej polohe slúžia na upevnenie tejto pracovnej plochy na jednej strane k du­ ralovém u nosiču, na druhej zas ku stabi­ lizačnej podpere. T áto pracovná plocha je vybavená aj stabilizovaným hastaviteľným stojanom pre byretu, alebo iné chemické náradie. Vlastná pracovná plocha je z hli­ níkového plechu (0,5 mm) kvôli ochrane preglejkovej dosky. Na zadnej ploche, v priestore nosiča, je prilepená m olitano­ vá pena, ktorá chráni telo prenášajúceho. V hornej vnútornej časti laboratória sa

nachádza výsúvatelná preglejková polica, na oboch stranách ktorej je pripevnené vybavenie p re chemickú analýzu a odber vzoriek. Laboratórne sklo je pevne zasu­ nuté do polystyrénových dosák s presný­ mi výrezmi, ktoré sú k polici prilepené. Sam ozrejme obsah chemikálií a odm erných roztokov nie je štandardizovaný, ale sa vybavuje podľa potreby. Súčasťou vy­ bavenia analytickej časti sú aj laboratór­ ne technické pomôcky, ako varič n a pev­ ný lieh, odm erný valec, lapák a svorky ku stojanom , atď. Tieto pomôcky sú k spodnej strane police pripevnené gumo­ vým pásom. Na spodnú stranu vrchnej steny laboratória, nad policou sú prichy­ tené pipety a titračn á byreta s guličkovým ventilom. Ku pravém u boku vnútor­ nej časti je pripevnená vyklopiteľná novodunSvá rúra, k torá slúži k prevozu sta­ ničného, laboratórneho, plavákového a katateplom era. Tieto sú v rú re fixované pomoČou vsunutých, prevŕtaných korko­ vých zátok. Celá dolná časť prenosného laboratória slúži k prenášaniu potrebných prístrojov, stojanov a iného náradia. Na pripevnenie týchto sú ku stenám priskrutkované n a­ staviteľné popruhy. K ochrane prístrojov používame kusy m olitanovej peny rôznej veľkosti. v Na pripevnenie ďalšieho príslušenstva slúži vrchná doska prenosného laborató­ ria. Môže to byť skladacia turistická sto­ lička, povraz, statív atď.

V y sv e tliv k y k n á č rtk u p re n o sn é h o la b o ra tó ria : 1. D u ra lo v ý nosič 2. P o p ru h y nosiča 3. S k riň a la b o ra tó ria 4. S n ím a te ľn á p re d n á ste n a , z áro v eň p ra c o v n á p lo ch a 5. N a sta v ite ľn á p o d p e ra 6. K ríd lo v é m a tk y n a u p e v n e n ie p re d n e j ste n y 7. M o litan o v é obloženie 8. S to ja n p re b y re ty 9. V y sú v a te ľn á p o lic a 10. P o ly sty ré n o v é d o sk y s o tv o rm i p re n ád o b y n a re a g e n c ie a v zo rk y 11. P o ly e ty lén o v é n á d o b y s titra č n ý m i ro z to k m i a dest. v o d o u 12. G u m o v á p ríc h y tk a p re tu ris tic k ý v a rič a po m o cn é n á č in ie 13. P ip e ty a byreta, p rip e v n e n á g u m o v ý m i p ríc h y tk a m i 14_ V ý k lo p n é p ú z d ro p re te p lo m e ry 15. F y z ik áln e p rís tro je

44


-

-JSL

09S

CELI1Y

P O H llA D

MA OTVOREME PREHOSME

LABORATÓRIUM

BOCMÝ P O H tA D MA ROXLDXEME

PREHOSM E

L A B O R A T Ó R IU M


D o m i n i k

SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

D o m in ik a C u n d e rlík a pozná v a ri k a žd ý sp e leológ ako trp ez liv é h o , z a n ie ten é h o č lo v ek a p e v n e j vôle, zap álen éh o lá sk o u k p ríro d e a sv o jm u k ra ju . N aro d il sa 27. 2. 1908 v D o l­ n o m H a rm a n c i. IJ s ú k ro m n ík a v B rn e sa v y učil za o b u v n ík a , ale k srd c u m u toto re m eslo n e p rirá s tlo . N a m lad o sť a ro k y u c h o ­ v a n ia e šte te ra z sp o m ín a s trpkosťou. V ro k u 1926 sa z B rn a v rá til n a S ta ré H ory, k d e sa m ed zitý m p re sťa h o v a l. P ra c o v a l kde sa dalo, z h á ň a l ro b o tu , a le te j bolo čo ra z m e n e j a ta k z d lhého č a su a m ožno p re d v id in o u o b ja v u sa v ro k u 1932 p rv ý k rá t d o stá v a k ja s k y n i v M ôcovskej doline. P o čas sta v b y ž e le zn ič n ej tr a te z B a n sk e j B y strice do V rú ­ to k p ra c o v a l v tu n e lo c h , k d e v zlých p r a ­ covných p o d m ie n k a ch och o rel, d o stal re u m u a po ro k u p rá c e n e sc h o p n o sti m u sel odísť n a in v a lid n ý dôchodok. Po zlep še n í z d ra v o tn éh o s ta v u p ra c u je od ro k u 1939 ak o p o što v ý d o ­ ru č o v a te ľ v S ta ro h o rsk e j d o lin e. T áto p rá c a m u n a z d ra v í n e p rid a la , s k ô r n a o p a k . V r o ­ k u 1949 sk o ro n e v lá d n y o d ch á d z a n a ú p ln ý in v a lid n ý dôchodok. N a S tarý c h H o rách p re ­ žil a j Slovenské n á ro d n é p o v sta n ie a k o d o ru ­ čovateľ, m ohol sa slobodne p o h y b o v ať a p r e ­ niesť cenné in fo rm á c ie . N a p a m ä ť b o ja p ro ti fa šizm u p ri p ríle ž ito sti 20. v ý ro č ia SN P m u t o l a u d e le n á P a m ä tn á m e d a ila . Ja s k y n ia rč iť v p rav o m slo v a zm y sle začal a i v ro k u 1949. V ro k u 1951 sa s tá v a členom S lo v en sk ej sp e leo lo g ick ej sp o lo čn o sti. V ä čši­ n o u p ra c u je sa m o sta tn e , v ro k u 1974 sa s t á ­ va člen o m sk u p in y H a rm a n e c -B a n s k á B y s­ tric a . Jeh o m eno je n e ro z lu č n e s p ä té s p r a k ­ tic k ý m sp eleologickým p rie sk u m o m S ta ro h o r­ sk éh o k ra s u . N echýba n a ja s k y n ia rs k y c h tý ž ­ d ňoch, so zápalom d is k u tu je o ja s k y n ia rs k y c h p ro b lé m o c h a n ie le n d is k u tu je — e šte stá le a k tív n e v y k o n áv a p rie sk u m , v sú č a sn o sti v H orn o m Jelen ci. K ope a v y n á ša znovu, znovu a znovu. K to v id el je h o k ĺb y p o z n a ­ čené chorobou, nech ce to m u a n i veriť. S p o ­ m ín a si, je to m u p rá v e 10 ro k o v , čo bol s n a m i n a p rie sk u m e v n e sp rístu p n e n ý c h č a stia c h ja s k y n e Izbica. N ed al sa p reh o v o riť, m u sel vidieť k rá s n u b ielu v ý zd o b u „v p rie s ­ to ro c h sp rie v o d c o v “ a zostú p il ú zk o u m o k ro u p u k lin o u po la n o v o m re b r ík u a s i 9 m e tro v , v y n alo žil veľa ú silia a vôle, a b y to dok ázal. M ôžem e si b rať od n e h o p rík la d trp e z liv o sti a p e v n e j vôle. Č a sto k rá t m u ch o ro b a n e d o ­ v o lila ísť za ja s k y ň a m i, a le začal znovu

46

ČUNDERLÍK 75-ročný

s ešte v ä č ším záp alo m . Je h o o b jav ite ľsk é ú sp ech y n ie sú veľké, M ôcovská ja s k y ň a , k to ­ r ú o b ja v il r. 1955 je d lh á 150 m e tro v , a le je to n á d e jn á lo k a lita , sk u p in a B a n sk á B y stric a p ra c u je n a ď alšom p rie sk u m e . D o m in ik Č u n d e rlík r á d o d o v zd áv a sv o je s k ú s e n o sti v š e t­ k ý m , čo m a jú z á u je m o ja s k y n ia rs tv o a p r í­ rodu. Z a d lh o ro č n ú o b e ta v ú sp eleo lo g ick ú činnosť o b d rž a l 2. a k tó b r a 1976 n a v a ln o m z h ro m a ž d e n í S lo v en sk ej sp e leo lo g ick ej s p o ­ lo čn o sti p a m ä tn ú p la k e tu S p rá v y slo v en sk ý ch ja sk ý ň . M ilu je a o b d iv u je p ríro d u , od ro k u 1953 je a k tív n y m č len o m š tá tn e j o c h ra n y p ríro d y . V eľm i z á slu ž n á je i je h o sp o lu p rá c a so S tr e ­ d o slo v en sk ý m m ú zeo m v B a n sk e j B y strici p ri z b ie rk e e tn o g ra fic k ý c h i in ý ch ex p o n áto v . P ri p ríle ž ito sti D ň a p ra c o v n ík o v k u ltú ry , za d lh o ro č n ú a k tív n u p rá c u , p ri živ o tn o m j u ­ bileu 70 ro k o v ž iv o ta m u bolo u d e le n é U z n a ­ n ie R ad y ONV v B a n sk e j B ystrici. J u b ila n to v i p ri je h o ž iv o tn o m v ý ro čí ú p rim ­ n e želá m e veľa z ra v ia a ď alších síl v jeh o ja s k y n ia rs k e j p rá c i. Š te fan B eličk a


• Na sklonku roka 1982 zmenil P eter H i p m a n, dlhoročný úspešný jaskyniar a vedúci oblastnej skupiny Zvolen svoj stav. Nie však jaskyniarsky. Pani Hipmanovou sa stala Ele­ na V í t k o v á , vášnivá objavitelka zvolenskej skupiny. Gratulujeme. Ing. Ján Slančík

ZAUJÍMAVOSTI ZO SPELEOLÓGIE

• Podľa záverov 8. m edzinárodného spe­ leologického kongresu 1981 v Bowling Green a z iniciatívy K ubánskej speleolo­ gickej spoločnosti v dňach 11.—15. januá­ ra 1983 uskutočnilo sa vo Viňales na Kube I. valné zhromaždenie Speleologickej fe­ derácie Latinskej A m eriky a Karibskej oblasti. Zakladajúceho valného zhromažde­ nia sa zúčastnili delegáti Kuby, Nikaraguy, Portorika, Jam aiky, Venezuely, Bahám, Santo Dominga, Haity, Trinidadu-Tobaga, Ekvádoru, Peru, Brazílie, Bolívie a neofi­ ciálny delegát Chile. Rokovania boli prí­ tom ní aj členovia predsedníctva MSÚ na čele s prezidentom prof. dr. Eraso Romerom a viceprezidentom doc. dr. Vladimí­ rom Panošom, CSc., ktorý súčasne zastu­ poval čs. speleológiu. ČSSR bola prehláse­ ná za m orálneho zakladajúceho člena fe­ derácie. V rámci tohoto podujatia uskutočnilo sa m im oriadne zasadanie predsedníctva MSÚ, ktoré riešilo rôzne aktuálne problé­ my únie. Súčasne prijalo predbežne všetky prihlášky členských krajín Speleologickej federácie federácie Latinskej A m eriky a K aribskej oblasti, ktoré nie sú doposiaľ v únii. I. valné zhromaždenie federácie zvolilo predsedu dr. A. Nuňesa Jim énesa, DrSc. (Kuba), funkciu generálneho sekretára bu­ de vykonávať dr. Franco U rbani z Vene­ zuely. V program e valného zhromaždenia bolo niekoľko vedeckých konferencií a exkurzií do významných krasových oblastí Kuby. Členské k rajin y sa dohodli, že pracovné rokovanie predsedníctva federácie spolu s konferenciam i sa uskutočnia vždy na Kube pod záštitou vlády, kým exkurzná časť valných zhromaždení bude vždy v inej krajine členského štátu federácie.

• Na už tradičnej svetovej prehliadke fil­ mov so speleologickou tem atikou sme m a­ li svojho zástupcu. 5. medzinárodného fil­ mového festivalu speleologických filmov vo francúzskom La Chapelle en Vercors v septem bri t. r. sa opäť zúčastnil vedúci oblastnej skupiny Žilina Slavomír Chmela. So svojim snímkom S kam erou a ha­ logénom získal v kategórii humoristických filmov čestné uznanie. Organizátori festi­ valu odkúpili snímok do filmotéky, ktorú sa rozhodli založiť. • V priebehu celého roka intenzívne po­ kračoval prieskum a najm ä zameriavanie priestorov jaskyne M ŕtvych netopierov na J strane Nízkych Tatier. Nadväzujem e tak na inform ácie o objave jaskyne publiko­ vané v Spravodaji č. 4/81. Dobrá spolu­ práca breznianskych a banskobystrických jaskyniarov priniesla ďalšie výsledky. Ku koncu roka dosiahla dĺžka zameraných jaskynných priestorov 1618 m s relatívnym prevýšením 220 m. Jaskyňa M ŕtvych ne­ topierov sa zaradila na tretiu priečku naj hlbších československých jaskýň. • A ktivita blatnických jaskyniarov vrcho­ lila v závere roka. Začiatkom decembra objavili v závere Belianskej doliny prekopaním nánosov v niekoľko metrovej bez­ mennej jaskyni pokračovanie korozívnopuklinovej jaskyne. Následný prieskum ukázal, že ide o jednu z najvýznam nejších jaskýň pohoria Veľká Fatra. Dlžku pries­ torov odhadujú jaskyniari na 250 m, je bohatá na rôzne sintrové formy. Jaskyňa dostala pracovný názov Javorina. Po vy­ hotovení plánu jaskyne bude objav publi­ kovaný na stránkach nášho periodika v niektorom z nasledujúcich čísel. Ing. Jozef Hlaváč 47


• V Spravodaji č. 1/1982 podáva Gustáv Stibrányi podrobný rozbor problem atiky vhodného oblečenia do jaskyne. Okrem iného v ňom spomína i oblek kanalizátor, ktorý členovia SSS dostávajú z MSK na 30 pracovných dní. Jaskyniari si tento p ra­ covný oblek spravidla sami upravujú zo­ šitím horného a spodného dielu. Zošitie však prináša so sebou určité ne­ dostatky. Oblek je horšie balitelný a v p rí­ pade potreby už nie je možné použiť jed­ notlivé diely samostatne. V našej oblastnej skupine sme preto nam iesto zošitia použili jednoduché rieše­ nie, ktoré tieto nedostatky odstraňuje. Spo­ jenie horného a dolného dielu zabezpeču­ jú 4 pútka z pevnej tkaniny našité na hor­ nom diele, cez ktoré je prevlečený opa­ sok nohavíc. P útka je potrebné umiestniť a našiť na horný diel tak, aby pri oblečení vhodne zapadli medzi pútka na nohavi­ ciach Opasok je teda prevlečený cez pútka nohavíc a zároveň aj cez našité pútka vrchného dielu a dostatočne zabezpečuje vrchný diel p roti vytiahnutiu z nohavíc. Spojený oblek sa dá obliekať a vyzliekať i ako kombinéza. Ak chceme oblek roz­ pojiť, stačí vytiahnuť opasok. Výhodou tohto riešenia je i to, že opa­ sok nem usí byť príliš dotiahnutý, ale naj­ mä, že s vrchným dielom, na ktorom sú našité p ú tka môžeme skombinovať prak­ ticky akékoľvek vhodné nohavice. Na­ miesto opasku možno použiť lanovú sluč­ ku a ako m ateriál na pútka je vhodný i tenký polyamidový popruh. P eter Mrázik

HORNÝ DIEL

,NASITÉ PÚTKA HORNÉHO DIELU OPASOK

PÚTKA NOHAVÍC

SPODNÝ DIEL

48

%

N ové objavy v K rásnohorskej jask y­ ni.

Roku 1982 zaznam enali rožňavskí jasky­ niari v Krásnohorskej jaskyni objavy v celkovej dĺžke 267 m chodieb. V m áji trenčiansky potápač Jozef Kucharovič pod­ plával dlho neprekonaný 30,5 m hlboký sifón v jazere M arika a objavil 150 m chodieb s dvoma väčšími priestorm i a dvo­ ma sifónmi. Koncom roka k dĺžke jaskyne pribudlo 117 m nových chodieb. V novem bri Ró­ bert Boroš prekonal v južnej bočnej vetve 30 m dlhú úzku puklinovitú plazivku a ob­ javil nové priestory s dómom 14 m X 24 m, s výškou stropu 15 m. dr. Ľudovít Gaál £

Speleologické m apovanie na S loven ­ sku História m apovania jaskýň, m eračské p rí­ stroje, m apy jaskynných priestorov to je v kocke všetko s čím sa môže návštevník stretnúť na výstave, ktorú inštalovalo M ú­ zeum slovenského krasu a ochrany p rí­ rody v. Liptovskom M ikuláši v mesiaci apríli 1983. Počiatky speleologického m a­ povania viažu sa n a osobu J. Buchholtza, ktorý okrem Demänovskej ľadovej jasky­ ne v rokoch 1714 — 1723 preskúm al a za­ m eral J- niekoľko ďalších (Beníková, Okno, Dvere a pod.). Predm etom vedeckého vý­ skum u a sprístupňovania začínajú byť jas­ kyne v druhej polovici 19. storočia. V zá­ vislosti na tom sa rozvíja úsilie o poznanie a zachytenie ich zložitej topografie. Okrem plánu prvých sprístupnených jaskýň (Ja­ sovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jasky­ ňa, Belianska jaskyňa) jeho výsledkom sú i plány jaskýň n a ktoré sa sústreďovala pozornosť vtedajších odborných kruhov Uhorska ako napr. Pružínská jaskyňa, Liskovská jaskyňa, Antolová jaskyňa, Poráčska jaskyňa a ďalšie. Objavom Demänovskej jaskyne Slobody v roku 1921 začína nová éra záujm u o jas­ kyne. Jednou z prvých prác Komisie pre zverejnenie Damänovských jaskýň bolo zam eranie jaskyne. V rokoch 1923 — 1928 na východnom Slovensku pôsobila Sekcia pre výskum jaskýň východného Slovenska. Okrem Jasovskej jaskyne zam erala i nie­ ktoré ďalšie a to v okolí Ružína, Kišických H ám rov a Hája-Hačavy. Problém y prevádzky Demänovskej jaskyne Slobody viedli k opätovném u zameraniu. Merač­ ské práce realizoval banský m erač Vítkovickýoh kam eňouhoľných baní E. Paloncy. Jeho pričinením bola neskôr zam eraná i


Domica a B elianska jaskyňa. Požiadavka poznania topografie jaskynných priestorov tvorí prvok od ktorého sa odvíjala i ďalf šia činnosť v jaskynnom prostredí. Postup­ ne sa rozvíjajúci výskum jaskýň nachádza svoj odraz i v speleologickom mapovaní. S jého kvalitatívne vyššou úrovňou sa stretávam e v prácach R. K ettnera, Z. Rotha, J. K unského a pod. R egistrácia jaskýň a priepastí nastolená Jaskyniarským zborom KSTL presadzuje v speleologickom mapovaní dokum entačné hľadisko. Na báze dobrovoľných jaskynia­ rov sa postupne dotvára speleokartografia — disciplína zaoberajúca sa m eraním a znázorňovaním jaskynných priestorov. V radoch dobrovoľných jaskyniarov sa neskôr m eračský presadila široká škála autorov (A. Droppa, S. Kámen, J. Brodňanský a pod.). Okrem, prvkov určitej profesionalizácie speleologické m apovanie charakterizuje rôzne form y prístupu. Ich spoločným m enovateľom je jaskynný plán, zachytávajúci všetky dôležité p rvky jas­ kynného prostredia. Obdobie centralizácie jaskyniarstva cha­ rakterizuje zase rozšírenie pôsobnosti štát­ nej banskej správy n a jaskyne. Bezpeč­ nostný predpis SBÚ právne zakotvil, zá­ sady meračskej činnosti v jaskyniach a konkretizoval jej rozsah a charakter. V tom to období sa s vyššou úrovňou i me­ račskej dokum entácie stretávam e aj u do­ brovoľných jaskyniarov organizovaných v SSS. Výstava po p rv ý k rát prezentuje ori­ ginály jaskynných plánov a iné špecifiká

ADRESÁR

charakterizujúce m eračské pôsobenie v jas­ kynnom prostredí. Verejnosti je prístupná v období apríl — december 1983. Ing. Marcel Lalkovič 0

24. jaskyniarsky týždeň

Podľa plánu komisie p re výchovu schváli­ lo predsedníctvo SSS realizáciu jaskyniar­ skeho týždňa roku 1983. V poradí 24. jas­ kyniarsky týždeň členov Slovenskej spe­ leologickej spoločnosti sa uskutoční 3.—7. augusta 1983 n a Trnoveckých lúkach v Zá­ padných Tatrách. Každoročné významné stretnutie jaskyniarov sa uskutoční v k ra­ sovom území Západných Tatier a Chočských vrchov s cieľom oboznámiť účastní­ kov so súčasným stavom ich výskum u a prieskum u. Vypočujú si štyri prednášky, v exkurznej časti program u navštívia v 5 povrchových a 6 podzemných exkurziách najvýznam nejšie krasové javy Červených vrchov, kras Sivého vrchu, Babiek a Mní­ cha, Kvačianskej a Prosieckej doliny a Liskovskú jaskyňu v Chočských vrchoch. Po­ dujatie organizuje speleologické oddelenie Múzea slovenského krasu a OP, oblastné skupiny Liptovský Trnovec a Ružomberok. Účasť je lim itovaná počtom 110 osôb s ohľadom na štátne prírodné rezervácie TANAP-u, kde sa časť program u bude rea­ lizovať. Členovia oblastných skupín budú o podujatí včas inform ovaní osobitnou po­ zvánkou.

složek České speleologické společnosti

Ing. Jozef Hlaváč

Slovenské múzeum ochrany p'frody a Jaskyniarstva 031 01 Liptovský M lkuíaš

Ú strední výbor ČSS: Valdštejnské nám . 1, 118 01 P raha 1 Ústrední odborné k om ise: pro dokum entaci: RNDr. Bohumil Kučera, SÚP POP, Valdštejnské nám. 1, P raha 1, 118 01 vedecká: RNDr. Ivan Horáček, Ústav geologie a geotechniky, ČSAV, N avrátilová 12, 110 00 P rah a 1 pro bezpečnost, ochranu zdraví a speleosluž b u : Svätopluk Cigánek, Hostinského 4, 612 00 Brno speleopotápéčská: Ing. Jiŕí Štetina, Ovocná 10, 621 00 Brno technická: Ing. Ferdinand Šm ikm átor, Jugoslávská 34, 613 00 Brno pro speleoterapii: MUDr. A ntonín Koukal, D voíákova 27, 750 00 Pŕerov pro výchovu: doc. dr. Jarom ír Demek, DrSe., katedra geografie PF UJEP, K otláŕská 2, 611 00 Brno 49


Krajské výbory: pro P rahu a Stŕedočeský k raj: p. g. Vladim ír Lysenko, Gottwaldovo nábŕ. 14, 110 00 P ra­ ha 1 pro Západočeský k raj: Václav K uttan, Suvorovova 22, 301 56 Plzeň pro Severočeský k raj: Reiner Horušický, K ateŕinsk á 55, 460 14 Liberec 14 pro Východočeský k raj: Josef Rehák, Horská Kamenice 74, 468 22 Železný Brod pro Jihom oravský k raj: Miroslav Kubeš, H aškova 15, 600 00 Brno pro Severomoravský k r a j: Ztracená 36, 772 00 Olomouc Základní organizace: 1—01 Český kras: poštovní schránka č. 8, 145 00 P raha 4 1—02 Tetín: Vladislav Pecka, Na Knížecí 114, 266 01 Beroun-Tetín 1—03 Týnčany: Miroslav Bouška, Landové Styehové 1611, 149 00 P raha 4 — Jižní Mesto 1—04 Zlatý kuň: poštovní schránka č. 18, 110 01 P raha 1 — Staré Mésto 1—05 Geospeleos: Vladim ír Lysenko p. g., Gottwaldovo nábŕ. 14, 110 00 P rah a l 1—06 Speleologický klub P raha: Vladim ír Vojíŕ, Slezká 48, 120 00 P raha 2 1—07 Krasová sekce: RNDr. František S kŕivánek, SÚP POP, Valdštejnské nám. 1. 118 01 P raha 1 1—08 Speleotechnika, Vladim ír Princ, Z ahradní Mesto 2886, 100 00 P raha 10 1—09 Aven: U zákrutu 5, 100 00 P raha 10-Zábéhlice 1—10 S peleoaqanaut: Jiŕí Hovorka, Svatoslavova 9, 140 00 P raha 4 2—01 p ri Chýnovské jeskyni: Miloš Picek, 384 93 Kvilda 3 3—01 M acarát: Vladim ír Ríha, VS kolej, Bolevecká 20, 301 66 Plzeň 3—02 Jeskyňári: Milan Strnad, Z. W intra 11, 320 29 Plzeň 3—03 Tlučná: Václav Šourek, Gottwaldova 873, Nýŕany 3—04 Západ: Iva Jandlová, tŕ. 1. m áje 31/12, 357 09 H abartov 4—01 Liberec: Jiŕí Malík, ul. 5 kvetná 37/26, 460 01 Éiberec 1 5—-01 Bozkov: Vladim ír Balatka, 512 13 Bozkov 39 5—02 Albeŕice: Radko Tásler, Slikova 14, 16 9 00 P raha 6 5—03 Broumov: Jiŕí Kopecký, Husova 154, 550 01 Broumov VI. 6—01 pri ZK ROH Adast Adamov: Josef H rušák, Fugnerovo nábŕ. 236, 664 01 Bílovice n. Svitavou * 6—02 pri SKP Boskovice: SKP Boskovice 680 01 6—03 C erberus: Karel Kačmaŕík, Vlhká 23, 602 00 Brno 6—04 pri ZK ROH CKD Blansko, Délnický dúm, 678 01 Blansko 6—05 pri ZK ROH 1. BZKG a ZV ROH T eplárna Brno: Svatava Kubešová, Haškova 15, 638 00 Brno 6—06 Vilémovická: Dr. Mojmír Kirschner, Rudé arm ády 23, 678 01 Blansko G—07 pri Podhoráckém muzeu Tišnov, Pavel Vašík, Hornická 952, 666 03 Tišnov 6—08 Dagmar: Hugo Havel, Černého 5, 600 00 Brno 6—09 Labirint: Leninova 78, 600 00 Brno 6—10 pri ZK ROH M etra Blansko: Ing. Jan Flek, 9. kvétna 35, 678 01 Blansko 6—11 K rálovopolská: RNDr. Jan Himmel, Ú prkova 15, 621 00 Brno 6—12 Speleologický klub Brno: Cihláŕská 18, 602 00 Brno 6—13 Jihom oravský kras: Pavel Samuel, poštovní schránka 7, 692 01 Mikulov 6—14 Suchý žleb: Ota Brouk, Leninova 85, 611 00 Brno 6—15 H olštejnská: Vojtéch Bernát, MerhauLova 194, 614 00 Brno 6—16 Tartaros: Pavel Záhradník, Nováčkova 58, 60000Brno 6—17 Topás: Ing. Igor Audy, Slezká 5, 616 00 Brno 6—18 C unicunulus: Jiŕí Prokop, Kollárova 1, 586 00 Jihlava 6—19 P lánivska: MUDr. Pavel Roth, Čapkova 12 a 678 01 Brno 7 —01 Orcus: Gottwaldova 766, 735 81 Bohu mín 7—02 H ranický kras: poštovní schránka 142, 771 11 Olomouc 1 7—03 Javoŕíčko: Miroslav Vanék, Domamyslice 220, 798 01 Prostéjov 7 —04 Sever: Julek Horák, Brezinová 1083, 790 00 Jeseník 7—05 S pranécká: Milan Moravec, Panská 4, 772 00 Olomouc 7—06 Králický Snéžník: Jiŕí Pavlu, 789 62 Olšany 142 7 —07 O strava: Stodolní 31, 701 00 Ostrava 1 7 —08 Sovinec: Vladim ír Král, gen. Svobody 1212,783 91 Uničov 50


Stalagm it:

t

Vladim ír Vojíŕ, Slezská 48, 120 00 P raha 2 Speleologická záchranná služba: Svätopluk Cigánek, Hostinského 4, 612 00 B rno Adresár vedoucích stanic Speleologické záchranní služby: stanice SZS č. 1. Český kras: Vladim ír Vojíŕ, Slezská 48, 120 00 Praha 2, lei. domú 255 296 zam. 203 841 kl. 36 48 stanice SZS č. 3. Plzeň: Stanislav Gôrges, Plzenecká 19, 30151 Plzeň Slovany tel. domú 48331, zam. 86200 stanice SZS č. 4. M oravský kras: Svätopluk Cigánek, Hostinského 4, 612 00 Brno, tel. do­ m ú: 51839, zam.: 23011-19 stanice SZS č. 5. Olomouc: Milan Moravec, Panská 7, 772 00 Olomouc, tel. dom ú: 27180, zam.: 22531/33 stanice SZS č. 2. Bozkov: za činnost v současné dobé zodpovídá Jarom ír B raun 512 42 Poniklá 62

• • •


- u hú». 1983 'i.

jnla 1995

2 4 . sepi 200 3


S 1m *

iT

5 aprjla

Spravodaj sss 1982 4  
Spravodaj sss 1982 4  
Advertisement