Page 7

napísal sám život „Dali ho do psychiatrickej liečebne po tom, čo zmlátil spolužiaka tak, že bol v bezvedomí. Návaly hnevu a agresivity sa mu často vymkli spod kontroly. Tam, medzi narušenými, tam nech sa realizuje, keď sa nebojí,“ povedal mi môj brat a ja som si spokojnosťou vydýchol. „Konečne bude od neho pokoj. Len na ako dlho, čo?“ zavesil som pohľad na matku, ktorá práve miesila zemiakové cesto na slivkové gule. Neodvetila. Až po rokoch som sa dozvedel, že ten bastard sexuálne obťažoval moju mamu. Nechcelo sa mi to veriť. Zdalo sa mi to ako zlý sen. Vypovedala na polícii po tom, ako ho niektorá zo žien v dedine obvinila z toho istého deliktu. „Nie, mne nič neurobil, nemusíš sa báť, synček,“ pozrela sa mi do očí a ja som jej neveril. Neviem prečo, stále mi vŕtalo v hlave, že mama mala čudný pohľad, „len ma zhodil z bicykla, keď som išla navečer od tety Markéty, ale vyrušil ho prichádzajúci traktor. Keby nebolo uja Fedora, ktovie ako by sa to skončilo.“ „Ani sa ťa nedotkol?“ spýtal som sa. Mal som vtedy sedemnásť a už som o tom čosi vedel. Mama si sťažka odfúkla a neodvetila. „Nechaj ju, ťažko sa jej o tom hovorí,“ zamiešal sa otec do reči. Musel nás počuť, keď prichádzal z verandy do domu, „len sa jej dotkol, a to bolo celé. Tam hore,“ ukázal otec na matkine prsia a mama sa na otca usmiala. Otcovi ešte aj teraz stislo sánky. „Bodaj skapal, kde je,“ povedal som netušiac, že moja veta sa o tri roky a pár mesiacov naplní. Svetozára prepustili z psychiatrickej liečebne s tým, že mu už postačuje len ambulantná liečba. Myslím si, že lekára, ktorý mu písal prepúšťaciu správu, by mali vziať na zodpovednosť. Ako ho mohli, hajzla jedného pustiť, keď bol sexuálny deviant? O koľkých som už čítal, o koľkých počul? Prepustili ich do domáceho liečenia a neuplynuli dva dni a zdraví - chorí pacienti niekoho najprv znásilnili, potom zahrdúsili. Podobný prípad bol aj Svetozár. Dostal sa von a prvé čo urobil bolo, že sa ožral ako také prasa. Sedel v krčme so svojím otcom. Sekundovala im matka, ktorá to nezvládla a odpadla prvá. Viem o tom, suseda nám to rozprávala. Tá rodina bola hotový postrach našej dediny. Na druhý deň sa

dedinou prehnala správa, ktorá nikoho nenechala ľahostajným. Niekto v lese prepadol osemročné dievča, ktoré nebolo z našej dediny. Na bicykli išlo ku svojej starej mame, ktorú poznám len z videnia, pretože sa prisťahovala až vtedy, keď som ja už býval na internáte. No a keď som sa vyučil, už som sa natrvalo aj tak domov nevrátil. Ale aby som sa vrátil k tej hrôze, ktorá sa stala. Dievčatko niekto zhodil z bicykla, zatiahol hlbšie do lesa a tam ho znásilnil. Zostalo ležať na zemi v bezvedomí. Prebralo sa až keď už bola tma, na to, že ho olizuje čísi pes. Pes štekal a privolal svojho pána. Keby nešiel so psom do lesa, cez noc by sa to malé dieťa podchladilo a do rána mohlo zomrieť. Prvé podozrenie, pochopiteľne, padlo na Svetozára. Zobrali ho na výsluch ešte v noci. Kričal, rozčuľoval sa, vyhrážal sa, že podá sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti, ako urážlivo a bezdôvodne ho obviňovali, chudáčika. Matka s otcom mu poskytli alibi, no nebolo mu to nič platné. Bicykel toho dievčatka sa našiel o pár kilometrov ďalej. Ten idiot ho niekomu strelil. Svetozára súdili a odsúdili. Do basy šiel sedieť natvrdo. Nevydržal v nej ani dva mesiace. Spoluväzni ho zabili. Najprv sa hovorilo, že sa sám obesil na šnúrke od topánok, ale to bola blbosť. Človek ako on, by si na život nesiahol. Pravdepodobnejšia verzia bola, že ho odkrágľovali tí, ktorí nie sú o nič lepší ako on, no jediné čo neodpúšťajú je, keď sa väzeň dotkne dieťaťa. Pedofilov a podobných vo svojej komunite neznesú. Nech to znie, ako som už na začiatku povedal, akokoľvek tvrdo, celá dedina si vydýchla. Nik neplakal a nežialil ani vtedy, keď sa pominula Svetozárova matka a o tri mesiace skonal jeho otec na cirhózu pečene. Bola to čudná rodina, ktorá nemala úctu pred ničím. Ani pred samotným životom. Svojím, či tých druhých.

...stále mi vŕtalo v hlave, že mama mala čudný pohľad...

www.BRATISLAVCANKA.sk

7

Bratislavcanka 01_2012  

Bratislavcanka 01_2012