Page 93

elektráreň na streche rodinného domu ponúka vyššiu mieru slobody od dodávateľov. Inštaláciou elektrárne je možné získať dlhodobo garantovanú výrobnú cenu elektrickej energie. Nikto ju ďalej nezvyšuje o infláciu či režijné náklady. Úvahy o ekonomickej výhodnosti fotovoltickej elektrárne skresľuje skutočnosť, že tento druh výroby mal a stále ešte má vyššiu výkupnú cenu ako tradičné výrobné zdroje. Éra vyšších výkupných cien však pomaly končí a fotovoltika v rôznych regiónoch Európy a pre rôzne skupiny spotrebiteľov začína byť komerčne zaujímavou voľbou. Ak investícia do elektrárne s výkonom 6 kWp je približne 12 000 eur (s DPH), ročné náklady na údržbu v priemere 120 eur, pričom takáto elektráreň v priemere ročne vyrobí na južnom Slovensku 6 000 kWh, tak výrobné náklady na 1 kWh po dobu životnosti 20 rokov sú približne 0,12 eur za každú kilowatthodinu. Ak vezmeme cenu elektrickej energie od distribučnej

spoločnosti v rozsahu 0,15 až 0,17 eura za 1 kWh, tak sa už teraz oplatí vyrábať a spotrebovávať si svoju vlastnú elektrinu. (Predvídať, ako bude cena elektriny stúpať najbližších 20 rokov, si netrúfneme, a preto nevieme presne spočítať cenovú výhodnosť výroby elektriny z vlastnej elektrárne o 20 rokov.) Na to, aby mohla efektívne fungovať možnosť odpočtu výroby vlastnej elektrickej energie z vlastnej spotreby, je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý sa nazýva net metering. Výhodou tohto mechanizmu je, že dáva vyššiu mieru slobody a nezávislosti jednotlivcom a firmám, ktorí sa môžu rozhodnúť lepšie manažovať svoje energetické potreby, pričom nevytvára žiadne požiadavky na podporu zo strany štátu a ani nevytvá-

Mapa fotovoltických elektrární v SR nad 100 kW.

Zdroj: www.fotovoltaika. sk/index.php/mapa-fve

ra tlak na zvyšovanie cien. Súčasťou nákladov ostávajú niektoré poplatky pre distribučnú spoločnosť, napr. za elektromer a za distribúciu, nakoľko dom ostáva stále pripojený na sieť a odoberá elektrinu v čase, keď fotovoltická elektráreň nevyrába. Má to však zmysel, aj keď výstavba rodinnej elektrárne je dnes sprevádzaná veľkým papierovaním. Fotovoltická elektráreň je aj nová projektantská výzva pre technológie bežne používané v RD. Vo veľmi krátkej dobe, 3 – 5 rokov, ju musíme premietnuť do každodennej praxe. V zmysle programu Európskej komisie sa po roku 2018 budú musieť projektovať a stavať energeticky sebestačné domy. Obálky stavieb teda budú musieť nielen chrániť, ale aj vyrábať slnečnú tepelnú a elektrickú energiu pre potreby budov. Predpokladá sa, že cena komponentov bude klesať a FV elektrárne sa tak stanú dostupnejšie a pomôžu stabilizovať dodávky aj cenu el. energie. Fotovoltika určite v dohľadnom čase neohrozí postavenie veľkých tradičných výrobcov, ale stane sa integrovaným partnerom distribučných spoločností, podieľajúcim sa na bezpečnom a plynulom zásobovaní elektrickou energiou. Neobstoja argumenty o nemožnosti riadiť prenos a distribúciu elektrickej energie zo slnka. Systémy riadenia výroby a spotreby už dávno existujú, podobne sa dostávajú na trh aj matematické modely na predpovedanie výroby el. energie z databáz slnečného žiarenia (napr. slovenský systém SolarGIS). V praxi sa už bežne uplatňujú systémy riadenia výkonu solárnych elektrární, ktoré umožňujú znížiť výkon tak, aby výroba slnečných elektrární rešpektovala aktuálny dopyt. V mnohých regiónoch Nemecka a Talianska je päťnásobne väčšia kapacita FV elektrární ako na Slovensku a napriek tomu problémy s reguláciou v prenosových a distribučných sieťach neboli ani počas slnečných dní tohto dovolenkového obdobia. Podobne ani na Slovensku regulácia v prenosovej a distribučných sústavách žiadny problém nezaznamenala. Strešných inštalácií na Slovenku je približne 750 a počet menších slnečných elektrární bude narastať. Tempo rastu môže byť pomerne rýchle, nakoľko technologické a cenové prekážky sa dajú prekonať. Výraznom brzdou rozvoja však ostávajú administratívne prekážky. Je preto potrebné nájsť spoločné riešenia s regulačnými orgánmi, distribučnými spoločnosťami a dodávateľmi, ktoré umožnia realizovať stavbu malých FV elektrární na rodinných domoch efektívne, kvalitne, organizovane a s minimalizáciou administratívnych bariér. Slovensko musí byť odvážnejšie v úprave legislatívy zjednodušujúcej budovanie slnečných elektrární, ale aj v budovaní silnejšieho povedomia a dostatku informácií o zmysluplnosti využívania FV zariadení. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) preto uvítala možnosť prezentovať svoju aktivitu širokej verejnosti a týmto prvým článkom začala aj touto formou informačnú kampaň a diskusiu o zmenách, ktoré môžeme očakávať v energetických trendoch na Slovensku. RNDr. Marcel Šúri, CSc. Člen združenia SAPI

domabyt.sk

91

Dom a Byt 9 2012  

Časopis o stavebníctve a kultúre bývania!

Dom a Byt 9 2012  

Časopis o stavebníctve a kultúre bývania!

Advertisement