Page 1

Rozhovor s

Ivankou Buchovou Ako som sa sem dostal .. Čo sa oplatí vidieť Fotoreportáže

Komiksy

a mnoho ďaľšieho


Rozhovor Dnes s Ivankou Buchovou Ivanka Buchová rozšírila naše rady 1. augusta 2011. Bola prijatá do Radovho tímu, do MTS, k Maťovi Šulganovi, kde sa hneď veľmi dobre uchytila a začala budovať svoju kariéru úspešného IBMera. Ivanka, môžeš našim čitateľom prezradiť koľko máš rokov a odkiaľ pochádzaš? Pochádzam zo Serede, pri Trnave, 50 km od Bratislavy. Ak to teda ešte niekto nevie, ale už by to mal každý vedieť (smiech). A minulý december som mala 25 rokov. V Seredi stále bývaš? Ale áno, ale iba cez víkendy, cez týždeň som v Bratislave . Bývam v podnájme, v Ružinove, pri Štrkovci. Na víkendy cestujem zväčša domov, za mojou láskou, Nikuškom. Kto je Nikuško? Nikuško je moja biela chlpatá láska, maltézsky psík. No to je krásne. Poďme ale teraz k IBM. Je toto tvoje prvé pracovisko? Tak...hmm...trvalý pracovný pomer áno, ale už som predtým robila v L’Oreali na dohodu. Bola som s vami v Park One budove na Kollárovom námestí. Pracovala som tam 4 roky. A dokonca som bola s vami parkrat aj na obede (smiech). To je zaujímavé. Povedz nám nejakú pikošku. Musela si dennodenne vidieť samé modelky, nie? Občas aj modelky, keď sa napríklad fotila kampaň. A dosť často sa tam BMO obšťastník

Spracoval Peter Fidler

“rada zbieham nemecké briá, lebo sa počas nich môžem naraňajkovať” objavovala Marianna Ďurianová, ktorá si tam chodila dávať robiť vlasy. Chodilo tam veľmi veľa dievčat, žien, nakoľko sa tam školili kaderníci, a preto sa zháňali dobrovoľné „modelky“, ktoré si nechajú na hlave urobiť čokoľvek. Aj ty si experimentovala? Áno, párkrát som to aj ja vyskúšala a dopadlo to všelijako, radšej sa ani nepýtaj, aké módne hity som na hlavne mala. (smiech). A čo si tam robila? Dievča pre všetko (smiech). Ale nie, do životopisu do IBM som napísala asistentku, tak tam napíš asistentku. V poriadku, takže predsa môžme

uzavrieť, že IBM je tvoja prvá skutočná práca. Ako si sa o našej ponuke dozvedela a a čo ťa na nej zaujalo? Od sestry, ktorá tu pracuje už 4 roky. A od švagra! A čo ma zaujalo, hmmm. Bola som absolventka a pozerala som sa na svoje možnosti. Ale hoci som mala v danej dobe niekoľko konkrétnych ponúk, rozhodla som sa pre IBM, lebo mali dobre recenzie. Vlastne referencie, nie recenzie (smiech). S kým si absolvovala pohovor? A ako dlho trval? S Radom a Laďou. A prišiel mi tam doniesť počítač taký jeden...Fidler. Nemala som pocit, že by pohovor trval nejako extra dlho, ale keď do


toho zarátam aj ten test, tak toho už bolo celkom dosť. Akú prácu si dostala ako prvú? Mojou prvou úlohou bol backup Mareka Kotlára. Travel spend details a ešte aj nejaký utilization, ale neviem už presne. Robilo sa to vo štvrtok a v piatok. A prvý skutočný report? Bolo to niečo z Nemecka od Lutza Weisbroda, ak si dobre pamätám. Je nejaký report alebo všeobecne práca, ktorá ťa baví? Alebo najviac baví, pretože určite ťa u nás baví všetko. Tak, čo ma baví najviac? Keď sekírujem cez sametime ľudí, ktorí mi neposlali presné údaje (v roli WaR koordinátora, pozn. red.), ale to tam nepíš (smiech). Ale teraz je to všetko nové, vyvíjajú sa nové veci a procesy, a to je celkom zaujímavé. A tiež rada zbieham nemecké briá, lebo sa počas nich môžem naraňajkovať (smiech). Ale dá sa povedať, že robím rada všetko. Keď si nastúpila, aké boli tvoje prvé dojmy? Ja ani neviem, ja som sa hanbila (smiech). Pamätám si, že som nemala vlastné miesto a stále som sa sťahovala. Jeden deň som si už fakt nemala kde sadnúť, ale nakoniec som si sadla na miesto Zuzky Elliott. Mala si nejakého buddyho? Takým buddym v pravom zmysle slova bol Micky G, ktorý mi inštaloval

celý počítač. A dojmy z Miša Glondu/Micky G v týchto prvých dňoch? Šikovný, všetko mi spravil, čo som potrebovala, všetko vysvetlil. Nemám žiadne námietky, stále chodil za mnou a pýtal sa, či niečo nepotrebujem...len som mala občas nervy, keď všetko robil tak pomaly (smiech).

Akú prácu robíš momentálne v našom tíme? Robím Nemecko a Nordics. Pre Nordics najmä WaR koordinátora a pre Nemecko rôzne veci pre Lutza a Andreu Giorgio. Napríklad CV status for MTS alebo MTS availability. Poďme teraz trochu ďalej do minulosti. Čo si vyštudovala?

BMO obšťastník


Pýtaš sa na SŠ alebo VŠ?

páčilo, to stúpanie a všetko okolo.

Začnime rovno so ZŠ.

A v akej si bola rodine? Ako ťa brali, nezmenila si sa na dievča pre všetko?

No tak vyštudovala som ZŠ Pavla O. Hviezdoslava v Seredi, potom obchodnú akadémiu, tiež v Seredi, a potom EU v Bratislave, Obchodnú fakultu. Takže teraz si inžinierka alebo bakalárka? Som inžinierka. Bola si počas školy na nejakých zahraničných štúdijných pobytoch alebo stážach? No na stážach nie, ale počas strednej som cez leto brigádovala ako au-pair v Anglicku. Dve letá za sebou.

Rodiny boli obidve veľmi príjemné. Ale tie prvé deti boli otrasné, a druhé už boli o čosi lepšie. Myslím výchovou. Prvé leto boli tri deti vo veku od päť do desať rokov a druhé dvaja chlapci osem a desať. Prvýkrát to nebolo bohviečo, lebo tie deti boli rozmaznané. Tam som pribrala, lebo som bola s nimi na konci svojich síl, keď som mala babysittingy, to bola jedna katastrofa. Vyžierala som po nociach sladkosti. A keď už som nemala vlastné, tak som išla k nim do špajze, aj taká bola situácia (smiech). Vždy večer som si proste dopriala sladkú odmenu. A pri návrate domov som vážila o pár kíl navyše.

Kedy to bolo? A kde si bola? Bola to dedinka West Bergholt, pri meste Colchester. No a bola som tam po skončení tretieho a štvrtého ročníka na strednej škole. Mala som vtedy sedemnásť a osemnásť rokov. To je pomerne mladý vek na au-pair. Nemala si strach z takej vzdialenej cudziny a odlúčenia od rodiny? Ježišmária a aký! A hlavne z lietadla. Išla som tam so sesternicou a kamarátkou a pamätám si, ako som nechcela nastúpiť do lietadla. Ale keď sme si už sadli všetky vedľa seba, to bolo ešte so Sky Europe, pochytali sme sa za ruky a modlili sa, aby to lietadlo nespadlo. Dali sme si všetky žuvačky a mali sme otvorené ústa, aby nám nezaľahlo v ušiach (smiech). Ach bože, aké sme boli mladé a hlúpe (smiech). Ale potom sa mi to veľmi BMO obšťastník

“pochytali sme sa za ruky a modlili sa” V detskom tábore Twistovo No povedz úprimne, o koľko? Asi okolo sedem až osem. A mala som také líca, ako škrečok (smiech). Fotku dodám na požiadanie (smiech).

Írsku na návšteve u kamarátky, v Rakúsku som bola reprezentovať Sereď s tanečnou skupinou. No a potom klasické letné dovolenky: Bulharsko a Taliansko.

Okrem týchto pobytov, kde všade v zahraničí si už bola?

Čo rada robíš vo voľnom čase?

V Holandsku som bola ako cheerleaderka pri futbalovom zápase. Vlastne nie cheerleaderka, boli sme tam pozvaní s našou tanečnou skupinou, aby sme urobili večerné vystúpenie po futbalovom zápase Sereď – Holandsko (smiech). A ako som už spomínala v Anglicku, v

Chodím tancovať. Momentálne na pole dance (tanec na tyči, pozn. red.), tancu sa venujem už desať rokov. Robila som najmä hip-hop. A dodnes chodím na zumbu. Tanec o tyči, to znie zaujímavo. Ako si sa k nemu dostala?


Ako? Dostala som sa k nemu tak, že som našla kupón na shopcity. sk a mala som chuť to vyskúšať. Išla som s kamarátkou do Trnavy na skúšobnú hodinu...a celkom sa nám to zapáčilo. Bolo to niečo iné ako klasické tancovanie, ako si viete asi predstaviť. Je to fyzicky náročné, taká gymnastika. Povedzme si úprimne, pri spomenutí tancovania na tyči si asi každý vybaví striptízové kluby. Nestretávaš sa s podobnými poznámkami alebo pomeškami?

(smiech) Čo ja viem..tak samozrejme, že všetci si myslia, že sa tam vyzliekame, aj keď je pravda, že sa tam cvičí skoro bez oblečenia (smiech). Ale asi sa ani nestretávam, všetci, čo ma poznajú vedia o čo ide a na ulici to nikto o mne nevie. Okrem tancovania, je ešte niečo ďalšie, čomu sa rada venuješ? Tak ešte mám psíka a v minulosti som robila animátorku v detskom tábore Twistovo, pri Považskej Bystrici, to ma celkom bavilo a

mám aj príjemné spomienky. Akú knihu momentálne čítaš? Noo...mám už asi 3 mesiace rozčítanú evitovku Veľké baby neplačú (smiech). Keby si si mohla vybrať, kde na Zemi by si chcela žiť? Hmmm...neviem, asi som už z takých naivných vízií vyrástla. Ivanka, ďakujem za tvoj čas a odpovede. BMO obšťastník


Čo sa oplatí vidieť Spracovala Petra Svrčková

Kultúra

Čo je nový cirkus? …

Cirkul’art

Festival nového cirkusu 18.5-20.5.2012 Medická záhrada

Nový cirkus vznikol začiatkom 70. rokov a má charakteristickú formu rozprávania príbehu prostredníctvom cirkusantských zručností, herectva, originálnej hudby a kostýmov. ‘Nouveau cirque’ sa stal moderným fenoménom vo svete, kde zvieratá vystupuju veľmi zriedka, dalo by sa povedat, že skoro vôbec. Najväčší a najslávnejčí nový cirkus je nepochybne Cirque du Soleil, v ktorom dokonca vystupujú aj umelci zo Slovenska.

V súčastnosti sa v naších končinách venujú novému cirkusu Teatro Tatro, ktoré reprezentovalo Slovensko na ZOH vo Vancouvri v roku 2010 a z Kultúrnej Olympiády si priniesli zlatú medailu za The Magical theatrical vending machine.

Do pozornosti z predstavení sa dáva ...

Bus Stop – Opening Show

Che Cirque – Jump (Argentina)

Mr.Toons – Best of Baloon (Dansko)

Ambasádor Juraj Kemka spolu s daľšími umelcami, otvoria festival najlepším talianskym predstavením Bus Stop. Piatok 18.5 – 20:00

Vtipná bicyklová akrobacia, humor, improvizácia a aj najmenší funkčný bicykel na svete, ktorý ovláda bývaly majster Argentíny v BMX V sobotu 19.5 – 13:00

Bude sa jazdiť na najvyššej jednokolke v Európe, interaktivita s publikom a hlavný bod programu slávne číslo s obrovským megabalónom. V sobotu 19.5 – 16:00 BMO obšťastník


Ako som sa sem dostal... Váš príbeh

J

Spracoval Vincent Frohlich

e 24. augusta 2009, digitálne hodinky pri sklenenej kocke na Kollárovom námestí ukazujú o 2 minúty 3 hodiny. S malou dušičkou vchádzam ku vrátnici, vrátnik ma zastaví s obligátnym: “Kamže ?” “Na

pohovor, do IBM.” Odvetím. “Tu si zoberte kartičku, choďte na prvé poschodie na recepciu.” Ochotne prijímam, adrenalín mi skoro nedovolí dýchať cez priškripnuté hrdlo zakliesnené v tesne uzapnutej košeli(až na posledný gombík, ako sa sluší a patrí na pohovore). Po krátkom čakaní ma na recepcii prevezme sympatický chlapík a predstaví sa: “Ctibor Adamík, teší ma.” Predstavím sa aj ja, jeho meno upadá v sekunde do zabudnutia, ako sa to často stáva, tréma skrátka nepustí. Na poschodí ma posadia k notebooku, sympatický chlapík mi rýchlo vysvetluje, o čo sa jedná: “Máte tu dve úlohy v technickej časti, prvá je riešenie situácie a druhá excelovské príklady” V sekunde mi preblesne hlavou – dúfam, že zahviezdim v prvej časti, druhá mi prináša práve spomínaný adrenalín. Ako sa to isto stalo viacerým, riešením modelovej situácie som zabil veľa času..Keď som s tým ako tak spokojný, hýbem sa na excel. Otvorím file, prebehnem odhora dole úlohy a pohľad sa mi zatmie od návalu krvi do hlavy. Začnem panikáriť, v hlave mi hučí. Po pár sekundách sa ukľudním, začnem riešiť príklady ktoré mi (aspoň) niečo hovoria.

Keď dorobím čo viem a usúdim, že už bolo dosť trápenia, zdvihnem sa a kývnem hlavou na

sympatického chlapíka. Ten ku mne prihopká, vezme notebook a zašteboce aby som chvíľku počkal, že príde manažérka a budeme mať krátky pokec. Nasmeruje ma do vedľajšej miestnosti(áno nemýlite sa, je to náš vyhlásený chillout room v Park One) a chvíľu čakám na manažérku. Zatiaľ rozmýsľam, či by nebolo lepšie nebadane odísť, excel som totálne domrvil a aj tak to budú len klasické pohovorové otázky, zdvorilostné frázy, a po chvílke sa rozlúčime vetou, že sa mi isto ozvú. Manažérka príde spolu so sympatickým chlapíkom, zoznámime sa, posadíme a ona začne rozprávať. Má trošíčku zvláštny prízvuk a spôsob reči, aj privítanie bolo veľmi svojské: “Heeey, pán Fröhlich, veľmi ma teší, aká bola prvá časť pohovoru ?” Začervenám sa od hanby.“Nie veľmi slávna..” Zjavne ju to vôbec nevykoľají a začíname ústny pohovor. Po 10 minútach, sa sám seba pýtam v hlave: som ja vôbec na pohovore ? Konverzácia plynie bez akýchkoľvek zádrhelov, ani neviem ako sme prebehli môj profesijný život a zrazu sa spolu bavíme o Austrálii. Zdôverujem sa, že by som tam niekedy rád išiel..Nasleduje zopár historiek, dozvedám sa že baba tam žila dlhú dobu. Ďalšia téma môjho pohovoru je Grenoble, aj ja aj manažérka mesto poznáme a tak sa nenútene bavíme. Skončíme po 45 minútach, z ktorých hádam maximálne prvých 5 bolo o pozícii. Mám neuveriteľne sucho v krku, no pocit je o trošičku lepší.

Vytackám sa z budovy, kde ma čaká Miška. Keď ma zbadá, len hlesne: “Bože, ty si bledý, to ťa tam tak BMO obšťastník


trápili ?” Odpovedám: “Až tak nie, len mám pocit, že som úplne pohorel..” Utešuje ma: “ To nevadí, poď ideme si niekam sadnúť, nech sa ukľudníš.” Ideme do Steam&Cofee, čo je hneď na rohu oproti sklenenej kocke. V duchu si vravím, že to bol prvý pohovor, dopadol síce katastrofálne ale aspoň sa poučím a možno na ďalších dopadnem lepšie. Sadneme si, chvíľku trvá, kým nás príde obslúžiť čašníčka. Pozriem na telefón, mám 3 zmeškané hovory z neznámeho čísla...Okamžite volám späť, ozve sa povedomý hlas sympatického chlapíka: „Dobrý, pán Fröhlich, tak sme sa troška rozprávali tuto s manažérkou o vás, excel sice nedopadol dobre, ale mohli by ste prísť na druhé kolo a skúsiť si to opraviť ? Manažérka by vás chcela do tímu..“ Úplne omráčený odpovedám: „Samozrejme, kedykoľvek som ochotný prísť“..Pri tejto odpovedi sa popri našom stole mihne čašníčka a pýta sa: „Čo si dáte ?“ „Máte borovičku ?“ Kukne na mňa zvláštnym pohľadom, je 5 hodín poobede. „Tvrdý alkohol nemáme...“ „A čo alkoholické máte ?“ Spýtam sa. „Pivo..“ Odpovie mi sucho. „Tak si dám jedno..“ Otočí sa a odchádza, ešte za ňou zakrákam: „Veľké poprosím..“ a zvalím sa vyčerpaný, ale štastný do mäkkého kresla...

BMO obšťastník


Oslavovali sme... Spracoval Miroslav Kováč

Fotoreportáž

BMO  

dvqivnjiq efre er e e t 43 5 3