Issuu on Google+

1/2013

0,73 €

Nevinný Spokojná trpiteľka Zvrhlík Precitnutie


namiesto úvodu

Padni komu padni eviem, nerozumiem odkiaľ sa vzalo chápanie politiky bežným občanom ako niečo abstraktné a týkajúce sa len skupiny ľudí, ktorí riadia (alebo majú o to záujem) štát alebo sústavne bojujú o prevzatie moci. Obyčajný človek (skutočne obyčajný a nie poslanec parlamentu z úderky koktajúceho vodcu) si povie, že „politika je panské huncútstvo “, že všetci tam hore sú rovnakí a hrabú zo spoločného len pre seba, a že nezáujem o politiku je v podstate hlavnou podmienkou udržiavania zdravého psychického stavu. Rovnako v našom podvedomí máme zafixované chápanie štátu ako nejakej inštitúcie či orgánu stojaceho vysoko nad nami, a nie jednoducho ako systému (tak ako sa historicky vytvoril), ktorý ma slúžiť občanovi a hlavne zabezpečovať pre občana tie činnosti, ktoré on vlastnými silami nedokáže, teda zaručiť bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, súdnictvo, vzťahy so zahraničím a hlavne vo vnútri národnej komunity zabezpečiť život podľa zásad, ktoré obsahuje hlavný zákon štátu, t. j. Ústava SR. Na fungovanie štátu sa skladajú občania prostredníctvom svojich daní, a preto by sme si mali vždy uvedomovať, že to štát a jeho predstavitelia – úradníci sú našimi zamestnancami – sluhami a nie našimi nadriadenými, ktorých by sme sa mali báť, a mlčať, keď sú evidentne neschopní alebo si privlastňujú majetok zo spoločného. Podľa našej Ústavy sme si všetci (občania) rovní bez ohľadu na pôvod, vzdelanie, národnosť a náboženstvo. Ústava nám zabezpečuje

N

právo na prácu, vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť a rovnosť pred zákonom. Sú to atribúty sociálnej spravodlivosti a práve v tejto oblasti sme najháklivejší na konanie našich štátnych prominentov. Keď Mikuláš Dzurinda vykrikoval „padni komu padni“ a súčasne svojho kamaráta, ktorý bol dôvodne podozrivý z korupcie pri predaji Slovenských telekomunikácii Nemcom, poslal na teplé miestečko do Londýna, stratil raz a navždy sympatie voličov. Škandály ministrov SNS na ministerstvách hospodárstva a životného prostredia odpudili množstvo občanov od záujmu o politiku, a objavenie rôznych Goríl a žralokov utvrdili Slovákov v presvedčení, že u nás je korupcia priamou súčasťou spravovania štátu. Korupcia však nie je slovenský vynález a stretávame sa s ňou v každom demokratickom štáte. Rozdielne sú len prístupy príslušných orgánov platených za dodržiavanie zákonnosti. Včera som sa z moskovských správ dozvedela, že prezident Putin odvolal ministra obrany za korupciu v jeho rezorte a poslal desať generálov do predbežnej väzby. O hodinu na to som sa na Markíze dopočula, že naša polícia chytila pracovníčku dopravného inšpektorátu, ktorá vzala od 73 klientov dohromady 2000 eur za prednostný zápis motorového vozidla. A teraz neviem, či si mám myslieť to, že u nás neexistuje korupcia na úrovni ministerských úradníkov, alebo že v Rusku zatvárajú len tak, aby sa nepovedalo, že nie sú demokrati. A Vy, čo si o tom myslíte?

Natália Výbošťoková ✍

Skutočné príbehy Priateľka a Bratislavčanka  ročník X číslo 1, rok 2013  ISSN 1336-619X  Ev. č. 3030/09  BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave  ročník XII  číslo 12, rok 2012  ISSN 1336-9037  Ev. č. 3029/09  www.bratislavcanka.sk  Vydavateľ: Redima, s. r. o.  Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 93, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc.  Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409  Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445  Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk  Redakcia: Veronika Šoltinská, Mgr. Dana Hlavatá, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Obchodné oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168, Ing. Anna Balberčáková, tel.: 0911 300 734  DTP: Hana Krepopová a Blue Scorpion, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk  Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu  Tlač: Merkantil, s.r.o.  Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint– Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRAND PRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centrá SR, vybrané prevádzky. Cena Bratislavčanka: 0,73 €  Distribúcia – Skutočné príbehy: Mediaprint– Kapa Pressegrosso, a. s.  Cena Skutočné príbehy: 0,73 €  Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11  Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody.  Obálka: Tereza Kostková

www.BRATISLAVCANKA.sk

3


OBSAH 4

Precitnutie

6

Je nevinný

8

Temperamentná

skutočné príbehy

Tereza Kostková

10

Násilník

12

Nekomunikuje so mnou

14

Moderná metóda liečby myómov

18

Obyčajný klamár

20

Keď zlyhá srdce

22

Ideálne pre deti

24

Čarovné ruky pani Betty

28

Prostitútka

30

Spokojná trpiteľka

32

Centrálne trhovisko

34

Stratený syn

38

Zvrhlík

40

Bastardi

42

Aj to je odpoveď

44

Nezodpovedný

46

Nešťastná náhoda

48

Hrušky

4

Markéta si nedokázala pomôcť. Do Zoltána sa zamilovala vo chvíli, keď ju jej matka s ním zoznámila. Bola to hrozná náhoda. arkéta sa chystala so svojím manželom Tiborom na návštevu matky. Bola v požehnanom stave a práve sa jej chystala oznámiť, že sa stane babičkou. Viezli sa s Tiborom v aute, ktoré dostalo šmyk. Náraz do stromu a Markétino bezvedomie ju uchránilo od hrôzy, ktorá sa naskytla všetkým, ktorí šli okolo, ale len jediný človek im pomohol. Bol to práve Zoltán. To Markéta nevedela. Bola hospitalizovaná v nemocnici niekoľko dní, keď prišla za ňou mama a za ruku viedla Zoltána. – To je ten pán, ktorý na ceste zastavil a pomohol vám. Nebyť jeho, neviem, ako by sa to skončilo, miláčik, – povedala dcére, ktorá sa v ten deň po prvý raz posadila na posteli. Mala dochrámané rebrá, poranenú chrbticu, dvojitú fraktúru ruky, ale čo bolo najhoršie, prišla o svoje dieťa. Manžel Tibor vyviazol s ľahkými zraneniami. Za manželkou chodil do nemocnice každý deň. Bol celý zronený z toho, že prišli o dieťa, no snažil sa povzbudiť manželku. Tá mu nedokázala vo vnútri odpustiť, čo sa stalo. Vedela, že šmyk mohla dostať aj ona, keby sedela za volantom, no kdesi tam vo vnútri v nej kričalo, že sa pod celú tragédiu podpísal Tibor. Cítila absolútne prázdno vo svojom vnútri. Bola vyhorená. Ale keď prišla za ňou do nemocnice matka a predstavila jej Zoltána, čosi sa v nej pohlo. Najprv nevedela, čo to má znamenať, ale keď prišiel jej záchranca aj o pár dní bez matky, len s kyticou kvetov, cítila motýlie krídla v duši. Z depresie, ktorá ju schvátila, sa pomaly dostávala paradoxne po návštevách Zoltána a nie manžela Tibora. Ten nič netušil. Správanie svojej manželky si vysvetľoval ako následok toho, čo sa stalo a už sa neodstane. 

M

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy – Keď sa dáš dohromady, miláčik, pokúsime sa znovu o bábätko. Nič nie je stratené. Musíš sa s tým len vyrovnať. Ja viem, chce to veľa času, ale som si istý, že to spolu prekonáme, – Tibor si zaboril hlavu do jej dlane, ktorú mala vyvrátenú na posteli a čakal, že ho druhou rukou bude čičíkať, hovoriť mu, ja viem, že máš pravdu, že to tak bude. Ale ona mlčala. A neprehovorila ani po tom, ako ju prepustili z nemocnice. – Chcem od teba odísť, – povedala mu Markéta, keď bolo mlčanie už neznesiteľné a napriek radám psychológov a psychiatrov, ktorých Tibor navštívil, si s manželkou nepomohol, – už ťa nemilujem. – Máš niekoho? – spýtal sa Tibor priškrteným hlasom. Aj keď na odpoveď boli len dve možnosti, odpoveď ho skutočne šokovala. – Milujem iného muža. Nepýtaj sa koho, určite to vieš aj sám. Si dosť inteligentný na to, aby si mi nestál v ceste, aby si nás nechal ísť, – povedala Markéta a pozrela sa bezvýrazným pohľadom na muža, – odovzdali sme si a vzali si, čo sme mali, naše cesty sa rozchádzajú. Tibor neveril vlastným ušiam. Overil si u svokry, či jej dcére nepreskočilo, či to myslí vážne. Rátal s tým, že Markéta sa odsťahuje k matke, ale mýlil sa. Markéta sa nasťahovala k Zoltánovi. Poznala sa s ním len dva mesiace, to predsa nie je možné, aby všetko hodila za hlavu. Urobil chybu, áno, nezvládol vedenie auta. Ale to predsa neznamená, že sa z toho nedostali a nemohla nadviazať tam, kde sa niť prerušila. – Markétka, vráť sa domov. Zabudneme na všetko. Odpustím ti toho človeka, ktorého nemôžeš predsa poznať. Stiahni žiadosť o rozvod, prosím, – Tibor sa musel ovládať, aby sa nerozplakal. Markéta zložila telefón a viackrát mu nedvihla. Stretli sa až na súde. Markéta bola už v piatom mesiaci tehotenstva. Len tak žiarila. Rozvod považovala len za čosi nevyhnutné, akýsi zdrap papiera, ktorý treba len roztrhať. Že trhala srdcom svojho stále manžela, ju nezaujímalo. Tibor zvesil hlavu a rozhodol sa, keď videl, že je Markétka tehotná, nestáť jej v ceste. – Prosím vážený súd, aby vzal do úvahy to, že ani ja už nemám záujem na obnovení nášho spolunažívania. Moja manželka... Markéta čaká dieťa s iným, nechcem jej brániť v šťastí, – veľkodušne povedal Tibor, ale súd trval na tom, aby vypovedali obaja do poslednej litery. Rozviedli ich na prvom pojednávaní, keďže sa vzájomne dohodli na rozchode. Tibor sa cestou zo súdu opil. Nespomínal si, kedy to bolo naposledy.

www.BRATISLAVCANKA.sk

A potom zavolal svojej bývalej svokre, aby jej povedal, že si ju bude vážiť a považovať ju za svoju druhú matku, aj keď sa im už nikdy cesty nepretnú. – Tiborko, je mi to tak ľúto. Aj ja som ťa mala vždy rada. Markétka sa zbláznila, ale ja s tým nemôžem nič urobiť. Netušila som, keď som Zoltána dotiahla do nemocnice, že sa to celé takto zvrtne, – nariekala Markétina mama a Tibor rýchlo zložil. Nespal celú noc. Hlavou sa mu hmýrili uplynulé roky, ktoré sa už nikdy nevrátia. – Nič, synak, budeš musieť začať od začiatku. Si ešte mladý, určite si nájdeš nejakú dobrú ženu, – utešovala ho mama. A ako vždy, mama mala vždy pravdu. Tibor si o pol roka našiel dievča, s ktorým sa chceli po pár mesiacoch vziať. O Markéte nechcel počuť. Aj keď mu svokra zatelefonovala, hneď na úvod ju požiadal, aby mu nehovorila o svojej dcére. Chcel na ňu zabudnúť. A teraz, keď mal Esterku, ženu, ktorá ho mohla urobiť šťastným, by len zbytočne vodu kalila. Nech robil čo chcel, Esterku nedokázal nikdy milovať tak ako Markétku. No stál si v slove a s Esterkou sa zosobášil na radosť všetkých štyroch rodičov. – Máš, dúfam, zaplátanú dušu, synak, – povedala mama, keď mu urobila krížik na čelo a pobozkala ho naň. Tibor prikývol, no v duchu si pomyslel iné. S Esterou boli svoji tri roky, keď stretol Markétu. Viedla za ruku päťročné dievčatko s nádhernými kučeravými vláskami spletenými do prstencov a s modrými očami, ktoré si ho zvedavo obzeralo. – Ako sa máte, dievčatá? – spýtal sa bodro. Mal čo robiť, aby obrovskú hrču v duši potlačil, aby dokázal zo seba vysotiť jedinú otázku. Zaumienil si, že sa na Markétkinho manžela a záchrancu v jednej osobe a svojho soka a ničiteľa, nespýta. Ani nemusel. Markéta začala sama. – Ako dve... opustené vtáčatká, – Markéta sa trpko usmiala a Tibor hneď pochopil, že nie je všetko s kostolným poriadkom. – Nie ste spolu? – spýtal sa Tibor, hoci sa bál, či si to môže dovoliť, či otázka nie je Markétke proti srsti. – Tibor, ja ... ja som bola taká hlúpa. Netušila som... nevedela som... že bol ženatý a so ženou je stále. Na malú platí, ale... ešte ju nevidel, – povedala Markétka a rýchlo sa poberala s dievčatkom preč. Tibor sa ešte dlho pozeral za ňou a mal pocit, že mu niečo nesmierne dôležité uniká a on nedokáže urobiť krok, aby to zastavil. ✍

5


skutočné príbehy sestra sa mala pri ňom ako princezná. Kde by sa to dalo porovnať so mnou. Ja som mala muža odroňa, ktorý nerobil iné, len vymetal krčmy. Po troch rokoch bezdetného manželstva nás rozviedli na prvý šup. Aké bolo moje zdesenie, keď som zistila, že sa vzápätí na to oženil a jeho druhá manželka mu porodila dvojičky. Odsťahovali sa z nášho malého mesta, kde vie každý o každom a ja som verila, že i mňa časom postretne nejaké šťastie. Ale obchádzalo ma až doteraz. A to už mám niečo cez päťdesiat. Ale o sebe som nechcela. O Lýdii a hlavne o Lackovi, mojom synovcovi. Ako vravím, tvorili krásnu To chlapča je jeden nešťastný tvor. rodinku a moji rodičia sa Viem o tom svoje. Je to môj synovec celé roky tešili z vnúčika. Ako Lacko rástol, tak rástli a pokiaľ môžem aj jeho nároky. Keďže za neho dať ruku do ohňa, urobím to. Lýdia pracovala len na Ale nikto by mi už tú možnosť neponúkol. štyri hodiny, pretože viac sa jej zdalo priveľa, nezarobila ktovie koľko. O to eby sa dal vyniesť verdikt v súdnej sieni viac sa musel snažiť Augustín. S pribúdajús prihliadnutím na to, čo všetko má odsú- cimi rokmi sa z neho stával zrobený človek, dený za sebou, možno by boli čierne taláre zho- ktorý len kládol do natrčených dlaní. Lacko sa vievavejšie. V prípade Lacka tomu tak nebolo. spamätal, videl, že mama otca zdiera, neSledujem ho od jeho narodenia. Bodaj by nie. chcel sa na ňu podobať. Viem, je to moja Som jeho tetou. Na svet ho priviedla moja vlastná sestra, ale príliš rýchlo si zvykla na sestra Lýdia. Mala vtedy len sedemnásť rokov. prepych. Lacko chodil ako stredoškolák vyNaši sa išli z toho zblázniť. Preklínali Augustína, pomáhať otcovi na stavbu. Časom sa priučil ktorý ju priviedol do požehnaného stavu, a to, natoľko, že dokázal klásť plávajúcu podlahu, chudera, bola s ním po prvýkrát. Stáva sa. maľovať steny a opravovať čo kde bolo treba. Jeden z tisíc, alebo aj viac prípadov. Rodičia ne- Privoňal k peniazom a zapáčilo sa mu to. Keď tušili, že Lacko bude ich jediným vnukom. Keby mal na osemnásty rok, rodinou sa prevalilo, to tušili, určite by nedali Lýdii toľko verbálnych že Lýdia od samej dobroty, Augustína podvázaúch. Otec už-už mal ruku natiahnutú, že jej dza. Nedalo sa to poprieť. Bola v štvrtom mejednu aj strelí, ale zasiahla mama a kričala na siaci, keď na to prišla. Nikomu z nás by otca, že má gravidnú dcéru a chce na ňu siah- nenapadlo, že to dieťa nie je Augustínove. nuť rukou? Nakoniec sa naši zmierili. Keď spoz- Šok. Pre celú rodinu. Tí dvaja spolu nespali nali svojho zaťa Augustína, pozvoľna mu začali už niekoľko mesiacov. dôverovať. Naozaj to bol pracovitý človek. – Rozvedieš sa s mojou sestrou, alebo budeš Nemal vzdelanie, ale do roboty bol ako drak. vychovávať cudzie dieťa? Vieš o tom, že aj keby A o rodinu sa vedel dokonale postarať. Moja ste boli rozvedení, tuším tristo dní od rozvodu, 

K

6

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy sa dieťa stále považuje za tvoje? – spýtala som sa švagra. Ten len pokrútil hlavou. – Ja ju stále milujem. Dokážem jej odpustiť, – povedal, a tak mi nezodpovedal ani otázky, na ktoré som sa pýtala. Alebo, že by? Lýdia o dieťa prišla. Tušila som, že Augustínovi to hrá do kariet, ale nahlas prejavil len smútok z toho, že prežila taký otras. Mysleli sme si svoje. V tom čase začala moja sestra popíjať. Nebolo to len nejaké plážové popíjanie, ona sa rovno vrhla na tvrdé a zapíjala to pivom. V krčme ju bolo vidno častejšie ako v kuchyni ich domčeka, ktorý postavil Augustín aj s Lackom. Hnevala som sa na sestru a preklínala ju za to, že si takého muža nezaslúži. Rodičia boli zo sestry zúfalí, no stále stáli na jej strane. Ba dokonca otec raz povedal, ktovie, či ju v skutočnosti muž aj netýra, len je to za zatvorenými dverami a ktovie čo ešte si nachádzal na obhajobu svojej dcéry. Bolo mi z toho na vracanie. S Lýdiou sme sa prestali stretávať, ba sa aj rozprávať. Už v tom čase, kedy bol Lacko vyučený a mohol nastúpiť do práce, to šlo aj s ním dolu vodou. Hanbil sa za svoju matku. Trvalo to hádam tri roky, čo všetko trpel Augustín, až to skončilo tragédiou. Moja sestra bola raz večer taká opitá, že sa prevalila cez zábradlie na terase domu a spadla na betón tak nešťastne, že bola za pár hodín mŕtva. Stihli ju previezť do nemocnice, ale už sa na operačný stôl nedostala. Keď vypadla na zem, v dome nik nebol. Keby prišiel švagor alebo synovec domov skôr, možno by ešte žila. Sestru sme pochovali a s ňou rodičia pochovali aj nádej na to, že sa u nás čosi zlepší. Voči zaťovi boli zatrpknutí. Tvrdili, že sa podpísal pod alkoholizmus ich dcéry, že ju mal držať nakrátko, že jej nemal dovoliť byť doma a nepracovať tak poriadne ako iné ženy. Neboli vôbec sebakritickí. Videli len svoj žiaľ a hroznú stratu. Neviem, či v dôsledku toho, že synovec stratil matku, začal sa na ňu podobať. Namiesto toho, aby prebral zvyky po otcovi, podal sa na ňu. Ale keby bol na svete niekto, kto by mu dokázal pomôcť, bola by som šťastná. Ani ja som to nedokázala. Chlapec sa odo mňa vzďaľoval. Ani v päte som nemala, že sa dostal do zlej partie. Až po tom, ako som bola raz odcestovaná mimo mesta a vykradli ma, som sa veľa dozvedela. V partii vykrádačov bol aj môj synovec. To, že dal tip na môj dom, to ma ohromilo. Ale stále som si hovorila, že to urobil z mladíckej nerozvážnosti. Dostal podmienku. Na tri roky. A vtedy som mala pocit, že sa mi

www.BRATISLAVCANKA.sk

opäť podarilo nadviazať s ním kontakt. Odpustila som mu s podmienkou, že sa budeme stretávať a sama som mu zohnala robotu. Za tie tri roky nesmel nič vyparatiť. Jednali sme s ním ako s puknutým vajcom a prosili ho spoločne s jeho otcom, aby sa do ničoho nezaplietol. A predsa. Po roku a pol mu praskli nervy. Zmlátil svojho nadriadeného do bezvedomia. Zlomil mu čeľusť a vybil predný zuby. Ten človek zdieral svojich zamestnancov. A keď mu Lacko povedal, čo si o ňom myslí, vybehol proti nemu a mával mu pred nosom nielen výpoveďou, ale aj päsťami. Chudák, prerátal sa. Načo sa staval chlapcovi, ktorý má do dvoch metrov. Práceneschopnosť toho človeka trvala dlhšie ako tri týždne, a tak došlo k pojednávaniu vo veci ublíženia na zdraví. Nech to znie akokoľvek tvrdo, Lacko dostal riadnu paletu. Sedí vo väzení. Krátko po pojednávaní dostala moja matka infarkt a zomrela na druhý deň. Otec sa z toho stále nespamätal a Augustín? Augustín je na práškoch. Chodím za ním celý čas a utešujem ho. Presviedčam ho o tom, že keď sa Lacko vráti, začneme odznovu. A začínam tomu aj sama veriť. O to skôr, že na synovca budeme už dvaja. Augustín a ja. Dali sme sa totiž dohromady. Len dúfam, že to s Lackom nezamáva natoľko, že by urobil pravý opak toho, čo si obaja zo srdca prajeme. Aj tak si myslím, že môj synovec za nič nemôže. Ten chlapec nie je nič iné, len nešťastný tvor. Viem o tom svoje. Som jeho teta... a možno, tak trochu aj mama. ✍

7


osobnosť

Temperamentná Tereza Kostková Herečka a moderátorka TEREZA KOSTKOVÁ sa narodila 14. júna 1976 ako štvrtá dcéra v divadelníckej rodine známeho herca Petra Kostku a Carmen Mayerovej. Jej babička z maminej strany bola Španielka a dedko Nemec, čo vysvetľuje jej povahu a nevšednú krásu znateľne ovplyvnenú španielskymi koreňmi. Na jednej strane temperamentná a živelná Tereza tak ukrýva v sebe aj pokoru, rešpekt a zmysel pre poriadok. Už v detstve sa venovala rôznym záľubám: klavír, balet, rytmika, flauta, výtvarná, step, francúzština ... a napriek opačným očakávaniam v prípade „správneho blíženca" pri týchto záľubách aj dlhé roky vydržala. 8

V roku 1990 po ukončení Základnej jazykovej školy zameranej na ruštinu a francúzštinu pokračovala v štúdiu na Strednej pedagogickej škole. Po jej absolvovaní v roku 1994 sa prihlásila na Vyššiu odbornú hereckú školu v Michli, kde úspešne zavŕšila štúdium v odbore herečka a moderátorka. ❂❂❂ V súčasnosti už vyše desaťročie hrá v pražskom Divadle pod Palmovkou a má za sebou množstvo krásnych úloh ako napríklad Terezu v hre Škvrny na slnku, Dunas v hre Višňový sad alebo Momone v hre Edith a Marlene. ❂❂❂ Ako moderátorku sme ju mohli vidieť v Raňajkách s Novou, Clever alebo v tanečnej šou Českej televízie StarDance, kde od 3. novembra 2012 pôsobí spoločne s Markom Ebenom už po piaty raz. V roku 2009 moderovala po boku Aleša Hámu súťaž Duety ... keď hviezdy spievajú. ❂❂❂ Pravidelne sa objavuje aj v televíznych seriáloch, napríklad Bazén, Četnické humoresky, Proč bychom se netopili, Pojišťovna štěstí, Ordinace v růžové zahradě 2 a najnovšie hviezdi v seriáloch Cesty domů a Obchoďák.

www.BRATISLAVCANKA.sk




osobnosť

❂❂❂ A nebola by to Tereza, keby si nevyskúšala, ako chutí aj spevácky chlebík. So superstaristkou Markétou Konvičkovou , Bohušom Matušom a Petrom Šiškom naspievala pieseň Ráno jedu dál z repertoáru Karla Gotta. V nahrávacom štúdiu sa jej nakoniec tak zapáčilo, že pridala aj duet s Petrom Šiškom Show. ❂❂❂ Okrem umeleckej činnosti sa venuje aj charite. Je tvárou a patrónkou nadačného fondu Veselý senior, ktorý sa zaoberá problémami starších občanov. ❂❂❂ V decembri roku 2006 sa Tereza vydala za divadelného režiséra a riaditeľa Divadla pod Palmovkou Petra Kracíka a v júni 2007 sa im narodilo prvé dieťa – syn Antonín. ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk

9


skutočné príbehy to už bolo prisilné kafé aj pre inak rozvážneho Petra Kováča. Strelil susedovi také zaucho, že sa zapotácal, až vpadol cez otvorené dvere do vlastného bytu. Neváhal a znovu zašiel na políciu, aby udal suseda za to, že mu z ničoho nič zazvonil a keď mu otvoril, bez príčiny a bez slova mu takú strelil, že sa udrel tak silno, až ohluchol na ľavé ucho. Lekárske záznamy však o tom neexistovali. Jozef Habák nepochodil. – Povedz mi prečo to robíš, ty starý senilák? Prečo si sa zavesil na moju rodinu? O čo ti ide? – Peter Kováč zatriasol Habákom v jedno nedeľné ráno, kedy pán Jozef v jednom kuse búchal niečím tvrdým a veľkým na radiátory, čo spôsobovalo odporný zvuk. Celá rodina Kováčovcov sa na Keď pri dverách bytu Kováčovcov to zobudila, – Vieš, že ťa môžem na treťom poschodí zazvonili policajti, udať tentoraz ja, za rušenie nočného pokoja? cez priezor sa pozeral – Hovno môžete, už dávno nie je náprotivný sused. noc. ozef Habák, ktorý mal štyridsaťosem rokov – Je päť hodín ráno, ty starý kretén! Ak s tým a pracoval ako údržbár v jednej firme. Od neprestaneš, raz ťa zabijem! prírody bol zvedavý. Bol horší ako tucet žien, – Nepotykali sme si. Aspoň ja si na nič také o ktorých by kde kto utrúsil, že sú to klebetnice. nespomínam. A pamätajte si, pán Kováč, že Jozef mal možno veľa ženských génov, preto vyhrážanie sa zabitím je trestný čin. ho už v detstve volali babský pupok. Neoženil – Choď do riti! Ak neprestaneš, chytím ťa pod sa, pretože ho žiadna nechcela. Zato on chcel ten tvoj vycivený krk a stačí málo a prestaneš viaceré. Keď ich aj nalákal do postele, rýchlo otravovať celú zemeguľu, rozumel si? – Peter z nej vyskočili, len čo spoznali jeho povahu. Kováč tresol dvermi a Jozef Habáč si pomädlil Lucia Kováčová, jeho suseda, ho slušne zdra- ruky. Vyšlo to. Vypol nahrávanie a s páskou vila, ale do väčších debát sa nepúšťala. Slušne bežal na políciu. odvetila, keď sa jej prihovoril, ale na dlhé reči to – Vyhrážal sa mi zabitím! Musí ísť za to do nikdy nebolo. O jej manželovi Petrovi, ani ne- basy! Páni policajti, vy ho musíte dať zatvoriť! hovoriac. Slizkého Habáka neznášal od prvého Je nebezpečný! Čo ak splní svoje vyhrážky okamihu. Stále im pre čosi vyzváňal. Raz mu a zabije ma? prekážalo, že majú v pivnici veci, ako uviedol Vyšetrovateľ, ktorý mal službu v nedeľné ráno, po prvý raz, keď ich udal na polícii, ktoré sú si znechutene zapálil cigaretu. Poznal Habáka. kradnuté. Pochopiteľne, tvrdil, že patria jemu Bola to pre neho stará firma, chronický sťažoa že sused Kováč si ich len premiestnil. Nevra- vateľ a udavač. Nemohol však urobiť iné, len živosť nabrala obrátky po tom, ako Habák ob- dať si predvolať Kováča a vypočuť ho v trestvinil syna Kováčovcov, že rozbil okno na jeho nej veci vyhrážania. byte. Nebola to pravda. Chlapec bol primalý, – Nie som žiadny násilník, ale ten červ mi pije aby dokázal vykopnúť loptu na tretie poscho- krv. Ničí moju rodinu a ja neviem prečo. die. A okrem toho, hrával sa skôr na školskom – Pozrite sa, pán Kováč, my musíme akceptodvore ako pred domom. Ale Kováčovci museli vať každý podnet na začatie trestného stíhania znovu zájsť na políciu a tam podpísať výpoveď. pre istý prečin alebo čin... a občianske spoluKeď sa po tretí raz Jozef Habák prišiel sťažovať nažívanie...  na Kováčovcov, že sa mu vykadili pred dvere, – Nič nehovorte! Viete, koľko razy som tu už bol

Násilník

J

10

www.BRATISLAVCANKA.sk


SP_1_2013_MAKETA_Část1