Page 1

BZUČOVINY

Školský časopis ZŠ, Ulica Vajanského 2844/47, Lučenec

Ročník: VIII. Školský rok 2008/2009

JÚN

Zodpovedná: Mgr.Soňa Pinzíková

Šéfredaktor: Andrea Felšöová Zástupca šéfredaktora: Dominika Nedbalová Redaktori: T.Hájíček, B.Garajová, K..Kováčová, M.Makovníková, P.Jackuliaková, S. Dujičová, M. Meličková , J.Štefánik, A. Juchová, D Dancs, M. Papcun, A. Trachanovičová, , S. Pinzíková ml.,

www.zsvajanlc.edu.sk


Stĺpček šéfredaktorky Milí spoluţiaci, V týchto dňoch uţ všetci netrpezlivo čakáme na posledné zvonenie. Niektorí preto, ţe ich po desiatich mesiacoch usilovnej práce čakajú dva mesiace zaslúţeného oddychu, ničnerobenia a moţno aj niekoľko dní peknej dovolenky v kruhu najbliţších. Iní jednoducho iba preto, ţe majú školy dosť, aj keď ich výkony neboli nijak unavujúce. Nech je to uţ akokoľvek, všetkých nás čakajú prázdniny. Uţime si ich tak, aby ten ďalší rok bol lepší, aby nám priniesol viac skúseností, vedomostí a poučenia. Určite budú tieto prázdniny neopakovateľné pre našich prváčikov, ktorí si uţ budú vedieť prvýkrát sami, bez pomoci mamky či ocka prečítať prvé knihy, nadpisy na obchodoch, budú si vedieť spočítať peniaţky, ktoré im staré mamy dajú za dobré vysvedčenie. A určite budú zaujímavé aj pre našich deviatakov, ktorí trávia tieto dni posledné v našej škole. Budú mať dosť priestoru na to, aby zrekapitulovali svoje pôsobenie na našej škole, spočítali, prenásobili či vydelili čo získali a o čo odchádzajú bohatší a ako tento potenciál dokáţu zúročiť v školách, ktoré si vybrali. Nech teda patríte do ktorejkoľvek zo spomínaných skupín, uţite si prázdniny v zdraví, pohode medzi blízkymi, kamarátmi v táboroch, u starkých, či iba jednoducho doma.

Vaša Andrejka

-2-


Vyberáme z čísla V júnových Bzučovinách sa dozviete: Čo všetko sprevádzalo koniec školského roka Ako sme pripravovali akadémiu na záver roka Kto bol v tomto školskom roku najlepší Čoho sa máte na prázdninách vyvarovať Dočítate Lukiho poviedku Zasmejete sa na letnom humore

-3-


Ako sa Otesanček polepšil To bol názov bábkovej rozprávky, ktorú v rámci exkurzie videli piataci v bábkovom divadle Na rázcestí v Banskej Bystrici. Z divákov sa stali her-

A to nebolo zďaleka všetko. Po predstavení

ci—Ľuboš si zahral od-

boli aktérmi tvorivej dielne, v ktorej si sami

borníka na výţivu

vyrobili bábku a vyfarbili ju a potom sa nechali „zmaľovať―. Naozaj. Tety výtvarníčky— maskérky im na tváre namaľovali podľa ţelania kvietok, motýlika alebo pavučinu. A tak si piataci zopakovali učivo o divadelnom predstavení a zároveň zaţili príjemné chvíle na výlete.

Zároveň si mohli vyskúšať rolu bábkohercov—kto vie, moţno z Mirka raz herec naozaj bude

Ivan, ten je v divadle ako ryba vo vode

Celá 5.A pre divadlom

.. A takto „zmaľovaní― vy-

chádzali z maskérne

-4-


Pani učiteľka Szökeová sa vybrala so žiakmi 7.A do Opatovej, aby spolu prešli po miestach, ktoré písali našu históriu. Bolo to príjemné spojenie učenia s objavovaním. Dávna história Husitov dýchala na žiakov každým kameňom. Takýto dejepis je pre žiakov bližší, pretože si sami mohli na minulosť siahnuť a takéto vedomosti ostávajú v pamäti oveľa hlbšie vryté.

Možno je medzi nimi niekto, komu história učarovala, možno budúci archeológovia ....

-5-


Vyučujúce občianskej výchovy /p.učiteľky Bernáthová—6.A a A. Hrončeková—5.A/zvolili záverečné hodiny opakovania učiva netradične—ako výstupy—prezentácie samotných ţiakov. Piataci prezentovali svoj pohľad na školu a ich miesto v nej. Šiestaci predstavovali svoje mesto—obec. Ţiaci sa zahrali nielen na učiteľov, ale v prvom rade na pozorovateľov, sprievodcov a malých odborníkov v danom odbore. Vyskúšali si spojiť vedomosti s umením vystúpiť pred publikom a obhájiť výsledky svojej práce. Zistili, ţe najväčším umením bolo nájsť pri kolektívnom diele spoločnú reč. Aj v tom bol zmysel týchto hodín, vedieť sa prispôsobiť názoru väčšiny a pritom si zachovať svoju „pravdu―.

Tieto patrili k najlepším medzi piatakmi

Prezentácie v PowerPointe boli zaujímavé a ţiaci si navzájom poodkrývali miesta vo svojom bydlisku o ktorých mnohí ani netušili

-6-


Záver roka je príleţitosťou na vyhodnotenie celoročnej prípravy na súťaţe a zhodnotenie podielu našich ţiakov na nich. Súťaţe v matematike patria medzi najťaţšie. Napriek tomu účastníkov z roka na rok pribúda. Na záberoch sú naši ţiaci—reprezentanti v matematickej pytagoriáde

-7-


Býva zvykom, ţe keď sa v škole deje niečo výnimočné,

Program akadémie

25.júna 2009

napríklad sa oslavuje okrúhle výročie, býva sprevá-

1. Poď sa hrať – moderný tanec – p. Chamulová

dzané kultúrnym programom. Nazý-

2. Slávnostný príhovor p. riaditeľky a hostí

vame ho akadémia. V nej sa predstaví

3.Ľudové tančeky – p.Hudecová, Zubová

všetko to najlepšie, čo v tom čase v

4

škole máme.

Rodný môj kraj - Gabika Pappová - spev

5.Hrnček var – Michaela Sojčiaková - recitácia

Koniec školského roka nepriniesol

6.Čierny Ján – Vladko Kováč - klavír

ţiadne okrúhle výročie, napriek tomu

7.Z v o n č e k – blok FSS spev a tanec

sa vedenie rozhodlo ukončiť ho v štý-

8..Rodinný obchod – Ivko Horváth - recitácia

le akadémie. Nech rodičia vidia, čoho

9.Spoločenské tance – p. Galant – tanečná škola

sme schopní. A tak

10. Veselé bugy – Alan Bartuš - klavír

sme sa pustili do prípravy . Ustanovil sa štáb, ktorý

11. Ako dedko ťahal repku – p. Gulánová a 4.A – dramatizácia rozprávky

dal program dohro-

12. Ešte váham – p. Grendová – 4.B moderný spev

mady, usporiadal čísla podľa obsahu a začal skúšať, aby v deň akadémie—

13. Červená čiapočka – p. Líšková, Štrbková a 3.A – dramatizácia so spevom 14. Moderná pieseň – Lenka Spodniaková a Dominika Malatincová - spev

25. júna všetko

15. Havaj – p. Štaudingerová – moderný tanec

klaplo ako treba. A veru bolo z čoho vyberať, veď spevákov, tanečníkov a recitátorov je v škole dosť. Chcete vedieť čo sa do akadémie vmestilo?

-8-


16. júna 2009 prijal primátor mesta Milan Marko 76 ţiakov lučenských škôl, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky na vedomostných súťaţiach, olympiádach a za vzornú reprezentáciu školy v školskom roku 2008/2009. Boli medzi nimi aj títo dvanásti ţiaci našej školy

-9-


Slnečné leto? Kto by predpokladal, že má aj svoje tienisté stránky? Možno nezaškodí pripomenúť si ako sa im jednoducho, s ľahkosťou vánku vyhnúť ... lebo čert nikdy nespí Tu je päť vecí, samozrejme, ţe kaţdý súhlasiť nemusí, ktoré by mali byť minimom vo výbave na dovolenku či minimom aj vo vašej skrinke na kozmetiku ...

1. Šampón pH neutrálny— zabráni prílišnému odmasteniu vlasov

2. Krém s UV faktorom– chráni pleť aj keď je po mrakom

3. Betakarotén— podporuje tvorbu vitamínu A a regeneráciu pokoţky pri veľkom spálení

4. Regeneračná kúra na vlasy—aj vlasy potrebujú oddych, lebo slniečko z nich vyťahá pigment

5.Voda—počas horúcich letných dňoch dopĺňať vodu pre telo i pokoţku, ale pozor nie perlivé a sladené nápoje. Skúste zelený čaj alebo riedené ovocné šťavy

- 10 -


„Zoli, pozri tam dole.“ „Práve som ti to chcel ukázať, čo myslíš čo to je?“ „Čo ja viem, ty si odborník...“ „Veď preto... Takže, zatiaľ presne neviem, čo to tu hľadá, ale hľadám na to odpoveď. Pretože, znak vraví že máme hľadať tu,“ dohovoril Zolo. „No tak hľadajme!“ a postil som sa na štyri, a hneď po mne aj Zolo. Všade bola len suchá tráva a úlomky z hradby. Pomyslel som si, že ak by sme aj niečo našli, tak by to nešlo, lebo aj tak to má vyše 500 rokov. Vtom sa Zolo pohol smerom ku schodisku. Z pravej strany bolo prilepené k múru, ale na ľavej strane bola len stena stúpajúca spolu so schodiskom. Pozrel som sa na neho. Ohmatával stenu, akoby hľadal niečo vryté do skaly. Po chvíli sa pozrel na mňa: „Sis, nemáš tu čistou náhodou kladivo?“ „Nie, prečo,“ nechápavo som na neho pozrel. „No, lebo tento kameň bude treba trochu vtlačiť do steny,“ usmial sa na mňa a zatváril sa víťazoslávne. Prišiel som k nemu a obzrel si kameň: „A si si istý?“ „100%, pozri sa sem, určite vieš, že templári boli priekopníci v nástrahách, znakoch a skrývaní pokladov tak, aby ich našli len oni. Takže pozri sa sem dole, tu je znak 7 hore. Odpočítaš, a nájdeš znak 5 vľavo, prejdeš sem a tu je znak 4 dole, pokračuješ ďalej a postupne sa dostaneš až ku znaku 9 vpravo, ak by si počítal ako predtým, dostal by si sa na siedmej na koniec schodiska, čo sa stalo asi všetkým čo tu pátrali. Lenže to sa stane iba vtedy, ak začneš od toho kameňa, ktorý sme uvideli ako prvý. Ale ja som s tým počítal a našiel som si kameň, ktorý znamená zároveň číslo a smer, ale aj že máš pri ňom začať. Takže ak budeš postupovať od neho, dostaneš sa ku kameňu, ktorý som ti ukázal a to znamená, že ho treba rozbiť alebo odtlačiť,“ vyklopil na mňa rýchlo Zolo. „Takže tu to je!“ zamyslene som pozrel na Zola, ktorý prikyvoval, „lepšie povedané, malo by byť.“ „Ale je tu ešte niečo, pozri sa sem. Tento znak tu teoreticky nemá čo hľadať, pretože ak budeš počítať aj s ním, tak sa dostaneš k tej tehle, ktorú sme videli ako prvú,“ zmiatol ma Zolo, pretože som si už myslel, že sme konečne na dobrej stope. „A to má čo znamenať?“ „No proste, to má byť tak naschvál alebo niekto urobil chybu vo výpočtoch. Tým myslím my alebo templári...“ „Tak ostáva dúfať, že templári,“ pozrel som sa znovu na tehly, no mne to nič nehovorilo. „No dobre, takže mali by sme sa vrátiť po baby a ísť si pýtať povolenie na archeologické výskumy.“ Pozrel na mňa o čom hovorím ale keď videl môj výraz tváre, hneď pochopil... Kým sme hľadali, gróf nás čakal pri vchode hradu a obzeral si obranné veže. Auto mal na parkovisku medzi ostatnými. Za celý čas, čo tam stál, nevošiel do hradu. Po pol hodine čakania konečne niekto prišiel. Boli to dvaja chlapi v čiernych kožených bundách, ktorí prišli na čiernom Mercedese. Nikolas sa k nim priateľsky pohol, že sa aspoň porozpráva pri tom čakaní: „Dobrý podvečer, prišli ste si prezrieť hrad? Mohol by som vám o ňom veľa porozprávať.“ „Nie, neprišli sme si pozerať pevnosť, sme tu pre niečo iné. Hľadáme vás, pán de´ Pointie,“ odrazil ho muž v kožáku. „Čože, mňa,“ začudovane sa na nich pozrel Nikolas, „ale skadiaľ viete kde som?“ „To vás nemusí trápiť, lebo to, čo by vás malo trápiť, je, že by ste nemali hľadať to, čo vám nepatrí, a aby ste sa už viac nezaujímali o veci, do ktorých vás nič nie je,“ varoval ho drsným tónom v hlase prvý z dvojice, „a to hlavne z toho dôvodu, aby sa nestalo nič vám a ani vašim novým priateľom. Verte, určite by sa im nepáčilo, keby ich museli posielať domov po častiach.“ Povedal ten druhý a uškrnul sa, pravdepodobne vedel o čom hovorí. „prepáčte, ale ja neviem o čom hovoríte?“ vydesene sa pozeral na gangstrov. „To nevadí, veď vy zistíte.“ Dopovedal prvý zapaľujúc si cigaretu. V tej chvíli sa otočili na päte a odkráčali. Ešte pred tým, ako nastúpili do auta, sa jeden otočil a zavolal na neho: „Ozaj a dnes by ste mali ísť domov asi radšej taxíkom.“ A odišli tak ako prišli... Nikolas ešte chvíľu stál a neveriaco pozeral za autom ako sa stráca za kopcami. Pomaly si všetko dával dokopy. Čo ak tí gangstri vedeli o čom hovoria, čo ak vedia o jeho dedičstve. Ale načo by im bolo? Veď francúzska mafia má peňazí dosť aj bez jeho dedičstva. Takže teraz, keď už vie, že ho sleduje mafia, bude si musieť dávať väčší pozor na to, čo komu povie. Hľadačov neupodozrieval, tí nemali toľko času, aby niekomu rozprávali o tom čo hľadajú, a určite nie sú takí hlúpi aby o tom hovorili mafii. Nuž čo, ostáva mu dúfať, že nájdu poklad skôr ako by mu mali nejako ublížiť... Keď sme prišli ku dievčatám, tie už sedeli opreté o hradný múr. Ďakujeme Lukášovi Hudecovi za príjemné číta-

- 11 -

nie a veríme, ţe počas prázdnin pribudnú ďalšie kapitoly


Bzučo vás zabaví 21. jún—prvý letný deň

Pranostiky: Lepšie jedno leto ako sto zím Učiteľ sa pýta žiaka: - Čo sú to múmie? - Sušení Egypťania!

Medardova kvapka štyridsať dní kvapká /8. jún/ V škole sa učiteľka pýta detí, čo doma jedávajú. Dôjde rad na Jožka a ten hovorí, že čaj. Všetci sa mu smejú. Na druhý deň to isté. Príde domov a sťažuje sa matke, že sa mu všetci smejú kvôli čaju. - Tak im zajtra povedz, že jedávame rezne Stalo sa. Opäť tá istá otázka a keď dôjde rad na Jožka, ten povie, že rezne - Hej, a koľko si ich včera zjedol? - pýta sa učiteľka - Tri hrnčeky...

V prvej triede sa v septembri pýta pani učiteľka: - Kto vie, koľko je 1+2? Nikto sa nehlási. - To naozaj nikto nevie? Po chvílke sa nesmelo prihlási jedno dievčatko: - Ja teda neviem koľko je 1+2, ale určite je to to isté, ako 2+1, pretože operácia sčítania je na telese reálnych číslic kumutatívna!

Učiteľka na južnom Slovensku hovorí deťom: - Deti, vytvorte mi vetu na slovo "hroch". Anička: - Hroch je veľký. - Dobre Anička - hovorí učiteľka. Janko: - Hroch je škaredý. - Dobre Janko - hovorí učiteľka. A na koniec hovorí Móricko svojim nosovým hlasom: - Na hroochu sa pošmykol Jánošík.

- 12 -

Učiteľka sa pýta Móricka: - No Móricko, čo nám dáva husička? - Sadlo. - Dobre a čo ešte? - Sadlo. - Tak to skúsime inak, kde spí tvoj otec? - V krčme. - Tak to nie a mamička? - U suseda. - No to tiež nie a kde spíš ty? - V postielke. - A čím sa zakrývaš? - Perinkou. - No a čo je v tej perinke? - Perie. - Tak čo nám ešte dáva husička? - Sadlo

Bzuco06_09  

Skolsky_casopis

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you