63
V OBLAKOCH 19 Takto vyzerá jeden z postrachov lietania – okraj rozľahlej búrky. Zhora je to nádherná idylka, pokiaľ sa lietadlo dokáže vyhnúť turbulenciám.
Zbohom, motory! Čo tam po turbulenciách! Sú aj horšie veci, ktoré môžu cestujúceho vyplašiť. Lietadlo je však naozaj jeden z najdokonalejších dopravných prostriedkov na tejto planéte. Väčšina zlyhaní je len osudovou chybou človeka. Keď dvojmotorové dopravné lietadlo príde o jeden motor, posádka je schopná pristáť aj s jedným. Pravdepodobnosť, že dokonca priletí do plánovanej destinácie, je vysoká. Záleží na problémoch, ktoré sa môžu následne vyskytnúť. Aj veľké lietadlá dokážu plachtiť. Ak zostane lietajúci stroj vo vzduchu bez motorov, ešte to nemusí byť pre ľudí na jeho palube nevyhnutný koniec. Posádka môže najmä náklonom regulovať rýchlosť a pri tom hľadať vhodné miesto na núdzové pristátie. Musia rátať s tým, že zhruba na kilometer klesania majú desať kilometrov doletu. Takže, ak sú vo výške desať kilometrov, majú najmenej
sto kilometrov na rozhodnutie. Lietadlo pri tom letí, ako jeho malý kamarát z papiera. Najprv prudšie nadol, potom chvíľu rovno, zasa nadol nabrať rýchlosť, opäť rovno... Jednoduché. Len to miesto... Pristáť v takmer tristokilometrovej rýchlosti na poli nie je ktoviečo. Podvozok to nevydrží.
Keď sa bojí posádka Napriek vedomostiam a skúsenostiam zavše aj ostrieľaným pilotom tečie po čele studený pot: „Raz v zime nám v Berne povedali, že pristávaciu dráhu máme čistú. My sme sa však šmýkali po snehu a ľade... Vtedy som naozaj brzdil všetkým, aj nohami, rukami a ušami. Obaja v kokpite sme stratili reč, namiesto toho, aby sme začali pripravovať evakuáciu. Našťastie lietadlo zastalo päť metrov od betónových zátarasov. Dráhu zavreli okamžite. Pilot, ktorý sadal po nás si pristátie vynútil a skončil mimo nej,“ spomínal mi raz skúsený kapitán. Kamarátka letuška, ktorá lieta už desať rokov, mi raz rozprávala, kedy sa naozaj bála. „Pri návrate do Bratislavy sme sa dostali do silnej búrky a krupobitia. Myslím, že vtedy mala strach aj posádka v kokpite.
To bolo jediný raz za celú moju kariéru, čo ma potrápilo počasie, v ktorom sme leteli.“
Anjeli v oblakoch Opäť kamarátka letuška: „Pri pristávaní v Bratislave nás upozornili, že jednému cestujúcemu je nevoľno. Cítil bolesť v hrudi. Sanitka prišla priamo na plochu. Mimochodom: Čakali sme na ňu dobrých dvadsať minút. To som si nemyslela, že je na letisku možné...“ Mladý muž psychicky nezvládol lietanie a prišla na neho srdcová slabosť. Iná slovenská letecká spoločnosť a exotický let do Indie. Nad iránskou púšťou prišlo jednému z cestujúcich zle. Kapitán nemal veľa možností. Bol kdesi uprostred pustatiny, ktorú prelietava dlhý čas. Našťastie stevard a letušky nestratili hlavu. Najprv sa pokúsili nájsť na palube lekára. Neúspešne. Potom začali dedukovať a kombinovať vlastné skúsenosti. Ich diagnóza bola: Cukrovka. Na palube našli cestujúceho, ktorý mal malé zariadenie na meranie cukru v krvi a aj potrebné lieky. Ich diagnóza bola správna. Mužovi sa uľavilo a dozvedel sa o svojej chorobe... TEXT A FOTO: DAGMAR CANISOVÁ
Lietadlo môže byť postrachom aj pre ľudí na zemi. Najmä vo veľkých svetových metropolách, ako je trebárs Londýn. Lietadlá nad ním lietajú takmer nepretržite.
nb63.indd 19
22.8.2006 12:58:14