Page 1

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE - ROČNÍK 10 - OKTÓBER 2018

V obraze Víno a more Ľavá, pravá, ľavá... Operácia Dunaj Ženský raj


EDITORIÁL Erika Babčáková

Ďalší začiatok /foto na obálke: Anna Oršuľáková , foto editoriál: Simona Macejová/

A

je to tu! Školský rok plný plnenia si svojich školských povinností a učenia sa. Ani sme sa nenazdali a prázdniny ubehli rýchlo ako voda. Voľné dni, oddych, vyspávanie do obedných hodín a večerné ponocovanie sa uţ skončilo. A tak opäť po dvoch mesiacoch sladkého ničnerobenia si musíme zvyknúť na školský reţim. A s tým je spojená aj moja nová povinnosť. Koncom júna som bola poverená dôleţitou úlohou. Uţ tradične, tak ako kaţdý rok, sa všetci členovia nášho časopisu Gymoš zúčastňujú na dvojdňovom školskom výlete. A inak to nebolo ani minulý školský rok. Tieto dva dni voľna, oddychu a zábavy na konci roka sa od minulých rokov líšili tým, ţe sa to nekonalo na Slnečnom Majeri, ale v prostredí Mníchovského potoka. S týmto výletom je spojená aj voľba nového šéfredaktora, a tak po celkovom hlasovaní som sa novou šéfredaktorkou nášho časopisu stala ja. Som veľmi rada, ţe môţem nahradiť bývalého šéfredaktora Denisa Sopka, ktorý si svoju úlohu plnil skvelo. Verím, ţe sa mi v tom bude dariť. Budem

sa snaţiť udrţiavať kvalitu nášho časopisu tak ako doteraz a tieţ dúfam, ţe spolu s celou redakciou ho v súťaţiach udrţíme na popredných priečkach. No a poďme späť k prázdninám. Mnohí by mi dali za pravdu, ţe cez tie dva mesiace prázdnin sa dá toho veľa stihnúť. Či uţ nejakých výletov, brigád alebo stretnutí s kamarátmi. Nie všetkým, ale moţno aspoň niekomu prebiehali prázdniny tak ako mne. Čiţe zväčšia pracovne. Aj keď polovičku júla som vysedávala doma, neskôr som sa však rozhodla ísť pracovať do Česka. Tri týţdne práce vo veľkej hale, balenie výrobkov do krabíc a ich kontroly alebo státie pri pasových strojoch mi zbehli veľmi rýchlo. Iní ich preţili úplne naopak. A to oddychovaním na dovolenke, kde načerpali nové sily, aby to teraz všetko zvládli. Ţiaľ, mne to tento rok nevyšlo. A aj keď ma čaká veľmi náročný a dôleţitý štvrtý ročník spojený s maturitou a prijímacích skúšok na vysokú školu, verím, ţe to všetko zvládnem.

REDAKČNÁ RADA ŠÉFREDAKTOR: Erika Babčáková REDAKTORI: Dominika Hankovská, Anna Soroková, Veronika Poláková, Veronika Dinisová, Mária Dziaková, Kristína Kašperová, Mirka Gregová, Dominika Kotuľaková, Kristína Homzová, Natália Kyjovská, Silvia Rohaľová, Daniel Kraus FOTOGRAFI: Simona Macejová GRAFICKÍ EDITORI: Anna Oršuľáková, Daniel Kraus EDITORI: Mgr. Branislav Boďo, Silvia Babčáková EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI: Mgr. Albert Balog, KONTAKT: REDAKČNÁ RADA— gymos.ssjh@gmail.com

Gymoš 03


OBSAH

Keď pred ôsmimi rokmi vznikol na škole časopis, nikomu by vtedy nenapadlo, ţe sa médiá stanú dominantnými. >UDALOSTI< Dnes úspešne funguje nielen časopis, ale aj rádio a televízia

V obraze

„Dôleţitá je výška a výbušnosť, keďţe volejbal je silovo výbušný šport. No najpodstatnejší je vzťah, ktorý si človek k športu vytvorí,“ tvrdí tréner a jeden z najúspešnejších bardejovských >ROZHOVOR< volejbalistov Volejbalistom vďaka otcovi Roman Ondrušek

>OBSAH< 3>EDITORIÁL< Ďalší začiatok 4>OBSAH< 5>PRIESKUMNÍK< 6>PIŤO GYMOŠ INFORMUJE< 8>AKTUÁLNE< Ţenský raj 10>POHĽAD SPÄŤ< Ľavá, pravá, ľavá

04 Gymoš

12>HISTÓRIA< Operácia Dunaj

24>MÔJ SPLNENÝ SEN< Splnené sny

14>UDALOSTI< V obraze

26>OČAMI ŠTUDENTA< História s osmičkou

16>ROZHOVOR< Volejbalistom vďaka otcovi

27>5 OTÁZOK< Dobrovoľný

20>FINANCIE< Ako v lete robiť a neprerobiť 22>BÝVALÍ ŠTUDENTI< Víno a more

28>MAŤA A PAŤA< Nehnevaj sa 29>ZABIHO MOMENTY< Výzva 30>RECENZIA< Tiché miesto 31>OUT<


PRIESKUMNÍK Akou známkou by ste ohodnotili vašu adaptáciu v škole? Dávam jednotku, lebo sú tu príjemní učitelia, dobré jedlo a super triedny kolektív. Andrea Helmanovská, 1.H

Chválitebný 10%

Výborný 90%

Odpovedalo 48 prvákov gymnázia

PERLA DUCHA „Medzi sa píše s ä (mädzi)!“ Tretiak Andrej Benka chcel spoluţiakovi opraviť chybu v poznámkach.

Gymoš 05


PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

A

je to tu. Novi školski rok začal sice uš pret mešacom, no no ukazuje še, ţe še učiteľe na ňeho zaš pripraviľi ňenormalňe zotpovedňe. A určiťe im ku temu pomohla i perša oficijalna porada, ktoru absolvovaľi vof augusce takoj perši dzeň po navrace zos prazdňinoch. Vitičiľi sebe me-

P

eršaci še vof škole aňi porjadňe neroskukaľi a uš na ňich učiteľe vibehľi zos vstupnima testami. Bulo ţe to radosci, kec mohľi bes haňbi pouţic šicke pirka, ceruski, kruţidla, pravitka i kalkulački, co sebe na jurmaku pokupovaľi. Načšene tvare prezradzaľi, ţe do ško-

ti, ktore chcu vof najblišom roku dosjahnuť. Najvirazňejšu zmenu oproťi pretchadzajucim rokom je program dlhodobej ochrani osobnosťi ţjaka. Preto še z okamţitu platnosťu rušja šicke pisomki, diktati, slohove prace a fstupne i vistupne testi. Teda okrem totich, co še nerušja.

li prišla ňenormalňe nadana generacija študentoch. A visletki ňeňechaľi na sebe dluho čekac. Matika na stodvacecpejc celich ošem ďesaťin percenta a slovina dokonca na stodvacecdevec celich šidzem ďesaťin percenta je visledek, ktori tu ňebul minimalňe pejc roki.

Piťo Piťo Gymoš

06 Gymoš

„Som na to kus napajeďeni,“ hutori Abi, „bo som še teras po troch rokoch vipisovaňa ţjadosci na veďeňe školi stal koňečňe trjednim peršakom zos dečki a mojo Romove tiš chceľi prisc prezentovac svuj jazik jak svetovi. No ňepuščiľi ich, bo vraj maju pulno. Ta ňeznam.“

/foto: archív Gymoša/

V

of stredu dvacecšesteho septembra bul na škole Europski dzeň jazikoch. Je poťešujuce, ţe angľičťinare, ňemčinarki i rušťinarki zrobiľi pre študentoch prezentacije svojich jazikoch, no jednim dichom treba dodac, ţe še zachovaľi ňeferovo gu svojemu kolegovi Abimu.


PIŤO GYMOŠ INFORMUJE

U

vot školskeho roka uš tradičňe patri okrem ineho i oceňovaňu najľepšich učiteľoch i študentoch škoľi. Asi to budze tak preto, ţe na koncu zostanu vof pokladňi dajake peňeţi, a keďţe škola uš dajaki čas

K

ec sebe dachto mišľi, ţe vof augusce je vof škole nuda, bars še miľi! Kaţdi rok su pošľedne dňi pret začjatkem školskeho roka pulne zabavi, bo učiteľe skušaju totich ňečšastňikoch, co počas normalnej školi nebuľi schopne trafic na viučovaňe. No treba priznac, ţe na to maľi ňenor-

malňe vaţne dvovodi. Večiňe zos ňich toťiš učarovaľi knihi a začaľi ich čitac tak zaujato, ţe straciľi pojem o čaše!!! Naščesci im škola bes problemoch povolila komisijonalne skuški, dze mohľi na pulno viuţic, co še počas caleho roka i ces prazdňini zos totich kňiškoch naučiľi.

A

zaš mame na škole novich peršakoch. A jak kaţdi rok, i teho ich na začjatku pobitu na škoľe čekal imatrikulačni viľet. No tentokrat bul ňeočakavaňe spojeni zos branim cvičeňim na ochranu ţivota i zdravja. Najvzrušujucejšu časťu bul ňepo-

P

ošľedne ceple dňi vof septembru patriľi beţeckim dis-

ňechce kupovac nove popolňiki do vestibulu, miňa tote peňeţi na kvitki i diplomi. A dzeci zos mojich novinkoch i televiziji sebe to bars dobre uvedomuju. Šicke prestaľi kuric a kupiľi nove vazi.

cipľinam. Na Vimbarku še tradičňe ucekalo po roľi a na namesci

chybňe kurz peršej pomoci, ktori na Majeru absolvovaľi. Šicke sebe viskušaľi, jak dac masaš šerca i dichaňe zos ustoch do ustoch. Prakticki nam to dachtore zos ňich predvedu počas prestavkoch na lavičkoch i pri oblakoch na chotbe školi.

bul po dvacjati štvarti raz Beh Radňičnim namescim pre ţjakoch zakladnich školoch. Toten beh škola aňi nahodou ňerobi nahodou. Cjeľom je buducich študentoch pripravic na šicke ňeočakavane okolnosci, ktore ich moţu počas stredoškolskeho študija stretnuc. Či uš su to ňeohlasene pisomki,

hospitacije na hodzinoch, individualne skušaňe učiteľoch abo samotna magicka maturitna skuška. Pri šickich je toťiš najidealňejšou taktikou ucekac co najrichľejši zos škoľi do najblišeho pohosťinstva. A sučasne študenci dokazuju, ţe to maju natrenovane ňenormalňe kvalitňe.

Gymoš Gymoš 07 07


AKTUÁLNE

Ţenský raj

-> V ponuke je mnoţstvo šiat rôzneho strihu a farieb, takţe si vyberú aj náročnejšie zákazníčky. /foto: Simona Macejová/

Natália Kyjovská

/foto: Branislav Boďo/

Kaţdá ţena si svoju svadbu predstavuje ako najkrajší deň svojho ţivota. Ich sny o dokonalých šatách im pomáhajú plniť najmä svadobné salóny

N

/foto: Simona Macejová/

08 Gymoš

dievča. „Ak by náhodou naša ponuka zákazníčke nevyhovovala, šaty dokáţeme ušiť aj podľa jej konkrétnych predstáv,“ hovorí o moţnostiach, ktoré salón MM ponúka, jeho majiteľka Mária Matušovská. A prečo sa majiteľka rozhodla otvoriť si svadobný salón? „Začalo to mojou svadbou,“ spomína na začiatky, „hľadala som šaty podľa svojich predstáv, ktoré som, ţiaľ, nenašla. Preto mi napadlo, ţe takých ţien ako ja, je viac a ţe by privítali v meste nový -> Mária Matušovská prišla na myšlienku otvoriť svadobný salón, keď sama nevedela zohnať šaty na vlastnú svadbu.

/foto: Simona Macejová/

ovootvorený Svadobný salón MM, ktorý sa nachádza na Tačevskej ulici nad nemocnicou, ma zaujal ihneď po príchode. Od prvého momentu, keď zákazníci vkročia do vnútra, dýchne na nich veľmi príjemná atmosféra. Krásnych spoločenských či svadobných šiat, ktorých priemerný počet v salóne je podľa slov majiteľky okolo dvesto, je plná predajňa. Z nich by si dokázalo vybrať i náročnejšie


AKTUÁLNE

-> Svadobný salón MM zákazníčky nájdu v budove Medic Park II na Tačevskej ulici.

/foto: Simona Macejová/

módny salón, ktorý by vyhovoval ich predsta- „Jednoznačne veľké kvetované sukne,“ odpovám.“ vedá s istotu Matušovská. No jedným dychom Väčšina z nás si pod slovom nevesta dodáva, ţe ani tradičnejšie vzory nie sú zapredstaví ţenu v krásnych veľkých bielych budnuté a v trende je stále napríklad aj krajsvadobných šatách. „Ja som chcela byť iná,“ ka. Myslím si, ţe dlhé, šifónové padavé šaty vysvetľuje Matušovská, „preto svadobný sa- s krajkou sú na napríklad na stuţkovú slávlón MM ponúka široký výber šiat od jedno- nosť skvelá voľba, rovnako ako kvetovaná duchších strihov aţ po honosnejšie róby.“ No sukňa s jednofarebným topom. Tento strih pre náročnejších je tu moţnosť ušitia šiat ocenia aj dievčatá s nízkou postavou. Takýcha topánok na mieru, ako som uţ spomínala. to šiat ponúka salón MM neúrekom. A čo je Zaujímalo ma, ako to je s nevestami výborné, počas mesiacov, v ktorých sa tradičv dnešnej dobe. Preferujú stále „torty“ alebo ne konajú stuţkové slávnosti, je v platnosti je to niečo jednoduchšie? Na akcia pre teba a tvoju kamošmnohých svadobných fotkách ku! Ak si vypoţičiate šaty na Vyznať sa v časopisoch čoraz viac vidno stuţkovú, obe na ne dostanete v najnovších jednoduchšie strihy šiat zľavu vo výške pätnásť eur! trendoch je veľmi a taktieţ aj mnoho odtieňov A to uţ, myslím si, stojí za zanáročné. bielej farby. „Veľmi populárna myslenie. je v poslednom období slonoviMne osobne sa veľké suknová farba - ivory,“ uvádza Matušovská, ktorá ne ako torty na šatách nepáčia. A musím sa neskôr doplní, ţe ţiadaná je aj ruţová či cap- priznať, ţe rovnako aj flitre a veľké volápuccino. Čo sa týka strihu, nevesty majú naj- ny...pôsobí to veľmi prehnane. Uprednostňuskôr predstavu o jednoduchých šatách, no aj jem jednoduchosť šiat hlavne preto, lebo netak vţdy dajú zelenú honosnejším „princess“ vesty v nich pôsobia neţne a skromne zároróbam. „Neviem, asi je to preto, ţe nevestami veň, no aj preto, ţe viac „princess“ mi pripadá sú iba raz,“ s úsmevom tipuje majiteľka. kombinácia čipky s jednoduchou padavou Vyznať sa v najnovších trendoch, ktoré sukňou a korunkou vo vlasoch. Koniec konsa kaţdú chvíľu menia, a je ich čoraz viac, je cov, v jednoduchosti je krása, však? Ale sto pre nejednu ţenu často veľmi náročné. Vo ľudí, sto chutí. Jedno je však isté, v salóne Svadobnom salóne MM im určite radi pora- MM si určite vyberiete šaty podľa svojich dia. Takţe čo vlastne momentálne letí? predstáv. ->V súčasnosti „letí“ slonovinová farba—ivory.

Gymoš 09


POHĽAD SPÄŤ Peter Buben

Ľavá, pravá, ľavá... Aký náročný je ţivot vojakov, vedia najlepšie tí, ktorí ho zaţili na vlastnej koţi. V júni som sa k nim ako absolvent dvojdňového vojenského výcviku v Lešti pridal aj ja a druháčka Bianka Čiţeková

šetka sranda nás prešla hneď po vstupe jedného z inštruktorov do budovy. Správal sa presne ako vojaci vo filmoch, niečo ako terminátor - bez prejavenia akejkoľvek emócie na jeho dokonalo oholenej tvári. Naše obavy sa prehĺbili, keď sme sa z hlavnej budovy museli v zástupe čo najrýchlejšie presunúť ku skladom v pochodovom tempe. Tam sme si odloţili do papierových vriec svoje civilné veci a miesto nich fasovali maskovacie farby, plynové masky, uniformu a dokonca aj samopal. „Chlapi, ak niekto stratí túto zbraň, ide hneď k prokurátorovi a šup do väzenia,“ zneli slová jedného z inštruktorov. To bolo celkom vtipné, pretoţe sme boli povinní nosiť ho všade drţať hliadku. Vtedy, ak som zbadal nepriateso sebou a musel byť vţdy na dosah ruky. Pri ľa, mohol som zakričať: „Kontakt!“ a hodiť sa obede, v sprche aj na toalete. Jedine počas na zem. spánku v stane bol poloţený za To všetko však bola len posteľou. príprava na to, čo nás čakalo na Ubytovaní sme boli v druhý deň. „Vojaci, bolo nám stanovom tábore, kde nám sem oznámené, ţe nepriateľské vojTo všetko však bola -tam pred stanom robili sposko vie o našej prítomnosti, no len príprava... ločnosť diviaky alebo vysoká nevedia našu presnú pozíciu. zver. Hneď v prvý deň nás učili Je moţné, ţe na nás zaútočia pochodovať, nakoľko to vôbec v priebehu noci, preto vyhlasunikomu nešlo. Ešte stále mi znie v hlave: jem zvýšenú p ohotovosť,“ ozná„Ľavá, pravá, ľavá, pravá, ľavá...“ Nasledova- mil inštruktor. Zbalili sme si „plnú poľnú“, čo li činnosti ako topografia či technika priesku- bol asi pätnásťkilogramový ruksak s nábojmi, mu terénu. Mojou obľúbenou úlohou bolo vestou, plášťom, granátmi, prilbou, plynovou

10 Gymoš

/foto: Jozef Bakajsa/

V

-> Výcvik dá poriadne zabrať aj trénovaným ľuďom.


/foto: Jozef Bakajsa/

POHĽAD SPÄŤ /foto: Jozef Bakajsa/

-> Na krátku návštevu si čas našiel aj minister obrany Peter Gajdoš.

maskou a samopalom na krku. Medzitým nás -> Chýbať nemohla ani prišiel pozdraviť minister obrany Peter prekáţková dráha. Gajdoš, ktorý kaţdému osobne podal ruku a prehodil s nami pár viet. Nezabudnuteľnou prea mňa bola jeho po-> Vojenský výcvik v Lešti známka, keď sa na mňa s úsmevom poumoţní kontakt zrel a povedal: „Pán rotmajster vám nes profesionálnymi vojakmi. nakázal sa oholiť?“ Nuţ, vojna. /foto: Jozef Bakajsa/ Po príprave sme dostali vysielačku na komunikáciu s inštruktormi. Nastala noc a zaspali sme. Ráno o pol piatej začali pred vstupom do stanu vybuchovať ohlušujúce granáty. Konečne budíček, po ktorom som necítil únavu. Do minúty sme boli všetci na svojich stanoviskách, kde sme zaujali pozície. Zuby mi od zimy a adrenalínu drkotali rýchlejšie neţ kadencia samopalu, ktorý mi visel na pleci. Po zaznení signálu nasledoval pochod do lesa, kde sme sa zamaskovali a spustili presun. Po príchode do neznámeho komplexu budov som vo svojom zornom poli zbadal automobil a vedľa neho troch zamaskovaných muţov, ako na nás mieria zbraňami. „Kontakt na tretej hodine!,“ zreval som, na čo sme im odpovedali paľbou. Po zneškodnení nepriateľa sme pokračovali v pochode ku skalám. Tam sme si vyskúšali trochu lezenia. Jedna skupina liezla, my v druhej sme sa učili, ako zamaskovať guľometné hniezdo alebo kam nastraţiť pascu na nepriateľov a potom sme šli liezť na skaly. A záver? Za všetko hovoria slová inštruktora: „Bolo mi cťou dostať vás do tohto tímu. Som presvedčený, ţe nech budete robiť v ţivote čokoľvek, budete prospešní pre seba aj pre celú spoločnosť. Som hrdý, ţe som bol vaším inštruktorom.“

Gymoš 11


HISTÓRIA Daniel Kraus

Operácia Dunaj 21. augusta 1968 sa do dejín zapísal inváziou vojsk Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, NDR) do Československa so snahou potlačiť demokratické reformy a zaviesť socializmus.

-> Pamätník pre obete invázie bol odhalený 21. augusta 2013 v Košiciach a nahradil pôvodnú tabulu z roku 1991. /foto: wikipedia.org/

/sk.wikipedia.org/

-> Alexander Dubček , 1. tajomník Ustredného výboru KSČ a podporovateľ liberalizácie Československa. /foto: wikipedia.org/

12 Gymoš

Od

zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka Ústredného výboru KSČ (Komunistická strana Československa) v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí reţimu z 50. rokov. Tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli. Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľov viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu. Keďţe k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti. To všetko vyvrcholilo 20. augusta v Prahe na zasadnutí predsedníctva Ústredného výboru KSČ, keď okolo 23:30 prišla správa od ministra Martina Dzúra o obsadzovaní


HISTÓRIA

->Bratislava 22. augusta 1968 Štúrova ulica a Námestie SNP, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta.

/foto: postoj.sk/

republiky vojskami Sovietskeho zväzu, ku kto- nulo viac ako sto Čechov a Slovákov. 29 ľudí rým sa pridali aj jednotky Maďarska, Bulhar- prišlo o ţivot na Slovensku, jeden Slovák tieţ ska, Poľska a NDR. Táto operácia mala krycí zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v názov „Operácia Dunaj“. Celková sila inváz- Prahe. Pri prejavoch odporu a niekoľkých nych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo útokoch na invázne sily zahynulo dvanásť sovyše 500 000 vojakov a asi 6 300 tankov, 2 vietskych vojakov. 000 diel a 800 lietadiel. Sovieti si ešte pred Invázia mala okamţite za následok inváziou zabezpečili tzv. pozývací list podpísa- veľkú vlnu emigrácie do zahraničia. V naslený niektorými dogmatickými československý- dujúcom období emigrovalo asi 450 000 ľudí. mi komunistami, v ktorom títo ţiadali Okupácia zastavila proces demokratizácie a „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti pomaly odštartovala normalizáciu. „kontrarevolúcii“ a pri udrţaní Napriek vojenskému úspe„...na mnohých socializmu v Československu. chu vpádu a faktu, ţe Alexander Vedenie KSČ však vo svojom Dubček, Oldřich Černík a Josef miestach sa stanovisku odvysielanom v rozSmrkovský boli zatknutí okuspontánne postavili hlase počas prvých hodín inváneozbrojení ľudia do pačnými vojskami a odvezení zie demaskovalo túto akciu ako do Moskvy, okupantom sa necesty sovietskym vojenskú okupáciu a porušenie podarilo zabrániť uskutočneniu tankom.“ medzinárodného práva. mimoriadneho 24. zjazdu KSČ Hoci moţnosť ozbrojené22. augusta 1968 v budove ho odporu komunistické vedenie odmietlo, na Praţskej ČKD. Zjazd odmietol okupáciu a ţiamnohých miestach sa spontánne postavili ne- dal prepustenie zatknutých politikov a odmieozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. tal prerušiť reformný proces. Sovietske vedeSnaţili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť nie pripravilo tzv. Moskovský protokol, ktorý ich postup strhávaním orientačných tabúľ či mal anulovať výsledok mimoriadneho zjazdu názvov ulíc. Na takéto akcie odpovedali vojaci a zabezpečiť splnenie sovietskych poţiadaviek okupačných armád na niekoľkých miestach z Čiernej nad Tisou. 31. augusta 1968 Ústredstreľbou do davu protestujúcich, ktorej vý- ný výbor KSČ v bezvýchodiskovej situácii sledkom boli obete na ľudských ţivotoch. V Moskovský protokol schválil, čím zároveň zlepriebehu invázie pri potýčkach s intervenčný- galizoval pobyt vojsk a umoţnil začiatok normi jednotkami alebo v dôsledku nehôd zahy- malizácie.

Gymoš 13


-> Televízia Gymoš mapuje ţivot na škole. Reportáţ priniesla aj z Dňa európskych jazykov.

/foto: Marián Martiček/

/foto: Simona Macejová/

UDALOSTI

/foto: Marián Martiček/

Dominika Hankovská

Keď pred ôsmimi rokmi vznikol na škole časopis, nikomu by vtedy nenapadlo, ţe sa médiá stanú dominantnými. Dnes úspešne funguje nielen časopis, ale aj rádio a televízia

„M

yšlienka vytvoriť na škole televíziu je stará asi tri roky. Bezprostredným impulzom pre vznik Televízie Gymoš bolo Štúrovo pero v roku 2016. V rámci slávnostného vyhlásenia výsledkov vo Zvolene nám jeden z porotcov súťaţe, vtedajší šéfredaktor spravodajstva a publicistiky Slovenskej televízie a rozhlasu Lukáš Diko, ponúkol stáţ v tejto televízii,“ hovorí o začiatkoch Televízie Gymoš vedúci krúţku učiteľ Branislav Boďo. Táto myšlienka sa začala realizovať uţ v nasledujúcom školskom roku 2016/2017. Televízia Gymoš je vlastne pokračovaním veľmi úspešných projektov, časopisu, ktorý v budúcom školskom roku oslávi desať rokov existencie, a rádia, ktoré na škole funguje zhruba šesť rokov. „Začiatkom novembra 2016 absolvovali deň strávený v priestoroch RTVS traja študenti gymnázia, ktorí v súčasnosti tvo-

14 Gymoš

-> Najnovšou moderátorskou posilou je druháčka Simona Goliašová. ria základ redakcie televízie,“ pokračuje vedúci krúţku o našej prvej skúsenosti a vlastne o dni, po ktorom sme sa rozhodli, ţe televíziu budeme zlepšovať a do jej fungovania sa pustíme naplno. Počas tejto stáţe uţ bolo natočené prvé spravodajstvo, ktoré ako jediný kameraman a strihač vytvoril vtedy študent štvrtého ročníka gymnázia Radovan Sosňák a ktoré sme so sebou do Slovenskej televízie priniesli, takţe nám redaktori televízie mohli veľmi presne povedať, kde robíme chyby a ako ich odstrániť.


V obraze

UDALOSTI

/foto: Patrik Kavuľa/

->

-> Najinšpiratívnejšou bola pre moderátorov stáţ v Slovenskej televízii, ktorú absolvovali v novembri 2016. -> K zvýšeniu kvality prispela aj technika, ktorou televízia aktuálne disponuje. sa postupne rozrástla o ďalších šikovných strihačov a reportérku, takţe pripraviť vysielanie /foto: Simona Macejová/ uţ nie je taký veľký problém ako na začiatku. „Výraznú úlohu pri zvyšovaní kvality zohrala Zároveň nám presne vysvetlili, ako máme té- nepochybne aj technika, ktorou v súčasnej domy spracovať a taktieţ nás podporili v tom, be televízia disponuje. Okrem zrkadlovky uţ aby sme sa prostredníctvom televízie snaţili máme aj kvalitný reportérsky mikrofón, šperobiť našu školu zaujímavejšou nielen pre te- ciálne zariadenie na transformáciu zvuku rajších študentov, ale aj pre ich nasledovníkov. z tohto zariadenia priamo na videozáznam, neTento záţitok bol štarchýba nám reflektor či špeciálne tom pre správny chod našej testatívy,“ pribliţuje našu techniPrelomovým rokom levízie. Kaţdé vysielanie sa snaku učiteľ Boďo. Vďaka tejto ţíme robiť v niečom zaujímatechnike a novým študentom fungovania televízie vejšie. „Som presvedčený, ţe v našom tíme je viditeľný rast bol minulý školský televízia, ale rovnako aj časopis našej televízie. Veľmi sa tešíme rok. a rádio má na škole veľký výzz kaţdého vysielania, keď vidíme nam. Keďţe čoraz viac rastie na mnoţstvo našich spoluţiakov Slovensku popularita vysokoškolských mas- nielen z gymnázia, ale aj z odbornej školy, ktomediálnych štúdií, práca v školskej televízii rí sa prídu pozrieť na výsledok našej práce. pripraví študentov na toto štúdium aj po prakKeďţe som najstaršou členkou zátickej stránke, čo im nepochybne dáva výhodu kladného tímu, veľmi sa teším kaţdému posuoproti študentom iných škôl. Členovia redakč- nu vpred, ale keďţe som štvrtáčka spolu nej rady televízie sa u nás naučia nielen to, ako s mojimi kolegami Adamom Kralovičom, Pasprávne strihať reportáţe, ale aj ako narábať ľom Kolcunom, Oliverom Desákom a Dávidom s vlastným hlasom a výrazom pred kamerou Gdovinom a brány školy opustíme uţ o rok v alebo ako pripraviť stand up či redaktorské máji, verím, ţe odovzdáme naše skúsenosti navstupy," hodnotí Boďo. šim pokračovateľom, ktorí sa budú snaţiť o to, Prelomovým rokom fungovania te- aby táto naša školská televízia aj naďalej rástla levízie bol minulý školský rok. Naša redakcia a bola prínosom pre našu školu.

Gymoš 15


/foto: Simona Macejová/

ROZHOVOR

Veronika Poláková

Volejbalistom vďaka otcovi „Dôleţitá je výška a výbušnosť, keďţe volejbal je silovo výbušný šport. No najpodstatnejší je vzťah, ktorý si človek k športu vytvorí,“ tvrdí tréner a jeden z najúspešnejších bardejovských volejbalistov Roman Ondrušek

16 Gymoš


ROZHOVOR

-> S reprezentáciou zaţil najväčšie úspechy. Je dvojnásobným víťazom Európskej ligy a získal aj piate miesto na Majstrovstvách Európy v roku 2011.

P

rešiel viacerými slovenskými klubmi, volejbal hral aj v Poľsku, Iráne či Francúzsku a ako reprezentant stál pri najväčších úspechoch Slovenska. Gymošu porozprával, ako sa k tomuto športu dostal, čo všetko v ňom dosiahol a čo robí po ukončení kariéry.

/foto: cas.sk/

Po páde komunizmu bardejovský volejbal na strednej škole tak, ako ho otec viedol, zmizol. Neboli ani výjazdy na zápasy a tým pádom prešiel na slabšiu úroveň. Preto som dal prednosť atletike. Kedy to bolo?

Na základnej škole. Dostal Kedy ste sa začali zaujímať som sa do špeciálnej triedy so ...vzťah k volejbalu o volejbal? zameraním na atletiku, čiţe som a loptovým hrám Pravidelne trénovať som ju absolvoval štyri roky a to bol vznikol práve vtedy, začal v sedemnástich rokoch. K úţasný všeobecný základ do mokeď som mal okolo volejbalu som sa dostal cez otca jej ďalšej športovej kariéry. No osem rokov. oveľa skôr, keďţe ako tréner bol neostalo len pri tom. Postupne v Bardejove volejbalovou ikosom prešiel basketbalom, futbanou. Je bývalým učiteľom telesnej výchovy na lom a v sedemnástich rokoch som sa váţne dnešnej priemyselnej škole a vychoval nejed- začal zaujímať o volejbal. ného volejbalistu. Počas jeho tréningov som sa tam ako malý chlapec obšmietal, takţe prvot- Pokiaľ viem, v čase, keď ste začínali ný kontakt bol určite tam a vzťah k volejbalu hrať volejbal, Bardejov uţ hral ligu. a loptovým hrám vznikol práve vtedy, keď Dá sa povedať, ţe sa dala dokopy partia som mal okolo osem rokov. „skrachovaných športovcov“ z iných športov, či to bolo karate, cyklistika, beh alebo atletika. Zvláštne, ţe vy ako syn asi najznámej- Presvedčili sme otca, aby nás viedol. Najprv šieho bardejovského trénera ste sa sme hrali okresnú ligu, ktorú sme vyhrali. Pok tomu dostali aţ v sedemnástich. Pre- stúpili sme vyššie a dostali sme sa aţ do dručo takto neskoro? hej najvyššej súťaţe Slovenska.

Gymoš 17


ROZHOVOR

-> Aktuálne je Roman trénerom vo francúzskom meste Cambraie. /foto:lavoixdunord.fr/

To bolo obdobie, keď ste volejbalovo som sa venovať trénerstvu. „vystrelili“? Na akých postoch ste hrali? V devätnástich mi v prešovskom klube, Najväčšiu časť kariéry ako smečiar, poktorý hral najvyššiu ligu, ponúkli, aby som sledné štyri roky na poste libera. išiel na vojenskú sluţbu a popri tom trénoval volejbal. Trénoval som s muţmi aj s juniormi, A čo vy a reprezentácia? ale hral som za juniorov. Potom som nastúpil Do repre som sa dostal ako dvadsaťona Prešovskú univerzitu. Odtiaľ som išiel na semročný v roku 2007. Zavolali ma na post jednu sezónu do Poľska, kde som hral druhú prihrávajúceho smečiara a hneď prvá sezóna ligu, ktorá je kvalitnejšia ako bola korunovaná víťazstvom v naša najvyššia. Neskôr ma Európskej lige. Na rok som pooslovili z Humenného a tak tom z reprezentácie vypadol, V tom čase sme opäť som tam prestúpil na tri roky. ale o dva roky ma povolali na vyhrali Európsku ligu, Postupne som sa tam stal kapipost libera. A odvtedy som štyri na majstrovstvách tánom, získali sme titul roky pôsobil v hlavnej zostave Európy sme obsadili v extralige a vyhrali aj slovenako libero. V tom čase sme opäť piate miesto. ský pohár. No stále som mal vyhrali Európsku ligu, na majambíciu ísť do zahraničia, najstrovstvách Európy sme obsaskôr som to skúsil v Iráne, no dili piate miesto, čo je doteraz nakoniec som sa dostal do Francúzska, kde najlepší úspech Slovenska vo volejbale. som od sezóny 2009/2010 hral druhú najvyššiu ligu. Trénerstvo bola asi logická voľba. Od mala ma bavilo učiť druhých a pomáAko dlho? hať im, a tak som prijal ponuku trénera. TréProfesionálne päť rokov. Postupne v Na- nujem uţ štyri roky, pričom uţ mám najvyššiu ntes, Dunkerk, Sionne a nakoniec v Cambraie. licenciu. V Cambraie som trénerom B muţTu som ukončil profesionálnu kariéru a začal stva, mládeţe a asistentom A muţstva.

18 Gymoš


ÚPLNÁ NOVINKA-ČERSTVÉ GOFRY

Vyuţite voľný čas v príjemnom nefajčiarskom prostredí. ŠTUDENTOM PONÚKAME

VERNOSTNÉ KARTY NA NÁPOJE


FINANCIE Erika Babčáková

Leto pomaly končí a s ním sú často spojené aj letné brigády. Je výhodnejšie hľadať si ju doma alebo vycestovať za prácou do zahraničia?

niny.

Práve títo študenti chodia najradšej za prácou alebo brigádou do zahraničia. No sú aj takí, ktorým podmienky brigád vyhovujú aj na Slovensku. Pozrime sa na výhody a nevýhody práce v zahraničí a u nás doma. Kým študent u nás na Slovensku robí za dve a pol alebo tri eurá na hodinu, v zahraničí si zarobí oveľa viac. Bez problémov môţe mať na hodinu aj deväť eur. Treba však počítať aj s tým, ţe v zahraničí sú oveľa vyššie náklady na ţivot. Musí platiť stravu, ubytovanie, poloţkou naviac je aj cesta tam a späť, čo v prípade, ţe je niekde v Anglicku alebo Švajčiarsku nie je vôbec zanedbateľné. A ak ide cez agentúru, časť zarobených peňazí ide aj jej. Ak sa študent rozhodne pracovať doma, tak je v pohodlí domova, pozná okolie, má čas venovať sa svojim priateľom či rodine. A prakticky všetky zarobené peniaze mu osta-> Štvrtáčka Mária Dziaková dala v lete prednosť práci vo veľkosklade v Nemecku.

20 Gymoš

-> Veľmi príjemnú a záţitkovú prácu majú počas leta animátori v turistických destináciách.

nú na vlastnú spotrebu. Ako teda vybrať ideálnu letnú brigádu? Na internete nájdeme mnoho ponúk. Treba však ale dávať pozor, pretoţe nie všetky z nich ponúkajú serióznu prácu. Týka sa to hlavne

/foto: archív Márie Dziakovej/

V

iac ako polovica stredoškolských a vysokoškolských študentov si hľadá moţnosti, ako si môţu privyrobiť cez dvojmesačné letné prázd-

/foto: reginazapad.rtvs.sk/

Ako v lete robiť a neprerobiť?


FINANCIE

/foto: skolskyservis.teraz.sk/

-> Veľmi často sa študenti nechávajú počas leta zamestnávať ako čašníci a čašníčky.

bola to náročná práca. Zvykli sme si na ňu celkom rýchlo a vďaka osemhodinovej pracovnej dobe sme mali dostatok voľného času, ktorý sme trávili v super partii mladých ľudí takmer z celého Slovenska. Brigáda v zahraničí bola pre mňa prínosom hlavne kvôli moţnosti viac sa osamostatniť, spoznať inú krajinu a zdokonaliť sa v anglickom jazypráce v zahraničí. Niektorí odváţni študenti ku.“ sa vyberú do zahraničia sami, bez toho, aby Ďalšou moţnosťou je ísť do zahraničia mali niečo vybavené a spoliehajú sa na to, ţe cez pracovnú agentúru. Aj tu by mali byť štuaţ tam si nájdu prácu. Je to veľmi riskantné, denti opatrní, pretoţe momentálne je na trhu ak sa človek vyberie len tak do cudzej krajiny veľa agentúr a nie na všetky sa dá stopercenta nemá tam nič isté. ne spoľahnúť. Dbať musíme aj V niektorých prípadoch to dona pracovnú zmluvu, ktorú si ...musia sa vrátiť padne dobre a mladí ľudia si treba vţdy dobre prečítať, aby domov s prázdnymi tam nájdu prácu v priebehu nevznikli nedorozumenia peňaţenkami. niekoľkých dní. No sú aj také a nezhody. Výhodou je mať nieprípady, kedy po niekoľko nekoho v zahraničí, rodinu alebo úspešných dňoch hľadania si priateľov, ktorí by nám s tým práce v zahraničí sa musia vrátiť domov pomohli, sprostredkovali nám prácu a moţno s prázdnymi peňaţenkami. Svoju skúsenosť poskytli ubytovanie. s prácou v zahraničí má aj študentka štvrtého Čo sa týka práce na Slovensku, je to poročníka Mária Dziaková: „Tohtoročná brigáda dobné ako s prácou v zahraničí. Len tu je ťaţbola pre mňa prvou skúsenosťou s prácou šie zohnať nejakú brigádu a za dobré peniaze. v zahraničí. Pracovali sme vo veľkosklade Treba mať šťastie, aby si študent našiel brigás oblečením, kde sme vybaľovali oblečenie du, ktorá mu bude vyhovovať časovo, pracovz krabíc a následne ho vešali na vešiaky. Ne- ne a aby bola ešte aj dobre ohodnotená.

Gymoš 21


BÝVALÍ ŠTUDENTI Mária Dziaková

Víno a more Prešla viacerými zamestnaniami, aby pochopila, ţe jej snom je malý penzión na talianskom pobreţí

/foto: Simona Macejová/

-> Henrieta Kiralyová bola študentkou gymnázia v rokoch 2006 aţ 2010.

H

enrieta Kiralyová bola ţiačkou našej školy v rokoch 2006 aţ 2010. Ţivot na strednej škole bol pre ňu najkrajším a hlavne bezstarostným obdobím jej ţivota. „Pri spomienkach na strednú školu sa mi ako prvé vybaví posledný ples v maturitnom ročníku, na ktorom sme sa ako trieda perfektne zabavili a okrem iného som sa stala aj kráľovnou plesu, z čoho som mala obrovskú radosť,“ opisuje svoj najkrajší záţitok zo strednej školy. S učiteľmi mala priateľské vzťahy, za najlepšieho učiteľa povaţuje svoju triednu učiteľku Katarínu Marinkovú. „Za našu triednu pani učiteľku sme boli všetci veľmi vďační, bola k študentom prísna, no na druhej strane veľmi spravodlivá

22 Gymoš

a ľudská, vďaka čomu si nás všetkých získala.“ Po maturite, smerovali Henrietine kroky na vysokú školu do Bratislavy, kde si vybrala odbor sociálna práca. „Po strednej škole pokračovali všetci moji spoluţiaci v štúdiu na vysokej škole a ani ja som nebola výnimkou. Avšak po pol roku štúdia som zistila, ţe odbor, ktorý som si vybrala nie je to, čo by som chcela v ţivote robiť a keďţe som v štúdiu nevidela zmysel, odišla som,“ opisuje dôvody, prečo zanechala štúdium na vysokej škole. Keďţe bola mladá a potrebovala peniaze, rozhodla sa odísť na tri mesiace na Cyprus, kde pracovala ako čašníčka. Táto práca v zahraničí bola pre ňu dobrou skúsenos-


BÝVALÍ ŠTUDENTI

-> Momentálne pracuje aj pre obchod s vínom. Jej úlohou je najmä propagácia.

-> Jej hlavným zamestnaním je pozícia koordinátorky v Hammer Agency . /foto: archív Henriety Kiralyovej/

/foto: archív Henriety Kiralyovej/

ťou, mala moţnosť spoznať kultúru inej krajiny a trochu viac sa osamostatniť a zdokonaliť v reči. Po troch mesiacoch sa však vrátila a hlavne kvôli nízkej mzde, ktorú mala moţPo návrate pracovala vo firme ešte nosť zarobiť aj na Slovensku, sa uţ nechcela asi pol roka, potom skončila a začala pracovať vrátiť späť. Po návrate bola chvíľu doma pre reklamnú agentúru Hammer Agency, kde s rodinou, neskôr začala pracovať v tlačovej pracuje doteraz. „V agentúre pracujem ako agentúre SITA ako obchodníčka pre marke- koordinátorka, čo znamená, ţe komunikujem tingové produkty. „Mojou úlohou v tejto fir- s klientom, ktorým je momentálne obchodná me bolo obvolávať ľudí sieť Tesco a následne a ponúkať im sluţby, ktoré vys grafickým tímom, ktorého konáva táto tlačová agentúra,“ úlohou je vytvárať letáky a iné V agentúre opisuje svoju pozíciu vo firme. propagačné materiály podľa pracujem ako Po roku práce ju preloţili priania klienta,“ opisuje svoju a začala pracovať ako editorka pozíciu vo firme. koordinátorka. článkov pre portál „Dámska jazPopri tomto zamestnaní da“, kde bolo jej úlohou opravomá aj ďalšie, ktoré berie však vať a editovať uţ hotové články, skôr ako záľubu. Je ním obchod ktoré boli následne publikované. Počas práce s vínom, ktorý sídli v Bratislave v Ruţinove. v tejto firme si spravila kurz na sprievodcu Stará sa hlavne o chod firmy a o propagáciu v cestovnom ruchu, vďaka ktorému mala vína. So ţivotom v Bratislave je spokojná, býmoţnosť počas neplateného voľna vo firme va vo vlastnom byte a tvrdí, ţe ţivot SITA vycestovať ako delegátka do Talianska. v Bratislave sa od toho v Bardejove veľmi nePočas pobytu v Taliansku písala články, ktoré líši. V Bratislave však natrvalo ostať neplánuboli publikované na spomínanom portáli je, jej najväčším snom je otvoriť si malý penDámska jazda, a tak sa z editorky stala autor- zión pri mori v Taliansku, a tam ţiť pokojným kou článkov. ţivotom pri šume mora.

Gymoš 23


MÔJ SPLNENÝ SEN

-> Najväčším lákadlom pre všetkých účastníkov tábora bolo bezpochyby vystúpenie speváka Kaliho.

Splnené sny Denis Sopko

/foto: archív Štvorlístok deťom/

115 detí z ťaţko skúšaných rodín z celého Slovenska sa koncom júna stretlo v dedinke Jasenie neďaleko Banskej Bystrice, aby preţilo azda to najkrajšie leto v ich ţivotoch. Postupne ich navštívili Kali, Adam Ďurica či Gizka Oňová

K

oncom júna oţilo prostredie hotela trebujú niekoho, kto ich pochváli, objíme, vyLomnistá v Jasení detským smie- počuje. Oni mi to naopak oplácali láskou chom a krikom. Cez sto detí a vďakou, ktorá z nich vychádzala od prvého z celého Slovenska dostalo moţnosť momentu. Vidieť jedenásť šťastných tvárí ma zúčastniť sa nadačného tábokaţdý deň napĺňalo optimizra organizovaného Štvorlístmom a energiou do ďalšej Netušili sme, aké decká kom deťom. Na začiatku ani práce. v oddieloch budeme netušili, ţe sa nasledujúce dni Uţ v úvodných dňoch zaryjú do ich pamätí azda nasme si mohli vyskúšať jazdu mať... vţdy. na motorovom člne po prieAj my, vedúci, sme boli hrade Môťová, sledovať zásah plní očakávaní, no zároveň aj obáv. Netušili kukláčov či prácu policajných psov. Okrem sme, aké decká v oddieloch budeme mať, čo toho do tábora zavítal Adam Ďurica, ktorý od nich očakávať a ako sa k nim správať. Boli svojou Mandolínou rozospieval celý tábor. Na sme však pripravení na to, ţe tieto deti to ne- ţiadosť detí dokonca zaspieval aj obľúbenú majú doma ľahké. Mnohé z nich sú siroty, po- pesničku španielskeho speváka Alvara Solera losiroty, iné zas ţijú v zlých podmienkach Sofia. a podobne. Napriek tomu, ţe koncertov, vystúpení Obavy však boli zbytočné. Uţ na prvý a prekvapení bolo nespočetne veľa, jednotlivé pohľad som videl, ţe tí moji malí špunti po- oddiely od začiatku tábora súťaţili aj

24 Gymoš


MÔJ SPLNENÝ SEN -> Aj europoslanec Vladimír Maňka v rámci akcie „Obleč si svoje dieťa“ kúpil táborovým deťom mnoţstvo oblečenia.

v zbieraní táborových jakov. Tie získaval kaţdý oddiel za úspešnosť v rôznych súťaţiach ako táborová olympiáda, hasičská súťaţ alebo talentová šou. Okrem šikovnosti sa hodnotila aj čistota izieb, no špeciálne jaky boli udeľované aj za obzvlášť dobré skutky. Oddiel s najvyšším počtom nazbieraných jakov mal moţnosť hľadať táborový poklad ako prvý. Pred veľkým finále celého tábora deti zaţili ešte jedno obrovské prekvapenie. Za pomoci desiatok dobrých ľudí bola zorganizovaná akcia „Obleč si svoje dieťa“, kedy podnikatelia, známe osobnosti či obyčajní ľudia umoţnili deťom nakúpiť si oblečenie, ktoré potrebujú. Pyţamá, bundy, rifle či spodná bielizeň a ponoţky nechýbali v ţiadnom košíku. Ako býva zvykom, večer sa deti predviedli vo svojich najlepších kúskoch na táborovej módnej prehliadke. O dva dni neskôr zavítala do tábora najväčšia hviezda, ktorá spôsobila obrovskú eufóriu radosti. Svojou hudbou prišiel deti potešiť raper Kali. Okrem neho si decká zatancovali aj na koncertoch Gizky Oňovej,

-> Večer nemohla chýbať módna prehliadka.

-> Organizátor tábora pre deti zo sociálne znevýhodnených rodín Patrik Herman spolu s kukláčmi, ktorí predstavili svoju prácu.

Martina Haricha či Desmodu. Dni leteli ako voda a všetko sa schyľovalo k záverečnému okamihu, hľadaniu táborového pokladu a následného rozlúštenia šifry. „Táborový poklad je váš!“ vykríkol Patrik Herman. Tento moment rozpútal medzi deťmi, no aj nami vedúcimi neopísateľné emócie. Tiekli mi slzy, no neboli to slzy smútku, ale slzy radosti. Po dvanástich dňoch strávených v nádhernom prostredí Hotela Lomnistá nastal moment, na ktorý sme všetci od začiatku tábora pripravovali. Ťaţko skúšané deti dostali po uhádnutí táborového hesla materiálnu pomoc, ktorá prestavovala školské potreby, kozmetiku, hračky či oblečenie. Predtým ale museli prísť na veľmi jednoduchú ideu znamenajúcu vytvorenie správnej formulky, ktorá viedla k dosiahnutiu pokladu. Posolstvo tábora: „Jeden za všetkých, všetci za jedného“, deti veľmi rýchlo pochopili, a vďaka nemu sa dopracovali k vytúţenému pokladu. Aj keď sme boli na konci tábora vyčerpaní, nevyspatí a unavení, táto chvíľa nás naplnila radosťou a pocitom zadosťučinenia.

Gymoš 25

/foto: archív Štvorlístok deťom/

/foto: archív Márie Gajdárovej/

/foto: archív Štvorlístok deťom/

/foto: archív Štvorlístok deťom/


OČAMI ŠTUDENTA

História s osmičkou Kristína Homzová

M

oţno ste sa uţ niekedy stretli s pojmom osmičkové roky. Sú to také roky, ktoré majú na konci číslo osem. Sú zaujímavé tým, ţe sa pri nich opakujú výrazné historické udalosti, tak na Slovensku, ako aj vo svete. No jedno je isté. Pre našu krajinu boli osudové. Tak si ich poďme pripomenúť. Písal sa rok 1848, keď Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodţa vytvorili prvú Slovenskú národnú radu, ktorá organizovala Slovenské povstanie v rámci revolúcie. Výsledkom revolúcie bola nezávislosť národa slovenského od Uhorska. 16. septembra uplynulo od tejto udalosti neuveriteľných stosedemdesiat rokov. Ďalším významným rokom je rok 1918. V tomto pre nás veľmi významnom roku vznikla prvá Československá republika. Československo vznikalo v skutočnosti v priebehu dvoch dní. Dovtedy nikto nevedel, či v Európe vôbec dôjde k nejakým lepším zmenám. Nakoniec však Uhorsko padlo, vznikli nástupnícke štáty a medzi nimi aj ten náš. Tragickým dátumom je určite aj 29. september 1938. Predstavitelia vtedajších európskych veľmocí-Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie uzavreli takzvanú

26 Gymoš

/foto: tunega.sk/

Mníchovskú dohodu. Táto dohoda obsahovala pre Československo nie veľmi dobré správy. Predstavitelia štyroch mocností prinútili Československo odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia, ktoré boli obývané Nemcami. Návrh predloţil vodca Talianskej ríše Benito Mussolini, ale spracovali ho Nemci. Pre slovenských občanov to bolo veľmi kruté a kritické obdobie. Boli vystavení diskriminácii, odnárodňovaniu, dokonca aţ brutálnemu prenasledovaniu. Neprávom im zobrali to, čo patrilo Slovákom. O roku 1948 počúvame veľa aj doteraz, pretoţe sa začal komunistický reţim. Niekomu vyhovoval, no niekomu nie. Niektorí by tento reţim privítali aj dnes. Aby bolo všetkým jasné, komunizmus bol bezpochyby totalitný politický reţim. Prvý komunistický štát vznikol v Rusku uţ v roku 1917, ale na Československo sa dostal aţ v roku 1948. Začal sa Februárovým prevratom a skončil sa neţnou revolúciou v roku, ktorý tieţ obsahuje záhadné číslo 8, 1989. V niektorých štátoch komunizmus prevláda dodnes. Sú to štáty ako napríklad Čína, Severná Kórea, Kuba alebo aj Vietnam. Práve teraz prebieha osmičkový rok, ktorý nám moţno prinesie ďalšie zaujímavé udalosti. Dúfam, ţe to budú len samé pozitíva.


ý n ľ ovo

r b o D

5 OTÁZOK

ky rik Dziac Meno: E Vek: 18 ţec ítam e: kozoro i n e príliš neč m y a ih n Zn k : rský svet ihy ty u n J k , s é r e n e dlá a šalá je form s é n n a t Obľúb r n T a : ov, pik né filmy .“ : strogan o l Obľúbe d e r dreams j u e o i y š j n e o n be give up Najobľú štýl : „Never k o r ý v yhranený ný v kou e b m á ú ľ m b e O s priateľ :n s a a n č i a p t u r k o ý šp ná s Obľúbe j, hasičsk e k o h l, a : futb Záľuby

Dominika Kotuľaková

/foto: archív Erika Dziackého/

A

ko si sa dostal k hasičstvu a aké najväčšie úspechy si dosiahol? Uţ od mala ma fascinovali hasičské autá a vţdy, keď som ich počul húkať, bol som v pozore. Ako deti sme behávali po dedine a všimli sme si, ţe pri poţiarnej zbrojnici starší chlapci trénovali a pripravovali sa na súťaţe. Od roku 2015 som začal behávať v dorasteneckom tíme DHZ Komárov „B”. Síce sme behávali len zriedkavo a veľmi sme sa vtedy súťaţi nezúčastňovali, ale boli sme dobra partia chalanov a zaţili sme veľa pekných záţitkov na tréningoch. O dva roky som dostal ponuku vyskúšať si behať uţ za muţov DHZ Komárov. Stačil mi jeden tréning a na druhý deň som mohol ísť na súťaţ. Bola ňou Východoslovenská hasičská superliga v Zlatom. Za muţov behávam do dnes. Sme skvelá partia a pri tomto športe je dobrá partia základ. Mojím doterajším najväčším úspechom bolo tretie miesto v Okresnej hasičskej lige Bardejov za minulý rok.

učenia a prístup k ţiakom. Aké sú tvoje ţivotné ciele? Asi ako väčšiny, nájsť si dobrú prácu, postaviť si vlastný dom, kúpiť si vysnívané auto a zaloţiť si rodinu. Kto je tvoj idol a prečo? Mojimi najväčšími idolmi sú pre mňa jednoznačne môj otec a mama. Vţdy stáli pri mne. Som im za všetko vďačný a veľmi si ich váţim. Skús opísať ideálneho partnera. Ja uţ svoju ideálnu partnerku mám. Je pekná, milá, inteligentná a má mnoho superlatívov. Vţdy mi bola a je oporou, a vie ma vo všetkom podporiť. Má všetko, čo dievčaťu nesmie chýbať. Je šikovná vo všetkom a vţdy usmievavá. Ľúbim ju.

Najlepší učitelia a prečo? Myslím si, ţe vychádzam za dobre so všetkými učiteľmi. No aj keď sú všetci dobrí, učiteľ Stanislav Bialobok je predsa len najlepší. Má rád humor a nemá s ničím problém. Nebola by hodina, na ktorej by sme sa nenasmiali. Vie skvelo naučiť, páči sa mi jeho štýl -> Erik je súčasťou druţstva dobrovoľných hasičov Komárova. Dva roky behal za dorastencov a od roku 2017 uţ pravidelne reprezentuje muţov.

Gymoš 27


MAŤA A PAŤA

Nehnevaj sa

/foto: Simona Macejová/

Mirka Gregová, Dominika Kotuľaková

Ahoj, nehnevaj sa...,

Nehnevám sa, hľadaj!

28 Gymoš

...ale hľadám fie. učebňu geogra


ABIHO MOMENTY -> Tento muţ sa vydáva za falošného triedneho učiteľa. Ak ste ho spoznali, ihneď to oznámte vedeniu školy.

Výzva Albert Balog

/foto: vary,idnes.cz/

Panika, chaos, strach momentálne vládnu na škole. Príčinou je záhadný muţ, ktorý sa v jej priestoroch objavil

P

rávne oddelenie Spojenej školy Juraja Henischa vyzýva ţiakov, rodičov a verejnosť na spoluprácu pri odhalení totoţnosti falošného triedneho učiteľa. Podľa posledných informácií sa doposiaľ neznámy páchateľ uţ dlhšiu dobu vydáva v budove školy za triedneho učiteľa. Vytipuje si náhodných študentov, zväčša prvákov, o ktorých predpokladá, ţe ešte nepoznajú všetkých učiteľov školy, a sľubuje im rôzne výhody. Podľa očitých svedkov začiatkom septembra potvrdzoval zľavy na autobus, vydával potvrdenia o návšteve školy potrebné na brigádnickú činnosť, dokonca zotieral tabuľu a vypracovával rôzne vzdelávacie plány ako skutočný učiteľ. Od niekoľkých prvákov vymámil nemalé sumy, ktoré boli údajne potrebné pre školské účely a na rôzne akcie pre ţiakov. Aby toho nebolo málo, v 1.H bezočivo ponúkol zľavu na poplatok za nezistené školy, takţe študenti v presvedčení, ţe ušetria, zaplatili namiesto dvoch eur len euro osemdesiatpäť! O tom, ţe si počína naozaj zručne, svedčia aj výpovede poškodených ţiakov.

„Oslovil ma nenápadne na chodbe a povedal, ţe je môj triedny učiteľ a ţe mu mám dac od desať do dvadsať eur na výdavky. Sľúbil mi, ţe sa nebudem musieť prezúvať. Potešil som sa a sumu dvadsať eur som mu vyplatil,“ povedal pre Gymoš šokovaný Cyprián Sušeň. Ani matka poškodeného Onura Siváka Jolinda si nedáva servítku pred ústa: „Dala som synovi roţky zos maslom a salamu, ale on chodzi domu furt hladny. On hutorel, ţe to jakaški učiteľ, aľe ta ţeby učiteľ mu bral dzešatu?“ Svoju skúsenosť s falošným triednym učiteľov má aj jedna z prváčok, ktorá však chce ostať v anonymite. Mimo záznam však potvrdila, ţe jej sľuboval štipendium. „Keď mi na účet z neho prevedieš dvadsať percent,“ hovorí, „a ţe ako bonus k tomu sa uţ nebudem musieť pípať pri vstupe do školy ...... ta kto by tomu odolal?“ Oslovení študenti školy vytvorili identikit, ktorý zverejňujeme na stránke časopisu. Akékoľvek informácie o hľadanom falošnom triednom učiteľovi môţete poskytnúť počas stránkových hodín vedeniu školy alebo na najbliţšej policajnej stanici.

Gymoš 29


RECENZIA

Tiché miesto

/foto: esquire.com/

Daniel Kraus

T

iché miesto je moderný hororový thriller, v ktorom rodina štyroch ľudí musí ţiť svoj ţivot v absolútnom tichu kvôli záhadným príšerám, ktoré napadli planétu a lovia ľudí pomocou dokonalého sluchu. Celý príbeh je zasadený v dosť tichej, hororovej a napätej atmosfére. Začína sa v malom obchode, kde sa rodina hýbe veľmi pomaly a po špičkách snaţiac sa neurobiť ţiadny zvuk. Z obchodu berú posledné zásoby a lieky pre staršieho chlapca, ktorý vyzerá ako by mal chrípku. Celá rodina komunikuje v znakovom jazyku a aţ keď najmladšiemu chlapcovi skoro spadne malá raketa na zem, vtedy diváci skutočne zistia, ako sa hlavné postavy boja vyvolať akýkoľvek hluk a toho, čo by mohol prilákať. Nebezpečenstvo stúpa po tom, ako najmladší chlapec našiel hračku, ktorá zapískala. Nedopadlo to dobre a chlapec zomrel. Zvyšok príbehu sa odohráva o rok neskôr. Mama je tesne pred pôrodom a rodina stále smúti za mŕtvym chlapcom. Príprava na narodenie dieťaťa vo svete, kde nesmiete vy-

Gymoš 30

dať ani hlások, nie je ľahká. Za ten čas sa otec prehrabáva v mnohých novinách a článkoch snaţiac sa nájsť spôsob, ako poraziť alebo oklamať príšery, ktoré aj pri najslabšom zvuku zabíjajú všetko okolo seba. Ako moţno poslední ľudia na planéte sa musia snaţiť preţiť, nech to stojí čokoľvek. Oproti ostatným hororovým filmom, ktoré sa snaţia vystrašiť len pomocou "výskokov" na kameru, tento film sa zameriava hlavne na strach z neznáma. Príšery sa neukáţu aţ do posledných desiatich minút filmu a do tej doby zostáva divák v nevedomosti, pochybnostiach a napätí. Film sa dosť spolieha na vizuálne rozprávanie príbehu, keďţe sa odohráva v tichu a nemá skoro ţiadne dialógy. Ţijeme v tak hlučnom svete, ţe je niekedy ťaţké si predstaviť, ako by sme mohli ţiť bez neho. Vyuţívame zvuk na to, aby sme vyjadrili svoje pocity. Zvuk je súčasť toho, kým sme ako ľudia. Tiché miesto je skvelá jeden a pol hodinová záleţitosť a ak chcete skúsiť niečo hororové a tajomné, je pre vás skvelou voľbou.


OUT

Kráľovia zlodejov

Dôverný nepriateľ

Prvý človek

Venom

26.10.2018

20.10.2018

25.10.2018

4.10.2018

5€

5€

5€

5€

Kino Ţriedlo

Kino Ţriedlo

Kino Ţriedlo

Kino Ţriedlo

TIKET TIKET

KUPÓN č.8

MÁJ 2013 Október 2018

MÁJ 2013

Meno a trieda: .................................................


Sme všade tam, kde sa na škole niečo deje

cena: 0,50€ cena: 0,50€

Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok, Časopis Gymoš vydáva: Redakčný krúţok, Spojená škola Juraja Henischa, Spojená škola Juraja Henischa, Slovenská 5, 085 01 Bardejov

Gymoš  

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE

Gymoš  

ČASOPIS SPOJENEJ ŠKOLY JURAJA HENISCHA V BARDEJOVE

Advertisement