Issuu on Google+

0,73 €

1/2012

Čudná rodina Nočné prejedanie To mi zaplatíš Neseďte! Slepá oddanosť Kardinálny omyl

Zuzana

Smatanová


namiesto úvodu

A ideme ďalej Rada pozerám ruské publicistické programy, v ktorých (na rozdiel od našich) sa novinári snažia navrhnúť konkrétny spôsob riešenia problému, či spoločenského konfliktu. Asi pred dvoma týždňami sa riešil prípad tehotnej ženy, u ktorej lekári pred pôrodom nezistili ochorenie na chrípku a pri pôrode cisárskym rezom pacientka zomrela. Maličký Igorko

prišiel do sveta, kde sa kvôli neochote a totálnej nezodpovednosti lekárskeho tímu od svojho prvého dňa života ocitol bez mamy. Pri pôrode bola staršia sestra rodičky, ktorá sa nemohla „doprosiť“ lekárskej účasti pri pôrode. Zúfalý otec sa márne dovolával spravodlivosti, to jest potrestania troch lekárov, ktorí v kritickom čase síce boli prítomní v nemocnici, ale žiaden z nich sa nemohol zúčastniť pôrodu vzhľadom na to, že hrali karty a boli opití na mol. Hneď po podaní trestného oznámenia vyšetrovateľ zistil, že traja doktori boli vlastne chorí a na pracovisko prišli len preto, aby odovzdali na personálne oddelenie formulár hlásenia o práceneschopnosti. Podľa zákona a jeho formálnej interpretácie sa lekári nedopustili žiadneho priestupku a požitie alkoholu na pracovisku odôvodnili mimoriadnym fyzickým a psychickým vypätím v dôsledku mimoriadne nízkeho spoločenského statusu 

Napísal sám život Priateľka a Bratislavčanka  ročník VII  číslo 1, rok 2012  ISSN 1335-9037  Ev. č. 3031/09  BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave  ročník XII  číslo 1, rok 2012  ISSN 1335-9037  Ev. č. 3029/09  www.bratislavcanka.sk  Vydavateľ: Redima s. r. o.  Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc.  Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409  Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445  Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk  Obchodné oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168  DTP: Hana Krepopová, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk  Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu  Tlač: Merkantil, s.r.o.  Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRAND PRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centrá SR, vybrané prevádzky.  Cena Bratislavčanka: 0,73 €  Distribúcia – Napísal sám život: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s.  Cena Napísal sám život: 0,73 €  Predplatné: LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11  Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody.  Obálka: Zuzana Smatanová  Foto: Jakub Gulyás

www.BRATISLAVCANKA.sk

3


OBSAH 5

Zlaté salónky

6 8

Čudná rodina

10 12 15

To mi zaplatíš

17 18 20 22 24

Sedavý spôsob života

26 28 32 34 36 38 40 44 46 48 50

Odhaľte svoju krásu

4

Infarkt myokardu a jeho príznaky

Mŕtva žena Koniec vyjedania chladničky o pol noci

Pyroman Pikošky Pandrava Krádež duševného vlastníctva

Môj otec anjel Na Centrálnom trhovisku Slepá oddanosť Krížovka Kauza – pes Zuzana Smatanová Kardinálny omyl Šaty

napísal sám život lekárskeho stavu u ruských občanov, a taktiež nevyhovujúceho finančného ohodnotenia ich náročnej a zodpovednej práce.  Ak by systém zdravotníctva fungoval v Rusku lepšie, mladí lekári by sa v službe neopili, profesionálne by pristupovali ku každému pacientovi, a malý Igor by sa mohol tešiť zo života s obidvoma rodičmi.  Drahé čitateľky, a teraz, s rukou na srdci, nepripomína vám tento príbeh tak troška situáciu v slovenskom zdravotníctve, kde súkromný gynekológ, vlastniaci ambulanciu v štátnej nemocnici (za symbolické nájomné, preto sa asi bráni pred transformáciou na akciovky, ktoré by mu za prenájom ambulancie „kozu zodrali“), vedie lekársku odborovú organizáciu a nehorázne zneužíva pacientov ako rukojemníkov pre víťazný boj so štátom o judášskych tristo eur?  A na záver to najlepšie: nešťastný ruský otec a uplakaný vdovec v jednej osobe, verejne vyhlásil v televízii, že keď nenašiel pochopenie a spravodlivosť u orgánov činných v trestnom konaní, spravodlivosť do rúk vezme on sám, a tak ako v prípade lekárov, pri pomste sa bude riadiť len zákonom, pričom mu pri dodržiavaní zákona bude radiť excelentný právnik, ktorého dcérke v nemocnici „omylom“ amputovali zdravú ruku po tragickej autonehode.  Náš hrdinský boss lekárskych odborov prirovnal pomoc českých lekárov slovenským pacientom v čase, keď on vydieral štát, držiac sto tisíc slovenských pacientov ako rukojemníkov, k obsadeniu Československa sovietskou armádou v roku 1968. Odhliadnuc od toho, že za toto vyhlásenie by mohol byť Marian Kollár trestne stíhaný za evidentné šírenie poplašnej správy, stálo by za zmienku, že už dvaja lekári z tých troch, čo nepomohli žene ruského otca - lebo boli PN, sú na pokraji psychického zrútenia, pretože ich každý deň stretávajú nepríjemné prekvapenia (prichytenie pri preberaní „pozorností“ od pacientov na pracovisku, nevera manželky, neúmyselne spálená chata pod Moskvou, a pod.).  Napriek všetkému, čo sa hovorí o oprávnenosti požiadaviek lekárov, mne osobne sa zdá, že tak, ako občianska spoločnosť vie efektívne bojovať za ľudské práva v Číne, aj morálne potrestanie odborárskych výpalníkov v bielych plášťoch by nemalo byť príliš zložitou úlohou, a vy, čo si o tom myslíte?

Recepty Natália Výbošťoková

Krížovka

www.BRATISLAVCANKA.sk




napísal sám život

P.S. ierkou , čiže tesne pred uzáv UveDo redakcie nám dnes t. lis i júc du sle na l i, prišie ľky, a ešte pred Vianocam ate čit lé mi znení a vy, naše o PS rejňujem ho v plnom ak čo pre a tu ve čo prá určite pochopíte pre k úvodníku...

ZLATÉ SALÓNKY „Bože, ako ten čas letí!“ vzdychla som si pri predvianočnom nákupe. O tom, že som zase o rok staršia a že opäť prichádzajú tie krásne sviatky pokoja a mieru, sa ma snažil presvedčiť aj Santa Klaus s dlhou bielou bradou, tancujúci a spievajúci v strede predajne. „Hm... jemu je do spevu a mne do plaču,“ hútam si tak v hlave. „Ako to zasa sama zvládnem, keď otec deťom neposlal ani cent výživného? Ešte aj tá naša fabrika musela ako na potvoru pred Vianocami prepúšťať.“ Otvorila som peňaženku a radšej som dvakrát skontrolovala jej obsah. Bolo v nej presne desať eur aj nejaké drobné. Nakládla som do košíka základné potraviny - chlieb, mlieko, kyslú kapustu, hríby, smotanu, zemiaky, takú malú zásobáreň na najkrajšie sviatky. Z regálov sa na mňa usmievalo ešte obrovské množstvo mikulášov, anjelov, salóniek, kolekcií a všakovakých dobrôt od výmyslu sveta. Každučký rok, čo žijem sama s deťmi, sme si vyrábali salónky doma. Deti naskladali a nastrihali papier, do stredu položili kockový cukor, obalili sme ho kúskom alobalu a takto jednotne sa dlhé roky vynímali na našom skromnom stromčeku. Ale niekde hlboko v srdci som vždy túžila aspoň raz urobiť deťom radosť a dať im také „naozajstné“, aké predávajú v obchode. Pri snívaní medzi regálmi som šla oči nechať na úžasných zlatých salónkach. Už som videla rozžiarené oči svojich detí a stromček ladiaci do zlato-žlta. Chytila som salónky a s nádejou, že mi obsah peňaženky bude stačiť, som ich vložila do poloprázdneho košíka. Pri pokladni som ich dala na posledné miesto a upozornila pani pokladníčku, aby sa nehnevala, že mám 10 Eur, a keby mi už na tie salónky nevyšlo, nech ich neblokuje. Po nablokovaní ostatných potravín a vyhodení medzisúčtu, predavačka v pokladni povedala: „Pani, už je to 9 eur a 80 centov, tie salónky vám už nevyjdú.“ S rumencom na tvári som sa ospravedlnila, vrátila ich pani pokladníčke a zaplatila zostávajúci nákup. So smútkom v duši som nákup balila. Ako ho tak kus po kuse vkladám do tašky, nejaká cudzia ruka mi vložila do košíka zlaté salónky. S prekvapením som sa pozrela na staršieho pána, ale on sa len usmial a zmizol v dave. V tom momente som sa nemohla zmôcť ani na slovo, zostala som stáť v nemom úžase, prebrali ma len slová pani sediacej za pokladňou. „Ten pán stojaci za vami, vám tie salónky zaplatil. Spokojne si ich na Vianoce užite.“ Oči mi zaliali slzy, srdce sa mi rozbúchalo, ale tentokrát radosťou, že predsa z tohto sveta ešte nezmizla LÁSKA. BS ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk

5


napísal sám život na učiteľov bol drzý nielen verbálne, ale spomínam si, že sme mali mladú učiteľku, ktorá nastúpila k nám do školy a on jej podpálil vlasy. Smial sa ako zmyslov zbavený, keď šalela od strachu. Celý pedagogický zbor mal z neho strach. Teda, zopár jedincov sa našlo, ktorí riešili situáciu, ale veľmi si so Svetozárom nepomohli. Jeho rodičia boli neustále naložení v liehu. Matka nebola lepšia ako otec. Okrem Svetozára mali ešte dve mladšie deti, dievčatá, z ktorých sa jedna neskôr dala na prostitúciu. Aj dnes ju vidieť postávať na ceste medzi Bratislavou a Rusovcami. Tá druhá im umrela na chrípku. Už si ani nespomínam, čo to urobilo so Svetozárovými rodičmi. Na pohrebe som nebol. Mama by ma aj tak nepustila. Vždy sa ma snažila uchrániť pred nástrahami života, no pred tým šialencom, ktorý žil z toho, že ubližoval iným, ma ubrániť nedokázala. A tak som neraz prišiel domov s rozbitou hlavou, modrinami pod okom, dokonca mi vyrazil aj predný zub. Bol som taký naštvaný, že ho nedokážem prebiť, no mama ma prosila, aby som sa nepúšťal do nerovného súboja. Všetci sme sa modlili, aby Svetozára dali do vyrovnávacej triedy, alebo ho umiestnili niekam do ústavu. Nechápem, prečo sa to vtedy nedalo riešiť. Dnes by za čosi také, čo robil, dávno šúchal lavicu Hovorí sa, „o mŕtvych len dobre“. v diagnostickom ústave. Prepieklo sa mu to. Možno preto, že jeho otec Sú však aj takí, ktorí keď sa ocitnú sa chodil vyhrážať do školy s bakuv pekle, uľaví sa vám. Nech to znie ľou vykrikujúc, že na jeho syna si z mojich úst akokoľvek kruto, stojím nikto chlebáreň otvárať nebude. A ak by sa taký odvážlivec našiel, si za tým, čo hovorím. mal by spísať testament. Svetozár dokončil len siedmy ročník, ďalej sa eby ste poznali Svetozára, nekrčili by ste nedostal. Odišiel som z našej dediny po tom, čelo pri počúvaní mojich triezvych rečí. ako ma naši dali do učenia. Býval som na interBýval v našej ulici celé roky. Už ako decko bol náte. Aj tu som stretol obdobné typy ako bol planý, ako hovorieval môj otec. Chodil som Svetozár, no nikto sa mu nevyrovnal. Bol som s ním do školy, viem svoje. Dievčatá pichal kru- celý spokojný, že mi zišiel z očí, no občas sa mi židlom medzi lopatky, kradol im desiaty, šikano- zavŕtal do mysle. Rodičov a brata som sa pýtal, val chalanov, fajčil pred školou, chodil poza ňu, čo je s ním, či tyranizuje dedinu. 

Čudná

rodina K 6

www.BRATISLAVCANKA.sk


napísal sám život „Dali ho do psychiatrickej liečebne po tom, čo zmlátil spolužiaka tak, že bol v bezvedomí. Návaly hnevu a agresivity sa mu často vymkli spod kontroly. Tam, medzi narušenými, tam nech sa realizuje, keď sa nebojí,“ povedal mi môj brat a ja som si spokojnosťou vydýchol. „Konečne bude od neho pokoj. Len na ako dlho, čo?“ zavesil som pohľad na matku, ktorá práve miesila zemiakové cesto na slivkové gule. Neodvetila. Až po rokoch som sa dozvedel, že ten bastard sexuálne obťažoval moju mamu. Nechcelo sa mi to veriť. Zdalo sa mi to ako zlý sen. Vypovedala na polícii po tom, ako ho niektorá zo žien v dedine obvinila z toho istého deliktu. „Nie, mne nič neurobil, nemusíš sa báť, synček,“ pozrela sa mi do očí a ja som jej neveril. Neviem prečo, stále mi vŕtalo v hlave, že mama mala čudný pohľad, „len ma zhodil z bicykla, keď som išla navečer od tety Markéty, ale vyrušil ho prichádzajúci traktor. Keby nebolo uja Fedora, ktovie ako by sa to skončilo.“ „Ani sa ťa nedotkol?“ spýtal som sa. Mal som vtedy sedemnásť a už som o tom čosi vedel. Mama si sťažka odfúkla a neodvetila. „Nechaj ju, ťažko sa jej o tom hovorí,“ zamiešal sa otec do reči. Musel nás počuť, keď prichádzal z verandy do domu, „len sa jej dotkol, a to bolo celé. Tam hore,“ ukázal otec na matkine prsia a mama sa na otca usmiala. Otcovi ešte aj teraz stislo sánky. „Bodaj skapal, kde je,“ povedal som netušiac, že moja veta sa o tri roky a pár mesiacov naplní. Svetozára prepustili z psychiatrickej liečebne s tým, že mu už postačuje len ambulantná liečba. Myslím si, že lekára, ktorý mu písal prepúšťaciu správu, by mali vziať na zodpovednosť. Ako ho mohli, hajzla jedného pustiť, keď bol sexuálny deviant? O koľkých som už čítal, o koľkých počul? Prepustili ich do domáceho liečenia a neuplynuli dva dni a zdraví - chorí pacienti niekoho najprv znásilnili, potom zahrdúsili. Podobný prípad bol aj Svetozár. Dostal sa von a prvé čo urobil bolo, že sa ožral ako také prasa. Sedel v krčme so svojím otcom. Sekundovala im matka, ktorá to nezvládla a odpadla prvá. Viem o tom, suseda nám to rozprávala. Tá rodina bola hotový postrach našej dediny. Na druhý deň sa

dedinou prehnala správa, ktorá nikoho nenechala ľahostajným. Niekto v lese prepadol osemročné dievča, ktoré nebolo z našej dediny. Na bicykli išlo ku svojej starej mame, ktorú poznám len z videnia, pretože sa prisťahovala až vtedy, keď som ja už býval na internáte. No a keď som sa vyučil, už som sa natrvalo aj tak domov nevrátil. Ale aby som sa vrátil k tej hrôze, ktorá sa stala. Dievčatko niekto zhodil z bicykla, zatiahol hlbšie do lesa a tam ho znásilnil. Zostalo ležať na zemi v bezvedomí. Prebralo sa až keď už bola tma, na to, že ho olizuje čísi pes. Pes štekal a privolal svojho pána. Keby nešiel so psom do lesa, cez noc by sa to malé dieťa podchladilo a do rána mohlo zomrieť. Prvé podozrenie, pochopiteľne, padlo na Svetozára. Zobrali ho na výsluch ešte v noci. Kričal, rozčuľoval sa, vyhrážal sa, že podá sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti, ako urážlivo a bezdôvodne ho obviňovali, chudáčika. Matka s otcom mu poskytli alibi, no nebolo mu to nič platné. Bicykel toho dievčatka sa našiel o pár kilometrov ďalej. Ten idiot ho niekomu strelil. Svetozára súdili a odsúdili. Do basy šiel sedieť natvrdo. Nevydržal v nej ani dva mesiace. Spoluväzni ho zabili. Najprv sa hovorilo, že sa sám obesil na šnúrke od topánok, ale to bola blbosť. Človek ako on, by si na život nesiahol. Pravdepodobnejšia verzia bola, že ho odkrágľovali tí, ktorí nie sú o nič lepší ako on, no jediné čo neodpúšťajú je, keď sa väzeň dotkne dieťaťa. Pedofilov a podobných vo svojej komunite neznesú. Nech to znie, ako som už na začiatku povedal, akokoľvek tvrdo, celá dedina si vydýchla. Nik neplakal a nežialil ani vtedy, keď sa pominula Svetozárova matka a o tri mesiace skonal jeho otec na cirhózu pečene. Bola to čudná rodina, ktorá nemala úctu pred ničím. Ani pred samotným životom. Svojím, či tých druhých.

...stále mi vŕtalo v hlave, že mama mala čudný pohľad...

www.BRATISLAVCANKA.sk

7


zdravie

Infarkt myokardu a jeho príznaky Infarkt myokardu alebo srdcové zlyhanie je jednou z najčastejších príčin úmrtí a dá sa povedať, že patrí do kategórie civilizačných chorôb, ktorých príčinou je súčasný veľmi zlý životný štýl. Čo je infarkt myokardu? Infarkt myokardu je náhle uzavrenie srdcovej tepny. K jej uzavretiu dochádza najčastejšie pri ateroskleróze (ukladanie tukov do cievnej steny), alebo upchatím krvnou zrazeninou či vzduchovou bublinkou. Infarkt myokardu podľa miesta vzniku môže byť predný, zadný a spodný, podľa toho, akú srdcovú stenu postihne. Podľa závažnosti – tu ide buď o akútny, život ohrozujúci, srdcové zlyhanie, alebo tzv. nemý infarkt myokardu bez zjavných príznakov. Aké sú príčiny vzniku infarktu myokardu? ❤ dedičnosť ❤ vysoká nadváha ❤ cukrovka ❤ nesprávny životný štýl (nedostatok pohybu, nezdravá strava, alkohol, fajčenie) ❤ vysoký krvný tlak, atď. Samotný infarkt myokardu je vyvolaný nejakou záťažovou situáciou, ako napr. vystavenie nadmernému stresu, vysokou fyzickou záťažou, alebo hoci zmenou počasia. Aké sú príznaky infarktu myokardu? Infarkt myokardu sprevádza celý rad typických príznakov: ❤ veľmi silná dlhotrvajúca (dlhšie ako 10 minút) bolesť za hrudnou kosťou v oblasti srdca, ktorá neustupuje ani pri zmene polohy 8

tela, je smerovaná na ľavú stranu, akoby vystreľovala do krku, ľavého ramena a ľavej ruky ❤ ťažkosti s dýchaním ❤ silné potenie ❤ zvracanie ❤ strach ❤ pocit úzkosti ❤ zmätenosť

Kto je infarktom myokardu ohrozený? Najviac sú ohrození ľudia nad 50 rokov, ale v súčasnej dobe, vďaka dnešnému uponáhľanému životnému tempu, už nie sú výnimkou ani oveľa mladší jedinci. Zo štatistík tiež vyplýva, že častejšie sú ohrození muži ako ženy, a to až päťnásobne.

Aké sú následky infarktu myokardu a ako sa pred ním chrániť? Každý infarkt myokardu po sebe zanecháva nejaké následky. Môže ísť o zníženú funkciu srdca, trvalé poškodenie srdcového svalu, či dokonca smrť. V prípade opakovaného infarktu myokardu sa pristupuje k operatívnemu zákroku (bypass). Pritom prevencia infarktu nie je taká ťažká. Stačí len obmedziť tučné a korenené jedlá, nepiť, nefajčiť a pravidelne športovať. Odmenou za to vám bude zdravé srdce plné sily. ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk


zdravie

www.BRATISLAVCANKA.sk

9


napísal sám život Sandre sa zrútil celý svet, keď jej Stano oznámil len správou v mobile, že sa s ňou rozchádza. Nebola schopná uveriť tomu, čo práve dočítala.

To mi

zaplatíš!

apadlo jej, že jej správa prišla omylom od nejakého iného Stana, ale hneď tú myšlienku zavrhla. Snažila sa mu dovolať, ale on mal mobil vypnutý. Dva dni hodinu po hodine to skúšala, ale s rovnakým výsledkom. „Neponižuj sa,“ radila jej kamarátka, „on si ťa nezaslúži. Chlap, ktorý sa po dvoch rokoch chodenia nedokáže ani slušne rozísť, je srab. Kašli na neho. Príde iný, uvidíš, lepší.“ Sandra tomu neverila. Mala už dvadsaťšesť rokov a vysnívaný budúci život si nevedela predstaviť s nikým iným, ako so Stanom. Keď ho však ani nie o mesiac náhodne stretla v meste, ako sa drží za ruku s bacuľatou blondínkou, celé to pochopila. Zrútila sa. Dlho bola na liekoch. Trvalo jej takmer rok, kým začala veriť, že existuje aj iný muž ako ten, ktorý ju tak hlboko sklamal. Do Romana sa zaľúbila oveľa neskôr ako on do nej. Poznali sa dlhšie a nikdy jej nenapadlo, aby ho spájala so svojím životom inak ako kamarátsky. Ale keď sa jej vyznal, zostala v rozpakoch. Priznala sa

N

10

mu, že ho má rada, no stále nie je vyliečená zo stroskotanej lásky. „Ja ti pomôžem, uvidíš. Dávam nám čas tak pol roka. Som si istý, že tak ako som ja do teba už teraz zamilovaný, tak ma budeš aj ty ľúbiť, keď mi uveríš... aj našej láske,“ povedal Roman, od Sandry o dva roky mladší vysoký blondiak s modrými očami, ktorý práve skončil právo, a nežne ju pobozkal na zátylok. Sandra pozvoľna začala veriť jeho slovám. Mal pravdu. Po pár mesiacoch začala znovu veriť v lásku. „Nemilujem ho ako Stana, to musím priznať, ale je mi s ním naozaj dobre. Je veľmi pozorný, zábavný a je mi smiešne, ako sa idú baby z neho pominúť na rozume, no on má oči iba pre mňa,“ šťastne sa smiala Sandra, keď sa zverovala svojej kamarátke. A práve tej o pár týždňov zatelefonovala. „Mám pre teba skvelú správu. Určite ťa poteší. Chcem ťa požiadať, aby si mi išla za svedka.“ „Uau, ty sa vydávaš, Sandra?! Roman sa tak rýchlo vyjadril? No, to je ohromné.

www.BRATISLAVCANKA.sk




Napisal sam zivot 01_2012