Page 1

Technická univerzita v Košiciach Fakulta umení

Reštart Ľubických Kúpeľov/

Reštart pamäte prostredníctvom architektonického aktivizmu /Diplomová práca

Marek Cehula 2018


TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA UMENÍ

REŠTART ĽUBICKÝCH KÚPEĽOV Reštart pamäte prostredníctvom architektonického aktivizmu Diplomová práca

Študijný program: Architektúra a urbanizmus Študijný odbor: 5.1.1. Architektúra a urbanizmus Školiace pracovisko: Katedra architektúry (KA) Školiteľ: doc. Ing. arch. Juraj Koban, PhD. Konzultant: doc. Ing. arch. Juraj Koban, PhD.

Mgr. Ivana Komanická, MA, PhD. Ing. arch. Tomáš Boroš

2018 Košice

Marek Cehula, Bc.


/Abstrakt Práca sa zaoberá problematikou zaniknutej dediny Ľubické Kúpele. Tá musela v roku 1952 ustúpiť štátnemu záujmu vytvoriť na jej území a území ďalších troch obcí vojenský obvod Javorina. Všetci obyvatelia boli násilne vysídlení a dediny zrovnané so zemou. V roku 1991 vzniklo Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele a v roku 2011 zanikol obvod. Snahy o obnovu sa zintenzívnili, stali sa reálnejšími. Na to reaguje práca návrhom projektu. Snaží sa byť podporou v snahách združenia. Prezentuje a obhajuje projekt reštartu Ľubických Kúpeľov, ktorý ma znaky architektonického aktivizmu.

/Kľúčové slová Ľubické Kúpele, aktivizmus, architektonický aktivizmus, reštart, zaniknutá dedina, dedina, reštart dediny, vojenský obvod, Javorina, Levočské vrchy, kúpele, udržateľnosť

/Abstract The work deals with the issue of the defunct village of Ľubické Kúpele. In 1952, it had to abandon the state's interest in setting up of military district Javorina in its territory and territory of another three villages. All the inhabitants were violently displaced and the villages were destroyed. In 1991 the civic association for the restoration of the village of Ľubické Kúpele was established and in 2011 the district was cancelled. Efforts to restore the village have intensified and become more realistic. This is what the work reacts to. It seeks to support the association's efforts. Presents and advocates the project of the restoration of Ľubické Kúpele, which has features of architectural (design) activism.

/Key words Ľubické Kúpele, aktivism, architectural aktivism, restart, extinct village, defunct village, village, restart of the village, military area/district/perimeter, Javorina, Levočské vrchy, spa, sustainability


/Obsah

Reštart Ľubických Kúpeľov /Reštart prostredníctvom architektonického aktivizmu

/Úvod

12

/1 Historický vývoj, situácia dediny a kúpeľov Ľubické Kúpele (od 13. storočia - 2017)

/1.1 Ľubické Kúpele - dedina a kúpele (od 13. storočia - 1952) /1.2 Zriadenie vojenského obvodu Javorina a zánik obce Ľubické Kúpele (1952)

/1.2.1Menová reforma (1953)

/1.3 Zánik vojenského obvodu Javorina (2011)

/1.4 Snahy o obnovu Ľubických Kúpeľov (1991 - 2017)

/2 Teória reštartu

14 16 17 18

19 19

22

/2.1 Obnova vz. reštart 23 /2.2 Láska ide cez žalúdok, účel svätí prostriedky a čo neurobíme sami, to mať nebudeme 24

/2.2.1 Aktivizmus. Aktivista. Definovanie pojmov

/2.2.2 „Design activism“ - pokus o zmenu prostredníctvom kreatívnej návrhovej činnosti /2.2.3 Architektonický aktivizmus v praxi - jeho prejavy

25 27 28

/2.3 Nie len aktivizmus, ale aj obnovy, snaženia a iniciatívy v praxi - príkladové projekty zo Slovenska 29

/2.3.1 Zaježka v Zaježovej

/2.3.2 Alter Nativa v Brdárke /2.3.3 Mašekov mlyn na Žitave /2.3.4 Vodné mlyny v Kvačianskej doline

/2.4 Sumarizácia príkladových projektov ako referencií pre navrhovaný projekt

/3. Dva. Jeden. Reštart! Návrh projektu a jeho obhajoba /3.1 Hodnoty, ktoré sa oplatí (o)živiť. Obhajoba reštartu

/3.2 Nereštartujeme od nuly. Súčasný stav zaniknutej obce Ľubické Kúpele /3.3 Princíp vyrovnávania klinca. Znižovanie ekologickej stopy /3.3.1 Nevláčme drevo do lesa. Udržateľnosť v navrhovanom projekte /3.4 Reštart Ľubických Kúpeľov.

Reštart pamäti prostredníctvom architektonického aktivizmu. Návrh projektu

/3.4.1 Fáza reštartu - budovanie a fungovanie

/3.4.2 Financovanie projektu /3.4.3 Fáza reštartu - prínos

30 33 34 35

36

38 39 40 45 46

48 53 61 62

/Záver

66

/Zoznam použitej literatúry /Zoznam ilustrácií

69 71


/Úvod Spomínam si na jednu cestu autom, keď som bol ešte malý chlapec. Moji rodičia v ten deň od rána niečo neustále opakovali. Kamsi sa malo ísť a preto bolo potrebné ešte hento a tamto a ono. Ale aj tak som vtedy ešte nemal tušenia, kam sa pôjde. Jednoducho som ich buď nepočúval, alebo si to už nepamätám. Čo mi ale ostalo jasné, je fakt, že vtedy s nami cestovala aj moja teta, čo nebolo zvykom. V predu v aute sedeli moji rodičia, vzadu moja teta, moja sestra a potom ja. Nemám ani tušenia o koľkej sme vyrazili, ale bolo jasne vidieť, keď sme odchádzali a aj keď sa vracali, takže predpokladám čas okolo obeda. Cesta sa spočiatku javila ako známa, asi po dobu 5 km. Kežmarok bol cestou to posledné, čo som poznal. Za ním to už bola krajina neznáma. Nejaké domy, lúky a odrazu sme sa ocitli na rozbitej ceste kdesi uprostred ničoho. Bolo tam ešte zopár domov, no pre mňa to bol konic sveta. Takýmto prostredím sme sa kotrmácali nejaký čas, až sme zastali pred rampou. Otec stiahol okienko, respektíve si dal pri tom točení kľukov rozcvičku. Niečo tam s kýmsi riešil a potom sa rampa dvihla. Keď sme sa pohli, podarilo sa mi zazrieť pána, s ktorým otec hovoril. Na moje prekvapenie to bol vojak. Môj stupeň záujmu o to kam sa vlastne veziem, pochopiteľne, stúpol na maximum a míňajúc dlhý ostnantý plot som vhodil do pléna otázku. „Kam ideme?“ Odpovede som sa dočkal spoza volantu. „Do Dvorcoch (spisovne Dvoriec) predsa.“ Otec to povedal s takou samozrejmosťou, ako keby to bol všetkým jasné. Mne sa ale zdalo, že slovo dvorcoch ani neexistuje v žiadnom jazyku sveta, takže som nevedel povedať, či to má byť vec, miesto, osoba, čosi živé či neživé. Nič. Tma. Preto som sa opýtal znova zdôrazňujúc moje nepochopenie. „Kaaaaaaaam??“ Tento raz sa spredu ozvala oveľa jasnejšia správa. „Do mojej rodnej dediny.“ Šokujúce zistenie, že dedina, v ktorej bývame, nie je rodisko môjho otca - dovoľte mi citovať „klasika“ - zmenila môj život o 365°. Následná výmena otázok a odpovedí v aute a v samotných Dvorciach mi však objasnila mnohé súvislosti. Dedina Dvorce, respektíve zaniknutá dedina Dvorce, miesto kam sme cestovali na spomienkovú svätú omšu, je jednou zo 4 obcí, ktoré v roku 1952 podľahli štátnemu záujmu o vytvorenie vojenského obvodu. Ich katastrálne územia boli začlenené do obvodu, obyvatelia vysťahovaní a dediny zrovnané so zemou. Neostalo po nich absolútne nič. Moji starí rodičia a ich deti pochádzali zo spomínanej dediny Dvorce. Okrem nej „padli“ aj dediny Ruskinovce, Blažov a Ľubické Kúpele. Posledné spomínané dostali názov práve podľa kúpeľov, ktoré tam fungovali. Ich kvalita a význam určite neboli zanedbateľné. Možno aj z tohto titulu je v súčasnosti, keď už vojenský obvod zanikol a štát navracia pozemky pôvodným majiteľom, snaha Kúpeľanov nejakým spôsobom obnoviť pamäť buď jediným, alebo minimálne najhlasnejším volaním spomedzi dotknutých dedín. Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele sa od roku 1991 usiluje o nápravu krivdy, ktorá im bola vykonaná a o to, aby hodnoty ich dediny neboli chápané ako zničené, ale ako kdesi ukryté, pričom ich stačí len znovu nájsť, aby mohli uzrieť svetlo sveta.

14

Táto práca sa snaží byť pomocou v týchto snahách. Na základe opísaného historického vývoja obce, ktorý je nutné pochopiť a následných zamyslení, obhajob, definícií a príkladových projektov v danej problematike, predstavuje návrh/projekt, ktorý drobnou architektúrou rešpektujúcou existujúcu štruktúru ukazuje cestu, akou sa možno vydať pri obnove/reštarte dediny.


/1

Historický vývoj, situácia dediny a kúpeľov Ľubické Kúpele (od 13. storočia - 2017)


/1.1 Ľubické Kúpele - dedina a kúpele (od 13. storočia - 1952) Ľubické Kúpele sa nachádzali na západnej strane Levočských vrchov v nadmorskej výška 750 m.n.m. Najbližším okresným mestom je 9 km vzdialený Kežmarok, do ktorého okresu v súčasnosti katastrálne územie Ľubické Kúpele spadá. Zasadená je na začiatku doliny, ktorá tak dedinu z južnej a severnej strany zoviera. Západný a východný pohľad ostáva otvorený. Na západe sú v diaľke viditeľne tatranské štíty a na východnej strane sa pohľad stratí v stáčajúcej sa doline Levočských vrchov. Charakter okolitej zelene je prevažne ihličnatý.

obr. 1 Ľubické Kúpele, vľavo kúpeľný dom, vpravo kostol sv. Emericha a kúpeľná vila obr. 2 Ľubické Kúpele, kúpeľná vila

__________ 1 Potočná, E.; Cmorej, J.: Kúpele odviate časom. Poprad: Region Poprad, s.r.o., 2012.

Vznik kúpeľov sa datuje do začiatku 18. storočia, no sírne pramene sa v ľubickom chotári spomínajú už v 13. storočí. V roku 1294 do Ľubice prišiel spišský gróf Bald, ako komisár kráľa Ondreja, so zámerom vyklčovať les v blízkosti obce Ľubica a zriadiť tam osadu. Tento zámer sa neuskutočnil, ale už v tom čase sem okolitý ľud údajne vozil svojich chorých, ktorí sa kúpali vo vykopaných jamách, zaplavených liečivou vodou. Jamy neskôr nahradili zrubové kúpeľné budovy s drevenými vaňami v tradičnom tvare oválneho suda. Nakoľko tri sírne pramene - Pankrác, Servác a Bonifác boli studené, voda sa zohrievala v kotli. V roku 1852 bola postavená nová kúpeľná budova s tanečnou sálou, jedálňou, izbami na ubytovanie a kúpacími kabínami. V dvoch kúpeľných budovách sa nachádzalo 30 váň. Ubytovacie kapacity boli v čase najväčšieho rozmachu (okolo roku 1950) 60 hostí. Oddýchnuť si a zrelaxovať prichádzali hlavne ľudia z okolia, ale aj Poliaci a Nemci. Záujem o kúpele sa zvýšil po rozbore, ktorý vykonal lekárnik z Popradu, Aurel Scherfel. Ten kúpele zaradil k alkalickým sírnym vodám s obsahom sírovodíka 0.038284 dielov alebo síry 0.036032 dielov v 10 000 dieloch vody. Ľubický prameň bol teda obsahom síri porovnateľný nie len s prameňom v Trenčianskych Tepliciach, ale aj s veľkým islandským gejzírom. Prameň sa stal známym a vyhľadávaným hlavne na liečenie chronického kĺbového reumatizmu, zlatej žily, chorôb sliznice a kožných chorôb.1 Liečivú vodu popísal aj kežmarský mestský lekár Dr. Fischer: „Ráno vypitá vplýva na ľahkú stolicu a dobrú chuť do jedla. Upokojuje nervy, zmierňuje bolesť údov, lieči začiatočnú lámku a mŕtvicu.“ Spolu s kúpeľmi sa rozvíjala aj samotná osada. V roku 1773 tam stálo 13 domov a žilo 103 obyvateľov. O necelých 200 rokov neskôr to bolo 75 domov a viac než 800 obyvateľov.

18

Sláva kúpeľov a dediny, ktorá sa samostatnou obcou stala v roku 1950, trvala do roku 1952, kedy vláda ČSR rozhodla o zriadení vojenského obvodu Javorina na území niekoľkých obcí, medzi nimi aj obce Ľubické Kúpele.


/1.2 Zriadenie vojenského obvodu Javorina a zánik obce Ľubické Kúpele (1952) Druhá svetová vojna, východisko pre dejiny druhej polovice 20. storočia, spôsobila, že požiadavky na výcvik vojsk, priamo v teréne, v Európe výrazne vzrástli. Týkalo sa to aj ozbrojených síl Československa, ktoré bolo dôležitým členom východného bloku a priamo susedilo so západnými „kapitalistickými“ krajinami. Vojenská správa sa tak zamerala na budovanie výcvikových priestorov.2 Na území Slovenska sa počítalo s existenciou štyroch vojenských obvodov: Záhorie, Lešť, Valaškovce a Javorina. Obvod Javorina mal zasiahnuť katastrálne územie 25 obcí Prešovského a Košického kraja. Podľa materiálov vojenskej proveniencie bolo „v září a řijnu 1951 rozhodnuto o rozšiření vojenského výcvikového tábora jihozápadě od Kežmaroku tak, aby do 1. 6. 1952 zde mohly být protiletecké střelby protiletadlové ochrany státního území a ostatních pl. útvarů“. Uvádza sa tu, že v súvislosti s tým je potrebné vysídliť šesť obcí - Tvarožná, Ruskinovce, Ľubické Kúpele, Dvorce, Levočská Dolina a Blažov - s asi 2900 obyvateľmi. Nakoniec boli vysídlené štyri obce. Uchránené boli Tvarožná a Levočská Dolina. Zástupcovia vojenskej správy podotkli, že pri vysídlení nebude nikto poškodený, na akcii sa malo postupovať podľa zákona č. 169/1949 Zb.3 Vojenský obvod Javorina bol definitívne zriadený uznesením vlády ČSR z 5. februára 1952.13 Vláda taktiež uložila ministrovi pracovných síl zabezpečiť, aby obyvateľstvo z vysťahovaných obcí bolo presunuté zásadne do priemyselnej

obr. 3 grafika (ilustračná) Zničenie obce Ľubické Kúpele

__________ 2 Výboh, J.: Vojenské obvody a vojenské výcvikové priestory ASR a vojenské lesy a majetky SR - ich vznik a stručný vývoj do roku 1999. In: Vojenská história, roč. 4, 2000, č. 2.

__________ 3 Janiga, J.: Zriadenie a budovanie vojenského obvodu Javorina. In: Vojenská história, roč. 8, 2004, č. 4.

19


__________ 4 ŠA Prešov, KNV-SP, šk. 8, hromadný spis 110. 19. 3. 1952 - Zápis o porade na KNV Prešov - zriadenie VO Javorina a Valaškovce, s. 2. __________ 5 Janiga, J.: Zriadenie a budovanie vojenského obvodu Javorina. In: Vojenská história, roč. 8, 2004, č. 4, s. 111.

výroby, čo malo priniesť zlepšenie ich životnej úrovne. (presídlenie v prevažnej väčšine znamenalo zhoršenie životnej úrovne obyvateľov)14 Obyvatelia dotknutých dedín pochopiteľne odmietali opustiť svoje príbytky. Ich citová väzba bola príliš silná a ponúkané odškodnenie príliš malé. Pozíciu, do ktorej štát staval obyvateľov, ktorí sa odmietali vysťahovať, výstižne opisuje komentár zástupcu ministerstva národnej obrany (MNO), plk. Jaroslava Kokeša: „Uznesenie vlády je konečné a pre každého funkcionára a občana záväzné. Každý občan musí uznesenie rešpektovať a za jeho uskutočnenie bojovať. Akýkoľvek odpor voči uzneseniu (deputácia k súdruhovi prezidentovi Gottwaldovi, sťažnosti na MNO atď.) je treba považovať za negatívny postoj k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu.“4 S presťahovaním sa malo začať 1. marca 1952, ale počasie a snehové pomery to oddialili.5 Obyvatelia mali byť presunutí do existujúcich, prípradne novovybudovaných ubytovacích jednotiek v Prešovskom a Košickom kraji. Tie si mali kúpiť peniazmi vyplatenými vojenskou správou za pôvodné pozemky a domy. Množstvo jednotiek ale v dobe sťahovanie nebolo pripravených. Presídlencom boli preto ponúkané hlavne opustené nemecké domy. Ich stav bol často dezolátny, prípadne bola celková finančná hodnota ponúkaného majetku výrazne nižšia ako bola hodnota pôvodného. Obyvatelia sa odmietali sťahovať a búrili sa. Celú situáciu zhoršoval prístup vojakov pri vysídľovaní. Podľa slov Jaroslava Jankuru - jedného z pôvodných obyvateľov vysídlenej obce Ľubické Kúpele bolo zaobchádzanie s majetkom dotknutých prinajmenšom nešetrné. Okrem toho sa rozšírili aj praktiky nezlučiteľné s demokratickým zriadením. Odmietavé postoje voči presídleniu mali za následok väznenie, zastrašovanie strelnými zbraňami a zadržiavanie majetku. Jediným východiskom tak bolo prijatie ponúkanej náhrady a odchod z rodnej dediny. Vyplácané náhrady však len zhoršovali pocit krivdy u obyvateľov. Pohybovali sa v nasledujúcich výškach. Sumy sú uvedené za 1 m2. Za role dostávali obyvatelia zhruba 30 halierov, lesy boli vyplácané rovnako ako role, nezastavané časti stavebných pozemkov mali hodnotu 45 halierov a zastavané 50 halierov. Pre vytvorenie predstavy, nákup 1 m2 role v neďalekej dedine Vrbov, kam bola presťahovaná veľká časť obyvateľov z Ľubických Kúpeľov, stál 70 halierov. Zvažujúc všetky aspekty, vznik vojenského obvodu Javorina postavil vysídlencov zo štyroch dedín do náročnej situácie. Tak finančnej ako emocionálnej. A obe ešte zhoršila menová reforma v roku 1953.

/1.2.1 Menová reforma (1953)

__________ 6 Jancura, V.: Štátny bakrot? To tu už predsa bolo. [online]. [cit. 2018-01-15]. URL: <https:// spravy.pravda.sk/domace/clanok/172125-statny-bankrot-to-tuuz-predsa-bolo/>

20

Obyvatelia, násilne zmierený s odchodom z domoviny a s nespravodlivým odškodním sa dočkali ešte jedného nečakaného „úderu“. Nadmerné množstvo peňazí v obehu a pokusy, za každú cenu, ozdraviť rozvrátenú ekonomiku vyústili v menovú reformu. Alebo tiež, ako tvrdí Stanislava Púlpanová z Inštitútu ekonomických štúdií Univerzity Karlovej: „V skutočnosti to nebola peňažná reforma, názov mal naznačiť niečo jemnejšie, ale menová reforma plus nepriznaný štátny bankrot.“6 Nazveme to už akokoľvek, dôležité boli následky. „Peňažné sumy nad 300 korún (Kčs) v hotovosti sa vymieňali v pomere 50:1.“6 To znamenalo, že hodnota hotovostných peňazí bola po reforme 50-krát nižšia ako pred ňou. To sa, pochopiteľne, dotklo všetkých vysťahovaných obyvateľov, keďže im bolo vyplatené odškodné. Po máji 1953 im však veľa z neho neostalo.


/1.3 Zánik obvodu Javorina (2011) Nariadením vlády 455/2010 Z.z. s účinnou platnosťou od 1. januára 2011 bol vojenský obvod Javorina zrušný. Zároveň nakladá s katastrálnymi územiami zaniknutých obcí nasledovne. Katastrálne územia zaniknutých obcí - Blažov, Dvorce, Ľubické Kúpele a Ruskinovce - sa začlenia do územia susedných obcí ako samostatné katastrálne územia s pôvodnými historickými názvami.7 Pozemky majú byť postupne prinavrátené pôvodným majiteľom, respektíve ich dedičom.

__________ 7 Nariadenie vlády SR 455/2010 Z.z. o zrušení Vojenského obvodu Javorina. [online]. [cit. 2018-01-20]. URL: <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/455/20110101>

/1.4 Snahy o obnovu Ľubických Kúpeľov (1991 - 2017) Pocit krivdy a blízky vzťah pôvodných obyvateľov k „dedovizni“ neutíchal ani po rokoch od vysťahovanie. Túžba vrátiť sa do svojho rodiska alebo dostať aspoň spravodlivé odškodné vyústili do vzniku občianskeho združenia - Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele v roku 1991. Tým začal „boj“ so štátnymi orgánmi ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika) a neskôr aj Slovenskej rebubliky. Necelé dva roky po vzniku združenia vzniká list podpísaný predsedom združenia - Stanislavom Jankurom, určený prezidentovi ČSFR - Václavovi Havlovi, ktorý opisuje bezradnosť združenia pri svojich snahách. „Prvá nádej na prinavrátenie reálnych vlastníckych práv vysídlených občanov svitla v roku 1968, ktorá bola „normalizáciou“ tvrdo potretá. Druhá nádej svitla po nežnej revolúcii a prepáčte nám, pán prezident, pomaličky zaniká, keď prakticky po dvojročnom pingpongovaní po centrálnych úradoch a ministerstvách nevedie k žiadnemu cieľu. V roku 1991 bol prijatý Reštitučný zákon č. 87/1991 Zb. v ktorom sme našli svoje právo na odškodnenie ... a zákon č. 229/1991 Zb. ... v ktorom sa hovorí o uzavretí kupnej zmluvy v tiesni. Máme dojem, že oba tieto zákony platia len pre občanov a nie pre Ministerstvo obrany ČSFR a Úrad vlády ČSFR.“8 Ani tento list, ani mnoho ďalších smerovaných rozličným hodnostárom a orgánom štátu nijako nepomohli v snahách združenia.

__________ 8 List prezidentovi ČSFR, odosielateľ: Výbor združenia pre obnovu obce Ľubické Kúpele, Vrbov 9.1.1992

Významným míľnikom bol ale rok 2006, kedy bolo zrušenie obvodu Javorina len otázkou času, nakoľko štát tento priestor považoval za nadbytočný. Využijúc situáciu vznikol z iniciatívy združenia návrh zákona o obnove obce Ľubické Kúpele, ktorý sa dostal do parlamentu na prerokovanie. Tam bol ale napadnutý 30 poslancami a posunutý Ústavnému súdu SR. Ten ho označil za protiústavný, zákon teda nemohol byť schválený. Verdikt znel, že k obnove zaniknutej obce, podľa platnej legislatívy SR, nemôže dôjsť. V roku 2011 už spomínaným nariadením vlády VO Javorina definitívne zanikol, čo pochopiteľne vnieslo pozitívne svetlo do nádejí dotknutých. Prinavracanie pozemkov však najprv nebolo legislatívne podkuté, neskôr v tom bol zmätok a následne sa štát ospravedlňoval nedostatkom ľudských zdrojov. Ku koncu roka 2017 malo združenie v rukách asi 10% z celkovej výmery pozem-

21


obr. 4 grafika (ilustračná) Obnova kostola sv. Emericha

kov patriacich do katastrálneho územia zaniknutej obce Ľubické Kúpele. Navyše, posledné tri roky nebol vrátený ani 1 m2, čo v pôvodných vlastníkoch iba zvyšuje pocit krivdy a neschopnosti štátu konať. Na zvyšok bude, pravdepodobne, musieť ešte dlho čakať. Tento čas sa ale snaží skrátiť využívaním demokratických prostriedkov k zmene, akými sú petície, protesty, otvorené listy, informovanie vo verejnoprávnej a súkromných televíziách a rozhlase. Hlas dotknutých sa stupňuje. Chcú naspäť, čo im právom patrí a o to čo už majú, sa príkladne starajú. S prevzatou pôdou nakladá združenie v súčasnosti nasledovne. Stará sa o les, ktorý mu prislúcha, poľnohospodárske plochy využíva na pestovanie plodín, pričom sa chystá vysadiť momentálne netradičnú, no v minulosti na našom území veľmi rozšírenú plodinu, ktorej vyhovujú naše klimatické podmienky. Zároveň plánuje zabezpečiť odborný prieskum na nájdenie a obnovenie sírnych prameňov. Osádza informačné tabule s informáciami o zaniknutej obci. Inštaluje altánky, ktoré majú slúžiť turistom na oddych pri putovaní prírodou Levočských vrchov. Sú otvorení akýmkoľvek snahám, ktoré by mali pozitívny dopad na obnovu a šírenie pamäte obce Ľubické Kúpele. Občianske združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele svojím neľahostajným postojom k veci a reálnou prácou deklaruje záujem o hodnoty, ktoré ich dedina mala.

22


/2

Teória reštartu


/2.1 Obnova vz. reštart V predchádzajúcich kapitolách sa pri opisoch situácie, snahách či víziách súvisiacich so zaniknutou obcou Ľubické Kúpele objavuje jeden pojem. Obnova. Objavuje sa tak často preto, lebo historické udalosti vyústili do vzniku občianskeho združenie, ktorého samotný názov obsahuje toto slovo. Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele. Tento pojem ale možno chápať rozlične. Považujeme preto za dôležité, ozrejmiť význam slova, tak ako ho používa a rozumie združenie. Nakoľko nepredpokladáme, že združenie bolo inšpirované výkladom slova obnova, tak ako mu rozumie architektonická prax, konkrétne pamiatková ochrana, uvádzame za účelom rozboru slova výklad zo Slovníka slovenského jazyka. obnova, -y, -nov ž. 1. opätovné, nové zavedenie, uskutočnenie, vytvorenie niečoho, čo už jestvovalo; opätovný, nový výskyt niečoho: o. výroby po vojne, plán hospodárskej o-y; Všetky naše povesti sú len prerozmanité a nekonečné obnovy tohto jedného predmetu. (Dobš.); práv. mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa obnovujú niektoré ukončené konania; les. založenia nového porastu; zastar. nové voľby, reštaurácia: stoličná o.; 2. uvedenie niečoho starého do dobrého, pôvodného stavu, úprava, oprava, ktorou sa niečo staré stáva novým, nadobúda nový vzhľad ap.: o. budovy, o. starých fresiek; pren. obroda: Pušky sa stali naraz nástrojmi obnovy sveta. (Gráf) My (Slová- ci) sa musíme preporodiť. Obnova nám chýba. (Vaj.)9 Hľadiac na výklad, ktorý ponúka slovník, by sme chceli upriamiť na: „uvedenie niečoho starého do dobrého, pôvodného stavu“ a „opätovné, nové zavedenie, uskutočnenie, vytvorenie niečoho, čo už jestvovalo“. Tu si môžme všimnúť, že hoci slovník nehovorí presne o tom, akou vernou kópiou má byť nový stav voči starému, no spojenie „do ... pôvodného stavu“ pravdepodobne uvažuje 100 %-nú podobnosť, teda zrkadlovú kvalitu a vlastnosti nového voči starému.

__________ 9 Slovník slovenského jazyka, z rokov 1959 – 1968

Ak sa teraz pozrieme spätne na rok 2004, kedy združenie stálo za vytvorením návrhu zákona o obnovení obce, môže sa zdať, že mu naozaj ide o vytvorenie dokonalej kópie stavu z roku 1952, pričom sa preživší a ich rodiny jednoducho presťahujú do ich pôvodných domov a dedina bude pokračovať vo fungovaní práve tam, kde skončila. Ich skutočné zámery sú ale oveľa skromnejšie. Na potvrdenie si dovolíme parafrázovať predsedu združenia Stanislava Jankuru, ktorý deklaroval, že ich cieľom momentálne určite nie je vytvoriť plne fungujúcu samostatnú novú dedinu. Prioritne sa chcú dostať naspäť s svojim pozemkom, čo pokladajú za spôsob nápravy krivdy zo strany štátu. Taktiež si uvedomujú hodnoty, ktoré ich obec mala. Pod pojmom obnova si predstavujú nový začiatok starej dediny. Proces rozbehnutia, ktorý bude podporovaný ich úsilím, no následne ponechaný vlastnému životu. Hospodárením, očistením prameňov,

25


osádzaním informačných tabúľ chcú vzkriesiť históriu a pripomenúť čo sa v minulosti odohralo. Niektorí z pôvodných obyvateľov a ich rodiny, by sa určite radi vrátili. Neplatí to však o všetkých. Preto sú otvorení príchodu nových ľudí, ktorí by mali záujem o krátkodobý či dlhodobý pobyt na území, ktoré im kedysi patrilo. Proces obnovy vnímajú ako postupný, nenásilný, samostatný vývoj, v ktorom hrajú úlohu počiatočnej iskry, ktorá to celé zapáli. Následny priebeh korigujú v prípadoch nutnosti, prioritne má ale cestu voľnú. Snahy, ktoré združenie vynakladá by sme preto neoznačovali slovom obnova, ale slovom reštart.

__________ 10 Slovník cudzích slov (akademický), z roku 2005

__________ 11 Krátky slovník slovenského jazyka 4, z roku 2003

__________ 12 Niccolò Machiavelli

reštart -u m. ‹a› 1. tech. opätovné zapálenie raketového motora (na kvapalné pohonné hmoty) 2. výp. tech. opätovné, opakované spustenie, štart počítača10 reštartovať nedok. i dok. ‹a› výp. tech. (čo) opätovne spúšťať, spustiť počítač10 reštartovať nedok. i dok. inform. znova uvádzať, uviesť od začiatku do chodu, znovu naštartovať: r. počítač11 Samotná definícia hovorí o opätovnom zapálení motora, čo možno brať ako metaforu nového začiatku pre dedinu, o ktorý sa usiluje združenie. A ako možno k reštartu pristúpiť, ako niečo také uskutočniť, tomu sa v nasledujúcich kapitolách venuje táto práca.

/2.2 Láska ide cez žalúdok, účel svätí prostriedky12 a čo neurobíme sami, to mať nebudeme Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok. Sme si istí, že to nie je štandardná cesta, ktorou možno budovať vzťah. Je to však cesta. Ak vidíme vo vzťahu potenciál a možné obojstranné naplnenie, bezpečná možnosť ostať statickým by tu nemala nájsť priestor. Byť aktívnym a konať je vyslovene žiadúce. A ak sú prostriedky, ktoré zvolíme na dosiehnutie cieľa morálne a v medziach zákona, je nepodstatné ako veľmi neštandardné sú.

__________ 13 Niccolò Machiavelli. [online]. [cit. 2018-01-28]. URL: <Niccolò_ Machiavelli. https://en.wikipedia. org/wiki/Niccolò_Machiavelli>

Niccolò Machiavelli v diele Vladár zrodil všeobecne známy názor. „Účel svätí prostriedky“, ktorým obhajuje dokonca aj nemorálne konanie a prostriedky, ak je ich snažením vyššie dobro13. Na základe tohto výroku, ktorý má svojich stúpencov, nepovažujeme za potrebné akokoľvek obhajovať, síce neštandardné, no stále morálne nástroje na dosiahnutie veci, v ktorej správnosť veríme. Medzi takéto neštandardné alebo tiež alternatívne riešenia určite patrí aktivizmus. V dnešnej dobe sa s ním stretneme naozaj často, preto by mohol niekto namietať, že už ide o štandardnú prax. Hľadiac na jeho rozšírenie v spoločnosti, áno, musíme len súhlasiť. Z nášho pohľadu je ale neštandardným samotný dôvod vzniku aktivizmu, pretože ten je často riešením stavu, ktorý by mal byť štandardom, no nie je. Nemusí ísť okamžite o negatívnu stránku veci. Je to však bežnou praxou, lebo za zmenu pozitívnych vecí bojovať netreba. Aktivizmus je teda neštandradnou odpoveďou na neštandardný stav.

26

Práve s takým sa potýka Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele. Snaží sa


zmeniť negatívny stav - ignoráciu zo strany štátu, ktorý má stále v rukách 90% územia, neustále odklady a predlžovania sporov so štátom. K tomu sa pripája aj veľká túžba dedinčanov nenechať ich rodnú zem nevyužitú, keďže má mnohé kvality, nedostatok ľudských a finančných zdrojov. Bojovať ze tieto veci však nebude nikto za nich. Ak to neurobia oni vlastnými silami, pravdepodobne sa to nezmení. Neštandardná situácia, v ktorej sa ocitli volá po neštandardnom riešení - aktivizme. V našom konkrétnom prípade ide o architektonický aktivizmus. Prečo, bude jasnejšie zadefinovaním pojmov.

/2.2.1 Aktivizmus. Aktivista. Definovanie pojmov Aktivizmus je slovo, ktorého frekvencia používania v súčasnosti narastá. Vídať a počuť ho samostatne alebo s rozličnými prefixami a sufixami. Nakoľko tie spôsobujú zmenu významu, najprv sa pozrieme na význam samotného slova aktivizmus, ako ho definujú slovníky a následne relevantná literatúra. aktivizmus [-t-] -mu m. (lat.) 1. zvýšená aktivita, (intenzívnejšia) činnosť (pracovná, spoločenská), činorodosť; op. pasivizmus: živelný a.; politický, náboženský a.; bol to profesionálny a.; podporovať a. ochranárov; Triumf aktivizmu nad fa- talizmom. [DF 2003] 2. filoz., umen. koncepcia prisudzujúca prvoradý význam aktívnemu, činnému princípu v živote: propagátor aktivizmu14 aktivizmus -u m. ‹g› 1. činorodosť, aktivita 1 (pracovná, politická) (op. pasivizmus) 2. filoz. koncepcie prisudzujúce prvoradý význam činnému princípu v živote 3. polit. (v predmníchovskej ČSR) politika pozitívnej, aktívnej spo- lupráce strán národnostných menšín s vládnymi stranami15 activism : a doctrine or practice that emphasizes direct vigorous action espe- cially in support of or opposition to one side of a controversial issue, political activism, environmental activism16 Aktivizmus je teda činnosť, aktivita. The Online Ethymology Dictionary zaznamenáva slová activism a activist od roku 1920 a 1915 (v danom poradí) aj v politickom zmysle. V takom prípade už nemožno hovoriť o akejkoľvek činnosti. Aktivizmom možno nazvať iba vedomú činnosť s cieľom zmeniť existujúci stav systému na želaný stav, kedy želaný stav je očami subjektu usilujúceho o zmenu priaznivejší. Metódy na dosiahnutie želaného stavu môžu byť rôzne16. -agitácia -umenie -demonštrácia -ekonomický aktivizmus -lobing -propaganda -protest -mediálny aktivizmus -komunitné budovanie

__________ 14 Slovník súčasného slovenského jazyka, z roku 2006, 2011, 2015

__________ 15 Slovník cudzích slov (akademický), z roku 2005

__________ 16 Activism. [online]. [cit. 2018-01-12]. URL: <https:// en.wikipedia.org/wiki/Activism>

27


Spomínaný subjekt, ktorý vyvoláva zmenu môžme nazvať slovom s rovnakým slovným základom ako má slovo aktivizmus, teda aktivista. Slovenské slovníky v súčasnosti stále nepoznajú výklad tohto slova v nami uvažovanom zmysle. Maximálne ho označujú ako stúpenca aktivuzmu, čím bližšie nešpecifikujú jeho podstatu na poli aktivizmu.

__________ 17 Slovník cudzích slov (akademický), z roku 2005

__________ 18 The Online Ethymology Dictionary

aktivista -u m. (aktivistka -y ž.) ‹l› 1. (najmä predtým) člen nejakej organizácie, dobrovoľný spolupra- covník (organizácie, verejného orgánu a pod.) poverený plnením určitých úloh 2. stúpenec aktivizmu 2, 317

The Online Ethymology Dictionary nám však ponúka aj politický podtext pri výklade slova „activist“ odvolávajúc sa na politické hnutie vo Švédsku, ktoré obhajovalo opustenie neutrality počas prvej svetovej vojny a aktívnu podporu centrálnych mocností. activist (n.) "one who advocates a doctrine of direct action" in any sense, 1915; from active + -ist. Originally in reference to a political movement in Sweden advocating abandonment of neutrality in World War I and active support for the Central Powers.18 Za aktivistu teda v súčasnoti možno označiť kohokoľvek, kto podporuje možnosť priameho konanie pre potreby zmeny v rozličných oblastiach verejného života. Aktivista môže konať individuálne alebo môžu vytvárať skupiny. Môžu patriť do a/alebo vytvárať sociálne, environmentálne či politické hnutia. Pole zamerania možno rozdeliť na dve základné skupiny. Antropocentrické, kde sa objavujú témy ako AIDS, protivojnová tématika, feminizmus, ... a biocentrické témy ako napríklad práva zvierat, životné prostredie, ...

__________ 19 Foud-Luke, A.: Design activism: Beautiful strangness for a sustainable world. London: Starling, 2009.

__________ 20 Foud-Luke, A.: Design activism: Beautiful strangness for a sustainable world. London: Starling, 2009. s. 6.

28

Aktivistov možno nájsť aj v profesionálnej sfére, kde dominujú neziskové, charitatívne a mimovládne organizácie a spadá tu aj oblasť lobizmu, ked sa o zmenu vo svoj prospech usilujú korporácie a politické strany.19 Katalyzátorom záujmu o vyvolanie zmeny je vždy nesúhlas s existujúcim usporiadaním, situáciou, stavom. Ak aktivista usiluje o premenu, vyvoláva zmenu počiatočného usporiadania. Okrem požadovanej zmeny môže navyše nastať aj reťazová (niekedy neželaná) reakcia. Zmena systému každopádne vyžaduje prehodnotenie vynakladaného úsilia zohľadnujúc nový stav, následkom čoho môže byť zmena zmýšľania, teda transformácia samotného aktivistu. Túto vedomosť zohľadnuje Foud-Luke v definícii aktivizmu, ktorý definuje tak, ako ho už chápeme aj my. „Activism is about … taking actions to catalyse, encourage or bring about change, in order to elicit social, cultural and/or political trans- formations. It can also involve transformation of the individual activ- ists.“ 20

„Aktivizmus sa týka ... aktivít, ktoré majú katalyzovať, povzbudzovať alebo prinášať zmeny, aby vyvolali sociálne, kultúrne a/alebo politické transformácie. Môže to zahŕňať aj transformáciu jednotlivých aktivistov.“


V poslednom rade je určite hodnotné spomenúť definíciu aktivizmu ako ho vykladá sociologička Tim Jordan.

„Activism is a moral undertaking because it seeks to put forward a vision for a better society.“21

„Aktivizmus je morálne konanie, nakoľko sa usiluje predkladať víziu pre lepšiu spoločnosť.“

__________ 21 Jordan, T.: Activism! Direct Action, Hacktivism and the Future of Society. London: Reaktio Books, 2002.

Pozitívna definícia, ktorá navyše obsahuje silné slovo - morálny. Pri jej používaní preto netreba zabúdať na to, že aktivizmus je naozaj snahou aktivistov o lepšiu spoločnosť, ale o lepšiu spoločnosť podľa ich subjektívneho pohľadu na svet. Takto aj tá najlepšie mienená (subjektívna) myšlienka môže objektívne spôsobiť viac škody než úžitku. Príklad: skupina aktivistov, bojujúcich za záchranu životného prostredia bojkotuje výrub stromov vo všeobecnosti. Pritom nezohľadňuje územia na ktorých k výrubom dochádza, a ktoré vlastnosťami a podmienkami nie sú homogénne, taktiež nezohľadnujú vedomosť o sadení, pestovaní a ošetrovaní lesov, ktorá počíta s postupným výrubom niektorých stromov pre zvýšenie kvality iných stromov a nezaoberajú sa ani porovnaním reálneho počtu ľudí, ktorým takýto úspešný bojkot naozaj život zlepší a ktorým zhorší. Takto nepremyslená aktivita následne zbytočne komplikuje bežnú prax, ktorú možno dokonca nazvať starostlivosťou o lesy a zároveň ovplyvňuje (v niektorých oblastiach výzanmný) ekonomický hýbateľ. Plánovanie a zohľadňovanie následkov svojich činov, ktoré zasahujú do verejného diania a môžu ovplyvňovať iné ľudské životy, je (ak nie je, malo by byť) neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek aktivizmu.

/2.2.2 „Design activism“ - pokus o zmenu prostredníctvom kreatívnej návrhovej činnosti Benevolentnosť slova aktivizmus, dovoľuje zaradiť do významu množstvo činností v mnohých oblastiach našej spoločnosti, nevynímajúc oblasť kreatívneho navrhovania. Angličtina označuje takýto druh aktivizmu slovným spojením „design activism“, ktoré zahŕňa oblasti ako architektúra, urbanizmus, produktový dizajn, grafický dizajn, módny a textilný dizajn a iné im podobné. Teda všetky odvetvia, pri ktorých aktivista usiluje o zmenu aktuálneho stavu systému prostredníctvom návrhu - dizajnu.

„We have the opportunity to decide whether we will simply do good design or we will do good with design.“22

„Máme možnosť rozhodnúť sa, či budeme jednoducho robiť dobrý dizajn alebo budeme robiť dobro dizajnom.“

Túto prax možno silne vnímať posledné dve dekády. Architekti a dizajnéri sami volajú po zmenách na poli sociálnom, environmentálnom, kultúrnom, ... čím investora v tradičnom vzťahu dizajnér - investor, nahrádzajú verejnými záujmami, požiadavkami nevypočutých a ukrivdených, vlastnými víziami na zlepšenie spoločnosti, ...23 Tie sa takto stávajú popudom k tvorivej činnosti. Ten

__________ 22 David Berman

__________ 23 Thorpe, A.: Architecture and design versus consumerism: How Design Activism Confronts Growth. London: Routledge, 2012.

29


to stav komentuje, napríklad, architekt Hasim Sarkis:

__________ 24 Sarkis, H.: “Alternative A”, In: Journal of Architectural Education, č. 62, 2009, č. 4. s. 93-4

„Požiadavky na alternatívne postupy v oblasti architektúry sa za posledných niekoľko rokov znásobili, pričom nárast bol zaznamenaný tak v akademických publikáciách ako aj v publikáciách z profe- sionálnej praxe. ... Navyše, experimentálne a integrované postupy, predtým lokalizované v okrajových polohách, sa objavujú stále častej- šie v prednáškach, profesionálnych ateliéroch a hlavných bodoch súťaží.“24 Činnosť architekta teda postupne rozširuje zaužívané polohy, v ktorých sa nachádzala. Rastie aj podpora takejto premeny, nakoľko sa v nej ukrýva potenciál pozitívnej zmeny. Navyše tým, že architekt sa dostáva na nové pole pôsobnosti, nástroje ktoré využíval, sa stávajú nedostačujúcimi. Klasický návrh objektu po vizuálnej, konštrukčnej či technickej stránke zo stoličky v kancelárii nestačí. Zväčšuje sa kontak a komunikácia so spoločnosťou, na vyjadrenie myšlienky architekt často siaha aj mimo grafické vyjadrovacie prostriedky, prípadne ich využíva netradičným spôsobom, často sa mení jeho čelná pozícia na bežnú radovú, ... Zhrnutím všetkých aspektov objavujúcich sa v architektonickom aktivizme je definícia Márie Topolčanskej uverejnená v časopise Era 21:

__________ 25 Topolčanská, M.: Architektonické iniciatívy v sieti aktivizmu. In: Era 21. roč. 5, 2008, č. 3, s. 44

__________ 26 Topolčanská, M.: Architektonické iniciatívy v sieti aktivizmu. In: Era 21. roč. 5, 2008, č. 3, s. 44-5

/2.2.3 Architektonický aktivizmus v praxi - jeho prejavy Pri jednoduchom rozhliadnutí sa natrafíme na množstvo aktivít iniciovaných širokým spektrom ľudí s rozličnými zámermi. Vyseparovať tie, ktoré by sme mohli zaradiť do súboru architektonický aktivizmus nie je jednoduché. Existujú ale isté prejavy, ktorými sa takýto aktivizmus vyznačuje. Netreba však zabudnúť na to, že každý aktivizmus môže zasahovať široké spektrum oblastí. Je to mladá prax, ktorú nie je jednoduché presne definovať. Preto ak niečo vykazuje prejavy zo zoznamu, nemusí ísť automaticky o aktivizmus a naopak, ak niečo nemá žiadny zo spomínaných prejavov, neznamená to, že nejde o aktivizmus. Tento otvorený zoznam26 je barličkou pri odhaľovaní novej praxe.

30

„Aktívny úrístup k prekonaniu tradičného rámca pasívneho architekta vedie k formovaniu novej praxe, ktorá nie je závislá na klientovi, ale reflektuje záujem verejný. Prejavuje sa proaktívnym prístupom k naliehavým a prehliadaným spoločenským problémom a novým príležitostiam. Tento posun prináša nové nástroje na hranici poľa pôsobnosti architektúry, je nestereotypnou praktikou, ktorá súvisí s nutnosťou vyvolávať zmeny.“25

- spontánne reagovanie na stimuly, ktoré verejný priestor vyvoláva (protesty, podpora, fyzické intervencie)

- verejné výzvy, statementy, proklamácie (prostredníctvom médií, prácou z vlastnej iniciatívy, atď.) - využívanie dočasne opustených priestorov, zvyšovanie ich hodnoty a kritika (kultúrne okupovanie objektov, ktorým horzí neoprávnená demolácia)


- vyjadrenie obnoveného záujmu o dlho ignorované témy a ich zverej- ňovanie (publikáciami, výstavami a dodatočným oceňovaním architektonických diel)

- participatívny výskum, ktorý nie je len procesom vytvárania vedomostí ale paralelne ovplyvňuje vedomie, vzdeláva a mobilizuje k akcii. Definíciou participatívneho výskumu je práve kombinácia troch aktivít: výskumu, vzdelávania a akcie

- spontánne vytváranie sietí inak samostatných tvorivých skupín, ateliérov, jednotlivcov (okolo nezávislých architektonických médií, spoločného záujmu o zmenu)

- nezávislé vytváranie centier architektúry poskytujúce štruktúru, motiváciu, priestor pre ďalšie prepájanie sa v aktivistickej sieti

- strategické projekty ako nezávislé iniciatívy s účasťou verejnosti, istej komunity a napr. samosprávy s cieľom zmeniť existujúci verejný priestor (aktivizmom zvýšiť jeho hodnotu) - záchranné a rozvojové akcie s použitím architektonickej expertízy ako dôsledku spoločenských kríz a konfliktov

- tvorivé práce architektov a skupín vyvolané vlastnou iniciatívou nie ako výsledok vzťahu architekt - klient. Generovanie architektúry pre používateľov vo verejnom priestore, ktorí nie sú komerčnými klientmi

- hľadanie nových foriem aktívnej prítomnosti architektúry vo verej- nom priestore

/2.3 Nie len aktivizmus, ale aj obnovy, snaženia a iniciatívy v praxi - príkladové projekty zo Slovenska Na Slovensku v súčasnosti pôsobí množstvo občianskych združení a iniciatív, ktorých činnosť viac či menej možno zaradiť pod hlavičku aktivizmu. Skupiny ľudí uvedomelo bojujúcich za lepší zajtrajšok v spoločnosti s lepšími hodnotami. Tieto projekty často pojednávajú fenomén dediny, obnovy, architektúry, pamäti a iných. Preto sa stali referenciou k navrhovanému projektu. Najpodobnejšie zámery možno nájsť na príklade ekodedín a združení usilujúcich sa o udržateľnosť vo vzťahu k prírode a istým spôsobom aj vo vzťhu k ľuďom. Dnes nájdeme na Slovensku 9 takýchto iniciatív27 (zoradené geograficky zo západu na východ). Ekoosada pri Bratislave http://ekosidlisko.wikidot.com Lesná záhrada http://www.lesnazahrada.sk 48°10'19.4"N 17°23'40.8"E

__________ 27 Mészáros, Rybár, Koban, 2014

31


Greenheart Mašekov mlyn http://masekovmlyn.wixsite.com, http://www.ffmm.sk 48°15'52.6"N 18°18'50.8"E

Zaježka http://www.zajezka.sk __________ 28 doplnené autorom

48°27'09.6"N 19°13'23.3"E Krásne sady28 http://www.krasnesady.sk 49°06'47.1"N 20°17'55.2"E

Alter Nativa http://www.alter-nativa.sk

48°46'00.7"N 20°20'18.3"E

Cigeľka 49°24'23.0"N 21°08'53.3"E Sosna http://www.sosna.sk

48°48‘05.41“N, 21°15‘00.63“E

Zo spomenutých združení sú dve, OZ Zaježka pôsobice v Zaježovej a OZ Alter Nativa pôsobiaca v Brdárke, žijúcimi ekodedinami. V oboch prípadoch sa navyše príchodom nových osadníkov podarilo zvrátiť nepriaznivý klesajúci populačný stav. Možno tak hovoriť o obnove či skôr reštarte dediny. S obnovou, ale už objektu, sa potýka OZ Sosna, kde boli využité staré školské dielne a OZ Mašekov mlyn sa snaží zachrániť starý mlyn. O záchranu mlyna sa usiluje aj pán Martin Petráš so svojimi spolupracovníkmi. V tomto prípade nejde prioritne o príklon k udržateľnosti, skôr je motiváciou samotné nadšenie pre vec a odmietavé stanovisko voči nečinnému prizeraniu sa na rozpad hodnotnej technickej a architektonickej pamiatky. Zachovanie pamäti. Bližšie sa preto pozriema aj na tento projekt. Okrem neho sa viac oboznámime aj so Zaježkou, Alter Nativou a Mašekovym mlynom. Zameriame sa na to, ako tieto projekty vznikli, fungujú, čo sa môžme od nich naučiť.

__________ 29 Zaježka je občianske združenie pôsobiace v Zaježovej

32

/2.3.1 Zaježka29 v Zaježovej Zaježová, dnes súčasť obce Pliešovce, sa nachádza zhruba 20 km od Zvolena. V roku 1958, kedy sa stala samostatnou obcou, ju tvorilo 173 lazníckych usadlostí a zhruba 660 obyvateľov. Ich počet však v druhej polovici 20. storočia rapídne klesal. Lepšie pracovné príležitosti, kratšie dojazdové vzdialenosti a lepšia vybavenosť ponechali v dedine iba zopár starousadlíkov. V roku 1989 prijali tento kút krásnej prírody a malebných lazov za svoj nový domov ľudia, ktorých už nenapĺňal mestský život. Občianske združenie Pospolitosť pre harmonický život tvorí široké spektrum rozličných ľudí, ktorých nespája ani rovnaké náboženstvo, ani rovnaká životná filozofia, či rovnaká politická ideológia. Všetci sú slobodní v názoroch a v medziach zákona aj v činoch. Všetci sa snažia žiť s prírodou aspoň o niečo viac než žili pred príchodom sem a všetci si uvedomujú dôležitosť spolupráce, ktorá drží projekt pri živote. Spoločenstvo v rozhovore pre Hospodárske noviny opisuje Juraj Hipš (prisťahovalec do Zaježovej): „Ide o široké spoločenstvo ľudí s rôznymi hodnotami, cieľmi aj životným štýlom. Našťastie tu nie je žiadna spoločná ideológia ani „vodca“. Keby to tu bolo, už dávno sa odsťahujem. Stretnete tu podnikateľov aj umelcov, ľudí, čo sa snažia žiť sebestačne, aj takých, čo sa živia počítačmi. Pre


mňa je Zaježová najmä o pestrosti.“30 Ďalej hovorí, že život tu nie je tak dramaticky odlišný od toho v meste. Pochopiteľne vás však dostane do situácií, ktoré tam nezažijete. „Je však pravda, že deti robia aj veci, ktoré by v meste nezažili. Pripravujú drevo na zimu, naháňajú sa po lesoch, namiesto do obchodu ich posielame kupovať tvaroh k susedovi a mlieko k susedke.“30 Prišelci z mesta rúbu drevo, chovajú zvieratá, stavajú domy z hliny a slamy. Zaujímajú sa o miestne tradície, učia sa od pôvodných obyvateľov. Jedným z obvyklých miest, kde se nový návštěvník zoznamuje so Zaježkou, je Sekier. Táto usadlosť bola kedysi domovom prvých zaježovských novolazníkov. Od svojho počiatku má Sekier status „otvoreného domu“. Každý záujemca, ochotný zapojiť se do každodenných prác, si tu mohol a môže na kratšiu či dlhšiu dobu vyskúšať žiť ekologicky priaznivejším životom a okúsiť sociálnu stránku života v komunite.31 Navyše je Sekier miestom hlavnej interakcie so starousadlíkmi. Tí tu priúčajú zvykom a tradíciám, ktoré sa oni naučili od svojich rodičov a starých rodičov. Vzdelávajú a šíria kultúru, ktorá by bez pomoci OZ bola ohrozená. Sekier je nádherné miesto s neopakovateľnou atmosférou, ale len málokto tu vydrží žiť dlhodobo. Po roku alebo dvoch si väčšina Sekierčanov uvedomí, že neustály kontakt s veľkým množstvom rôznorodých, hoci veľmi zaujímavých a podnetných ľudí, striedajúcimi sa návštevníkmi a nedostatok súkromia sú predsa len trochu vyčerpávajúce. Niektorí odchádzajú úplne, iní zostávajú na Zaježovej usadení natrvalo a zaobstarávajú si tu vlastné bývanie.31 Príchodom OZ a stálym prichádzaním nových členov sa v Zaježovej podarilo zmeniť nepriaznivý populačný stav, vytvoriť nádej na prežitie do budúcnosti, na zachovanie lokálneho kultúrneho dedičstva. Zámerom občianskeho združenia Pospolitosť pre harmonický život však prioritne nebola záchrana dediny. Do existujúcej štruktúry vstúpili kvôli jej vyhovujúcemu stavu pre ich vlastné potreby. Priniesli so sebou riziká, ktoré produkujú následky tak pozitívne - prežitie dediny, využitie chátrajúcich objektov, šírenie lokálneho kultúrneho dedičstva, revitalizácia prostredia, osveta problematike vymierajúcich dedín - ako aj negatívne - jedinečnosť projektu na území Slovenka spôsobuje pomerne veľký záujem medzi verejnosťou a médiami. Zaježová je vystavená intenzívnemu prílevu domácich i zahraničných záujemcov. Miesto, ktoré malo ambície stať sa oázou pokoja v lone prírody sa stalo hektickejším než kto čakal. Juraj Hipš sa vyjadruje nasledovne: „U nás doma len za posledných pár dní býval reportér, expert na bezpečnostnú politiku aj známa moderátorka. Ja tu mám také intenzívne medziľudské vzťahy, že oddychovať do samoty chodím k rodičom do Bratislavy.“32 Takýmto prílevom „turistov“ je však ohrozená kultúrna jedinečnosť miesta. Každý si zo sebou nesie vlastné kultúrne dedičstvo, ktoré sa nemusí, no môže prejaviť. A so zvyšujúcim sa počtom návštevníkov rastie aj pravdepodobnosť, že pôvodný charakter bude nahradený čímsi iným a tak aj to, že pôvodní obyvatelia už nebudú pôvodní. To v čom mali pôvod už nebude badateľné. Od roku 2015 možno v Európe badať jav, ktorý médiá označujú ako Európska migračná kríza (tiež Európska utečenecká kríza). Štáty (hlavne tie vyspelé) sa snažia vysporiadať s veľkým počtom prichádzajúcich imigrantov - utečencov ale aj ekonomických imigrantov. Situácia v ich domovských krajinách ja katastrofálna, preto je ich prijatie pochopiteľné. No zatiaľčo niektoré štáty sa potýkajú

__________ 30 Bratislavu vymenili za lazy. A neľutuje. [online]. [cit. 2018-01-23]. URL: <https://style.hnonline.sk/ vikend/560840-bratislavu-vymenil-za-lazy-a-nelutuje>

__________ 30 Zaježová. Ako sa žije v súlade s prírodou. [online]. [cit. 2018-01-23]. URL: <https:// www.sme.sk/c/4110716/zajezovaako-sa-zije-v-sulade-s-prirodou. html>

__________ 32 Bratislavu vymenili za lazy. A neľutuje. [online]. [cit. 2018-01-23]. URL: <https://style.hnonline.sk/ vikend/560840-bratislavu-vymenil-za-lazy-a-nelutuje>

33


obr. 5 Pospolitosť pre harmonický život

s enormným množstvom záujemcov o azyl, iné nepocítili žiadnu zmenu. Preto padlo rozhodnutie o spravodlivom prerozdelení utečencov podľa možností jednotlivých štátov. Strach z príchodu iných náboženstiev, zvykov a tradícií, ktoré Európa nepozná, panuje snáď všade. Tento strach ale delí kompetentných i bežných občanov do dvoch skupín. Na tých, ktorí veria, že pravidlá situáciu udržia pod kontrolou a tých, ktorí tomu neveria a preto priamo odmietajú utečencov prijať. Zaježová prijala spoločenstvo, ktoré jej pomáha nabrať druhý dych. Zároveň však táto aktivistická iniciatíva priniesla riziká. Projekt je už v procese a nie je možné ho zastaviť. Možno ho len usmerňovať a sledovať. Pri každej ďalšej plánovanej obnove či iniciatíve je však nutné poriadne preskúmať existujúci stav štruktúry, do ktorej hodláme vstúpiť. Na tomto základe potom učiniť rozhodnutie, do ktorej zo skupín sa pridáme. Či veríme v udržateľnosť situácie alebo nie.

34

obnova - objekty na lazoch zameranie - udržateľné hospodárstvo, turizmus, osveta, vzdelávanie, kurzy, semináre, workshopy, udržateľná architektúra iniciovanie projektu - OZ Zaježka


/2.3.2 Alter Nativa v Brdárke Alter Nativa je občianske združenie pôsobiace na území obce Brdárka a v jej okolí. Obec sa nachádza zhruba 20 km severozápadne od mesta Rožňava, do ktorej okresu aj spadá. Štatistiky o nezamestnanosti dlhodobo radi tento okres medzi 5 najhorších v rámci Slovenska, čo sa pochopiteľne odzrkadlilo aj na situácii v obci. Populácia klesala od konca 20. storočia, čím sa dostala z pôvodných 200 na aktuálnych 6133, ku ktorým prislúcha 40 domov. Mnohé sú preto opustené. Občianske združenie Alter Nativa (Iná Možnosť) vzniklo na základe projektu Spoločnosti priateľov Zeme Revúca, ktorého úlohou bolo vybudovanie knižnice s literatúrou na tému životného prostredia, ochrany prírody, ľudských a občianskych práv, zdravého životného štýlu, ... Okrem toho organizovali na dané témy aj prednášky a semináre. Podpora projektu s časom rástla, a tak v roku 2002 vzniklo OZ Alter Nativa, ktoré umožnilo budovanie miestnej pospolitosti a zavádzanie prvkov alternatívnej ekonomiky do praxe. V súčasnosti sa OZ venuje znižovaniu odpadov a osvete s tým spojenej, prevádzkuje knižnicu, organizuje kurzy permakultúrneho34 dizajnu, revitalizuje ovocné sady, vďaka ktorým bola Brdárka známa už v minulosti, vydáva publikácie a stojí za obnovou chátrajúcich objektov v obci. Vytvorili spoločenstvo ľudí, stále otvorené pre nových záujemcov, ktorým ide o: „Pozitívnu zmenu hodnôt ľudí a v súčasnosti obráteného rebríčka hodnôt – o obnovenie úcty k prírode a

obr. 6 Brdárka, ovocné sady

__________ 33 Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016. Bratislava : ŠÚ SR. [online]. [cit. 2018-01-17]. URL: <https:// slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/ themes/demography/population/ indicators/>

__________ 34 Permakultúra je systém poľnohospodárskych a sociálnych princípov založených na simulácii alebo priamom využívaní vzorov a vlastností pozorovaných v prírodných ekosystémoch. Slovo permakultúra pôvodne označovala „trvalé poľnohospodárstvo“, ale rozšírila sa aj na „trvalú kultúru“, pretože bolo zrejmé, že sociálne aspekty sú neoddeliteľnou súčasťou skutočne udržateľného systému. zdroj: Permaculture. https://en.wikipedia.org/wiki/ Permaculture

35


__________ 35 Alter Nativa. [online]. [cit. 2018-01-17]. URL: <http:// www.alter-nativa.sk/sk/23-2/>

obr. 7 Mašekov mlyn

životu, obrat od konzumu a nadspotreby k rozumnej skromnosti, od agresivity k tolerancii, od konkurencie ku spolupráci, od honby za materiálnym blahobytom k rozvoju duchovných hodnôt a obnove komunity; smerom k trvalej udržateľnosti a etike. O decentralizáciu a demokraciu, napĺňanie potrieb ľudí vo väčšine z miestnych zdrojov, priblíženie rozhodovania bližšie k ľuďom, na miestnu úroveň.“35 obnova - objekty v dedine Brdárka zameranie - udržateľné hospodárstvo, turizmus, osveta, vzdelávanie, kurzy, semináre, prevádzkovanie knižnice iniciovanie projektu - OZ Alter Nativa

/2.3.3 Mašekov mlyn na Žitave Mašekov mlyn sa nachádza neďaleko mesta Vráble na rieke Žitava. Už v 14. storočí spomínajú historické dokumenty celodrevený mlyn na mieste toho dnešného. Ten zotrval do prvej polovice 20. storočia, kedy bol nahradený murovaným, trojpodlažným, tým, ktorý tam stojí dnes. Za jeho výstavbu bola zodpovedná rodina Mašekovcov.

__________ 36 Mašekov mlyn. [online]. [cit. 2018-01-15]. URL: <http:// masekovmlyn.wixsite.com/ welcome/about_us>

Mlyn bol však časom nahradený novými zariadeniami a technológiami. Objekt ostal nevyužívaný a chátral. V roku 1996 sa ho ujala rodina Demešovcov. Tak začal široko zameraný proces revitalizácie, ktorého hlavným cieľom je zachovať formy tradičného hospodárstva na ekologickej báze a celková obnova komplexného a pritom stále sa vyvíjajúceho vzťahu človeka a prírody. Súčasne sa začal obnovovať aj samotný objekt mlyna, ktorý zastrešuje všetky osvetové a vzdelávacie snahy36. Mlyn je koncipovaný ako rodinná farma. Členovia sa snažia budovať a udržiavať živý agrárny skanzen, kde sa okrem hospodárstva venujú aj zachovávaniu miestnych tradícií, remesiel a zvyklostí. Podporou agroturistiky a zážitkového vzdelávania (organizujú rozličné kurzy, semináre, workshopy, ...) posilňujú v ľuďoch pozitívny vzťah k prírode36. Je to miesto obľúbené na letné tábory, teambuildingy, rekreáciu a oddych. Pravidelne sa tu organizujú aj kurzy pletenia košíkov, či pečenia chleba. Je to príklad projektu, kde rodina našla priestor, v ktorom videla potenciál naplniť svoje zámery v udržateľnom živote a priateľskej rodinnej farme. Ich alternatívny život si však nenechávajú pre seba, ale vzdelávajú v tom čo sami robia, čo majú odskúšané a čo majú pocit, že má zmysel šíriť ďalej.

36

obnova - starý mlyn a okolie zameranie - eko. hospodárstvo, agroturistika, osveta, vzdelávanie iniciovanie projektu - rod. Demešovcov so zámerom žiť viac udržateľne


/2.3.4 Vodné mlyny v Kvačianskej doline

obr. 8 Mlyn, Kvačianska dolina

Kvačianska dolina sa nachádza vo východnej časti Chočských vrchov asi 5 km severne od Liptovskej Mary. V jej severnej časti by sme našli časť Oblazy, kde stoja dva mlyny. Horný Gejdošovský a dolný Brunčiakovský. V súčasnosti sú to takmer plne funkčné kultúrno-technické pamiatky. No pamätajú aj dobu, kedy chátrali a ich osud bol veľmi neistý. Na obnovu, ktorej sa mlyny dočkali sa pozrieme cez rozhovor37 s Martinom Petrášom, hlavným hýbateľom projektu, ktorý vracia mlynom ich podobu. Obnova začala v septembri v roku 1980. Iniciatívu vytvorili dobrovoľní ochranári zo Základnej organizácie č. 6 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Teda nešlo o žiadnu štátom podporovanú obnovu. Skupina ľudí sa rozhodla vo vlastnej réžii zmeniť stav objektov, ktorý bol absolútne nevyhovujúci a podľa nich hodný záujmu.

__________ 37 Obdivuhodná premena vodných mlynov v Kvačianskej doline. [online]. [cit. 2018-01-15]. URL: < http://mojdom.zoznam.sk/ cl/10073/1507183/Obdivuhodna-premena-vodnych-mlynov-v-Kvacianskej-doline >

Od roku 1980 sa postupne obnovoval horný mlyn, ktorý bol v lepšom stave a z krajinárskeho hľadisko bol „hodnotnejší“. Potom nasledoval dolný mlyn. Všetky práce boli a sú vykonávané dobrovoľníkmi či možno povedať aj aktivistami. Finančná podpora pramení v drvivej väčšine len z príspevkov návštevníkov, ktorí sa o tomto zaujímavom projekte dozvedeli a prišli si ho pozrieť na vlastné oči. Okrem samotných mlynov tu ale návštevníci natrafia aj na dobrovoľníkov samotných, ktorí sa tu striedajú a trvalo udržiavajú objekty. Ak by niektorí z turistov prejavil skutočný záujem pomôcť pri prácach na projekte, sú podľa slov pána Petráša ochotní podeliť sa o pec, na ktorej sa varí, o seno, na ktorom sa spí a o potok, ktorý je sprchou. Na viac totiž nemajú, no viac ani nechcú. Jednoducho žijú v nádhernom prírodnom prostredí, ktoré ich napĺňa pokojom a ako spoločenstvo ľudí investujú svoj čas a energiu do projektu, pretože vnímajú jeho hodnoty, ktorých záchrana je podľa nich zmysluplná.

obnova - dva mlyny zameranie - drobné hospodárstvo, turizmus, osveta, vzdelávanie iniciovanie projektu - dobrovoľníci nadchnutí vecou

37


/2.4 Sumarizácia príkladových projektov ako referencií pre navrhovaný projekt Zaježka, Alter Nativa, jeden a druhý mlyn sú rozličné projekty. Prvé dva sú ekodediny, Mašekov mlyn je jednoducho povedané ekologická rodinná farma a mlyny na Kvačianke sú obnovy spojené s prevádzkovaním kultúrno-technickej pamiatky. Tieto príklady však boli zvolené, nie kvôli odlišnostiam, ale kvôli tomu, čo majú spoločné. Každý z opísaných projektov je iniciatíva skupiny ľudí so spoločným zámerom. Nikdy nejde o štátny či developerský projekt. Preto aj financovanie je buď z vlastných prostriedkov spoločenstiev, alebo z darov od podporovateľov projektov. Zámery, ktoré majú, sú výsledkom nesúhlasu s existujúcim stavom a túžbou oživenia či živenia hodnôt, ktoré považujú za správne. (obnoviť technickú pamiatku a zanechať takéto dedičstvo aj mladým generáciám, znížiť produkciu odpadov, hospodáriť bez používanie chémie, zachovávať ľudové tradície a zvyky, ...) Taktiež sa snažia svoje teórie prenášať do praxe, kde ich kriticky otvárajú verejnosti. Šíria svoje poznatky a skúsenosti, vzdelávajú, robia osvetu, organizujú kurzy. Priberajú každého, kto má úprimný záujem. Všetky projekty idú ruka v ruke s prírodou. Ich lokalizovanie v odľahlejších prírodných územiach nie je náhodou. Hoci sa viažu na existujúce objekty, ktoré nemožno presunúť do miest, prírodné prostredie je zámerom a oponentom voči tomu mestskému, ktoré je v príkladoch chápané ako veľká záťaž na psychickú stránku človeka a tú je nutné pravidelne regenerovať. Práve k tomu je prírodné prostredie často vyhľadávané. Spoločným im je však ešte jedno. Všetky so sebou nesú riziká „vedľajších účinkov“, aké možno vnímať v Zaježovej. Jav, ktorý tam však vidíme, je stále vo vývoji. Takže ho nemožno objektívne zhodnotiť a povedať či má pozitívny alebo negatívny dopad. Isté je ale jedno, že aktivizmus, ktorý sa deje vo všetkých projektoch, je uvedomelou činnosťou jednotlivca alebo skupiny ľudí, ktorí presadzujú vlastné myšlienky, názory a idey. Preto je nutné dobre zvážiť a premyslieť si dôsledky svojho konania. Uvedené spoločné znaky príkladových projektov sa objavujú aj v navrhovanom projekte - Reštart Ľubických Kúpeľov, ktorý je podrobne opísaný v nasledujúcich kapitolách. Tieto iniciatívy, aktivizmy boli preto inšpiráciou pre budovanie a fungovanie projektu a sú dokladom o reálnej existencii podobných projektov na Slovensku.

38


/3

Dva. Jeden. Reštart! Návrh projektu a jeho obhajoba


/3.1 Hodnoty, ktoré sa oplatí (o)živiť. Obhajoba reštartu Kúpele Ľubické Kúpele a obec Ľubické Kúpele v sebe počas existencie vyvíjali a živili množstvo aspektov. Hodnotých i tých opačných. No a pri zámere reštartovať tieto elementy je v prvom rade nutné tento počin obhájiť. Na to nech slúži táto kapitola, ktorá vymenúva všetky pozitívne hodnoty, ktoré dedina mala, a preto ich môže mať opäť. Pankrác, Servác, Bonifác. Tri pramene studenej sírnej vody, ktorej vôňa či skôr zápach útočil na čuch, zatiaľ čo jej liečivá sila bojovala s problémami, ktoré ľudí trápili od nepamäti. Blahodarné účinky na kožné ochorenia a ochorenia pohybového aparátu, aké mala, možno v súčasnosti na Slovensku nájsť z 24 liečebných kúpeľných ústavov iba v dvoch. V Trenčianskych Tepliciach a v Smrdákoch - na západe Slovenska. Preto jej kvalitu nemožno zanedbať. Navyše sa v Ľubických Kúpeľoch snúbila sila liečivej vody, nádherného a nerušeného prírodného prostredia ďaleko od ruchu mesta a pracovného zhonu, účinky slnka, čerstvý vzduch a množstvo možností rekreovať sa a relaxovať. Dedina vytvárala ideálne podmienky pre reštart telesnej i duševnej stránky človeka. Okrem ozdravujúcich účinkov ale na pozadí faktu, že návštevnosť slovenských kúpeľov v súčasnoti neustále rastie, má takáto voda aj ďalšie potenciálne pozitíva. Ekonomický prínos, ponuka pracovných príležitostí, podpora turizmu, ... Druhou kapitolou je popri vode obec alebo skôr ľubozvučnejší názov, viac vystihujúci charakter slovenského vidieka - dedina. A tá, nami do úvahy braná, zanikla v roku 1952. No ešte počas života to bolo miesto, ktoré neležalo na hlavnom ťahu ciest medzi mestami. Ak ste ju nechceli navštíviť, náhodou sa vám to nepodarilo. Nebola ďaleko od „civilizácie“, bola však pomerne príjemne ukrytá vo vrchoch. Vďaka kúpeľom sa šíril chýr ďaleko, no to znamenalo prílev kúpeľných hostí a nie davy remeselníkov a obchodníkov. Preto ju možno prirovnať k divému zvieraťu z lesa. Zatiaľ čo domáce zviera má nad sebou vždy ochrannú ruku, ktorá ho živí, opatruje a aj myslí zaň, divé zviera je zavíslé v drvivej väčšine len samo na sebe. Čo si nenájde, prípadne neuloví, to mať nebude. V ťažkých časoch musí viac uvažovať. Možnosti potravy sú obmedzené, musí sa obmedziť aj ono. Musí myslieť na zajtrajšok a aj ďalej do budúcnosti, zvážiť následky tak veľmi, ako mu to jeho zvierací mozog dovolí. Takéto „divé“ dediny sú samostatnejšie a sebestačnejšie. Gazdujúc na svojom a pre seba, sú ohľaduplnejšie voči prírode a ich hospodárstvo je udržateľné. Spoločenstvo je stlačené bližšie k sebe, vytráca sa anonymita, ktorá je často príčinou problémov. Veď ak sa o mňa nikto nazaujíma, môžem nepozorovane konať tak dobro ako aj zlo. Zároveň sa tým znižuje ľahostajnosť voči druhým. Takéto spoločenstvo je samo sebe pánom v mnohých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú bezprostredne a výhradne jeho. V prípade reštartu by sa nová dedina objavila na tom istom mieste, kde bola pôvodná. Takže to, čo bolo predpokladom jej „divej“ povahy, ostáva nemenné. V tejto chvíli by sa mohol ozvať oponentský hlas, že v čase existencie a fungovanie Ľubických Kúpeľov (uvažujme prvú polovicu 20. storočia, ako posledné dekády, ktoré dedina zažila) boli vlastne všetky dediny „divé“, teda zod-

41


povedajúce vyššie uvedenému popisu. Dnes sa predsa často odvolávame na dobu našich starých rodičov, ak hľadáme príklad časov, kedy bolo všetko domáce, všetko zdravé, práca bola fyzicky náročná, no prinášala pocit uspokojenia, ... A odvolávame sa na ňu všeobecne. Všetky babky a všetci dedkovia to mali rovnaké vo všetkých dedinách. No tak ako dnes, tak aj vtedy existovali rozdiely. Predsa len babky, ktoré poznali všetky svoje susedy klebetili menej, lebo vedeli, že dotyčná sa to rýchlo dozvie. A dedkovia, ktorí žili hlbšie v lese (v odľahlejších kútoch) boli o čosi „zelenší“ než ich rovestníci z rušných dedín. Preto aj dnes vznikajúca dedina by nemusela byť výrazne iná. Stačí ak by bola iba trochu iná, predsa aj to sa počíta. Veď nie nadarmo sa hovorí: Babka k babce, budú kapce. V preklade: veľká pozitívna zmena je súčtom drobných pozitívnych zmien. V neposlednom rade možno hodnotu nájsť aj v tom, čo bolo spôsobené zriadením obvodu, teda tým, čo ak by sa neudialo, žiadne hodnoty hodné oživenia by neexistovali. Územie a okolie Ľubických Kúpeľov bolo zabrané a neprístupné 60 rokov. Konkrétne v čase, kedy sa v našich obydliach preháňal socializmus a neskôr aj kapitalizmus. Koľko z ktorého kde ostalo nie je možné povedať univerzálne. V Kúpeľoch a ich okolí ale neostalo takmer nič. Je tam zopár chátrajúcich vojenských objektov, ktoré možno chápať ako pozostatok socializmu. Sú to však prázdne neurčité objekty, ktoré nemajú moc akou disponuje napríklad panelák. Pri pohľade naň percento ľudí s láskou spomína, percento racionálne hodnotí, iné percento zas nenávistne nadáva. Reakcie sú rôzne, no všetky odkazujú na históriu a spúšťačom je práve objekt - pozostatok doby. To sa pri niečom tvarovo a účelovo neurčitom ale nedeje. Toto územie sa zastavilo v istom čase a ďalej sa nepohlo. Navyše bolo vizuálne očistené od celej svojej hitórie, pamäť však ostala. Miesto akoby dostalo druhú šancu. Môže začať odznova, no s množstvom nadobudnutých vedomostí. To preň vytvára potenciál ponúknuť alternatívu k dnešnej spoločnosti, hoci bude budované ňou samou. Čistota na podklade vedomosti, udržateľnosť, sila vody a sila prostredia sú jednoducho povedané hodnoty, ktoré územie zaniknutej dediny Ľubické Kúpele malo/má/môže opäť mať a sú hodné oživenia a živenia.

/3.2 Nereštartujeme od nuly. Súčasný stav zaniknutej obce Ľubické Kúpele Navštíviť zaniknutú obec Ľubické Kúpele je dnes možné iba pomocou vlastných dopravných prostriedkov. Deväť kilometrovú vzdialenosť od mesta Kežmarok možno zvládnuť autom, bicyklom, dokonca aj pešo. Cestou by sme stretli hádam najľubozvučnejšie obce Slovenska. Najprv Ľubicu a hneď za ňou aj Zaľubicu a za Zaľubicou by nás už vítal chátrajúci vstup do bývalého vojenského obvodu Javorina. Po pravej strane by sme ešte zahliadli asi tucet vojenských objektov, prevažne hál, a potom by nás panelová cesta viedla už len hlbšie a hlbšie do Levočských vrchov. 42

Niekoľko kilometrov ďalej sa cesta mierne stáča doľava, aby obišla dvíhajúci sa terén. Len čo tak urobí, stáča sa naspäť doprava, pričom nám už v tejto chvíli


vojenský objekt

cintor

betónová jama na senáž maštaľ

Chata Ľubické Kúpele

smer Kežmarok

odkrýva na východe pohľad do doliny, do ktorej smeruje aj odbočka z cesty. Ako prvý možno na pravej strane zahliadnuť jediný fungujúci objekt - Chatu Ľubické Kúpele. Neveľký dom zelenej farby s dreveným altánkom na dvore. Ak budeme pokračovať ďalej po hlavnej osi a súčasne komunikácii dediny, prejdeme cez potok a ocitneme sa na území bývalej obce.

obr. 9 zaniknutá obec Ľubické Kúpele, súčasný stav (2018)

Navôkol možno badať pozostatky z čias vojenského obvodu (1952-2011) a hŕstku aj z doby existencie samotnej dediny. Napravo za potokom sa v hustom kroví, obklopená stromami, objaví maštaľ. Murovaný objekt so sedlovou strechou a dreveným krovom. Polovica plechovej strechy chýba, kde-tu už vypadáva tehla a ani okná sa nedožili dneška. (obr. 11) Kúsok vyššie sa nachádza betónový „bazén“. Jama slúžiaca na uskladnenie senáže. (obr. 12) Presne oproti prechádza ponad vykopaný žľab drevená lávka. Pokračuje ako terénne schody a ústi na miernom kopci medzi stromami. Tie boli vysadené združením za obnovu obce a vytyčujú priestor bývalého obecného cintorína. Dnes by sme tam ale našli už len osadený kríž a zopár zváľaných náhrobných kameňov. Ďalším objektom je napravo od cesty stojaca bývalá vojenská strážnica. Opäť murovaná s plochou strechou. Jednopodlažná. S varovným nápisom, ktorý dokumentuje účel miesta. „Buď opatrný, zbraň zabíja!“ (obr. 13)

43


rín

muničný sklad strážnica

panelové pole muničný sklad panelové pole

muničný sklad

Kúpeľný potok

Zvyšné objekty sa nachádzajú všetky na ľavej strane. Ide o tri muničné sklady. Prvý, najmenší, je murovaný. Jednopodlažný so svetlou výškou zhruba 5 metrov. Ako všetky nasledujúce objekty, s plochou strechou. Vpredu má dva veľké otvory, kedysi vyplnené plechovými bránami. Po ľavej a pravej strane sú hneď vedľa osadené dva a dva betónové stĺpy s výškou 10 metrov. Na ich koncoch sú zavesené oceľové laná, ktoré tak prechádzajú ponad budovu . Slúžili na vešanie maskovacích sietí. (obr. 14) Druhý a tretí muničný sklad sú rovnaké. Ide o halové objekty. Konštrukčne sú riešené ako železobetónový skeletový systém s prievlakmi v priečnom smere. Ich osová vzdialenosť je 4,5 metra a hĺbka poľa a teda aj samotnej haly je zhruba 15 metrov. Oba sklady tvorí 7 takýchto modulov. Vnútorná dĺžka haly je tak 31,5 metra. Výška po prievlaky je necelých 5 metrov a svetlá výška haly v najvyššom bode je necelých 6 metrov. Z prednej (južnej) strany má hala 7 otvorov pre brány, ktoré chýbajú. Na severnej strane obsahuje hala presvetľovací pás vysoký zhruba 2 metre. Zasklenie tvoria profilované sklenené panely copilit. Bočné strany disponujú ako spomínaný sklad betónovými stĺpami na maskovacie siete. V tomto prípade na každej strane tri stĺpy. (obr. 15, 16, 17) Okrem objektov sa na území nachadzajú dve polia vyložené betónovými panelmi. Väčšie s rozmermi 30x20 metrov a menšie 12x8 metrov.

44

Na západ od dediny, mimo jej územia, no na jej osi sa nachádza ešte jeden vojenský objekt o pôdorysnej ploche 8x8 metrov. Murovaný, jednopodlažný s plochou strechou a umietnený tak, že z jeho pozície je dedina dobre čitateľná a naopak, z dediny je dobre vnímateľný on.


obr. 10 súčasný stav obce obr. 11 maštaľ

Celkový stav objektov možno vo všeobecnosti označiť za využiteľný. Statika totiž nikde nie je narušená. Negatívami sú zatekajúce strechy, chýbajúce výplne otvorov, zdegradované povrchové úpravy stien. Pozitívami sú tvarová a architektonická jednoduchosť a jednoznačnosť. Napriek ich rozmerom nie sú obzvlášť rušivým elementom pri celkovom vnímaní prostredia. Vybudované sú aj inžinierske siete: voda, plyn, elektrina. Územie je prerastené zeleňou zmiešaného charakteru. Les, ktorý kedysi dedinu iba obklopval, sa v súčasnosti rozširuje po celom území. Vyrastajú tu nové kry a stromy, ktoré obrastajú a miestami dokonca prerastajú skrz vojenské objekty. Centrálna komunikácia je vyhotovená ako spevnené asfaltová plocha. Vyasfaltované sú aj prístupy k jednotlivým vojenským objektom.

obr. 12 betónová jama na senáž obr. 13 stážnica obr. 14 malý muničný sklad

obr. 15 veľký muničný sklad, interiér obr. 16 veľký muničný sklad, exteriér obr. 17 veľký muničný sklad, strecha

Celkový vnem po príchode na miesto v sebe spája odkazy na 60 ročné fungovanie vojenského obvodu Javorina, následné zrušenie a momentálny nezáujem vojenskej správy o územie spolu s vnímaním divokej prírody, ktorá postupne dostáva hlavné slovo v celkovom výraze.


/3.3 Princíp vyrovnávania klinca. Znižovanie ekologickej stopy Pri jednej z konzultácií mi architekt Juraj Koban povedal, že jeho dedo a aj jeho otec vyrovnávali klince. Asi dve sekundy som vôbec nerozumel o čom hovorí a čo tým myslí. Potom mi to však došlo a uvedomil som si, že presne to isté robil môj dedo a stále robí aj môj otec. Ak máte napríklad poličku, ktorá zmenou doby stratila svoj účel, a rozhodnete sa jej drevo využiť na niečo iné, musíte ju rozobrať. A povedzme, že ako spájacie prvky boli použité práve klince, je nutné ich najprv vytiahnuť. Pri ich vyťahovaní ale často dochádza k ohnutiu klinca. No namiesto toho, aby ste klinec zahodili ako nepoužiteľný, investujete svoj čas a energiu k jeho vyrovnaniu, čím získate opäť použiteľný klinec. Jednoduchý proces, často motivovaný hlavne ekonomickou stránkou, teda cieľom ušetriť. Čo sme takýmto činom ale spôsobili? Existujú dve základné hľadiská, ktorými sa na to možno pozrieť. Ekologické a ekonomické. Z ekologického hľadiska je zhrnutie jednoznačné. Zabránili sme, aby bolo nutné starý klinec zničiť a aby bolo nutné opäť vyťažiť kovovú rudu, spracovať ju, vytvoriť produkt, doviesť ho do požadovanej predajne, kde by sme si ho mohli kúpiť. Na všetky spomínané procesy je nutné isté množstvo energie. Pre zjednodušenie však uvažujme len elektrickú energiu. Tú produkujú elektrárne a tie pri produkcii uvoľňujú obrovské kvantá CO2. Uvažujúc najhoršiu alternatívu tepelnú elektráreň - ktorá vytvára CO2 priamo, alebo zdanlivo ekologickú alternatívu - veterné turbíny - ktoré pri fungovaní nevytvárajú CO2, no výroba odolných listov rotora je nadštandardne energeticky náročný proces, pri ktorom sa uvoľní enormné množstvo CO2. Spolu s CO2 sa uvoľňuje aj ďalšia skazotvorná molekula - SO2. A pochopiteľne čím viac týchto oxidov vyprodukujeme, tým horšie následky to bude mať na naše životné prostredie. Preto sme rozhodnutím znovu využiť hoci jediný klinec prispeli k znižovaniu tzv. ekologickej stopy, znižovaniu množstva CO2 a SO2. Ekonomické hľadisko už nie je tak jednoznačné. Pre jednoduchšie pochopenie sa pozrime na teóriu - Klam rozbitého okna, ktorú v roku 1850 publikoval klasický ekonóm Frédéric Bastiat vo svojej eseji Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas (Čo vidno a čo nevidno), kde sa zamýšľa nad uskutočneným (viditeľným) a neuskutočneným (neviditeľným) konaním, napríklad alternatívne použitie zdrojov38. „Klam rozbitého okna opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec. Napriek tomu, že veľa ľudí s ním súcití, čoskoro začnú namietať, že rozbité okno znamená prácu pre sklára, ktorý si za zarobené peniaze kúpi chlieb, čím odmení pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky. Zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší tovar atď. Nakoniec týmto spôsobom myslenia možno prísť k výsledku, že malý chlapec nebol vinný z vandalizmu, ale zapríčinil pozitívny ekonomický vývoj, ktorý vytvoril ekonomické výhody pre každého v meste.“ „Klam spočíva v tom, že veľká časť ľudí vidí pozitíva spôsobené potrebou kúpy

__________ 38 Klam rozbitého okna. [online]. [cit. 2018-01-22]. URL: <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Klam_rozbitého_okna>

47


__________ 39 Klam rozbitého okna. [online]. [cit. 2018-01-22]. URL: <https:// sk.wikipedia.org/wiki/Klam_rozbitého_okna>

nového okna, ale ignoruje skryté náklady. Majiteľ obchodu bol nútený použiť prostriedky na opravu okna a preto ich nemohol použiť na nič iné. Je možné, že by si za voľné peniaze bol kúpil chlieb, čím by bol odmenil pekára, ktorý by si potom bol mohol kúpiť topánky atď. Namiesto okna a chleba má len okno.“ 39 V našom prípade je teória prenosná nasledovne. Oponenti by mohli tvrdiť, že vyrovnaním klinca nebudú mať prácu ľudia, ktorí rudu ťažili, ktorí ju spracovávali, ktorí vyrábali klince, zabezpečovali prevoz či predaj a aj tí ktorí boli zodpovední za likvidáciu, ... Klam nám však hovorí, že ja ako človek, ktorý vyrovnal klinec, nie len že budem ten klinec mať, budem mať navyše voľný kapitál, ktorý môžem investovať inam. Napríklad si kúpim rožok či iný produkt vyrábaný v tej istej továrni, kde vyrábajú klince, čím opäť spustím reťazovú reakciu ekonomickej podpory pre rôzne oblasti. Preto ani ekonomické hľadisko jednoduchého činu, akým je vyrovananie klinca, nemožno hodnotiť negatívne. V posledných rokoch často registrujeme z médií správy o snahách zachrániť našu planétu, o potrebe chrániť životné prosterdie, slová ako ekologický či environmentálny sa objavujú častejšie ako slovo korupcia. Preto sa zvyšuje aj riziko, že neustálym bombardovaním sa stávame ľahostajnými voči témam, ktoré musíme brať vážne, lebo sú veľmi aktuálne a ich zanedbanie môže mať neblahé následky. Na základe jednoduchého príkladu, ktorý bol uvedený, som kapitolu koncipoval ako obhajobu využívanie existujúcich energetických a materiálových prostriedkov. Pokračovaním obhajoby je aj návrh projektu, ktorý nasleduje názory sprostredkované v tejto kapitole.

/3.3.1 Nevláčme drevo do lesa. Udržateľnosť v navrhovanom projekte K znižovanie ekologickej stopy môžme prispieť spomínaným využitím starých klincov. Pochopiteľne to nie je jediná možnosť. Tie ďalšie sú závislé na území s ktorým pracujeme, jeho okolí, dojazdových vzdialenostiach k spracovávateľským miestam, existujúcim materiálovým zdrojom, počiatočnom stave územia, ... Preto sa teraz pozrieme na možnosti, ktoré ponúka územie zaniknutej obce Ľubické Kúpele, na ktorom uvažujeme projekt.

48

Prvým dôležitým faktom je existencia vojenských objektov. Ich stav je pomerne dobrý. (pozri kapitola 3.2) Aj tak sa v krátkosti pozrime, ako by vyzeralo odstránenie murovaných a železobetónových objektov. Je to proces, ktorý záhŕňa ich demoláciu (spojená s požiadavkou na ťažkú stavebnú techniku), naloženie, odvezenie a uskladnenie na skládke, prípadne legislatívou stanovená likvidácia. Takéto procesy sú nie len finančne nákladné, navyše sú producentmi CO2. Takto vyprodukované množstvo sa pridá k tomu, ktorá bolo emitovené pri výrobe hál. Tie by však už neboli použiteľné, preto jeho produkcia nemala zmysel. Navyše fakt, že už nie je možné staré haly využiť (ako prestrešenie, zlepšenie exteriérovej klímy v bezprostrednom okolí objektov,...), vytvorí vyššie kvalitatívne či kvantitatívne požiadavky pre objekty nové, a tak opäť zvýši množstvo CO2, čím prispieva k zvyšovaniu ekologickej stopy. Preto projekt ráta s využitím


existujúcich objektov. Druhým dôležitým faktom je prítomnosť lesa. Územie, na ktorom kedysi stáli domy, je dnes zarastené kríkmi a prevažne listnatými stromami. Nachádza sa tu hlavne topoľ, javor, breza, jaseň. Mimo dediny sú to stromy ihličnaté so zastúpením borovice, smreka, jedle, smrekovca. Občianske združenie už v súčasnosti disponuje časťou lesa. Po celkovom navrátení pozemkov sa množstvo lesného porastu ešte zvýši, čo z dreva robí jednoducho dostupný a ekologický materiál, nakoľko výrub stromov je na území Levočských vrchov bežnou a dovolenou praxou. Najdostupnejším je mäkké ihličnaté drevo. Preto projekt ráta s lokálnym drevom ako s hlavným stavebným materiálom. Pri jeho spracovávaní uvažuje s lokálnymi spracovateľskými zdrojmi. Nasledujúcim dôležitým faktom je existencia rozsiahleho južného svahu, na ktorom stála polovica zaniknutej dediny. Preto projekt ráta s umiestňovaním otvorov v objektoch na juh (zisk svetla a tepla) a osadením solárnych panelov na južne orientované šikmé strechy. Kvôli zníženiu počtu a veľkosti stavebných zásahov, projekt uvažuje umiestnenie nových objektov do existjúcich objektov, prípadne na spevnené betónové polia. Objekty sú navrhované na koloch, čo v spojení s miestom ich osadenia znižuje množstvo nákladných a náročných výkopových prác, obmedzuje zásahy do prírody. Pre potreby akýchkoľvek iných materiálov, ktorými združenie nedisponuje, projekt uvažuje zbierky nepotrebného materiálu, ktorý dokáže opätovne využiť. Pri neustálej potrebe materiálu následne uprednostňuje lokálnych výrobcov, zvažujúc rozličné aspekty výroby a dopravy. Projekt svojím návrhom rešpektuje súčasný stav zdravej zelene, ktorú neohrozuje. Projekt uvažuje využitie vody z potoka, pretekajúceho dedinou, pri realizácii a po nej na všetky účely, kde nie je nutná pitná voda. Nevyužíva ju tam, kde je to náročnejšie ako využitie pitnej vody zo siete. Voda z potoka sa využíva napríklada v exteriérovom bazéne, do ktorého je privádzaná po spáde. Následne je čerpaná naspäť do potoka. Projekt taktiež uvažuje pestovanie plodín na poľnohospodárskych plochách v katastrálnom území. Tie je možné využiť na primárny účel - konzumáciu, ale aj ako výmenný tovar či dokonca stavebný materiál (slama). Projekt sa využívaním exisujúcich možností, lokálnych zdrojov, obnoviteľných materiálov a hľadiac aj na udržateľnosť a následky snaží znižovať záťaž na životné prostredie pri zachovaní architektonických a funkčných kvalít.

49


/3.4 Reštart Ľubických Kúpeľov. Reštart pamäti prostredníctvom architektonického aktivizmu. Návrh projektu V tejto práci sme sa postupne dostali od historického vývoja dediny a kúpeľov, cez aktivistické snaženia prebiahajúce na Slovensku k obhajobám, ktoré bojovali za realizovanie projektu a správnosť zvolených nástrojov. Teraz so pozrieme na samotný projekt ako pokračovanie historického vývoja dediny a kúpeľov. Z uvedeného historického vývoja (kapitoly 1.1 a 1.2) je nám už jasné, že sírna voda bola hlavným štartérom a hýbateľom celej histórie dediny. Prvá zmienky sa viažu práve na objav vody s liečivou silou. Dokladom o pravdivosti tvrdenia nám môžu byť aj historické mapy. Síce zachytávajú usadlosť až od 18. storočia, no i tak, ak sa pozrieme na polohu sírnych prameňov a potom na sled historických máp, je situovanie funkčných objektov a domov centrálne okolo prameňov zjavné. Pramene sú stredom rozrastajúceho sa kruhu kým to terén dovoľuje. obr. 18 pramene v Kúpeľnej doline, Pankrác, Servác, Bonifác

obr. 19 schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1763)

obr. 20 schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1806)

50


V momente keď množstvo obyvateľov - domov - presiahne určitú hranicu, nemá zmysel dedinu ťahať viac do kopcov. Jej tvar podlieha terénu a začína kopírovať dolinu, do ktorej je vsadená. obr. 21 schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1870)

Ak teda liečivá voda mala silu zapríčiniť štart dediny, nie je dôvod použiť iný koncept či prvok na jej reštart. Projekt preto uvažuje s vytváraním objektov určených na oddych, regenráciu, zážitok z prírodného prostredia. Priestory využívajúce silu vody, slnka, vzduchu a iných prírodných živlov. V tejto fáze (reštart) ešte ale neuvažuje s využívaním sírnej vody, uvažuje akúkoľvek vodu. Skrz zážitky kúpeľného charakteru poukazuje na zničenú hodnotu, ktorá by sa práve v tejto fáze mohla obnoviť. Existencia takýchto atrakcií ale predpokladá istý záujem verejnosti. Preto sú kúpeľné funkcie doplnené aj ubytovacími kapacitami. Na chvíľu sa ešte vráťme späť do minulosti, povedzme koniec 50. rokov 20.storočia, kedy je dedina vysťahovaná a zrovnaná so zemou. Ak by bol tento stav stavom súčasným, stal by sa východiskom k vytvoreniu projektu, čo by znamenalo, že stavebne holé územie by sa stalo podkladom pre vytvorenie úplne prvej novej vrstvy. Pri hľadaní konceptu by pomôckou bola zrejme iba história a príroda okolo.

obr. 22 schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1952)


obr. 23 schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (50.roky 20. st.)

Toto prechodné obdobie ale rýchlo skončilo a na území sa objavujú vojenské stavby. Ich prítomnosť nemožno ignorovať a ich využitie ovplyvňuje projekt. obr. 24 schéma, existujúce vojenské objekty (2018) - inkubátory

V tomto prípade tu namiesto prvej vrstvy vzniká vrstva druhá, ktorá je uložená na vrtvu existujúcich objektov pričom využíva jej pozitívne aspekty. Existujúce objekty principiálne pripomínajú inkubátor. Miesto/priestor so špecifickými podmienkami, ktorý slúži na to, aby pomohol pri štarte nového života. Chráni ho a podporuje do vtedy, kým nie je dostatočne silný a sebestačný, aby toto miesto mohol opustiť a naplno sa rozvinúť. Aj vojenské objekty sú inkubátormi nového života. Sú naplnené malými objektami a funciami, ktoré začínajú nový život. Pomaly sa rozbiehajú a ich budúcnosť je neistá. Reagujú na súčasný stav prostredia a spoločnosti. Snažia sa niečo rozbehnúť, reštartovať, zapáliť iskru. Ich poslanie nie je stále, ale dočasné. Preto sú tieto objekty koncipované tak, aby ich realizácia bola náročnosťou primeraná účelu a potrebné finančné prostriedky boli minimálne. A práve znižovanie nákladov je dosiahnuteľné využívaním existujúcich štruktúr, ktoré môžu ponúknuť prídavné prestrešenia, zlepšenie veterných pomerov, znižujú náklady na získavanie nového materiálu, ... Teda napomáhajú udržiavať pri živote dočasný projekt určený na štartovaciu fázu obnovy Ľubických Kúpeľov. obr. 25 schéma, vznik a podpora života v inkubátore (fáza reštartu)

52


Ak sa časom projekt osvedčí, tak postupne môže prejsť do fázy bežného života. V takom prípade sú ale objekty a funcie už posilnené a sú schopné samostatného rozvoja. Presúvajú sa mimo inkubátorov a majú šancu dokonca kreovať nové spoločenstvo na úrovni obce. Ich rozvoj ale môže znamenať ich transformáciu či dokonca zánik a nahradenie úplne novým objektom, preto sú navrhované jednotky uspôsobené tak, aby svojou konštrukciou a materiálovým spracovaním nasťažovali tento proces premeny. obr. 26 schéma, osamostatňovanie - život naberá na sile a opúšťa inkubátor

obr. 27 schéma, život sa vyvíja samostatne, bez podpory, vzniká nové priestorové spoločenstvo (osada/dedina)

obr. 28 schéma, nová samostatná a životaschopná dedina


obr. 29 vývoj kúpeľov a dediny Ľubické Kúpele

Ľubické Kúpele

1763

1806

1870

vojenský obvod Javorina

1952

obnova

reštart

2018


kaplnka

exteriérový bazén maštaľ

/3.4.1 Fáza reštartu - budovanie a fungovanie Reštart Ľubických Kúpeľov je školský projekt, ktorý vzniká v spojení s OZ za obnovu obce Ľubické Kúpele. Návrh bol upravovaný podľa zámerov združenia, ako prvku legitímneho zasahovať do zámerov na území. Preto s jeho obsadením počíta pri budovaní a samozrejme aj pri fungovaní projektu. Združenie, teda jeho členovia - pôvodní obyvatelia a ich zainteresovaní potomkovia sa stávajú základom nového spoločenstva, ktoré by okolo projektu vzniklo. Navyše sú zodpovední za svoje územie. Na zobrazenej situácii môžme vidieť navrhovaný stav projektu Reštart Ľubických Kúpeľov. Je tu zobrazených niekoľko „inkubátorov“, ktorých funkcie sú odlišné aby podporili fungovanie projektu. 1 strážnica V tomto objekte je uvažovaný dom správcu územia. Tým by sa mohla stať rodina pôvodných obyvateľov, ktorý by sa do tohto priestoru presťahovala. Ich živobytím by sa stala starostlivosť o územie, o objekty, o ľudí, ktorí by tu prišli hľadať oddych a regeneráciu. Zároveň by to bola prvá jednotka spoločenstva, ktoré by mohlo vzniknúť z pôvodných a nových obyvateľov, ktorí by mali záujem o dlhodobý pobyt. Pôvodní sú taktiež nositeľmi tradičnej kultúry a tradícií dediny, ktorú môžu takto šíriť medzi novými.

55


informácie správcovský dom

bývanie, kúry šport

obr. 30 zaniknutá obec Ľubické Kúpele, fáza reštartu, návrh

2 malý muničný sklad Slúži ako informačný objekt, v ktorom sú zhromaždené informácie o histórii dediny, kúpeľov a dôvodoch vzniku projektu, o jeho fungovaní a možnostiach, ktoré tu človek má. Taktiež by tu bol sklad s možnosťou prístupu hostí, kde by našli materiál a náradie potrebné na postupné zveľaďovanie dediny, ak by mali záujem. 3, 4 veľký muničný sklad Najväčšie objekty na území. Oba zastrešujú množstvo malých objektov, ktoré slúžia ako ubytovacie jednotky a jednotky poskytujúce kúry rozličného charakteru. Ubytovcích jednotiek je v každom sklade navrhnutých maximálne 11. Sú autonómne a prístup do nich je myslený pomocou kódu, ktorý ubytovaný obdrží vopred. Využívajú prísun južného slnka cez veľké južné otvory. Navyše jednotky vysunuté nad rovinu strechy umožňujú východ na strechu a jej následné využitie. Taktiež majú strechy orientované na juh a skosené pod uhlom 30°. Osadené sú na nich fotovoltaické panely, ktoré tak majú výbornú pozíciu na zisk solárnej energie. Jednotky obsahujú základné funkcie: kúpeľňa, miesto na prípravu jedla a miesto na prespatie. Kúrové jednotky slúžia na oddych, uvoľnenie, revitalizáciu tela a ducha. Ich hromadná lokalizácia vytvára priestor, kde sa človek ocitá medzi množstvom malých objektov s nejasným obsahom. Vstupuje do vnútra a objavuje rozličné malé svety. Báda, nachádza, ale hlavne sa zbavuje telesného i duševného stresu. (obr. 32-39)

56

5 pole betónových panelov Ide o exteriérový priestor, ktorý slúži na umiestnenie objektov, ktoré sú situované aj v muničných skladoch. Ide o jediné miesto, kde sú nové objekty plne viditeľné, čo je dôležité z hľadiska určenia identity priestoru. Ten vstrebáva obnovenú funkciu, ktorá ale doteraz nebola nikde viditeľná. Tak


kaplnka

exteriérový bazén maštaľ

to je funkcia vystavená a stáva sa jasnejšou. Navyše sa pole nachádza uprostred, medzi veľkými muničnými skladmi. Takto teda dotvára trojicu miest, kde človek môže nájsť úľavu. Vyrovnaná betónová plocha taktiež uľahčuje umiestnenie objektov a umožňuje jej využitie aj na športové aktivity. (obr. 40-45) 6 malé pole betónových panelov Taktiež exteriérový priestor, na ktorom nie sú osadené žiadne objekty. Slúži na športové aktivity, je možné tam osadiť náradie na cvičenie. 7 exteriérový bazén Pozostatok z vojenskej éry, asi 2 metre hlboká betónová jama pôvodne určené na skladovanie senáže. V projekte je pretransformovaná na vonkajší bazén, ktorý je zásobený vodou z potoka. To je možné vďaka sklonu celej dediny. V hornej polovici je voda vedená do potrubia, následne samospádom pokračuje až k bazénu, do ktorého sa vlieva a prebytočná voda je odvádzaná samospádom naspäť do potoka. Takto vzniká bazén bez náročných výkopových prác a potreby využívať pitnú vodu zo siete. 8 maštaľ Jediný z objektov, v ktorom je uvažovaná obnova pôvodnej funkcie. Teda priestor na umiestnenie chovaných zvierat. 9 vojenský objekt Posledným „inkubátorom“ reštartovanej funkcie je objekt umiestnený mimo územie zaniknutej dediny, no lokalizovaný na jej východo-západnej osi tak, že z objektu je vnímateľná dedina a naopak, z hlavnej komunikácie (osi) v dedine je vnímateľný tento objekt. Preto vytvára predispozície na umiestnenie významnej funkcie, ktorou sa v tomto prípade stáva kaplnka. Naväzuje

57


informácie správcovský dom

bývanie, kúry šport

obr. 30 zaniknutá obec Ľubické Kúpele, fáza reštartu, návrh

na kedysi existujúci kostol sv. Emericha. Nakoľko prevažná väčšina obyvateľov bola a stále je veriaca, každoročne organizujú sv. omšu na území zaniknutej obce, ktorá má byť pripomienkou minulosti a podporou nádeje do budúcnosti. A keďže náboženstvo pre nich tak veľmi znamenalo a stále znamená, dostáva kaplnka významnú pozíciu. Neslúži však len pôvodným, ale aj novým či pocestným, ktorým ponúka priestor na absolútnu odmlku a očistu ducha. Toto bolo 9 „inkubátorov“, ktoré obsahujú rôzne funkcie. Projekt ale neráta s okamžitým naplnením všetkých naraz. Budovanie a fungovanie celej štruktúry je spojené s aktivistickou činnosťou, ktorú vynakladá združenie, nakoľko je tento projekt transformáciou ich zámerov do reality. Ťažiskovým a súčasne východiskovým bodom je reálna a uvedomelá činnosť, aktivita pôvodných obyvateľov a ich sympatizantov, ktorým záleží na osude ich obce. Projekt preto vychádza z domu správcu, ako počiatočnej realizácie. Takto sa na území zaniknutej dediny objavuje pôvodný obyvateľ, ktorého snaženie a zámery s dedinou sú prinajmenšom prínosné. Takto môže ak prvá jednotka začať s postupnou obnovou dediny.

58

Po vybudovaní správcovského domu nasleduje druhá fáza, v ktorej dochádza k postupnému budovaniu všetkých ostatných funkcií. Buduje sa informačné stanovište, exteriérový bazén, kaplnka, obytné a kúrové jednotky. Všetko sa však realizuje postupne. Najprv je realizovaných zopár obytných a kúrových


jednotiek, pričom ich výstavba prebieha v réžii OZ. Slúžia pôvodným obyvateľom, ktorí tak majú po rokoch opäť aspoň na chvíľu možnosť bývať a žiť v rodnej dedine, pričom popri ich pobyte majú možnosť zveľaďovať okolie a napomáhať s výstavbou ďalších objektov. Rovnako však slúžia aj pre turistov. Na krátkodobé a podľa vôle aj dlhodobé ubytovanie, ktoré je obohatené o poznanie histórie dediny a hlavne možnosť zregenerovať sa v krásnom prírodnom prostredí. Navyše takýto pobyt prináša finančnú kompenzáciu nákladov združeniu. V prípade ochoty a vôle turistov je ponúkaná možnosť zapojiť sa do obnovy, pomáhať združeniu pri ich činnosti. Takto dostane združenie potrebnú pracovnú silu a dotyčný skúsenosť, s ktorou sa pravdepodobne nikdy nestretol. Objavuje sa tu teda navyše vzdelávací charakter aktivistickej činnosti. Ten sa ešte znásobuje možnosťou zapojenia prišelcov do pestovateľských a chovateľských aktivít, ktorých rozvoj je taktiež uvažovaný v druhej etape. Počet ľudí sa v druhej etape zvyšuje, pôda je k dispozícii a OZ už v súčasnosti obhospodaruje pozemky, ktoré ma v držbe. Takouto vzájomnou pomocou sú postupne dobudovávané všetky navrhované objekty. Okrem toho sa počas tejto fázy predpokladá aj odkrývanie pôvodných prameňov a zapojenie liečivej vody do fungovania systému. Postupným procesom reštartu sa oživujú hlavné hodnoty, ktoré toto miesto kedysi ponúkalo, navyše je tu predpoklad, že by tu mohlo vzniknúť spoločenstvo, ktoré ak bude dostatočne silné môže dať naozaj za vznik starej novej dedine. Ak ale nie, tak aspoň bude existovať miesto kdesi v lesoch, kam bude môcť ktokoľvek kedykoľvek prísť a aspoň na chvíľu zabudnúť na starosti bežného života a vypnúť hlavu.

obr. 31 inkubátor (schéma), napomáha vývoju rozličných nových funkcií, ktoré sú umiestnené vo vnútri, kým nie sú sebestačné

59


E-E

D-D

A-A

B-B

E-E

obr. 32 veľký muničný sklad, pôdorys 1NP

D-D

C-C

A-A

B-B

E-E

obr. 33 veľký muničný sklad, pôdorys 2NP obr. 34 veľký muničný sklad, pôdorys strechy

D-D

C-C

A-A

B-B

C-C


obr. 35 veľký muničný sklad, rez A-A obr. 36 veľký muničný sklad, rez B-B obr. 37 veľký muničný sklad, rez D-D

obr. 38 veľký muničný sklad, pohľad južný obr. 39 veľký muničný sklad, pohľad severný


obr. 40 (hore) pole betónových panelov, pôdorys 2NP obr. 41 (vpravo) pole betónových panelov, pôdorys 2NP

obr. 42 pole betónových panelov, pohľad južný

obr. 43 pole betónových panelov, pohľad severný

obr. 44 (vľavo) pole betónových panelov, pohľad východný obr. 45 (vpravo) pole btónových panelov, pohľad západný


/3.4.2 Financovanie projektu Mnoho projektov, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme realizovať ich zadarmo, vyžaduje aspoň minimálny kapitál. V prípade projektu Reštart Ľubických Kúpeľov môže poskytnúť isté finančné zdroje OZ. To zrejme nebude dostačujúce množstvo, preto je nutné načrtnúť víziu na získanie potrebného množstva finančných zdrojov. Vďaka svojim pozitívam sa javí ako správna cesta crowdfunding. Crowdfunding je spôsob financovania projektu alebo podniku získavaním veľkého množstva malých obnosov peňazí od veľkého počtu ľudí, zvyčajne prostredníctvom internetu. Crowdfunding je forma crowdsourcingu a alternatívneho financovania. Odhaduje sa, že v roku 2015 bolo takýmto spôsobom celosvetovo získaných vyše 27 miliárd eur.40 Crowdfunding je forma financovania, ktorá sa objavuje naprieč širokým spektrom oblastí. Od vedy, cez umenie až po charitu.

__________ 40 Crowdfunging. [online]. [cit. 2018-01-22]. URL: <https:// en.wikipedia.org/wiki/Crowdfunding>

Iniciatíva ľudí financovať projekt je motivovaná rozličnými spôsobmi. Jediný spôsob, ktorý nevytvára akýkoľvek hnuteľný či nehnuteľný majetok pre investora je crowdfunding na báze daru - charitatívny. Ostaté formy však vytvárajú náhradu aj na strane investora. Napríklad vo forme podielov a často vo forme tovarov a služieb - odmien. Poďme sa teda pozrieť, ako by mohol vyzerať crowdfunding v prípade nášho projektu. Ak máme vypracovaný projekt, je nutné ho zverejniť, aby bol prístupný pre záujemcov. Na to slúži množstvo cruwdfundingových portálov, či už domácich alebo zahraničných. (zahraničné: www.indiegogo.com, www. kickstarter.com, ... CZ a SK: www.startlab.sk, www.startovac.cz, ...) Vytvoríme popis projektu. Nutné je predstaviť aj autora projektu. Dôležitou časťou je vytvorenie odmeňovacieho systému. Presne stanoviť, čo môže darca za akú sumu očakávať. V našom prípade to môže byť napríklad pobyt v Ľubický Kúpeľoch po realizácii prvej obytnej jednotky. Po vyjasnení odmien nastáva zverejnenie. Veľkým pozitívom a zároveň negatívom projektu je potreba presvedčiť nezávislých investorov o zmysle projektu. Dizajnér Carly Ayres z HAWRAF na tému spätnej väzby medzi návrhárom a verejnosťou hovorí:

„We believe that the things you put out into the world should invite people to say something back.“ 41

„Veríme, že veci, ktoré vypustíte do sveta, by mali pozvať ľudí, aby sa k nim vyjadrili.“

__________ 41 HAWRAF of being transparent about your process. [online]. [cit. 2018-01-22]. URL: <https:// thecreativeindependent.com/people/hawraf-on-being-transparentabout-your-process/re=ksr_home>

Crowdfunding je cestou ako spätnú väzbu získať. Nutné presviedčanie veľkého množstva potenciálnych investorov slúži ako čiastočné dokazovanie kvality projektu. Ak sa nájdu ľudia ochotní projekt podporiť, znamená to, že má svoje kvality a niekto v ňom vidí potenciál. Súčasne, ak sa nenájde nikto ochotný investovať, môže to znamenať varovný prst dvíhajúci sa nad zmyslom celého projektu. 63


/3.4.3 Fáza reštartu - prínos V kapitole 3.1 (Hodnoty, ktoré sa oplatí (o)živiť. Obhajoba reštartu) sme sa na zmysel reštartu už pozreli. Obhajovali sme dôvody vôbec sa zamýšľať nad niečím takým. Uviedli sme hypotetické hodnoty, ktoré by reštart so sebou mohol priniesť, uvažujúc skôr dlhodobý vývoj projektu než len fázu samotného reštartu. No aj ten, ako samostatná vývojová fáza, vytvára pozitívne aspekty, ktoré sú jeho obhajobou. Prínosy reštartu vidíme v štyroch rovinách. Posun v snahách OZ za obnovu obce, návrh nezvyšujúci ekologickú stopu, vytvorenie priestoru pre vzdelávanie a interakcie, návrh umožňujúci revitalizáciu a regeneráciu tela a ducha. Zriadenie vojenského obvodu bolo podľa vtedajšej vlády nevyhnutnosťou. S tým súviselo aj vysťahovanie obcí. Pochopiteľne, takáto situácia nastať môže. A nech obyvatelia akokoľvek rozumejú a podporujú zámer, ich citová väzba budovaná po generácie nevyhasne ľahko. Okrem toho je dôležité, ako štát k takýmto závažným otázkam pristupuje. V prípade Javoriny to určite situáciu nezlepšilo. Zlé zaobchádzanie a krivdy len sťažovali odchod. Zrozumiteľné sú preto aj ich zámery s obnovou, ktoré nie sú megalomanské. Nesnažia sa o niečo, čo by situácii mohlo uškodiť. Preto vypracovaný projekt chápeme ako pozitívny prínos veci, nakoľko posúva blišie k realite dobré zámery.

__________ 42 Global warming. [online]. [cit. 2018-01-30]. URL: <https:// en.wikipedia.org/wiki/Global_warming>

__________ 43 Litfin, K.: Ecovillages, Cambridge: Polity Press, 2014.

__________ 44 Agenda 21

__________ 45 Cathala, H.: Wellness: Od vnějšího pohybu k vnitřnímu klidu. Praha: Grada, 2007.

64

Pri navrhovaní projektu existuje mnoho ciest. Celý projekt ale ovplyvnia najviac aspekty, ktoré zvolíme za hlavné, a ktorým následne podriadime ostatné. Tento návrh je koncipovaný cestou udržateľnosti a znižovania ekologickej stopy. Prostrediu sa podriaďuje a nie naopak. Opísanými spôsobmi znižuje, respektíve neprodukuje dodatočné množstvo CO2. Za zmapované obdobie 650 000 rokov sa hodnoty koncentrácie atmosferického CO2 pohybovali v intervaloch 180 - 290 ppm (parts per million/častíc na milión). Od priemyslenej revolúcie hodnoty iba rastú. V roku 1950 prvý krát za 650 000 rokov koncentrácia prekročila 300 ppm a neustále rastie. Súčasné hodnoty sa pohybujú okolo 390 ppm.42 Zároveň je CO2 jednou z hlavných zložiek zhoršujúcich obecne známy jav - globálne otepľovanie. Preto prístup projektu, ktorý sa snaží množstvo tohto plynu a iným jemu podobným nezvyšovať, považujeme za prínos. Koncept celého projektu stojí na ľuďoch z OZ za obnovu. Ich snahy sa majú pretavovať a oni sú reštartérmi projektu. Zárovaň ale ponúkajú čosi pre cudzích. Sú ochotní ich zapojiť, interagovať s nimi, vzdelávať. Projekt má mnoho znakov spoločných s uvedenými príkladmi ekodedín, ktoré sa mu aj stali inšpiráciou. Ekodediny majú silnú misiu vo vzdelávaní43 a zároveň reprezentujú efektívnu, dostupnú cestu v boji s degradáciou nášho sociálneho, ekologického a duchovného prostredia. Ukazujú nám ako sa môžeme približovať k udržateľnosti v 21. storočí.44 Vzdelávací charakter, ktorý by tu mohol byť prítomný nie je zanedbateľný a je prínosom pre spoločnosť. Hlavným pilierom wellness (rozumej stav, pri ktorom sa cítime dobre, vyrovnane, harmonicky) je príroda. Dáva nám priestor k expanzii, k pohybu a regenerácii, k meditácii a relaxácii, objavovaniu, inšpirácii krásou a harmóniou.45 Ktokoľvek, kto by navštívil reštartované Ľubické Kúpele má možnosť pobudnúť v odľahlom prírodnom prostredí a odskúšať pôsobenie aktivít na báze kúpeľov. Môže využívať kúrové jednotky umiestené v muničných skladoch. Chodiť,


blúdiť, objavovať. Môže bývať v samostatnej jednotke, byť mimo mesta. Okolité prostredie ponúka rôzne aktivity. Turistika, bicyklovanie, ísť len tak do lesa, na huby, na maliny a černice. Využiť exteriérový bazén v dedine alebo zurčiaci potok. Ležať len tak na tráve či na streche a využiť silu slnka a čerstvého vzduchu. Pocítiť vánok. Manuálne sa zapojiť do obnovy dediny. Do výstavby, obhospodarovania pôdy, chovu zvierat, čistenia územia. Ráno sa prebehnúť a večer vidieť hviezdy. Zabudnúť na čas, nevedieť koľko je hodín a aký je deň. Dobrovoľne zmoknúť alebo sa váľať v snehu. Projekt reštartu sa jednoducho snaží priniesť a/alebo poukázať na možnosti, aktivity, pri ktorých môže človek oddýchnuť a reštartovať svoje telo a ducha. A keďže ide o aktivity zamieravajúce sa na jednotlivca, nie celú spoločnosť či jej časť. Aj zhodnotenie prínosu v tomto prípade nechám na každom z vás. Stačí si odpovedať na jednoduchú otázku, či by ste takéto prostredie/miesto chceli zažiť.

65


66


67


/Záver Zhruba 15 rokov dozadu som sa cestou autom dozvedel o svojich koreňoch. Náhodou či naschvál, to je úplne jedno. Každopádne bol pre mňa osud, s ktorým sa potýkali moji starí rodičia, veľkým prekvapením. Dovtedy som netušil, čím si prešli a čo prežili. A že neboli jediní, ktorí museli opustiť rodnú dedinu. Všetko, čo som sa dozvedel toho dňa mi udalo smer, ktorý ma doviedol až k tejto práci, ktorá, verím, nie je konečnou ale len prestupnou stanicou. Práca predstavila projekt reštartu Ľubických Kúpeľov. Uviedli sme historický kontext, ktorým všetko začalo. Spoznali sme občianske združenie za obnovu obce a zámery či túžby, ktoré so sebou nesie. Pozreli sme sa na teóriu a príklady, ktoré boli podkladom pre vznik konkrétneho návrhu ako reštartovať Ľubické Kúpele. Za hlavný prínos práce pokladáme samotný návrh reštartu. V sérii kapitol sme navyše obhájili, že má zmysel tento projekt realizovať, nakoľko existujú hodnoty, ktoré tak spoločnosť získa. Obhájili sme aj spôsob uvažovnia pri projekte a samotný koncept vychádzajúci z existujúceho stavu a jeho maximálneho využitia. Z obhajob projektu a projektu samotného nakoniec vyplynuli štyri roviny, v ktorých by navrhovaný projekt bol realizáciou prínosný. Posúva snahy OZ za obnovu obce, svojou koncepciou neprispieva k zvyšovaniu ekologickej stopy, vytvára priestor pre vzdelávanie a interakcie, umožňuje revitalizáciu a regeneráciu tela a ducha. Nerealizovaný projekt ponechaný v teoretickej rovine slúži ako východiskový materiál pre OZ za obnovu obce Ľubické Kúpele, s ktorého spoluprácou vznikol. Má mu byť nápomocný v jeho snažení.

68


/Zoznam použitej literatúry Álvarez Fernández, R. a kol. (editori): Carbon Footprint and the Industrial Life Cycle: From Urban Planning to Recycling.

__________ knihy

New York: Springer International Publishing, 2017. 550 s. ISBN 978-3-319-54983-5

Cathala, H.: Wellness: Od vnějšího pohybu k vnitřnímu klidu. Praha: Grada, 2007. 168 s. ISBN 8024723235

Foud-Luke, A.: Design activism: Beautiful strangness for a sustainable world. London: Starling, 2009. 272 s. ISBN 978-1-84407-645-1

Jordan, T.: Activism! Direct Action, Hacktivism and the Future of Society. London: Reaktion Books, 2002. 192 s. ISBN: 978-1861891228

Litfin, K.: Ecovillages: Lessons for Sustainable Community. Cambridge: Polity Press, 2014. 224 s. ISBN: 978-0745679501

Mészáros, P.: Tvorba cezhraničných kultúrnych ciest. Dizertačná práca.

Košice 2013: Technická univerzita v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, 139 s.

Norberg-Schulz, Ch.: Genius loci: Krajina, místo, architektura. Praha: Dokořán, 2010. 224 s. ISBN 978-80-73633-03-5

Potočná, E.; Cmorej, J.: Kúpele odviate časom.

Poprad: Region Poprad, s.r.o. 2012. 208 s. ISBN 9878097018337

Thorpe, A.: Architecture and Design versus Consumerism: How design activism confronts growth. London: Routledge, 2012. 242 s. ISBN 978-84971-356-6

Zumthor, P.: Atmosféry.

Zlín: Archa, 2012. 76 s. ISBN 978-80-87545-22-5

Zumthor, P.: Promýšlet architekturu.

Zlín: Archa, 2013. 106 s. ISBN 978-80-87545-24-9

Janiga, J.: Zriadenie a budovanie vojenského obvodu Javorina. In: Vojenská história, roč. 8, 2004, č. 4, s. 103 - 111.

__________ periodiká

Sarkis, H.: “Alternative A”.

In: Journal of Architectural Education, č. 62, 2009, č. 4. s. 93-4

Topolčanská, M.: Architektonické iniciatívy v sieti aktivizmu. In: Era 21, roč. 5, 2008, č. 3, s. 44-46. ISBN 977-1801-089006

Výboh, J.: Vojenské obvody a vojenské výcvikové priestory ASR a vojenské lesy a majetky SR - ich vznik a stručný vývoj do roku 1999. In: Vojenská história, roč. 4, 2000, č. 2, s. 57.

Activism. [online].

[dátum 2018-01-12]. URL: <https://en.wikipedia.org/wiki/Activism>

__________ internetové zdroje

Alter Nativa. [online].

[dátum 2018-01-17]. URL: <http://www.alter-nativa.sk/sk/23-2/>

71


Bratislavu vymenili za lazy. A neľutuje. [online].

[dátum 2018-01-23]. URL: <https://style.hnonline.sk/vikend/560840-bratislavu-vymenil-za-lazy-a-nelutuje>

Crowdfunding. [online].

[dátum 2018-01-22]. URL: <https://en.wikipedia.org/wiki/Crowdfunding>

Global warming. [online].

[dátum 2018-01-30]. URL: <https://en.wikipedia.org/wiki/Global_warming>

HAWRAF of being transparent about your process. [online].

[dátum 2018-01-22]. URL: <https://thecreativeindependent.com/people/hawraf-on-beingtransparent-about-your-process/re=ksr_home>

Jancura, V.: Štátny bakrot? To tu už predsa bolo. [online].

[dátum 2018-01-15]. URL: <https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172125-statny-bankrotto-tu-uz-predsa-bolo/>

Klam rozbitého okna. [online].

[dátum 2018-01-22]. URL: <https://sk.wikipedia.org/wiki/Klam_rozbitého_okna>

Mašekov mlyn. [online].

[dátum 2018-01-15]. URL: <http://masekovmlyn.wixsite.com/welcome/about_us>

Nariadenie vlády SR 455/2010 Z.z. o zrušení Vojenského obvodu Javorina [online]. [dátum 2018-01-20]. URL: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SKZZ/2010/455/20110101>

Niccolò Machiavelli. [online]. [dátum 2018-01-28]. URL: <Niccolò_Machiavelli. https://en.wikipedia.org/wiki/Niccolò_ Machiavelli> Obdivuhodná premena vodných mlynov v Kvačianskej doline. [online].

[dátum 2018-01-15]. URL: < http://mojdom.zoznam.sk/cl/10073/1507183/Obdivuhodna-premena-vodnych-mlynov-v-Kvacianskej-doline >

Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016. Bratislava: ŠÚ SR. [online].

[dátum 2018-01-17]. URL: <https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/ population/indicators/>

Zaježová. Ako sa žije v súlade s prírodou. [online].

[dátum 2018-01-23]. URL: <https://www.sme.sk/c/4110716/zajezova-ako-sa-zije-v-sulade-sprirodou.html>

__________ iné

List prezidentovi ČSFR.

odosielateľ: Výbor združenia pre obnovu obce Ľubické Kúpele, Vrbov 9.1.1992

Mészáros, P.; Rybár, P.; Koban, J.: Proposal to create an alternative cultural route on example of ecovillage.

SGEM 2014, 14th international multidiscilinary scientific geoconference: GeoConference on Ecology, Economics, Education and Legislation: conference proceedings: volume 1: 17-26, June, 2014, Albena, Bulgaria. - Sofia : STEF92 Technology Ltd. ŠA Prešov, KNV-SP, šk. 8, hromadný spis 110. 19. 3. 1952 - Zápis o porade na KNV Prešov - zriadenie VO Javorina a Valaškovce.

72


/Zoznam ilustrácií obrázok 1 (s. 15-16) Ľubické Kúpele, vľavo kúpeľný dom, vpravo kostol sv. Emericha a kúpeľná vila zdroj: Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele obrázok 2 (s. 15-16) Ľubické Kúpele, kúpeľná vila zdroj: Združenie za obnovu obce Ľubické Kúpele obrázok 3 (s. 17) grafika (ilustračná), Zničenie obce Ľubické Kúpele zdroj: autor obrázok 4 (s. 20) grafika (ilustračná), Obnova kostola sv. Emericha zdroj: autor obrázok 5 (s. 32) Pospolitosť pre harmonický život zdroj: http://www.zajezka.sk/sk/content/starousadl%C3%ADci obrázok 6 (s. 33) Brdárka, ovocné sady zdroj: http://am13photo.com/2016/04/29/noc-medzi-ceresnami/ obrázok 7 (s. 34) Mašekov mlyn zdroj: http://sacr3-files.s3-website-eu-west-1.amazonaws.com/_processed_/csm_600305_17088 1863064226_905887495_n_a0289d5112.jpg obrázok 8 (s. 35) Mlyn, Kvačianska dolina zdroj: https://fotky.sme.sk/fotka/396854/oblazy

ZDROJ NASLEDUJÚCICH ILUSTRÁCIÍ: autor

obrázok 9 (s. 41-42) zaniknutá obec Ľubické Kúpele, súčasný stav (2018)

obrázok 10 (s. 43) súčasný stav obce

obrázok 11 (s. 43-44) maštaľ

obrázok 12 (s. 43) betónová jama na senáž

obrázok 13 (s. 43) stážnica

obrázok 14 (s. 43-44) malý muničný sklad

obrázok 15 (s. 43-44) veľký muničný sklad, interiér

obrázok 16 (s. 44) veľký muničný sklad, exteriér

obrázok 17 (s. 44) veľký muničný sklad, strecha

obrázok 18 (s. 48) pramene v Kúpeľnej doline, Pankrác, Servác, Bonifác

obrázok 19 (s. 48) schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1763)

obrázok 20 (s. 48) schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1806)

obrázok 21 (s. 49) schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1870)

obrázok 22 (s. 49) schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (1952)

obrázok 23 (s. 50) schéma historického vývoja Ľubických Kúpeľov (50.roky 20. st.)

obrázok 24 (s. 50) schéma, existujúce vojenské objekty (2018) - inkubátory

obrázok 25 (s. 50) schéma, vznik a podpora života v inkubátore (fáza reštartu)

obrázok 26 (s. 51) schéma, osamostatňovanie - život naberá na sile a opúšťa inkubátor

obrázok 27 (s. 51) schéma, život sa vyvíja samostatne, bez podpory, vzniká nové prie- storové spoločenstvo (osada/dedina)

obrázok 28 (s. 51) schéma, nová samostatná a životaschopná dedina

obrázok 29 (s. 52) vývoj kúpeľov a dediny Ľubické Kúpele

73


obrázok 30 (s. 53-54, 55-56) zaniknutá obec Ľubické Kúpele, fáza reštartu, návrh

obrázok 31 (s. 57) inkubátor, napomáha vývoju rozličných nových funkcií

obrázok 32 (s. 58) veľký muničný sklad, pôdorys 1NP

obrázok 33 (s. 58) veľký muničný sklad, pôdorys 2NP

obrázok 34 (s. 58) veľký muničný sklad, pôdorys strechy

obrázok 35 (s. 59) veľký muničný sklad, rez A-A

obrázok 36 (s. 59) veľký muničný sklad, rez B-B

obrázok 37 (s. 59) vveľký muničný sklad, rez D-D

obrázok 38 (s. 59) veľký muničný sklad, pohľad južný

obrázok 39 (s. 59) veľký muničný sklad, pohľad severný

obrázok 40 (s. 60) pole betónových panelov, pôdorys 2NP

obrázok 41 (s. 60) pole betónových panelov, pôdorys 1NP

obrázok 42 (s. 60) pole betónových panelov, pohľad južný

obrázok 43 (s. 60) pole betónových panelov, pohľad severný

obrázok 44 (s. 60) pole betónových panelov, pohľad východný

obrázok 45 (s. 60) pole betónových panelov, pohľad západný

74

Reštart Ľubických kúpeľov / Reštart pamäte prostredníctvom architektonického aktivizmu  

Diplová práca Autor: Marek Cehula

Reštart Ľubických kúpeľov / Reštart pamäte prostredníctvom architektonického aktivizmu  

Diplová práca Autor: Marek Cehula

Advertisement