Issuu on Google+

ŠPECIÁL 2

Nočná story Sestry Adrenalínové

dievča Starká a šteňa Nebožtík

Vanessa Paradis

2,75 €


BRATISLAVČANKA

ŠPECIÁL

www.BRATISLAVCANKA.sk


Obsah Starká a šteňa Sestry Stopárka Používať návody – prísne zakázané! Opilec Nočná story Dovolenka Nebožtík Adrenalínové dievča Feri Vanessa Paradis

5 10 15 27 31 36 42 48 87 90 94

Napísal sám život špeciál Priateľka a Bratislavčanka  ročník VIII  číslo 2  rok 2013  ISSN 1335-9037  Ev. č. 3031/09  www.bratislavcanka.sk  Vydavateľ: Redima s. r. o.  Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc.  Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409  Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445  Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk  Autori: Dana Hlavatá, Martina Starovičová, Alena Demurová  Obchodné oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová  DTP: Blue Scorpion, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk  Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu  Tlač: Róbert Jurových – NIKARA  Distribúcia: Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s.  Cena: 2,75 €  Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11  Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody.  Obálka: Vanessa Paradis

4


NAPÍSAL sám ŽIVOT

Starká a štena ˇ Keď si Blechovci minulý rok kupovali byt, nadchýňali sa lokalitou a susedmi, z ktorých väčšinu tvorili mladé rodinky s deťmi alebo dôchodcovia. Dúfali, že ich šesťročná dcéra si rýchlo nájde kamarátov a lepšie si tak zvykne na zmenu. Na poschodí bývala okrem nich staršia pani, ktorá ich hneď ako sa nasťahovali, privítala voňavým koláčom. Dušan s Jarkou od dojatia nevedeli čo povedať a srdečne pozvali susedku ďalej. Vyzerala ako z rozprávky. Na sebe mala dlhú vrstvenú sukňu a vlasy jej zakrývala nádherná farebná šatka uviazaná na dokonalý uzol. Poďakovala za pozvanie a so slovami, vraj nechce rušiť a dúfa, že im koláč bude chutiť, sa pobrala preč. S pani Zárišovou, ako sa suseda volala, sa potom Blechovci často stretávali na schodisku a najmä malá Emka si s ňou výborne rozumela. Pár mesiacov nato pani Zárišová netrpezlivo očakávala svoju dcéru s rodinou. Celý týždeň rozprávala každému, koho stretla, aká je jej dcéra zaneprázdnená a zastáva veľmi dôležité miesto v nejakej medzinárodnej firme. „Jediné čo ma mrzí,“ vyhŕkli pani Zárišovej slzy, „že bývajú tak ďaleko. Svoju vnučku som nevidela už vyše roka,“ pozrela na susedky sediace vedľa nej na lavičke pod lipkou, kde si každý deň chodievali potrkotať. Všetky uznanlivo pokyvkávali hlavou. 5


NAPÍSAL sám ŽIVOT V nedeľu, skoro ráno, sa u Blechovcov ozval zvonček. Jarka rýchlo utekala k dverám aby sa Dušan a malá Emka nezobudili. „Pani Zárišová, stalo sa niečo?“ prekvapene hľadela na susedku, ktorá sa tvárila veľmi rozpačito. „Vaša dcéra je ešte tu?“ spýtala sa Jarka, keď starká napriek jej otázke mlčala. Namiesto odpovede jej spoza nariasenej sukne vybehlo malé hnedé klbko a zvedavo hľadelo na Jarkine chlpaté papuče. „Moja dcéra s vnučkou museli skoro ráno odísť,“ s preskakujúcim hlasom oznámila starká, „a nechali mi tu tento podarúnok,“ rukou kývla smerom k šteňaťu. Zo záhybu na sukni vytiahla úhľadne vyžehlenú vreckovku a utrela si slzy. „Vraj, aby som tu nebola tak sama,“ smrkla a Jarka len bezradne hľadela, nevediac, koho má teraz vlastne ratovať. „Poďte ďalej,“ pozvala ju a tentoraz susedka neprotestovala. Jarka ju usadila v kuchyni a obom uvarila kávu. Šteniatko sa im motalo okolo nôh a obe ženy na neho uprene hľadeli. „A to vám ho tu nechali len tak? Alebo si po neho neskôr prídu?“ skúsila Jarka niečo zistiť. „Kúpili ho malej Kike, ale keď jej ocikal bábiku, tak dostala nejaký záchvat. A spomenuli si na mňa, lebo mne vraj psík určite prospeje,“ posledné slová už povedala vzlykajúc od absolútneho sklamania z návštevy vlastného dieťaťa. „Čo si ja s mojimi boľavými kĺbmi počnem so psom? Lekár vravel, aby som sa šetrila a chodila pomaly a opatrne. A či sa to dá behať pomaly a opatrne za šteňaťom?“ rozľútostila sa starká. Jarka na ňu s pochopením hľadela a v duchu sa pohoršovala nad jej dcérou, ktorá sa takto zbavila svojho problému s nechceným psom. „Viete, rozmýšľala som, že ho dám do útulku, lebo utratiť také nádherné šteňa by bol smrteľný hriech. No počula som, že tam, keď majú plno, tak niektoré zvieratá záhadne uhynú... Ale potom mi napadlo, či by ste ho nechceli vy. Emka by sa mu určite potešila a ja by som vám aj zaplatila...“ pani Zárišová si zakryla tvár vreckovkou a hlasno vzlykla. Jarka na ňu ľútostivo hľadela, nevediac čo povedať. Pes by znamenal viac starostí na ich pleciach, pretože Emka je ešte malá, aby s ním chodila von sama. „Mami?“ vykukla z izby Ema a s rozospatými očami hľadela na susedku sediacu v ich kuchyni. Hneď za ňou vyšiel z izby aj Dušan. „Dobré ránko,“ pozdravili obaja nečakanú návštevu. 6


NAPÍSAL sám ŽIVOT „Jééééj, ten je krásny!“ vykríkla Emka, keď zbadala chlpaté klbko a rozbehla sa k nemu. „Emka, prosím, bež si umyť zúbky! My sa tu musíme chvíľku porozprávať,“ Jarka pohladila dcérku po vláskoch a postrčila ju smerom ku kúpeľni. Dušan zostal stáť opretý o kuchynskú linku a čakal kým sa dozvie, čo sa deje. Jarka mu v skratke vysvetlila o čo ich susedka žiada a starká sa pritom tvárila ako kôpka nešťastia. Pohľadom sledoval raz susedu a potom malé klbko, ktoré sa im motalo po kuchyni. „Zatiaľ ho u nás nechajte a neskôr uvidíme,“ zľutoval sa Dušan a objal Jarku. „ak samozrejme súhlasíš,“ pobozkal svoju ženu na vlasy. Jarka prikývla a susedka si spokojne vydýchla. „Len neviem, ako vysvetlíme Emke, že psík je tu zatiaľ len dočasne,“ s obavami poznamenala Jarka, pohľadom sledujúc dcéru hrajúcu sa s novým prírastkom. Každý deň im pri venčení Edyho, ako psíka nazvali, robila suseda Zárišová spoločnosť. Raz išla práve so smeťami, inokedy ich zastavila pri bráne, kde práve bola pre poštu, či vybehla pre rožky a zakaždým si vypočuli zaručené rady ako treba psíka cvičiť, čo by mal jesť, alebo ich susedka častovala otázkami, ktoré očkovania už psík absolvoval, kedy bol odčervený alebo aké krmivo mu dávajú. Jarka najskôr trpezlivo odpovedala a počúvala susedkine rady, ale po pár týždňoch toho začínala mať akurát dosť. „Už mi to začína liezť riadne na nervy, všetky tie výsluchy a poúčanie,“ zahlásila, keď prišla z večernej prechádzky a Dušan sa len chápavo pousmial. „Aj ja som si ráno vypočul, že by som mal začať s výcvikom aby psík vedel kto je v našej rodine pánom svorky,“ zažartoval, ale z jeho výrazu bolo jasné, že mu susedkine prenasledovanie a večné poúčanie tiež lezie na nervy. „Mami!“ vbehla do kuchyne Emka. „Mohla by som ísť ráno Edyho vyvenčiť ja? Bude sobota a tak sa nemusím ponáhľať do školy. Prosím,“ žobronila a Jarka si s úľavou vydýchla. Nemala najmenšiu chuť na ďalšie prednášky pani Zárišovej. Na druhý deň ráno vyprevadila dcéru a dúfala, že susedka neotrávi aj ju svojimi večnými poúčaniami. Za necelých dvadsať minút dobehla Emka domov celá uplakaná a zavrela sa v izbe. Jarke trvalo hodnú chvíľu, kým z dcéry dostala, čo sa stalo. Hneď ako začula, že susedka sa vrátila domov, postavila sa pred jej dvere aj so psom a dvoma veľkými taškami, plnými psačieho žrádla, hračiek, špeciálnych šampónov, jednoducho všetkým, čo Edymu pokúpili a energicky zaklopala. 7


NAPÍSAL sám ŽIVOT Pani Zárišová otvorila dvere s klasickým úsmevom. „Čo sa deje moja?“ spýtala sa, no zaraz jej úsmev na tvári ustrnul, keď zbadala psa aj s taškami. „Pani Zárišová,“ začala Jarka oficiálne, „snažili sme sa vám pomôcť, ako sme len vedeli, ale podľa vás všetko robíme zle. Bolo by teda nesprávne, aby pes zostal u nás, keď sa o neho podľa vás nevieme postarať,“ zakončila Jarka a len s veľkým sebazaprením sa nerozkričala. Podala susedke vodítko, na ktorom bol Edy a pokúšal sa ho prehrýzť. „Zlatinko, nehnevajte sa na mňa,“ spustila susedka a vodítka sa ani nedotkla. „Ja som sa len bála o tú vašu malú, nemyslela som to zle. Viete, nemala by chodiť von so psíkom sama,“ pokúšala sa zmierniť Jarkin hnev. Podaril sa jej však pravý opak. „Pani Zárišová,“ Jarka sa nadýchla, lebo mala pocit, že vybuchne, „Emka predsa nebola sama, boli ste s ňou vy! Pretože „vy“ ste predsa pri každom venčení a nebyť vašich večných prednášok o tom, čo všetko robíme zle, nemuseli sme tu teraz takto stáť. A povedať Emke, že ak sa budeme o psíka zle starať tak zomrie, to je vrchol všetkého! Berte si to zviera a nechajte nás na pokoji,“ zakričala a prevesila vodítko cez jednu z tašiek. „Prosím, nenechávajte ho tu,“ rozplakala sa suseda a chytila Jarku za rukáv. „Ja sa o neho nemôžem starať,“ zafňukala. „Ani my!“ nedala sa Jarka. „Neviem prečo chcete, aby sme si ho vzali, keď sme takí neschopní!“ odvrkla, snažiac sa vymaniť si ruku zo starenkinho zovretia. „Nemôžem si ho nechať, lebo za dva týždne odchádzam,“ vypadlo z pani Zárišovej, ktorá rezignovane pustila Jarkin rukáv a sťažka si vydýchla. Jarka pozorovala susedku a rozmýšľala, či to nie je len nejaký trik. „Myslela som, že dcéra mi tu šteňa nechala, lebo sa nemala čas o neho starať. Ale podľa všetkého dúfala, že sa ho nejako zbavím. Hneď ako som jej oznámila, že som psíka darovala dobrým ľuďom, ktorí sa o neho príkladne starajú,“ starká cez sa cez zaslzené oči smutne usmiala na Jarku, ktorá sa ešte stále tvárila neprístupne, „oznámila mi, že mi vybavila fantastický penzión. Od prvého sa tam sťahujem. Vlastná dcéra sa ma takto zbavila, ako toho psa! Keby ma mohla dať utratiť, spravila by to,“ teatrálne rozhodila rukami suseda a Jarka zostala stáť ako prikovaná. „Preto som sa snažila aspoň trochu vám pomôcť, aby ste vedeli, čo je pre toho psíka najlepšie a ja som mala istotu, že bude v dobrých rukách. Keby sa tak aj o mňa niekto zaujímal, čo bude so mnou,“ rozplakala sa nanovo starká a Jarka ju objala. Pochopila prečo sa susedka o psíka tak veľmi zaujímala. Videla v ňom 8


NAPÍSAL sám ŽIVOT seba. Ešte dva týždne chodili venčiť psa v starenkinej spoločnosti, ale tentoraz ich už toľko nepoúčala. Jarka dcérke vysvetlila, že pani Zárišová bola veľmi smutná, lebo musí odísť a vôbec to tak nemyslela. Prešiel týždeň od susedkinho odchodu a celá rodinka Blechovcov sa vybrala do penziónu za pani Zárišovou. Museli uznať, že ak sa jej aj dcéra chcela zbaviť, miesto vybrala nádherné. „Ako si len vyrástol,“ maznala sa starká s Edym a ten od radosti div z kože nevyskočil. Počas prechádzky v krásnom parku si vypočuli všetky strasti, ktoré sprevádzali starenkin príchod do zariadenia. Po pár ďalších návštevách však pani Zárišová pookriala a Blechovci sa vždy zasmiali na pikoškách o ostatných obyvateľoch penziónu, ktoré ich bývalá susedka sypala z rukáva. Aj keď dcéra za ňou neprišla ani raz, nesťažovala si. Ako rada vravievala, našla si novú rodinu, ktorá ju doteraz ani raz nesklamala.

9


NAPÍSAL sám ŽIVOT

Sestry Majka s Alenkou boli pre rodičov najkrajším vianočným darčekom. Celé roky sa snažili o dieťa, ale napriek tvrdeniam lekárov, že sú obaja zdraví, bolo aj po desiatich rokoch ich manželstvo stále bezdetné. Obaja sa s tým snažili vysporiadať úplným odovzdaním svojej učiteľskej profesii. Keď Gréte gynekológ jedného dňa oznámil, že je tehotná, hodnú chvíľu na neho hľadela, kým jej došiel význam jeho slov. Čaká dieťa. Po jedenástich rokoch manželstva. S Julom to boli osláviť v podniku, kde sa prvý raz videli. Tehotenstvo nemalo hladký priebeh a hneď ako lekári zistili, že čaká dvojičky, zostala doma a dávala si obrovský pozor. Julo sa o ňu staral a keď Gréta porodila dve krásne dcéry, zobral si dva mesiace neplateného voľna. Dievčatá rástli a napriek tomu, že ich vychovávali rovnako, boli úplne odlišné. Kým Majka bola plachá a zádumčivá, Alenka ani chvíľu neposedela na jednom mieste. Záujmy striedala nespočetne veľa ráz a pre chlapcov bola ako magnet. Každú chvíľku zvonil pod bránou nejaký nápadník, ale Alena ani jednu známosť nebrala vážne. Hneď ako skončila zdravotnú školu, vyhlásila, že odchádza do Rakúska, lebo si tam našla miesto ako opatrovateľka v nejakom penzióne. Rodičia boli jej rozhodnutím zasko10


NsZ_special_2_2013_MAKETA_Časť1