Charakteristika jaskyne:
Ide o jaskyňu vysokohorského typu, aktívne pretekanú vodným tokom, ktorý v smere proti toku vytvára vodopády a tým dosahuje jaskyňa aj značný vertikálny rozmer. Jaskyňa bola objavená v roku 1973 vstupnou priepasťou v jej dolnej časti. Od tých čias prebieha výskum jaskyne proti vodnému toku, pretejúceho jaskyňou. Prietok vodného toku v jaskyni kolíše od cca 10 l.s-1 až po cca 250-300 l.s-1. Vodný tok vytvára viacero vodopádov a v dolnej časti niekoľko sifónov. Podrobnejší opis jaskyne s mapkou je v príspevku Fudalyho, Pavlarčíka a Vadovského (1983), novšie objavy sú opísané v príspevku Plučinského (1996). Aktuálna dĺžka (febr.2000) zameraných častí jaskyne je 6 967m pri výškovom rozdiele 360 m.
Opisy sifónov
Odtokový sifón Hrdlo Sifón sa nachádza neďaleko vstupnej priepasti v smere proti toku za sifónom Cerberus, v rozšírenej časti hlavnej chodby. V ňom sa stráca hlavný tok pretekajúci jaskyňou za nízkeho vodného stavu. Svedčí to o tom, že jeho kapacita je obmedzená a nie je schopný prijímať väčšie množstvo vody ako je cca 25-30 l.s-1. (Fudaly, V., Pavlarčík, S., Vadovský V.1983). V sifóne pravdepodobne pre jeho tesnosť neboli robené žiadne pokusy o prienik. Občasný sifón Cerberus Sifón sa nachádza v zníženine chodby na hlavnom ťahu za odtokovým sifónom Hrdlo. Vytvára sa za okolností, kedy už Odtokový sifón nie je schopný pojať zvyšujúci sa prietok a prebytočná voda napĺňa sifón Cerberus. K tomu dochádza na jar, za topenia snehu. Vtedy je sifón prietočný a zvyšná voda prepadáva do odtoku Hrdlo. Zaplavenie Cerberusu býva náhle a takáto príhoda postihla 9.8.1991 skupinu 11 jaskyniarov, ktorí boli za sifónom uväznení až do záchrany potápačmi, kedy všetci účastníci sifón podplávali a dostali sa tak von z jaskyne (Pavlarčík S.1996) Keď prietok vody v hlavnom ťahu poklesne, stáva sa Cerberus jazerným a postupne vysychá. K tomuto Obr. 23. Mapa jaskyne Javorinka prevzatá z príspevku Plučinského Ľ v Spravodaji SSS č.2. z r. 1996 38