Issuu on Google+

Never, neboj sa a nepros Super mama Panikár dedo Farizejka Proti nespavosti Za slušnosť sa platí


namiesto Ăşvodu

Never, neboj sa a nepros Ă­tala som v nezabudnuteÄžnom Jednom dni Ivana DenisoviÄ?a od SolĹženicyna, Ĺže najhorĹĄĂ­ ruskĂ˝ väzenskĂ˝ tĂĄbor sa dal preĹžiĹĽ len vtedy, keÄ? Ä?lovek dodrĹžiaval tri zĂĄkladnĂŠ pravidlĂĄ. Neveril nikomu, principiĂĄlne sa nebĂĄl tĂ˝ch, ktorĂ­ ho chceli zastraĹĄiĹĽ a vyuĹžiĹĽ a zĂĄsadne nikoho o niÄ? neprosil. KeÄ? prosĂ­ĹĄ, ukazujeĹĄ svoju slabosĹĽ a kaĹždĂ˝ si ĹĽa prestĂĄva vĂĄĹžiĹĽ. Ak nieÄ?o chceĹĄ, alebo skutoÄ?ne potrebujeĹĄ, vezmi si sĂĄm bez pĂ˝tania a prosby – ukĂĄĹžeĹĄ vĹĄetkĂ˝m, Ĺže si niekto a Ĺže si ĹĽa treba vĂĄĹžiĹĽ. V poslednom Ä?ase mam pocit, Ĺže tĂ˝chto pravidiel sa musĂ­ pridrĹžiavaĹĽ Ä?lovek, keÄ? chce ĹžiĹĽ na Slovensku. Po jĂşnovĂ˝ch parlamentnĂ˝ch voÄžbĂĄch nastĂşpila vlĂĄda, ktorej sme uverili, Ĺže jej hlavnĂ˝m poslanĂ­m bude vrĂĄtenie dĂ´very obÄ?ana v ĹĄtĂĄt a jeho predstaviteÄžov, v to, Ĺže tĂ­ „hore„ sĂş tam hlavne pre naĹĄe blaho, a nie pre realizĂĄciu vlastnĂ˝ch zĂĄujmov a finanÄ?nĂŠ zabezpeÄ?enie svojich rodĂ­n na niekoÄžko generĂĄcii dopredu. UĹž niekoÄžko týŞdĹˆov s rozpakmi, a (priznĂĄm sa) aj s narastajĂşcou zlosĹĽou, sledujem kroky naĹĄich vyvolenĂ˝ch, ako sa zobudili pred predÄ?asnĂ˝mi voÄžbami a „bojujĂşâ€œ o zmrazenie svojich, len pred rokom sebou schvĂĄlenĂ˝ch, na naĹĄe pomery nehorĂĄznych platov. Bolo Ĺže to vĂ­ĹĽaznĂŠho kriku a populistickĂ˝ch oslĂĄv, keÄ? na nĂĄvrh Richarda SulĂ­ka parlament prijal zloĹžitĂ˝ algoritmus vĂ˝poÄ?tov prĂ­jmov vyĹĄĹĄĂ­ch ĹĄtĂĄtnych a verejnĂ˝ch Ä?initeÄžov, z ktorĂŠho malo vyplĂ˝vaĹĽ, Ĺže nedostanĂş v tejto zloĹžitej krĂ­zovej situĂĄcii ani o jedno euro viac. VĂ˝poÄ?et mal byĹĽ viazanĂ˝ na hospodĂĄrske vĂ˝sledky ĹĄtĂĄtu. A akĂĄ je pravda? Rastie nezamestnanosĹĽ a ĹĄtĂĄtny deficit, Slovensko sa zadlĹžuje, klesĂĄ poÄ?et zahraniÄ?nĂ˝ch investĂ­cii, rodiny s malĂ˝mi deĹĽmi a dĂ´chodcovia pomaly nebudĂş mat za Ä?o sa najesĹĽ a z Ä?oho zaplatiĹĽ nĂĄjomnĂŠ, a naĹĄi pĂĄni si podÄža SulĂ­kovho vĂ˝poÄ?tu zvýťili prĂ­jmy najmenej o 622 eur (prezident dvakrĂĄt toÄžko), a teraz zodpovedne organizujĂş okrĂşhly stĂ´l a hÄžadajĂş politickĂş vĂ´Äžu naprieÄ? politickĂ˝m spektrom,

Č

aby pred voÄžbami slĂĄvnostne a pri fanfĂĄrach vyhlĂĄsili, Ĺže nechcĂş mat pridanĂŠ a preto ich zasa voÄžme, dajme im dĂ´veru a oni si uĹž potom nejako rozdelia emisie, platinovĂŠ sitkĂĄ, nĂĄjomnĂŠ za budovy daĹˆovĂ˝ch Ăşradov, Ä?i byty v centre Bratislavy. Ä˝udia sĂş znechutenĂ­ spoloÄ?enskĂ˝m vĂ˝vojom samostatnĂŠho Slovenska a obdobne ako za bĂ˝valĂŠho reĹžimu, zaÄ?Ă­najĂş sa uzatvĂĄraĹĽ do rodinnej ulity, prestĂĄvajĂş sa zaujĂ­maĹĽ o veci verejnĂŠ sĂşc presvedÄ?enĂ­, Ĺže nemajĂş Ĺžiadny vplyv na ich vĂ˝voj. VerejnĂ­ a ĹĄtĂĄtni Ä?initelia vedia, Ĺže uĹž im nehrozĂ­ Ĺžiadny „hnev Äžudu“, vĹĄetko majĂş pod kontrolou a analogicky ako v sovietskom lĂĄgri, aj u nĂĄs dajĂş ĹžiĹĽ a preĹžiĹĽ svojĂ­m priateÄžom, pätolĂ­zaÄ?om a zbabelcom. ÄŒo mĂ´Ĺže v takejto situĂĄcii robiĹĽ obyÄ?ajnĂ˝ obÄ?an, ktorĂ˝ nie je spokojnĂ˝ so spravovanĂ­m ĹĄtĂĄtu, vĹĄadeprĂ­tomnou korupciou, nefungujĂşcim sĂşdnictvom, zabudnutĂ˝m ĹĄkolstvom a krĂ­vajĂşcim zdravotnĂ­ctvom? Zasa nĂĄs presviedÄ?ajĂş , Ĺže ich mĂĄme Ă­sĹĽ voliĹĽ, lebo tĂ­ Ä?o prĂ­du po predÄ?asnĂ˝ch voÄžbĂĄch k moci sĂş tĂ­ pravĂ­, tĂ­ skutoÄ?nĂ­ SlovĂĄci a odbornĂ­ci a... ukazujĂş nĂĄm tie istĂŠ „okukanĂŠ tvare“. Svojho Ä?asu Daniel LipĹĄic povedal o Ficovej vlĂĄde, Ĺže je „mafia friendly“; slovenskĂ˝ nĂĄrod si vĹĄak mysli, Ĺže tu kaĹždĂĄ vlĂĄda funguje na mafiĂĄnskom princĂ­pe, kde preĹĄedivenĂ˝ krstnĂ˝ otec rozdĂĄva trafiky obĞúbencom a kopance neposluĹĄnĂ˝m. Kopanec dostala Iveta RadiÄ?ovĂĄ, sledujme, kto sa chystĂĄ ovlĂĄdnuĹĽ a ovlĂĄdne vĹĄetky eĹĄte fungujĂşce sfĂŠry spoloÄ?enskĂŠho Ĺživota, prinĂĄĹĄajĂşce eĹĄte akĂŠ takĂŠ eurĂĄ. StavĂ­m sa, Ĺže to budĂş zasa naĹĄi starĂ­ dobrĂ­ znĂĄmi, ktorĂ­ tentokrĂĄt zaruÄ?ene postavia Slovensko na nohy. A nĂĄm ostĂĄva, aby sme v tĂ˝chto podmienkach preĹžili – neveriĹĽ im, ale sĂşÄ?asne sa ich nebĂĄĹĽ a o niÄ? neprosiĹĽ, lebo skutoÄ?ne je to zbytoÄ?nĂŠ. NatĂĄlia VĂ˝boĹĄĹĽokovĂĄ 

SkutoÄ?nĂŠ prĂ­behy PriateÄžka a BratislavÄ?anka  roÄ?nĂ­k IX  Ä?Ă­slo 1, rok 2012  ISSN 1336-619X  Ev. Ä?. 3030/09  BRATISLAVÄŒANKA o zdravĂ­, krĂĄse, kultĂşre, zĂĄbave  roÄ?nĂ­k XI  Ä?Ă­slo 12, rok 2011  ISSN 1335-9037  Ev. Ä?. 3029/09  www.bratislavcanka.sk  VydavateÄž: Redima s. r. o.  Adresa: DostojevskĂŠho rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk  GenerĂĄlny riaditeÄž: Ing. Jerzy Frajberg, CSc.  RiaditeÄž vydavateÄžstva: Ing. Zdenko VĂ˝boĹĄĹĽok, tel.: 0905 401 409  PrevĂĄdzkovĂ˝ riaditeÄž: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445  Ĺ ĂŠfredaktorka: Ing. NatĂĄlia VĂ˝boĹĄĹĽokovĂĄ, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk  ObchodnĂŠ oddelenie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva KaplanovĂĄ, tel.: 0905 820 168  DTP: Hana KrepopovĂĄ, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk  Promo manager: Daniela Ĺ lachtovĂĄ, e-mail: promo@priatelka.eu  TlaÄ?: Merkantil, s.r.o.  DistribĂşcia – BratislavÄ?anka: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRAND PRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventovanĂŠ miesta v Bratislave, zdravotnĂ­cke zariadenia, ĹželezniÄ?nĂŠ a autobusovĂŠ stanice, obchodnĂŠ centrĂĄ SR, vybranĂŠ prevĂĄdzky.  Cena SkutoÄ?nĂŠ prĂ­behy: 0,73 â‚Ź  DistribĂşcia – SkutoÄ?nĂŠ prĂ­behy: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s.  Cena SkutoÄ?nĂŠ prĂ­behy: 0,73 â‚Ź  PredplatnĂŠ: LK Permanent, s. r. o., Jana SadloĹˆovĂĄ, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11  PĂ­somnĂŠ podklady nie sĂş archivovanĂŠ. NevyĹžiadanĂŠ rukopisy redakcia nevracia. VydavateÄž nie je zodpovednĂ˝ za obsah a pravdivosĹĽ inzerĂĄtov, a tĂ˝m nie je zodpovednĂ˝ za prĂ­padnĂŠ vzniknutĂŠ ĹĄkody.  ObĂĄlka: Sandra Bullock

www. BRATISLAVCANKA.sk

3


OBSAH 4

Hubári

6

Luster

8

Potraviny, ktoré spaľujú tuky

10

Za slušnosť môžeme zaplatiť životom

12

Super mama

14

Domáce recepty proti nespavosti

18

Zmluva

20

Pikošky

22

Fakty

24

Milujúci milenec

26

Odhaľte svoju krásu

28

Otrava

32

Na Centrálnom trhovisku

34

Bastard

38

Panikár dedo

40

Na poslednú chvíľu

42

Bigotní

44

Nespravodlivá spravodlivosť

46

Farizejka

48

Recepty – káva

50

Krížovka

4

skutočné príbehy

HUBÁRI o Silviou som chodila na strednú školu. Nekamarátili sme sa ktovie ako. Ja som mala svoju partiu, v ktorej prevládali na gymnáziu chalani, ona, jemná duša, sa obklopovala skôr dievčatami. Spomínam si, nádherne spievala. Trampské pesničky, to bola jej pravá šálka kávy. Ja som tento žáner nepočúvala. Bola som bratom odchovaná na hard rocku, a to mi zostalo, aj keď môj brat tu už nie je. Teda, niežeby nebol, ale žije mimo republiky a hlási sa len vtedy, keď raz za rok zavíta na Slovensko. Nikdy by som si nepomyslela, že s ním spretŕham nitky a nezišlo by mi ani na um, že by som si so Silviou mala čo povedať niekoľko rokov po maturite. Nič vraj nie je náhoda, a tak, keď som prišla do podniku, v ktorom pracovala Silvia ako fakturantka, potešila som sa, že ju vidím. Trvalo mi dlhšie, kým som si zvykla na svoju prácu sekretárky aj z toho dôvodu, že mám vysokú školu, ale žiadne iné zamestnanie som nezohnala. Odrazu sa predo mnou vynorila Silvia a tá mi pomohla nielen preniknúť do roboty, ale aj medzi ľudí. Pochopila som, že je medzi nimi veľmi obľúbená. Až vtedy som si uvedomila, že keď sme chodili do školy, vôbec mi nezišlo na um, že je to taký príjemný človek, ktorý je ochotný kedykoľvek pre čokoľvek a kohokoľvek urobiť aj nemožné. Zázraky robila do troch dní. Uvážlivá, stále sa usmievajúca a pozitívne nala- 

S

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy dená Silvia sa mi stala priateľkou. Ale takou naozajstnou. A keď som prišla k nim do rodiny, cítila som sa, akoby som bola doma. Jej manžel Jaro bol územčistý, plecnatý chlap. „Nie je to žiadny krásavec, to vidíš sama, ale nedá sa ho nemilovať. Držíme tak pohromade, akoby sme boli spojení pupočnou šnúrou. Ty si ho fakt nepamätáš? Veď bol aj na stužkovej. Fotil tam... nič?“ Silvia upierala na mňa spýtavý pohľad. Lovila som v pamäťových bunkách, len som sa medzi nimi premieľala, no výsledok žiadny. Silvia sa usmiala a dodala, že vtedy mal ešte Jaro vlasy, teraz si utiera hlavu prachovkou. Môj manžel Miro si Jara ihneď obľúbil. Chlapi si mali čo povedať nielen pri pivku, ale predovšetkým na vychádzkach do lesa. So železnou pravidelnosťou sme chodili na huby. Pomedzi nohy sa nám tmolili tri deti. Dve naše a dcéra Silvie a Jara, osemročná Dianka. Rozpŕchli sme sa pomedzi stromy a vyhukovali, kto aký hríb našiel. Dovtedy som nerozoznala muchotrávku zelenú od pečiarky. Keď sme boli na dovolenke v Liptovskom Jáne, v spoločenskej miestnosti sme na „gamatkách“ sušili huby. Keďže ma hubárčenie totálne pohltilo a bola som ako drak na toho, kto našiel viac húb ako ja, na každý jeden papier, na ktorý som si naukladala nakrájané huby, som pripísala meno našej rodiny. To isté, pochopiteľne, z humoru, urobil aj Jaro na ich papiere, ktorých bolo aspoň o polovicu menej ako tých našich. Bola som spokojná, že ja mám viac ako oni. Jednoducho egoista, ktorý by sa inak rozdal, ale čo sa týka húb, za tie by som dokázala zahrdúsiť. Keď som na druhý deň ráno prišla skontrolovať huby, na našich papieroch nebolo zbla nič. Jaro všetky huby presunul na svoj papier a keď som ho naháňala s vidličkou po chate, celá sa ozývala smiechom. Vďaka Jarovi a Silvii som sa tak nenaučila poznávať len huby, ale aj liečivé rastlinky, nesmierne veľa pesničiek a radosť z trampovania. Naše deti si veľmi dobre vychádzali, a tak sme prežívali spolu aj dovolenky. Letné, ale boli sme aj na dvoch zimných. Ja som časom odišla z roboty, pretože som si našla miesto, ktoré zodpovedalo mojej kvalifikácii. Na chvíľu sa naše cesty s Jarom a Silviou rozišli, ale to len na pár mesiacov, pretože sa im dvom narodil chlapček, s ktorým už vôbec nerátali. Veď mali krátko po štyridsiatke ako jeden, tak druhý. Volali sme si, no nevídali sa už tak často ako predtým. Keď som sa im nemohla dovolať, znervóznela som. Vtedy to nebolo ako dnes, že chytíte človeka na mobile,

www.BRATISLAVCANKA.sk

nech by bol kdekoľvek. Keď mi nedvíhali telefón celý týždeň, môj ma upokojoval. „Čo robíš paniku? Tak išli niekam na dovolenku aj s deťmi. Alebo k starkej. Jarovi rodičia predsa žijú kdesi na východe, nie?“ „Pochádzajú z Banskej Bystrice, ty múdry. A neverím, že by sa nám neozvali.“ Dôvod, prečo sa Silvia s Jarom nehlásili bol úplne iný. Ani v päte by mi nezišiel na um. Jaro nemal síl nám povedať, čo sa stalo a Silvia to nedokázala. Keď som prišla za ňou do nemocnice, mala som čo robiť, aby som od prekvapenia neotvorila ústa. Bola na nepoznanie zmenená. „Vidíš, mám teraz menej vlasov ako Jaro,“ zasmiala sa silene Silvia a ja som ju pohladila po hlave a stisla ju. Bola kosť a koža. Snažila som sa nájsť nejaké vhodné slová, ale nič mi neschádzalo na um. Všetky vety by vyzneli ako márna snaha o čosi, čomu sama neverím. Nebola som pri nej dlho. Lekári mi to nedovolili. Ale povedali sme si to najdôležitejšie na svete. To, vďaka čomu sa Silvii ľahšie odišlo zo sveta. Keď sme videli, ako to Jara zasiahlo, vedeli sme, že je zle. Bol na pokraji vyšinutia. Žiaľ, skonom jeho manželky stratil dôvod žiť. Istý čas bol hospitalizovaný na psychiatrii. Deti si k sebe chceli vziať za ten čas Jarovi rodičia, no ja som vedela, že Silvia by si to nepriala. Nemohli sme im v tom brániť, veď boli ich jediná rodina, no boli pristarí a príliš zahľadení do seba. Keď sme im s manželom navrhli, že by ich vnúčatá mohli zostať u nás, uľavilo sa im. Nevyčítali sme im to ani v myšlienkach a ja som bola rada, že sme nemuseli riešiť situáciu, ktorej sa môj muž obával. Keď nám oznámili, že Jaro spáchal samovraždu, bol to hrozný šok. Nevedeli sme, ako to povedať dvanásťročnej Petruške a o dvojročnom Paťkovi nehovoriac. Bolo to pre nás nesmierne ťažké obdobie. Dnes, po rokoch, robíme stále to, čo by si celkom iste priala nielen Silvia, ale aj Jaro. Chodíme so všetkými našimi štyrmi deťmi do lesa. Na huby. A vždy, keď ich suším, či už doma alebo niekde na izbe chaty, spomeniem si, ako nám Jaro „ukradol“ huby. Neviem, čo na svete by som dala za to, aby som ich dvoch ešte aspoň na pár chvíľ videla. Jediné čo ľutujem, že sme v tých časoch nemali kameru. Jediné, čo deťom týchto dvoch skvelých ľudí zostalo, sú čiernobiele fotografie a spomienky na rodičov, ktoré nevyblednú, aj keby uplynulo storočie. ✍ 5


skutočné príbehy Možno vy poznáte chlapa, ktorý chodí s radosťou po obchodoch, no ja takých veľa nepoznám. A ten, ktorého som si ja vybrala dobrovoľne a na život s ním som odsúdená údajne doživotne, rozhodne k nim nepatrí.

aždá vec, ktorá je v domácnosti, sa musí prebrať dvojmo. Ten prvý raz, to nie je žiadny problém. Ten sa týka mňa. Ale len čo prejdeme ku schvaľovaniu môjho nápadu, už je oheň na streche. Na chlapa musíte ísť však od lesa. Netlačiť na neho, nenaliehať a uvidíte, sám sa chytí do pasce. Obrátite to nakoniec tak, že vlastne sa vy jemu prispôsobujete, pretože de facto to on chcel. Nevyjde vám to po každý raz, ale za pokus to stojí. „Tak ho teda kúp, keď sa ti tak páči,“ začula som manželov podráždený hlas, jeho schválenie kúpy lustra, ktorý sa nám nesmierne hodil do obývačky. Môj muž, dokonca kvôli tomu, že v čase, kedy som mu volala, sedel na porade, nemohol použiť ďalšie rozvité vety, čo som využila. Naschvál som mu volala v tomto termíne, lebo som vedela, že by bolo trápne pred kolegami čosi vysvetľovať. A natoľko ho zase poznám, že rezolútne nie tiež nevie povedať s toľkou ľahkosťou. Naradostene som vypla mobil a zatlieskala svojimi krátkymi, ale šikovnými ručičkami. Ba som si aj zaujúkala. Bola som sama doma, tak prečo nie. Zobrala som kreditnú kartu, vyštartovala

K

Luster

6

do centra mesta a modlila sa, aby luster zatiaľ niekto nekúpil. Čo ak bol posledný? Čo ak mi ho už viac nebudú môcť objednať, pretože taký exemplár je jediný na svete? Nič také sa nestalo. Keď som dorazila, luster ešte stále visel tam kde predtým. Spokojne som si vydýchla a upokojila sa. Navonok som sa tvárila, akože je to pre mňa samozrejmosťou, že denne kupujem také veľké veci. Teda luster bol riadne veľký, to mi verte. Kým som prišla na rad v pokladni, s nesmiernou radosťou som sa kochala pohľadom na závesný luster, z ktorého ramien na mňa svietilo snáď sto drobulinkých žiariviek. Luster vyzeral ako veľký ježko. Čo bolo na ňom ešte zaujímavé bolo to, že sa intenzita osvetlenia dala meniť. Chceli ste intímko, mali ste ho. Ak ste zatúžili po svetle veľkom ako v opere, kým sa vytiahne opona, stačilo len pootočiť kolieskom na vypí-

www.BRATISLAVCANKA.sk




skutočné príbehy nači a zaliala váš žiara reflektorov. Nielenže mal luster moderný dizajn, ale nahradí aj výbehové meblo, taký ten luster z farebnej plastickej hmoty, ktorý sa sťahuje zo stropu do rôznej výšky a ktorý pamätá hádam ešte vládu Márie Terézie. Pristúpila som k pokladni, podala kartu predavačke a ona ju vložila do malého, modrého a ešte aj plastového zázraku, ktorý dokáže čítať. To sú mi veci, tie výdobytky techniky nepochopím, keby som žila ďalších sto rokov. „Nech sa páči, zadajte pin,“ požiadala ma milo predavačka. Keď mi úslužne podala dobre zabalený tovar, opatrený bublinkovým papierom, zoširoka sa na mňa usmiala. Ďakovala som jej tak srdečne, akoby mi ho ona kúpila. Keď som prišla domov a rozbalila tovar, Milan sa tváril ako vajce na mäkko. Zatriasol bradou a celý sa nejako v tom ušiaku v obývačke premenil na rôsol. „To tam nemali nič krajšie? Tebe sa to naozaj páči? Ale veď si doteraz nemala až taký zlý vkus,“ zahundral. Odula som pery, vynadala mu, že má vkus ako babka Trajbalka, aj keď som ju nikdy nevidela, ani nepoznala. „Vieš čo, ty mi už radšej nič nehovor. Je krásny. A som si istá, že si na neho zvykneš. Uvidíš, obľúbiš si ho. Keď bude visieť, pochopíš, prečo som si ho vybrala.“ „Koľko si za neho vycálovala?“ „Čo to teraz riešiš? Ty fakt o inom ako o peniazoch nevieš? No tak čo, chceš, aby som ho sama zavesila alebo sa postavíš?“ Manžel sa neochotne zodvihol, vzdychol si a radšej sa na mňa viac nepozrel. Ani ja na neho. Oči som mala len pre luster. Keď visel (manžel) na strope, v tej chvíli mu pípol mobil. „Niekto ti píše? Kto?“ spýtala som sa zvedavo. „Prečítaj mi to,“ poznamenal manžel a ja som v duchu zatlieskala od radosti. Tá jeho dôvera voči mne, tá sa mi ráta, pomyslela som si. A mne na ňom nesmierne imponuje, že predo mnou nič netají. Jednoducho je to milovaný manžel, usmiala som sa v duchu a keď som zbadala, že to nepíše žiadna jeho kolegyňa, ani náš rodinný priateľ, len som sucho poznamenala. „Výpis z účtu. To bude za ten luster. Ale prišlo to akosi oneskorene... nemyslíš..?“ zasekla som sa, keď som prečítala správu a bolestne

www.BRATISLAVCANKA.sk

zakvílila, netušiac, aké to bude mať následky. „Moje nervy... to musí byť nejaký omyl, Milanko... ty si išiel do mínusu.“ Manžel sa na mňa pozrel a ja som prehltla naprázdno. „Miláčik, oni mi... tebe... nám... za to svietidlo... ehm... odrátali, tisícsto euro.“ A vtedy sa to stalo. Manžel, inak povahy vcelku pokojnej, zaradený typovo medzi flegmatikov, pustil z ľavej ruky luster, ktorý sa už chystal zavesiť na stropný hák, kým v pravej držal zaizolovaný skrutkovač. Luster sa rozbil na cimpr-campr. S hrôzou sme hľadeli na tú apokalypsu a neboli schopní jediného slova. Nechcem obšírne objasňovať, čo sa v ten večer dialo u nás v byte, pretože o ničom inom susedia až po prízemie určite nedrmolili. Bola som na infarkt, kým môj manžel sa len psychicky zrútil. Priznám sa, aj mne sa z očí nevytratila hrôza ani po tom, ako som zašla do obchodu. Luster sa už reklamovať nedal, veď kto by vám uznal črepiny, ktoré sa nedali poskladať ako puzzle. Do predajne som prišla reklamovať zle naúčtovanú sumu. „Pani, asi ste videli o nulu menej. Ten váš luster je špičkový výrobok zo Španielska... a naozaj stál tridsaťtri tisíc korún na bývalú menu. Možno ste si to neuvedomili, keď ste si ho prezerali. Pozrite sa, ešte stále visí taký istý, ako ste mali vy, z plafónu. Suma na lístočku je čitateľná. Ak by ste mali záujem, ten čo visí, je už ale naozaj posledný.“ Muž sa so mnou nerozpráva a ani ja mu... nemám čo povedať. Možno sa mu raz pokúsim povedať, hlavná vec, že sme zdraví, ale obávam sa, že by som ho len vydráždila. Som tá, čo mu urobila dieru nielen do rodinného rozpočtu, ale aj do predtým úplne zdravého srdca. ✍

7


zdravie

Potraviny, ktoré spaľujú tuky Túžite schudnúť? Upravte si jedálniček! Ľahko sa to povie, ale horšie uskutočňuje, keď nemáte po ruke odborníka, ktorý by vám povedal, ktoré pokrmy sú pre diétny režim vhodné. Prinášame vám stručný prehľad potravín, ktoré pomáhajú spaľovať tuky. Niektoré potraviny majú schopnosť zrýchľovať proces spaľovania tukov. Platí to pre:  odtučnené mlieko obsahuje vápnik, ktorý viaže tuky v črevách  celozrnné cereálie udržujú po jedle nízku hladinu inzulínu a metabolizmus tak zostáva v „nabudenom" stave  pálivé papričky (obsahujú prírodný kapsaicín, ktorý zrýchľuje srdcovú frekvenciu a metabolizmus). Ich pravidelná konzumácia napomáha zbaviť sa tuku predovšetkým v páse a na bokoch. Spoliehajú sa na ne aj známe celebrity ako napríklad modelka Gisele Bündchen. Pálenie spôsobuje kapsaicín, rastlinný alkaloid, ktorý uvoľňuje endorfíny, podporuje krvný obeh a zrýchľuje metabolizmus. Produkuje v tele veľké teplo a núti organizmus využívať tuk ako palivo. Efekt trvá niekoľko hodín po konzumácii čili.  káva, kofeín zvyšuje srdcovú frekvenciu a pomáha spaľovať viac kalórií  tuniak znižuje hladinu leptínu, čo je spájané s rýchlejším metabolizmom  Jablčný ocot je jediným octom, ktorý nevyvoláva v tele kyslú reakciu. Podporuje spaľovanie tukov, posilňuje imunitný systém, znižuje chuť na sladké i slané. Napomáha tráveniu, vstrebávaniu potravy a vylučovaniu.  Zelený čaj okrem antioxidantov obsahuje niekoľko látok podporujúcich chudnutie. Nefunguje však na princípe znižovania chuti do jedla, ale tak, že obmedzuje proces trávenia v črevách a zvyšuje spaľovanie tukov. Obsahuje draslík a zinok, posilňuje metabolizmus, blokuje ukladanie tukov. Niektoré zdroje uvádzajú, že jedna šálka zeleného čaju je schopná spáliť až 100 kJ energie.  Kyslá kapusta je výborným antioxidantom, prečisťuje organizmus, urýchľuje látkovú výmenu. Znižuje tiež vysoké hodnoty krvného tlaku a zároveň aktivuje funkciu čriev a vylučovanie toxických látok. Podporuje látkovú výmenu a má odvodňovací účinok, a preto umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela. ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk


skutočné príbehy

Za slušnosť i súcit môžeme zaplatiť životom.

Násilníci poznajú naše slabiny.

Pred pár dňami do nášho e-mailu dorazil text s prosbou o jeho šírenie ďalej. Predovšetkým preto, že počet znásilnených a zavraždených žien po celom svete je nielen alarmujúci, ale predovšetkým tragický a desivý, rozhodli sme sa ho uverejniť. Možno pomôžeme zabrániť tomu, aby sa stalo nešťastie vašej dcére, vašej priateľke. Vám! Tipy, ako sa nestať obeťou. Ženy majú vo zvyku nasadnúť do auta po nakupovaní, jedle, práci atď. a len tak sedieť (kontrolujú si peniaze, upravujú sa, telefonujú...) NEROBTE TO! Dravec vás bude sledovať a toto je pre neho skvelá príležitosť, aby sa dostal na miesto spolujazdca, ohrozil vás zbraňou a prikázal vám kam ísť. PRETO IHNEĎ AKO NASADNETE DO SVOJHO AUTA, ZAMKNITE DVERE A ODÍĎTE. Pokiaľ vás zlodej požiada o vašu náprsnú tašku alebo peňaženku, NEPODÁVAJTE MU JU. Hoďte ju čo najďalej od seba. Je šanca, že sa viac zaujíma o vašu peňaženku než o vás a pôjde si po ňu. UTEKAJTE AKO RÝCHLO DOKÁŽETE OPAČNÝM SMEROM! Ak by ste boli hodené do kufra auta, vykopnite koncové svetlá auta, vystrčte von z otvoru ruku a začnite prudko mávať. Vodič vás neuvidí, ale ktokoľvek iný áno. 10

Pokiaľ je s vami niekto v aute a vyhráža sa vám (zbraňou), NEODCHÁDZAJTE. Miesto toho naštartujte motor a do niečoho narazte, poškoďte auto. Váš airbag vás zachráni. Osoba na zadnom sedadle to schytá najviac. Hneď ako auto narazí, vyskočte von a utečte. Je to lepšie, než aby našli vaše telo na vzdialenom mieste. Lakeť je najsilnejším bodom na vašom tele. Ak ste dostatočne blízko, aby ste ho použili, urobte to!

Pár poznámok o nastupovaní do vášho auta na parkovisku alebo v garáži: 1. Buďte opatrné: rozhliadajte sa okolo seba, pozrite sa do auta, skontrolujte podlahu pri spolujazdcovi a zadné sedadlo. 2. Pokiaľ parkujete vedľa väčšej dodávky, nastúpte do vášho auta zo strany spolujazdca. Väčšina vrahov útočí na svoje obete tak, že ich vtiahne do svojej dodávky keď sa ženy pokúšajú nastúpiť do svojich áut. 3. Prezrite si auto parkujúce vedľa vášho auta na strane vodiča a na strane spolujazdca. Pokiaľ tam sedí samotný muž na sedadle najbližšom k vášmu autu, bude lepšie, keď sa vrátite späť do supermarketu alebo do práce a požiadate kolegov, priateľov, ochranku, aby vás odprevadila von. (Lepšie je byť paranoidná ako mŕtva.) 4. VŽDY choďte radšej výťahom, než po schodoch. (Schodiská sú skvelé miesta zločinu, zvlášť V NOCI!) ✍

www.BRATISLAVCANKA.sk


Bratislavcanka