Issuu on Google+

Správa z mobility Erasmus

Pozdravujem každého kto číta a bude čítať riadky písane o mojej študentskej mobilite Erasmus na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorú som absolvovala počas zimného semestra šk. roku 2011/2012, o ktorej som bola požiadaná napísať krátku správu. Moje meno je Cyntia Rákaiová, momentálne som v končiacom 3. ročníku bakalárskeho stupňa odboru Andragogika. Začnem tak ako predpokladám aj budem končiť a to len superlatívmi....Rozhodnutie absolvovať mobilitu Erasmus bolo pre mňa akosi prirodzené rozhodnutie. Dá sa povedať, že som o niečom takom snívala už dávno predtým než som vedela, čo také rozhodnutie zo sebou prináša. Stráviť dlhý čas vybavovaním potrebných dokumentov, snaha o čo najlepšie dotiahnutie všetkých možných formalít dáva určite každému zabrať, ale napokon všetka vynaložená energia, ktorú do toho dávate jednoznačne stojí za to. Vlastne moje začiatky, keď som sa do toho celého púšťala jednoduché neboli. V prvom rade mojim cieľom bolo zúčastniť sa mobility na Univerzite Karlovej v Prahe. Toto rozhodnutie som učinila bez toho aby som porozmýšľala o ďalším možnostiach kam by som vycestovať mohla. Správnym rozhodnutím, ale bolo, že som si zvolila aj druhú alternatívu a to Olomouc. Do Prahy som teda vybratá nebola, do Olomouca áno, ako náhradník. Moja radosť a plánovanie pobytu sa i teda o nejaký čas presunuli a musela som si počkať na konečný verdikt, vycestujem alebo nie. Ale moje prianie sa splnilo a s radosťou som sa mohla začať plánovať môj Erasmus. Napokon sa ale ukázalo, že nič lepšie sa mi stať nemohlo ako zažiť Erasmus práve v Olomouci. Ale o tom prečo, budem písať nižšie . Všetky formality týkajúce sa mobility treba zvládnuť ešte pred vycestovaním. Ja som sa snažila takisto mať všetko vybavené, všetky predmety zvolené tak aby mi vychádzal ako počet kreditov aj alternatíva k domácim predmetom. Bohužiaľ som sa nevyhla zmätkom a napokon som sa vrátila z menším počtom kreditov ako to bolo plánované. Univerzita Palackého ponúka obrovské množstvo predmetov, ktoré si môžete voliť zo všetkých odborov a fakúlt, takisto zo všetkých ročníkov ktoré univerzita ponúka. Tým pádom som mala umožnené stretnúť sa a absolvovať predmety s takmer všetkými ročníkmi odboru Andragogika, kde je odbor v dvojkombinácii s odborom Sociológia a neskôr na magisterský stupeň si študenti môžu voliť ďalšiu kombináciu. Tiež som absolvovala predmety so študentmi odboru Politológia. Čo bol opäť úplne odlišný systém výučby, zameraný hlavne na


praktickú stránku. Napríklad som s nimi absolvovala predmet Prezentačné schopnosti, kde som mala možnosť byť nielen divákom, ale tiež aktívne sa zapojiť do nie jednej „politickej“ diskusie. Predmety absolvované na „mojej“ Katedre sociológie a andragogiky prebiehali inak ako tie čo môžem porovnávať s politológiou. Výučba prebiehala viac vo forme len čisto prednášok, kde sme viac mlčali ako boli aktívni. Najviac ma zaujali, ale predmety Psychológia životnej cesty a Komunitné vzdelávanie, ktoré prebiehalo v menšej skupinke, ako väčšina výučby aj u nás, vo veľmi uvoľnenej atmosfére, formou diskusie. Musím povedať, že sme mali výbornú Erasmus koordinátorku pani Mgr. Zuzanu Hamdanieh, ktorá nám pomáhala zo všetkým ako sa len dalo. Prvý týždeň prebiehal formou orientačného týždňa, kde sme boli maximálne usmernení a informovaní o všetkom hlavne z jej strany. Fakultná koordinátorka, za Filozofickú fakulta bola pani Mgr. Jana Hořáková, s ktorou komunikácia prebiehala tiež bez problémov a bola ochotná pomôcť zo všetkým. Bohužiaľ s pánom Mgr. Pavlom Záhradkom, PhD., mojim katedrovým koordinátorom som nemala veľkú možnosť sa stretnúť, takže komunikácia, tiež minimálna prebiehala len prostredníctvom e-mailu. Katedra funguje podobne ako naša, kde sú vyučujúci, ktorí mali vyššie požiadavky a tiež takí, ktorí nám vychádzali v ústrety ako sa len dalo. No musím povedať, že je očividné, že katedra so zahraničnými študentmi má len minimálne skúsenosti, čo sa odrážalo aj v spolupráci. Toľko by som asi napísala, čo sa týka školy. Moje predstavy boli naplnené, ba čo viac spoznala som úžasných budúcich andragógov aj politológov a nadviazala verím, že aj kamarátstva a musím povedať, že mi každý pomáhal ako sa len dalo, bola som v kolektíve prijatá ako nová, ale snažila som sa o komunikáciu v najväčšej miere. Z môjho pohľadu sú českí študenti počas výučby odvážnejší, neboja sa vyslovovať vlastné názory a takisto obhájiť sa, keď je treba. Naučila som sa aj od nich veľa a za to vedeniu katedier, vyučujúcim a študentom prvého a tretieho ročníka Bc. stupňa a prvého Mgr. stupňa Katedry andragogiky a sociológie a tretieho ročníka Bc. stupňa Katedry politológie a európskych štúdii, ďakujem . Tá zábavnejšia a zaujímavejšia časť môjho pobytu sa týka dá sa povedať samotného toho pobytu, „prežitia“ počas môjho Erasmus dobrodružstva . Pred cestou som si na sociálnej sieti hľadala nové kontakty na ľudí,

s ktorými budem nasledujúce obdobie

v Olomouci. Bola som v kontakte s českým študentom, ktorý mi bol pridelený ako môj „Buddy“ čiže človek, ktorý ma celým tým začiatočným šokom ma previesť a usmerniť. Tak


to aj urobil, hneď pri mojom príchode do Olomouca ma čakal na hlavnej železničnej stanici v Olomouci, odkiaľ ma nasmeroval na môj internát Neředín, so zastávkou s prízvučným názvom „Neředín krematorium“. Hneď po príjazde na internát som si počkala hodinu na pridelenie izby, kde som bola na nasledujúce mesiace ubytovaná. Prvotný, príjemný šok som mohla zažiť, najprv keď sa našiel niekto kto bol dobrovoľne ochotný a sám sa ponúkol pomôcť mi s batožinou na štvrté poschodie, s tým, že sme sa videli prvýkrát v živote (gentleman z Talianska ). Ubytovanie sme mali formou tzv. buniek, kde sme mali 4 izby, z toho 2 dvojlôžkové a 2 jednolôžkové a 2 kúpeľne. Práve ten druhý šok sa mi spája so zistením, že tí, s ktorými bunku budem obývať sú jeden študent zo Španielska a ďalší študent medicíny z Malajzie. Šok, som ale musela veľmi rýchlo „predýchať“ a osviežiť sa starú dobrú angličtinu. Na bunke som, ale bola s ďalšími 3 dievčatami zo Slovenska, takže sme napokon tvorili vynikajúci tím pri varení, ale aj upratovaní . Neředín je situovaný takpovediac na konci mesta, kde vedú tramvaje, teda električky číslo 2 a 7. Premávajú každých 10 minút. Najjednoduchšie bolo zakúpiť si tramvajenku na 3 mesiace, je to výhodnejšie a tiež pohodlnejšie, keďže si nemusíte každý deň kupovať lístky po jednom. Stravovať sa sme mali možnosť v študentskej menze, ktorá bola tiež súčasťou Neředínu, kde bol jeden obed v cene od asi 35 kč. Výber jedál bol skutočne široký a strava mi stále chutila. Počas víkendov, alebo aj počas týždňa sme využívali aj kuchynku, ktorá bola súčasťou každej bunky, kde sme si varili sami. Často sme tiež organizovali medzinárodne večere a tak som mala možnosť ochutnať aj medzinárodné jedlo. Hneď po mojom príchode sme mali zorganizovaný uvítací večierok, no ako som zistila vítali sme sa ešte dlho po tom....každý deň . Každý deň nový ľudia, nové priateľstvá, vďaka čomu sme napokon vytvorili jednu veľkú medzinárodnú rodinu. Áno, cítila som sa ako súčasť jednej úžasnej a jedinečnej rodiny. Stretla som sa len s pozitívnymi a priateľskými ľuďmi. Nikdy som nemala problém nadväzovať nové kontakty, ale tu som sa naučila žiť každý jeden deň naplno, vstať každý jeden deň s úsmevom na tvári, každému naokolo sa pozdraviť a prihovoriť . Od prvého dňa môjho príchodu som bola obklopená úžasnými a jedinečnými ľuďmi. Neředín nám vytvoril priestor pre vytvorenie tejto veľkej rodiny. My „erasmáci“ a iný zahraniční študenti sme mali vyhradení tzv. Neředín II., ktorý bol rozdelený na bloky A, B, C, D a E. Takže sme boli všetci spolu a mali k sebe stále blízko. Najviac erasmákov bolo v Olomouci z Poľska a Turecka, takisto bolo mnoho študentov zo Španielska, Portugalska, Talianska, Francúzska, Maďarska a ešte z mnohých iných krajín. Tým, že som bývala len so zahraničnými, ale aj slovenským erasmákmi, zlepšila som si v prvom rade


angličtinu, dokážem sa už prostredníctvom nej dorozumieť v akejkoľvek situácii, tiež sa na mňa „nalepilo“ čo to aj z iných „exotických“ jazykov. Musím vyzdvihnúť prácu študentov ESN UP Olomouc, ktorý mali na starosti nás erasmákov. Organizovali večierky, fakultatívne výlety a mnoho iných zaujímavých akcií. Organizácia je na mimoriadne vysokej úrovni a aj vďaka ním sme mohli zažiť to čo sme zažili. Svoj pobyt som si naplno vychutnala, zúčastnila som všetkých možných podujatí a výletov. Mala som možnosť precestovať množstvo českých miest, bola som v Prahe, Ostrave, Zlíne a menšom meste Svitavy. Zúčastnila som sa aj výletu do Poľského Tešína, organizovaného poľskými študentmi . . Môžem povedať, že každý jeden deň môjho erasmu som prežila naplno. To bude asi aj dôvod toho, prečo to tak rýchlo ubehlo... Čo sa týka finančnej stránky môjho pobytu, dalo by sa porovnávať s tým s akou sumou prišli do Olomouca študenti s iných krajín a s akou my Slováci, no nebudem to robiť, rozdiel bol znační. Študentský grant, ktorý mi bol pridelený mi vystačil na pokrytie všetkých základných vecí, akými sú cesta, ubytovanie a tiež strava. Nemôžem zabudnúť spomenúť samotné mesto Olomouc. Je to študentské mesto, kde sa žije naplno a cez týždeň sa jednoznačne nikdy nenudíte. Cez víkendy je mesto takpovediac prázdne, keďže študenti odchádzajú na víkendy domov. O meste Olomouc by som mohla písať ešte veľa. Vyzdvihovať jeho krásy a históriu, no ja si myslím, že v prvom rade Olomouc treba navštíviť a presvedčiť sa na vlastné oči, o ako jedinečné mesto ide. Čo ešte môžem dodať z praktickej stránky, internet sme mali zabezpečený cez kábel, ktorý sme ale mali zaheslovaný, takže hneď po odubytovaní nám bol internet zrušený, ale bez väčších problémov sme internet mali stále. Bez hesla nám na začiatku fungoval na recepcii internátu. Čo viac by som mohla ešte dodať...Môj pobyt bol zatiaľ najintenzívnejšími a najkrajšími mesiacmi v mojom živote.

Erasmus mi chýba a už stále chýbať bude, no

v prvom rade som vďačná za to čo som zažila a aj keď je to preč, to čo bolo mi už nikto nikdy nevezme. Byť súčasťou Erasmu je pre mňa nenahraditeľná životná skúsenosť a s týmto pocitom žijem odkedy som sa musela rozlúčiť a vrátiť sa domov. Som človek, ktorý väčšinou prežíva na plno všetko. Preto som sa nevyhla na konci pobytu ani slzám, tak ako s nimi bojujem aj počas písania tejto správy....Pretože rozlúčka, nie je nikdy ťažšia ako keď ste Erasmus.... Za túto jedinečnú možnosť byť súčasťou Erasmu, zažiť neopakovateľné chvíle chcem poďakovať Prešovskej univerzite v Prešove, vedeniu Katedry andragogiky, Zahraničnému


oddeleniu Prešovskej univerzity a všetkým učiteľom, ktorý mi uznali absolvované predmety z Olomouca. Menovite koordinátorke programu Erasmus pani Mgr. Zdenke Medoňovej, katedrovej koordinátorke PhDr.Martine Lendhartovej,

fakultnému koordinátorovi ECTS

Mgr. Petrovi Roháčovi a pánovi Doc. PhDr. Vladimírovi Frkovi, CSc., za pomoc a usmernenia.

Cyntia Rákaiová 


Erasmus