Issuu on Google+

114

DECEMBER 2010 Miesto pre číslo preukazu predajcu KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM

H K N Ic a p

PO CELÝ ROK

PRE PREDAJCU

p ol o vi

ŠŤASTNÉ A VESELÉ

POLOVICA

re

A 5 ◊ da u

pr e

jc


ŠPIÓN

text: dagmar gurová | foto: ivan lorenc

ČLOVEK PROTIKLADOV

SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ

Zdenkovi sa podarilo zmeniť svoj život tak, aby spĺňal podmienky na transplantáciu srdca. Už mu ostávalo len čakať. Jedna nezvládnutá situácia však všetko zamotala a je zase na začiatku. Príbeh Zdenka, bývalého predajcu Nota bene, mal pôvodne byť o splnených snoch. Zdalo sa, že bude patriť do kategórie happyendov. Až na to, že trvalé šťastie a úspech sú v skutočnosti skôr chimérou a konce zvyčajne ostávajú otvorené. Svet a ľudia, ktorí v ňom žijú, totiž nie sú čiernobieli. Platí to aj o tých, ktorí nemajú kde bývať. Nedajú sa vnímať len ako dobrí alebo zlí, slušní a opilci, napravení a beznádejní. Zdenko má v sebe takýchto protikladov oveľa viac. A ako každý má lepšie a horšie obdobia. Ibaže v bezdomoveckej realite sa veci môžu zhoršiť oveľa rýchlejšie a viditeľnejšie v porovnaní s niekým, kto má základné istoty – rodinu, bývanie, prácu. Tak to bolo aj so Zdenom. Stačila chvíľa a život sa mu poriadne zašmodrchal. Celá záležitosť sa dá označiť ako srdcová. Nejde o ľúbostnú avantúru, ale o naozajstné srdce, teda aj o život. Zdenko čaká na transplantáciu srdca a dostať sa do transplantačného programu pre neho vôbec nebolo ľahké. Chcela som napísať, ako sa mu to podarilo. Keď sme sa streli, povedal mi, že to s ním nevyzerá dobre. „Na rovinu? Vypil som si,“ hneď priznal. „Rok som už nepil, ale bol som doma, pohádal som sa a bolo. Urobil som chybu.“

Život alebo smrť Sú alkoholici, ktorí z času na čas prerušia abstinenciu, a potom sa k nej vrátia. Zdenko je tiež presvedčený, že to zase zvládne. Medzitým prišiel o bývanie (podmienkou bolo byť triezvy), čo ohrozuje šancu na nové srdce. Jeho vlastné pracuje po troch infarktoch už veľmi neisto. Prvý mal koncom 90. rokov. „Bolo to zo stresu,“ hovorí. Po piatich rokoch prišiel ďalší. Posledný, menší si nevšimol a prechodil ho. Vtedy už bol v Nota bene a mal papiere, ktoré ho odporúčali na transplantáciu. „Ľavá srdcová chlopňa mi pracuje len na dvadsať percent. Hocikedy môžem zomrieť.“ Ukázalo sa, že bezdomovecký spôsob života, navyše spojený s alkoholom, sa nezlučuje s podmienkami transplantačného programu. „Vraj ma nebudú hľadať po lavičkách,“ vysvetľuje Zdenko reakciu lekárov. S vybavovaním mu vtedy pomáhal náš sociálny pracovník Ivan Lorenc, ktorý hovorí aj o ďalších dôvodoch: Operácia srdca je drahá. Lekári si potrebujú byť istí, že pacient sa má kde doliečiť, že dodrží liečebný režim, bude chodiť na kontroly. A bezdomovec to dokáže splniť iba ťažko. Zdenkovi teda ostal obmedzený výber – zomrieť alebo podstatne zmeniť spôsob fungovania. V tej dobe pil a mal veľmi rozháraný, dramatický život s kopou problémov. Mal časté úrazy, spával vonku. V nemocnici mu dali najavo, že ak sa stabilizuje a príde so zmluvou o bývaní, do programu by ho mohli zaradiť.

Zdenko mal zatiaľ vždy silu ako bojovník, ktorého nosí na chrbte a z problémov sa dostal.

Z happyendu do neistoty Zdenkova situácia súvisí aj s jeho minulosťou – málokto zamestná človeka so záznamom. Na rozdiel od Česka, u nás sa s väzňami neplánuje, čo budú robiť vonku. Stáva sa, že vyjdú bez dokladu (stratil platnosť) a bez peňazí a nevedia, kam majú ísť. Dlhodobá izolácia zhoršuje už predtým slabé sociálne zručnosti, vplýva na psychiku. A Zdenko si odsedel roky. Nenarieka, nerobí so seba obeť a

„Hocikedy môžem zomrieť.“ nemá problém povedať, čím prešiel. Možno práve ochota vidieť aj nepríjemné pravdy o sebe ho v rozhodujúcej chvíli postrčila a začal svoje veci riešiť. Postupne, v priebehu mesiacov. Mal šťastie na ľudí, ktorí mu pri tom pomáhali. Na stretnutiach s psychologičkou, ktorá spolupracuje s naším združením, pochopil všeličo o svojej závislosti. Nadchlo ho to a prestal piť. Získal aj bývanie,

špeciálne zariadené pre chorých bezdomovcov. So zmluvou z útulku sv. Lujzy, o ktorý sa stará neziskovka Depaul Slovensko, ho zobrali medzi čakateľov na transplantáciu. Nebol v tom sám, ale nešlo by to bez jeho aktivity. Vybavoval, žiadal, domŕzal. Tak to bolo aj s invalidným dôchodkom, ktorý mu priznali so spätnou platnosťou. Ibaže peniaze akosi stále neprichádzali. Keď už to vyzeralo, že všetko klaplo, Zdenko sa z cesty k šťastnému koncu ocitol zase na neistom začiatku. „Budem musieť povedať doktorke, že už nemám to bývanie a asi ma zase vyradia,“ povedal. „Sám som na vine, nebudem to na nikoho hádzať, ale možno ma teraz nechajú zomrieť niekde na lavičke.“ Článok bol pripravený v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR – www.europa.sk v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.


Kódex

predajcu 1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 7. Predajca nesmie slovne či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto čin nosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu. 13. Predajca nesmie predávať časopis, ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

z obsahu

8

12

ROZHOVOR MILOVAŤ LEN V SLOBODE

RAJ NA ZEMI

So slovenským básnikom, prozaikom a výtvarníkom Danielom Pastirčákom o jeho kazateľskom povolaní, kresťanstve, múroch, pravde, dobročinnosti a spovedaní za tri minúty.

Dokázali by ste sa spravodlivo deliť o veci aj o prácu? Boli by ste šťastnejší bez peňazí? Niekoľko nadšencov to vyskúšalo. Prečítajte si, ako sa im darilo.

15

TÉMA

20

PRÍLOHA SNY HLASY BOHOV

PRÍLOHA SNY ČO SA RODÍ Z POPOLA

Niektoré teórie pripisujú snom hlboký význam. Iné ich naopak označujú za nezmysel. Má vôbec snívanie dôvod? Môže byť bezvýznamný sen závažnou správou?

Ticho Vianoc potrebuje rozprávku. Je to čas, kedy sa vieme zastaviť a dokážeme počúvať. Vtedy dobrý rozprávkový príbeh nestráca svoju silu ani v ušiach dospelého. Lebo ak je príbeh semienkom, my môžeme byť úrodnou pôdou.

26 PRÍBEH

29

pútnik ZÁZRAČNÉ MIESTA

HARMÓNIA

Šiesti v malom trojizbáku, peňazí žalostne málo a k tomu diagnóza ako hrom. Ponurej nálade by sa nik nečudoval. Lenže, omyl. V prievidzskom byte je úplne pohodovo. Domáca pani Elenka pôsobí doslova ako balzam na dušu. „Treba žiť. S radosťou,“ povie.

Nádej na uzdravenie, odpovede na ťaživé otázky, duchovný zážitok, posilnenie do ďalších dní. Naozaj môže toto všetko priniesť návšteva nejakého chrámu, jaskyne či sochy? Hovorí sa, že už samotná viera uzdravuje a pomáha.

V ďalšom čísle s témou MESTO si prečítate: Ráno vstanem a zmením svoje mesto

Nie v mojom susedstve

Ilúzia a realita online

Vaše obľúbené námestie sa má zastavať. Pravidelne míňate zanedbané priestranstvo plné smetí. Zmierite sa s tým, alebo s tým niečo urobíte? Príbehy tých, ktorým to nie je jedno.

Väčšina sa zhodneme na tom, že budovať útulky pre ľudí bez domova, či hospice je potrebné a dobré. Všetko sa radikálne zmení, keď sa takéto zariadenie naplánuje 100 metrov od nášho domu.

Na sociálnych sieťach sa objavujú rôzne výzvy a protesty. Ako presunúť online aktivizmus do offline priestoru, kde utrpenie a nespravodlivosť reálne prebieha?

3


kontakty editoriál

Vo vlastnom divadle

Nedávno som bola v meste s úzkymi uličkami, ktoré sa stáčali ako bludisko. Najťažšie sa v ňom orientovali obdivovači preplnených výkladov. Neostával im čas sledovať, kadiaľ idú. Tiahli sa pozdĺž obchodov omámení ako muchy, ktoré krúžia okolo lampy. V hlave im vírili kombinácie toho, čo by si vybrali, keby. Tovar bol totiž luxusný, ceny vysoké. Mnohí mohli o nákupoch len snívať – ako dievča, ktoré si dlho fotilo výklad s luxusnými kabelkami. Každý si želá to, čo práve nemá. Niekto chce novú kuchyňu, iný najesť sa a nezmrznúť. Tento mesiac štartuje oficiálny maratón splnených snov – Vianoce. Máte šancu plniť

inzeráty predajcov Vezmem do prenájmu záhradnú chatku alebo unimobunku s elektrinou a kúrením. Ponúkam údržbu okolia, nájomné dohodou. Ďakujem. Andrea 2218, STM Nový most, kontakt 0915 288 384.

priania sebe aj svojim blízkym. Stačí ich len poznať. Pamätáte si ešte na pocit, keď ste v detstve pod stromčekom zbadali presne to, čo ste chceli? A možno ste sa pýtali, ako to Ježiško (alebo ako ste záhadného darcu volali) vedel. Zdalo sa hádam až trochu strašidelné, že do vás tak vidí. K vyššej moci vysiela svoje túžby tiež veľa dospelých. V starých mýtoch to fungovalo aj naopak. Bohovia si zo snov urobili rádio a vysielali k pozemšťanom rady a posolstvá. V tých časoch ste sa zadarmo dozvedeli nie len pravdu o sebe – čo vám chýba, čím si škodíte, čo by ste mali robiť inak, ale aj ako si pomôcť. Sledovali ste snové divadlo, ale boli ste aj režisérom a hercom.

Hoci David Bowie spieva o tajomnej sile/záchrane, ktorá do jeho života vkročila v sne, naša kultúra uznáva skôr to, čo je logické, hmatateľné, racionálne. Niektoré novšie výskumy tvrdia, že sny neobsahujú riešenia každodenných problémov. Nasledovníci Junga zase veria, že pochopenie snových príbehov vedie k zlepšeniu života. Zatiaľ nikto nevie, ako je to naozaj. Nie je však príjemnejšie hovoriť si, že príšera z nočnej mory je len zabudnutý problém? Že sa jej nemusíte báť, iba opýtať sa, čo od vás chce? A možno potom večer vypnete televízor skôr, lebo sa budete tešiť na vlastné predstavenie. Dagmar Gurová Redaktorka

LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM V BRATISLAVE pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

0907 / 733 388

Volajte, ak vidíte bezdomovca, ktorý potrebuje akútnu pomoc. Volajte/emailujte

(peterkadlecik@notabene.sk) tipy na bezdomovcov, ktorí žijú vo vašom okolí – my ich navštívime.

Program Streetwork, o. z. Proti prúdu

KUPUJTE NOTA BENE LEN OD PREDAJCU ktorý: 1. má preukaz predajcu na viditeľnom mieste 2. dodržiava pravidlá predaja v Kódexe predajcu zo strany 3. (Pripomíname čitateľom, že nie je dovolené predávať s deťmi. Predajcom s deťmi ponúkame príspevok na škôlku.)

3. má číslo na titulke časopisu totožné s číslom na preukaze. (Upozorňujeme čitateľov, že v niektorých distribučných mestách sa označovanie titulky číslami predajcov ešte len rozbieha.)

Jednou vetou – november v Nota bene

Minulý mesiac bol pre NOTA BENE časom pohyblivých obrázkov. Stali sme sa mediálnym partnerom 12. Medzinárodného filmového festivalu Bratislava a festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Street work už v zimnom režime. Výdaje stravy a šatstva už robíme trikrát do týždňa – v utorok a sobotu o 19.30 na Predstaničnom námestí a vo štvrtok o 19.30 v parku na Račianskom mýte. Peter v podnájme. Náš predajca Peter (Patrónka) sa po skoro dvoch rokoch bývania v záhradnej chatke presťahoval do podnájmu. Býva tam s priateľ kou a psíkom. Hovorí, že v porovnaní s chatkou 2x3 metre je to poriadna zmena – má radiátor, kúpeľňu, kuchyňu...

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

PARTNERI PROJEKTU

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, John F. Monhardt

4

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ


sms pre predajcov pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746

05.11. 2010 08:25 Predajca s č. 1174 mi urobil deň krajším. Či je slnečno alebo prší, stojí pred poštou. Vždy slušný a pekne oblečený. Nech má veľa dôvodov na úsmev a nech sa mu darí. 07.11. 2010 09:54 Dobrý deň. Išli sme na nákup v Malackách do obchodného centra Lidl. Stál tam váš predajca časopisu NB. Je to veľmi príjemný a určite dobrý človek. Ak môžete, poďakujte mu. Od neho si kúpim časopis kedykoľvek. Roman, Vysoká pri Morave. 09.11.2010 18:24 Som potešená zo zmyslu vašej práce, dnes som to videla u pána 2082 na Hodžovom námestí. Bol milý a slušný. Držte sa! 10.11. 2010 14:38 Ahojte, tu je Peter. Chcel by som touto sms pozdraviť a poďakovať sa, že je milá ku mne, ale aj ku všetkým ľuďom. Tá predajkyňa sa volá Olinka, číslo preukazu je 913. Ďakujem.

10.11.2010 16:26 Kúpila som si Nota bene od predajcu č. 205. Je to pán, ktorý mi vždy spraví pekný deň už len tým, že existuje. Je veľmi milý, predavačky Hypernovy by sa mali od neho učiť, ako sa má slušný a normálny človek správať. Lenka z Nitry 12.11. 2010 09:30 Chodievam do Lidlu v Malackách. NB tam predáva starší pánko s palicou. Veľmi milý, úslužný a vždy usmiaty. Určite si zaslúži viac, ako má. 13.11.2010 13:51 Dobrý deň. Chcela by som pozdraviť predajcu pána Kováča, od ktorého som si kúpila časopis vo Zvolene pred Kauflandom. Bol milý, slušný a hlavne nevtieravý. 14.11. 2010 19:22 Prajem veľa úspechov predajcovi NB v Púchove pri Kauflande. Svojím slušným správaním si zaslúži našu podporu. Ivan Gabriš 15.11. 2010 10:13 Dobrý deň. Dnes som opäť kupovala NB v BA na križovatke na Račianskom mýte. Predajca je veľmi milý, slušný, upravený. Vždy, keď kupujem nové číslo, mám vďaka nemu pekný deň. Veľmi mu držím palce, aby mal v živote viac šťastia.

16.11. 2010 07:26 Pozdravujem milého pána, ktorý predáva pred Tescom v Žiari nad Hronom. Vždy zaželá pekný deň a hneď je ten deň krajší. Celá rodina mu prajeme len to najlepšie. Eva 17.11. 2010 06:43 Vo Zvolene pri Priore predáva pán Ján Bartoš. Veľmi slušný, inteligentný, nevtieravý, pekne upravený, usmievavý predajca, pri ktorom sa ľudia vždy radi pristavia. Vyslovene vyžaruje pozitívnu energiu. Prajem mu všetko dobré a teším sa na ďalšie stretnutie. Miriam 17.11. 2010 12:51 Dobrý deň. Chcem pozdraviť veľmi príjemného pána predajcu, ktorý mi dnes v Banskej Bystrici pred Kauflandom predal NB a chcela by som mu zaželať, aby dostal šancu na lepší život. Určite si ju zaslúži. Beata Z nášho webu 13.11. 2010 13:54 Predajcom NOTA BENE som vždy dal peniaze a časopis si nevzal. Až ho raz doniesla domov dcéra. „Nežiada sa mi čítať o bezdomovcoch, mám dosť svojich starostí,“ povedal som. A ona mi na to: „Oco,to je špičkové čtivo!“ A má pravdu.

NENECHÁVAJTE VAŠIM PREDAJCOM ČASOPIS NOTA BENE, AK STE HO ZAPLATILI. Systém predaja pouličného časopisu NOTA BENE funguje iba ak:

Iba to NOTA BENE, ktoré reálne skončí vo vašich rukách, umožňuje: ľuďom bez domova získať dôstojný príjem, naučiť sa hospodáriť s peniazmi a myslieť na ďalší deň časopisu NOTA BENE nestať sa nástrojom žobrania a udržať ho ako dôstojnú PRÁCU organizácii Proti prúdu použiť 70 centov z predaja každého časopisu na financovanie služieb pre ľudí bez domova

m predajca si od nás kúpi NOTA BENE za 70 centov

i predajca vám predá NOTA BENE za plnú sumu 1,4 eur a rozdiel si nechá

i vy si vezmete NOTA BENE

foto: Petra Lajdová

Ak už jedno NOTA BENE máte, darujte ho vašim priateľom a pomôžte nám získať nových čitateľov.

5


Proti srsti

text: elena akácsová, redaktorka časopisu .týždeň | foto: branislav štepánek

Nebojte sa snívať o úžasnej budúcnosti

Okultno-motivačné okienko

Dnes si treba maľovať svoju budúcnosť v najkrajších farbách. Podľa lunárneho kalendára je dnes, keď toto píšem, Nov a to je deň, keď začína nový cyklus Mesiaca. Preto je to čas vhodný na splietanie tých najodvážnejších plánov.

Vizualizujte si svoj sen čo najpresvedčivejšie, nešetrite detailami a fantáziou.

Lunárna príručka odporúča nasledovné: Vizualizujte si svoj sen čo najpresvedčivejšie, nešetrite detailami a fantáziou. Seba v hojdacej sieti pred domčekom pri mori, v objatí milovaného, v kresle premiérky, na piedestáli riaditeľa zemegule, čokoľvek, čo by ste chceli dosiahnuť. Nezaoberajte sa prekážkami a obmedzeniami, nezaoberajte sa realistickými riešeniami, ktoré sú nutné na splnenie toho sna. Chcete byť americkým prezidentom? Tak si predstavujte samého seba v oválnej pracovni s cigarou v ruke a stážistkou po boku. Nevadí, že neviete po anglicky, nenarodili ste sa v USA, máte alergiu na cigarový dym, nevadí, že ste žena. Nechajte na Osud, aby tieto detaily elegantne vyriešili za vás. Svoju predstavu zarámujte do zlatého rámčeka, previažte stuhou, odošlite do vesmíru a začnite si pripravovať inauguračný prejav.

Snívanie ako stratégia No dobre, nie každý verí, že Mesiac dokáže ovplyvňovať ešte niečo iné ako príliv a odliv mora. Keď si ale odmyslíme celý ten nadprirodzený okultný svit, tak všetky motivačné príručky hovoria v podstate to isté a majú na to racionálne zdôvodnenie. Ak chcete niečo dosiahnuť, najprv si musíte presne zadefinovať, čo to je. Ak nemáte jasno v cieľoch, nemôžete k nim predsa trafiť, budete len dlho bezcieľne blúdiť. Aj to môže byť niekedy zaujímavé a objavné, ale môže to byť aj bolestné, s koncom v slepej uličke.

6

Patrím k ľuďom, čo nikdy veľa nesnívali, lebo vydržala presne dva týždne. Potom sa to zochceli byť ušetrení sklamaní z nesplnených sypalo. Jeden spoločník vážne ochorel, druhý očakávaní. Až zopár neposlušných snov, ktoré odišiel meditovať do ašramu a na jej pleciach utiekli mojej kontrole a bez dozoru sa splnili, zostala celá firma. Musela rozhodovať úplne toto moje nastavenie narušilo. Skúsenosti o všetkom a nikto jej neporadil. Mala čo chcela: priateľov potvrdzujú, že tí, čo si dovolili snívať, rozhodovala len podľa seba. dosiahli oveľa viac ako tí, čo len opatrne prízemne plánovali. Filozofiu rojkov mi jeden Snívanie aj s podrážkami z nich vysvetlil takto: „Dnes mám manželku, „Keď niekoho chceš, tak ho aj dostaneš. Od dom a dieťa len preto, lebo o týchto veciach hlavy po päty. Ale aj s podrážkami. Dostaneš som si dovolil len snívať popri realistickom ho v balíku komplet,“ povedala mi. „Treba aj plánovaní budúcnosti osamelého čudáka.“ dať bacha na to, o čom snívaš. Nesmie to byť spojené so zlými emóciami, nesmie to nikomu ubližovať. Také sny sa neplnia. Ani také, ktoré snívaš za iných. Napríklad za svoje deti. To už je ich život, ten si musia snívať aj žiť sami.“ Na otázku, či skutočne nič neoľutovala, zavrtela hlavou: „Nič neľutujem. Aj keď ma to Mám priateľku, ktorá rojčenie povýšila na niekedy stiahlo poriadne hlboko, vždy ma to princíp. Vysnívala si kompletne všetko – a všetko, posunulo k lepšiemu. Čím hlbšie, tým lepšie!“ prisahá, že všetko, sa jej aj splnilo. Bez toho, „Sny sú na to, aby im realita bola poinaby si študovala motivačné príručky či lunárne tou,“ napísal mi do mailu ešte ten vyššie kalendáre, správala sa od malička celkom intu- spomínaný rojko, vypol počítač vo svojej itívne podľa ich návodu. Vysnívala si postupne pracovni zariadenej pre čudáckeho samonielen dom, psa, sexy muža, dve krásne zdravé tára a utekal svojej malej dcérke vymeniť deti, chlapčeka a dievčatko, ale aj také detaily plienku. Ak chcete verte, ak nechcete neverte. ako je napríklad kancelária v historickej bu- Len tak pre strýčka príhodu, niežeby ste to dove v centre mesta. Vysnívala si tiež, že bude potrebovali, podľa lunárneho kalendára je spolumajiteľkou firmy, že ju bude riadiť podľa na snívanie najbližší vhodný deň 5.decembra, seba. Stalo sa, napriek tomu, že jej jediným v predvečer Mikuláša. Zabaľte si svoje sny vkladom bola pracovitosť a cieľavedomosť. pekne do vyleštených topánok. A na prelome Vyzerá to ako rozprávka, ale má to aj odvrátenú rokov to do dunenia ohňostrojov pre istotu stránku. Keď sa stala spoločníčkou, eufória jej ešte raz zopakujte. Zicher je zicher.

„Keď niekoho chceš, tak ho aj dostaneš. Ale aj s podrážkami“


text: sato | foto: vlado holina

KNIHA

Vianočný darček, ktorým potešíte dvakrát

Láska a kriminál „Nič pre jemné idealistické povahy. Július si zvolil autentické rozprávanie podané s ľahkým humorným nadhľadom,“ charakterizuje Dado Nagy novú knižku od bývalého predajcu NOTA BENE. Kniha obsahuje dve poviedky: Na skok v base a Pouličná romanca. Ukážka opisuje prvý deň hlavného hrdinu Juckera vo väzení. „Fajčíte?“ pýtal sa ho jeho strážca. na to, že už vlastne je júl, tak či sa mu vôbec „Ďakujem, neprosím,“ odpovedal slušne, čo oplatí ešte sadnúť si. strážca kvitoval úškľabkom. „Amnestia,“ povedal ten mierny. „Hovoril som „Človeče, ja vám nechcem dať cigaretu. s redaktormi z telky, s poslankyňou a s adJa chcem vedieť, či vás mám dať medzi vokátom.“ fajčiarov alebo nefajčiarov.“ Kurník, toľká „Hlupák,“ prehovoril tretí, stiahol si nohavice ohľaduplnosť. a išiel si čupnúť za paraván, z ktorého mu Potom policajt otvoril jedny dvere, za ktorý- trčala iba hlava. mi boli ešte ďalšie, mrežové. I tie otvoril a „Prestaň tu ohlupovať ľudí, lebo ti jednu ubarukou mu naznačil, že má vstúpiť. Vo vnútri lím.“ stáli traja. Zločinci a zrejme nefajčiari. A zatiaľ čo tlačil a cela zavoňala neskutočným „Dobrý deň,“ pozdravil. Ani jeden z nich neod- smradom, vysvetľoval tomu, čo má tie povedal. Až keď mrežové i tie druhé dvere úžasné známosti, že u nás v republike niet policajt za ním zavrel, ráčili si ho všimnúť. človeka, čo by tú amnestiu dal, lebo všetci „Koľko,“ spýtal sa ho jeden z nich. Dovtípil sa, sú obyčajná banda, ktorá myslí len na seba a že sa ho pýta na výšku trestu. na väzňov serie. Potom vstal, vytrel si zadok, „Tri,“ prispôsobil sa tej stručnosti. Mal totiž natiahol si nohavice, spláchol záchod a umyl dojem, že sa tu hovorí až nenormálne si ruky. Darmo, hygiena nadovšetko. úsporne. „Ha!“ ozval sa druhý, taký, na prvý pohľad Ešte stále v tom závane ľudských výkalov, lebo pootvorené malé okno v cele jednomierny. „V novembri si doma. A sadni si.“ „V novembri? A to ako?“ spýtal sa a myslel ducho nestačilo ten smrad vytiahnuť, pozrel

Píše už štvrtú knihu S Júliusom, bývalým predajcom NOTA BENE o snoch, Vianociach a novej knihe poviedok. Máte na konte už tretiu knihu. Snívali ste niekedy o tom, že raz budete spisovateľom? Necítim sa byť spisovateľom, ale som rád, že som dokázal dať dokopy príbehy až na tri knihy. Mám hotovú už i štvrtú a pokiaľ bude o ňu záujem, rád ju predložím verejnosti. O čom ste snívali ako malé dieťa? Pokiaľ sa dobre pamätám, chcel som byť holičom, kominárom, dokonca i kňazom, ale nakoniec sa tie moje sny, možno našťastie, nevyplnili. V čom je táto tretia kniha iná ako tie ostatné? V predchádzajúcich knihách som opisoval

príbehy konkrétnych ľudí, ktorí sa dostali na ulicu. Moja nová kniha sa zaoberá tiež ľuďmi na pokraji spoločnosti, ale tu som si už viac, hlavne v príbehoch z väzenia, pustil fantáziu „na špacír“. V poviedke Na skok v base píšete o väzenskom prostredí. Voči bezdomovcom majú ľudia predsudky, podobne ako voči bývalým väzňom. Pre tých ľudí bez domova, ktorí strávili čas vo väzení je to dvojnásobná dávka. Sme dosť otvorená spoločnosť na to, aby sme im dali druhú šancu? Tá šanca tu je, ale veľmi často pochybujem o tej otvorenej spoločnosti, ktorá žiaľ nie je až taká otvorená, aby tí ľudia skutočne našli príležitosť plnohodnotne sa zapojiť do života. Vianoce – to nie je pre človeka na ulici práve najšťastnejší čas. Ako ste prežívali Vianoce na ulici vy? Štedrý večer som väčšinou trávieval pred kostolom, kde ľudia, ponáhľajúci sa na polnočnú, kúpili odo mňa nejaký ten časopis a prispeli k spestreniu Vianoc kapustnicou, rybou, šalátom

sa dookola. Dve poschodové postele, stôl, štyri stoličky bez operadla – také hokerlíky, aké mávali naše babičky, lenže menšie, umývadlo, no a tá záchodová misa, ktorej funkciu už spoznal, napoly skrytá za nízkym paravánom. Cela mohla mať tak tri krát šesť metrov, s malým oknom, asi meter krát meter s hrubými mrežami. Zvonku bolo okno skryté za drôteným sklom. To asi preto, aby väzňov z ulice nikto nevidel. Je síce pravdou, že boli na treťom poschodí, ale čo ak sa nájde niekto, kto by vedel vyskočiť i do takej výšky? Majú to tu dobre prešpekulované.

i koláčikmi. Celé Vianoce ale u mňa prebiehali v znamení spomienok a smútku. A čo Boh a viera? Ako ste na tom s ním vy? Uzavreli ste pakt o neútočení? Som veriaci človek rímsko-katolíckeho vyznania a za to, že tých desať rokov ešte existujem, môžem ďakovať okrem iného práve svojej viere. Čo by sa stalo, keby NB prestalo existovať? Mnohí bezdomovci by prišli o možnosť bývať na ubytovniach, vrátili by sa späť do pivníc a kanálov, mnohí z nich by začali kradnúť, lúpiť a skôr či neskôr by sa dostali do väzenia. Knihu vydalo o. z. Proti prúdu a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Kniha slúži na to, aby pomohla predajcom NOTA BENE ľahšie prežiť zimu.

7


Rozhovor

text: zuzana pálošová, sato | foto: alan hyža

Odvážny skok do prázdnoty

Milovať len v slobode So slovenským básnikom, prozaikom a výtvarníkom Danielom Pastirčákom o jeho kazateľskom povolaní, kresťanstve, múroch, pravde, dobročinnosti a spovedaní za tri minúty. Kedysi ste boli ateista. Prečo ste prijali koncepciu Boha do svojho života? Bol čas, keď som naozaj veril, že všetko, čím som, je len produkt slepého pohybu hmoty, ktorá nevie nič o svojom začiatku ani konci. Som iba prúd fyzikálnych a chemických procesov. Lenže ak sú moje myšlienky len vedľajším produktom biochemických reakcií či elektrických výbojov v mozgu, súvis medzi tým, aký svet je a tým, čo si o ňom myslím,

8

neexistuje. Všetky moje dôkazy, ktorými dokazujem, či Boh je alebo nie je, majú asi takú závažnosť, ako keď ja poviem, že mám rád kávu a vy poviete, že máte radi čaj. V takomto svete niet dôvodu veriť v pravdu a usilovať o ňu. Je to svet postavený na hlavu. Ako ste zmenili tento pohľad? Môj pohľad zmenila modlitba. Odvážil som sa osloviť Boha, v ktorého som neveril. Odpoveďou

na modlitbu bolo pre mňa šokujúce vedomie prítomnosti absolútneho vedomia, ktorým som dokonale poznaný. Poznaný v láske. To môj svet postavilo z hlavy na nohy. V mojom svete dnes vedomie vládne nad hmotou, inteligencia nad nevedomím, láska nad bezcitnosťou. Ľudia v zásade nenachádzajú Boha preto, že si potrebujú vysvetliť vznik sveta, nachádzajú ho, lebo hľadajú zmysel vlastnej existencie. A ten možno nájsť iba v tajomstve večnej lásky.


Tajomstvo – to znie pekne. Takže zmieriť sa s tajomstvom a netrvať tvrdošijne na odpovediach? Sekulárny človek realitu zužuje a vytesňuje všetko, čomu nemožno porozumieť na základe skúmania hmotných procesov. Duchovný človek vníma realitu celú. Poznáva, čo možno poznať, no zostáva otvorený tajomstvu. Tomu, čo nás vždy o nekonečno presahuje. Boh je slovo, ktorým to tajomstvo označujeme. Aj v 21. storočí človek, či je vzdelaný alebo jednoduchý, nachádza Boha, keď si poctivo a odvážne odpovedá na otázku, ktorá je mu položená jeho vlastným bytím. Otázka je jednoduchá. Na jednej strane je tu zázrak života, na druhej strane je tu ortieľ smrti. Zažívame momenty zmysluplnosti, no zažívame i absurditu, nezmyselnosť a banálnosť existencie. Tento rozpor medzi zmyslom a nezmyselnosťou, medzi zázrakom života a kliatbou zániku je nám položený ako otáznik. Sú poznanie, sloboda a láska iba ilúziou, vedľajším produktom slepých biochemických reakcií? Alebo sú skutočné? Žijeme vo svete, kde Duch vládne nad hmotou, alebo vo svete, kde slepé pohyby hmoty vytvárajú ilúziu duchovných procesov? Nie je existencia obrovského množstva cirkví, siekt a odnoží nebezpečná pre kresťanstvo? Rôznosť tradícií, teológií a spiritualít je v zásade pre kresťanstvo veľmi plodná a užitočná. Najväčším nebezpečenstvom pre človeka je upadnúť do ilúzie, že vlastní absolútnu pravdu. Ak chceme žiť v pravde, musíme sa vzdať ilúzie, že pravdu vlastníme. Pravde možno iba patriť, hľadať ju v poctivom dialógu. Fakt, že sa kresťanstvo rozpadlo do mnohých duchovných ciest je len prostým dôsledkom toho, že vyjadriť celého Krista v jedinej zomknutej tradícii nie je možné. Znamenalo by to zúžiť a zmenšiť Krista do ľudsky uchopiteľných rozmerov. Ako teda hodnotíte existenciu toľkých názorov a „právd“? Vnímam to ako príležitosť vystúpiť zo svojej protestantskej „pozorovateľne“ a pozrieť sa na vec z pravoslávnej či katolíckej perspektívy. Žiť dnes, v 21. storočí kresťanstvo inteligentne a autenticky sa nedá inak ako ekumenicky. Znamená to počúvať druhého, aby spochybnil moje absolútne pravdy, učiť sa od neho vidieť, čo som zaslepený vlastnou pravdou nevidel. Vypovedať pred ním tak, aby aj on mal rovnaký úžitok z nášho rozhovoru. Týka sa to aj kresťanstva v dialógu s inými náboženstvami či sekulárnymi prúdmi myslenia. A čo iné náboženstvá prinášajú Vám? Kresťanstvo neexistuje v izolácii. Vstúpiť do medzináboženského dialógu, počúvať

to, o čom snívali vo svojej viere a spiritualite ľudia v Indii alebo islamskí mystici, učiť sa napríklad o tom, čo predchádzalo kresťanstvu v židovskom náboženstve, to znova len prehlbuje naše pochopenie skutočnosti, ktorá sa nám zjavuje v Kristovi. Vo svojej knihe sa vraciate k hrôzam vojny a komunizmu. Spomínate koncentračné tábory, gulagy, múry. Dnes sa opäť stavajú múry... Prečo sa kresťania v tisícových davoch nevyrojili do ulíc protestovať? Múry stavané medzi mestami bielych a osadami Rómov predstavujú úplný protiklad toho čo Kristus hlásal v Evanjeliu: „milovať budeš nie – priateľa – toho cudzieho, iného“. Je paradoxom, že tie múry staviame na tzv. kresťanskom Slovensku. Verím, že svet môže byť premieňaný v prvom rade duchovnými, nie politickými prostriedkami. Samozrejme aj politické aktivity majú svoj význam. Z času na čas je treba vyjsť do ulíc, bojovať o zmenu zle nastavených zákonov. O mnoho podstatnejšie je však zmeniť seba, a cez osobné vzťahy meniť ľudí okolo seba. Keď sa kritická menšina zmení v postojoch k Rómom, keď sa kritická menšina Rómov zmení v postojoch k nerómom, začne sa meniť základná atmosféra v spoločnosti a neriešiteľné sa stane riešiteľným.

„Ak chceme žiť v pravde, musíme sa vzdať ilúzie, že pravdu vlastníme.“ Múry staviame aj neviditeľné. Za nimi žijú aj ľudia bez domova. Hoci práve narodenie Ježiša počas putovania Márie s Jozefom v mnohom pripomínala okolnosti života ľudí bez domova. Ďaleko od svojich domovov nedokázali nájsť miesto na odpočinok. Je to náhoda, že Ježiš už pri narodení poznal pachuť života na ulici? Ježiš stál na strane slabých a vzdoroval silným. Moderná mentalita je Kristovmu postoju značne vzdialená. V novej vlne dravého kapitalizmu sa presadila mentalita sociálneho darwinizmu. Uverili sme, že je v poriadku, ak silní uplatňujú svoje ciele bez ohľadu na slabých a zdravotne či sociálne znevýhodnených. Silní nech prosperujú, slabí nech troskotajú, taký je nemilosrdný zákon evolúcie. K osudu bezdomovcov prispieva aj prudký rozpad rodiny. Ľudia sú čoraz menej ochotní obetovať čokoľvek zo svojich osobných záujmov, a tak muži opúšťajú ženy, ženy mužov, rodičia deti. Trosky týchto rozpadnutých rodín často stretáme na ulici ako bezdomovcov.

Čo si myslíte o kresťanských aktivistoch, ktorí s nadšením prídu robiť dobročinnosť a rovnako rýchlo aj odídu. Ide im o „oficiálne“ vykonaný dobrý skutok? Kresťanskí aktivisti, ktorí robia dobré skutky, aby si nimi zaslúžili Božiu priazeň, nepochopili evanjelium. To nás učí, že spása nám je daná milosťou. Je to boží dar nepodmienenej lásky. Božia láska nás premieňa na ľudí lásky. A láska koná dobro nezištne. Na druhej strane tu môžu byť i sekulárni aktivisti, ktorí unikajú do charity sami pred sebou. Čím menej sám seba poznám, tým viac iným ubližujem. Taký človek narobí rovnako veľa zla ako kresťania, ktorí tam chodia konať záslužne skutky. Jeden kňaz raz povedal: „Najväčších hriešnikov vyspovedám za tri minúty...“ Prečo je podľa Vás tak markantný fenomén pseudokresťanstva, t.j. zredukovania kresťanských „povinností“ na chodenie na bohoslužby, kým aktívna dobročinnosť zaostáva? To je šikovný kňaz teda (smiech). Nepoznám ho a neviem v akom kontexte to povedal. No v tomto citáte je vôbec hriech chápaný veľmi zjednodušenie – ako prestúpenie cirkevných pravidiel. V evanjeliách grécke slovo „hamartia“, znamená „minúť sa cieľa“. Hriech označuje naše existenciálne vykĺbenie, v ktorom strácame zmysel života. Hriech v sebe obsahuje i rozmer viny. Nemožno ho však zredukovať na prestúpenie pravidiel. Slovo hriech znie v našej dobe trochu archaicky. Ako ho vnímate Vy? Hriech sa v nás hlási každodenne, vo vedomí, že si nevieme dať rady so svojím životom, nevieme zdôvodniť hodnotu našej existencie. Chceme nájsť lásku, vystrelíme za ňou šíp túžby, no netrafíme cieľ. Včera sme sa milovali, dnes sa nenávidíme. Pyšne si namýšľame, že máme pravdu, potom precitneme a zistíme, že to bola iba ilúzia. Presadzovali sme tú „pravdu“ a mnohým ľuďom sme ňou ublížili – to je hriech. Hriech je používať lož ako pracovnú metódu. Hriech je spovedať za tri minúty. Hriech je zradiť svoju ľudskosť – nemať odvahu opustiť skupinovú identitu a zostúpiť do stredu autentického ja. Veď iba tu sa môžem naozaj poznať, poznať svoju existenciálnu osamotenosť a prázdnotu, iba tu ju môžem otvoriť tajomstvu nado mnou.

Daniel Pastirčák Charizmatický kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Básnik a provokujúci filozof, ktorý si sám ilustruje svoje nedeľné kázania. Vždy si nájde čas pre blúdiace nepokojné duše na rozhovor pri káve. Práve mu vyšla nová knižka kázní s názvom Zdravé telo v kóme.

9


KAUZA

text: dagmar gurová | foto: michal burza

Ľudia bez domova, ktorí sú z nemocníc prepúšťaní do domáceho ošetrenia, sa nemajú kde doliečiť.

BOJA SA BEZDOMOVCI LEKÁROV ALEBO NAOPAK?

CHORÍ A NA ULICI

Zdravotné problémy si ľudia bez domova často skúšajú riešiť sami. V zahraničí majú úspech centrá s ľahko dostupným lekárom špeciálne pre bezdomovcov. Je to diskriminácia alebo funkčný model? Na múriku sedia dvaja muži s vyhrnutými trám Matky Terezy, aj na naše ošetrovanie. nohavicami. Na zemi pri nich sa krčia naši „Som rád, že sa tu o mňa postarajú.“ Mladík terénni sociálni pracovníci. Pred chvíľou vedľa neho má na nohe veľa menších raniek. skončili pravidelný výdaj polievky a teraz „V nemocnici som nikdy nebol. Nie som ošetrujú. Najčastejšie dezinfikujú a prevä- odtiaľto a nemám peniaze. Bojím sa, že by zujú rany. „Môžeš mi z vrecka vybrať ďalší ma vyhodili.“ Na to nahnevane reaguje muž, obväz?“ pýta sa ma jeden. Podávam mu nový ktorý sa celej procedúre prizerá. „Áno. Aj tuto balíček a sledujem, ako obratne obaľuje lýtko môjho kamaráta poslal lekár preč. Povedal, staršieho z dvojice „pacientov“. Ten mi zatiaľ že smrdí,“ ukazuje na zarasteného chlapíka, vysvetľuje, že jeho problémy sa začali úrazom ktorému spod bundy vytŕča zaviazaná ruka. na stavbe. „Mal som preťaženú nohu a chytil Koordinátor našich terénnych sociálnych sa mi na ňu zápal. Už rok si to liečim.“ Chodí pracovníkov Peter Kadlečík vysvetľuje, že rodo nemocnice k Milosrdným bratom, k Ses- bia základné ošetrenie. Majú za sebou zdra-

10

votnícky kurz, ale nenahrádzajú lekára. „Je stále viac ľudí, ktorých máme ošetriť. Niektoré prípady sú nad naše možnosti. Vyžadujú odborníka.“ Spomína muža s dvojnásobne zväčšeným chodidlom, ktoré mu už roztrhlo aj topánku. Časté sú aj obrovské hnisavé rany plné červov. Začína sa to zdanlivo neškodne – niekto má kliešťa a zoškrabne si ho, spadne a odrie sa, zachytí sa do ostnatého drôtu alebo ho zbijú. Mnohí bezdomovci majú horší prístup k hygiene, ranka ich o to viac svrbí. Škrabaním si do nej zanesú infekciu, zahnisá a zväčšuje sa.


Po pár mesiacoch môže byť 10 centimetrov široká a hlboká pol centimetra alebo až na kosť. „Najskôr sa liečia podomácky, vyskúšajú, čo im kto poradí. Tak to robievame aj my ostatní – malý problém sa snažíme zvládnuť sami,“ hovorí Kadlečík. „A keď je jasné, že na to nestačia, nevedia za kým ísť.“ Väčšina z nich ani nemá svojho lekára, na vyšetrení neboli mesiace až roky. Potvrdzujú to aj naši predajcovia. „Mám chrípku? Kúpim si bylinkový čaj a ďalej predávam, aby som sa uživil,“ dala by sa zhrnúť ich odpoveď. Lekára chorí na ulici odkladajú, zvlášť ak tušia hrozbu amputácie. „Hovoria si: Len nech to nie je dnes. A čakajú, kým im noha skoro neodpadne.“ Privolať k nim sanitku nie je ľahké. „Zo strany rýchlej zdravotnej pomoci nie je nejaká extra vôľa toto riešiť. Nedostanú totiž dobrú spätnú väzbu od personálu centrálneho príjmu, keď privezú bezdomovca,“ hovorí Kadlečík. „Radia nám, aby sme ho dopravili sami.“

ktorá sa objavuje stále častejšie.“ Jedna doktorka rozprávala o kolegyni, ktorá takto tuberkulózou nakazila seba aj rodinu, hoci bola očkovaná. Bezdomovec znamená zvýšené nároky na hygienu – treba po ňom vetrať, dezinfikovať. Pacienti v podnapitom stave bývajú agresívni. „To však platí o alkoholikoch všeobecne. Zvykneme vtedy volať mestskú políciu, musíme sa chrániť.“

Neprajný systém

Bezdomovci si väčšinou neplatia zdravotné poistenie. „Často žijú mimo svojho trvalého bydliska – odídu, lebo sa hanbia pred známymi alebo v snahe nájsť si prácu,“ hovorí Sandra Tordová z nášho združenia. „Výsledkom je, že nemajú svojho obvodného lekára, ktorý je povinný ich prijať za pacienta. Ďalším problémom je, že keďže žijú mimo svojho bydliska, nie sú registrovaní na úrade práce, ktorý by za nich platil zdravotné poistenie,“ dodáva. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Bariéry na oboch stranách Petra Balážová povedala, že akútnu zdraV ôsmich z desiatich prípadoch s ním po- votnú starostlivosť musí zabezpečiť každé tom na centrálnom príjme terénny pracovník zdravotnícke zariadenie a lekár. Ak pacient čaká tri, štyri hodiny. Atmosféra v čakárni je – neplatič ostáva v nemocnici, o dĺžke hosnapätá – takmer každý má vážne ťažkosti, pitalizácie rozhodne ošetrujúci lekár. Lenže chce sa dostať čím prv na rad, zdravotníci kam ide, keď ho pošlú do domáceho liečenia? sú pod tlakom. Príchod špinavého, zanedbaného človeka, ktorý smrdí, všetko ešte zhorší. „Nie vždy sa nám podarí osprchovať ho. S cestou sa kúpeľ môže natiahnuť aj na dve hodiny a na to nie je dosť času. Navyše zápach z veľkých rán sprcha nezmenší.“ V nemocnici ich posielajú do kúta, aby to Ak je po amputácii, na invalidnom vozíku a bolo menej cítiť. Smrdí potom aj ambulancia. ešte aj závislý na alkohole, kde prečká, kým Pacienti sa zdráhajú ľahnúť si na miesto, kde úrady uznajú, že potrebuje byť v zariadení bol bezdomovec. s opaterou? Oveľa horšie je to s psychicky chorými. O chýbajúcom prepojení sociálnych a zdravot„Niekedy s nimi musíme čakať už len preto, ných služieb svedčí aj vyjadrenie hovorkyne aby ich vôbec zobrali. Väčšinou sa na ulicu hlavného mesta Beatrice Hudákovej. Tá tvrdí, vrátia v rovnakom stave. Túto skupinu by že zabezpečenie a poskytovanie zdravotnícksom naozaj vnímal ako obete. Nemôžu svoju ej starostlivosti nepatrí do kompetencií obcí, situáciu sami zlepšiť, pretože si ani neuvedo- ale pod ministerstvo zdravotníctva a vyššie mujú, že potrebujú pomoc.“ územné celky. Bez ohľadu na nedokonalosť Cez linku na pomoc bezdomovcom (funguje systému, bezdomovci si dovoľujú trpieť strav Bratislave na čísle 0907 733 388) nás takto tou domova a chorobami naraz. Niekoľko ktosi upozornil na muža, ktorý veril, že splýva organizácii a jednotlivcov po Slovensku s trávou. Kadlečík spomína, že ho našli polo- zachraňuje situáciu a supluje chýbajúce sysnahého liezť štvornožky po trávniku, vraj ním témové riešenia. prerastá. „Na centrálnom príjme sa vyjadrili, Jedným z mála miest pre chorých ľudí bez že psychiatria je plná a čo s ním majú robiť?“ domova je Útulok sv. Lujzy de Marillac S mužom tam čakal do polnoci. „Pýtal som v Bratislave. Chýbajúcu zdravotnú pomoc sa, či ho vyšetria a povedali, že áno, ale ako v ňom poskytujú sestry Vincentky z ADOS posledného.“ Slnečnica. Lekári, ktorých som sa pýtala na skúse- Hovorkyňa bratislavskej župy Iveta Tyšlerová nosti s bezdomovcami, hovorili, že sa cí- povedala, že samosprávny kraj prispieva tia ohrození nákazou. Najviac sa to týka na sociálne služby pre celú kapacitu útulku, centrálneho príjmu, internej a chirurgie. ktorá je 30 ľudí. Okrem toho podporuje aj „Keď prichádzajú, nič o nich nevieme, sú ako domovy na pol ceste či núdzové bývanie časovaná bomba s prenosnými ochoreniami pre ľudí v kríze, v ktorých je priestor aj pre od svrabu až po hepatitídy a tuberkulózu, bezdomovcov – invalidov.

„Bojím sa, že z nemocnice by ma vyhodili.“

Lekár pre bezdomovcov Katarína Klimanová z útulku sv. Lujzy de Marillac si nemyslí, že v Bratislave je dosť miest na doliečenie ľudí bez domova. „My sme stále obsadení a stále nám volajú so žiadosťami o umiestnenie ďalších klientov.“ Chorí u nich ostávajú na obmedzený čas, ale je individuálne dlhý. Odchádzajú, keď sa zlepší ich zdravotný stav, nájdu si prácu alebo sa dostanú do domova sociálnych služieb. „Vždy sa snažíme nájsť miesto imobilným alebo ťažko mobilným ľuďom. Môže to trvať rok aj dva.“ Prečo to bezdomovci nechajú zájsť tak ďaleko, že im amputujú obe nohy? „Nerobím z nich chudákov, ktorí za nič nemôžu,“ hovorí Kadlečík. „Že je to ich vina a majú vyvinúť aktivitu, aby si pomohli? Súhlasím, ale nemyslím si, že to funguje a ani prax to nepotvrdzuje. Akurát opakovane idú peniaze na výjazd sanitky, asistenciu polície, ošetrenie.“ Represia nepomáha. „Ich zanedbaný zdravotný stav je jednak dôsledkom celkovej apatie a nedostatku sebaúcty, ktorá sa na ulici stráca veľmi rýchlo a ľahko,“ hovorí Tordová. „Na druhej strane je dôsledkom zlého prístupu k zdravotnej pomoci. Chýbajú služby ako terénna práca, ošetrovne pre bezdomovcov a zariadenia, kde sa môžu doliečiť po prepustení z nemocnice.“ Vo svete sa ukazuje ako dobrá cesta denné centrum s lekárom. „Bezdomovec sa priamo tam osprchuje, prezlečie do čistého, v čakárni s ním sedia ľudia ako on – necíti sa nepríjemne a hlavne tam s ním jednajú ako s ľudskou bytosťou.“ Niektorí úradníci aj lekári hovoria, že by išlo o diskrimináciu. Bezdomovcov podľa nich treba integrovať, nie oddeľovať. Faktom ostáva, že podobné nízkoprahové (ľahko dostupné) zariadenie zatiaľ suplujú naši terénni pracovníci. A keď potrebujú lekára, musia hľadať niekoho ochotného robiť zadarmo a návštevu si dopredu dohodnúť. Poisťovňa totiž neplatičom prepláca ošetrenie iba vtedy, ak sú v ohrození života. „Určite prežijeme, že ošetríme pár ľudí za mesiac aj bez kartičky poistenca,“ hovorí chirurg, ktorý s nami spolupracuje. „Zaplatí solidarita väčšiny, to funguje aj bez slov. Každý pacient by mal dostať, čo potrebuje bez ohľadu na poisťovňu a lekárov príjem. Svedomie by mi nedovolilo odmietnuť niekoho.“ Je presvedčený, že lekár má svoj život podriadiť službe a ako kresťan to vidí tak, že sa to dá zvládnuť iba rozvíjaním osobného duchovného rozmeru. Každý druhý bratislavský bezdomovec zažil pomoc od brata Richarda z rehole Sv. Jána z Boha, ktorý viac než 10 rokov robí prostredníka medzi chorými ľuďmi bez domova a lekármi. Obetavosť jedného muža a pár lekárov ťažko nazvať systémovým riešením. Kadlečík hovorí, že „spriateleným lekárom“ sme veľmi vďační, ale čo ak odídu do dôchodku? Kto ošetrí bezdomovcov v iných mestách? „Nech by aj ambulancia s lekárom špeciálne pre nich bola diskrimináciou, funguje to v Prahe, Londýne a iných mestách.“

11


TÉMA

text: dagmar gurová | ilustrácia: klaus lempelman

Technické utópie sa nám akosi darí napĺňať ľahšie ako sociálne ideály o dokonalejšej spoločnosti.

ŤAŽKÝ ÚDEL UTOPISTOV

RAJ NA ZEMI

Dokázali by ste sa spravodlivo deliť o veci aj o prácu? Boli by ste šťastnejší bez peňazí? Niekoľko nadšencov to vyskúšalo. Prečítajte si, ako sa im darilo. Za mnohými horami, dolami a za hlbokým morom bolo raz čudesné kráľovstvo. Kráľa nemalo, každý sám sebe panoval. Všetko patrilo všetkým a nikto nemal málo. Ak bol niekto hladný, otvoril ústa a vleteli mu do nich pečené holuby. Len čo si zo stromu odtrhol šťavnaté ovocie, už na jeho mieste dorastalo nové. Víno tieklo v potokoch, šampanské v riekach a namiesto bahna bola čokoláda. Poznali iba smiech, spev a tanec. Žiadny strach a smútok. Podobný opis si asi pamätáte z rozprávok. O dokonalom svete však oddávna hovorili aj rôzni učenci. A hoci do najmenších podrobností vedeli, ako to tam funguje, čitateľov navigovali len hmlisto. Väčšinou na nejaký ostrov uprostred oceánu. Cieľom zjavne nebolo podnietiť ľudí k hromadnému sťahovaniu, ale inšpirovať ich, aby sa rovnako zariadili doma. Či šťastná zem naozaj kdesi existuje alebo je len ideálom, ku ktorému má ľudstvo smerovať, ostávalo nejasné. Dvojznačnosť príhodne vyjadruje aj slovo utópia, ktoré sa pre nedosiahnuteľný sen zaužívalo. Je to slovná hračka. Znamená nejestvujúce mies-

12

to (z gréckeho ou-topos), ale aj dobré miesto (eu-topos). Vyvodiť sa z toho dá ešte tretí význam – dobré miesto nie je. Pojem utópia vytvoril anglický filozof a právnik Sir Thomas More. Pomenoval ním svoju knihu o fiktívnom štáte, kde osobný majetok neexistoval, pôda patrila všetkým, spoločne pracovali, o starých sa postarali a vo vzdelávaní nerobili rozdiel medzi mužmi a ženami. V roku 1516, keď knihu vydal, gréčtina patrila k dobrému vzdelaniu. Väčšina učených ľudí teda chápala dvojzmysel v názve.

Spoločný majetok a ženy Dodnes sa nenaplnili mnohé z autorových vízií. Niektorí čitatelia ich však pochopili ako predobraz spoločenstva budúcnosti. Počas stáročí spriadali ďalšie vylepšujúce teórie. Pokúšali sa dokázať aj v praxi, že snaha o dokonalejšiu spoločnosť nie je len vidinou. Uspeli zriedkavo. Čakalo ich skôr pohŕdanie a sklamanie. V horšom prípade väzenie, mučenie, požiare, epidémie a bankrot. Taliansky filozof, teológ a astrológ Tommaso Campanella chcel vytvoriť komunitu založenú na spoločnom majetku a manželkách. Plány sa

prezradili a Campanella skončil v neapolskom väzení. Mučili ho na škripci a keby nepredstieral pomätenosť, popravili by ho. V cele strávil 27 rokov. Napísal tam aj svoj najslávnejší spis Slnečný štát. Od doživotného trestu ho zachránila až intervencia pápeža. Boom utopistických ideí, ktoré reagovali na nespravodlivé sociálne pomery, sa spája so začiatkom 19. storočia a s pioniermi socializmu známymi ako utopistickí socialisti. Marx a Engels v nich videli intelektuálov s hypotetickými víziami dokonalých spoločností. Vyčítali im, že nemali premyslené, ako ich vybudovať ani udržať. Prví socialisti však svoje úsilie nebrali ako utópiu. Neboli ani nejakou jednotnou skupinou so spoločným politickým, sociálnym, ekonomickým pohľadom. Podobní si boli v tom, že inšpirovali vznik experimentálnych komunít, ktoré chceli premeniť sen na skutočnosť.

Osvietený obchodník Jedným z mála úspešných projektov bol New Lanark v Škótsku. Obchodník David Dale tu v roku 1786 založil textilnú fabriku na bavlnu


Teoreticky by to šlo Naplniť technické a vedecké utópie sa ukázalo byť jednoduchšie ako dosiahnuť ekonomické a sociálne ideály. Možno preto, že to vyžadovalo šikovný mozog bez nutnosti meniť medziľudské vzťahy – či vzdať sa majetku. Dostaneme sa hlboko pod vodu, vysoko do vzduchu, medzi iné planéty. Vieme liečiť rôzne choroby, uspávať a oživovať. Utópiou stále zostáva svet bez nespravodlivosti, smrti a utrpenia. O spravodlivejšiu spoločnosť sa snažili aj komunisti. Ich snaha sa zvrhla na totalitu a teror voči tým, čo si dovolili nesúhlasiť. Jednou z obetí bývalého režimu na Slovensku bol aj známy filozof, spisovateľ a disident Milan Šimečka. Tému sociálnej utópie objavil na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov a zostal jej verný až do konca života. Známe sú napríklad jeho knižné práce Sociálne utópie a utopisti a Kríza utopizmu. s ubytovňami pre robotníkov. Neskôr ju predal obchodnej spoločnosti, ktorej členom bol aj jeho zať Robert Owen. Tento šikovný biznisman sa preslávil ako sociálny reformátor. Veril, že ľudia sú produktom prostredia. Usúdil, že robotníci v New Lanarku by mali žiť v lepších podmienkach – zaviedol kratšie pracovné hodiny, založil školu, dal opraviť ubytovne. Podnik prosperoval, ale Owenovým partnerom sa investície do zamestnancov nepozdávali. Skončilo sa to tým, že vykúpil ich podiely, aby mu do zlepšovákov nikto nefrflal. Už za jeho čias sa miesto stalo atrakciou, ktorá priťahovala návštevníkov – osvietencov aj šľachticov a štátnikov. A všetci vraj žasli, aké je tam čisté, zdravé prostredie a spokojní pracovníci. Menej sa už darilo inému Owenovmu pokusu – New Harmony v štáte Indiana, USA. Hoci si sám pozháňal obyvateľov modelovej komunity, udržala sa iba štiry roky. Zanikla pre trvalé hádky a konflikty. Jeden z účastníkov, anarchista Josiah Warren spomínal, že sa nevedeli zhodnúť na jednotných záujmoch. Tie sa totiž okamžite dostali do sporu s individualitami ľudí a inštinktom sebazáchovy. Neúspech pripisoval aj zákazu osobného vlastníctva a peňazí.

Na vlastnom pohrebe Komunita v Brook Farm pretrvala sedem rokov (1840 – 1847), počas ktorých zažila aj chvíle slávy. Založil ju bývalý unitársky kazateľ George Ripley so svojou ženou Sophiou. Cieľom bolo spravodlivo sa podeliť o prácu tak, aby bola v rovnováhe s voľným časom. Obyvatelia pracovali pre blaho celku. Z výnosu farmy mal každý z nich rovnocenný podiel (aj ženy). Robiť mohli, čo sa im páčilo – farmárčili, predávali ručné výrobky a žili aj z poplatkov, ktoré platili zvedaví návštevníci. Hlavný príjem išiel z medzinárodne známej školy, kde každý žiak platil školné. Ponúkali vzdelanie aj pre dospelých. Napriek tomu farma nedokázala byť finančne stabilná. Ku koncu sa obyvatelia museli uskromňovať v jedle, chýbalo mäso, káva. Otriasla nimi aj epidémia kiahní a všetko sa

„Chceli premeniť sen na skutočnosť.“

ovocie, zelenina, voda. Kúpať sa mohli iba v neohriatej vode, nepoužívali umelé svetlo. Obliekali sa len do šiat z ľanu, nosili plátené topánky. Bavlnu zavrhli pre zneužívanie práce otrokov, vlnu pre živočíšny pôvod. Zvieratá tiež odmietli využívať na prácu. Fruitlands sa rozpadlo už po siedmich mesiacoch. Dôvodov bolo viacero. Osadníci prišli na farmu mesiac potom, ako mali začať sadiť. Chceli byť totiž úplne nezávislí od vonkajšieho sveta, nič nepredávať ani nekupovať. Veľa mužov radšej vyučovalo a filozofovalo, ako pracovalo na poli. Na zimu si tak nezabezpečili dosť potravín. Alcotta nezdar tak zložil, že niekoľko dní po odchode z farmy odmietal jesť. Jeho projekt však neostal úplne zabudnutý, dnes je tam múzeum. Zdroje: www.nadaciamilanasimecku.sk, en.wikipedia.org, Richard Brautigan – V melounovém cukru, Argo 1996

Idylka z melónového cukru skončilo veľkým požiarom. Zhorela obrovská, nepoistená budova pre 1620 ľudí, ktorú farmári stavali podľa vzoru Charlesa Fouriera, francúzskeho filozofa a utopistického socialistu. Farma sa z toho nespamätala. Museli ju zavrieť a Ripley ešte 13 rokov splácal dlhy. Priateľovi sa zdôveril, že chápe, ako by sa cítil človek, ktorý dorazil na vlastný pohreb. Na väčšine pozemku niekdajšej Brook Farm je teraz cintorín.

Studený kúpeľ Zdá sa, že čím väčšie nároky na seba idealisti kládli, tým kratšie trvalo ich skupinové spolužitie. Prišli na to aj Amos Bronson Alcott a Charles Lane, zakladatelia spirituálnej komunity Fruitlands v Massachusetts, USA. V roku 1840 Lane kúpil farmu so schátralým domom a stodolou, kde sa nasťahovalo 14 ľudí. Žili pod diktatúrou množstva zákazov: Neuznávali súkromný majetok. Boli vegáni, ale nejedli ani zemiaky – majú vraj nízku povahu lebo rastú smerom nadol. Jedálny lístok tvorilo

Ak máte nedostatok hravosti a nevšednosti, možno by ste radi pobudli V melónovom cukre – snovom svete z knihy Richarda Brautigana. Slnko tam má každý deň inú farbu. Ľudia robia, čo ich baví, napríklad stružlikajú obrovskú sochu mrkvy alebo zemiaku. A keď skončí ich pokojný a spokojný život, pochovajú ich do svetielkujúcej hrobky na dne rieky. Časť obyvateľov býva v meste, pár samotárov sa skrýva v tichu svojich zrubov, ale v centre všetkého je komunita jaSMRŤ. Môžete si ju vykladať ako miesto, kde zaniklo ego. Vyvoláva však aj strašidelný dojem. Prílišná dokonalosť pôsobí neskutočne. Narušiť sa ju snaží zanedbaný, vulgárny chlapík, ktorý pije whisky pálenú z vecí v Zabudnutých podnikoch (zničená civilizácia). S alkoholom do neho asi preniká niečo z dávnej temnoty, zla, nebezpečia, spojeného so schopnosťou cítiť. Tá sa z nového raja vytratila po smrti tigrov, ktorí boli pre obyvateľov poslednou hrozbou. Brautiganov príbeh vyvoláva otázku, či ideálny stav v skutočnosti nie je plochý a sterilný.

13


téma

text: dagmar gurová | foto: isifa

DOKONALÝ SEN NEDOKONALÉHO MUŽA

VÍŤAZSTVO UTOPISTU Martin Luther King, Jr. – americký kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier pomohol získať rovnoprávnosť pre Afroameričanov. Muž, ktorý veril, že vesmír je na strane spravodlivosti.

Nebol to jeho jediný cieľ. Obhajoval aj práva chudobných, kritizoval vojnu vo Vietname. V liste svojej budúcej manželke raz napísal, že dúfa vo svet bez vojen, s lepším rozdelením bohatstva a v bratstvo, ktoré presiahne hranice rasy alebo farby pleti. Na začiatku Kingovej aktivistickej kariéry to naozaj znelo ako utópia. Černoch vtedy ešte musel v autobuse uvoľniť miesto belochovi. Inak ho zatkli. Práve to sa stalo Rose Parksovej v Montgomery (štát Alabama). Jej uväznenie vyvolalo veľký protest známy ako Montgomerský autobusový bojkot. Bola to prvá kampaň, v ktorej sa King angažoval, súvisí s ňou aj prvý z jeho povestných prejavov. Spolu s ďalšími demonštrantami ho zatkli a súdili, ale potvrdilo sa, že segregácia v MHD je protiústavná. Rozhodujúcim pre Kinga bolo, že si veľmi skoro sám na sebe overil princípy nenásilného odporu. Tvrdil, že pravý pacifizmus je odvaha postaviť sa zlu silou lásky. Že možno odolávať zlu bez násilia, získať priateľstvo a pochopenie oponenta. Treba byť ochotný trpieť bez odvety a veriť, že vesmír je na strane spravodlivosti. V jeho dome vybuchla bomba, na ktorejsi demonštrácii ho zranila tehla, viackrát sa mu vyhrážali smrťou a nakoniec ho naozaj zastrelil atentátnik. Už po prvom útoku King povedal,

že ak sa mu niečo stane, na jeho miesto nastúpia ďalší. Svojimi aktivitami si popudil FBI a jej vtedajšieho šéfa J. E. Hoovera. Ten sa dlhodobo obával vplyvu komunistov v sociálnom hnutí. Snažil sa dokázať, že King je s nimi v spojení. Niektoré teórie však hovoria, že skôr ho chcel zdiskreditovať. Kingov osobný život sa zrazu objavil v nahrávkach z odpočúvaných telefónov a hotelových izieb. FBI svojimi sledovaniami zamýšľala ukázať, že King mal mimomanželské aféry. Aj pár ľudí z jeho okolia naznačilo, že mal slabosť pre ženy. Začal dostávať anonymy s vyhrážkami, že tieto informácie preniknú na verejnosť, ak neprestane bojovať za občianske práva. Chvíľu predtým, ako mal prevziať Nobelovu cenu za mier (1964) dostal odkaz, ktorý vyznieval ako výzva k samovražde: „Ostala ti z toho už len jedna cesta von.“ King sa nedal zastrašiť a pracoval ďalej až do svojej smrti, ktorá prišla 4. apríla 1968 z ruky atentátnika. Záznamy FBI sa odtaja v roku 2027. Možno z nich vyplynie, že nebol práve dokonalý. Nikto však nezvráti, že zmena, po ktorej túžil, už nastala. Zdroje:en.wikipedia.org, www.swarthmore.edu/ Home/News/biro/, http://mlk-kpp01.stanford.edu/

Barack Obama sa mohol stať prvým americkým prezidentom inej farby pleti, lebo Martin Luther King mal svoj sen.

BIROBIDŽÁN: VÍZIA DOMOVA História Birobidžánu je o nájdenom a stratenom domove, o snoch a propagande, prenasledovaní a nových začiatkoch. V bývalom Sovietskom zväze, v močaristej pustatine na hranici s Čínou sa mala splniť túžba Židov po vlasti oveľa skôr ako získali oficiálny štát – Izrael. Išlo však o domov socialistický (ateistický). Birobidžán sa stal receptom na zlú ekonomickú situáciu Židov. Niekdajší maloobchodníci a remeselníci sa tam mali zmeniť na roľníkov. Prví prisťahovalci dorazili okolo roku 1928. Vláda naštartovala propagandu. Rozdávali sa plagáty, vznikali zbierky a lotérie na podporu židovských roľníkov. Skutočnosť v začiatkoch osídľovania sa výrazne líšila od obrazu z reklamy. Osadníci nemali riadne bývanie, často ani nástroje. Stávalo sa, že v družstvách a štátnych farmách chýbal dobytok, stajne aj pitná voda.

14

Kremľu sa vyčlenenie územia pre Židov hodilo z viacerých dôvodov – posilnil tým hranicu s Čínou, ale aj zlepšil prístup k čerpaniu prírodných zdrojov v tejto oblasti. Na medzinárodnej politickej scéne Moskva navyše získala body za vytvorenie prvej židovskej vlasti v moderných dejinách. V roku 1934 ju vyhlásili za Židovskú autonómnu oblasť.

„V družstvách chýbal dobytok, stajne aj pitná voda.“ Židia sa pomaly vracali k svojim tradičným povolaniam v obchode a službách. Birobidžán sa vyšvihol na centrum jidiš kultúry s divadlom, knižnicou, novinami. Jidiš sa tam spolu

s ruštinou stala úradným jazykom a povinne sa vyučovala v školách. V roku 1936 sa situácia prudko zmenila. Stalin spustil čistky, počas ktorých tisíce obyvateľov autonómnej oblasti skončilo vo väzení a v pracovných táboroch, alebo ich popravili. Všetko, čo sa týkalo jidiš sa zrušilo, zavrelo, zakázalo. Vyzeralo to na koniec židovského sna v Sovietskom zväze. Paradoxne sa Birobidžán pozviechal po druhej svetovej vojne. V rokoch 1945 – 1948 sa sem prisťahovalo asi 10-tisíc ľudí. Na chvíľu sa obnovili školy aj kultúrne aktivity. Nasledovali však ďalšie čistky, počas ktorých spálili židovské knihy z verejnej knižnice. Stalinov bes neobišiel takmer žiadneho židovského spisovateľa a politika. Jidiš tradície v regióne sa mohli verejne obnoviť až v polovici 80. rokov.


sny Sny si z nás občas robia žarty a môžu nám ukázať časti nášho ja v podobe rôznych postáv a čudesných zvierat. zdroj: Hieronymus Bosch, Slovart 2007

SNY RADIA ZADARMO

HLASY BOHOV Niektoré teórie pripisujú snom hlboký význam. Iné ich naopak

príloha

označujú za nezmysel. Má vôbec snívanie dôvod? Môže byť bezvýznamný sen závažnou správou?

Predstavte si, že ste v cudzej krajine. Je to úplne iný svet, na aký ste zvyknutí. Ak ho chcete spoznať a pochopiť, nemôžete príliš trvať na svojich doterajších názoroch a hodnotách. S navyknutým uvažovaním si veľmi neporadíte, platia tu iné pravidlá a morálka ako u vás doma. Do cesty vám prichádzajú rôzne zvieratá (aj také, o ktorých by ste neverili, že existujú). Stretávate cudzích aj ľudí, ktorí vyzerajú ako vaši blízki a známi. Niekedy pôsobia strašidelne a správajú sa veľmi čudne. Všetci sa vám prihovárajú. Zdá sa, že pre vás majú nejakú naliehavú správu, ale vy nerozumiete. Môžete si povedať, že sú tak trochu šiši a snažiť sa ich ignorovať. V tom prípade nič nezískate, možno vo vás ostane len odpor a strach. Ak sa však začnete učiť jazyk týchto cudzincov, bude sa vám žiť lepšie. Získate totiž čosi ako poradenstvo zadarmo, prispôsobené na riešenie vašich problémov a potrieb. Myslíte si, že niečo také je len sen? Máte pravdu, presne toto je sen. A hoci sa vám

každú noc zdá v inej podobe, jeho posolstvo je viac-menej rovnaké – upozorňuje vás na to, čo vám chýba a ukazuje vám, prečo sa vám nedarí a ako to napraviť.

Rady zhora Možno všetko odbijete argumentom, že je to iba kratochvíľa pre babičky, ktoré spávajú so snárom pod vankúšom. Ale obstojí to proti presvedčeniu našich dávnych predkov, navyše ak pochádzali z rôznych čias a kultúr, no v názore na sny sa zhodovali? Spoločenstvá, ktoré dnes nazývame primitívne, ale aj obyvatelia vyspelých ríš (Egypt, Babylon, Staroveké Grécko a Rím) si sny veľmi vážili. Považovali ich za hlasy bohov. Indiánsky prorok Smohalla povedal, že v snoch k nám prichádza múdrosť. Čerpali z nich veľkí šamani, ktorí riadili život celého spoločenstva aj obyčajní ľudia. Sny boli podstatným prvkom rituálov pri prechode z detstva do mladosti a z dospelosti do staroby.

Mladému človeku mohol sen dať meno a získal v ňom opatrujúceho ducha, sprievodcu životom. Príbehmi zjavenými v spánku nepohŕdal ani prorok Mohamed. Pravidelne vraj vyzvedal, o čom sa zdalo jeho nasledovníkom a rozprával im vlastné zážitky. Aj v Biblii sa to snami len hemží. Spiacim sa prihovárajú anjeli. Radia, varujú. Svoju vôľu tak oznamuje aj sám Boh. Neveríte na šamanov a prorokov? Možno vás zaujme, že aj taký Abraham Lincoln vnímal sny ako prostriedok, cez ktorý Boh hovorí k ľuďom. Martin Luther si myslel, že ukazujú protiklad toho, akí sme a akí by sme chceli byť.

Freud a Jung O mnoho rokov neskôr prišiel s niečím podobným Sigmund Freud, ktorý pre svet znova objavil dôležitosť snov. Podľa neho nepriamo vyjadrovali zakázané priania pudových energií (túžby, ktoré nám morálka bráni naplniť).

15


PRÍLOHA SNY

text: dagmar gurová

Sny hovoria rečou symbolov. Ak ich chceme pochopiť, musíme sa ju naučiť.

Tvrdil, že neprípustné túžby sa skrývajú pod tým, o čom sa sen iba zdá byť. Nech už teda spáč videl čokoľvek, Freud vždy dokázal nájsť výklad, ktorý zapadal do jeho teórie. Jeho kolega C. G. Jung nesúhlasil s tým, že naša energia je výhradne biologická a sexuálna. Veril, že sny nič úmyselne nezahmlievajú. A ak ich nepochopíme, nie je to skrytým obsahom, ale tým, že hovoria v symboloch. V jazyku, ktorý sme už zabudli. Ak sa rozhodnete brať sny ako vášho vnútorného radcu a chcete vedieť, odkiaľ prichádza jeho hlas, treba spomenúť ešte jeden Freudov významný objav – nevedomie. Chápal ho ako akýsi sklad našich osobných zážitkov, spomienok, myšlienok, ktoré boli kedysi vedomé, ale teraz si ich už nepamätáme (a často si ich ani pamätať nechceme). Jung túto tajomnú oblasť ešte doplnil o obsahy, ktoré nepochádzajú z vlastnej skúsenosti, ale sú dedičstvom po predkoch. Vrodené kolektívne skúsenosti sa vyjadrujú v charakteristických obrazoch, ktoré pomenoval archetypy. Každý má v sebe napríklad temnú stránku, nepríjemné vlastnosti, ktoré by rád skryl – Tieň. Je prirodzenou súčasťou človeka, nikto nie je iba pozitívny. Problém nastane, keď tieto temné a protichodné súčasti v sebe ľudia potláčajú. A to je jedna z vecí, na ktorú upozorňujú sny. Sú pravdivým obrazom o človeku, ktorý vychádza z úrovne mimo vedomia. Odkazujú, čo vám prospeje, ako sa správate, v akom stave je vaše telo aj aké vzťahy máte s blízkymi a aké sú vaše citové reakcie na udalosti minulých dní. Niekedy vás poriadne vytrápia. Sú hrozné a ešte sa aj vytrvalo opakujú. Príčinou je, že ste ich nepochopili. Nevyriešili ste problém, ktorý vám predkladajú, vysvetľuje česká terapeutka Jana Heffernanová, ktorá sa zaoberá prácou so snami. Hovorí, že ľudia nemajú radi hrozné sny, pretože neznášajú nechcenú tvár, ktorá sa im stále pripomína. Nočné mory

16

neubližujú. Varujú, že váš problém je vážny. Naliehajú, aby ste sa s ním vysporiadali.

Postavte sa nepriateľovi Môžete namietať, že niečo také bláznivé, zamotané a útržkovité ako sen vysvetlí len odborník. Nemáte na neho čas ani peniaze. Pozor, snové poradenstvo môžete mať bezplatne. Zabudnite na snáre a slovníky symbolov. Vaše sny sú len vaše, nedajú sa zovšeobecniť. Symboly v nich majú význam iba v kontexte konkrétneho príbehu. Ten istý symbol v dvoch vašich snoch môže predstavovať niečo úplne odlišné. Zásadou je neznehodnocovať, čo sa vám prisnilo. Americký psychológ John Sanford spomína časté prípady zo svojej praxe, keď sa práve „bezvýznamné sny“ ukázali ako závažné správy.

„Práca so snami pripomína detektívne pátranie.“ Práca so snami pripomína detektívne pátranie. Budete si zapisovať, hľadať stopy, sliediť po prepojeniach, rekonštruovať. Rátajte s tým, že väčšinou nepochopíte úplne, budete skôr tušiť. Niečo sa vám nepodarí vysvetliť vôbec. Za pochopenie sa považuje, keď sa naučíte čosi nové a vyvodíte z toho dôsledky. Zmeníte postoj, názor, zásadu. Sen je neúplný príbeh, skratkovitý, s nahustenými symbolmi. Aby ste ho pochopili, musíte ho rozvinúť – doplniť o svoje asociácie, spomienky, pocity. Tu prichádza vaša šanca pocvičiť sa v umení Sherlocka Holmesa. Heffernanová hovorí, že väčšina snov je o našich neuspokojených základných potrebách, vnútorných konfliktoch, navyknutých vzorcoch správania, o vzťahu

k najbližšiemu okoliu. Často vás na niečo z toho upozornia postavy, ktoré v deji vystupujú. Známi ľudia predstavujú samých seba a ukazujú váš vzťah. Môžu odrážať aj vaše postoje, city, reakcie, ktoré si neuvedomujete, ale vidíte na druhých. Ako v zrkadle sa väčšinou zbadáte cez neznáme postavy. V tom, kto vám pomáha, spoznáte svoje silné stránky. Negatívni „herci“ (Tieň, odporca) vám oznamujú, s ktorými vlastnosťami, postojmi ste vo vnútornom konflikte či aké schopnosti v sebe potláčate. Prestaňte pred nepriateľom utekať, zistite, čo od vás chce a zmení sa aj jeho postoj k vám. Sanford opisuje prípad muža, ktorého v opakovaných snoch prenasledovala nepriateľská postava. Rozhodol sa, že neutečie a obrátil sa k nej. Nepriateľ sa usmial a odišiel. Jedným z výsledkov práce so snami je, že si začnete viac uvedomovať okolitý svet a ako v ňom fungujete. Každý deň by ste si totiž mali robiť stručné záznamy o tom, čo ste zažili, ako ste sa pri tom cítili, na čo ste mysleli, spomínali. Najdôležitejšie je zapísať si udalosti, ktoré na vás citovo zapôsobili. Stačí pár viet a hneď si môžete porovnať denné a snové výjavy. Heffernanová odporúča stručne opísať aj svoju životnú situáciu v oblastiach: príroda, vaše telo, city, tvorivá činnosť, vaši najbližší, zamestnanie, záujmy, spoločnosť, duchovný život. Ku každej napíšte najviac dva, tri riadky. Možno už tu zistíte, čo vám chýba a to ešte ani nedošlo na sny. Aj tie si budete zapisovať. Neváhajte s tým ani uprostred noci, ak cítite, že máte významný sen. Pomenujte ho a zaznačte si všetky detaily: počasie, farby, krajinu. Pripíšte podobnosti s denným životom (napr. ten muž mal vlasy ako môj učiteľ matematiky). Nakreslite, čo sa vám zdalo. Ak nemáte čas alebo možnosť písať, pomôže, ak niekomu svoj sen porozprávate. Na serióznu prácu budete potrebovať aspoň jeden sen týždenne.


Výklad snov

Prinesiem domov tašku jabĺk a vykladám ich na stôl. Príde otec a začne jablká vyhadzovať, že sú zlé. Žena pracuje a jej práca prináša „ovocie.“ O plody svojej práce však prichádza, lebo ich znehodnocuje. Prílišnú sebakritickosť získala zvnútornením častých kritických poznámok otca, ktorý neocenil nič, čo urobila. Rodičia v snoch často predstavujú vlastnosti, postoje, zásady, ktoré ste od nich prebrali či ktoré vo vás vypestovali.

Ukážka je z knihy Tajemství dvou partnerů Jany Heffernanovej, ktorá sa zaoberá výkladom snov. Pre začiatočníkov odporúča pracovať so snom takto: 1. Zapísať sen. 2. Preložiť ho – obrazy premeniť na slová. Vcítiť sa do snovej situácie, zistiť, kedy v živote máte podobné pocity. Rozvinúť symboly. 3. Porovnať svoje vedomé názory a postoje s tým, čo ukazuje sen. 4. Rozvinutý príbeh (symboly doplnené o vaše pocity, spomienky atď.) zložiť tak, ako prebiehal v pôvodnom sne. Rozhodnúť sa, čo zmeníte v dennom živote. 5. Premyslieť si, ako zmenu urobíte.

Možno vám tento spôsob výkladu snov nesedí. Freud sa mýlil, hovoríte si. Kto zaručí pravdu Jungovi a jeho nasledovníkom? Veľký kritik psychoanalýzy J. Allan Hobson prišel v 60. a 70. rokoch s úplne protichodnou teóriou. Tvrdil, že sny sú len bizarný nezmysel, nemajú žiadny význam. Čo z toho si teda vybrať? Vedci naznačujú, že je tu ešte tretia možnosť. G. William Domhoff z Kalifornskej Univerzity ponúka vysvetlenie, ktoré vychádza z výskumov v spánkových laboratóriách, z analýzy obsahu snov aj z neuropsy-

Pomôžu vám odpovede na otázky: Snové ego (vy v sne) 1. Čo ste v sne robili alebo nerobili, cítili alebo necítili? 2. Vyjadrovali ste svoje pocity, svoju mienku? 3. Aký ste mali vzťah k ostatným postavám, zvieratám, veciam? 4. Prečo ste robili, čo ste robili? Aké názory, pravidlá, zásady sa za vaším konaním skrývajú? 5. Obhájte sa. 6. Mali ste iné možnosti? Čo ste mohli robiť inak? 7. Zhrnutie: Ako sa snové ego javí, na aké vaše vlastnosti poukazuje? Sú pre vás typické? Správate sa tak aj v skutočnosti? Sú tieto vlastnosti, reakcie a zásady vhodné pre snovú situáciu? Sú vhodné v podobnej dennej situácii? Nespôsobujú vám zbytočné problémy? 8. Akú vlastnosť alebo správanie by bolo dobré zmeniť a ako?

Čoho sa týka? 3. Aké boli citovo najvypätejšie miesta? Kde sa tak cítite počas dňa? 4. Ako smeroval dej? Odkiaľ kam ste sa dostali? 6. Kto je vaším nepriateľom, odporcom? Čo robí a nerobí? Núti vás k niečomu? Aký vzťah má k vám a k ostatným postavám v sne? Aký vy k nemu? 7. Ostatné postavy v sne – ak nemáte odporcu, prejdite k najvýznamnejšej postave, zvieraťu, predmetu. Akú funkciu má v sne a v realite? Aké asociácie vám napadajú? Zakaždým zisťujte, či aj vy máte takúto vlastnosť. 8. Pri skladaní rozpísaného sna podľa pôvodnej následnosti deja si všímajte rozhodujúce momenty (kto rozhodol a ako), zmeny v deji (kto spôsobil zmenu a prečo), aký konflikt ostal nevyriešený. 9. Zhodnoťte: Aké otázky sen kladie a na čo odpovedá? Aké je pre vás poučenie, aké rozhodnutia urobíte a akú úlohu si dáte?

Rozvíjanie sna 1. Aká je hlavná téma sna? Opíšte túto tému vo vašom súčasnom živote. 2. V čom spočíva hlavný konflikt a medzi kým sa odohral? Máte v živote podobný rozpor?

Otázky vyberajte podľa potreby, nemusíte odpovedať na všetky. Dôležité je nevynechať tú, na ktorú sa vám odpovedať nechce.

chologických štúdií pacientov s poškodením mozgu. Ukazuje sa, že sny by mohli byť zmysluplné simulácie každodenného života, spojené so záujmami a záležitosťami snívajúceho, ale nemusia mať žiadny biologický zmysel. Deti aj niektorí dospelí v pohode prežívajú bez nich. Za zmysel snov hovorí 55-ročný výskum. Vyplýva z neho, že sny sú oveľa častejšie súdržné a zamerané na každodenný život ako neobvyklé. Skúmanie snov troj- až 15-ročných detí poukazuje na to, že kvalita snívania rastie s poznávacími

zručnosťami. Sny porovnateľné s dospeláckymi (v dĺžke, frekvencii, obsahu a emóciách) sa objavujú až medzi 11. a 13. rokom. Domhoff tiež opisuje, že niektorí dospelí so špecifickými poškodeniami mozgu nesnívajú vôbec. Rovnako je na tom aj maličké percento zdravých ľudí. Obsahujú teda sny návod na riešenie problémov alebo len zrkadlia bdelý život? Odpovedať si musíte podľa toho, čo je vám bližšie. Prečo snívame totiž zatiaľ nikto presne nevie.

stave v zatemnenej miestnosti. Potvrdilo to monitorovanie mozgovej aktivity na EEG.

o pohybe a presune, v ktorých sa im aspoň raz prihodí nehoda. Vedci to vysvetľujú ako dôkaz prepojenia s ich stavom v dennom živote (stáva sa, že do niečoho narazia, môžu z toho mať obavy).

Fakty o snoch Od 10. rokov väčšina ľudí sníva 4 až 6-krát za noc v štádiu spánku REM (Rapid Eye Movements – fáza rýchlych očných pohybov). Mozog je v tej chvíli aktívny ako v bdelom stave, ale nie všetky jeho funkcie sú „zapnuté“. REM trvá od 5 – 10 minút v prvej fáze až po 30 – 34 minút neskôr v noci. Je teda pravdepodobné, že sen môže trvať pol hodinu aj viac. Sú dôkazy, že snívame aj v spánku mimo REM fáz, hodinu až dve pred prebudením. Okrem toho môžu mať ľudia fázu REM bez snov a naopak sa do nej dostanú aj bez spánku – v zrelaxovanom

Kto sníva a kto nie Deti do 10. rokov snívajú iba v 20 percentách ich REM periód. Nevidiaci ľudia sny majú a ich podoba závisí aj na tom, odkedy nevidia. Ak nemajú zrak od narodenia alebo ho stratili v ranom detstve, v ich snoch sa neobjavujú žiadne vizuálne obrazy, ale množstvo chuťových, čuchových a hmatových vnemov. Muži aj ženy majú vysoké percento snov

Zdroje: Jana Heffernanová, Tajemství dvou partnerů, Argo, 2008 John A. Sanford, Sny a léčení, Nakladatelství Tomáše Janečka, 1992 http://psych.ucsc.edu

17


PRÍLOHA SNY

text: memfer | foto: alan hyža

Vášne duše dokážu zázraky

Reč našej duše

Pani Vejchodská je známa svojimi článkami o význame snov a šamanizme, no aj iných témach súvisiacich s rozvojom osobnosti. Ľudia sa na vás obracajú o pomoc pri výklade snov. Máte aj nejakú skúsenosť s tzv. siamskými snami? Stalo sa niekedy, že zároveň viacerí ľudia mali rovnaký alebo veľmi podobný sen? V rozhodujúcich historických momentoch, napríklad v roku 1968, mali asi mnohí ľudia podobne nepokojné sny. Siamské sny sa vyskytovali v každej dobe. Vždy, keď spoločnosť prežívala nejakú traumu, či mala z niečoho obavy. Rovnaké alebo veľmi podobné sny mávajú napríklad aj zamilovaní ľudia. Sen si vyberá z psychického materiálu to, čo človek práve potrebuje riešiť alebo poznať. Čo konkrétne vás nasmerovalo do problematiky výkladu snov? Bol za tým nejaký presvedčivý snový zážitok? V čase, keď ma začali zaujímať fenomény ako telepatia, telegnózia a iné, zaujali ma aj obsahy snov. Nasledovali bádatelia snov celej viedenskej školy 19. storočia, staršie spisy, psychoterapeutické školy. A rozprávky, mýty, náboženstvá. Tam všade sa dá nájsť obrazový materiál, ktorým si sny pomáhajú. Je rozdielna symbolika, vzhľadom na „Usmernené“ sny sú viac-menej ovplyvnené spoločenské stereotypy, s ktorými naše neve- sugesciou alebo autosugesciou. domie pracuje, v snoch muža a ženy? Existuje povedzme pre rovnaké duševné rozpoloženie Čo môže človek spraviť pre to, aby si vôbec ženy a muža iný snový jazyk? pamätal svoje sny? Sú na to nejaké techniky? Ak má človek deficit v citovej oblasti, v sebahod- Výskumníci snov vypracovali viacero techník. notení a podobne, hovoríme o kompenzačných Stará skúsenosť hovorí, že ľudia, ktorí neprisnoch. Ženstvo je obsiahnuté aj v mužskej pola- jali svoj tieň, tienistú stránku duše, všetko rite a opačne. Potreba ochraňovať či chlácholiť, nepríjemné zatláčajú. Tým sa sen do pamäti to všetko sa prejaví aj v snových symboloch. Muži sa vyrovnávajú v snoch s nedostatkom rozhodnosti, cieľavedomosti, majú preto superautá, rečnícke pulty, vytrvalo lozia po skalách. Ak však ide o rovnaké duševné rozpoloženie, snová symbolika je takmer zhodná. Symbolika hrdinu, pokušiteľa, rúcača, pýchy je rovnaká. nedostane. Ezoterickí bádatelia vedia, že ak človek v nejakej fáze nepotrebuje sen ako poV jednom článku píšete o skupinovom mocníka, nezapamätá si ho. Radia klásť pod snívaní u doktorky Czibulkovej ako za čias vankúš malú pyramídku z polodrahokamu, bystarého Grécka, keď ľudia chodili snívať do linky alebo zvoliť akési programovanie sa pred Asklépiovho chrámu. Spomína sa tam aj biely spaním. Ak človek večer čo večer myslí na to, odev... má to nejaký špeciálny význam? Osob- aby si zapamätal sen, je to pre dušu náročná ne si ani neviem predstaviť, že by som sníval úloha. Pritiahne záujem hlbšej inteligencie. Tá na povel. sa už postará, aby sa sen dostal do vedomia Spia v jednej miestnosti, ale každý sníva sám na spracovanie. za seba. Rovnaké oblečenie nemusí mať vplyv na sen, iba na prípravnú fázu, na uvoľnenie Na to, aby človek vedel správne vyložiť cudzie napätia. Človek sníva za noc aj osemkrát, ale sny, pravdepodobne potrebuje dotyčného môže sa stať, že si zapamätá len jeden sen. dostatočne poznať, vrátane rôznych jeho Nie je to snívanie na povel, to sa ani nedá. životných okolností.

„Sen je satirik, inokedy kritik či poradca.“

18

Nie je bezpodmienečne potrebné spoznať životný príbeh človeka, ktorému rozoberáme sny. Ale treba vedieť aspoň základné údaje. Či je človek mladý, starý, muž, žena, vydatá, ženatý a podobne. Lebo je rozdiel, keď sa sníva o predátoroch pätnásťročnému chlapcovi a dôchodcovi. Nechystáte sa vydať vlastnú knihu o snoch? O snoch vyšlo veľa knižiek rôznej kvality. Existujú knižky z psychoterapeutickej praxe, kde využívajú potenciál snov v terapii, no sú aj autori, ktorí sa nedostali za prah snára, čo je kniha zväčša zavádzajúca. Ja nemám v ponímaní snov nič, čo by mohlo priniesť niečo nové, podnetné. Nazdávam sa, že by to bolo iba do počtu. A načo je to komu? Dlhodobo sa venujete šamanizmu a výkladu snov. V článkoch a rozhovoroch s vami, ktoré som čítal, sa však nezmieňujete o lucidných snoch. Je lucidné snívanie bezpečnou cestou odhaľovania duchovných právd? Nejde ani tak o odhaľovanie duchovných právd. Skôr právd o sebe, o skrytých možnostiach, príčinách zlyhaní. Ak snívajúci o toto stojí. Ak človek vníma sen ako pomocníka sebarealizácie a duchovného rastu, mal by ho nechať vyjadriť sa – aj ako satirika, kritika, nielen poradcu. Cenzúre sa bráni každá slobodná bytosť a sen je slobodný prejav duše.


foto: petra lajdová, vlado holina

pouličné blues

príspevky od predajcov Nota bene

O ČOM SNÍVAJÚ NAŠI PREDAJCOVIA

Zásobu prianí ľudia majú bez ohľadu na to, ako sa im v živote darí. Predajcovia Note bene chcú veci, ktoré sa môžu zdať obyčajné. Ale iba dovtedy, kým ich máte.

Renáta

Peťo

Joshua

Chcem bývať s priateľom pod normálnou strechou. Mať nejaký byt, podnájom, aby sme sa mali dobre, to je najdôležitejšie.

Je to úplne jednoduché. Snívam o tom, aby som mal v poriadku svoje vlastné zuby, a potom snívam o desaťpalcovom notebooku, aby sa mi zmestil do ruksaku. Potrebujem ho na písanie.

Ako Ambasádor boja proti chudobe snívam o celodennom centre pre ľudí bez domova, ktoré by vzniklo v Bratislave. Aby tam mohli prísť aj špinaví a smradľaví bezdomovci a mohli sa umyť, dostať teplý čaj. Snívam o tom, že politici (a nielen oni) si uvedomia, že chudoba na Slovensku je. Chudobní sa už stávajú menšinou. Chcel by som, aby sa vo volebných programoch starostov objavilo, že sa o bezdomovcov postarajú, lebo aj oni tu žijú.

Vlado Nemám veľa snov. Hlavne túžim zmeniť svoj život, aby som fungoval ako normálny človek – mať robotu, rodinu.

Ivan Stojím pevne na zemi, také sú aj moje sny: predať čo najviac časopisov za mesiac. Teraz som predal 521, chcem to dotiahnuť na tisíc. Chcel by som mať aj počítač, na tom, čo som mal, mi odišiel displej.

Dušan

Anton Snívam o tom, že keď ja som nemal život, budú ho mať moje deti. Chcem, aby žili na úrovni, aby nemuseli predávať časopis.

Peťo Nesnívam, za tie roky som si už odvykol.

Tramtárium Tak tu máme znova december a s ním spojené všetko šialenstvo, ktoré nás každoročne postihne len v tomto mesiaci... Nekonečné fronty v obchodoch sú úplne bežná vec, lebo ľudia potrebujú mať všetko vo veľkom množstve a samozrejme hneď, veď čo keď potom už nebude... Vajcia, cukor, múka, ovocie, alkohol často miznú z regálov neuveriteľnou rýchlosťou a často sa stane, že poloprázdne alebo úplne prázdne regály sú svedectvom o prípravách na vianočné sviatky. No a po nich to aj tak všetko skončí v kontajneroch... Vianočné trhy sú tiež pekná vec, ale len na pozeranie, lebo stánky s občerstvením sú väčšinou životu nebezpečné. Namiesto vareného vína vám tam nalejú zohriate čučo s dvoma kilami

Snívam o všeličom, najviac o mojom psovi. A po čom túžim? Chcel by som bývať v pokoji aj s mojím psom, v kľude žiť v rodinnom dome alebo na chate, aby to bolo oficiálne. Túžim aj po tom, aby som nemal problémy, ktoré teraz mám. Chcem, aby si moja rodina rozumela tak, ako to má byť. text: jožo 352 | foto: archiv nb

cukru na pol litra, klobásy sú spečené často na uhoľ a olej z nich kvapká nonstop, dookola ponevierajúci sa zlodeji čakajú na svoje obete, no a navyše je tu obrovská masa ľudí, cez ktorú sa pretlačíte len horko-ťažko... Najlepšie sú na tom starší ľudia, ktorí presedia celý deň v kostole, pretože pán farár tak pekne káže... Všetci tak nejako zmäknú, neponáhľajú sa a zrazu sú z nich postavičky, čo sa usmievajú a čuduj sa svete - sú štedrejší ako inokedy cez rok... Čím to tak asi bude? Nechce sa mi veriť, že je to tým čarovným slovom Vianoce! Ja mám Vianoce každý deň a ani mi to tak nepríde, trebárs aj 24. augusta... Ale nakoniec aj ja ich mám rád a nielen preto, že mi niekto niečo dá alebo že v telke ide Perinbaba alebo Mrázik,

ale aj pre atmosféru, keď idem večer po Bratislave, všetko je vyzdobené, vysvietené a ľudia sú fakt iní, povedal by som lepší... len škoda že toto sa deje iba raz za rok a nie stále... Veľké Dík patrí mojím známym, ktorí ma podporili, pomohli mi keď bolo treba, ale aj tým, ktorí pomohli každému predajcovi NB. Krásne Vianoce a všetko dobré v Novom roku vám za seba aj ostatných želá JOZEF.

19


PRÍLOHA SNY

text: edo jung

Formy rozprávok sa vyvíjajú, gro ostáva často nemenné. Ako na dlani nám ponúkajú symbolický príbeh a nenásilnú múdrosť. Ilustrácia: Daniela Olejníková

Rozprávkové príbehy majú silu liečiť

Čo sa rodí z popola

Ticho Vianoc potrebuje rozprávku. Je to čas, kedy sa vieme zastaviť a dokážeme počúvať. Vtedy dobrý rozprávkový príbeh nestráca svoju silu ani v ušiach dospelého. Lebo ak je príbeh semienkom, my môžeme byť úrodnou pôdou. Keď sa rozpráva rozprávka, nastáva noc... Samozrejme, nie je to pravidlo, ale je to veľmi symbolická situácia. Rozprávky sa najčastejšie rozprávajú deťom pred spaním. Z jednoduchého dôvodu – pre ich príbeh, schopný dodať prichádzajúcej noci svetlo. Svetlo poznania, poučenia, ktoré otvára nové perspektívy a dáva istotu, že „všetko zlé sa na dobré obráti“. S takouto istotou sa určite lepšie spí.

Život ako rozprávka Od čias, kedy v našej kultúre dostali rozprávky prvýkrát písomnú podobu vďaka Hansovi Christianovi Andersenovi alebo bratom Grimmovcom a začali sa rozširovať knižnou formou, prešli veľkým vývojom – ani nie v obsahu, ale najmä formálne. Nie je však natoľko zaujímavé venovať sa forme, ktorá podlieha módnosti. Oveľa zaujímavejšie je sledovať v rozprávke to, čo zostáva nemenné a pochopiť, prečo to tak je. To, čo my zvykneme označovať slovom rozpráv-

20

ka (a pri tomto slove sa obvykle s nadhľadom pousmejeme), je však v skutočnosti už dlhé storočia symbolickým príbehom, ktorý v mnohých kultúrach rozprával a rozpráva vážený a uctievaný rozprávač. Nie každý dokáže rozprávať príbehy. Nie každý dokáže vykonávať túto v skutočnosti veľmi ťažkú prácu. Lebo rozprávač musí byť predovšetkým múdry svojím konaním. Príbeh, ktorý rozpráva, musí mať prežitý a pochopený. Zdá sa absurdné, že by sme mohli prežiť rozprávkový príbeh? Opak je pravdou – prežil ho už každý z nás. Avšak často zostane nevidený a múdrosť v ňom nepochopená. Na rozprávkových príbehoch je najvzácnejšie, že nás k ničomu nenútia. Nenútia nás prijať teórie, náboženské dogmy, svetonázor. Princezná z Tisíc a jednej noci neúnavne rozpráva príbehy, v ktorých chorá duša môže nájsť samu seba, pretože múdrosť a skúsenosť majú v sebe silu uzdravovať. Liečenie vzniká čítaním

jemného písma na duši a rozvíjaním toho, čo je v nej nájdené. Najkrajšie na príbehoch je zasa to, že sme do nich zapletení a predsa nie sme uväznení. Môžeme v nich nanovo uvidieť samých seba bez toho, aby sme boli pred druhými odhalení, kompromitovaní. Tento príbeh je mojím príbehom, povieme si, a už ho prežívame novým spôsobom, rozvíja sa v nás, získava nové odtiene, nové súvislosti. Svitá v nás pravda nášho života a pritom je naša vôľa slobodnejšia ako predtým.

Pravdivosť nikdy nespí Obrovským skokom v chápaní tradovaných príbehov boli odhalenia C. G. Junga. Pochopil človeka ako bytosť, ktorá možno vie, čo by robiť nemala, ale zato nevie, čo by robiť mala. Alebo naopak, ak chcete. Kľúčom preto je nielen premeniť svoje vedomé myšlienky a city, ale uzdraviť predovšetkým svoje (ne)vedomie. Ľudské myslenie, aby mohlo zdravo existovať,


Ilustrácia: Martina Matlovičová

potrebuje pochopiť príbehy, či už v rozprávkach alebo v snoch. Z holých faktov sa žiť nedá. Potrebujeme príbehy, v ktorých nachádzame samých seba, v ktorých rozpoznávame obrazy a symboly už uložené do našej duše. Jung ich nazval archetypy, pretože ich nachádzal u ľudí všetkých dôb, aj keď mohli mať rôzne stvárnenie. Archetypy sa ukrývajú v kolektívnom nevedomí, ktoré do seba pojíma skúsenosti celého ľudstva. A tak rozprávači, autori príbehov, mýtov i legiend tisícročia nevedome používali obrazy, ktorých pravdivosť overila celá doterajšia existencia ľudstva. Táto pravdivosť nikdy nespí. Ak aj nie sme vyznávačmi príbehov, neúnavne v nás pracuje a pokúša sa zažať svetlo prostredníctvom snov. Lebo duša vždy sleduje svoj stav, bdie nad ním a dovoláva sa pozornosti. Ak my, ľudia, necháme z nedbalosti zomrieť staré príbehy, nezachránime pred smrťou ani sami seba, obával sa Jung. Dúfal, že ľudia pochopia moc príbehov, že dovolia, aby sa im prihodili a že s príbehmi svojho života potom budú vedieť pracovať. Lebo archetypy sú vlastne sadou duševných inštrukcií, ktoré dokážu preklenúť čas a priestor a dávajú múdrosť každej generácii. Je dobré, aby sme pochopili, čo znamenajú, pretože vždy predstavujú nejaký duševný konflikt, ktorý sa chce dať takto symbolicky rozpoznať.

Dievčatko so zápalkami Táto rozprávka môže mať rôzne obmeny, no pre nás je príbeh najznámejší tak, ako ho prerozprával Hans Christian Andersen. Chudobné, bosé dievčatko celý deň chodí po meste hladné a uzimené. V starej zásterke nesie zápalky, ale nikto ich nekupuje. Dievčatko sa bojí bez peňazí vrátiť domov, lebo otec by ho zbil. Je Silvester, ľudia sedia doma pri ozdobených stromčekoch, stoly majú plné jedla, ale nik ju nepozve dnu. Dievčatko mrzne, a tak sa snaží zohriať aspoň zápalkami. S každou zápalkou sa pred ňou zjaví nejaký krásny sen, ale keď ho chce zachytiť rukami, zmizne. Až napokon uvidí svoju milovanú starú mamu, ktorá je už u Pána

Boha. Dievčatko veľmi prosí, aby ju stará mama vzala so sebou. Na druhý deň ľudia našli medzi dvoma domami skrčené dievčatko s červenými lícami a úsmevom na perách – bolo mŕtve. Tento príbeh vo svojej knihe Ženy, ktoré behali s vlkmi krásne vysvetľuje Clarissa Pinkola Estés. Clarissa je medzinárodne uznávaná a oceňovaná autorka, psychoanalytička a rozprávačka starých príbehov. Dievčatko so zápalkami pripodobňuje osobe, ktorá má ťažký údel, mohla by však stále urobiť veľa vecí, aby sa zachránila. Mohla by odísť do iného mesta, mohla by sa ukryť v sklade na uhlie alebo v stodole. Namiesto toho chodí dookola ako v tranze a napokon sa schúli a zamrzne. Ak je naša duša, náš vnútorný i vonkajší život dlho v chlade, vysvetľuje Clarissa, inklinujeme k tomu, aby sme žili fantáziami, nie činnosťou.

„Ak necháme zomrieť staré príbehy, nezachránime pred smrťou ani sami seba.“ Fantázia je dobrá, ak nám pomáha dosiahnuť cieľ. Dievčatko však prepadá fantáziám, ktoré v kritickom okamihu zabrzdia jej konanie. Je to fantázia, ktorá nemá nič spoločné s realitou, je spojená s pocitom, že sa nedá nič robiť alebo že je príliš ťažké niečo urobiť a lepšie je nechať veci tak, ako sú. Potom sa stane, že fantázia začne prichádzať s fľaškou alkoholu alebo s injekčnou striekačkou... Čo teda treba urobiť? Veľký a ťažký krok: odísť z prostredia a od ľudí, ktorí nám odoberajú teplo (zápalky), ale žiadne nevracajú. Nesmieme sa s takouto situáciou zmieriť, vzdať sa, chodiť v tranze dookola a nakoniec, vo fantáziách – zomrieť. Preto, aj keď je to bolestivé, musíme ísť svojou cestou. Dievčatko so zápalkami predávalo veľa – svetlo a teplo – za málo alebo za nič. Či sa už výmena väčšej hodnoty za menšiu odohráva

v našej duši alebo v okolitom svete, výsledok je rovnaký – strata energie, neschopnosť reagovať na vlastné potreby. Z takejto situácie máme odísť, ale namiesto toho klameme sami seba, sedíme v chlade, v snehu a ukladáme sa na spánok, v ktorom dúfame, že všetko utrpenie zázračne zmizne. Ale ako každý dobrý príbeh, dáva aj tento nádej. Dievčatko sa smrťou znovu rodí do nového, šťastného života. Či už v posmrtný život veríme alebo nie, odkaz je jednoznačný – smrť nikdy nie je konečné riešenie, vždy môžeme vstať z mŕtvych.

Popoluška Slávna česká rozprávka Tri oriešky pre Popolušku režiséra Václava Vorlíčka z roku 1973 na motívy spisovateľky Boženy Němcovej, ktorú televízia ani jedny Vianoce nevynechá, sa od Popolušky bratov Grimmovcov príliš neodlišuje, no niektoré symboly sa predsa len vytratili. Ak by sme aj v tomto príbehu chceli sledovať psychoanalytickú rovinu, predstavovali by napríklad macocha a nevlastné sestry tiene nášho vlastného charakteru. Nechávame sa nimi zotročiť len preto, že si ich nepriznáme, nevyvedieme ich na svetlo a nepremôžeme ich. No v príbehu o Popoluške je oveľa krajšie sledovať jeho duchovné posolstvo. V pôvodnej rozprávke sú Popoluškine zlaté, strieborné a drahokamové šaty utkané zo síl Slnka, Mesiaca a hviezd. Sú to čisté sily prírody, ktoré sa spájajú s čistou silou Popoluškinej duše a pomáhajú jej víťaziť v protivenstvách. K trom šatám sa logicky pridružujú tri misy šošovice, ktoré musí Popoluška prebrať. Oddeľovanie šošovice od popola je oddeľovanie života od smrti, biblické oddeľovanie zrna od pliev, rozlišovanie dobrého a zlého, podstatného a nepodstatného. Popoluške pri tom pomáhajú holúbky – symboly prostého, ale hlbokého duchovného života. Číslo tri patrí k takzvaným číslam dokonalosti, predstavuje tri stupne duchovného dozrievania, napríklad prostredníctvom troch cností – viery, nádeje a lásky.

21


PRÍLOHA SNY

Ježibaba, drak a iné negatívne bytosti reprezentujú silu, ktorá oponuje rozvoju duše a snaží sa ju zahubiť. Ilustrácia: Martina Matlovičová

Popoluška Grimmovcov sa o svoje oriešky zaslúži starostlivou prácou – opatrovaním matkinho hrobu, ku ktorému sa s ňou chodí zhovárať a modliť a ktorý polieva vlastnými slzami až natoľko, že na ňom vyrastie lieska. Vorlíčkova Popoluška dostáva tri oriešky ako odmenu za svoju skromnosť, rodinný priateľ jej podľa želania prináša to, čo mu „cinklo do nosa“, hoci už nie je zrejmé, aká to bola lieska. Na míle ďaleko od pôvodnej je vzdialená americká verzia Popolušky, ktorá sa o svoj dar nijako nezaslúži, pretože jej postaršia víla, „krstná“ mama, čarovnou paličkou vyčaruje šaty premenou tekvice. Úplne je vynechaná trojstupňová gradácia, ktorá hovorí o postupnom vnútornom raste, o prehlbujúcom sa poznaní a múdrosti, získanej poučnou skúsenosťou. Popoluška má všetko hneď a bez námahy. Aj princa získa hneď na prvom bále, pričom má obvykle šaty ružové... Čo dodať?

Mrázik V nádielke vianočných príbehov nezvykne chýbať ani legendárna ruská filmová rozprávka. Objavujú sa v nej viaceré motívy známe z ľudových rozprávok. Okrem toho, film z roku 1964 bol za socializmu veľmi populárny aj preto, lebo vraj podľa niektorých bola zlá Nastenkina rodina karikatúrou Sovietskeho zväzu. Istý starček mal pracovitú dcéru Nastenku, ale vzal si zlú ženu, ktorá ich oboch aj s dcérou Marfou týrala. Keďže Marfa bola

22

škaredá, o to viac macocha nenávidela krásnu Nastenku a chcela sa jej zbaviť. Napokon ju vyhnala za krutej zimy do lesa a dúfala, že sa už nevráti. O zimný les sa ale staral dobrý a spravodlivý Mrázik, ktorý Nastenke pomohol. V tom istom lese sa túlal i silák Ivan, premenený na medveďa a nechýbala ani baba Jaga, bývajúca v chalúpke na stračej (či kuracej) nôžke. Symboly zimy, macochy, nevlastných súrodencov sme už spomínali. Ale všimnime si poslednú postavu – babu Jagu. V stretnutí s ňou, ježibabou, je Nastenka vystavená skúške – musí sa zoznámiť s tajomným, čudným, iným. Baba Jaga je strašná, pretože predstavuje deštruktívnu silu, no zároveň aj silu života. To je tiež dôvodom, že hoci sa baba Jaga vyhráža, zostáva spravodlivá. Ak si Nastenka udrží jej rešpekt, ježibaba jej neublíži. Zoči-voči neznámej sile a moci musí byť schopná čeliť jej. Ak to dokáže, nakoniec časť tejto moci pripadne jej samej. Lenže obraz baby Jagy nepredstavuje len vonkajšiu silu. Predstavuje aj vnútornú, prírodnú a divokú, inštinktívnu silu v nás samotných. Podobne ako dom na stračej nôžke, ktorý nestojí stabilne, ale poskakuje a robí si, čo chce. Keď sa inštinktívnej sily nebojíme, môžeme ju využiť v nás prospech. V opačnom prípade nás zničí. Byť silný v tomto príbehu teda neznamená mať svaly. Znamená to stretnúť sa s vlastným vnútrom bez toho, aby sme pred ním v strachu utekali.

Najkrajší vianočný príbeh Ťažko možno nájsť krajší vianočný príbeh, než je ten o narodení Ježiša Krista. Jeho počatie z Boha oznamuje anjel nepoškvrnenej panne. Jeho narodenie oznamuje hviezda, ktorá k novonarodenému privedie troch mágov (mudrcov) z rôznych končín zeme. Anjel zasa radostnú správu oznámi najchudobnejším z chudobných, pastierom, aby sa tiež mohli ísť pokloniť Spasiteľovi sveta – do maštale. Každá veta, ba takmer každé slovo príbehu tak, ako je opísaný v evanjeliách (Mt 1, 18 – 12 a Lk 2, 1 – 20), je slovom božím, ale aj krásnym symbolom. Panenskosť Márie je symbolom čistoty, ktorá je odmenená a navštevuje ju Boh, jej materskosť zasa symbolom obetavosti a láskyplnej služby. Mágovia sú symbolom múdrosti, ktorá objavuje pravdu. Jasná hviezda je symbolom dobrej, radostnej udalosti. Pastieri sú symbolom jednoduchosti, odmenenej osvietením. Maštaľ je symbolom cnostnej chudoby, života spojeného so životom prírody. Ako každý príbeh, aj príbeh Ježišovho narodenia by sa dal ponímať rôzne. Morálny výklad by príbeh považoval za výzvu, mystický výklad by ho považoval za obraz cesty človeka k Bohu a Boha k človeku a psychologický výklad by sa sústredil na symboliku príbehu ako na obraz sebauskutočnenia. Symboly Ježišovho narodenia netreba nijako zvlášť objasňovať, sú ľahko pochopiteľné, veď napokon aj v tom je symbolika – k tajomstvu Ježišovho narodenia sa môže priblížiť každý.


text: peter getting, autor je prozaik a redaktor časopisu plus 7 dní | foto: peter anderovský

Art brut

Autorka: Zuzana Ebringerová

Autorka: Anna Emrichová

Autor: Václav Ryba

Preč s hranicami Nezáleží, či niekto tvorí perom, štetcom alebo bárs prstom do piesku. A už vôbec nezáleží na tituloch, ktoré si ľudia povymýšľali dokonca aj na takú bohovskú vec, akou je talent a tvorivosť. Rovnako sa treba vysmiať aj všetkým tým štýlom a smerom, ktorý vymysleli teoretici umenia. Takže okašľať teórie, ktoré viac zahmlia než priblížia. Kašľať na art brut! Ako deti sme tvorili všetci. A niektorí to našťastie robia podnes, hoci nás považujú za pochábľov a niektorým dali aj diagnózu. Osobne mám radšej Van Gogha či Schopenhauera (ktorých by dnes doktori ovešali kopou diagnóz) než celé zástupy „zdravých" a fádnych občanov bez vlastnej tváre. Zo všetkých týchto dôvodov je skvelé, že Liga za duševné zdravie po viacročnom úsilí skompletizovala výtvarné práce svojich klientov a najlepšie z nich odprezentovala verejnosti. Po návšteve výstavy z tejto zbierky Ligy za duševné zdravie v bratislavskej Galérii Z možno tvorbu pacientov a návštevníkov psychiatrických ambulancií len odporučiť – sú medzi nimi nesporné talenty

aj zaujímavé postavičky, ktorých vnútorný svet je skutočným okrášlením nášho ubehaného života: tvár spojená z čiar, dvojhlavý kôň, ľudia so zajačími uškami... Pekne o tom píše spomenutý nemecký filozof Arthur Schopenhauer. Podľa neho už grécky filozof Demokritos tvrdil, že bez duševných problémov by nemohol jestvovať nijaký veľký básnik. A to isté hovoril Platón. Schopenhauer ide ešte ďalej: pri rozoberaní tvorivosti a umenia píše, že navštívil viacero dobových ústavov pre duševne chorých a objavil niekoľko ľudí s nepopierateľne veľkými vlohami, ktorých genialita zreteľne prebleskovala cez duševné poruchy. Podľa neho to nemožno pripisovať náhode: „Bezo zmienky nechcem nechať ani to, že som poznal niekoľkých ľudí s jednoznačnou duchovou prevahou, na ktorých bol zároveň badateľný ľahký nádych pomätenosti.” Takže aj podľa filozofa sú skrátka hranice medzi jedným a druhým zbytočné, umelé, zavádzajúce. O talente sa možno ľahko presvedčiť.

Čo je artbrut? Podľa definície Galérie Nezábudka, ktorá bola založená pri Lige za duševné zdravie, ide o výtvarnú tvorivosť ľudí, ktorí majú skúsenosť so psychickým ochorením: „Umenie, ktoré sa označuje ako art brut, je vo svete pomerne rozšírené. Autori, ktorí toto umenie zastupujú, nemajú výtvarné školenie a neraz stoja mimo bežnej psychickej či sociálnej normy. Ich diela často vznikajú v skrytosti psychiatrických zariadení a sú odrazom nezištnej tvorivej spontánnosti a nevykalkulovanej autorskej výpovede. Tieto kvality boli po 2. svetovej vojne zúročené v teoretických názoroch i tvorbe výtvarného umelca a zberateľa Jeana Dubuffeta, ktorý art brut vymedzil ako spontánnu tvorbu detí, duševne chorých a ľudí žijúcich v sociálnom útlaku v uzavretí vlastnej, hermetickej mytológie. Výsledky ich tvorby sú v nejednom prípade porovnateľné s dielami moderného a postmoderného umenia."

23


FENOMÉN

text: mária bulková

DÉJÀ VU len oklamaná pamäť?

Všetko už raz bolo

Sedíte v kaviarni, listujete v novinách, keď sa spoza náprotivnej budovy vynorí slnko, pohrá sa s tieňmi v interiéri a vás sa náhle zmocní pocit nevysvetliteľnej známosti. Tento pocit má svoje meno. déjà vu. Aspoň raz za život ho zakúsila väčšina z nás.

Je déjà vu skokom v čase alebo sa to s nami hrá naša hlava? Ilustrácia: Salvador Dalí

Pojem déjà vu, ktorý v preklade znamená „už videné“ po prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac v roku 1876. Koncom 20. storočia švajčiarsky psychológ a vedec Arthur Funkhauser rozlíšil v rámci tohto fenoménu tri ďalšie, a to déjà vécu (znova prežité), déjà senti (už cítené) a déjà visté (znova navštívené). Počas znova prežitého je vám prostredie, v ktorom sa nachádzate, známe nielen vizuálne, ale aj kontextovo. Často máte pocit, že toto sa už povedalo či urobilo. Už cítené sa vzťahuje hlavne na pocity v situácii, ktorá sa vám javí ako známa.

24

Znova navštívené je najzriedkavejší jav. Vtedy máte silný pocit, že miesto dôverne poznáte, napriek tomu, že sa na ňom nachádzate prvýkrát v živote. Niektorí sa nazdávajú, že tento pocit sa dá dosiahnuť, ak máte pred navštívením miesta k dispozícii jeho dokonalý opis, napríklad v literatúre alebo filme. Zistiť, či je to tak, a vôbec pochopiť tento tajuplný fenomén v celej jeho komplexnosti, sa odborníci z rôznych vedných disciplín – psychiatrie, psychológie, neurológie, filozofie, ale aj kulturológie snažia viac ako

jedno storočie. Napriek tomu, že pravidelne prichádzajú s novými interpretáciami, naďalej ostáva záhadou. Americký profesor psychiatrie Vernon Neppe sa neraz nechal počuť, že jeden výklad déjà vu by bol rovnako nezmyselný a nepravdivý ako tvrdenie, že bolesť hlavy má len jednu príčinu. Ďalší odborníci mu dávajú za pravdu. Ide o individuálnu vnemovú skúsenosť. U každého ju vyvoláva niečo iné. Keby vedci poznali jednoznačne overiteľný spúšťač, poznali by asi už aj univerzálne vysvetlenie.


déjà vu. Nejasný pocit známosti spojený s vázou sa môže preniesť aj na celú situáciu a priestor. Niekedy na to stačí rozmiestnenie predmetov, osvetlenie, vôňa, či sen o predmete. Hoci mnohé o pôvode tohto javu stále nie je známe, psychológovia sa zhodujú, že ho spúšťajú skôr každodenné javy. Za prekvapivým pocitom známosti neraz stojí obyčajné kvapnutie vody z kohútika, prasknutie v radiátore, hra svetla s predmetmi. Vedci prišli aj na to, u koho sa vyskytuje častejšie. Ste mladý či starý? Cestujete veľa alebo málo? Aké máte príjmy a vzdelanie? Pamätáte si sny, keď sa prebudíte? A čo vaše politické presvedčenie? Ste liberál či konzervatívec? Toto všetko ovplyvňuje, ako často sa vám zdá, že ste niečo už videli, zažili... Americký psychológ Allan S. Brown vo svojej knihe Ilúzia déjà vu cituje výskumy, podľa ktorých s rastúcimi príjmami a kvalifikáciou výskyt déjà vu stúpa. Zvyšujúci sa vek jeho frekvenciu znižuje. Pravdepodobne preto, že starší ľudia žijú v zabehanejšom rytme, ktorý lepšie poznajú. Výskumy tvrdia, že takýto zážitok budete mať častejšie doma, keď oddychujete alebo v opačných extrémnych prípadoch, keď ste unavený alebo v strese. Stretnete sa s ním skôr večer a cez víkend. Salvador Dalí sa vo svojich dielach pohrával s motívom inak plynúceho času. zdroj: artgalleryartist.com

déjà vu v umení Netušená hĺbka ľudského podvedomia fascinovala mnohých zahraničných i slovenských umelcov. Romány kolumbijského spisovateľa Gabriela Garciu Marquéza, japonského spisovateľa Harukiho Murakami, či filmy slovenského režiséra Juraja Jakubiska nás vťahujú do deja práve svojou čarovnou snovou atmosférou. Déjà vu oslovilo aj španielskeho maliara Salvadora Dalího. Inšpiroval sa ním pri obraze Jazdec smrti, ktorý vytvoril ako mozaiku svojich predošlých diel.

Milisekunda ako roky Objavilo sa už niekoľko zdôvodnení pôvodu náhleho pocitu známosti. Podľa jedného je výsledkom biologickej dysfunkcie – neurologickej anomálie spojenej s nesprávnym elektrickým výbojom v mozgu. Vedci to usúdili na základe pozorovania epileptických pacientov, u ktorých sa skúsenosť déjà vu zvyšovala pred vypuknutím záchvatov. Ďalšia interpretácia hovorí o časovom nesúlade v komunikácii medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou. Každá hemisféra vníma a zaznamenáva informácie samostatne v rovnakom čase. Navzájom neustále komunikujú, nastáva spárovanie informácie. Ak sa však komunikácia z nedominantnej (zvyčajne pravej) do dominantnej (zvyčajne ľavej) hemisféry omešká o pár milisekúnd, dominantná hemisféra dostane informáciu dvakrát. Mozog preto reaguje, akoby ju už poznal, lebo nedokáže

dobre rozlíšiť, či sa s ňou stretol prvýkrát pred okamihom alebo pred rokmi. Iní vedci predpokladajú, že za všetkým je vnímanie rozdelené do dvoch po sebe nasledujúcich častí. Prvý vnem sa spracuje tak minimálne, že si ho neuvedomujete. Plné spracovanie sa udeje až pri druhom vneme. Predstavte si, že vojdete do nového priestoru. Vaše oko zachytí veľký drevený stôl umiestnený v strede izby ako prvý a upriami sa naň. Pestrofarebný obraz na stene je vo vašom periférnom zornom poli, a preto vnímate aj ten. Ibaže vnem spracujete tak slabo, že o tom neviete. Keď sa znova rozhliadnete a uvedomíte si obraz, zmocní sa vás neočakávaný pocit známosti. Druhý pohľad sa vám spája s prvým spracovaním vnemu, ktorého si nie ste vedomí. Legendárny britský psychológ Edwarda B. Titchener pripisuje príčinu rozptýleniu. Stačí vraj, aby ste sa na chvíľu pohrúžili do svojich myšlienok.

Najčastejšie doma Náhly pocit známeho však môže vychádzať aj z dvoch rozdielnych vnemov, ktoré vytvárajú ilúziu jednoty, pretože si nepamätáte na pôvod prvej z nich. Niektorí vedci tvrdia, že nová vnemová skúsenosť môže celá zodpovedať inej, prežitej v minulosti. Ich skeptickejší kolegovia oponujú. Prikláňajú sa k tomu, že spúšťačom je iba jeden detail zhodný s iným, ktorý ste vnímali v minulosti. Napríklad váza na okne u vašich priateľov je taká istá ako majú vaši rodičia. Je možné, že keď ju prvýkrát uvidíte u priateľov, budete mať pocit

Meno pre topánky Ľudia na tento fenomén reagujú zvyčajne pozitívne. Hovoria, že v nich vyvoláva prekvapenie a zvedavosť. Asi práve preto viac ako 130 rokov vzbudzuje aj záujem umelcov. Už anglický spisovateľ Charles Dickens opísal déjà vu v slávnom románe David Copperfield ako „tajuplný pocit, cudzí, a pritom nikomu cudzí, že všetko tu už bolo, objavilo sa v neurčitom čase a povedané sa dá predvídať.“ Svojou záhadnosťou neprestáva lákať spisovateľov, filmárov, či dokonca módnych návrhárov aj dnes. Fascinoval kaplána v Hlave XXII, kultovom románe Josepha Hellera, objavil sa vo filme Matrix, a nejedny retro topánky majú jeho meno.

Čo je opak déjà vu? Jamais Vu (nikdy nevidené) Máte pocit, že ste niečo zažili alebo videli prvýkrát v živote, hoci viete, že to objektívne nie možné.

Presquevu (takmer videné) Poznáte situáciu, len si na ňu neviete spomenúť. Pri vybavovaní si slov, mien, sa zvykne tento pocit označovať ako „mať na jazyku“.

L'esprit d'escalier Myšlienka alebo reakcia, ktorá príde vtedy, keď už je zbytočná. Tento termín vznikol na označenie situácie, keď si herci na svoj text spomenú po predstavení, keď už javisko opúšťajú po schodoch.

25


Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

Mama, otec, tri deti, kocúr a Kvetka

Harmónia

Šiesti v malom trojizbáku, peňazí žalostne málo a k tomu diagnóza ako hrom. Ponurej nálade by sa nik nečudoval. Lenže, omyl. V prievidzskom byte je úplne pohodovo. Domáca pani Elenka pôsobí doslova ako balzam na dušu. „Treba žiť. S radosťou,“ povie. Má tridsaťsedem a je zvyknutá dopredu si Prvý mobil nič neplánovať. „Nikdy nevieš, čo sa udeje. Aj Tri týždne po náleze v nemocnici zmenšovali zdravého môže o chvíľu prejsť auto a je po opuch a keď prišlo k operácii, Vlado si všetkom,“ nechá sa počuť a popritom sa jej nepripúšťal nijakú inú možnosť, len tú, že rozjasnia oči pri pohľade na pobehujúceho sa zákrok podarí a všetko bude ako predtým. kocúra Aliho. Miláčika rodiny. Elenka necíti „Nepovedal mi, že sa môže narušiť akékoľvek potrebu košato opisovať svoj zdravotný stav, centrum. Že môžem prestať rozprávať, tvrdí, že si prešla svojím peklom, ale všetko vnímať, hýbať sa. Ešteže tak, inak by som zlé je aj na niečo dobré. Jej rebríček hodnôt sa sa asi zosypala úplne. Čo budem klamať, nemusel radikálne zmeniť, vždy bola pre ňu plakala som non-stop. Bála som sa, mala na prvom mieste rodina a slušnosť. No, práve som pred prvou operáciou v živote a hneď vďaka vlastnému boju o život sa Elenka ešte mi o ten život aj išlo. Doma ma predsa čakali viac utvrdila v tom, že si treba naozaj vážiť tri deti, ako som si mohla dovoliť umrieť?“ každý ďalší deň prežitý v kruhu najbližších. Operácia pod vedením profesora Galandu, Asi tak. na ktorého Elenka nedá dopustiť, sa skomplikovala. Predĺžila sa o jeden deň, ale VlaDarček do nezabudne na manželkino precitnutie Pred dvoma rokmi, v novembri, mala z narkózy. „Ona asi fakt hneď ako otvorila oči, tridsaťpäť. Pologuľatiny, ktoré nijako schmatla mobil a okamžite mi volala. Sčasti špeciálne oslavovať nechcela a nepotrebovala. omámená, ale v dokonalej realite. Hneď sme Dnes už vie, že ten deň bude pre ňu do konca za ňou leteli.“ života pamätným. Dostala to čierne na bielom – nádor na mozgu veľkosti čerešne, operácia viac než urgentná. Spätne si začala premietať svoje stavy. Áno, pobolievala ju hlava, ale vždy to nejako prešlo, povinností doma bolo viac než dosť. Načo sa zaoberať drobnosťami. Koho dnes občas nezabolí hlava... V ten deň sa Elenka chystala k zubárovi. Ponáhľala sa, aby termín stihla a možno sa viac stresovala. Nádor bol zhubný, jeho vybratie bolo len Hlava začala bolieť nekontrolovateľne až telo prvým krokom. Mladú ženu čakala náročná skolabovalo. Musel po ňu prísť manžel Vlado chemoterapia spojená s ožarovaním. Vypadaa udalosti nabrali rýchly spád. Vyšetrenie li jej vlasy, dostavili sa nepríjemné stavy, čas u neurológa prinieslo výsledky, ktoré vyrazili sa vliekol, ale v lete 2009 bolo po všetkom. dych všetkým. „Nebol nijaký čas na dôkladné Stav sa stabilizoval, Elenka prešla do fázy premýšľanie a zmierovanie sa s nálezom. remisie. Sama vie, že o úplnom vyliečení je svedomité a húževnaté stvorenie. Aj nám Došlo už k opuchu mozgu. Lekár nám dal na ťažké hovoriť, ale „chvalabohu, že je, ako je. navrhovali, aby sme ju dali na gymnázium výber tri nemocnice, kde by ženu mohli prijať. Chodím poctivo na kontroly a verím. Verím, pre mimoriadne nadané deti do Bratislavy, Trenčín, Bratislava, Banská Bystrica. Rozhodli že tu ešte nejaký čas pobudnem.“ ale pri našom rozpočte by to bolo nad naše sily. Platiť internát, stravu, cestovanie. Aďa sme sa pre Bystricu a myslím, že sme urosi to namieri asi na gymnázium v Prievidzi. bili dobre,“ skonštatuje baník Vlado, ktorý Deti sa práve chystá na ďalšiu desaťhodinovú Teší sa zo svojich detí. Najstaršia, A potom je jej cesta jasná už teraz: chce byť šichtu do podzemia. Priznáva, že nie je rád, sedemnásťročná Lenka, sa od svojich desia- doktorkou.“ Jedenásťročný Patrik si podľa keď jeho Elenka spomína na nemocnicu, na tich rokov túžila stať učiteľkou v materskej mamky svoju cestu ešte len hľadá. „S malým liečbu a na známych, s ktorými čakávala škole. Svoj sen si plní, študuje na strednej sa treba viac učiť, je roztržitejší, ale hádam v čakárni. „Optimistické to veľmi nie je,“ la- pedagogickej. Prostredná Aďka tento rok to zvládneme.“ konicky poznamená, keď Elenka prezradí, že končí deviaty ročník, vysvedčenie sa vždy Aby sme však neostali pri klasickom z ôsmich sa už môžu stretnúť len tri... blyští samými jednotkami. „Neskutočne modeli rodiny: mama, otec a deti, k tejto

„Málo miesta, peňazí, ale nadváha lásky a porozumenia.“

26


hrebeňom ukazuje na obrázky v rozprávkovej knižke a viac jej ku šťastiu netreba. Ťažkým orieškom je v rodine rozpočet. Peňazí je málo aj na bežné náklady, nieto ešte na rekonštrukciu, ktorú si pýta celý byt. Z baníckeho platu to však ide ťažko. Vlado má ťažké srdce na sociálnu politiku štátu. Keď si spomenie, ako doslova otáčal každú mincu v dlani, keď bola jeho žena štyri mesiace v špitáloch, roztrasie sa. Aká bezmocnosť vtedy na človeka doľahne. „Keby som bol flákač, nepoviem. Ale keď vám nečakane vhupne do života zákerná choroba, vy si celý život poctivo platíte odvody a aj tak sa v krízovej situácii dostanete do role žobráka? To je pod ľudskú dôstojnosť.“ Skúšal všelijaké varianty. Menil si v bani služby, aby stíhal byť s deťmi, skúšal aj „očeerku“, „ale z toho sa, verte mi, vyžiť nedá.“ Musel siahnuť na biedne úspory. „To sme chytili ešte aj čas, keď bývalá ministerka práce zvláštnym spôsobom jednoducho jeden mesiac nevyplatila opatrovateľské v termíne, s vysvetlením, že treba urobiť kontroly a dávka bude vyplatená spätne. Jej možno nie, ale nám ostatným, ktorí iné príjmy nemajú, to bola facka rovno do tváre. Z čoho má človek potom žiť?“ zámerne sa krotí v emóciách Vlado, ktorý by toho vedel narozprávať na román. Stačí mu však pohľad na Elenku a prestane sa sťažovať. Jeho Elenka je naspäť v živote, dorástli jej po liečbe vlasy, telo sa síce na nepoznanie zmenilo, no „je tu. Medzi nami a to je základ.“ Potom sa už obaja vlastne smejú zo záplav, ktoré postihli aj ich bytovku. Vytopilo im pivnice, bahno vynášali non-stop a keď si povedali, že všetko zlé už je hádam za nimi a konečne si začnú pomaličky šetriť na nové okná, cez ktoré im v byte zateká a prefukuje, ozvalo sa staré auto. „A tristo eur, ktoré sme mali hrdo nasporené, pošlo naň. Začíname od nuly, ale hádam sa podarí. Po trošičke si našetriť. Okná musia vydržať, i keď sme už jediní, ktorí trčia zdevastovanými rámami.“

Mama s Aďkou: Nádor na mozgu definitívne zažehnaný nie je, ale Elenka sa chce radšej rozprávať o ambíciách svojich dcér a syna. Dcéra Aďka na mamu nedá dopustiť: „Je najlepšia a najstatočnejšia!“

musíme ešte pridať aj čarovnú osôbku Kvetku. Mentálne postihnutú 52 ročnú tetu, ktorá ostala na úrovni päťročného dieťaťa. A hoci hlava rodiny, Vlado, priznáva, že možno budú musieť pouvažovať aj o ústave pre ňu, aby sa Elenka šetrila a aby namiesto opatrovateľského dostávala invalidný dôchodok, Elenka vehementne krúti hlavou a krčí plecami. „Ja si to neviem ani predstaviť. Sľúbila som svokre, keď zomierala, že sa o jej sestru Kvetku postarám. Nemala by som

svedomie dať ju preč. Hoci mi je jasné, že Kvetka neeviduje, kde je, kto sa o ňu stará a teda by jej bolo rovnako dobre možno aj v špecializovanom zariadení. Je to ťažké. Ale ja som si na ňu už zvykla a bolo by mi bez nej smutno,“ povie Elenka zdôrazňujúc, že až tak veľa roboty s tetou nemá. S toaletou a hygienou si síce neporadí, to je Elenkina starosť, ale cez deň sa Kvetka prehrá sama. Ako teraz. Na váľande sa detská duša v dospelom tele chichoce sama pre seba, pohmkáva si, žltým

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii. Radi by sme, aj s vašou pomocou, pomohli statočnej Elenke splniť si sen o nových oknách v byte. Ďakujeme. Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Elena. Kontakt na OZ Medzi nami: 0905 240 389 alebo 0905 910 827 (medzinami@zoznam.sk, www.ozmedzinami.sk) Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi.

27


inzercia

28


text a foto: kristián pavúčko

Pútnik

Čo ťahá pútnikov na ďaleké cesty?

Zázračné miesta

Nádej na uzdravenie, odpovede na ťaživé otázky, duchovný zážitok, posilnenie do ďalších dní. Naozaj môže toto všetko priniesť návšteva nejakého chrámu, jaskyne či sochy? Hovorí sa, že už samotná viera uzdravuje a pomáha.

Na Zebrzydowskej kalvárii pribudla nedávno aj socha Jána Pavla II.

Väčšinou je to celkom pokojné miesto. Rozľahlý komplex, ktorý pripomína sväté miesta v Jeruzaleme, sa však pravidelne plní tisíckami pútnikov. Okrem hlavného chrámu a kláštorného komplexu sa na okolitých kopcoch rozprestiera ďalších 41 kaplniek a zastavení krížovej cesty. Kalwaria Zebrzydowska je po Jasnej Góre v Poľsku najnavštevovanejšie pútnické miesto, hoci žiadne chýry o zázračnom obraze Madony odtiaľ nejdú. Možno práve nádherná príroda, lesy a údajná podoba tohto miesta s biblickými miestami v okolí Jeruzalema sem priťahuje toľko ľudí. Kalwaria neďaleko Krakova bola obľúbeným miestom bývalého pápeža Jána

Pavla II. Ešte ako malý chlapec tu miništroval, z rodných Wadowíc to nemal ďaleko.

Ako v Jeruzaleme Kalváriu dal postaviť krakovský vojvoda Mikolaj Zebrzydowski začiatkom 17. storočia. Na vrchole hory Zarek vyrástla v roku 1600 kaplnka Ukrižovania Ježiša Krista. O rok neskôr k nej pribudol kostol a neskôr kláštor. Okolie tak veľmi pripomínalo vojvodovi pahorky nad Jeruzalemom, že kopec začal nazývať Golgota. Rozhodol sa vybudovať v lesoch sériu kaplniek. Nejde o žiadne maličké prístrešky. Niektoré by pokojne mohli slúžiť ako kostolík pre menšiu obec. Ich projektovaním poveril Pawla Baudartha. Postavil ich na

horách okolo Golgoty, ktoré potom dostali nové mená: Olivová hora a Sion. Po smrti Mikolaja pokračovali v budovaní cirkevného komplexu jeho potomkovia. A veriaci sa začali hrnúť. Hlavný kostol museli rozšíriť už koncom 17. storočia. Absolútny zákaz handla hlási tabuľa pri vstupe do areálu pred kostolom. Všadeprítomní obchodníci s náboženskými suvenírami už ďalej nesmú. Najúžasnejšie divadlo sa na Zebrzydowskej kalvárii odohráva na Veľký Piatok. Pašiové hry o ukrižovaní Ježiša používajú ako kulisu vrch Zarek aj okolité kopce s kaplnkami. Ale aj dnešná púť má niečo do seba. Veriaci prichádzajú na koňoch a vozoch ťahaných konským záprahom. Zhromaždeným hrá živá kapela.

29


pútnik

V Medžugorí sa úspešne liečia drogovo závislí.

A zázraky? Možno stačí božský pokoj v lese, keď sa návštevník prejde od kaplnky ku kaplnke. Práve spojenie stavieb s prírodou a krajinou vynieslo Zebrzydowskej kalvárii zápis na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1999.

Vianoce s pápežom Všetky cesty vedú do Ríma, hovorí staré príslovie. Vatikán, polnočná omša na Námestí svätého Petra a pápežove požehnanie sem priťahuje pútnikov z celého sveta. Iste, dalo by sa aj do Betlehema. Ale Rím je predsa len dostupnejší. Aj vo Vatikáne si potrpia na vianočnú výzdobu. Podľa tradície zažíhajú na Luciu na Námestí svätého Petra obrovský vianočný stromček, vraj jediný veľký vianočný strom v Ríme. A každý rok všetci Rimania, ale aj cudzinci netrpezlivo čakajú na odhalenie betlehemu. Výjav je vždy originálne vymyslený a ako veľké vianočné prekvapenie ho predvedú až na Štedrý deň. Stromček aj betlehem stavajú vo Vatikáne od roku 1982, túto tradíciu zaviedol pápež Ján Pavol II. Večné mesto sa pred Vianocami plní pútnikmi ešte intenzívnejšie ako inokedy. Prichádzajú kňazi, rehoľníci aj veriaci, ktorí si chcú dopriať nezvyčajný zážitok. Okrem chrámu svätého Petra majú kopec ďalších možností. Bohoslužby v Ríme nikdy nekončia. Veriaci sa môžu modliť

30

v kostoloch, ktorých základy stáli ešte v staroveku a svoju duchovnú silu medzi ich múry vlievali ľudia celé storočia.

Mesto hotelov Francúzske Lurdy sú dnes azda jediným mestom západného sveta, kde ulice nelemujú butiky s oblečením známych značiek. Namiesto nich tu sídlia obchody s kresťanskými suvenírami. Na tomto mieste sa štrnásťročnej sedliačke Bernadette Soubirousovej od 11. februára do 16. júla 1858 osemnásťkrát zjavila Panna Mária. Dievčina najprv netušila, čo si má o zjaveniach myslieť. Hovorila iba o „krásnej panej“, ktorú videla. Zhrozila sa, keď do jej rodného mesta prišli prví pútnici a s nimi aj predavači ružencov. Chorľavé dievčatko s ťažkou astmou sa muselo podriadiť diktátu cirkvi a kvôli svojej neobyčajnosti vstúpiť do kláštora. Údajne žiadne ďalšie zjavenia nemalo. Snáď až tesne pred skorou smrťou na pľúcnu chorobu v roku 1879 opäť zbadalo svoju „krásnu pani“. Zaujímavé je, že pri exhumácii Bernadettinho tela sa zistilo, že je úplne neporušené. Dodnes je vystavené v priehľadnom sklenenom sarkofágu v Nevers. Z malej dedinky sa stala metropola pútnickej turistiky. Pútnici sú bohatí aj chudobní, preto tu nájdete ubytovanie od pár eur až

po niekoľko stovák eur za noc. K dispozícii je vyše 40 000 hotelových lôžok. To je vo Francúzsku najviac s výnimkou metropoly Paríž. Ročný obrat mesta sa odhaduje na 350 miliónov eur. Môže za to aj prameň zázračnej uzdravujúcej vody. Okrem hotelov sú tu aj lôžkové nemocnice. Chorí tu majú všetku potrebnú lekársku opateru a navyše dostávajú vaňové kúpele vo vode z jaskyne Masabiele. Hovorí sa, že sa tu zázračne uzdravilo už štyridsaťtisíc ľudí. Cirkev ako nespochybniteľný a nevyvrátiteľný zázrak doteraz uznala šesťdesiatsedem prípadov. Posledný v novembri 2005. Deväťdesiatšesťročná Anna Santaniellová z talianskeho Salerna trpela Bouillaudovou chorobou, sprevádzanou astmou a srdcovými problémami. V roku 1952, keď už nevládala chodiť ani rozprávať, ju na nosidlách doviezli do Lúrd. Po očistnom kúpeli jej zdravotné ťažkosti ustúpili a lekári ju vyhlásili za uzdravenú. Zázračnú podstatu uzdravenia posudzuje dvadsaťčlenný výbor. Prípad musí spĺňať niekoľko podmienok: chorý musí byť nevyliečiteľne chorý a všetky lekárske prostriedky na jeho uzdravenie zlyhali, vyliečenie musí byť okamžité a uzdravenie dlhodobé. Preto sú všetky prípady po niekoľkých rokoch opätovne preverované.


INZERCIA

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu?

Vozíky pre chorých v Lurdoch. Veriaci sem cestujú za uzdravením.

www.chaty-penziony.sk jediný portál na Slovensku, určený na videoprezentáciu ubytovacích zariadení (penzióny, chaty, priváty, apartmánové domy, kempy) chaty-penziony@chaty-penziony.sk

0905157985

Pútnici zapaľujú sviečky za svojich blízkych.

Liečia narkomanov Medžugorje v Bosne a Hercegovine bolo pred tridsiatimi rokmi obyčajnou dedinou s pár stovkami obyvateľov. Nikto nechápal, prečo tu postavili obrovský kostol... Večer 24. júna 1981 zbadala skupinka detí na kopci nad dedinou ženu s dieťaťom v náručí. Hoci ich gestom volala bližšie, báli sa a radšej ušli. Štyri z nich sa na druhý deň vrátili. Zistili, že na kopci k nim hovorí Panna Mária. Odvtedy sa im denne zjavovala niekoľko rokov. Neskôr prichádzala raz za mesiac. Dnes, po rokoch, majú vizionári okrem Vicky svoje rodiny a vedú normálny život. Niektorých Panna Mária stále navštevuje. Ivana dokonca každý deň. Z dediny sa stalo päťtisícové mestečko. Hotely rôznych krikľavých farieb a tvarov rastú

ako huby po daždi. Sme na Balkáne, urbanistické plánovanie tu nikomu nič nehovorí. Budovy sú rozhádzané po uliciach doslova bez ladu a skladu. Pokoj je naozaj asi iba na hore. Cesta tam však vôbec nie je jednoduchá. Naschvál ju vybudovali z hliny a veľkých klzkých kameňov. Ktovie, koľko malých osobných zázrakov v dušiach ľudí sa cestou nahor už stalo. Najviditeľnejší úspech Medžugorje je však asi rehabilitácia drogovo závislých z celého sveta. Dom pre komunitu Cenacolo postavil manžel jednej z vizionárok, Mirjany. Mirjana vraj dodnes dostáva od Panny Márie posolstvá. Raz za mesiac. Vždy ich prijíma uprostred bývalých narkomanov.

Strihanie psíkov a poradenstvo:

0907 473 718, Ľubica Chlpíková Internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream

31


gastroduel

text: sandra tordová | foto: miro kubečka, jana čavojská

Kulinársky súboj receptov o priazeň našich žalúdkov. Ktorý vyhrá v zápase chutí – vegánsky, či mäsožravecký?

Na dobré sny

Jedenie uhoriek pred spaním vraj prináša čudesné sny. So syrom bacha, môže spôsobiť nočné mory. Ako to je naozaj, netušíme – nočné nájazdy na chladničku je lepšie vynechať. Vychutnajte si Mirov a Ľubicin recept a nakombinujte si svoje dobré sny sami.

Rybie fašírky

Hokkaido plnené azukovým pyré

225g mäsa z údeného pstruha 1 šalotka 1-2 PL oleja 450g uvarených a pomačkaných zemiakov 2-3 PL byliniek – petržlen, kôpor a fenikel soľ a korenie múka na poprášenie/zahustenie: 1 vajíčko strúhanka

1 šálka fazuľky azuki, kúsok riasy Kombu Kvapka umeoctu (alebo štipka soli) 3 šálky vody, štipka vanilky 2-3 PL datlového sirupu

2-3 PL sezamovej pasty Tahini 2 malé tekvičky Hokkaido

Na panvici osmažíme na oleji cibuľku, pridáme pstruha a bylinky. Pridáme pretlačené zemiaky, soľ a korenie, vytvarujeme kolieska o priemere asi 5 cm a hrúbke 1,5 cm, pomúčime, dáme do vajíčka a strúhanky a vypražíme do zlatohneda.

Fazuľu umyjeme, dáme variť do studenej vody. Po 10 minútach prudkého varu pridáme riasu, prikryjeme a varíme do mäkka (asi 1,5 hodiny). Do hotovej fazuľky vmiešame umeocot, vanilku, datlový sirup a tahini. Hmotu nahladko rozmixujeme. Tekvičky umyjeme, vydlabeme, krátko rozpečieme alebo 15 minút paríme. Ozdobne do nich nastriekame fazuľový krém, ozdobíme carobovou polevou alebo sójovou šľahačkou. Svoj recept Ľubica nazýva splneným snom o zdravých obličkách, pankrease i žalúdku.

Miro Kubečka

Ľubica Balážová

kuchár, foodstylista, majiteľ reklamnej agentúry Aperto a aranžér a fotograf jedla. V našom gastrodueli reprezentuje „mäsožravú“ časť populácie.

konzultantka v oblasti zdravého životného štýlu, je vedúcou nového obchodíku v Trnave. V našom dueli chutí reprezentuje „vegánsku stranu“.

Aby sme mali pekné sny, Miro radí nejesť v neskorších večerných hodinách. Sny mu pomohli osvetliť niektoré problémy vo vzťahoch. „Najčastejšie sa mi sníva o tom, že viem lietať alebo chodiť cez steny, či robiť spomalené veľké skoky,“ hovorí o svojich obľúbených snoch. Občas sníva aj na objednávku: „Niekedy si pred spaním poviem, že si prajem, aby som si sen ráno pamätal. Občas sa aj v duchu rozhodnem, o čom chcem snívať. Celkom to funguje.“

Ľubica je presvedčená o tom, že snívaním si vesmír nakláňame na svoju stranu. „Občas pozorujem tých, ktorí sa sťažujú, ako sa im plní to, čoho sa boja, i tých, ktorí si smelo nasadia ružové okuliare a snívajú bez cenzúry,” a konštatuje, že sa až diví, koľko snov sa jej už splnilo. So snami sa radí, ale tvrdí, že teraz už dostáva častejšie odpovede v bdelom stave. Cez deň sníva okrem iného o tom, aby si našli s jej blízkymi dosť času na spoločné výlety, koncerty a iné príjemné chvíle.

32

Ďakujeme predajni Ľubka – potraviny pre zdravie, za poskytnutie priestoru a potravín na varenie. Zdravé a chutné potraviny, poradenstvo i recepty šité na mieru nájdete v Trnave na Šrobárovej ulici č. 1.


takmer bodka Všade dobre, [...].

Vylúštenie krížovky z minulého čísla: [Život je smrteľná] choroba prenášaná sexom. Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 3. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na hľadanie práce, príspevky na zdravotné potreby, a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk. Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom Siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O. z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, tel/fax:+421(2)52 62 59 62, IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 347 5014/1100 Tatrabanka, www.notabene.sk Redakcia: Sandra Tordová (tordova@yahoo.com),

Dagmar Gurová (dagmar.gurova@notabene.sk), Kontakt: 0915 779 746 Lito a tlač: Typocon, X – line Grafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka Jazyková korektúra: Workaholic Culture

Distribučné miesta Bratislava O. z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, sociálni pracovníci: Peter Kadlečík, Nora Volčková, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, tel 02/5262 5962, poradcovia@notabene.sk Banská Bystrica Slovenský červený kríž, Kliniarová Hana, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Tel: 048/415 30 39, mob. : 0902 259 469, sus.bbystrica@redcross.sk Čadca Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Tel. : 041/432 40 88, 0918 874 839, Kontaktná osoba: Katarína Melicháčová, charita.cadca@centrum.sk Hlohovec O. z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, 033/7423827, Pavol Šoka, viera.vavrova@d2u.sk Holíč Krizovatky n.o. - Azylový dom Emauzy, J. Čabelku 3, 908 51 Holíč. 034/668 3110, emauzy@stonline.sk, Pavková Jana Kežmarok O. z. Hviezda, Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Hviezdoslavova 32, 059 01 Spišská Belá, V spolupráci s: Mestský úrad Kežmarok, Hlavné nám. 1, Mária Galdunová, Tel: 052/46 60 212, Mob: 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk

Manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ , 0907 197 908, martin@notabene.sk, Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, sandra@notabene.sk Inzercia: Jaroslav Šipoš, mobil: 0904 006 078,

Košice ADCH Košice, Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, Helena Havrilová, Mob: 0902 131126, Mob: 0905 595 520, helena.havrilova@zoznam.sk, www.charitakosice.sk Levice O. z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, Tel: 036/63 10 273, Mob: 0366221586, mvd@miestovdome.sk Liptovský Mikuláš Mesto Liptovský Mikuláš v spolupráci s Komunitným centrom Nový svet Hlboké, Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš. Viera Kočtúchová tel.: 044 5522 052, mob.: 0911 197 227, komunitne.centrum@atlas.sk Malacky Križovatky n.o., Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, Tel: 034/772 24 57, Mob: 0902 230122, acbetania@orangemail.sk Nitra Diecézna charita Nitra, Samova 4, 950 50 Nitra, Klára Labošová, Tel: 037/772 17 38, 92, Mob: 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com, www.charitanitra.sk Nové Zámky Béla Magyar, 0918/ 497 688, belamagyar@zoznam.sk, Kornélia MagyarováBetlehem, M.R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, Tel: 033/ 77 27 687, Mob: 0915 400 577, domum@kios.sk

jaro@notabene.sk Administratíva: Fabiola Mokrá Fundraising, PR: Mgr. Zuzana Pohánková, 0917 275 812, zuzana@notabene.sk

Poprad Zariadenie sociálnych služieb, OZ Korene, Levočská 56, 058 01 Poprad, V spolupráci s: Mestský úrad Poprad, Odbor sociálny, Popradské nábr. 3, 058 42 Poprad, Erika Mižigarová, Tel: 052/716 03 75, 73, Mob: 0910 99 16 12, 0907 574 656, socialne@msupoprad.sk Senica Zariadenie sociálnych služieb n.o., Štefánikova 11B, 905 01 Senica, Martina Snopková, Tel: 034/622 84 56, Mob: 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Trenčín Dom Charity Jeremiaš, Soblahovská 65, 911 01 Trenčín, Marcel Galiovský, Tel: 032/65 263 63, Mob: 0908 591 019, jeremiasnr@slovanet.sk Trnava Trnavská arcidiecézna charita, Hlavná 43, 917 01 Trnava, Lucia Konečná, Tel: 033/533 31 59, Mob: 0910 788 031, lucia.konecna@centrum.sk, www.charitatt.sk Vranov nad Topľou ADCH Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov n. Topľou, Beáta Bronišová, Tel: 057/44 315 78, Mob: 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Žilina Diecézna charita Žilina, Dom charity sv. Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Gabriela Huliaková: Tel. a fax.:041/724 47 95, mobil: 0918 314 197, charitaza@gmail.com.

33


text: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archív autorov

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Vedomie a bytie

Lekcia pozitívneho snívania Akurát dnes v noci sa mi snívalo, že mi prišla smska z neznámeho čísla. V nej stálo, že mám prevziať vládu sveta a že sa nemám viac na nič pýtať. Bola som vyvolená a nemám možnosť z tejto lukratívnej ponuky ustúpiť. „Ja mám vládnuť svetu? Veď ja musím dnes ísť do posilky a potom chcem ísť spať, lebo som unavená. V čistiarni mám už tri týždne jedno kľúčové sako môjho šatníka. Kto mi poň pôjde?“ vydesila som sa. Sny nie sú vždy len želania, lebo túto túžbu som nikdy nemala. Keď idem spať hladná, sníva sa mi o nekonečnej cukrárni, keď sa večer veľa najem, sníva sa mi zas, že niekoho vraždím. To sú sny z kategórie katalyzátor, nočná očista od zmätkov a dojmov. Oveľa viac by sme si však mali všímať sny, ktoré snívame cez deň, bdelo a podvedome. Predstavujete si niekedy ako nebudete stíhať v ten deň nič? Myslíte na to, že pri tom všetkom strese dostanete rakovinu? Že pre váš časový nedostatok Vás opustí partner, alebo sa vám deti vydajú na krivé chodníčky, lebo sa im málo venujete? Pri týchto myšlienkach si všetko ešte aj živo predstavujete vo farbe a 3D? Gratulujem, Vaše sny sú na najlepšej cesta sa splniť, lebo intenzita, ktorú do týchto snových myšlienok vkladáte, je niekedy silnejšia ako realita, ktorou narábate bežne. Zabudli sme snívať ako deti. O tom, že raz niečo dosiahneme, že budeme kozmonauti, mamy troch detí, že raz budeme bývať v chate na kraji lesa ale samozrejme s internetovým pripojením, že schudneme a budeme vyzerať ako Gisel Bundchen. Bojíme sa snívať, sme nedočkaví a vzdávame sa priskoro. Lenže sny nemajú dodaciu lehotu. Splniť sa môžu aj o tridsať rokov a niekedy si už ani nepamätáme, že sme ich snívali. Jedno známe porekadlo hovorí – Dávaj si pozor na to, čo si želáš, lebo sa Ti to môže splniť! Takže žiadne – „nechcem prísť o prácu“, ale „chcem mať skvelú prácu“. Žiadne „nechcem tohto človeka stratiť!“, ale „teším sa z našej spoločnej budúcnosti“. Viem, že som asi nenačrela do sekcie myšlienkových noviniek, lenže pozitívne myslenie je často vecou pevnej vôle a dostatočného pripomínania si ho. Rovnako ako pozitívne snívanie. Tak sladké sny a stretneme sa pri ich splnení. :o) Adela Banášová

34

O pár týždňov na adventnom venci vzplanie prvá svieca. V obchodoch a hypermarketoch sa už trbliecu strakaté gule. Obchodníci vedia, prečo potrebujú advent. Načo je však advent nám? Advent je čakanie. Snívanie o tom, čo ešte nie je. Advent je dych zatajený tesne pred zaiskrením prvej prskavky. Advent sú ústa pred bozkom, náruč pred objatím. Kto číta detektívku, čaká na rozuzlenie, kto počúva vtip, striehne na pointu. Čakáme na pointu, čakáme rozuzlenie. Sme tu, trápime sa, namáhame, občas to strašne bolí, občas nás to fascinuje, občas nás to ukrutne nudí, občas je to odporné a občas je to neopísateľne sladké. Ale načo to všetko je, a kde to má svoju pointu? Byť človekom znamená kráčať adventom rokov v ústrety pointe, skrytej v smrti. Nato, aby sme kráčali, potrebujeme odvahu. Odvahu opúšťať náš malý bezpečný svet v ústrety Nekonečnému– Božiemu. Opustiť detstvo v ústrety dospelosti. Opustiť seba v ústrety tebe. Odvahu vykročiť z bezpečia sebectva na nebezpečné chodníky lásky. Opustiť vysvetlené v ústrety neznámemu.

Opúšťať zabehnuté v ústrety rodiacemu sa snu. Je to ako umieranie. Vždy znova opúšťame bezpečné a robíme krok do tmy pred nami. Ak chceme naozaj žiť, musíme nájsť odvahu k umieraniu. Sme ako orlie mláďatá – bezpečné v teplom hniezde. Aby sme sa naučili lietať, musíme z hniezda vypadnúť. Tak to robia orlí rodičia: Keď príde čas, vyhodia deti z hniezda von. Vtáčiky padajú prázdnym priestorom. Orlia matka ich v poslednej chvíli zachytí, zdvihne, nechá padať, znovu a znovu – kým neprekonajú úzkosť a nenájdu odvahu otvoriť krídla. Tak to robíš i ty s nami Bože? Padáme prázdnotou adventu, kým náš duch nerozprestrie krídla, aby navždy opustil tesné hniezdo a vzlietol v ústrety veľkému snu, do neznámeho neba.

„Byť človekom znamená kráčať adventom rokov v ústrety pointe.“

... zuzy uličianskej

Modré z teba Náš vzťah k snom je podstatným faktorom nášho života, ovplyvňuje naše ostatné vzťahy, je ich katalyzátorom aj paralyzátorom. Povedz mi, o čom snívaš a ja ti poviem, kvôli čomu sa s tebou rozvediem. Sny – tie denné aj tie nočné – občas vystupujú z intimity a stávajú sa verejným majetkom. Niekto ich len analyzuje, ďalší aj vpisuje do románov, maľuje či priamo filmuje. „Začiatok filmu je až do momentu prebudenia môj autentický sen,“ povedal Švankmajer o svojej poslednej snímke Prežiť svoj život. Poniektorí vlastníci denných snov zas dokázali pohnúť dejinami dobrým aj menej dobrým smerom. Celkom neobjektívne by som sa sama zaradila medzi kritických realistov. Pri vymýšľaní plánu A v skutočnosti rátam s plánom B až D. Ak aj nejaké predstavy mám, nehovorím o nich, a ak sa aj o nejakom sne náhodou prerieknem, tak určite len s ironickým odstupom, pre prípad, že by sa nesplnil. Sú naopak ľudia, ktorí pravidelne rozosmievajú Boha svojimi víziami. Úprimne ich

obdivujem a v podstate im závidím. Čo ak sa aj Boh potrebuje občas zabaviť v oduševnenej spločnosti “snívačov”? Čo ak im vôbec nevyčíta, že si niečo predstavujú inak, ako im to nakoniec dopraje? Pripúšťam, že niektoré sny sú až priveľmi ľahkým terčom múdrych hláv, iné zas oveľa viac odrazom našej márnomyseľnosti ako obrazotvornosti. Ak snívaš, to modré z neba je v podstate modrým z teba. Napriek všetkému povedanému však snom nemôžeme uprieť ich hlboký „sense“. Does it make sense? – znie bežná anglická otázka. Čo keby sme sa prestali pýtať, či niečo dáva zmysel, a začali sa zaujímať o to, či to dáva nejaký sen? Dovolím si prekrútiť slávny výrok Oscara Wilda a venovať ho nám, skeptikom: „Dobre si rozmysli, o čo nebudeš snívať. Je veľmi pravdepodobné, že sa ti to ani nesplní.

„Povedz mi, o čom snívaš a ja ti poviem, kvôli čomu sa rozvedieme.“


Galéria

mária rišková | foto: archív autoriek

Svet snov v obrazoch a pod perinou Maľby Zuzany Flimelovej majú často snovú atmosféru. Sen je pre autorku zdrojom fantazijných obrazov, ktoré vyvolávajú zvláštne napätie. Priestory, ktoré zobrazujú však nemusia byť tak ďaleko, ako sa zdajú. Návštevník galérie sa môže v inštalácii Eji Devečkovej skryť pod perinu, ktorá vydáva zvuk hrmenia pred búrkou. Môže sa báť ako kedysi v detstve alebo sa zasnívať počas dňa. Kým ho z postele nevyhodí ďalší návštevník…

Zuzana Flimelová: Paradise I. (olej na plátne, 130 x 90 cm, 2009)

Zuzana Flimelová: Bez názvu (olej na plátne, 65 x 45 cm, 2006)

Eja Devečková: Thunder Silence (interaktívna zvuková inštalácia, Hochschule der Bildenden Kunste, Sarrbrucken, Nemecko, 2008) INZERCIA

Mária a Iveta navštevujú špeciálnu triedu pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím na Základnej škole v Krivanoch. Všetky rómske deti na škole, s výnimkou dvoch, sú oddelené od väčšiny žiakov a navštevujú špeciálne triedy. Deti v špeciálnych triedach sa učia oveľa menej ako ich spolužiaci v bežných triedach. Nemôžu si brať domov učebnice ani zošity a nedostávajú domácu úlohu. Rómske deti boli na škole oddelené aj počas obeda. Jedávali na chodbe pred jedálňou.

Žiaci, ktorí ukončia základnú školu podľa špeciálnych učebných osnov, dostanú vysvedčenie nižšieho stupňa, takže sú oprávnení pokračovať len na praktických školách alebo odborných učilištiach. Deti z Krivian nie sú jediné. Rómske deti tvoria až 85 percent žiakov navštevujúcich špeciálne triedy pre deti s mentálnym postihnutím. Nedostatočné vzdelanie znižuje pre dieťa vyhliadky na dobré uplatnenie sa na pra-

covnom trhu a prispieva k marginalizovaniu komunity a chudobe rómskej populácie. Zmeňme to. Zapojte sa do kampane a vyzvite ministra školstva a premiérku SR, aby začali riešiť problém prístupu k rovnému vzdelaniu a segregácie rómskych detí. Dajme im vzdelanie. Dajme im budúcnosť. www.dajmeimbuducnost.sk



NOTA BENE 114