známe, do akej miery možno túto lokalitu stotožniť s Jazvečou jaskyňou (pozri tam). Sva hy Krivoštianky všeobecne nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané. zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZ Literatúra: J. Bárta, 1973; M. Erdós, 1975; G. Lešinský, 2002. 1.2 Antropogénne objekty JASENOVSKÁ HRADNÁ ŠTÔLŇA synonymá:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZXWVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA Hradná jaskyňa, Jasenovská hradná jaskyňa/chodba, jaskynka pod Jasenovským hradom; kataster: Jasenov, ZM 10: 381219; nadmorská výška: A/400 m Morfológia: ide o historickú antropogénnu dutinu, ktorá bola vysekaná do tmavých vápen cov hradného vrchu a je súčasťou hradného komplexu. Morfologicky ide o nečlenenú subho rizontálnu, na SV mierne sa ohýbajúcu chodbu, s výškovo diferencovaným stropom a mierne stúpajúcim dnom. Vo vzdialenosti 16,5 m od vchodu sa vo V stene chodby nachádza cca 3 m vysoká prírodná komínovitá kaverna vytvorená pozdĺž zvrstvenia, proti ktorému je chodba vysekaná. Vchod do štôlne má tvar polelipsy so základňou v strope a parametre 3 x 0,8 m (š x v). Expozícia: 192°. Geológia: chodbu je vysekaná vo vrchnokriedových slienitých hľuzna tých vápencoch s rohovcami so smerom vrstiev Z V a úklonom 45° na J. Vápence sú tmavo sivé s bielym žilkovaním. Náčrt genézy: chodbu vysekali ľud'ia v neznámom období, prav depodobne v stredoveku. Prírodná kaverna v štôlni vznikla korózne pozdĺž medzivrstevnej plochy. Iné: archeologicky nádejná lokalita. Dno je pokryté balvanmi a hlinou; chodba sa končí slepo. Dĺžka chodby: B / 2 5 m (Lešinský, 2000). Literatúra: J. Bárta, 1973; 1984; M. Erdôs, 1975; G. Lešinský, 2002.
(orientačne) zameral, vyhotovil a kreslil: G. Lešinský, 14.9.2000 a 3.12.2003
Ja s e n o v s k á h r a d n á št ô l ň a Hum ensk é
vrchy
Krivošt iank a
Hornina: vrchnokriedové sllenité hfuznaté^ vápence s rohovcami (zdroj: B. Žec, 1997) Dĺžka štôlne: 25 m
halda
obvodový múr hradu
ŠTÔLŇA NAD LABORCOM (dočasné pomenovanie) kataster: Krivošťany; ZM 10: 381218; nadmorská výška: A/205 m Dostupné údaje: ide o antropogénny objekt, pravdepodobne staršiu prieskumnú či ove rovaciu štôlňu z 50. či 60. rokov, ktorá je vystrieľaná na rozhraní ramsauských dolomitov 185