Issuu on Google+

KONTAKT Č A S O P I S FA K U LT Y P RÍRODNÝCH VIED ŽU

2. ČÍSLO


ÚVODNÍK Každý povie, ako má rád úprimnosť a ako nechce klamaným zostať po žiadny zo zbytku svojich dní, no ten istý charakter sa otočí, a bez problémov do očí luže a zatajuje, snáď zo strachu či obáv, pocitov nepodstatných. A tak hľadím na tváre, učím sa v nich čítať ako v knihách a darí sa ich počúvať, lepšie ako falošné slová z niektorých úst plynúce. A čím viac ticho spoza chrbtov počuť, tým viac si vážim, vážim si vás, ktorí pravdu i za cenu straty istôt ste schopní vysloviť. A tak jeden vedľa druhého, niekedy spoločne, inokedy každý sám za seba, si plávame v mori každodenných zážitkov, príjemných i nemilých, sčasti poháňaní svojou vôľou a sčasti prúdom unášaní. A teší ma, že už i tí, ktorí proti prúdu sú schopní i napriek cieľa nedohľadnosti plávať, končia ocenení. A rozmanité sú nás druhy, z ktorých každý vlastné kruhy do vody len sám za seba robí, a sám nech si ten zvolí, či ako lovná alebo lovená skončí v tomto mori. A tak aj ty, plávaj v našich stranách, smelo, proti prúdu.. Ďuro Darida

KONTAKT

3


ČLÁNOK 4

O prvom kontakte s Kontaktom alebo ako sme krstili Pred celým polrokom sme slávnostne vydali prvé číslo nášho nového fakultného časopisu. Rovnako, ako sme sa pri jeho tvorbe snažili vytvoriť originálne dielo, čo sa týka jeho obsahu a formy, tak sme sa vám ho rozhodli aj originálnym spôsobom predstaviť. Slávnostný krst sa konal dňa 13. mája tohto roku počas Dní mediamatiky a krstným otcom sa stal prof. Ing. Milan Konvit, PhD. Špeciálnu atmosféru vytvorila dvojica lezcov, ktorí priamo pred našimi očami efektne zlanili átrium z najvyššieho poschodia a odovzdali krstnému otcovi vedro so špeciálnou krstiacou zmesou – maltou.

Áno, náš fakultný časopis sme zamurovali. Dúfame totiž, že rovnako, ako naša nová budova, bude mať pevné základy, na ktorých budeme ďalej stavať a prinášať vám všetko, čo by ste v ňom chceli nájsť. Časopis Kontakt bol založený z iniciatívy PhDr. Slávky Pitoňákovej a PaedDr. Silvie Antolovej, ktoré sa rozhodli zoskupiť študentov so záujmom o takýto typ mimoškolskej aktivity. Naše stretnutia a akčné porady sa začali súbežne so začiatkom letného semestra a ich frekvencia a intenzita sa pomaly stupňovali až nadobudli nečakané rozmery.

KONTAKT

Hlavnou prioritou bolo vytvoriť časopis, určený pre študentov Fakulty prírodných vied, ktorý bude prinášať informácie z rôznych oblastí spoločenského života. Hudobné, filmové či knižné novinky, ale aj informácie o udalostiach a témach, ktoré sa študentov priamo dotýkajú. Medzi naše ciele okrem iného patrí aj informovať o dôležitých zmenách, prinášať profily významných ľudí, ktorí tvoria základňu našej fakulty a poskytovať odľahčený, ale často aj hlbší pohľad na jej fungovanie. A keďže si zakladáme na princípe „od študentov pre študentov“, iniciatíve z vašej strany sa medze nekladú. V prípade, že chcete ku skvalitneniu časopisu prispieť svojou tvorbou či pripomienkami, píšte na slavka.pitonakova@fpv.uniza.sk alebo casopis.kontakt@gmail.com. Veronika Patyková


ČLÁNOK foto: Peter Kováč, Veronika Patyková

KONTAKT

5


PROFIL

Všetko je o ochote a vôli ľudí RNDr. Beatrix Bačová, PhD.

6

Málokto vie, kto všetko „stojí“ nad všetkými profesormi, docentmi, doktorandmi, študijným oddelením. Samozrejme, sú to funkcie ako dekan, niekoľko prodekanov. Mne však tie slová nič nehovoria. Dokonca ani prodekanka pre vzdelávanie. Čo to je? Kto to je? Prečo? Doteraz som si dokonca myslela, že slovo prodekan sa vyslovuje „proďekan“ a nie tvrdo. Veď „e“ zmäkčuje, no nie?! A tak som poprosila našu prodekanku („d“ čítaj tvrdo a nie mäkko, ako ja doteraz) pre vzdelávanie, RNDr. Beatrix Bačovú, PhD., aby mi priblížila jej život na univerzite.

Vzhľadom k tomu, že ste prodekanka pre vzdelávanie, máte asi blízko ku študentom. Ako sa cítite v takejto pozícii? Práca prodekanky je náročná. Nie je to len funkcia, je to predovšetkým zodpovednosť, ktorá z nej vyplýva. Keď som bola 1. februára 2009 do tejto funkcie menovaná, nevedela som, čo všetko ma čaká. Nie je to totiž len práca priamo so študentmi. Zahŕňa v sebe všetko, čo so vzdelávaním priamo, či nepriamo súvisí. Pritom je nevyhnutná aj úzka spolupráca so študijnými referentkami. Ich práca je veľmi náročná a nie každý si dokáže predstaviť, čo všetko v sebe zahŕňa.

KONTAKT

S čím sa pri Vašej práci najčastejšie stretávate a čo všetko musíte riešiť? V tomto období už máme písomne výsledky komplexnej akreditácie. Tomuto však predchádzalo obdobie, keď sa medzi študentmi začali šíriť rôzne nepravdivé informácie ohľadom ich ďalšieho štúdia na našej fakulte. Preto bolo potrebné stretávať sa s nimi a pravdivo ich informovať o všetkých možnostiach, ktoré by po obdržaní tejto písomnej správy mohli nastať. A týmto som v podstate začala aj svoje pôsobenie vo funkcii prodekanky. K mojej práci, v spolupráci so študijnými referentkami, patrí aj príprava priebehu


Kde ste pred vašou momentálnou funkciou pôsobili? Na fakulte som od jej vzniku, t.j. od augusta 1998. Základom dnešnej fakulty boli vlastne dve katedry matematiky: Katedra aplikovanej matematiky, ktorá pôsobila na Strojníckej fakulte, odtiaľ som prišla aj ja, a Katedra matematiky, ktorá bola na Stavebnej fakulte. Boli to teda matematici, ktorí túto fakultu založili. Postupne sa vybudovali aj pracoviská humanitno-spoločenských vied, čím sa rozšíril aj počet študijných programov. V súčasnosti už názov fakulty nie je veľmi aktuálny... Áno, súčasný názov skutočne nezodpovedá tomu, aké študijné programy sa na našej fakulte uskutočňujú. Preto sa pripravuje premenovanie fakulty tak, aby jej názov odrážal skutočne to, čo sa na našej fakulte študuje, a zároveň v ktorej oblasti sa aj realizuje vedecko-výskumnú činnosť. Pevne verím, že po všetkých potrebných procedúrach, ktoré tomuto kroku predchádzajú, budeme mať od budúceho akademického roka nový názov fakulty.

lu som absolvovala v Žiline. Hoci som absolventkou matematicko-fyzikálnej triedy na Gymnáziu Veľká okružná, pôvodne som chcela študovať medicínu. Osud sa však s vami rád zahrá. Na medicínu som sa nedostala, a tak bola kompromisom biológia. Ale nie samotná. K biológii mi „prischla“ aj matematika. Takže nakoniec po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa stala matematika tým, čomu sa dodnes venujem. Na biológiu som však nezabudla a snažím sa ju v matematike aplikovať – v témach bakalárskych a diplomových prác. Dnes môžem povedať, že som jednou z tých šťastných, ktorí robia vo svojom živote to, čo ich aj baví. Dostali ste sa aj k učeniu biológie, či len matematiky? Biológiu som učila ešte predtým, ako som prišla na univerzitu. Bolo to v rokoch 1989 až 1996 na základnej škole v Žiline. Na Katedru aplikovanej matematiky SjF bol vypísaný konkurz. Bola to pre mňa výzva, a tak som to skúsila. Posledný školský rok na ZŠ som už teda neukončila a od 1. marca 1996 som tu. Začínala som ako člen Katedry aplikovanej matematiky na Strojníckej fakulte. Postupne som prešla od zástupkyne vedúcej katedry až po vedúcu dnes už neexistujúcej Katedry matematickej analýzy a aplikovanej matematiky. Neexistujúcej preto, lebo aj matematika prešla určitým vývojom. K 1. februáru 2009 došlo ku zlúčeniu existujúcich katedier do jednej – Katedry matematiky. A že sa niekedy stanem prodekankou? To by mi ani nenapadlo.

talianske Dolomity. Pôsobíte na mňa takým športovým duchom. V mladosti ste sa venovali aj iným športom? Okrem toho, že ako žiačka som závodne lyžovala za lyžiarsky oddiel Slávia VŠD Žilina – odtiaľ zrejme to moje „postihnutie“ lyžovaním, hrávala som aj volejbal a bedminton. A pred dvoma rokmi som „zavesila na klinec“ kolieskové korčule. Nedávno sme si pripomínali 17. november 1989. V časopisoch a novinách sa objavili články s vyjadreniami slávnych osobností o tom, kde v tom čase boli a ako vnímali atmosféru tých dní. Kde ste boli Vy? V tom roku som od septembra začínala ako mladá učiteľka učiť na spomínanej základnej škole. Keď sa v novembri začala Nežná revolúcia, spolu s ostatnými kolegami som sa zúčastnila manifestácií, ktoré sa v Žiline uskutočňovali na vtedy ešte existujúcom námestí pred Domom odborov. V tomto období som veľmi vnímala aj priamy dosah revolúcie na samotných žiakov. Ako ste sa Vy dostali k informáciám, že sa niečo chystá, deje? Pretože vieme, že v rádiách nič nevysielali, štát sa snažil zakrývať skutočnosť... O tom, že sa niečo chystá, som vedela od manžela, ktorý bol v tom čase v Prahe. Vedel, že sa študenti začínajú schádzať, a že nepotrvá dlho a príde to aj na Slovensko. O týždeň, alebo dva, sme tu mali revolúciu aj my. Až vtedy som začala naozaj vnímať, že sa niečo deje. Bolo trochu hektické obdobie. Deti v škole kričali, že si nemusia plniť svoje povinnosti, že majú právo ich odmietať, lebo máme demokraciu. A tak sme im museli vysvetľovať, čo vlastne demokracia je.

Ako to vyzerá s Vaším voľným časom? Voľného času mi pri mojej práci veľa neostáva. Ale vždy si dokážem nájsť čas na môj najobľúbenejší šport – lyžovanie. Milujem hory, lyžovanie. Keďže v lete je to však v našich zemepisných šírkach s lyžovaním horšie, nahrádzam ho rôznymi potulka- Stretávate svojich dávnych študentov? mi po kopcoch vo Veľkej a Malej Fatre ale- Napríklad aj z toho obdobia? Je to dobrý pocit, keď po rokoch stretnebo v Tatrách. te svojich žiakov alebo bývalých študentov a prihovoria sa vám. I keď som bola prísna Vráťme sa do Vašich študijných čias. Kde Ktoré je to „Vaše“ lyžiarske stredisko? ste chodili na strednú školu a vysokú ško- Mám v obľube Tatry, či už v lete alebo v a nie vždy na nich milá (aj my učitelia sme zime. Ale aj všetky zjazdovky v bližšom, či len „obyčajní“ ľudia so všetkými plusmi a lu? Som Žilinčanka. Základnú a aj strednú ško- vzdialenejšom okolí Žiliny. Učarovali mi aj mínusmi), je príjemné, že si na mňa spo-

KONTAKT

PROFIL

prijímacích skúšok – počnúc doručením prihlášok uchádzačov o štúdium na našej fakulte, až po samotný priebeh prijímacích skúšok. Ďalej je to slávnostné promovanie našich absolventov bakalárskeho a magisterského stupňa, imatrikulácie študentov prvého ročníka. Súčasťou mojej práce je aj vyjadrovanie sa ku žiadostiam študentov o individuálny študijný plán, o prerušenie štúdia. Následne po mojom vyjadrení sa k týmto žiadostiam vyjadruje pán dekan. Keďže nie všetky študijné programy, ktoré je v súčasnosti možné na našej fakulte študovať, majú pokračovanie aj v magisterskom stupni, je snahou vedenia fakulty, ako i garantov už existujúcich študijných programov, získanie tejto spôsobilosti. Z toho dôvodu je potrebné pripraviť kompletné podklady tak, aby spĺňali všetky kritériá. Aj to je časť náplne mojej práce.

7


PROFIL 8

bolo dobré, malo svoj význam. Neúspechy patria k životu, bez nich by sa človek neposunul dopredu. Všetko sa dá zvládnuť. Keď človek chce, dokáže všetko. Vždy je to len o vzájomnej ochote a vôli ľudí. A čo budúcnosť? A ako je na tom vaše potomstvo? Mám len jedného syna. Teraz študuje tretí Neviem, čo prinesie, nechám sa prekvapiť. ročník na Fakulte špeciálneho inžinierstva. Veď život je aj o prekvapeniach. Hoci ho matematika baví, v mojich šľapaKatarína Štecáková, foto: Peter Kováč jách nepokračuje. menú a poďakujú sa za to, čo som ich naučila. A vtedy človek vidí, že práca, ktorú robí, má svoj zmysel a všetka tá jeho námaha nie je zbytočná.

Rovnako s Vami chodieva na lyžovačky? Lyžuje, ale lyžovanie nie je jeho obľúbeným športom. Venuje sa karate a je v ňom celkom úspešný. Má hnedý pás. Okrem absolvovania svojich tréningov sa venuje aj trénovaniu detí.

Rýchly rozhovor (nie len) o pripravovanej publicistickej snímke

Takže v prípade potreby máte za sebou Začiatkom roka 2009 Katedra hudby FPV poriadneho bodyguarda. Nebojím sa chodiť v noci po ulici. (smiech) ŽU zareagovala na výzvy v rámci grantových programov Žilinského samosprávneho Čo si predstavíte pri spomienke na det- kraja a Mesta Žilina žiadosťou o príspevok na realizáciu projektu „Klavírne koncertstvo? Ja som mala šťastné detstvo. Moji rodičia né umenie v Žiline - Ivan Gajan“. Jeho súmali na mňa a aj na brata dostatok času. časťou je aj výstup v podobe publicistickej Preto sme boli často spolu. Nespomínam snímky, ktorej prvé uvedenie bude čoskosi, že by sme niektorý víkend bývali doma. ro na pôde našej fakulty. Položila som zoChodievali sme spolu po horách, športova- pár otázok zodpovednému riešiteľovi proli sme. K mojim školským rokom tiež ne- jektu, koncertnému umelcovi a pedagógovi odmysliteľne patria aj knihy. Spomínam Mgr. art. Kamilovi Mihalovovi, ArtD. si, ako som doma tajne čítavala s baterkou pod perinou. Do knižnice som chodie- Čo bolo podnetom k realizácii projektu v vala každý týždeň, vypožičiavala si aj se- tejto podobe? Pôsobenie vo vysokom školstve nie je pôdem kníh naraz. sobenie výlučne pedagogické. Projektová činnosť, respektíve aktivity, ktoré súvisia s Čítate aj teraz tak veľa? Teraz mi na čítanie inej literatúry ako od- odborným zameraním by mali byť prirodzebornej ostáva čas len počas dovolenky. nou súčasťou náplne práce každého akadeVtedy rada opäť siahnem po dobrej kni- mika. To, že sa intenzívne venujem klavíhe, najradšej s tematikou z lekárskeho ru a všetkému, čo s ním súvisí, je logický dôsledok. A príčinu treba hľadať v skutočprostredia. nosti, že si zaň sadám každý deň ako klaMáte nejaké vízie alebo predstavy o bu- virista, nie ako pedagóg. V zásade náhoda dúcnosti? Čo by ste, okrem dôchodku v chcela, aby som pracovne zakotvil v Žiline. Tatrách, chceli zažiť, mať alebo vidieť? Ide o prostredie s teraz už kompletnou sieViete čo? Ja v podstate môžem povedať, že ťou hudobného školstva a s vrcholovou konsom šťastný človek. To, čo som si vždy pria- certnou inštitúciou. Ako vyšité na realizála, sa mi splnilo. Niekedy to trvalo síce dlh- ciu ideí a zámerov týkajúcich sa sféry prošie, ale nakoniec sa to zatiaľ vždy splnilo. fesionálneho interpretačného umenia, ktoČlovek musí život brať tak, že nám priná- rej som súčasťou. Pripraviť krátky publicisša dobré, ale aj zlé stránky. Až s odstupom tický snímok je možno trochu excentrický času však vieme pochopiť, že aj to, čo ne- nápad, ale ide o médium, ktoré prehovára

KONTAKT

aj k ľuďom, ktorí sa inak k interpretačnému umeniu nedostanú. Z akéhokoľvek dôvodu. A veľa sa pri tom učím... Prečo osobnosť Ivana Gajana? Napadlo mi, že by malo ísť o osobnosť, ktorej život a pôsobenie priamo súvisí so Žilinským regiónom a s jeho centrom. Som veľkým fanúšikom a podporovateľom regionálnych kultúrnych aktivít. Už v prvej fáze som si bol istý, že nebudem rátať s možnosťou uchádzať sa o dotácie na ministerstvách. Svojim spôsobom išlo o vedomú stratégiu - zamerať sa na blízke okolie. Klavirista a pedagóg Ivan Gajan je rodený Žilinčan a po ukončení vysokej školy v Moskve sa sem aj vrátil. Viac ako desaťročie pôsobil na poste sólistu Štátneho komorného orchestra. V decembri minulého roku som navštívil jeho recitál, ktorý bol organizovaný pri príležitosti umelcovho životného jubilea, a oslovil som ho. Súhlasil. Už vtedy bolo jasné, že sa so žiadosťou obrátim na miesta, ktoré sú blízko, a ktorých sa to priamo týka. Ako zareagoval na výzvu? Predostrel som mu jednu zo svojich pohnútok a to pokúsiť sa verejne otvoriť zásadné otázky problematiky hudobnej interpretácie na Slovensku, čo ho aj zaujalo. Tušil som, že by mal pri svojej skromnosti zábrany súhlasiť s plánom zaoberať sa jeho živo-


ROZHOVOR Kamil Mihalov, Ivan Gajan, Miroslav Valovič

PROFIL

tom a pôsobením. Spoluprácu prijal, myslím, s nadšením. Aj keď tam boli obavy z toho, či bude môcť obetovať kúsok zo svojho drahocenného času. Má totiž preplnený kalendár.

nosti? Určite áno. A dúfam, že aj v spolupráci s inými pracoviskami. Univerzitu vnímam ako otvorený priestor. Nechcem sa nechať odrádzať iluzórnymi bariérami medzi jednotlivými zameraniami. Naše špecifické prostredie, ktoré núti vnímať veci v širších Akú podobu máme očakávať? Snímka je pripravovaná napriek množstvu súvislostiach, považujem skôr za výhodné. limitov, ktoré nechcem rozvádzať. Robíme A to v mnohých aspektoch. Dúfam, že nie všetko preto, aby bola napriek tomu na so- som sám... lídnej úrovni. Verím, že sa nám podarí dotiahnuť ju do tvaru, ktorý bude dostatoč- Snímka by mala byť pripravená do konca ne zaujímavý pre odbornú ako aj pre širokú roka 2009. Na jej uvedenie si však budeme musieť počkať. Pravdepodobne do februáverejnosť. Nechajte sa prekvapiť... ra 2010. O tom kde, kedy, kým a s kým vás Aké bolo natáčanie? Vyskytli sa aj prob- budeme, samozrejme, včas informovať. lémy? Viktória Nováková Natáčanie bolo veľmi príjemné a prebiefoto: Viktória Nováková halo hladko. Mal som pripravený koncept, na základe ktorého sme výdatne improvizovali. Neprialo nám však počasie a museli sme sa vzdať natáčania v exteriéroch. Nie je ale vylúčené, že sa tam nakoniec predsa len objavia. Rozmýšľame nad uskutočnením pôvodne neplánovaných dokrútok. Závisia od ochoty pracovať navyše a nezištne. A od počasia... kladám, že po príprave konečného tvaru ľudí podieľajúcich sa na projekte pribudne. Máme totiž v pláne preklad do angličtiny a výrobu titulkov, či distribúciu do lokálnych médií, ak všetko dobre dopadne.

Kto všetko sa na realizácii podieľa a ako ste ďaleko? Ide o aktivitu, v ktorej je viac idealizmu ako ambícií. Napriek tomu, že v žiadnom prípade nejde o rozsiahly projekt ani v zmysle peňazí a ani v zmysle času, pustili sme sa do neho s veľkou vervou najmä v spolupráci s Miroslavom Valovičom (Lightune, s. r. o.), ktorý má na starosti kameru. Podstatnú rolu zohráva Fakulta prírodných vied, ktorá projekt zastrešuje a v ktorej priestoroch sme aj natáčali. Pripraviť menej formálnu kapitolu umožnila „Horská krčma“ v Žiline. Významnou mierou tiež prispelo bratislavské Hudobné centrum a pracovníci Oddelenia dokumentácie a informatiky, ktorí ochotne poskytli ilustračné materiály. K dispozícii sú aj nepublikované zábery vyhotovené dlhoročným pracovníkom Slovenskej televízie, režisérom Pavlom Füköom. V tomto období už máme za sebou natáčanie a snímka je vo fáze strihu. Predpo- Plánujete podobné aktivity aj v budúc-

28

KONTAKT

9


ČLÁNOK

tívne neznámy pojem, ako si sa dostal k tomuto druhu zábavy? Geocaching som si všimol niekedy koncom novembra 2007, keď som hľadal informácie o niektorých zaujímavostiach Bratislavy. Všimol som si, že jedna zo skrýš je aj pod oknom mojej pracovne. Žiaľ, neskúsený a bez GPS som ju nebol schopný nájsť. Definitívne rozhodnutie padlo začiatkom júna tohto roka, keď som kúpil navigáciu a vrhol sa na hľadanie.

ZEM JE NAŠE IHRISKO

10

Nudíte sa? Chcete skúsiť niečo nezvyčaj- zapnúť mozgové závity. Ak budete úspešní, né? Tak vyskúšajte geocaching. získate potrebné indície na výpočet presnej polohy hľadanej skrýše. Že neviete, čo to ten „džíoukešin“ je? Takže už poznáme základné typy kešiek, Niekto ho pokladá za spôsob, ako zábav- ale má to jeden háčik. Veď predsa neviene vyplniť svoj voľný čas, niekto ho pova- me, ako skrýša v skutočnosti vyzerá. Ide o žuje za druh športu. Celá podstata spočí- vodotesnú nádobu alebo tubu. Najčastejšie va v hľadaní skrytého objektu, o ktorom sú je vyhotovená z plastu, veľkosť je rôzna. dostupné len jeho geografické súradnice. Dôležitejší ako jej vzhľad je však jej obsah. Možno si poviete: „Ale ako sa dopátram k Nuž a čo sa v takej nádobke skrýva? V prtým súradniciam?“ Je to však veľmi jedno- vom rade v nej nájdeme ceruzku, pomocou duché. Stačí do vášho webbrowsera naťu- ktorej sa zapíšeme do zápisníka. Ďalej sa v kať nasledovnú adresu: www.geocaching. utrobách krabičky ukrýva upozornenie pre sk. Práve táto stránka je Mekkou všetkých náhodného nálezcu. Obsahom môžu byť aj geocacherov na Slovensku. Nájdete tu da- rôzne predmety na výmenu, ktoré tu hľatabázu všetkých dostupných skrýš (kešiek) dači častokrát zanechávajú. s konkrétnymi súradnicami a všetkými ďal- Po nájdení prvej skrýše vám po tele prešími údajmi. Potom vám už nič nebráni vlo- behnú zimomriavky a budete hladní po ďalžiť súradnice do GPS-ky a smelo sa vydať šej. Následne sa môžete o príjemných zaza hľadaním vašej prvej skrýše. žitkoch podeliť aj s vašimi priateľmi. Skrýš je neúrekom a je len na vás, ktorú si Podobne to bolo aj u Juraja Grečnára, štuurčíte ako cieľ. Každá má určenú svoju ob- denta prvého ročníka Mediamatiky. Prátiažnosť. Existuje niekoľko typov „kešiek.“ ve tento „týpek“, zanietený pre netradičNajčastejšie sa stretnete s tradičnými, kto- ný druh zábavy, má už za sebou množstvo ré stačí nájsť podľa zadaných súradníc. Za- nájdených skrýš. Položili sme mu teda nieujímavešie sú však multi-cache. Pri nich koľko otázok. máte k dispozícii súradnice prvého stanovišťa. Na to, aby ste vyriešili úlohu, musíte Keďže geocaching je na Slovensku rela-

KONTAKT

Čo je podľa teba na geocachingu najkrajšie? Spoznávanie bežných miest zaujímavým spôsobom. Niekedy sa stane, že chodím okolo pekného miesta a ani nevnímam, že je tam niečo špeciálne. Pri hľadaní skrýš teda nejdem len krvilačne po krabičke, ale vychutnávam okolie, prípadne zážitok, ktorý chcel autor sprostredkovať. Ku každej jednej sa mi viažu spomienky, ktoré stoja za to. Uveď 3 dôvody prečo ťa geocaching baví. 1. turistický sprievodca - keď idem do nejakého (pre mňa) neznámeho mesta a neviem zistiť, ktoré časti sa oplatí vidieť, siahnem po mape skrýš. Autori k nim dávajú popis daného miesta, pretože tie krabičky nepohadzujeme kdekoľvek. Každá má svoje určené prostredie a tému. Takto mám istotu, že uvidím výber toho, čo miestni považujú za najzaujímavejšie. 2. chytám „druhý dych“ - niekedy sa smejem, že teraz, na staré kolená začínam loziť po stromoch, plotoch, mostoch... Bol som pokojné decko, ktoré by si možno želali všetci rodičia. Žiadne blbosti a zranenia sa nediali. Teraz sa strmhlav vrhám do situácií, v ktorých by sa štandardne človek neocitol. Rovnako to môžeme považovať za istý druh športu, pretože keď človek vyjde hľadať do prírody, rozhodne musí vynaložiť nejakú námahu. 3. komunita - dnes veľmi frekventované slovo, ale sila „spoločenstva“ ľudí, ktorí majú podobné záujmy je strhujúca. Vidíme to na štadiónoch, v školách, všade naokolo. A geocaching nie je výnimka. Zobrať menšiu partiu ľudí a vyraziť hľadať, nie je na škodu. V spoločnosti je aj samotné hľadanie zábavnejšie, rovnako každý má


Najviac koľko „kešiek“ sa ti podarilo odhaliť behom jedného dňa? Pozerám do štatistík, je to veľmi nízke číslo: sedem. Bolo to 9. 9. 2009, keď jeden známy urobil v Žiline a blízkom okolí 9 skrýš. Nepodarilo sa mi však nájsť priamo počas toho dňa všetky, pretože niektoré vyžadujú domácu prípravu či väčšiu šikovnosť. Pravda, sú hľadači, ktorí urobia za deň aj niekoľko sto nálezov, no v takých prípadoch už ide o naháňačku bodov.

dať iné. Našťastie som ju našiel - na absolútne nepredpokladanom mieste skvele zamaskovanú. Môžem povedať, že okolo nej denne prejdú stovky, ak nie tisíce ľudí. Napriek tomu, že bije do očí, nikto netuší, že tam je. Ktorá skrýša ti dala najviac zabrať s hľadaním, respektíve bolo náročné sa k nej dostať? Jedna z najnovších, v dedinke neďaleko Žiliny. Prvé kroky nás zaviedli na skalu, kam sme bez patričného vybavenia či obuvi skúsili vystúpiť. Samozrejme sa to nepodarilo, ja som si vyskúšal zrýchlený presun pri páde dolu. Keď sme sa k nej vrátili, zistili sme, že je uložená na mieste, kde už nejeden človek prišiel o život. Tu musím pripomenúť, že geocaching je absolútne na vlastnú zodpovednosť, nik nie je nútený hľadať tú - ktorú skrýšu. Kto dáva prednosť jednoduchým krabičkám v meste, má dostatok možností rovnako ako ten, kto uprednostní turistiku či adrenalínové miesta.

Ktorú z doteraz nájdených skrýš považuješ za najvzácnejšiu a prečo? Za najvzácnejšiu považujem druhú nájdenú. Bola ukrytá neďaleko hasičskej stanice v Žiline. Pred tým som sa totiž úplnou náhodou stretol s jej autorom, ktorý mi ju ako začiatočníkovi odporúčal ako ove- Aká najzábavnejšia príhoda sa ti s geocarenie mojich schopností. Dal som si závä- chingom spája? zok, že kým nenájdem tú, nebudem hľa-

Každé hľadanie bolo niečím zaujímavé, či zábavné. Keď teraz sprostredkujem situačný humor, tak sa na tom zasmejem len sám. Geocaching treba zažiť. Vyskúšať si, čo obnáša. Mnohé mestské skrýše sa dajú nájsť aj bez GPS navigácie, stačí pohľad do kvalitnej mapy na internete. Dnes však nájdeme navigácie aj v mobiloch a podobne, takže rozhodne nejde o hru pre „vyvolených“. Hľadajú bežní ľudia, hľadajú aj celebrity. Málokedy viete, že človek vedľa vás sa venuje geocachingu. Na našej univerzite viem o niekoľkých. Aj študentoch, aj pracovníkoch. Jeden cacher presedí dni v kancelárii, druhý zlezie zopár skál. Obaja sa pritom môžu venovať hľadaniu a zažiť možno zovšednelé miesta netradične. V každom drieme kus dieťaťa, obdobia, keď hľadanie pokladov a dobrodružstvá vzbudzovali zvláštny záujem. Niekedy preto nie je na škodu začať sa hrať. Kde? Geocacheri majú jednoduché motto: Zem je naše ihrisko.

ČLÁNOK

iné schopnosti. Ja možno dokážem vyriešiť hlavolam, ale na vyšší strom sa nevyšplhám. Vtedy sa ukáže tímový duch, každý pridá svoje schopnosti k dosiahnutiu úspechu.

Tomáš Čomaj foto: UVERbankai.deviantart.com, vortexmaps.com

11 KONTAKT


Mystifikačný pohľad v podaní zoskupenia: Kapor na scéne

ROZHOVOR

Každý herecký výkon je premiéra a zároveň derniéra

Ako je to s divákmi? Prečo by som ja, študent, mal prísť na takéto podujatie? Zaujímavé je, že diváci chodia na Improligu sami od seba. Bez donútenia pedagóga, bez nátlaku alebo podobne. Pretože sa cítia byť súčasťou tvorby. Sami zadávajú témy, ktoré následne po vyžrebovaní herci prezentujú. Sami vidia zrod a zánik zároveň. Každý herecký výkon je premiéra a derniéra zároveň. Iba raz sa zablysne na javisku ako hviezda na nebi, ktorá letí a zhorí. Už nikdy sa nezopakuje, nikdy sa to isté neuvidí. Ale diváci sa tešia na nové veci, ktoré ich čakajú. A sú vlastne v dielni. Sú súčasťou tvorby. Na základe ich reakcií herci na javisku tvoria a vyvíjajú sa.

dohodnuté, odkrokované, zľava, sprava. Kto, kedy, čo... Ako sa nasvieti javisko... V improvizačnom divadle sú ľudia postavení pred diváka bez spomínanej šesťtýždňovej prípravy. V priebehu troch minút musia byť schopní vymyslieť niečo, čo ma hlavu a pätu. Musia dokázať človeka zaujať. Vtedy sú nútení používať všetky herecké Čo to vlastne je Improliga? A ako sa líši štýly. Niekto siahne po pantomíme, niekto improvizované divadlo od klasického di- po speve, po čomkoľvek. Každý je lepší v vadla, ktoré môžeme zvyčajne sledovať niečom inom. Čiže herectvo je tu veľmi dôležité. na scéne? Je to divadelný spôsob tvorby, hlavne mladých ľudí. Na prvý pohľad sa zdá, že Čo ťa podnietilo aby si založil Improligu? pri improvizovaní stačí len prísť na javisko Prečo a kedy vznikla táto myšlienka? a experimentovať. Ale dobrý improvizátor Myšlienka vnikla v roku 1998 okrem iného je človek vyzbrojený všetkými hereckými aj z praktického hľadiska. Keď som založil schopnosťami, všetkými hereckými smer- divadelný klub Makovice tak sme priprami. Dá sa povedať, že musí byť dobrý v vovali hru, ktorá mala scenár. Ale ľudia – každej oblasti. Herci v „kamenných“ divad- účinkujúci, mali chuť prezentovať sa inak. lách majú komfort. Minimálne päť - šesť Tak sme si založili Improligu. Povedali týždňov skúšajú inscenáciu a majú všetko sme si - poďme von na ulicu, zavoláme si

Z čoho si čerpal pri zrode Improligy? Kto alebo, čo ťa inšpirovalo založiť takéto podujatie? Takéto divadlá fungovali už v minulosti a boli veľmi navštevované. Boli to napríklad Jan Werich a Jiří Voskovec, Jiří Suchý a Jiří Šlitr a dá sa povedať, že aj Stanislav Štepka s Milanom Markovičom. To boli moje vzory, ktoré som uznával a na ich tvorbe som sa učil. Celé improvizačné divadlo vychádza z komédie de l´arte, ktorá má vo Francúzsku a najmä v Taliansku niekoľko storočnú históriu. Herci, ktorí improvizovali, mali veľmi ťažký život a museli zaujať divákov na ulici. Dnešné divadlo poskytuje komfort. Máme sálu, máme zvuk, máme svetlá a človek sa už nemá kde inde pozerať, iba na javisko. Pre dnešného herca je už hrať divadlo neuveriteľná pohoda. Ja si veľmi vážim ľudí, ktorí robili takéto divadlo. Predstavte si, že bolo plné námestie, na ktorom

Improliga a meno Jozef Abafi spolu tvoria neodmysliteľné spojenie pre každého, koho aspoň trochu zaujíma divadlo a divadelná scéna v Žiline. Pre tých z vás, ktorým ani jedno, ani druhé nič nehovorí, a pre tých, ktorí by chceli vedieť niečo viac, je tu rozhovor s Jozefom Abafim o Improlige.

12

tam ľudí a budeme hrať. Tak sme zháňali, presne tak, ako kedysi herci komédie de l´arte. Ani som si neuvedomil, že sa opakuje rovnaká súvislosť. A ľudia prišli a my sme pred nimi improvizovali. Najprv ich bolo päť. Potom sme zverejnili, kedy bude ďalšie vystúpenie, a prišlo desať, pätnásť ľudí. Takýmto spôsobom sa akcia rozrástla, až nám bolo malé podkrovie v Makovickom dome. Presunuli sme sa na vysokoškolskú „Gamu“. Po čase boli priestory tiež primalé. Momentálne sme v Bábkovom divadle.

KONTAKT


Vráťme sa k samotnej improvizácii účinkujúcich. Aké sú pravidlá? Pravidlá sa postupne formovali a upravovali počas vývoja. Napríklad dôvod, prečo majú improvizované scénky tri minúty. Je to psychologický ťah. Po troch minútach je ťažké udržať pozornosť diváka. No nemohol som to hercom zakázať, preto som sa rozhodol, že im strhnem bod za prekročenie limitu. Aby boli nútení zahrať pointu scénky. Je to niečo ako Damoklov meč. Za taký krátky čas musia vymyslieť trojminútovú scénku. Potom samozrejme tí, ktorí išli na javisko, siahli po tom najľahšom a najjednoduchšom. To znamená: alkohol, sex a drogy. Očakávali nejakú reakciu. Niektorí diváci reagovali, ale drvivá väčšina hovorila, že sa divadelný zámer vymyká správnemu smerovaniu. Tak som zaviedol ďalšie pravidlo. Tí herci, ktorí sa chceli udržať, postupne vypustili tieto témy z repertoáru. Veľmi sa mi to vyplatilo, pretože sa znásobil počet divákov. Chodili starí, mladí, deti..., pretože vznikali kvalitné scénky a nie lacná krčmová zábava. Malo to aj ďalší dopad. Keďže účinkujúcim bola najľahšia cesta v zmysle nadávok a podobných vecí odopretá, museli myslieť na to, že musia ísť do vyšších kvalít. Boli nútení sa viac vyvíjať a nestaviť na prvú najlacnejšiu vec. Andrej Konušík, foto: facebook.com

Básne na faktúru Začnem jedným dôležitým upozornením, na ktorom je založený celý tento článok: POZOR! Stačí jedno jediné kliknutie na nesprávnej stránke a naša študentská peňaženka, ktorá je už aj tak dosť ,,štíhla“, môže byť ľahšia o 60 eur! A medzi nami študentmi, povedzme si úprimne, 60 eur nie je 20 Sk a sú iné, príjemnejšie spôsoby, ako

tieto peniaze minúť. Viem, o čom píšem, jich výpočtov približne 0,65 eur, teda skoro stalo sa to aj mne... Nazvime to SKUTOČ- 20 Sk za deň! Cítim sa ako Alenka v ríši divov, ale divnejšie... Nezabudli uviesť svoju NÝ PRÍBEH. adresu a číslo účtu, a aby to vyzeralo dôveKamarátka mi ešte počas strednej školy, v ryhodne, tak aj svoje IČO a DIČ. V prílohe maturitnom ročníku, dala ,,pamätníček“, mi poslali elektronicky podpísanú faktúru. aby som jej niečo pekné napísala. Rozhodla Spomenuli, že faktúra je vo formáte pdf, a som sa tak urobiť teraz v septembri (pro- ak by som náhodou program na otvorenie sím, nepočítajte ten rozdiel, originalita si tohto súboru nemala, vložili aj hypertextovyžaduje čas). ,,Vygooglila“ som si BÁS- vý odkaz na stránku, kde by som si ho mohNE a jedným z asi 831 000 výsledkov bola la stiahnuť. Skutočne dôsledné! aj stránka www.basne-portal.sk. Jediným možným spôsobom, ako sa dostať k obsa- KONIEC DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ (,,Euráhu, bolo zaregistrovať sa. A tak som zada- če“ sú zachránené!) la svoje meno, priezvisko, adresu, e-mail a Pokazilo mi to celý deň. Avšak večer prizaškrtla políčko SÚHLASÍM S PODMIENKAMI, šlo obrovské svetlo nádeje v podobe Tektoré som si však, ako obyčajne, neprečíta- levíznych novín. Nebola som jediná, kto la. Po registrácii mi prišiel e-mail s heslom mal ,,hlavu v smútku“, ale na rozdiel odo mňa sa ostatní zúfalí študenti rozhodli riea hľadanie sa mohlo začať. šiť túto situáciu prostredníctvom médií. A veci sa pohli! Označili to ako podvod. KoPRVÝ A POSLEDNÝKRÁT Aj túto stránku, tak ako všetky ostatné nateľ spoločnosti buď neexistuje, alebo sa pred ňou, som zaradila do môjho zoznamu, úspešne schováva. Podľa právnika nejde o do kolónky Prvý a poslednýkrát – nič som žiadnu zmluvu, pretože na to je potrebný nezistila, nič mi nedala, nezaujímavá. Len podpis a zaškrtnutie políčka podpisom nie pár prekliknutí a básne na hľadanú temati- je. Celá vec sa momentálne, našťastie, naku sa veľmi rýchlo minuli. Išlo o úryvky od chádza v rukách obchodnej inšpekcie. TakHviezdoslava a iných našich národovcov a že s najväčšou pravdepodobnosťou spomíja som potrebovala niečo jednoduchšie a naných 60 eur využijem iným spôsobom. priamejšie... Mária Šalagová NIČ NIE JE ZADARMO Presne tak! Keď som si v stredu ráno, piateho novembra, prečítala e-mail, tlak sa mi vyšvihol z môjho stabilného nízkeho asi na 170/100. Prečo? V predmete správy stálo: Výzva na úhradu faktúry za prístup na portál. Áno, ide o ten spomínaný... Keď som začala čítať, že mi ďakujú za prejavenú dôveru a za využívanie služieb na ich portáli (neviem akých), a že si mi dovoľujú vyúčtovať prístup k portálu za prvý rok na základe Všeobecných obchodných podmienok (to je to, čo som zaškrtla a neprečítala si), nebolo mi všetko jedno! Jediné, čo ma v tej chvíli zaujímalo, bolo KOĽKO... Platba podľa VOP rok vopred a za 12 mesačný prístup na tento portál si zaúčtovali 60 eur (a za čo??!!), ktoré mám zaplatiť do 15. novembra tohto roku. Dodali, že v prípade oneskorenia platby, mi budú účtovať úrok z omeškania vo výške 1, 08% zo 60 eur za deň oneskorenia, čo je podľa mo-

KONTAKT

ČLÁNOK

sa predávali sliepky, vajíčka a oproti sa obchodovalo s niečím iným. Zrazu prišli herci. Tí museli divákov vedieť k sebe pripútať, pozvať ich na určité miesto a hrať. Hrať a zaujať. To znamená, že to vôbec nebolo jednoduché. Aj scenár sa tvoril inak. Herci mali načrtnutých niekoľko bodov a podľa reakcií divákov dotvárali dej na mieste. Divadlo tak bolo veľmi zaujímavé.

13


HUDBA

One, two, tri, štyri...

V osobe Richarda Műllera sa spája tradícia, kvalita, osobitosť a nadžánrovosť, ktorú predstavuje jeho umenie. Počet ocenení a fanúšikov napovedá, že Richard je snáď najúspešnejším a najobľúbenejším slovenským interpretom. Mnohí nadšenci jeho diela sa zišli na jednom z desiatich vypredaných koncertov v rámci slovenskej časti turné „Best of“, ktorý sa konal na žilinskom zimnom štadióne, inak známom ako Garmin Aréna. Veľký hudobný sviatok, ktorého svedkom som sa stal aj ja, nenechal nikoho na pochybách, že Richardovi všetky tie prívlastky „naj“ právom patria.

14

Do poloprázdnej Garmin Arény sa v pondelkový večer dňa 26. októbra presne o 19:00, rozľahli tóny predskokana večera, kapely Mukatado, ktorá sa dostala do povedomia poslucháčov najmä vďaka účasti v národnom kole súťaže Eurovision Song Contest 2009. Ich krátka show pozostávala z popových „skákačiek“ na tému „mám sa dobre, všetci ste super, poďme poďme...“ Polhodinka, ktorú nám títo muzikanti venovali, respektíve, ktorú sme my, poslucháči venovali im, sa zdala byť ako nekonečný príbeh. Zaujala snáď len práca bubeníka, ktorý mal v sebe vzhľadom na žáner, ktorý hral, veľa energie a nápaditosti. Rád si veci komplikoval a to mi bolo sympatické. Choreografia vokalistky Janky Kozákovej by mohla byť námetom na krátku poviedku s otvoreným koncom. O pol ôsmej sa však nad nami zľutovala, keď sa rozlúčila a za to si vyslúžila burácajúci potlesk.

Krátka prestávka na prestavbu scény mohla poslúžiť tým šikovnejším na to, aby si zadovážili nejaké osvieženie a rýchlo sa vrátili späť na svoje miesto. Určite však poskytla priestor na to, aby sa hľadisko zaplnilo do posledného miesta. Zhasnuté svetlá a detail na bubeníka, ktorý spustil pochodový rytmus, okamžite vtrhli diváka a poslucháča v jednej osobe do diania. Zo šera vystúpil vysoký muž v dlhom koženom kabáte s čiernymi okuliarmi, ktorý celý koncert odštartoval pokrikom „one, two, tri, štyri“. Veselý plesový marš na motívy Straussa mal ohromný účinok a razom rozhýbal dovtedy strnulý dav. Nasledovali ďalšie skladby, prakticky jedna za druhou, až kým Richard neprehovoril prvýkrát. Svoj krátky preslov ukončil strohým „...a odteraz hráme už len pesničky“. A tak sa aj dialo. Notorické hity ako Nebude to ľahké, Baroko, Tlaková níž, Milovanie v daždi, či Po schodoch odzneli v prearanžovaných koncertných verziách. Gitarové sóla, saxofónové výpady, jazzový feeling a éterická atmosféra. Človek mal zimomriavky aj za ušami. Tlaková níž a Milovanie v daždi boli obohatené o akúsi scénickosť, keď celá kapela na moment strnula v aktuálnej póze a svetlá zhasli. Gotické svietidlá, červené závesy, disko guľa a laserová šou dotvárali úžasný zážitok z multimediálneho predstavenia. Baroko odspievali výlučne tri vokalistky bez Richarda. O text Spočítaj ma sa zase postaralo publikum a Rišo ho len dokresľoval pred mikrofónom akou-

KONTAKT

si pantomímou. Najvýraznejším inštrumentalistom bol podľa môjho názoru kučeravý Michal Žáček, ktorý sám stačil na dvoje klávesy, saxofón, klarinet a priečnu flautu. Väčšinou svojimi sólami strhával pozornosť len na seba a dostával viac priestoru ako hviezdny ústny harmonikár Erich „Boboš“ Procházka. No niežeby sa nechal zahanbiť... Desiati VIP návštevníci, ktorí sedeli priamo po stranách pódia, mali priamy prehľad o tom, čo sa deje na scéne. A že sa tam toho dialo veľa, o tom niet pochýb. Mladý kolektív okolo zväčša statického Richarda vedel rozprúdiť divákov, aj keď sa koncert vo všeobecnosti niesol skôr v pomalšom tempe a romantickej nálade. Rýchlejších skladieb bolo minimum. Osobne vo mne pre svoju osudovosť, jednoduchosť a zároveň intenzitu najväčší dojem zanechala Tlaková níž, pochádzajúca ešte z čias Banketu. Műllerov hlas je jednoducho nenahraditeľný. Teším sa z toho, že on, ako aj kapela, sú vo forme a chystajú nový album. Je to totiž legenda, ktorá nemôže skončiť. Po osemnástich skladbách odzneli ešte dva prídavky, konkrétne Štěstí je tak krásná věc a Prečo sa máme rozísť?, ktorá vyvrcholila vygradovaným kazačkom a burácajúcimi ováciami. Po vyše dvoch hodinách sa ten pán proste otočil a odišiel. To vzrušenie, ktoré v návštevníkoch zanechal, však neodíde tak skoro... Adrián Kozák, foto: www.facebook.com


HUDBA

LYKANTROP Kapela Lykantrop vznikla okolo roku 1998 ako trojčlenný crustovo/industriálny projekt bubeníka Minora, basgitaristky Maji a Martina. Neskôr sa ku kapele pridal gitarista Dano. Po tom, čo kapela vydala dve demonahrávky, sa na čas rozpadla. Členovia sa začali venovať iným projektom a meno kapely pomaly zapadalo prachom.

Lavagance:

I Like This Temper Len nedávno, 15. októbra, vydala slovenská hudobná skupina Lavagance svoju, už v poradí štvrtú štúdiovú nahrávku s názvom I Like This Temper. Tento album nahrávali počas júna v dvoch štúdiách - v bratislavskom Lavagance a v londýnskom štúdiu producenta Eddieho Stevensa, ktorý je známy najmä ako klávesák zo skupiny Moloko alebo spoluprácou s Freak Power či Zero 7. Album obsahuje len päť už známych skladieb, ktoré sú predstavené v novom “šate”- nanovo nahraté, poupravované a “oblečené“ do úplne inej podoby. Štartovným singlom albumu je skladba Blood, prezentovaná aj vo verzii radio edit, ktorú skupina predstavila už 9. septembra v rannom vysielaní Rádia_FM. Ide o príjemný singel, znejúci veľmi pozitívne, hravo a dynamicky. Po ňom nasledujú skladby Attraction, Temper, It Happened Last Night, She is The a Blood (radio edit). Tak ako aj predchádzajúce albumy tejto skupiny, i tento je možné stiahnuť na internete, kde je sprístupnený na portáli www.t-musiccity.sk. Fanúšikovia zaň môžu zaplatiť ľubovoľnú sumu na podporu ich hudby (od 0€ - 11,151€).

Až v roku 2002 sa zakladajúci člen Lykantropu, bubeník Minor, po rozpade svojej vtedajšej kapely Na Sibír, rozhodol oživiť starý projekt a oslovil známeho Peca, hráča na bas gitaru v kapele Kru. Po počiatočných peripetiách so zháňaním správnych ľudí s rovnakou hudobnou víziou a predstavami o fungovaní kapely sa konečne podarilo dať dohromady novú zostavu Lykantropu. Minora a Peca doplnil na gitaru Nezmar a za mikrofónom Pecov brat Dano. Ovplyvnení kapelami ako System of a down, Slipknot, Korn a americkou hardcorovou scénou nacvičili nový materiál, skúšajúc vytvoriť osobitý štýl, ktorý by ich charakterizoval. Prvé počiny v novom zložení boli zaznamenané na skúšobnej nahrávke v roku 2005 a vďaka početným koncertom sa kapela začala dostávať do povedomia fanúšikov extrémnej hudby na Slovensku. V tomto období opustil kapelu spevák Dano a na jeho miesto nastúpil gitarista Nezmar. Ku kapele sa pridal aj ďalší gitarista Piťo z kapely Inhallery.

V novej zostave kapela vydala v roku 2007 prvý štúdiový album s názvom Red world. V tej dobe mal Lykantrop vybudovanú slušnú základňu fanúšikov a odohrané desiatky koncertov na Slovensku i v Českej republike s domácimi a zahraničnými stálicaMyslím si, že z albumu od prvej až po utí- mi hardcorovej a metalovej scény. Persochajúcu poslednú sekundu cítiť poriadnu nálny kolotoč však pokračoval naďalej. Kadávku energie, pocit bezstarostnosti, od- pelu opustil gitarista Piťo, neskôr aj spedychu a iné príjemné pocity... vák Nezmar. Nuž, v skutočnosti je to tak, že každý z nás má rád niečo iné...A preto aj tu platí: rad- Po ťažkostiach zohnať adekvátnu náhrašej raz počuť ako stokrát čítať nejaké re- du za pôvodného speváka, sa basgitarista a cenzie. druhý vokalista Peco rozhodol prevziať úlohu lídra kapely na svoje plecia. Na miesto Lucia Sidorová, foto: www.gregi.net gitaristu sa osvedčila mladá krv - Luc-

KONTAKT

ky, ktorý je zároveň aj študentom druhého ročníka Mediamatiky (Hate myself). Kapela sa v tomto zložení priklonila k tvrdšej podobe hardcoru a metalcoru. Melodické spevy začali absentovať a nahradila ich komplexnejšia a prepracovanejšia skladba pesničiek s brutálnejším soundom, podladenými gitarami a agresívnymi bicími. Kapela opäť začína brázdiť pódia slovenských a českých klubov, pripravuje materiál na nový album. Súčasnú zostavu skupiny tvorí Peco (spev), Lucky (gitara), Minor (bicie) a basgitarista Marek (ex-Moonfog). V takomto zložení sa začiatkom roka 2009 chalani vydali do lučeneckého štúdia Morpheus. Momentálne majú za sebou aj nedávny krst nového albumu, začali šnúru koncertov po Slovensku a takisto plánujú koncerty v ďalších európskych krajinách. Zuzana Gacíková, foto: Thomas Nemcek

15


CESTOVANIE

sme si ešte užili 6-hodinové stráženie batožín, aby sme sa s pokojným srdcom mohli vybrať do prvej metropoly sveta, ranného voňavého mesta emigrantov, v kuloároch nazývaného „Veľké jablko“.

Amerikááá... Po lete strávenom na Aljaške cez Work & Travel program, sme sa s partiou rozhodli využiť posledné dni v Spojených štátoch na cestovanie a vysnívaný oddych. Výslednou destináciou sa stalo východné pobrežie s hlavným stanom na Manhattane v New Yorku.

16

Po vyčerpávajúcom, takmer 10-hodinovom lete a s 4-hodinovým časovým posunom

Po dvadsiatich minútach jazdy taxíkom sme sa ocitli v štvrti, kde sa nachádzalo viac nezrozumiteľných znakov, symbolov, značení ako tých, ktorým moje mediamatické schopnosti dokázali porozumieť. Taxikár nás vysadil samozrejme na nesprávnom mieste. Nemal som mu to však za zlé. S adresou si presne neporadil ani Google. Tretie tisícročie však poskytuje neuveriteľné možnosti. Rátali sme s chybou taxikára, preto som si predpokladané miesto určenia virtuálne prebehol s toleranciou niekoľkých blokov deň vopred. Reálny svet sa zhodoval s tým virtuálnym, akurát ľudia sa hýbali a museli sme odolávať zápachu, ktorý by podľa mňa mohol byť v 20. storočí považovaný za chemickú bojovú zbraň. Tí ľudia bez úsmevu na tvári, čo tam pobehovali, vytrubovali a ponáhľali sa to však už necítili. Boli rezistentní. Kebyže na nich vytiahnem čerstvý skalický trdelník, asi by im roztiahlo zreničky. Taxikár sa pomýlil len o jeden blok, tak sme našli to, čo sme hľadali. Imaginárnu autobusovú stanicu v čínskej štvrti o šiestej ráno. Bol to náš odrazový mostík na trojdňový výlet do Washingtonu D.C., Philladelphie, Buffala a na hlavnú atrakciu výletu, Niagarské vodopády. Referencie od známych vynikajúce, cena atraktívna. Slovák sa poteší a raduje, keď ušetrí.

KONTAKT

Keď sa náš autobus bez evidenčného čísla naplnil, pomaly sa nám začal vytrácať smiech z tváre. Vekový priemer, blížiaci sa päťdesiatke. Šesťdesiat na kopyto rovnakých ping-pongistov nám mňaukalo za chrbtom. Občas ma chytila neistota, či jeden z nich nie je Jackie Chan. Podobne i náš sprievodca rád jedol ryžu, mal zvláštnu šušlavú angličtinu, ale zase pekne hovoril po čínsky, určite aj spisovne. Keďže aj v iných kultúrach platí, čím viac jazykov vieš, tým viac si človekom, náš sprievodca nám to chcel aj dokázať. Hovoril v dvoch základných čínskych jazykoch a spomenul, že existujú ďalšie stovky dialektov tohto zaujímavého jazyka. Vodička šoférujúca autobus však šla nekompromisne rýchlo, a tak sprievodca stíhal vysvetľovať len v dvoch čínskych jazykoch a v angličtine. Jediným problémom bolo rozoznať, ktorý z tých troch jazykov je ten, ktorý máme napísaný v životopise. Prvou zastávkou bola luxusná lokalita, zvaná 1000 Islands. Loďkou sme prebádali obývané ostrovčeky s rozmermi od 50 m2 až po 1 km2. Jeden ostrov, jeden majiteľ, jeden dom. V niektorých prípadoch jeden hrad. Prvýkrát sme ilegálne prekročili kanadské hranice. Čas nás však tlačil, a tak sme v našej púti museli pokračovať. Našťastie nás v ten deň čakal už len hotel v Buffale, do ktorého sme dorazili okolo polnoci. Ubytovanie luxusné, no po šiestich hodinách nám už zvonil telefón, signalizujúci raňajky. Blížili sme sa k Niagaram. K obrovskej sile, vyrábajúcej energiu pre mestá na oboch stranách rieky Niagara, ktorá tvorí prírodnú hranicu medzi Kanadou a USA. Autobus zastal na parkovisku 150 metrov od vodopádov a sprievodca zahlásil, že o pätnásť minút máme byť späť. Neveriacky sme vystúpili z autobusu, no hukot dopadajúcej vody tretieho najväčšieho vodopádu na svete nás dostal do tranzu. Chôdza sa zmenila na beh, ako keď Slovač beží do novootvoreného hypermarketu kúpiť elektrospotrebič. Miesto, zvuk, príroda neopísateľná, nezaznamenateľná ani mediamatikom. Človek by tam strávil deň, no sprievodca bol nekompromisný a dotlačil nás do autobusu. Prešli sme len niekoľko stoviek metrov a na naše prekvapenie sa náš najkrajší zážitok začal práve tu. Výťahom sme zišli k hladine


V cestovaní sme pokračovali. Naša šoférka bez výmeny suverénne tlačila do plynového pedálu už druhý deň. Slniečko pomaly zapadalo a jej hlava na prístrojovú dosku tiež. Štrnásť až pätnásť hodín denne šoférovať je určite veľa aj na vytrvalú ženu, ktorá vypije celé balenie kávy, preto sme viacerí očami korigovali jej volant až do hotela. Šušlavý sprievodca nám doprial ešte menej spánku ako predchádzajúcu noc. Naša stará známa šoférka, pravdepodobne mimozemského pôvodu, už zohrievala motor, ktorý poháňal autobus celé tri dni bez natankovania. Autá amerického pôvodu sú známe svojou nie príliš malou kubatúrou a tak nám nešlo do hlavy, na aký pohon ten zvláštny prepravný stroj funguje. Chvíľami sme si mysleli, že autobus žerie i deti hrajúce sa popri ceste. Naše tvrdenie však nebolo nikdy dokázané. Najbližšou zástavkou bolo obytné sídlo amerického prezidenta vo Washingtone D.C. Na naše prekvapenie sme sa k Bielemu domu nedostali bližšie ako na štvrť kilometra. Päť fyzických zábran rôznych typov a ostreľovači na streche nám dali najavo, že bežný smrteľník sa bližšie nedostane. Popoludnie sme strávili v národnom le-

teckom a vesmírnom múzeu. Dotkli sme sa horniny z mesiaca, prebehli vesmírne lode v reálnej veľkosti, zjedli McDonald a pokračovali v ceste do Philladelphie. Zažili sme zápchy na 10-prúdovej ceste, ktoré nám vo Philladelphii kvôli časovému sklzu dovolili uspokojiť len prvú úroveň hierarchie potrieb podľa Abrahama Maslowa. Vrátili sme sa do nočného New Yorku a ubytovali sa v hosteli na Manhattane. Transport v meste bol jednoduchý. Špagetová spleť 26 liniek metra nám priblížila väčšinu dôležitých atrakcií. Asi ako všetci turisti sme chceli vidieť metropolu zo Sochy Slobody, no najbližší voľný termín sa pohyboval okolo Vianoc. Využili sme teda možnosť obzrieť si ju na ceste kompou na Staten Island. Na Ground Zero, mieste bývalých dvojičiek WTC, je obrovská diera. I po ôsmych rokoch od 11. septembra sa tam stále kope, bagruje a bolo vidieť i pozostatky železných konštrukcií z budov svetového obchodného centra. Minuli sme posledné peniaze na 5th Avenue a predýchali nočný blikajúci Times Square. Poslednú noc sme ešte vyskúšali tmavý Bronx a presvedčili sme sa, že je fakt tmavý. Stretli sme len jednu bielu tvár, policajta vo fastfoode, ktorý neveriacky hľadel s hamburgerom

KONTAKT

CESTOVANIE

rieky pod vodopádmi. Obliekli sme si modré pršiplášte a čakali na loď, ktorá nás odvezie do samotného jadra najmohutnejšieho - 800 metrov širokého vodopádu, tvarom pripomínajúceho konskú podkovu. Po príchode lode sme sa s pripravenými zrkadlovkami a fotoaparátmi postavili na jej cíp nevediac, čo nás čaká. Už v 100-metrovej vzdialenosti od vodopádu nás zasiahol tlak a vlhkosť dopadajúcej vody, ktorá rozhodne nebola prospešná pre záznamové médiá. Ako si naša loď razila cestu cez rozbúrenú rieku k podkove, vlhkosť sa menila cez padajúce kvapky až na oblievanie kýbľami vody. Tí, čo neboli príliš zaťažení vypľúvaním vody z úst a bežným fyziologickým dýchaním, poväčšinou kričali. V mnohých prípadoch, ako aj v mojom, sme hľadali najsuchšie miesto na vlastnom tele na úschovu zrkadlovky, čo nebolo najjednoduchšie. Takýto zážitok sa kúpiť nedá, a nakoniec ani technika nesklamala. Premočení sme vystúpili z lode a odovzdali úsmev čakajúcim bez upozornenia, čo ich čaká.

v ruke na nás, biele duše. Nasledujúci deň sme strávili na letisku a užili si 9-hodinový let do Budapešti, počúvajúc 9-hodinový rev a mraučanie škaredého dieťaťa. Načo „To“ brať zbytočne do lietadla. Amerika nám opäť ukázala peknú tvár, ale aj jej odvrátenú stranu. Príroda poskytla impozantné zážitky, na druhej strane veľkomesto s uponáhľaným spôsobom života ma ničím extra neohúrilo. Nakoniec, aj v Žiline sa často ponáhľam na trolejbus. Viktor Hamran, foto: Viktor Hamran

17


CESTOVANIE

Praktický sprievodca Parížom Pouliční predajcovia – Stoja pred vchodom do každej pamiatky a obkolesia vás hneď ako z nej vyjdete. Sú dosť vytrvalí a neodbytní. Spoznáte ich podľa štrngajúcich malých eiffeloviek - kľúčeniek, ktoré majú zavesené na drôtenom kotúči. Sú všade. Najlepším spôsobom, ako sa im vyhnúť, je nevšímať si ich. Prípadne si zakúpiť jednu kľúčenku a ukazovať im, že ste si už takú kúpili. Ak ste tam ešte neboli, môžete len ľutovať. Ak ste toto mesto už navštívili, tak mi určite dáte za pravdu, že je jedným z najnádhernejších miest na svete. Áno, Paríž je nádherný, veľkolepý, luxusný, moderný, obrovský, no najmä hrdý ako pravý Francúz. Ak sa do tohto francúzskeho veľkomesta chystáte, prípadne tak prinajmenšom plánujete v budúcnosti urobiť, mám pre vás niekoľko užitočných tipov. Doprava - Paríž je v prvom rade obrovský. Ak by ste ho chceli prejsť pešo, tak sa pekne nachodíte. Rozlohou sa rozprestiera na takmer deväťdesiatich štvorcových kilometroch. Pokiaľ nevlastníte motorový dopravný prostriedok, je lepšie prenajať si jeden z bicyklov, ktoré nájdete takmer na každom kroku. Táto služba je však spoplatnená a je potrebné vybaviť si na ňu elektronickú kartu, ktorá vám platí celý rok. Preto, pokiaľ sa nechystáte zostať v Paríži dlhšie, je lepšie spoľahnúť sa na staré dobré metro. Turisti – Tí sú prakticky všade, hlavne v lete. A to je dobre. Mesto totiž profituje z výdatných príjmov z cestovného ruchu. Preto nebuďte prekvapení, že kým sa dostanete do svetoznámeho múzea Louvre, tak si na lístok nejakú tú hodinku počkáte v rade pred pokladňou. A tak je to u väčšiny pamiatok. Preto je lepšie si privstať a na prehliadku pamätihodností zvoliť dopoludňajšie hodiny. Zvyšok dňa je potom možné stráviť v meste, prípadne v jednom z parkov.

18

Počasie – Ak toto mesto plánujete navštíviť v letných mesiacoch, pripravte sa na tropické teploty. Tie sa môžu vyšplhať aj na 39° C, čo nie je veľmi príjemné. Parížania sú na takéto teploty pripravení. Na každom kroku nájdete malé zelené fontánky, z ktorých tečie pitná voda. Taktiež vám pri každej návšteve kaviarne, či reštaurácie ponúknu džbán studenej vody s ľadom zdarma. Odporúčam však navštíviť Paríž pred alebo po prázdninách. Teploty sú príjemPouliční umelci – Nájdete ich v štvrti umel- nejšie, turistov je menej. Namiesto nich je cov na Montmartre. No niekedy sa potulujú mesto plné študentov. aj v meste. Sú neodbytní rovnako ako predajcovia. Nájdete tu maliarov, huslistov, Jedlo – Parížania, no najmä Parížanky sú harmonikárov, mímov, pouličných hercov a známe štíhlou postavou. Niet sa čomu čumnoho ďalších, ktorí si týmto spôsobom za- dovať, keď namiesto hranoliek nájdete na rábajú na živobytie. Radi sa s vami odfotia, tanieri ako prílohu zelenú fazuľku, prípadnamaľujú vás, zahrajú vám divadlo. Samo- ne cestoviny. A to dokonca aj vo fast-fozrejme, za poplatok. A to nemalý. odoch. Ak sa chcete najesť lacno, no výdatne, odporúčam Flunch. Je to sieť podAngličtina – Bude vám prakticky nanič. nikov s rýchlym občerstvením, kde si obTýmto jazykom sa tu nedohovoríte. Iba ak jednáte jedno z jedál v menu za prijateľné by ste sa potrebovali rozprávať s nejaký- ceny a prílohu si môžete naberať zdarma. mi anglicky hovoriacimi turistami. Paríža- A to do sýtosti. nia sú veľmi hrdí na svoj pôvod, národ a jazyk. A taktiež neznášajú anglických turis- Mestská pláž – Áno, aj Paríž má svoju pláž. tov. Prečo? Nuž, presný dôvod nepoznám, Každoročne sa navezú tony piesku na poale popravde, nestretla som ani jedného brežie Seiny, aby sa potom na konci prázdanglického turistu, ktorý by nebol drzý a nin zase odviezli preč. Môžete sa opaľovať opovržlivý. Takže, ak sa budete snažiť ho- pokojne aj celý deň. Má to však jeden hávoriť anglicky, buď sa budú tváriť, že vám čik. Kúpať sa v Seine nikoho neuvidíte. Je nerozumejú alebo vás budú ignorovať. Je špinavá a studená. lepšie ovládať pár základných francúzskych fráz. To na Francúzov robí dojem a sú hneď Plavba loďou – Seina sa však dá využiť oveprístupnejší. ľa príjemnejšie. Premávajú po nej turistické a reštauračné lode. Tie reštauračné Ceny – Parížania si jednoznačne žijú na sú príjemnejšie, ale aj oveľa drahšie. Po„vysokej nohe“. Ceny sú zhruba trojnásob- kiaľ si však chcete pozrieť tie najznámejne vyššie ako u nás. Takže je lepšie si so šie pamiatky Paríža, nie ste hladní a chcesebou vziať „tučné“ vreckové. Neplánu- te ušetriť pár centíkov, postačia vám aj tie jete veľké nákupy? Tak sa pripravte na to, turistické. Jedna plavba trvá asi 2 hodiny, že aj obyčajný kopček zmrzliny vás v pre- počas ktorých uvidíte najkrajšie pamiatky, počte vyjde aj na 3 €. Ceny vstupov tiež nie prejdete popod väčšinu parížskych mostov sú najnižšie. Tu môžem spomenúť výhody a vypočujete si k tomu aj pár informácií v študentského života. Študenti do 26 rokov, šiestich svetových jazykoch. ktorí pochádzajú zo štátov Európskej únie majú vstupy do deväťdesiatich percent paMichaela Moravcová miatok zdarma. Šikovné, nie? foto: s-l-e-e-p-y-h-e-a-d.deviantart.com

KONTAKT

SÚ ŽSÚ AŽSÚ Ú ŽSÚ SÚ Ť Ú ŽSÚ AŽSÚ


SÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽ SÚ Ť AŽ SÚ Ť AŽ S Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽ


SÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ SÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ú Ť AŽSÚ Ť ASÚ Ť AŽSÚ ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť ASÚ Ť „NAVRHNI SI OBÁLKU“

Milí čitatelia. Ponúkame vám možnosť podieľať sa na tvorbe fakultného časopisu. Zapojte sa do súťaže, a možno práve váš návrh bude určený ako obálka ďalšieho čísla. Fantázii sa medze nekladú. Pravidlá: Do rámčeka na pravej strane dvojstránky nakreslite, vyfarbite, navrhnite, ako si predstavujete obálku ďalšieho čísla. Svoje návrhy vystrihnite, na zadnú stranu napíšte meno a kontakt na seba, prípadne poznámku (popis návrhu, názor na časopis, čokoľvek) a jedným z troch spôsobov doručte redakcii časopisu.

Prvá možnosť je oskenovať svoj výtvor a poslať na adresu časopisu casopis.kontakt@gmail.com. Druhá možnosť je odovzdať svoj výtvor osobne niekomu z redakcie. Tretia možnosť je zaniesť svoj výtvor do kancelárie AC113 (PhDr. Slávka Pitoňáková, PaedDr. Silvia Antolová).


-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽ AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS AŽSÚ Ť AŽŽSÚ Ť A KONTAKT Ť AŽSÚ Ť AŽŽSÚ Ť Č A S O P I S FA KULT Y PRÍRODNÝCH VIED ŽU

3 . ČÍSLO


POZNÁMKA:

MENO: _______________________

KONTAKT: _______________________

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽ SÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽS Ú Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť A ŽSÚ Ť AŽSÚ Ť AŽSÚ Ť


SKÚS TO S TASR!

ČLÁNOK

A Ť AŽS A AŽ AŽSÚ AŽS A Ť

Tlačová agentúra Slovenskej Republiky (TASR) je verejnoprávna inštitúcia, ktorá prináša aktuálne, rýchle, overené a objektívne správy o dianí doma i vo svete. Agentúra na svojich internetových stránkach poskytuje rôzne servisy. Nedávno k nim pribudol nový, Školský servis. Spravodajsky do neho prispievajú domáci, zahraniční a športoví redaktori, fotoreportéri TASR, ale i žiaci. Možnosti, ako môžu študenti tento servis využiť, sú dve. TASR PÍŠE PRE ŠKOLY: Študenti môžu z agentúry získavať informácie a využívať ich napríklad aj pre školské časopisy, weby, rádiá, televízie. Ku každej informácii je k dispozícii fotografia, zvukový či obrazový záznam alebo graf. Nájdete tu tiež aktuálne správy v angličtine a nemčine. ŠKOLY PÍŠU PRE TASR: Na redaktorov sa môžete zahrať aj vy, študenti. Môžete prezentovať vlastnú aktivitu. Písať o čomkoľvek, čo treba povedať aj iným. O tom, čo sa deje v škole i mimo školy. Môžete posielať správy i zo školského časopisu, webu... stačí písať stručne. Ak písanie nie je vašou silnou stránkou, tak urobte fotografiu alebo video. Čím kvalitnejšie, tým lepšie. Potom váš príspevok stačí už len poslať na adresu skoly@tasr.sk. A to nie je všetko. Ak budete aktívni môžete získať preukaz TASR, ktorý vám umožní pracovať s naozajstnými profesionálmi. Prístup do servisov TASR je realizovaný pomocou internetu na www.tasr.sk , kde sa nachádza tzv. klientská zóna. Každá škola (základná, stredná, vysoká) dostala svoje vlastné heslo, ktoré umožňuje prístup do systému. Použivateľské meno: utc Heslo: SymiXe

Odlišnosť umenia Mnohí mladí ľudia v dnešnej dobe zanevierajú na kultúrne podujatia. Informačná doba nám predsa ponúka internet, na ktorom si nájdeme všetko, dokonca i umelecké diela. Avšak pohľad na obraz prostredníctvom monitora nášho počítača nemôže nahradiť úžasný zážitok z autentického stretnutia s umením. Považská galéria nám túto možnosť ponúka. Nedávno som sa zúčastnila vernisáže v Považskej galérii, kde som mala možnosť obdivovať maľby Vojtecha Kolenčíka a fotografie Jána Sekala. Vojtech Kolenčík študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a pôsobí tam i dnes ako docent na Katedre grafiky a iných médií. Venuje sa grafike, maľbe, kresbe a knižnej ilustrácii. Ján Sekal je maliar, grafik a fotograf. Žije vo Francúzsku, kde vyštudoval francúzsku literatúru a dejiny umenia na Univerzite v Bordeaux. Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudoval francúzsky jazyk a filozofiu.

Odlišnosť foriem umenia, fotografia a maľba týchto dvoch umelcov, sústredená v Simona Vdovičíková jednej miestnosti vyvolávala záujem. Maľby Vojtecha Kolenčíka mali abstraktný cha-

KONTAKT

rakter. Spojenie veľkoformátových malieb s náhodnými ťahmi štetca, vrstvením jednotlivých nánosov a plochami piesku či žiarivej kameninovej drviny ponúklo každému z nás vidieť niečo úplne iné. Fotografie Jána Sekala nám naoko nedovoľovali spustiť prúd hlbších myšlienok, pretože boli úzko späté s realitou. Zachytávali okná, ktoré každý z nás pozná, má, pozerá sa cez ne každý deň, no napriek tomu im nevenuje pozornosť. Fotografie, ktoré zobrazujú detaily okien nás však nútia zamyslieť sa nad tým, kto za nimi býva, aký majú príbeh. Veľmi príjemnú, hĺbavú atmosféru umocňovala hra na husliach mladého virtuóza. Prechádzala som sa galériou, zvuk huslí sa mi vnáral do uší a príbehy diel sa mi mihali pred očami. Táto výstava bola pre mňa možnosťou na chvíľu sa zastaviť v dnešnej zrýchlenej dobe, uvoľniť sa a zamyslieť nielen nad dielami v galérii, ale aj sama nad sebou. Lucia Juríková foto: www.visitslovakia.com

19


ČLÁNOK

Vezmite knihu na pivo!

dobné potvory, nie len ženského pohlavia), toto môže byť vaša kniha. Nenechajte sa odradiť tým, že celú vašu čitateľskú minulosť tvoria „free študentské časopisy pohodené na toalete“ (ja vás vidím!). Verte mi, nie je možné neobľúbiť si Briana Duffyho, ktorý sa sám potuluje v Benátkach v roku 1529. Čoskoro tento veterán z vojny pri Moháči dostane nečakanú pracovnú pozíciu vo Viedenskom pivovare. Pomôcť pivovarníkovi Gambrinusovi udržať starý pivovar v chode je ale viac ako len práca pre poriadneho chlapa. Je to poslanie. Tim Powers je americký sci-fi a fantasy autor, dvojnásobný držiteľ World Fantasy Award. Zaujímavosťou je, že jeho kniha „Plout na vlnách podivna“ (On stranger tides) je nominovaná ako knižná predloha k filmu Piráti z Karibiku 4. No, máme sa na čo tešiť. O väčšine Powersových kníh sa hovorí ako o „tajných históriach“. Rozpráva historické udalosti spôsobom, ako sa mohli stať. Napriek skutočným historickým postavám sú vyrozprávané z iného uhla pohľadu. Prostredníctvom osôb, ktoré možno nežili, ale skutočne mohli. Aj napriek nadprirodzeným faktorom a okultnému nádychu.

...alebo prečo si vziať najlepšieho priateľa do postele. „Vážte si piva, kresťania, až dôjde, zlý čas nastane.“ Sir William Ashbless

20

Mýlite sa, ak si myslíte, že som veľký fanúšik piva. Alebo fanúšik dychu fanúšikov piva. Som skôr zástancom príjemných kníh. Väčšinu svojho času sa odmietam zaoberať vážnou literatúrou, s takou encyklopédiou rozhodne nemôžete ísť na pivo. Nechcem uraziť žiadnych akademikov, ani odbornú literatúru, ale keď beriem na pivo knihu, tak len vtipnú a zábavnú. Prečo by sme od najlepšieho priateľa človeka mali vyžadovať menej ako od tých ostatných?

Možno aj vám niekedy napadlo, že to, čo drží západnú civilizáciu pokope a pri moci, je krígeľ dobre vychladeného piva. Lenže v Európe je rušno. Karol V. sa háda s francúzskym kráľom a pápež s luteránmi, Viedeň obliehajú Turci, aby pokorili západ. V ohrození je to najcennejšie, čo máme. Pivovar, ktorý každých sedem storočí produkuje kúzelné pivo, v ktorom je sila celej západnej civilizácie. V takom prípade by mal človek pri sebe najradšej nejakého artušovského hrdinu. Ani neprekáža, ak je to starý Ír naložený v pive.

A teraz: ako vziať knihu na pivo? Pivo sa leje, lepí, pení, ak máte šťastie, a knihy sú predsa len chúlostivé potvorky. No samozrejme je oveľa jednoduchšie ostať doma, na rozdiel od vašej najlepšej kamarátky, knihe vo vašej posteli nič nehrozí (i keď rôzne veci sa už našli na posteľnej plachte...). Takže, nechceli by ste si radšej prečítať knihu Stáčanie temného piva od Tima Powersa? Že nie? To ale robíte chybu. Koľko vašich priateľov vám rozpráva tak, že nemôžete spať a koľkí vás dokážu rozosmiať na celé vlakové kupé? Ja viem, že dosť, ale Za pivo! Za národ! A poriadnu dávku dobrých kníh! jeden naviac nevadí, no nie? Keď ešte k tomu máte radi jemne orosenú atmosféru stredoveku a napriek veľkej historickej presnosti vám neprekáža, ak tam občas prebehne nejaký bazilišek (alebo po-

KONTAKT

Martina Mocinecová foto: othermuse.deviantart.com


Už počas minulého školského roku bola snaha vybaviť exkurziu do TV Markíza pre študentov, ktorí mali o výlet do Bratislavy skutočný záujem. Prvý termín bol naplánovaný na apríl 2009, ale organizácia záhadným spôsobom zlyhala a nikam sme nešli. No netreba sa nechať odradiť neúspechom a na druhýkrát sa okrem návštevy televízie naskytla možnosť dostať sa do vydavateľstva Ringier a redakcie Nového Času. Bolo 40 voľných miest pre žiakov a jedno sa ušlo aj mne. Všetko bolo dohodnuté, autobus vybavený a tak som večer zaspávala s tým, že jediné, čo musím ešte urobiť, je ráno nezaspať a stihnúť spoj do Žiliny. Autobus nás čakal vo štvrtok, 29. októbra, o siedmej na autobusovej stanici v Žiline. Do Bratislavy nás nakoniec cestovalo 41 kusov. Cesta nám ubehla neuveriteľne rýchlo (mnohí z nás ju prespali) a o pol jedenástej sme sa snažili zaparkovať autobusík na preplnenom parkovisku TV Markíza. To sa nám samozrejme nepodarilo, takže k budove televízie sme si urobili kratšiu prechádzku. Tam si nás dočasne vyzdvihol jeden zo zamestnancov a zaviedol nás do štúdia Televíznych novín, do réžie a nakoniec do redakcie medzi reportérov. Kým sme spovedali scenáristov, zvukárov a strihačov o výrobe Telerána, odbila jedenásta hodina a nás prebral pod svoje vedenie moderátor Patrik Herman. Znovu nás vzal do štúdií a

rozprával o zariadení, kamerách, moderátoroch, skúškach, priamom prenose, využívaní zeleného plátna... Tiež trpezlivo odpovedal na naše otázky. Znovu sme absolvovali réžiu, nakukli do strižne a prezreli redakciu. V štúdiu Telerána sa k nám pridal šéf spravodajstva Henrich Krejča. Bol to veľmi zvláštny zážitok hovoriť s niekým, kto sa na vás pozerá z televíznej obrazovky. Myslíte si, že za tie roky, čo sa dennodenne ukazujú u vás v obývačke ich poznáte. Až teraz prídete na to, že ste o nich absolútne nič nevedeli. Sú to obyčajní ľudia, ktorí majú tiež svoje životy, problémy, súkromie. Len majú to šťastie (alebo skôr smolu?), že sú ich tváre verejne známe. Nesprávali sa k nám, ako k niekomu, kto tam len zavadzia a oberá ich o čas. Brali nás ako seberovných. Ako niekoho, kto sa možno raz stane ich kolegom alebo kolegyňou. Nemali zábrany rozprávať o svojom súkromí, pocitoch. Po takmer dvoch hodinách, strávených v priestoroch televízie Markíza sa s nami Henrich Krejča a Patrik Herman rozlúčili radou, aby sme sa nebáli hovoriť. Neschovávať sa. Ak rezignujeme a bude nám všetko jedno, staneme sa bábkami systému, ktorý nás ovládne. Lucia Uhliariková Pred odchodom sme sa vyfotili pri jazierku pred televíziou, nikto do neho nespadol a P.S: Lucka, ďakujeme za veľkú pomoc pri aj rybky ostali bez ujmy na zdraví. Zo Záhorskej Bystrice sme odchádzali v organizovaní exkurzie.

KONTAKT

AKTUÁLNE

Fakultné prepadové komando

dobrej nálade. Čakala nás cesta na druhý koniec Bratislavy. Na Prievozskú ulicu, kde sídli vydavateľstvo Ringier. Jediným problémom, ktorý nás delil od cieľa našej cesty, bola štvorprúdovka bez prechodu pre chodcov. Muselo byť veľmi zábavné sledovať štyridsať mladých ľudí naraz bežať na druhú stranu cesty. Ale čo by sme to boli za študenti, keby sme nezvládli takúto malú prekážku na našej ceste za poznaním? Zahlásili sme sa na recepcii a počkali, kým si nás vyzdvihne pracovníčka PR oddelenia Jana Prístavková. Po vlastných sme museli vyšliapať na štvrté poschodie, pretože nijakým zázrakom by sa nás nepodarilo napchať do trojmiestneho výťahu s nosnosťou 250 kilogramov. Ocitli sme sa v zasadačke, kde nás rozdelili na dve skupiny. Jedna časť zostala debatovať v zasadačke s Martinom Pastierovičom, ktorý nám rozprával o bulvári. Prečo ho ľudia milujú, že články sa umelo nevyrábajú, len sa im môže dopomôcť k medializácii. Pridal aj pár pikošiek zo života redakcie. Po pol hodine sme sa vymenili s druhou skupinou a išli na prieskum redakcie. V jedinej budove na rôznych poschodiach majú sídlo viaceré noviny, magazíny a časopisy. Od Nového Času, cez NČ Víkend, NČ Nedeľa, NČ pre ženy Život, Rebeca, Eva, In, až po NČ Bývanie a NČ Krížovky. Samozrejme, aj mnohí iní zamestnanci, grafici, fotografi, manažéri... Veľmi zaujímavá a ubehaná hodinka. Okolo tretej sme pomaličky opúšťali zasadačku a mnohí si museli bezodkladne doplniť nikotínový deficit. Autobus tentokrát zastavil na našej strane cesty, takže žiadne bláznenie sa pomedzi autá sa už nekonalo. A komu sa nechcelo ísť do Žiliny, mohol zostať v Bratislave. Až keď som si sadla na svoje sedadlo, uvedomila som si, že už je po všetkom. Nič sa nepokazilo, všade sme sa dostali, niekto sa nám venoval a hlavne sme to zvládli. Oprela som sa o okno a zaspávala s myšlienkou na to, že nie som bábka a že sa nenechám ovládať. Kto vie, možno budem aj ja raz novinárkou.

21


ROZHOVOR

Pochybujem, že slnečnica je pod vplyvom mediálnych tlakov A čo takto menší experiment? Pripravila som si niekoľko netradičných otázok. Ako si s nimi dokázal poradiť, sa dočítate v nasledujúcom článku. Akú farbu panáčika pri hre „Človeče, nehnevaj sa!“ by ste si vybrali? A prečo? Odjakživa je mojou obľúbenou farbou modrá. Nezáleží na tom, či je to panáčik alebo tričká... Rozhodne modrú. Dávate prednosť tradičnej zubnej kefke pred elektrickou kefkou? Samozrejme tradičnej. Niekedy si umývam zuby aj palcom alebo prstom, keď niet inej možnosti. Určite nie elektrickou. Tú by som si do úst nepchal.

22

Väčšina študentov Fakulty prírodných vied zažila minimálne seminár, prednášku alebo skúšku s doc. PhDr. Krbaťom, CSc. Je to osobnosť, pre ktorú je psychológia hlavným predmetom záujmu. Dokáže hlboko debatovať a zamýšľať sa nad ťažkými témami, úlohami. Zo psychologického hľadiska skúma, ako pôsobí hudba na ľudí. Dáva našim mozgovým kôram zabrať, aby sme stíhali jeho myšlienkovým pochodom.

Čo urobíte s košeľou, o ktorej ste si večer mysleli, že si ju ráno oblečiete, ale na poslednú chvíľu zistíte, že sa na nej nachádza škvrna od kávy, čaju alebo zubnej pasty, ktorá sa z väčšej časti dá zakryť svetrom alebo sakom? Pritom viete, že niekto pri správnom uhle by si škvrnu mohol dokonale všimnúť. S takýmito vecami si človek musí vedieť poradiť. Nebudem ju prať, ak je tam nejaká škvrna. Viem, že existuje taliansky výrobok, v tom mám prehľad, ktorý umožňuje odstránenie rôznych škvŕn. Ja by som si ur-

KONTAKT

čite poradil. Smacchio Tutto sa to volá. Odstraňuje lokálne škvrny. Vždy sa nájde nejaké riešenie. Ako sa hovorí - na internete nájdete všetko, tak aj na fľaky určite. Ako dopadne mačka, ktorá má na chrbte natretý chlieb s maslom? Ako dopadne? Podľa toho z akej výšky. To je jedna vec. Dopadne vždy tak, že bude mať na chrbte aj maslo. Možno bude trendy v tom zmysle, že iné mačky jej budú závidieť práve to maslo. Mohla by byť natretá totiž aj obyčajnou indulonou. Vždy však dopadne na tie svoje labky. O tom som presvedčený. V tom je ten jej fantastický inštinkt. Keby ste mali možnosť byť, aspoň na jeden deň, nejakou kreslenou postavičkou z hocijakej rozprávky, ktorá by to bola a prečo? Kreslené rozprávky zbožňujem aj v súčasnosti. Spravidla to bývajú spomienky z detstva. Pamätám si, že som veľmi rád pozeral Pepka námorníka. On si poradil s každou situáciou. Zároveň prežíval veľkú lásku, ktorú ochraňoval pred zlom. Je to múdre posolstvo. Ja osobne nie som žiaden svalovec, ale myslím si, že by som si vedel dať stravu, ktorá by mi dala takú silu ako jemu špenát. Ak by to nebol Pepek, tak myšiak z rozprávky Ratatouille. Možno ho poznáte. Tá postava sa mi veľmi páči. Pokojne by som bol teraz aj myšou. Tých postáv by som zvládal viac. Fakt! Pozerám kreslené rozprávky. Sťahujem si ich z rapidshare. Baví ma to, vážne! Je to možno aj tým, že animované filmy sú vizuálne atraktívne. Napríklad aj rozprávka Tom a Jerry sa mi páči tým, ako je dejovo spracovaná. Aj keď momentálne je to už tuctovka. Za kým by sa otáčala slnečnica, keby rástla na záhrade nejakej slávnej topmodelky? Za kým? Pochybujem, že slnečnica je pod vplyvom mediálnych tlakov. Slnečnica si vždy nájde to pravé slnko nezávisle na tom, či je tam nejaká mediálna hviezda. Čo by ste urobili, keby ste v polovici prednášania zistili, že stojíte pred úpl-


Keby malo ísť o kratšiu udalosť, nie obdobie, tak čo by to bolo? Určite nie povstanie. Poznáte ten pocit, keď človek v živote niekedy niečo prestrelí. Mne mama rozprávala, že v čase slovenského národného povstania, keď ma brávala na prechádzky, v našej blízkosti vybuchol granát. Údajne som sa riadne trhol, ba dokonca zmeravel. Teraz, najmä z psychoanalytického aspektu, rozmýšľam, či to nie je príčina toho, že mi občas ujde nejaká myšlienka alebo urobím niečo, čo by človek Poznáte ten typ ľudí, ktorí si na verejnos- normálne neurobil. Takže určite nie SNP. ti šomrú popod nos a okolitých ľudí obviňujú z neporiadku všade naokolo. Pred- Pre mňa je udalosťou aj čas, keď som štustavte si, že niekto taký začne neopod- doval. Chodili sme stopom po západnej Eustatnene okrikovať malého chlapca za to, rópe, hoci to bolo za socializmu. Je to udaže jeho školská taška má nadpriemerné losť pre generáciu, ktorá vtedy nebola tak rozmery a v autobuse kvôli nemu bude ohrozená. Myslím tým skutočnosť, že keby tlačenica. Malý chlapec sa nevie brániť, som bol napríklad dievča, tak v tom obnavyše má slzy na krajíčku. Zakročili by dobí by ma nikto neznásilnil alebo by ma ste alebo by ste nechali chlapca potrápiť? nikto neokradol tak, ako je tomu často tePrečo by ste sa tak rozhodli? raz. Bolo to pre nás super obdobie. ZastaToto je už zložitejšia otázka, spadá to aj vilo auto, pokecali sme, išli sme si niekde do mojej vednej disciplíny. Myslím si, že sadnúť, boli sme priatelia aj naďalej. Šesťby sa patrilo v každom prípade zareagovať. desiate, sedemdesiate roky - to bola pekPriznám sa, že neznášam takých ľudí, kto- ná doba. rí sa permanentne na niečo sťažujú. Určite sú zamindrákovaní. Existuje mechanizmus, Pokiaľ ide o historickú udalosť, tak mňa hovorí sa tomu sublimácia, kedy si takí ľu- fascinovala prvá cesta kozmonauta do dia odbavujú svoj mindrák, napríklad aj na vesmíru. Vtedy som si povedal „Ej bisťu! malých deťoch. A to by som vôbec nepri- Ten kozmonaut sa má, otvorí nové obzopustil. Nepoviem, keby to bola nejaká au- ry...“. Celý svet je úžasný v tom, že môtorita. To by tomu dieťaťu mohlo aj pro- žeme prekonávať aj bežné chápanie času spieť. Nie som introvertný človek - a v tom- a priestoru. Predstavoval som si, čo by som to zmysle by som reagoval. mal urobiť pre to, aby som aj ja mohol letieť do kozmu. Ktorú historickú udalosť by ste si chceli skutočne zažiť? Prečo? Teraz, keď tí americkí boháči po zaplatení Nad tým som veľakrát uvažoval. Absolút- nemalej čiastky leteli do vesmíru, tak som ne renesanciu, to je moje najobľúbenej- si povedal, že keby som mal aj ja také prašie obdobie. Pretože po stredoveku sa ko- chy nazvyš, bol by som tiež ochotný to tak nečne otvorili brány poznávania - cestova- urobiť. Ja som taký typ, že ten zážitok by niu, vede a kráse. Ja mám špecifický vzťah nebol pre druhých, aby som sa tým mohol k umeniu a myslím si, že artefakty rene- chváliť, ale také výnimočné zážitky by mi sancie ešte nikto neprekonal. Je to niečo osobne stáli za to. Človeka to určite poznanádherné. Niekedy, keď mám slabú chvíľu, čí na celý život. Toto je dobrá téma. V nej stačí mi pozrieť sa na obraz z renesancie by som v rozhovore aj rád pokračoval. či vypočuť si dobovú hudbu a hneď sa cítim lepšie. Ďalej ma fascinujú počítače. Je to geniálny Rád by som sa ale pozrel i do budúcnosti. vynález. Avšak na druhej strane môže poBolo by zaujímavé vidieť produkty ľudskej chovať aj ľudskú civilizáciu. Všetko je - pocivilizácie o takých tisíc rokov. vedané stručne - o tom, že aj slnko vždy

KONTAKT

vychádza aj zapadá. Nikdy nevieme, keď sme tu dnes, či tu budeme aj zajtra. V krátkom question-stormingu mal docent Krbaťa v rýchlosti vybrať z dvoch možností. Môžete v nich hľadať nejakú súvislosť, ale márne. 1. Batman alebo Robin ? Robin. 2. Cukor alebo miešačka ? Cukor. 3. Tesla alebo Edison ? Edison. 4. Zelená alebo smrad ? Zelená. 5. Kryokomora alebo Slnko ? Slnko.

ROZHOVOR

ne iným publikom ako ste pôvodne stáť mali? Ja si myslím, že by som si poradil, ak by to neboli ľudia, ktorí hovoria iným jazykom. Síce, dalo by sa nejakou metakomunikáciou aj s nimi dohovoriť. Nevzdával by som sa. Snažil by som sa im sprostredkovať niečo hodnotné. Určite by nebola náhoda, že sa tam ocitli. Museli by tam byť z nejakého dôvodu, čakali by na niekoho. Myslím si, že by som to zvládol.

6. Čokoláda alebo toaleta ? Čokoláda. 7. Rembrandt alebo pitva? Rembrandt. 8. Pivničné dvierka alebo Pavol Hammel? Pivničné dvierka. 9. Bábovka alebo Mrázik? Bábovka. 10. Danka alebo Janka? Janka. Na záver by som chcela poďakovať docentovi Krbaťovi za príjemnú spoluprácu a ochotu viesť aj takýto netradičný rozhovor. Verím, že odpovede sú aj pre vás inšpiráciou pri netradičnom riešení úloh. Katarína Štecáková, foto: Peter Kováč

23


HUDBA 24

Ja viem, že klavír je bez trúb Pokiaľ nechodíte s hlavou namierenou na matičku Zem a nesnažíte sa ignorovať každý plagát pod slnkom, musíte spolu so mnou obdivovať (re)aktivitu katedry hudby. Ja som sa rozhodla ísť spolu s Katkou, Dannym a Peťom na koncert Voice Over Noise, ktorý som nielen nestíhala, ale zároveň som ani zúfalo nevedela, do čoho idem. Sotva by som dokázala opísať, o čom ten koncert bol. Pravdepodobne by z toho vyšlo niečo takéto: Počula som vytie psa a húkanie sovy, rozoznávala nejaké hudobné nástroje, slová, zvuky a niečo...vlastne ani neviem. Vo chvíli pred smrťou vraj vidíte celý svoj život. Pokiaľ by ste nevideli obrazy, ale počuli hlasy, následne by ste sa udreli do hlavy dosť natoľko, aby sa to premiešalo a dosť na to, aby to znelo ako hudba, možno by ste nemuseli chodiť na koncerty ... Je to ale oveľa bezpečnejšie a príjemnejšie. Ešte vám môžem povedať, že klavír v rohu sály zostal nepovšimnutý a rovnako zbytočný ako umelý muškát, položený na okraji pódia. Centrum diania sa presunulo k veľkému stolu, z ktorého viedlo viac káblov, ako z pacienta na áre. Za ním sedeli traja muži a zaujato sa preklikávali hudbou, ktorú práve vytvárali. Na chvíľu som si pripadala ako v divadle, teda keby Beckett napísal niečo o počítačových hrách. Predstavovala som si, ako sa ich bielka zalievajú čerňou, ako keď niekoho posadne v hollywoodskom trháku. Je pravda, že už som videla ľudí takto sa tváriť aj pri chatovaní. Musím priznať, že to bolo úžasné. Bola som tam a cítila som sa, akoby som neexistovala. Potom som sa bála, smiala a tešila sa, čo príde v nasledujúcej sekunde. Pre mňa je to pomerne nové zistenie, že hudba môže byť nepredvídateľná, nezadržateľná a živá ako mikróby v sennom náleve. Hlavne to bolo emotívne, odľahčené a desivé. A to je práve to, čo potrebujeme. Vyrušiť z letargie. Prečo ste tam neboli? Martina Mocinecová

KONTAKT


Danny: Ako tvoríte svoje piesne, je to čistá náhoda? Chaos? Slavo: Sample sú buď také, že sa chceš niečomu pomstiť, alebo sa ti to tak páči a zdá sa ti to zle použité v pôvodnej verzii, že si to z nej vyberieš. Každý si vyberie podľa svojho. Niekedy sa to dá dať dokopy, inokedy nie. Olo: Mne sa to zdá hlavne smiešne. Veľa ľudí to berie vážne, tak počúvajú, pozerajú čo sa deje... ale mne sa naše improvizácie zdajú strašne smiešne. Marek: Ja viem, že klavír je bez trúb a keď tam tie trúby sadnú, tak ja sa minimálne osobne bavím. Napríklad, keď sa ozve Krstný otec do Lennona. Danny: Čiže máte nejaký zámer? Slavo: Zámer je taký, že približne vieme kto čo má, aké sample... ale aj tak je to vždy iné. Marek: Hlavne skúšky sú zábavné. Lebo na skúškach niekto pustí húkanie sovy, druhý do toho pustí klavír. Potom vzniknú také veci, ktoré proste... Olo: ... v reáli takéto neexistujú, ale je to dosť dobré. Slavo: Je to improvizovaná kompozícia. V lepšom prípade z toho vznikne naozaj „štruktúra“ a v tom horšom prípade sa v tom tak trochu utopíme.

den robí rytmus, tak druhý už rytmus nehrá...len tie veci do toho. Marek: Každý sampler si sample vyberá inak. Mňa baví viac klasická hudba, tak ju aj viac používam. Katka: Ako ste sa k tomu dostali? Marek: Toto konkrétne zoskupenie vzniklo na workshope v Kunstfabrik, Hainburg v Rakúsku. Slávo: Áno, to bolo tak, že sme mali zahrať spolu ... Marek: ... my sme totiž spolu pracovali, ale nehrali sme spolu. A na tom workshope sme sa my dvaja so Slávom začali hrať. Vtedy sme hrali na trochu iných veciach... Slávo: ...na klavíri, ktorý bol na dotykové senzory. Potom to zostalo v laptopoch a snažili sme sa redukovať.

hrá sám. Ovláda všetko, má všetky tie nástroje no vy to máte rozdelené. Slávo: Sú skupiny, ktoré spolu improvizujú. Danny: Na Slovensku ani nie. Marek: To nie je tak, že jednotlivci sa dali dokopy, ale skôr opačne. Teda, že sme jedna skupina a z nej sa spraví niečo viac. Slávo: Je to tak. Napríklad teraz v Bratislave je už pomerne veľa ľudí, ktorí hrávajú spolu v rôznych kombináciách...akurát dnes hrám ďalší koncert s inou kapelou. Oni musia vedieť spolu improvizovať a v rôznych kombináciách to znie úplne inak. Toto sú viac samplové koláže a niektoré iné sú zase abstraktné, niektoré sú...neviem. Olo: Postmoderní koláže, to mně vždycky vodváže.

HUDBA

Voice Over Noise je zoskupenie troch ľudí: Slavo Krekovič, Marek Piaček, Oliver Rehák. Po koncerte sme počkali, kým hudobníci pobalia svoje nástroje (ale viac tam bolo rôznych káblov od notebookov atď.) a položili sme im pár zaujímavých otázok. Aj napriek tomu, že sa časť kapely ponáhľala na ďalšie predstavenie, boli ochotní s nami zopár minút posedieť a porozprávať sa. Musím podotknúť, že počas rozhovoru vládla veľmi priateľská a príjemná atmosféra.

Danny: Akým iným aktivitám sa popri Maťka: Koľko rokov už trvá tento váš pro- tomto venujete? Slávo: Marek komponuje symfónie. jekt? Marek: No, to bolo v roku 2007. V auguste. Olo: My sme hudobní vedci. Slávo: Dva roky. Maťka: Kde ste hrali v minulosti? Olo: Minulý rok na Pohode, potom v Poľsku. Maťka: Ako dlho vzniká jedna skladba? Marek: Na skúškach, tá posledná mala To bol tiež dobrý koncert. Slávo: V Hainburgu. osem hodín. Marek: V Prahe sme hrali najčastejšie. Olo: Sú to také džemy. Marek: Áno, človek si skúša všeličo, lebo na Olo: V Brne. skúške sa viac odviaže ako tu. Môže urobiť hocičo, lebo však čo zlé sa stane? Nič. Po- Danny: Neviem či to, čo ste dnes hrali tom vznikajú lepšie veci, ktoré sa snažíme máte na nejakom cédečku, ako budete postupovať ďalej? nejako si zafixovať. Slávo: V nejakom bode ťa to prestane baMaťka: Prečo mne ako laikovi to znie ako viť, už si to vyžmýkal. Marek: Alebo naopak, keď nájdeš nejahudba a nie ako hluk? Olo: Pretože je to zložené z hudobných ký nový sampel, ako napríklad to, čo som videl na youtube. Keď som to videl... samplov. Marek: Ten hluk, alebo to, čo vznikne bolo (smiech). Teraz som strihal a niečo sme z toho urobili. prapôvodne hudobné. Olo: Je to už aj v názve - Voice Over No- Slávo: Ale cédečko sme nahrali. ise - že niečo nad tým hlukom by sa dalo Danny: Máte nejaké plány do budúcnosti? vytvoriť. Marek: Ten hluk tam je, ale niečo z neho Slávo: To je tiež dobrá otázka! vylezie. Slávo: Jeden japonský „noiser“ tvrdí, že ak Katarína Štecáková, Martina Mocinecová, Daniel Kozlík, Peter Kováč je noise nepohodlný zvuk, tak pre neho je noisom pop. Marek: A niekedy sa z toho popu naozaj foto: www.myspace.com/voiceovernoise stane hluk. Keď si urobím zvukovú mapu, často z nej nič nevylezie. Iba ten hluk.

Katka: Takže vy už viete, aké zvuky má kto nahraté? Marek: Viem, že on má sovu, tak ja nemám sovu ...radšej, lebo máme kopu samplov. Takže aby sa nám náhodou nestretli, tak ja si ich nedávam. Ani ich v počítači nemám, aby ma to nelákalo. Olo: Tam ide o to, že sa dopĺňajú. Keď je- Danny: Väčšina DJ-ov sú jedinci. Každý

KONTAKT

25


ROZHOVOR

Nebojím sa žiadnych nových vecí, ktoré prídu v mojom živote Štúdium si väčšina z nás podvedome spája s mladými ľuďmi, ktorí sa ešte len rozhodujú o smerovaní ich budúceho života. Okrem tisícok mladých ľudí, plne zodpovedajúcich tejto predstave, však existuje nemalé množstvo ľudí v strednom a vyššom veku, ktorí podľahli príležitosti vrátiť sa opäť do školských lavíc. Jednou z tých, čo sa rozhodli využiť možnosti, ktoré ponúka Univerzita tretieho veku, je aj pani Nataša Straňanková – aktívna žena, ktorá v roku 2007 nastúpila na štúdium so študijným zameraním Človek a hudba a o rok neskôr na zameranie Človek a umenie. „Stretlo sa nás 13 úžasných žien a v každej z nás je niečo. Máme ženy, ktoré píšu básne, ženy, ktoré fotografujú či maľujú.“ hovorí pani Straňanková, ktorá po rokoch znovuobjavila svoju záľubu v písaní poézie. Tej sa však v roku 1989 po skončení štúdia Filozofie v Prešove musela dočasne vzdať. „Prvýkrát som začala písať,

keď som v 84-tom nastúpila do prvého ročníka vysokej školy,“ spomína na študentské časy a vzápätí dodáva: „Život je krásny, ale prichádzajú ťažšie obdobia. Môj život má 2 etapy. Teraz začínam žiť,“ hovorí pani Straňanková. Možnosť študovať pre ňu predstavuje výborný spôsob trávenia voľného času. „Je to pre mňa úžasné, pretože po 20 rokoch som sa opäť dostala k štúdiu. Hľadám aktivity, pretože moja práca je nezáživná. Dlhé roky som bola ženou v domácnosti a po tom, ako moja dcéra vyrástla, chcela som začať žiť,“ vysvetľuje.

ďalších. Jednou z mála podmienok je dosiahnutý vek 45 rokov, v prípade zamerania Človek a počítač je stanovený minimálny dosiahnutý vek 55 rokov. „Na toto zameranie sa nemôžem prihlásiť, som na to príliš mladá.“ vysvetľuje pani Straňanková, ktorá je však už zapísaná na štúdium psychológie, pretože, ako sama hovorí: „NeZáujmové štúdium pri Žilinskej univerzite bojím sa žiadnych nových vecí, ktoré prídu pre ľudí s maturitou alebo s vysokou ško- v mojom živote.“ lou predstavuje spôsob, ako si ďalej rozširovať obzory. Na výber ponúka široké spek- Rovnakú odvahu a chuť rozvíjať svoje trum študijných zameraní, okrem iného aj schopnosti a nadobúdať nové vedomosČlovek a počítač, Finančné vzdelávanie či ti má aj pani Nela Majerská, 72-ročná poMedzinárodno-politické vzťahy a mnoho slucháčka Univerzity tretieho veku v Žiline. Študuje už osem rokov a momentálne navštevuje odbory Človek a hudba a Človek a počítač. S pani Straňankovou zdieľa okrem iného aj vášeň k poézii, pričom sa obe zároveň rozhodli prispievať svojimi básňami do nášho fakultného časopisu. My im za ich záujem o Kontakt srdečne ďakujeme a už v tomto čísle uverejňujeme básne z ich tvorby. Veronika Patyková, Katarína Štecáková foto: Peter Krbaťa

„Sme výborná partia. Stretávame sa päťkrát za semester a na každej hodine si urobíme spoločnú fotku. Je to taký rituál,“ hovorí p. Straňanková.

26

KONTAKT


A teraz sa zodvihni A choď ! Odíď ! Prehliadaš ma

Chladná dilema Za oknom hustý balet vločiek Chcem z teba postaviť snehuliaka Hádzať anjelov do snehu A hádať jazykom, kam ktorá vločka spadne Ale viem, že mi moje ľadové prsty nikto neohreje Tak si dám radšej ovsené

Ty si jedno Ja druhé Choď už Smutná chmára Sadá mi na hruď A ja sa dívam Mimo teba

Martina Mocinecová

Opakujem Choď !

Snenie

Prechádzaš okolo mňa A ja cítim Prúd iskier Prúdiť medzi Tvojim a mojim Ja

Letný slnovrat Celé leto nahrieva slnko oceán Aby bola mierna zima zem aby kruto nezmrzla. Prečo si myslíš, že ty to stihneš za deň?

Michaela Magová

ANALÓGOVÝ VTÁK

príjma a posiela, informácie, dáta, a už ich je priveľa, všetky ich neporáta, a sa bojí, že sa stratí, zabudnutý, iba tak, v digitálnej dobe, analógový vták.

Nataša Urana Chcem žiť bez záťaže Len tak Bez vnútorného smútku A radšej zvolím cestu samoty samoty Ako byť otrokom Čo len zdanlivých citov

Jarný spánok Zo kopy snehu mi trčí špička nosa Kývam svetu prstami na nohách Oprášim sa Skúsim vstať Ty tu nie si Idem spať

riadená zákonom odvekým je darom, či skôr prekliatím? Osud je tajomstvom viazaný. Vstávaš a padáš v kolobehu, snažíš sa nájsť v ňom v niečo vieru. Viera, tá dáva vždy všetkému zmysel, životu i smrti, však je to len človek, ktorý takto myslel, a tak sa pochybnosťou stále mučíš. Myšlienky nachádzané v temnote, tie tiene stovky rokov staré, klamlivé odrazy pravdy na náhrobkoch vyryté, boli tam, sú a budú navždy ukryté.

Analógový vták, v digitálnej dobe, smutne, iba tak, zrnká dát si zobe,

Chcem zdravo žiť Bez trudností Bez chmúrnych myšlienok Len tak Ľahko plávať čistou oblohou Bez zbytočných myšlienok Chcem dravo Rýchlosťou mladosti Predháňať míľniky života Len tak Bez záväzkov

Odchádzaš A navonok pokojná Bledá tvár Stráca masku Strnulosti

Ročné

Jesenný odkazovač Slimák pohybom kreslil po listoch Aj deti ti to vyčľapkali v mlákach Teplý vzduch to dýcha na okuliare A ty ešte stále meškáš. Akoby si nevedel, že sa cítim ako jeseň.

UMENIE

A teraz sa zodvihni

Ďuro Darida

Nataša Urana

Večnosť časopriestoru Večnosť sa láme v tmavých vodách časopriestoru, ty nevieš o nej vôbec nič. Len dýchaš, žiješ, precitáš a v tom precitnutí je tvoj kríž. Podstata vystavaná na hľadaní,

KONTAKT

27


RECENZIA

nechápe, svedčí o zhýčkanosti diváka jednoduchými filmami. S,NY je abstraktná, alternatívna dráma s veľkým množstvom silných myšlienok od úpadku, rezignácie či S rastúcim množstvom informácií rastie depersonalizácie, až po prezretie, nádej a i množstvo natočených filmov a každé- vykúpenie. ho z nás môže zaujať iný titul. Ja som sa 5/5 rozhodol priblížiť zopár tých, ktoré v poslednej dobe oslovili mňa.

Filmové tipy

The Thaw / Frozen (2009) [horor] Nálepkuje sa ako horor, podľa mňa však prináša viac než len šokové momenty a strach. Myšlienka, s ktorou sa film pohráva, sa dotýka každého z nás. Film ma oslovil svojím nápadom a jeho kvalitným spracovaním. Pojmy ekoterorizmus, či globálne otepľovanie sa v hororoch často neobjavujú. Nebyť miernej predvídateľnosti a v určitých častiach prehnaných scén, film by si u mňa vyslúžil maximálne hodnotenie. 4/5

28

The Unborn (2009) [horor] Navnadený pôsobivým trailerom a menom Michael Bay som sa rozhodol zhliadnuť tento, ako sa neskôr ukázalo, jasný príklad tuctovosti a nedostatku nápadu. Tento režisér má svetlé (v tejto brandži skôr temné) dni svojej kariéry jasne za sebou a zjavne je asi jediný, kto si tento fakt neuvedomuje. Na tomto filme je dobrý snáď len trailer. Nuda, predvídateľnosť a klišé. Jeden veľký facepalm posielam pánovi režisérovi a jeden malý bod dávam za jednu zaujímavú informáciu, ktorú som sa vo filme dozvedel. 1/5

Spirited Away / Sen to Chihiro no Kamikakushi (2001) [animovaný] Cesta do fantázie je „must see“ pre každého, kto aspoň trochu fandí japonskému anime. Film si získal srdcia miliónov divákov i kritikov po celom svete a tak ma celkom potešilo, že ho možno dostať v Datarte za necelé 2€. Túto východnú variáciu na Alicu v krajine zázrakov som si vychutnal už štvrtýkrát, a i napriek tomu ma celé dve hodiny dokázal zabaviť a v niektorých miestach dokonca aj prekvapiť. Tento film sa podľa mňa musí páčiť každému. 5/5

Public Enemies (2009) [dráma] Ísť na toto do kina bola obrovská chyba. Zrejme nie som cieľová skupina, na ktorú je film zameraný, no predpokladal som, že vzhľadom na to, že Johnnyho Deppa sprevádza jeho filmovou históriou moje uznanie a rešpekt, budem schopný tento film oceniť. Po dvoch hodinách prehadzovania sa v kine som mal pocit, že trvá večnosť a nikdy neskončí. Málokedy opúšťam kino takou rýchlosťou ako v tomto prípade. Oceňujem však (pomerne úspešnú) snahu o stvárnenie historickej osobnosti i zobrazovaného obdobia z amerických dejín. 2/5

Synecdoche, New York (2008) [dráma] Film od tvorcov Večného svitu nepoškvrnenej mysle, ktorý budete buď milovať alebo nenávidieť. Kritiky nešetria pozitívnymi hodnoteniami a film dostáva 10 z 10 (www. kinema.sk). Fakt, že tento produkt väčšina priemerných konzumentov odsudzuje a

KONTAKT


Green Beautiful / La Belle Verte (1996) [komédia] Komédia, dráma, pre niekoho možno horor. Tento mierumilovný sci-fi počin s prvkami dokumentu, ktorý bol v Európskej únii v dobe svojho vydania zakázaný, sa snažím rozšíriť čo najväčšiemu počtu ľudí i napriek jeho mierne sektárskej povahe. Mám rád tento typ romantických filmov a som rád, že sa ku mne dostal. Pekne ho vystihuje veta zo slovenskej fanúšikovskej stránky (www.nadhernazelena.szm.com). Znie: Predstavte si svet, v ktorom sú všetci ľudia k sebe dobrí, láskaví, spoločne sa o všetko delia, nepotrebujú peniaze a žijú v súlade s prírodou. Nemožné? /nehodnotím/

The Boat That Rocked (2009) [komédia] Najlepšia letná komédia a zároveň prekvapenie tohto roku. Šesťdesiate roky, zvonové nohavice a rock & roll. Pri tomto filme ma dokonca potešil i príjemne dvojzmyselný slovenský preklad Piráti na vlnách. Keď9 (2009) [animovaný] že Britská BBC v šesťdesiatych rokoch vyK tomuto ambicióznemu dielku ma v prvom sielala iba 2 hodiny popu a rocku týžden-

KONTAKT

ne, rozhodla sa skupinka DJ-ov rebelovať a spustiť vysielanie rádia Rock z vôd Severného mora. Zábavný príbeh, skvelo napísané charaktery a atmosférický retro soundtrack sú elementy, ktorými si film získal moje srdce, a vďaka ktorým je moje výsledné hodnotenie o stupienok vyššie, ako si skutočne zaslúži. 5/5

RECENZIA

Home (2009) [dokument] Brutálne zábery na brutálne zničenú planétu a na brutálne ľudstvo, ktoré brutálne a bezmyšlienkovite pokračuje vo svojej brutalite. Autori síce tvrdia, že ak to s nami pôjde ďalej týmto tempom, zostáva nám už sotva 10 rokov, no ja si myslím, že už dávno bolo neskoro. Planéta si sama vytvorí imunitu proti exponenciálne sa šíriacej chorobe s menom ľudstvo. Pozrite si to, najlepšie v 720p kvalite, nech viete o čo prichádzate. 5/5

rade prilákal pôsobivý, postapokalyptický, pochmúrny vizuál. V rade druhom ma zaujal Tim Burton, uvádzaný ako producent. Je tu cítiť jeho vplyv a pozornému oku neuniknú ani niektoré odkazy na jeho tvorbu. K filmu samotnému je pre mňa pomerne tažké zaujať jednoznačné stanovisko, nakoľko v určitých momentoch som si film skutočne užíval, kdežto inokedy mi prekážalo pomerne plytké príbehové pozadie, ba miestami až slabý scenár. Celkovo ma však film bavil a vôbec neľutujem čas, ktorý som mu venoval. 4/5

Ďuro Darida foto: www.clan-killers.com, guydavisfilmreview.files.wordpress.com, anime.1gb.ru, thumbs.filmstarts.de, blogs. nature.com, i543.photobucket.com, pds15.egloos.com, witchbel.files.wordpress.com, www.geekstir.com

29


ZÁBAVA 30

VIETE, ŽE... Pridávam ďalšie zaujímavé fakty a informácie, ktoré vás možno zachránia na skúške. „A pán ⁄ pani (doplníte príslušný titul), vedeli ste o tom, že...“

VTIPY

… lisovaný čaj v minulosti slúžil aj ako pla- Ďalšia dávka vtipov na tému študentský žitidlo? vot a pridávam aj jeden veľmi aktuálny…

… Číňania vyrábali v stredoveku delá z pa- Dekan: piera a bambusu? - Študent, prečo ste sa rozhodli študovať práve na našej fakulte? ... najvyšší bod na Maledivách je iba 2,5 … Neil Armstrong zostúpil ako prvý človek Študent: na mesačný povrch až 6,5 hodiny po pristá- - Ale otec! Nechaj si tie hlúpe otázky! metra n.m.? tí lunárneho modulu misie Apollo 11? ... sklo objavili Egypťania už 3000 rokov ~~~ … soľná pláň Salar de Uyuni sa v dobe zápred Kristom? plav stane najväčším prirodzeným zr- Idú dvaja malomocní zo školy a jeden sa … na smrteľnú otravu zdravého dospelého kadlom na svete? pýta druhého: človeka s hmotnosťou okolo 60 kg mucho- Čo ti dnes odpadlo? trávkou zelenou stačí zhruba 50 g huby v … vplyvom splodín z horiacich ropných vrtov počas vojny v Perzskom zálive poklesla surovom stave? ~~~ teplota v Kuvajte o 10 °C, čo je efekt, opí... Brfxxccxxmnpcccclllmmnprxvclmnckssq saný v teórii nukleárnej zimy? Na telocviku hovorí učiteľ študentovi: lbb11116 bolo meno, ktoré sa údajne po- Takú ti jednu strelím, že ťa budú v Makúsili dať švédski rodičia svojmu dieťaťu v … objav trpasličej planéty Haumea sa stal ďarsku pokutovať za rýchlosť! predmetom veľkého sporu, pretože vyšlo roku 1996? najavo, že španielskí objavitelia si cez in~~~ ... Pablo Picasso bol podozrivý z krádeže ternet prezerali údaje amerického tímu, ktorý už teleso tiež sledoval? Mony Lízy? Profesor zoológie skúša: - „Čo je toto za operenca?“ a ukáže na za... najväčšia raketa sveta Saturn V za pr- … švédsky parlament nikdy neschválil švéd- krytého tvora, len nohy mu trčia. vých 10 sekúnd svojho letu spálila až 135 štinu ako úradný jazyk Švédska? - Neviem, odpovedá študent. ton paliva? - Tak je to za päť, ako sa voláte? … Albert Einstein bol požiadaný, aby bol Študent si vyhrnie nohavice: "Môžete tiež ... Bratislava sa v minulosti grécky nazý- druhým prezidentom Izraela, ale odmietol? hádať!" vala "Istropolis", teda doslovne "mesto na … plocha tenkého čreva človeka je veľká Dunaji"? ~~~ asi ako plocha tenisového ihriska? ... jednotlivý priemerný oblak typu cumuNápis na dverách vysokoškolského interná… technológia DVD+RW vznikla preto, že tu: lus mediocris váži približne 250 ton? licencia na pôvodné DVD-R(W) bola príliš Prosíme študentov, aby po odchode návšte... minerál libethenit je pomenovaný pod- drahá? vy nevyhadzovali odpadky von oknom. ľa Ľubietovej, kde bol po prvýkrát opísaný? Deti ich tam zbierajú a nafukujú ich! Zdroj: www.wikipedia.sk www.wikipedie.cz … v Tel Avive je tretia najväčšia koncentrá~~~ cia suši reštaurácií na svete? Archimedes, Pascal a Newton hrajú schová… energia pohybu letiaceho komára je privačku. Archimedes žmúri. bližne bilión elektrón voltov? Pascal sa rozhliadne a šikovne sa schová do

KONTAKT


SUDOKU Návod pre neznalých Sudoku. Hracie polia musíte vyplniť tak, aby v každom riadku a v každom stĺpci boli napísané čísla od 1 do 9. Rovnako v každom šedom a bielom štvorci musia byť čísla od 1 do 9. Čísla sa nesmú opakovať. Ešte jedna malá poznámka. Ospravedlňujem sa všetkým študentom, ktorým sa nepodarilo vylúštiť Sudoku z prvého čísla. Musím pochváliť študentov z Elektrotechnickej fakulty, ktorí chybu našli, upozornili ma na ňu a dokonca sa im podarilo Sudoku vylúštiť.

SUDOKU

borne tak profesor, s túžbou študenta potopiť, mu položil poslednú rozhodujúcu otázku: - Ideš po ceste a nájdeš dve vrecia, jedno plné zlata, v druhom rozum. Ktoré si vyberieš? - Vrece so zlatom predsa, odpovie začudovane študent. - Ha, no ja by som bral druhé vrece, potešene reaguje profesor. - No vidíte pán profesor, každý si vyberie to, čo mu chýba, rýchlo odpovie študent. Profesor od zúrivosti schytí študentov test ~~~ a vpíše: "Debil". Jeden študent si chcel v univerzitnej jedál- Študent bez toho, aby sa pozrel do testu, čo mu tam profesor napísal, sa poďakuje ni sadnúť na voľné miesto vedľa profesora, ale ten mu na to odvrkol: a odíde. O chvíľu sa však vráti s testom v ruke a hovorí profesorovi: - Labuť nemôže byť priateľom svine. - No dobre, tak ja teda odletím, odpove- - Nehnevajte sa pán profesor, podpísali ste sa mi, ale známku ste mi dal študent. Profesora odpoveď urazila natoľko, že sa nenapísali. rozhodol študenta potopiť na skúške a tak Zdroj: internet mu dal najťažšie otázky. Avšak študent na každú jednu otázku v teste odpovedal výkríka. Newton vezme palicu, do hliny vyškriabe štvorec meter krát meter a postaví sa doň. Nijako sa neschováva. Archimedes dopočíta, rozhliada sa okolo. Samozrejme, že hneď vidí Newtona a volá: - Raz, dva, tri ... Newton! Newton pokojne na to: - Tak to teda veľké guľové, kamarát! Jeden Newton na meter štvorcový je predsa Pascal!

Gratulujem, len tak ďalej. Dvojstránku pripravila Lucia Uhliariková

31 KONTAKT


ZÁBAVA 32

Boulder Gotham City V8c+: Ako Batman prišiel o panenstvo Počas jedného krásneho slnečného víkendu sa partia lezcov zo Žiliny vybrala zdolávať skaly. Štyria kamaráti a pes podľahli čaru bouldrovania... Aha! Predpokladám, že väčšina z vás netuší, čo to bouldrovanie je? Každý určite počul ako sa lezie po skalách. Na bežné lezenie potrebujete lezecké topánky, lezeckú bezpečnostnú sedačku, lano, nejaké expresky, istenie. Klasické lezenie funguje tak, že prídete pod skaly, oblečiete si sedačku, o sedačku si priviažete jeden koniec lana, obujete si „lezečky“ a idete hore. Bouldering je „skoro“ o tom istom, až na to, že vynecháte sedačku a lano. Nie, nie je to nebezpečné. Bouldre (cesty) sú na rozdiel od klasických ciest oveľa kratšie. Nejde „životaohrozujúci“ šport, ale na predchádzanie prípadných zranení sa používa matrac, ktorý si položíte pod skalu. Samozrejme na také miesto, aby ste pri páde padli na ňu a nie vedľa nej. Pre menšie zhrnutie: Bouldering, to zna-

mená driapať sa po skalách bez istenia, ale bezpečne. Bouldre, tak ako aj klasické cesty, majú okrem šialených názvom aj vlastné hodnotenia, ktoré sa odlišujú iba tým, že pred bouldorvým hodnotením je napísané „V“. Za týmto písmenom nasleduje číslo, ktoré určuje náročnosť (obtiažnosť) cesty. Pričom platí, že čím vyššie číslo, tým ťažšia cesta. Existujú prípady, kedy sa lezci, alebo tvorcovia nejakého bouldra nevedeli rozhodúť, či ide o „obtiažnosť“, napríklad, 7 alebo 8. Preto do hodnotenia ciest zapojili aj prvé tri písmená abecedy, čiže „a“, „b“ a „c“. Rovnako platí pravidlo čím vyššie, tým ťažšie (pre menej chápavých: „c“ je ťažšie ako „b“, „b“ je ťažšie ako „a“). Bohužiaľ, ani písmená abecedy niekedy nepomôžu presne určiť, aká je cesta v skutočnosti ťažká, a tak sa k hodnoteniu pridali aj znamienka „+“ a „-“. (...len pre istotu: „+“ označuje ťažšiu cestu ako „-“) Teraz si môžeme uviezť krátku postupnosť

KONTAKT

od najľahšieho bouldra po najťažší: V7b-, V7b, V7b+, V8c-, V8c, V8c+ Tak teda, štyria kamaráti a pes sa vybrali cez víkend zdolávať skaly, pretože podľahli čaru bouldrovania. Víkend bol, mimochodom, slnečný. Podarí sa im vyliezť najťažší boulder na svete? Ako dopadne ich stretnutie s Batmanom, hrdinom a ochráncom dobrých mravov? Chcete vedieť, čo všetko sa možné aj nemožné na „bežnom“ lezeckom výjazde? Toto všetko sa dozviete na:

http://vimeo.com/7139789 Katarína Štecáková


KOMIX 33 KONTAKT


ČLÁNOK

to byť aj majiteľ...), až som sa dopátrala. Majiteľkou tohto povšimnutiahodného auta je študentka 4. ročníka priemyselného inžinierstva zo Strojníckej fakulty na Žilinskej univerzite, Aďa. Autom jazdí do školy aj so svojimi kamarátmi z neďalekého Martina. Aďa mi prezradila, že už pred týmto autom mala Škodovku 100. Po čase jej vypovedala službu a musela ju predať. Už toto mi naznačilo, že je veľkým fanúšikom starých áut. Od konca jari do jesene absolvovala niekoľko zrazov tuningových áut v Trenčíne, Piešťanoch, Nitrianskom Rudne a Brne. Jej auto sa na takýchto zrazoch zaraďuje do kategórie OLD SCENE. Pre väčší retro efekt nahadzuje na strechu auta záhradku z lešteného nerezu, na ktorú pripne starý kufor a lyže. Doteraz získala štyri poháre, z čoho jeden je z Brna za umiestnenie v top 10.

Skvost na parkovisku Už v prvý deň školy na začiatku zimného semestra som pešo absolvovala niekoľkokrát ukrutne stúpajúcu cestu hore kopcom na Veľký diel. Dôvodmi boli hlavne obrovské časové bloky medzi hodinami, pretože každá jedna z nich namiesto dvoch hodín (alebo 1h 40min... ako len chcete) trvala necelých desať minút... a tak som oscilovala medzi domovom – školou – robotou – školou – domovom – školou. Keď už som mala za sebou tretie stúpanie, na chvíľu som sa prichytila ako závidím všetkým majiteľom osobných áut, parkujúcich tam hore. Ako sa bez najmenšej námahy dostavia na hodinu. Bez prepotených tričiek a kyslíkového dlhu.

34

Prechádzala som cez parkovisko, skúmajúc autá. No, nemohla som si nevšimnúť! Ružová Škoda 110 s bielou strechou, lesklými pochromovanými puklicami a kolesami ako zo sedemdesiatych rokov! To auto ma šokovalo, udivilo a prekvapilo. Naraz! Začala som pomaly pátrať po majiteľke (mohol

„Bolo to najďalej, ako som kedy na nej išla. Bála som sa, že tam nedôjdeme,“ spomína Aďa. Trvalo približne rok, kým Škoda 110 L ( L = deluxe výbava na vtedajšiu dobu), s rokom výroby 1975, objemom motora 1,1litra a výkonom 53 koní dostala takú podobu, akú má dnes. „Keď som ju kúpila, bola v zlom stave, ale mala najazdených len necelých 50 000 km. Za drvivú väčšinu opráv vďačím svojmu priateľovi a jeho známym. Rád sa totiž vŕta v autách,“ pokračuje. A tak záchrankyňa škodoviek neváhala a obetovala 5 500 korún, vtedy ešte slovenských, na svoj koníček. Vraj to bola veľmi zanedbateľná suma, oproti tomu, koľko investovala neskôr do samotných úprav. Vymenil sa karburátor za dvojkomorový, piestne krúžky, svetlá, časti karosérie, výfuk, čapy, tlmiče, brzdy, riadenie a mnoho iných vecí. Znížil sa podvozok auta a vyrobili sa širšie disky. Pôvodné boli príliš úzke a horšie držali na ceste. Chromované puklice sú originálne, ale biele lemovanie pneumatík objednávala. „Naposledy odišlo tesnenie pod hlavou, aj to sa menilo,“ hovorí Aďa a vysvetľuje ako kvôli záľube zúčastňovať sa zrazov musela vymeniť štvorstupňovú prevodovku za päťstupňovú. Trocha rýchlosti neuškodí. Prečalúnila sa časť interiéru a nakoniec sa nalakovala. „ Za mojím výberom farby som si tvrdo stála. Dokonca aj otec s

KONTAKT

mamou ma od ružovej odhovárali. Ja som sa nedala,“ spomína. Okrem toho, že auto perfektne vyzerá, má aj niekoľko špeciálnych vymožeností ako sú: alarm, centrálne odomykanie, odomykanie kufra na diaľku, CD prehrávač so subwooferom, posilňovač bŕzd, športový volant a dokonca automatické zapínanie a vypínanie svetiel pri vypnutí a zapnutí motora. „Občas som na svetlá zabúdala. Buď som ich vôbec nezapla, alebo som ich nevypla, keď som odchádzala z auta. Takto si nemusím robiť starosti,“ pokračuje. Auto jazdí na benzín so spotrebou 7-8 litrov na 100 km. Na zimné obdobia sa Aďa špeciálne nepripravuje, pretože na škodovke nejazdí. „Keďže auto nie je pozinkované, nejazdím. Bojím sa o lak, kvôli soli a kamienkom. Nemením ani pneumatiky za zimné, pretože by ma to lákalo, “ dodáva na záver Aďa. A čo dodávam na záver ja? Myslím si, že je odvážne jazdiť na aute ako je ružová Škoda 110 a to už z viacerých dôvodov. Jeden z nich je ten, že nikdy neviete, kedy vám vypovedá službu. A druhým, do očí bijúcim dôvodom, je samozrejme spomínaná farba. Preto obdivujem ľudí, ktorí si idú za svojimi snami a nakoniec si ich aj plnia. Chcem na záver poďakovať Adi za poskytnutie rozhovoru. Prajem jej veľa šťastných a bezpečných kilometrov a nech sa jej v budúcnosti ujdú aj iné husárske „auto-retro-kúsky“. Katarína Štecáková, foto: Peter Kováč


ĎAKUJEME! Človeku, ktorý nás podporil.


Redakčná rada: Šéfredaktor: Zástupkyňa šéfredaktora: Redaktori: Fotograf a titulná strana: Hlavný grafik: Jazykové korektúry:

PhDr. Slávka Pitoňáková PaedDr. Silvia Antolová Tel.č.: 041/513 6343 Juraj Darida Veronika Patyková Katarína Štecáková Viktor Hamran Martina Mocinecová Lucia Uhliariková Peter Kováč Daniel Kozlík Veronika Patyková

Vydáva: Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity Príspevky posielajte na: casopis.kontakt@gmail.com Vychádza raz za semester. Tlač: Time Print

ISSN 1338-0605 EV 3862/09

KONTAKT


kontakt_2