Issuu on Google+

„Buď vždy veselý – to je najlepšia medicína. Veselosť je filozofia príliš málo pestovaná. Je slnečnou stranou života.“

(George Gordon Byron)

„Denne robíme jednu z dvoch vecí – buď upevňujeme svoje zdravie, alebo podporujeme chorobu.“

(Adelle Davisová)

„Kto sa teší dobrému zdraviu, je bohatý napriek tomu, že o tom nevie.“

(Talianske príslovie)

„Zdravý človek je krásny, ale musí naň doľahnúť trošku nejakej choroby, aby sa stal krásnym aj duševne.“

(Christian Morgenstern)

„Skoro sa zdá, že príroda zosiela na ľudí len krátke choroby, ale lekárstvo si osvojilo umenie ich predlžovať.“

(Marcel Proust)

„Cibuľa je liek na 7 neduhov, cesnak na 77.“

(Marián Cingroš)


Obsah

Bylinky a iné liečivé rastliny 

6

Hlavné skupiny účinných látok liečivých rastlín

Význam, zásady a riziká 8 užívania rastlinných liečiv

Zber liečivých rastlín Ďalšie spracovanie a sušenie liečivých rastlín

13

Uskladnenie sušenej drogy

14

Spracovanie drog na priame použitie

4

12

15

Charakteristika jednotlivých liečivých rastlín

17 19

Malý terminologický slovník k botanickej časti

200

Fytoterapia pri ochoreniach jednotlivých orgánov

204


Koreniny

214

Definícia korenín

216

Chuť a história - dávne časy

222

Význam korenín

217

Chuť a história - stredovek

224

Zdroje korenín

218

Chuť a história - novovek

226

Koreniny ako liečivá

219

Uskladňovanie

228

Koreniny v kozmetike

220

Koreniny ako afrodiziaká

221

Charakteristika jednotlivých korenín

231

5


R

adi by sme prispeli k rozšíreniu a prehĺbeniu vašich poznatkov o liečivých rastlinách a o možnostiach ich využitia v domácich podmienkach. Veríme, že poznávanie, zber, spracovanie a  rozumné užívanie liečivých rastlín sa stane záľubou prinášajúcou úžitok, zdravie a radosť zo života všetkým, ktorí vykročia do prírody za jej rozmanitou krásou a darmi. Pre nás už je a pre čitateľov iste bude priam neopísateľným zážitkom, keď ich od jari do zimy budú pozdravovať hlávky rastlinných priateľov a známych. Budú sa prihovárať duši aj telu svojou vôľou žiť, krásou, vôňou a liečivou silou, ktorú v sebe ukrývajú. Tento atlas nech je pre všetkých záujemcov návodom, ako ich uchopiť do svojho náručia, čerpať z nich silu a priehrštím ju ďalej rozdávať.

U

menie medicíny spočívá v obveselovaní pacienta, zatiaľ čo príroda skutočne lieči chorobu. (Voltaire)

6


Bylinky a iné liečivé rastliny


Borievka

Cyprusovité (Cupressaceae)

obyča jná

Charakteristika rastliny Borievka je ihličnatý vždyzelený ker s tvrdými, pichľavými, zelenomodrými ihlicami v  trojpočetných praslenoch. Rastlina je dvojdomá. Na samčích jedincoch sú kvety zoskupené v  drobných šišticiach a  samičie jedince majú piestikové kvety obalené tromi pármi semenných šupín. Po opelení vetrom šupiny samičích kvetov zrastajú a  dužnatejú. Vytvoria oplodie nepravej trojsemennej bobule – borievky, ktorá sa veľkosťou a tvarom podobá hrachu. Na samičích rastlinách dozrievajú plody dva až tri roky. Sprvu zelené oplodie sa pritom postupne mení až na tmavomodré. Na jednom kríku možno často súčasne vidieť menšie zelené bobuľky a dozrievajúce väčšie modré bobuľky s voskovým povlakom.

Výskyt

Liečivé účinky V  medicíne aj ľudovom liečiteľstve sa využíva najmä: – pri chorobách močových ciest, kde sa uplatňujú dezinfekčne a  močopudne pôsobiace silice, – pri kašli a poruchách látkovej výmeny, – pri liečbe kĺbového reumatizmu, – pri kožných chorobách, – na úpravu nepravidelnej menštruácie. Pri užívaní borievky treba dodržiavať vhodné dávkovanie. Nesmú ju užívať ľudia chorí na obličky a tehotné ženy. Nie je vhodná ani pre deti.

Použitie Macerát Vnútorne sa užíva jedna lyžička rozomletých borievok na pohár vody a pije sa dvakrát denne.

Borievka je rastlina mierneho a  studeného pásma severnej pologule. U  nás rastie v  podhorských a horských oblastiach vo dvoch poddruhoch, ktoré sa odlišujú nárokmi na stanovište. Jeden poddruh sa darí na chudobných kamenistých, druhý na vápencových pôdach. K  rozmnožovaniu borievky prispievajú vtáky, ktoré konzumujú jej plody najmä v  zimných mesiacoch.

Odvar Dve lyžice rozdrobených borievok sa povaria v štvrť litri vody. Odvar sa nechá 15 minút lúhovať, osladí sa cukrom alebo medom a  pije sa dvakrát denne pri kašli. Zvonka sa používa odvar (asi 15 minút) z  dvoch šálok plodov na liter vody alebo zo 100 g sušených borievok na liter vody, ktorý sa vleje do teplého vaňového kúpeľa.

Zber a úprava

Tinktúra Dve lyžice plodov sa vložia do pol litra alkoholu (vodka, koňak a pod.) a po zazátkovaní sa nechajú macerovať dva týždne. Vnútorne sa užíva 2 – 8 kvapiek denne, zvonka sa používa na natieranie pri reume a pri kožných ochoreniach.

Zberajú sa tmavomodré plody po dozretí na jeseň. Sušia sa v prevzdušnenom priestore, rozložené v tenkej vrstve pri teplote do 35 °C.

Účinné látky Rastlina obsahuje až 3 % silice, ktorej hlavnými súčasťami sú terpény pinén, kampfén a ďalšie, 30 % invertného sacharidu, horký juniperín, 9 % živice, flavonoidy, fytoncídy a iné látky.

Poznámka Borievky sú surovinou na výrobu borovičky a džinu. Liečivé účinky má aj borievkový sirup. Kvitne: IV – V • Zber: plody IX – XI

30


A B

C

A – ihlicovitý list • B – konárik s plodmi • C – plod (bobuľa)


Brusnica

Brusnicovité (Vacciniaceae) – pri detských hnačkách, ale aj pri črevných ochoreniach dospelých spojených s hnačkou, – pri liečbe cukrovky, – pri zápaloch močového mechúra a hrdla, – pri niektorých kožných ochoreniach.

čučoriedková

Charakteristika rastliny Čučoriedka je bohato rozkonárený krík dorastajúci až do výšky 50 cm. Na vystúpavých trojhranných konárikoch má opadavé striedavé, krátkostopkaté, vajcovité, kožovité listy. Z pazúch listov vyrastajú obojpohlavné krátkostopkaté previsnuté kvety s ružovou guľatou korunou. Plody sú čierne so sivomodrým voskovým povlakom, guľaté, mierne sploštené, mnohosemenné a veľmi chutné bobule, ktoré dozrievajú od júla do augusta.

Výskyt

Použitie

Zápar Pripraví sa z 5 g pokrájaných suchých plodov alebo z jednej lyžice listov, ktoré sa nechajú vylúhovať v 200 ml vriacej vody. Užíva sa trikrát denne pred jedlom pri zápaloch tráviacich ciest, močového mechúra, pri hnačke aj pri cukrovke.

Odvar Tri lyžice suchých plodov sa varia v jednom litri

Rastie najmä na kyslých pôdach v podraste ihličnatých alebo bukových lesov a na horských skalnatých úbočiach až po vysokohorské pásmo.

vody asi 15 minút. Odvar sa používa ako podporný liek na znižovanie hladiny cukru v krvi, podobne ako fazuľové struky. Používa sa aj pri hnačkách detí.

Zber a úprava

Čerstvé plody Môžu sa použiť pri črevných ťažkostiach spoje-

Zberajú sa listy a plody. Listy sa zberajú od júna do septembra trhaním alebo zdrhovaním z bezkvetných konárikov. Sušia sa vo vzdušnom priestore aj na slnku alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40 °C. Dozreté plody sa zberajú ručne alebo špeciálnym česákom a  rýchlo sa sušia, najlepšie v  umelých podmienkach pri teplote do 40  °C. Šetrnejší je však ručný zber plodov, pri ktorom sa nepoškodia ani plody, ani materské rastliny. Plody možno úspešne uchovávať aj po zmrazení.

Účinné látky Listy obsahujú až 11 % trieslovín, flavonoidy, glykozidy, kyselinu olejovú, ursolovú a  chinovú, vitamín C, karotény, silicu a iné. Plody obsahujú triesloviny, kyselinu jablčnú a citrónovú, pektín, karotény, arbutín, antokyány, vitamíny B a C, nozitol a iné.

Liečivé účinky Brusnica účinkuje sťahujúco a protizápalovo. Používa sa najmä:

ných s hnačkou. Podobne možno žuvať a prehĺtať aj suché plody. Čerstvé plody sú aj bohatým zdrojom vitamínov.

Čerstvá šťava Z plodov slúži na natieranie ekzémov a lupienky, lieči nádchu a  zriedená vodou poslúži ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny a hrdla.

Poznámky Príbuzný druh čučoriedky brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) je tiež veľmi cenná liečivá rastlina. Je to vždyzelený krík, ktorého červené plody – bobule sú vyhľadávaným ovocím, podobne ako plody čučoriedky. V  ľudovom liečiteľstve sa využívajú listy a plody pri zápaloch močových a žlčníkových ciest, na zastavenie hnačky a podporu trávenia. Plody sa využívajú aj pri paradentóze a pri nedostatku vitamínov. Z  plodov čučoriedok a  brusníc sa pripravujú výborné a  zdravé kompóty, lekváre a  iné zaváraniny, ktoré sa vďaka prítomnosti prírodnej kyseliny benzoovej takmer nekazia.

Kvitne: V – VII • Zber: listy VI – IX, plody VII – VIII 36


C B A

A – konárik b. čučoriedkovej • B – plody b. čučoriedkovej • C – konárik b. obyčajnej


Cesnak

kuch y nsk ý

Charakteristika rastliny Cesnak kuchynský patrí medzi najstaršie kultúrne a  liečivé rastliny. Poznali a  využívali ho už starí Egypťania, Gréci a  Rimania. Podzemnú časť tvorí cibuľa zložená zo strúčikov. Jeho oblá nerozkonárená stonka je vysoká 50 – 100  cm. Dlhé čiarkovité a  žliabkovité listy ju obaľujú svojimi pošvami. Malé špinavobiele trojpočetné kvety sa vyvíjajú v  okolíkovitom súkvetí a pred rozkvitnutím sú obalené tulcom. V  súkvetí na báze kvetných stopiek vyrastajú malé rozmnožovacie pacibuľky. Plody sú trojpuzdrové tobolky.

Výskyt a pestovanie Pôvodne pochádza zo stepí Strednej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšíril na všetky kontinenty. U nás sa pestuje ako poľnohospodárska plodina v  hlinitopiesočnatých pôdach. Rozmnožuje sa vegetatívne. Jednotlivé strúčiky cibule sa vysádzajú do pôdy pri ozimných odrodách cesnaku na jeseň, pri jarných na jar. Statnejšie rastliny s väčšími cibuľami vyrastajú z obvodového kruhu strúčikov. Strúčiky v strednej časti cibule sú tenšie ako obvodové. Ak chceme získať väčšie cibule, odstránime kvety hneď po ich založení na stonke.

Zber a úprava Cesnak sa vytrháva z  pôdy v  júni až júli po zožltnutí stonky s  listami. Ak sa cibule vyberú neskôr, rozpadávajú sa na strúčiky. Cibule sa očistia od pôdy a  zbavené stoniek, ako aj povrchového blanitého obalu sa nechajú voľne vysušiť. Strúčiky z  takto vysušených cibúľ možno použiť na jesenné vysádzanie. Cibule určené na konzumáciu sa uchovávajú na tmavom chladnom mieste. Takto vydržia až do novej úrody. Na liečebné účely je lepšie uchovávať

Ľaliovité (Liliaceae) ich v  mikroténových vreckách, aby z nich nevyprchala silica.

Účinné látky Cesnak obsahuje silicu alicín, ktorý má baktericídne a  fungicídne účinky. Obsahuje aj cholín, inulín, saponíny, fytohormóny, fytoncídy, vitamíny (A, B-komplex, C, PP) a viaceré mikro­elementy.

Liečivé účinky Má veľmi široké využitie v  medicíne aj ľudovom liečiteľstve pri predchádzaní chorobám aj pri ich liečbe: – má antibakteriálne účinky pri zápalových procesoch dýchacích orgánov, – pôsobí dezinfekčne a  regulačne na funkciu orgánov tráviacej sústavy, – reguluje množstvo cholesterolu, rozširuje cievy a znižuje krvný tlak, – z vyšuje odolnosť organizmu, najmä v  staršom veku, – z vonka sa používa na mokvajúce rany.

Použitie

Čerstvé strúčiky Veľmi zdravé sú 2 – 3 strúčiky denne pokrájané alebo rozdrvené ako súčasť zdravej výživy, tak na predchádzanie chorobám, ako aj na zvýšenie vitality organizmu a liečbu ochorení. Pridáva sa do polievok, šalátov, nátierok a pod. Učinkuje aj proti črevným parazitom. Dezinfekčne pôsobí aj rozdrvený vložený na vate do boľavého ucha alebo do nosa pri zápaloch dýchacích orgánov. Liehový extrakt 50  g rozdrveného cesnaku sa zaleje 150  g 50 – 96-percentného liehu v  tmavej nádobe. Po 10-dňovom vylúhovaní sa užíva 10 – 15 kvapiek trikrát denne, vždy pred jedlom v  6-týždňovej v kúre.

Poznámka Zápach cesnaku sa zmierni krátkym povarením v mlieku alebo požitím lyžice medu pred cesnakom. Kvitne: VI – VII • Zber: cibuľa VI – VII

40


A

B

A – pacibuľky na kvetných stopkách • B – cibuľa


Dub

l

et n ý / z i m n ý

Charakteristika rastlín Dub letný je mohutný, až 40 m vysoký strom s  košatou korunou. Kôra mladých stromov je hladká, sivozelená, neskôr na starších kmeňoch rozpukaná. Listy majú krátku stopku a kožovitú perovito laločnatú celistvookrajovú čepeľ, na báze srdcovito vykrojenú. Dub je jednodomá rastlina, samčie a  samičie kvety sú oddelené, ale vyvíjajú sa na tom istom strome. Samčie kvety sú zoskupené vo visiacich zelených jahňadách a  rozkvitajú na jar zároveň s  pučaním listov. Piestikové kvety sa vyvíjajú po dva až päť v  pazuchách tohoročných listov. Sú obalené stonkovou čiaškou. Plodom je svetložltá nažka – žaluď, ktorá sedí v čiaške. Dub zimný sa od letného odlišuje dlhostopkatými listami, ktoré sú na rube mäkko, neskôr hviezdovito chlpaté. Báza čepele je klinovitá, kým dub letný ju má srdcovito vykrojenú. Líši sa aj krátkostopkatými alebo sediacimi kvetmi a plodmi, zatiaľ čo žalude duba letného rastú na dlhých stopkách.

Výskyt U nás rastú duby v teplejších oblastiach, najmä v dúbravách. Sú náročné na svetlo, teplo a vlhkosť. Dub letný je druh lužných lesov a  nížin, dub zimný je pôvodný v podhorských oblastiach.

Zber a úprava Na liečebné účely sa zberá mladá kôra, plody, zriedka listy. Kôra sa lúpe na jar pomocou nožov, kým je ešte hladká, nepopukaná. Možno ju zberať iba z práve vyrúbaných stromov, aby sa nepoškodzovali zdravé stromy, pretože rany napádajú huby aj živočíšni škodcovia. Kúsky 4 – 5  mm hrubej kôry sa sušia na vzdušnom mieste a dosúšajú sa v umelých podmienkach pri teplote do 40  °C. Zrelé zdravé žalude bez čiašky sa zberajú v októbri a novembri. Umyjú

Bukovité (Fagaceae) sa, pričom sa odstránia plávajúce bezsemenné plody. Sušia sa rýchlo. Niekedy sa z  plodov vylúpu semená, ktoré sa môžu upražiť a pomlieť na prášok. Kôru je najlepšie kúpiť v lekárni.

Účinné látky Všetky zberané časti obsahujú triesloviny (kôra 10 až 20 %), živicu a flavonoidy. Kôra obsahuje aj fytoncídy. V semenách sú aj proteíny, škrob, sacharidy a mastný olej.

Liečivé účinky V medicínskej a liečiteľskej praxi sa využívajú protizápalové a sťahujúce vlastnosti duba: – najmä zvonka vo forme kúpeľov, obkladov a  výplachov pri krvácajúcich hemoroidoch, vredoch, ekzémoch, kŕčových žilách a  nadmernom potení nôh, – pri zápaloch ústnej dutiny, hrdla a paradentóze, – zriedkavejšie aj vnútorne pri katare žalúdka, čriev, pri silnej menštruácii a pri vnútornom krvácaní.

Použitie

Odvar Z  jednej lyžičky rozomletej drogy na pohár vody sa užíva vnútorne, napr. pri katare žalúdka. Na sedacie kúpele a  kloktanie sa používa odvar z 500 g sušenej kôry a 4 litrov vody. Odvar z hrste žaluďov a pol litra vody sa po 20 minútach varenia scedí a zriedi sa v pomere 1 : 1 vodou. Použije sa zvonka. Prášok Na hrot noža sa môže užiť vnútorne namiesto odvaru.

Poznámky Duby sa dožívajú až niekoľko sto rokov, kvitnúť začínajú asi v 40. roku svojho života. Žalude sa dnes niekedy používajú aj ako krmivo pre zver. V potravinárstve sa pražené žalude využívajú ako náhrada kávy a pre svoju výživnú hodnotu aj ako prídavok do niektorých nápojov. Kvitne: V – VI • Zber: kôra III – IV, plody X – XI

52


C

D B

A

A – listy d. zimného • B – žalude d. zimného • C – listy d. letného • D – žalude d. letného


Kapsička

Kapustovité (Brassicaceae)

pastiersk a

Charakteristika rastliny Kapsička pastierska je jednoročná alebo dvojročná rastlina. Jej rozkonárená, 10 – 30  cm vysoká stonka vyrastá z prízemnej ružice perovito delených listov. Stonkové listy sú sediace a kopijovité. Malé štvorpočetné biele kvety sú usporiadané do riedkych koncových strapcov. Plochý viacsemenný plod – šešuľka tvarom pripomína kapsu, akú kedysi nosievali pastieri.

Výskyt Je to veľmi rozšírená burina, najmä pri cestách, na medziach, úhoroch a rumoviskách od nížin až po horské oblasti.

Zber a úprava Zberá sa kvitnúca vňať, kým má ešte málo plodov, od jari až do jesene, najviac však na jar pri bujnej vegetácii. Nezberajú sa rastliny napadnuté plesňou alebo hrdzou. Suší sa v tieni alebo v  umelých podmienkach pri teplote, ktorá neprevýši 50 °C.

Účinné látky Hlavnou účinnou látkou je flavónový glykozid diosmín a  amíny (tyramín, cholín, acetylcholín). Okrem toho obsahuje triesloviny, saponíny, organické kyseliny a iné látky. Semená obsahujú jedlý olej.

Liečivé účinky V medicíne sa využíva ako súčasť čajov, používaných pri chorobách srdca a krvného obehu. V  ľudovom liečiteľstve je známa ako prostriedok: – na zastavenie vnútorného krvácania, pretože zvyšuje zrážavosť krvi,

– na zastavenie krvácania z nosa, pri hemoroidoch, na rany, ekzémy a pod. – pri chorobách močových orgánov.

Použitie Zápar, macerát Tri čajové lyžičky posekanej drogy sa zalejú pohárom vriacej vody a po vylúhovaní sa scedia. Pijú sa dva poháre denne pri krvácaní aj pri chorobách močových ciest. Pri použití zvonka (hemoroidy, krvácanie z nosa a pod.) sa pripraví macerát zo šiestich lyžičiek vňate, ktorá sa nechá 8 hodín odstáť v dvoch pohároch vody. Čajová zmes proti vysokému krvnému tlaku a kôrnateniu tepien Zmiešajú sa sušené vňate kapsičky, prasličky, zlatobyle, rebríčka a sušený koreň púpavy. Jedna lyžica zmesi sa vsype do 300 ml vriacej vody a nechá sa prikrytá 15 minút lúhovať. Po precedení sa pije studený čaj ráno a večer.

Poznámky Kapsička pastierska je vo väčších dávkach pri vnútornom užívaní jedovatá. Pri vnútornom krvácaní je vždy potrebná konzultácia s lekárom. Kapsičku ako liečivú rastlinu poznal už najslávnejší grécky lekár Hippokrates (asi 460 – 370 rokov pred Kr.). Stredovekí bylinkári ňou liečili najmä krvácanie. Ako významné liečivo bola známa aj počas prvej svetovej vojny. Tým si možno vysvetliť fakt, že naši múdri predkovia ňou neopovrhovali napriek tomu, že bola a je jednou z našich najrozšírenejších burín. Kvitne: III – XI • Zber: vňať III – VI

84


A B

C

A – kvitnúca rastlina • B – kvet • C – plod


Zoznam biliniek a iných liečivých rastlín A

Achillea millefolium Aesculus hippocastanum Agrimonia eupatoria alchemilka žltozelená Alchemilla xanthochlora Allium cepa Allium sativum Allium ursinum Althaea officinalis Althaea rosea Anethum graveolens Anthyllis vulneraria Apium graveolens Arctium lappa Armoracia rusticana Artemisia absinthium Artemisia vulgaris Avena sativa

152 126 156 20 20 38 40 42 72 72 92 32 192 102 70 128 128 124

B

baza čierna 22 baza chabzdová 22 bazalka pravá 24 benedikt lekársky 26 Beta vulgaris 154 Betonica officinalis 28 betonika lekárska 28 Betula pendula 34 borievka obyčajná 30 bôľhoj lekársky 32 Brassica oleracea 86 breza previsnutá 34 brusnica čučoriedková (čučoriedka) 36 brusnica obyčajná 36

C

Calendula officinalis Calluna vulgaris Capsella bursa pastoris Carum carvi Centaurium erythraea cesnak cibuľový cesnak kuchynský cesnak medvedí Cichorium intybus Cnicus benedictus Cornus mas Crataegus laevigata Crataegus monogyna čakanka obyčajná

302

116 184 84 150 194 38 40 42 44 26 50 64 64 44

D

ďatelina lúčna ďatelina roľná Daucus carota divozel veľkokvetý drieň obyčajný dub letný dub zimný dúška materina dúška tymianová

E

Echinacea angustifolia Echinacea pallida Echinacea purpurea echinacea purpurová Elytrigia repens Epilobium parviflorum Equisetum arvense Erica tetralix Euphrasia rostkoviana

F

fazuľa záhradná fenikel obyčajný fialka roľná fialka trojfarebná fialka voňavá Filipendula hexapetala Filipendula ulmaria Foeniculum vulgare Fragaria moschata Fragaria vesca Fragaria viridis

G

Galega officinalis Glechoma hederacea Glechoma hirsuta

H

Helianthus tuberosus hloh jednosemenný hloh obyčajný hluchavka biela Humulus lupulus Hypericum perforatum

CH

Chamerion angustifolium Chelidonium majus chmeľ obyčajný chren dedinský

46 46 112 48 50 52 52 54 54 56 56 56 56 146 188 138 184 118 58 60 62 62 62 176 176 60 78 78 78 82 190 190 172 64 64 66 68 104 188 96 68 70


I

ibiš lekársky ibiš ružový imelo biele

J

jablčník obyčajný jahoda drúzgavicová jahoda obyčajná jahoda trávnicová jarabina vtáčia jastrabina lekárska Juglans regia Juniperus communis

K

kapsička pastierska kapusta obyčajná komonica lekárska kostihoj lekársky kôpor voňavý kyprina úzkolistá

L

Lamium album ľan siaty lastovičník väčší Lavandula angustifolia levanduľa úzkolistá Linaria vulgaris Linum usitatissimum lipa malolistá lipa veľkolistá lopúch väčší ľubovník bodkovaný

M

Majorana hortensis majorán záhradný Malva mauritanica Malva neglecta Malva sylvestris Marrubium vulgare mäta pieporná Matricaria recutita medovka lekárska Melilotus altissimus Melilotus officinalis Melissa officinalis Mentha x piperita mrkva obyčajná

N

nátržník husí nátržník plazivý nátržník strieborný nátržník vzpriamený nechtík lekársky

72 72 74 76 78 78 78 80 82 120 30 84 86 88 90 92 188 66 94 96 98 98 148 94 100 100 102 104 106 106 168 168 168 76 108 162 110 88 88 110 108 112 114 114 114 114 116

O

Ocimum basilicum očianka Rostkovova orech kráľovský Origanum vulgare ostružina černicová ostružina malinová ovos siaty

P

pagaštan konský palina obyčajná palina pravá pamajorán obyčajný Petroselinum crispum petržlen záhradný Phaseolus vulgaris Plantago lanceolata Plantago maior Plantago media pľúcnik lekársky podbeľ liečivý Potentilla anserina Potentilla reptans Potentillla erecta praslička roľná pŕhľava dvojdomá Primula elatior Primula veris Prunus spinosa prvosienka jarná prvosienka vyššia Pulmonaria officinalis púpava lekárska pýr plazivý pyštek obyčajný

Q

Quercus petraea Quercus robur

R

rasca lúčna rebríček obyčajný repa obyčajná, cvikla repík lekársky Ribes nigrum ríbezľa čierna Rosa canina Rosmarinus officinalis rozmarín lekársky Rubus fruticosus Rubus idaeus rumanček kamilkový ruža šípová

24 118 120 130 122 122 124 126 128 128 130 132 132 58 166 166 166 134 136 114 114 114 138 140 142 142 170 142 142 134 144 146 148 52 52 150 152 154 156 158 158 164 160 160 122 122 162 164

303


S

Salix alba Salix purpurea Salvia officinalis Salvia sclarea Sambucus ebulus Sambucus nigra skorocel kopijovitý skorocel prostredný skorocel väčší slez lesný slez nebadaný slivka trnková slnečnica hľuznatá Solidago virgaurea Sorbus aucuparia Sorbus domestica Symphytum officinale šalvia lekárska šalvia muškátová

T

Taraxacum officinale Thymus serpyllum Thymus vulgaris Tilia cordata Tilia platyphyllos Trifolium arvense Trifolium pratense Trifolium repens Tussilago farfara túžobník brestový túžobník obyčajný

304

186 186 174 174 22 22 166 166 166 168 168 170 172 196 80 80 90 174 174 144 54 54 100 100 46 46 46 136 176 176

U

Urtica dioica

V

Vaccinium myrtillus Vaccinium vitis-idaea valeriána lekárska Valeriana officinalis Verbascum densiflorum Verbascum thapsus Verbena officinalis Veronica beccabunga Veronica officinalis veronika lekárska veronika potočná vinič hroznorodý Viola arvensis Viola odorata Viola tricolor Viscum album Vitis vinifera vres obyčajný vresovec štvorradový vŕba biela vŕba purpurová vŕbovka malokvetá

Z

zádušník brečtanovitý zeler voňavý zemežlč menšia zlatobyľ obyčajná železník lekársky

140 36 36 178 178 48 48 198 180 180 180 180 182 62 62 62 74 182 184 184 186 186 188 190 192 194 196 198


Zoznam korenín

A

Allium sativum Allium schoenoprasum Anethum graveolens aníz

B

badián bazalka

C

Capsicum annuum Capsicum frutescens Carum carvi cesnak čierne korenie Cinnamomum zeylanicum Coriandrum sativum Crocus sativus Curcuma longa Cymbopogon citratus

D

ďumbier

E

Elettaria cardamomum Eugénia caryophyllata

F

fenikel Foeniculum vulgare

H

horčica

K

kardamóm klinčeky koriander kôpor kurkuma

L

Laurus nobilis Lepidium sativum Levisticum officinale ligurček

M

majorán Majorana hortensis mak medovka Melissa officinalis muškátový orech Myristica fragrans

N 236 274 252 232 232 234 270 272 278 236 238 290 250 288 254 298 240 246 248 242 242

nové korenie

O

Ocimum basilicum Origanum vulgare

P

pamajorán (oregano) Papaver somniferum paprika papriky čili pažítka Petroselinum crispum petržlen Pimenta dioica Pimpinella anisum Piper nigrum

R

rasca Rosmarinus officinalis rozmarín

S

Satureja hortensis saturejka senovka Sesamum indicum sezam Sinapis alba Sinapis arvensis šafran škorica

244

T

246 248 250 252 254

V

296 300 256 256

Thymus vulgaris Trigonella foenum-graecum tymian vanilka Vanilla fragrans vavrín pravý (bobkový list) vôňovec citrónový

Z

žerucha Zingiber officinale

258 258 260 262 262 264 264 266 234 268 268 260 270 272 274 276 276 266 232 238 278 280 280 282 282 284 286 286 244 244 288 290 292 284 292 294 294 296 298 300 240 305


Register ochorení A

alergia  17, 106, 126, 146 antioxidanty  8, 10, 50, 66 astma  48, 106, 142, 180 ateroskleróza  9, 42, 74, 164, 212 avitaminóza  36, 50, 80, 144, 164, 190

B

hystéria  88

CH

cholesterol, zníženie hladiny v krvi  40, 126, 154, 162, 180 chrípka  38, 80, 100, 128, 142, 162, 164, 176, 206

bradavice  96, 144, 148 bronchitída  130, 206

K

C

kĺby, bolesti, zápaly  28, 30, 56, 62, 80, 88, 90,

cievy, čistenie, kôrnatenie  11, 76, 138, 158 cukrovka  9, 10, 36, 44, 58, 102, 120, 140, 144,

172, 209

D

depresia  104, 110 dna  26, 34, 58, 78, 80, 126, 146, 176, 180, 192, 196 dojčenie  56, 82, 92, 106, 140, 150, 162, 164, 174,

198

dvanástnik, vredy  72, 86, 90, 128 dýchacie cesty  10, 11, 12, 15, 22, 26, 28, 36, 38,

40, 42, 48, 56, 62, 66, 88, 90, 92, 94, 96, 100, 106, 108, 118, 122, 126, 130, 134, 136, 140, 142, 144, 146, 150, 154, 158, 162, 166, 168, 174, 180, 190, 205, 206 dýchacie cesty, odhlieňovanie  28, 48, 56, 60, 62, 70, 72, 100, 150, 154, 180, 205

E

ekzémy  36, 46, 50, 52, 54, 56, 62, 84, 96, 108, 120, 130, 136, 140, 156, 160, 162, 166, 180, 190, 196, 210

epilepsia  130, 142

kašeľ  10, 24, 30, 48, 54, 60, 62, 70, 76, 98, 118, 134, 142, 166, 180, 190, 205 156, 184, 188, 212

klimaktérium  20, 88, 104, 174 koža, ochorenia  26, 30, 36, 56, 66, 96, 98, 198, 210 koža, vredy  26, 30, 36, 44, 48, 54, 90, 124, 152, 158, 168

koža, vyrážky  44, 62, 104, 130, 180, 190 koža, zápaly  30, 54, 110, 116, 152, 166, 210 krv, prečistenie  46, 140, 144, 180, 194 krv, zrážavosť  38, 84, 88, 126, 134 krvácanie vonkajšie  9, 114, 152 krvácanie vnútorné  9, 11, 52, 84, 122, 152 krvácanie z nosa  20, 74, 84, 138 krvný obeh  10, 84, 104, 112, 124, 126, 152, 160, 182

krvný tlak  38, 40, 42, 58, 64, 66, 74, 76, 78, 84,

88, 90, 96, 98, 110, 124, 152, 154, 160, 178, 182, 186, 211

M

menštruácia, bolestivá, nepravidelná  20, 30,

herpes  207, 210 hlava, bolesť  54, 70, 88, 110, 176, 178, 198 hmyz, uštipnutie, odpudzovanie  9, 38, 96, 98,

52, 66, 104, 106, 110, 114, 116, 132, 152, 162, 174, 196, 198 migréna  22, 62, 98, 104, 106, 108 močopudné účinky  26, 30, 46, 62, 66, 78, 80, 82, 102, 132, 160, 186, 188, 192, 196, 198 močové cesty  22, 24, 28, 30, 34, 56, 66, 78, 84, 94, 100, 104, 112, 134, 140, 144, 146, 156, 158, 180, 186, 190, 210, 211 močové cesty, kamene  24, 22, 28, 32, 34, 56, 58, 78, 146, 158, 166, 170 močový mechúr, zápaly  36, 58, 88, 152, 176, 184, 188

hnačka  9, 11, 17, 20, 36, 46, 50, 52, 54, 78, 80, 108,

N

G

gynekologické ochorenia  20, 30, 52, 66, 114, 120, 132, 162, 184

H

hemoroidy  34, 52, 66, 78, 84, 104, 120, 124, 126, 138, 148, 158, 162, 170, 182, 208

100, 120, 132, 166, 188

112, 114, 120, 122, 126, 152, 170, 190, 184, 208 horúčka  76, 164, 184, 205

306

hrdlo, zápal  20, 36, 52, 54, 76, 90, 110, 138, 154,

164, 184

nadúvanie, plynatosť  24, 60, 100, 106, 108, 128,

150, 192


nechutenstvo  24, 76, 100, 118, 128, 152, 207 neplodnosť  146 nervová predráždenosť  9, 10, 38, 54, 98, 104,

106, 108, 124, 178, 184, 188, 192 nespavosť  22, 26, 28, 54, 64, 68, 74, 92, 88, 98, 104, 106, 110, 124, 130, 142, 178, 184, 188, 212 neuróza, nervozita  22, 26, 28, 38, 54, 64, 68, 74, 88, 92, 98, 104, 142, 178, 192, 188, 212

O

obličky  26, 44, 58, 80, 94, 100, 144, 148, 176, 188, 196

obličky, kamene  34, 58, 78, 188, 196, 211 obranyschopnosť organizmu, zvýšenie  9, 38,

80, 86, 98, 108, 136, 142, 144, 146, 160, 166, 176, 184, 192, 196, 212

S

skleróza  78 srdce  9, 10, 64, 74, 76, 84, 98, 110, 178, 211, 262 štítna žľaza  10, 122

T

trávenie, poruchy  10, 15, 20, 24, 26, 28, 34, 36,

38, 42, 44, 54, 68, 70, 72, 76, 78, 80, 84, 92, 96, 98, 100, 110, 122, 126, 136, 144, 150, 152, 156, 158, 160, 162, 166, 172, 180, 182, 186, 194, 206 tuberkulóza  138

40, 42, 56, 80, 86, 112, 122, 154, 158, 164, 194

oči  20, 60, 112, 118, 148, 166, 168 odreniny  110, 166 omrzliny  120 opar pásový  26, 210 opuchliny  28, 48, 90, 110, 114, 136, 146 osteoporóza  38, 86

P

pankreas  46, 209 parazity črevné  40, 42, 50, 86, 120, 150, 178 pečeň  44, 104, 112, 116, 144, 146, 156, 166, 196,

208, 209

pečeň, zápal (hepatitída) 112, 208, 209 pleť, vyrážky, uhrovitosť  62, 70, 94, 100, 160 podliatiny  190 pohlavná predráždenosť  68, 124, 184 pohlavné žľazy, povzbudenie činnosti  174 pokožka, čistenie  70, 184, 160 pomliaždeniny  114, 126, 132 popáleniny  86, 90, 104, 120, 140, 156, 162, 166, 180

potenie nočné  52, 174, 213 potopudné účinky  22, 80, 82, 100, 102, 160 prečistenie organizmu  24, 34, 36, 72, 90, 140, 144, 146, 152, 170

prechladnutie  9, 17, 24 preležaniny  56, 140 priedušky, zápal  24, 46, 48, 72, 76, 80, 94 prostata  66, 132, 146, 148, 186, 188 psoriáza  46

R

rany  24, 28, 30, 40, 46, 48, 56, 62, 76, 78, 84, 86,

90, 104, 122, 132, 134, 138, 152, 156, 160, 164, 174, 180, 184, 190, 196, 210 reumatizmus  9, 22, 26, 30, 34, 46, 58, 62, 70, 78,

U

únava  44, 52, 54, 70, 80, 178, 198, 212, 213 úpal  126 ústna dutina, dezinfekcia  20, 22, 32, 34, 36, 54,

78, 96, 100, 114, 116, 120, 122, 128, 138, 152, 154, 156, 170, 174, 198, 206, 207 uši, bolesti, zápaly  22, 24, 48, 88

V

vlasy, vypadávanie, rast, lupiny  34, 68, 102,

120, 140, 154

vredy predkolenia  32, 48, 90, 120, 126, 134, 148 vyčerpanosť, nervová  54, 104, 132, 212, 198 vyčerpanosť, oslabený organizmus  70, 212 vyrážky  140, 146, 148, 152, 156, 194, 196, 207

Z

zápaly  10, 15, 20, 22, 24, 28, 30, 32, 34, 38, 40,

48, 52, 54, 56, 58, 60, 66, 72, 76, 78, 80, 88, 92, 94, 98, 136, 140, 184, 188 zápcha  17, 44, 80, 94, 148, 170, 182, 208 závraty  98, 192 zlomeniny  90, 164 zuby, bolesť  10, 114 zuby, paradentóza  36, 52, 80, 96, 114, 136, 164 žalúdok, kyselina (nedostatok, nadbytok) 10, 92, 108, 118, 128 žalúdok, vredy  72, 86, 94, 130 žalúdok, ťažkosti  52, 104, 146, 148, 152, 162, 170, 178 žalúdok, zápaly sliznice (gastritída) 34, 52, 94, 104, 114, 168, 207 žily kŕčové  22, 52, 56, 90, 148 žily, zápal  126, 136 žlčník  76, 96, 104, 144, 148, 152, 166, 174, 196, 208 žlčník, kamene  26, 114, 138, 190, 209

307


D

o rúk sa vám dostáva knižka, ktorá je obohatením každej dobrej knižnice. Naši starí a prastarí rodičia sa nemohli spoliehať na účinné antibiotiká či iné lieky, boli odkázaní na pomoc z prírody. V dnešnej dobe sa čoraz viac zaujímame o prírodné lieky, medzi ktoré patria aj bylinky. Liečivé rastliny sú významnými pomocníkmi pri prevencii ochorení, zvyšovaní imunity organizmu a odstraňovaní následkov chronických chorôb. Radi by sme teda prispeli k rozšíreniu a prehĺbeniu vašich poznatkov o liečivých rastlinách a o možnostiach ich využitia v domácich podmienkach. Veríme, že poznávanie, zber, spracovanie a rozumné užívanie liečivých rastlín sa stane záľubou prinášajúcou úžitok, zdravie a radosť zo života všetkým, ktorí vykročia do prírody za jej rozmanitou krásou a darmi. Ďalšia časť tejto knižky sa zaoberá korením. Priblíži vám dejiny korenín, zistíte, ako a odkiaľ sa k nám dostali, venuje sa ich použitiu, tradícii a špecifikácii ich vône a chuti. V kuchyni často používame najmä soľ, ktorá pri nadmernom používaní škodí nášmu zdraviu. Ak použijete iba malé množstvo soli a chuť doplníte správnymi koreninami, zistíte, o čo ste doteraz prichádzali. Vďaka tejto knižke môžete začať používať koreniny v kuchyni s väčšou odvahou a pôžitkom.

ISBN 978-80-07-02111-2

www.priroda.sk


Babičkina lekáreň nad zlato