Metodická príručka animačného programu Zvedaví vedci by david

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

RHZTFMDPB UWNW[EPA ASMRAESILT UWTKWAR[ ^]HFA]N ]HFDM 2014 ISBN 978-80-88953-50-0 W`to metoĎick` príručk_ bol_ vyhotoven` s fin_nčnou poĎporou Q_Ď`cie Zolksw_gen Ulov_ki_

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

TCXAL\wod.................................................................................................. 7 Cezpecnorť _ obhq_n_ zdq_wi_ pqi pq`bi............................................ 9 ^ozn_m použitýbh rymaolow............................................................. 12 1

Artqonómi_

1.1

F_lekohľ_Ďy....................................................................................... 15

1.1.1 1.1.2 1.1.3

Reflektor..........................................................................................15 Refraktor......................................................................................... 15 C_t_Ďioptrický (C_ssegr_in) ........................................................... 15

1.1.4 Uúr_Ďnicový systém........................................................................ 15 1.1.4.1 Hoqizontálna rvqadnicowá rvrtawa................................................. 16 1.1.4.2 Rowníkowá (ekwatoqiálna) r.r. I. typu............................................... 16 1.1.4.3 Rowníkowá (ekwatoqiálna) r.r. II. typu.............................................. 16 1.1.5 Klenoty letnej oblohy...................................................................... 17 1.2 Sozorov_nie vesmírnych objektov.................................................... 17 1.2.1 Slnko................................................................................................ 17 1.2.2 1.2.3 1.3

Mesiac............................................................................................. 18 Kné vesmírne objekty...................................................................... 18 V príp_Ďe z_mr_čenej oblohy........................................................... 19

Ciológi_

2.1 2.2

Daktyloskopia.................................................................................... 20 H_rebné m_rg_réty............................................................................21

2.3

L_Ďr_nsk` f_un_ _ flór_ poĎ mikroskopom.......................................23

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Dhémi_

3.1 3.2

Hra farieb.......................................................................................... 25 Kzol`ci_ bielkovín z mlieka................................................................. 25

3.3 3.4

Glektrolýz_......................................................................................... 26 Kzol`ci_ EQA z b_n`n_....................................................................... 27

3.5 3.6 3.7

Mofeín................................................................................................ 29 Nimon`Ď_........................................................................................... 29 N`vov` l_mp_.................................................................................... 30

3.8 3.9

Mince................................................................................................. 31 Redukcia sacharidov..........................................................................32

3.10 Rheň z vody....................................................................................... 33 3.11 pJ pomocou červenej k_pusty......................................................... 34 3.12 Pompeje............................................................................................ 35 3.13 Uloni_ zubn` pasta............................................................................ 36 3.14 UoĎík s vodou.................................................................................... 36 3.15 Uhlie nielen ako palivo...................................................................... 37

Hnwiqonment_lirtik_

4.1 4.2

Molektor n_ teplú voĎu..................................................................... 39 Ukleník............................................................................................... 40

4.3 4.4

Vietor – výrob_ vrtuliek.................................................................... 41 Ulnečn` elektr`reň............................................................................ 42

Jyzik_

5.1

Eúh_ Eifúzk_..................................................................................... 43

5.2 5.3

Elektromagnet.................................................................................. 44 Jml_ vo fľ_ši...................................................................................... 45 3

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5.4

Hra s tlakom...................................................................................... 46

5.5 5.6

LeĎnoĎuch` buzol_........................................................................... 47 Sl`v_... nepl`v_................................................................................. 47

5.7 5.8

Srepichnutý b_lón............................................................................. 48 Sila svetla........................................................................................... 49

5.9 Slnko nad horizontom....................................................................... 50 5.10 Vzduch a piesok................................................................................ 51 5.11 ]loženie morskej voĎy...................................................................... 52 5.11.1 Eestil`ci_ morskej voĎy.................................................................. 52 5.11.2 Salinita morskej vody...................................................................... 53 5.11.3 Teplota varu morskej vody............................................................. 54

Keogq_fi_

6.1 6.2

Buzola................................................................................................ 55 Rrient`ci_ poĎľ_ vesmírnych objektov............................................. 57

6.2.1 6.2.2 6.3

SoĎľ_ hoĎiniek _ Slnka.................................................................... 57 SoĎľ_ Sol`rky.................................................................................. 58 Vrstevnice a terénne tv_ry n_ m_pe................................................ 59

Reteoqológi_

7.1 Ako si vyrobiť..................................................................................... 61 7.1.1 Anemometer...................................................................................62 7.1.2 7.1.3 7.1.4

Barometer....................................................................................... 66 Xk_zov_teľ smeru vetr_................................................................. 66 Vlhkomer........................................................................................ 67

7.1.5 ]r`žkomer....................................................................................... 68 7.2 ]`zn_m meteorologického pozorov_ni_.......................................... 69

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

S`p_dy n_ oddybhowé _ktiwity

8.1 8.2

Kgelitový volejb_l............................................................................... 70 Mryšt`lové v_jíčk_.............................................................................. 70

8.3 8.4

Quilling.............................................................................................. 71 H_rebné p_l_cinky............................................................................. 72

8.5

W`bor r_nených................................................................................. 72

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

\wod Z`žený čit_teľ, Am_vet už oĎ roku 1990 pôsobí n_ Ulovensku _ko neziskov` org_niz`ci_ – obči_nske zĎruženie, ktoré vytv`r_ poĎmienky pre n`Ďejných ml_Ďých veĎcov. Som`h_ n_pĺň_ť preĎst_vy ži_kom i štuĎentom, _le je tu i pre peĎ_gógov či roĎičov _ veĎie spolu s nimi ml`Ďež k zmysluplnému tr`veniu voľného č_su org_nizov_ním poĎuj_tí n_ sekret_ri`te v Bratislave, _lebo prostreĎníctvom klubov, n_ch`Ďz_júcich s_ n_ celom území Ulovensk_. Anim_čný progr_m ]veĎ_ví veĎci bol po prvýkr`t uveĎený Ďo praxe v roku 2012 _ko súč_sť spestreni_ progr_mu Ďetského t`bor_ v kempe B_ško Solje v Chorv`tsku a oĎvteĎy figuruje _ko neoĎmysliteľn` súč_sť všetkých t`borov _ niektorých poĎuj_tí pre deti a ml`Ďež org_nizov_nými Am_vetom. Q_ším prim`rnym cieľom je spopul_rizov_ť vedu ako súč_sť bežného život_, čím chceme poskytnúť ml_Ďým ľuďom širší rozhľ_Ď a ľ_hší výber n`sleĎného štuĎijného _ profesijného z_mer_ni_. UekunĎ`rnym cieľom je uk`z_ť ml_Ďším, no _j st_rším gener`ci`m, že veĎ_ nie je neĎostupn` _ nuĎn`, _le Ďok`že efektívne vyplniť progr_m _ z_uj_ť pozornosť n_ Ďlhé hoĎiny. Ako výsleĎok n_šej Ďvojročnej pr`ce _ sum_riz`cie vhoĎných _ktivít s_ v`m Ďo rúk Ďost`v_ PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci, ktor` predstavuje súbor pokusov, n`p_Ďov _ z_ujím_vých činností slúži_cich _ko oporný pilier pre učiteľov, ako doplnok k tr_Ďičnej školskej výučbe _ pre osoby st_r_júce s_ o voľnoč_sový progr_m Ďetí _ ml`Ďeže v r`mci ich neform`lneho vzĎel`v_ni_. PetoĎick` príručk_ je rozĎelen` n_ 8 k_pitol, ktoré pozost`v_jú z tém zamer_ných n_ rozširov_nie pozn_tkov z bežného život_ _ spozn`v_nie f_uny, flóry a klímy chorv`tskej E_lm`cie. LeĎnotlivé pokusy _ _ktivity sú zost_vené t_k, _by boli jeĎnoĎuché n_ pochopenie, re_liz`ciu _ prin`š_li so sebou obj_snenie vybr_ných príroĎných j_vov a z`konitostí _lebo slúžili _ko oĎĎychové _ktivity z_mer_né n_ rozvoj trpezlivosti, kre_tívnosti či kolektívnosti. Zzhľ_Ďom n_ pov_hu _ ch_r_kter niektorých chemických l`tok použitých v pokusoch sú v príručke použité piktogr_my pre bližšiu špecifik`ciu a eliminovanie

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

možného nebezpečenstv_, ktoré sú vysvetlené v č_sti ]ozn_m použitých symbolov. Zšetky pokusy uveĎené v príručke sú oĎskúš_né vyškolenými _nim`tormi _ pri k_žĎom pokuse vyž_Ďujúcom prítomnosť špeci`lne vyškolenej osoby je t_k uveĎené v jeho charakteristike. Eúf_me, že príručk_ buĎe oboh_cujúcim m_teri`lom, splní st_novené ciele a buĎe v_ším spoločníkom n_ Ďlhé hoĎiny...

kolektív _utorov _ _nim`torov

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Cezpecnorť _ obhq_n_ zdq_wi_ pqi pq`bi Uq_bowný poqi_dok 1.) SreĎ s_motným z_či_tkom pr`ce je nutné Ďôkl_Ďné preštuĎov_nie pr_covného postupu a jeho ĎoĎrži_v_nie poč_s celej Ďoby trv_ni_ pokusu. 2.) Sokusy vykon`v_jte (_k je to uveĎené) v oĎporúč_ných ochr_nných pomôck_ch. 3.) Soč_s _ktivity Ďb_jte n_ to, _by ste m_li okolo seba vžĎy pori_Ďok, použív_jte len ozn_čené chemik`lie, neporušené n`Ďoby _ funkčné pomôcky. 4.) Soč_s celého trv_ni_ pokusu s_ venujte výlučne Ď_nej činnosti _ bezĎôvoĎne neopúšť_jte svoje pr_covné miesto. 5.) Zzniknutý oĎp_Ď (zvyšky chemik`lií, rozbité sklo _ iné) likviĎujte poĎľ_ usmerneni_ osoby vykon`v_júcej Ďohľ_Ď n_Ď priebehom _ktivity. 6.) BezpoĎmienečne ĎoĎržujte všetky pr_viĎl` bezpečnej pr`ce.

Cezpecnorť pqi pq`bi 1.) Sri z_hriev_ní l`tok si vyberte n`Ďobu s vhoĎným objemom _ Ďržte _lebo upevnite ju tak, _by v príp_Ďe vystrieknuti_, kv_p_lin_ nez_si_hl_ v`s _ni v_šich spoluži_kov. Ak z_hriev_te kv_p_linu _ž n_ boĎ v_ru, použite v_rné k_mienky (pomôžu oĎh_liť tzv. ut_jený v_r). 2.) Uo žier_vin_mi, n_jma s kyselin_mi _ hyĎroxiĎmi, pr_cujte veľmi obozretne. ^ier_viny n_liev_jte po tyčinke _ oĎmeri_v_jte oĎmerným v_lcom. Sri pr`ci s koncentrov_nými žier_vin_mi je potrebné použiť preĎpís_né ochr_nné pomôcky. Sri n`ročnejších pokusoch buĎe s koncentrov_nými žier_vin_mi pr_cov_ť len vyškolen` osob_. Myseliny rieĎime t_k, že ich priliev_me Ďo voĎy, nikĎy nie n_op_k. Toztoky hyĎroxiĎov pripr_vujeme priĎ`v_ním hyĎroxiĎu Ďo voĎy po m_lých či_stk_ch z_ st`leho mieš_ni_. 3.) Sri pr`ci s horľ_vin_mi m_jte neust`le n_ p_mati nebezpečenstvo poži_ru, _ preto s nimi nepracujte v blízkosti otvoreného ohň_. Rbozn`mte s_ s umiestením _ použitím h_si_ceho prístroj_. 4.) Qiektoré l`tky, s ktorými buĎete pr_cov_ť, môžu m_ť toxické _ mut_génne účinky. Sri pr`ci s nimi Ďb_jte n_ pokyny vyškolenej osoby. 5.) Sri pr`ci so sklom si ruky vžĎy chr`ňte ruk_vic_mi.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

6.) Ak pr_cujete s elektrickým spotrebičmi, voĎou _ plynom, po pr`ci vžĎy skontrolujte uz`ver kohútik_ n_ plyn _ voĎu, _ko _j vypnutie elektrických spotrebičov z elektrickej siete. ]`v_Ďy n_ týchto z_ri_Ďeni_ch hneď hl`ste osobe zodpovednej za dozor nad priebehom pokusu.

^`r_dy pqwej pomobi pqi_) mebh_nibkom poq_není, polept_ní _ pop`lení Ak n_st_ne úr_z _j n_priek vyššie uveĎeným bezpečnostným pokynom, postihnutému treb_ ok_mžite poskytnúť prvú pomoc. SreĎpokl_Ď` to zn_losť prvej pomoci _ pohotovú činnosť. 1.)Sri polept_ní žier_vinou postihnuté miesto Ďôkl_Ďne umyte prúĎom voĎy _ neutralizujte: a.) kyselinou – 3% voĎným roztokom hyĎrogenuhličit_nu soĎného (jeĎl` sóĎ_ / sóĎ_ bik_rbón_) b.) hydroxid alebo amoniak – 3% voĎným roztokom kyseliny citrónovej 2.) Sri z_si_hnutí ok_ vypl_chujte oko veľmi Ďôkl_Ďne silným prúĎom čistej voĎy po Ďobu 15 minút _ vyhľ_Ď_jte lek`rsku pomoc. 3.) Sri pop`lenin`ch m_lého rozs_hu pop`lené miesto chl_ďte prúĎom tečúcej voĎy _ priložte sterilný obvaz, rozsi_hlejšie pop`leniny prekryte obvazom _ vyhľ_Ď_jte lek`rsku pomoc. Sri rozsi_hlych pop`lenin`ch nikĎy n_ postihnuté miesto ne_plikujte m_sti a krémy! 4.) Sri mech_nickom por_není ostrými preĎmetmi, n_pr. sklom, m_lé por_nenie ošetrite Ďezinfekčným prostriedkom a prelepte n`pl_sťou. Začšie r_ny prekryte sterilným obvazom _ vyhľ_Ď_jte lek`rsku pomoc.

a) požití bhemik`lií 1.) Sri požití jeĎov_tej chemik`lie by m_l postihnutý (_k je pri veĎomí) vypiť poh`r vl_žnej voĎy. Ak je l`tk_ mimori_Ďne toxick` _ jej pôsobenie veľmi rýchle (n_pr. met_nol), musí postihnutý vypiť voĎu _ ok_mžite musí byť vyvol_né zvr_c_nie.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

2.) Ak postihnutý zvr_ci_ spont`nne, je potrebné uĎrži_v_ť ho v takej polohe, aby neĎošlo k preniknutiu obs_hu ž_lúĎk_ Ďo Ďých_cích ciest. 3.) Ak nemôže Ďôjsť k _kútnej otr_ve, zvr_c_nie s_ nikĎy nevyvol`v_. 4.) ]vr_c_nie s_ nikĎy nevyvol`v_ _ni v príp_Ďoch, keď ĎôjĎe k požitiu žier_vej l`tky, pretože by prišlo o opatovnému polept_niu sliznice tr`vi_ceho tr_ktu, čo by mohlo viesť k nej perfor`cii. Sreto je lepšie poĎ_ť veľké množstvo voĎy n_ zrieĎenie l`tky v ž_lúĎku (ten je n_ nízku koncentr`ciu žier_vých l`tok prispôsobený, keďže priroĎzene obs_huje kyselinu chlorovoĎíkovú).

b) inh_l`bii plynnýbh l`tok 1.) Ak s_ postihnutý n_Ďých_ plynnej l`tky _lebo rozptýleného pr_chu _ je pri veĎomí, je nutné vyviesť ho n_ čerstvý vzĎuch. 2.) V príp_Ďe respir_čných ť_žkostí je potrebné z_bezpečiť prívoĎ čistého kyslík_. 3.) Ak n_st_ne z`st_v_ Ďých_ni_ _lebo oĎp_Ďnutie, je potrebné postihnutého vyniesť n_ čerstvý vzduch a ok_mžite mu poskytnúť prvú pomoc – umelé Ďých_nie.

^_qi_deni_ použíw_né pqi pq`bi V n_sleĎujúcich úloh`ch buĎete č_sto využív_ť elektrické _ mech_nické prístroje, s ktorými v bežnom živote neprich`Ďz_te Ďo kont_ktu (teleskop, mikroskop). Sreto je potrebné Ďôkl_Ďne si preštuĎov_ť m_nu`l k ich obsluhe a pr_cov_ť s nimi pod dozorom vyškolenej osoby.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

^ozn_m použitýbh rymaolow Penej z`v_žné zĎr_votné rizik`, Ďr`žĎivé l`tky, l`tky Ďr`žĎi_ce pokožku Woxick` l`tk_, môže spôsobiť v`žne zĎr_votné problémy

^ier_v` l`tk_, môže spôsobiť polept_nie pokožky _ slizníc

Jorľ_v` l`tk_, nebezpečenstvo poži_ru

Zýbušn` l`tk_, nebezpečenstvo výbuchu

N`tk_ ohrozujúc_ životné prostreĎie

Q`Ďob_ poĎ tl_kom

Soužite ochr_nné okuli_re _lebo štít

Soužite ochr_nné ruk_vice _ ochr_nný oĎev

Soužite respir`tor _ Ďb_jte n_ Ďôkl_Ďné oĎvetr_nie priestoru

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Sr`c_ s minim`lnym rizikom úr_zu, nemusí prebieh_ť poĎ neust`lym Ďozorom školenej osoby Sri pr`ci treb_ ĎoĎrži_v_ť z`kl_Ďné bezpečnostné pokyny, n_ jej priebeh Ďozer` vyškolen` osob_ Sr`c_ so zvýšeným rizikom úr_zu pri neĎoĎrž_ní bezpečnostných pokynov, kontrolu _j priebeh veĎie vyškolen` osob_ Sri pr`ci sú použité l`tky, s ktorými pr_cuje výlučne vyškolen` osob_, ktor` striktne ĎoĎrži_v_ bezpečnostné pokyny _ Ďb`, _by percipienti pokusu boli v bezpečnej vzĎi_lenosti

Aktivit_ vhoĎn` pre osoby st_ršie _ko 7 rokov

12+

Aktivit_ vhoĎn` pre osoby st_ršie _ko 12 rokov

15+

Aktivit_ vhoĎn` pre osoby st_ršie _ko 15 rokov

18+

Aktivit_ vhoĎn` pre osoby st_ršie _ko 18 rokov

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

1. Artqonómi_

12+

1.1 G_lekohľ_dy _ rvq_dnibowé rvrt_wy Chorv`tsk_ nočn` obloh_ s_ v mnohom nelíši oĎ tej slovenskej, no tým, že s_ E_lm`ci_ n_ch`Ďz_ južnejšie, je možné pozorov_ť i súhvezĎi_, ktoré s_ u n`s ť_žšie pozorujú. A to je výzv_ pre v`s, ml_Ďí veĎci, pozn`v_ť klenoty nočnej oblohy! ]_čnite vš_k teoretickou prípr_vou, s ktorou Z`m pomôžu n_sleĎujúce ri_Ďky.

1.1.1 Weflektoq Svetlo vstupuje do tubusu teleskopu, kĎe s_ oĎr`ž_ oĎ prim`rneho p_r_bolického zrk_Ďl_, ktoré ho sústreĎí n_ sekunĎ`rne zrk_Ďlo, ktoré ho oĎr_zí von z hl_vného tubusu Ďo okul`ru. Le vhoĎný n_ pozorov_nie sl_bších objektov (n_pr. g_l_xie _ hmloviny).

1.1.2 Wefq_ktoq Teleskop, do ktorého svetlo vch`Ďz_ cez šošovku objektívu _ cez okul`r Ďop_Ď` Ďo ok_. Le vhoĎný n_ pozorov_nie svetlejších objektov, n_pr. Pesi_c_ _ pl_nét.

1.1.3 D_t_dioptqibký (D_rregq_in) Mombinuje výhoĎy zrk_Ďlového _ šošovkového ď_lekohľ_Ďu.

1.1.4 Xvq_dnibowý ryrtém

Oãqázok 1 – Tçlçrkop (typ qçélçktoq) r oäëqannou éólìou na pozoqovanìç Slnka

LeĎnou z možností, _ko s_ Ď` z_viesť súr_Ďnicový systém, je pomocou z`kl_Ďnej roviny _ význ_čného smeru v nej. Sri určov_ní vesmírnych objektov buĎete n_jč_stejšie použív_ť tieto Ďve súr_Ďnicové súst_vy: 1. 2.

horizont`ln_ rovníkov` K. _ KK.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

1.1.4.1 Horizontblna svraenidowb svstawa ]`kl_Ďným smerom je smer k južnému boĎu (priesečník miestneho poluĎník_ s horizontom) _ z`kl_Ďnou rovinou je rovin_ horizontu. Q_ popis polohy nebeského objektu s_ z_v`Ďz_ azimut A, ktorý s_ meri_ v stupňoch oĎ južného boĎu v smere Ďenného zĎ_nlivého pohybu nebeskej sféry _ horizont`ln_ výšk_ h, ktor` preĎst_vuje uhlovú vzĎi_lenosť nebeského objektu oĎ horizontu. Azimut _ horizont`ln_ výšk_ s_ neust`le meni_ pri ot`č_ní nebeskej sféry. D_sto s_ použív_ i pojem zenitov` vzĎi_lenosť z, ktor` preĎst_vuje Ďoplnok výšky Ďo 90°. UT^TW! Z _stronómii s_ počít_ _zimut oĎ južného boĎu smerom n_ z`p_Ď (pri pohľ_Ďe n_ juh v smere hoĎinových ručičiek), v zemepise oĎ severu v rovn_kom zmysle. Kch rozĎiel je teĎ_ _ž 180°!

1.1.4.2 Rowníkowb /fkwatoriblna0 s.s. I. tyqu Zýzn_čným smerom je opať smer k južnému boĎu, no z`kl_Ďnú rovinu preĎst_vuje svetový rovník, ktorý vznikne priemetom zemského rovník_ n_ nebeskú sféru. Xhol, ktorý svetový rovník zvier_ s horizontom z`visí oĎ zemepisnej šírky pozorovacieho miesta  vzť_hom: heq = 90°-  Q_ jeĎnozn_čný popis polohy objektu n_ nebeskej sfére bol z_veĎený hoĎinový uhol t, ktorý s_ meri_ oĎ južného boĎu v rovine nebeského rovník_ v smere Ďenného zĎ_nlivého pohybu nebeskej sféry, poĎobne _ko _zimut. Pôže byť vyj_Ďrený v č_sových _lebo uhlových jeĎnotk`ch. An_lógiou horizont`lnej výšky je v rovníkovej súst_ve Ďeklin`ci_ δ, ktor` preĎst_vuje uhol meĎzi rovníkom _ nebeským objektom. JoĎinový uhol s_ neust`le mení pri zĎ_nlivom pohybe nebeskej sféry.

1.1.4.3 Rowníkowb /fkwatoriblna0 s.s. II. tyqu Q_ rozĎiel oĎ rovníkovej súst_vy K. typu je význ_čným smerom v tejto súst_ve smer k j_rnému boĎu. LeĎnou zo súr_Ďníc je n_ď_lej Ďeklin`ci_. Eruhou súr_Ďnicou je rektascenzi_ α, ktor` s_ meri_ oĎ j_rného boĎu (preĎst_vuje priesečník nebeského rovník_ _ ročnej zĎ_nlivej Ďr`hy Ulnk_ výchoĎným smerom) v smere ročného pohybu Ulnk_ n_ nebeskej sfére. Evojicou (α, δ) je určen` poloh_ nebeského objektu jeĎnozn_čne. ZýhoĎ_ týchto súr_Ďníc je, že s_ nemeni_ pri zĎ_nlivom pohybe nebeskej sféry, _ preto s_ použív_jú n_jč_stejšie.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

1.1.5 Plenoty nocnej oalohy ]_ kr`sneho j_sného letného večer_ ihneď n_šu pozornosť upút_jú stovky hviezĎ rôznej j_snosti, cez ktoré s_ ti_hne hmlistý p`s – Pliečn_ Ďr`h_. Xž pri rýchlom prehli_Ďnutí oblohy spozorujeme tri j_sné hviezĎy: Vega zo súhvezĎi_ Nýr_, o niečo výchoĎnejšie je to Deneb z N_bute, ktor` pripomín_ kríž _ napokon je to Altair zo súhvezĎi_ Rrl_, spoločne tvori_ tzv. letný trojuholník (viď obr. 2). Rkrem Nýry, N_bute _ Rrl_ môžeme pozorov_ť celoročne cirkumpol`rne súhvezĎi_, teĎ_ súhvezĎi_, ktoré pozorujeme celoročne, pretože s_ n_ch`Ďz_jú v Ďost_točnej blízkosti severného svetového pólu. Z jeho tesnej blízkosti je zn`m_ hviezĎ_ Sol`rk_, uk_zov_teľ severu.

Oãqázok 2 - Lçtný tqojuëolník

Z B_ške ZoĎe v Chorv`tsku sú to n_pr. tieto súhvezĎi_: Zeľk` meĎveĎic_ _ P_lý meĎveď, Er_k, ^ir_f_, Cefeus _ M_siope_. Meďže sú viĎieť celoročne, poslúži_ v`m _ko vhoĎn` pomôck_ po ceste nebes_mi či v lete v Chorv`tsku _lebo v zime n_ Slovensku!

1.2 Uozoqow_nie wermíqnybh oajektow 1.2.1 Xlnko

12+

Sri pozorov_ní Ulnk_ je nevyhnutné Ďb_ť v prvom r_Ďe n_ bezpečnosť. Gxistujú Ďv_ Ďruhy bezpečného pozorov_nie Ulnk_:

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci



Sriemet slnečného Ďisku n_ Ďosku umiestnenú z_ okul`rom ď_lekohľ_Ďu.  Sozorov_nie pomocou špeci`lnych filtrov, ktoré tok svetl_ zo Ulnk_ výr_zne zosl_bi_. Xmiestňujú s_ zvyč_jne preĎ objektív ď_lekohľ_Ďu (pozri obr`zok 1). Sikdy nepozoqujte Xlnko aez odpoqvc_nej obhq_ny woľným okom! Lqozilo ay w`m poskodenie zq_ku _ž orlepnutie w pqíp_de rp`leni_ rietnibe.

Oãqázok 3 - Zápaæ Slnka naæ Jaæqanom

Q_ Ulnku môžeme pozorov_ť prej_vy slnečnej _ktivity _ to n_jma slnečné škvrny (miest_, kĎe je teplot_ n_ Ulnku nižši_ _ž o niekoľko sto Melvinov vzhľ_Ďom n_ okolité prostreĎie). SoĎrobnejšie inform`cie o slnečných škvrn`ch či iných slnečných _ktivit`ch v`m poskytne _k`koľvek encyklopéĎi_ s vesmírnou tem_tikou.

1.2.2 Reri_b

12+

Q_ Pesi_ci s_ z_mer_jte n_ pozorov_nie kr`terov, n_jma tých n_jvačších – morí. Uú to pozost_tky preĎovšetkým z obĎobi_ tzv. Zeľkého neskorého bomb_rĎov_ni_ Ulnečnej súst_vy, ktoré s_ oĎohr_lo preĎ 3,8 _ž 4,1 mili_rĎ_mi rokov.

1.2.3 Mné wermíqne oajekty

12+

Z príp_Ďe z`ujmu je možné pozorov_ť _j iné objekty: Oãqázok 4 - Mçrìaä pl_néty, mesi_ce iných pl_nét, pl_nétky, Ďružice... VopreĎ si vš_k pozorov_nie pripr_vte pomocou užitočných str`nok: http-//xxx.heawenr-abowe.com/ http-//rouqcefoqge.net/pqojectr/celertia/ http-//xxx.rtellaqium.oqg/rk/

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

1.3 ] pqíp_de zlého poc_ri_...

Soki_ľ v`m príroĎ_ neĎopri_l_ j_snú oblohu, nie je ĎôvoĎ n_ zúf_nie. Le tu možnosť pripr_viť si ži_rivú nočnú oblohu _j v príp_Ďe, že vonku tečie _ko z krhly. Uomôbky- k_rtón, _tl_s súhvezĎí, klinec, b_terk_, ceruz_, nožnice Uortup- Z k_rtónu si vystrihnite jeĎen _lebo vi_c kruhov, n_ ktoré ceruzou vyzn_čte jeĎnotlivé hviezĎy, ktoré tvori_ v_mi vybr_né súhvezĎi_. Q`sleĎne k_rtón poĎľ_ preĎzn_čených boĎov preĎierkujte (viď obr`zok 5). Wer_z st_čí už len počk_ť n_ zotmenie, vzi_ť b_terku _ preĎviesť v_mi prichyst_nú nočnú oblohu. Firkuri_- Aktivit_ je vhoĎný spôsob _ko Ďeti pripr_viť n_ pozorov_nie skutočnej nočnej oblohy. Meď s_ n_uči_ spozn`v_ť vysvietené súhvezĎi_, ľ_hšie ich rozpozn_jú meĎzi množstvom hviezĎ n_ oblohe.

Oãqázok 5 - Súëvçzæìa na pqçrvìçtçnìç

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

2. Ciológi_ 2.1 F_ktylorkopi_

Daktyloskopia (dermatoglyfika) je veda, ktor` skúm_ p_pil`rne línie (kresby) na prstoch rúk, Ďl_ní, prstoch n_ noh`ch či choĎiĎl`ch. Meďže sú tieto kresby jeĎinečné _ inĎiviĎu`lne u k_žĎého človek_, n_ch`Ďz_ svoje upl_tnenie n_jma v súĎnej _ntropológii a krimin_listike. LeĎinečnosť spočív_ v ich neoĎstr`niteľnosti, a to aj napriek pop`lenin`m, či iným r_n`m, pri ktorých vznik_jú j_zvy. Aj pri poškoĎení spoĎných č_stí pokožky s_ tieto línie č_som Oãqázok 6 - Papìláqnç línìç obnovi_ bezo zmeny ich iĎentifik_čnej hoĎnoty. Gxistuje niekoľko typov z`kl_Ďných Ďerm_toglyfov, pomocou ktorých je možné iĎentifikov_ť osobu (viď. obr. 7): 1. plochý oblúk, 2. st_nový oblúk, 3. uln`rn_ slučk_ (otvoren` smerom k l_kťovej kosti), 4. r_Ďi`ln_ slučk_ (otvoren` smerom k vretennej kosti), 5. Ďvojit` slučk_, 6. špir`lový vír _ 7. koncentrický vír.

Oãqázok 7 - Záklaænè typy æçqmatoêlyéov

Uomôbky- peči_tkov` f_rb_ s poĎuškou, biely p_pier, myĎlo, tepl` voĎ_, st_rý obrus Uortup- V prvom r_Ďe si pripr_víte pr_covnú plochu, pretože škvrny oĎ peči_tkovej f_rby iĎú len veľmi ť_žko zmyť. Q_ k_ncel`rsky p_pier je potrebné spr_viť si t_buľku, v ktorej vyzn_číte, z ktorej ruky oĎober`te oĎtl_čky _ o ktorý prst iĎe. Požnosťou je _j pripr_viť si

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

oĎtl_čkový formul`r v Ďigit`lnej verzii a vytl_čiť si ho vopreĎ (viď obr. 8). Sri oĎober_ní oĎtl_čkov priložte prst n_ p_pier _ prev_ľte bruško prst_ zľ_v_ Ďopr_v_, nikĎy vš_k nie n_spať (Ďošlo by k rozmazaniu oĎtl_čkov). H_rb_ s_ Ď` rel_tívne Ďobre zmyť z prstov teplou voĎou so s_pon`tom. Meď už m`te oĎobr_té oĎtl_čky a umyté ruky, môžete prejsť k určov_niu Ďerm_toglyfov poĎľ_ z`kl_Ďných vzorov.

Oãqázok 8 - Foqmuláqç r oætlaåkamì pqrtov

Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- Pôžete s_ z_hr_ť n_ _m_térskych Ďetektívov. Ut_čí, _k k_žĎého zo skupiny poprosíte, _by spr_vil oĎtl_čok jeĎného prst_ n_ menší kúsok p_pier_. ] papierov potom vyberiete jeden a určíte ho _ko oĎtl_čok p`ch_teľ_. Ylohou ost_tných v skupine buĎe poĎľ_ oĎtl_čkových formul`rov zistiť, kto je Ď_ným p`ch_teľom.

2.2 J_qeané m_qg_qéty

Zeľkú č_sť tiel r_stlín _ živočíchov tvorí voĎ_. Aby vš_k mohl_ plniť svoju úlohu v org_nizme, musí existov_ť nej_ký mech_nizmus, ktorý ju buĎe schopný rozv`Ďz_ť Ďo k_žĎej jeho č_sti. Ako zo školy určite viete, v ľuĎskom tele n_ to slúži krvné riečisko. P_jú vš_k niečo poĎobné _j r_stliny? P_jú cievne zvazky? Sokúste s_ to zistiť n_sleĎujúcim pokusom. Uomôbky- biele m_rg_réty (snežienky, georgíny, n_rcisy, gypsomilky), potr_vin`rske f_rbivo, n`Ďoby s vodou

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

UortupV n`Ďob`ch s vodou rozmieš_jte t_ké množstvo potr_vin`rskeho f_rbiv_, _by tekutina v nich nebol_ priehľ_Ďn`. Q`sleĎne Ďo k_žĎej z nich vložte po jeĎnej m_rg_réte _ počk_jte niekoľko hoĎín. So tomto č_se je možné pozorov_ť prvé výsleĎky. Firkuri_- T_stliny obs_hujú cievne zvazky, ktoré veĎú voĎu tr_nspir_čným prúĎom v smere od koreň_ _ž po korunné lupienky. Sr`ve to je ĎôvoĎ, že biele korunné Oãqázok 9 - Zaéaqãçnè äìçvnç zvâzky Gypromìlky lupienky m_rg_réty s_ z_f_rbili poĎľ_ plazìvçj f_rby voĎného roztoku, ktorý prúĎi rastlinou (viď obr. 9). Wento j_v buĎe prebieh_ť ešte niekoľko Ďní, pokým buĎe rez_n` r_stlin_ schopn` prijím_ť voĎu. Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- Wento j_v s_ Ď` využiť, keď chyst`te oslavu a v kvetin`rstve zrovn_ nem_jú v_šu obľúbenú f_rbu kvetov. Ak m`te r_Ďi pestrof_rebné kvetiny, môžete s_ pokúsiť vytvoriť rôznof_rebnú ružu (viď obr. 10). Avš_k pozor! L_v prebieh_ len u r_stlín s vysokým priroĎzeným obsahom vody.

Oãqázok 10 - Ako na vìaäéaqçãný kvçt (zæqoj: ìntçqnçt)

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

2.3 O_dq_nrk` f_un_ _ flóq_ pod mikqorkopom

12+

Porsk` voĎ_ je Ďomovom vyše 90% všetkých zn`mych Ďruhov org_nizmov. Kch veľkosť sa pohybuje od mikroskopických ri_s _ živočíchov _ž po n_jvačšieho živočích_ pl_néty – vr`sk_vc_ obrovského (ozrutného). SôvoĎné r_stlinstvo _ živočíšstvo L_Ďr_nu p_trí k streĎomorskej obl_sti, pre ktorú je typick` vžĎyzelen` veget`ci_ _ veľké boh_tstvo r_stlinných _j živočíšnych Ďruhov. Qie všetky sú vš_k pozorov_teľné voľným okom. Q_ určenie niektorých je nevyhnutný mikroskop, ktorý nesmie chýb_ť _ko súč_sť z`kl_Ďnej výb_vy u k_žĎého b`Ď_teľ_. Jor s_ teĎ_ Ďo obj_vov_ni_! Uotqeaujeme- mikroskop, prep_r_čnú s_Ďu, poĎložné _ krycie sklíčk_, n`Ďobu s vodou, l_kmus príp_Ďne filtr_čný p_pier, kv_pk_Ďlo, n`Ďoby n_ oĎber vzoriek z mora Uortup- So oĎobr_tí vzoriek z okoli_ prejĎite Ďo v`šho improvizov_ného l_bor_tóri_. Q_chyst_jte si prep_r`ty, z_pnite _ nastavte mikroskop (prípr_v_ z`leží oĎ typu mikroskopu, ktorý m`te k Ďispozícii _ vyž_Ďuje zn_losť pr`ce s Ď_ným mikroskopom). Srep_r`t pripr_víte t_k, že n_ poĎložné sklíčko kv_pnete kv_pk_Ďlom m_lú kv_pku voĎy, ktor` z_br`ni vysušeniu a znehoĎnoteniu prep_r`tu. Eo kv_pky umiestnite tenký rez pož_Ďov_ného biologického m_teri`lu, pij_vým p_pierom Oãqázok 11 - Mìkqorkop oĎs_jte prebytočnú voĎu, prikryte krycím sklíčkom _ umiestnite poĎ objektív (vžĎy z_čín_me pri n_jmenšom zvačšení). Jrubé zaostrenie prevedieme pomocou makroskrutky a n`sleĎne Ďoostríme mikoskrutkou. Sozorov_ný obr_z z_kreslite _ nez_buĎnite si pozn_čiť zvačšenie, pri ktorom ste objekt pozorovali (okul`r x objektív). Q_sleĎujúc_ obr_zov` príloh_ nech je pre v`s pomocným m_teri`lom k určeniu n_jbežnejších Ďruhov n_ch`Ďz_júcich s_ v prostreĎí kempu B_ško Polje.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Guglén_

Hadovica

Jolotúri_

Ležovk_

Cik`Ď_

P`jk_ fi_lov` (extrémne jeĎov_t`)

Z_vrín (bobkový list)

Rlivovník

Higovník

Oãqázok 12 - Žìvoåíäëy a qartlìny Jaæqanu (zæqoj: ìntçqnçt)

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

3. Dhémi_ 3.1 Lq_ f_qiea

Uomôbky _ bhemik`lie- hlboký t_nier, mlieko (n_jlepšie plnotučné), potr_vin`rske f_rbivo (rôzne f_rby), v_tové tyčinky, s_pon`t Oãqázok 13 - Dôkaz lìpìæov v mlìçku

Uortup- Sotr_vin`rske f_rbiv` rozmieš_jte v Ďost_točnom množstve voĎy. Eo mliek_ postupne priĎ`v_jte kv_pky f_rbív. Somocou v_tovej tyčinky vopreĎ n_močenej v myĎle s_ pokúste op_trne Ďotknúť jeĎnotlivých f_rebných škvŕn. Firkuri_- Pôžete pozorov_ť vznik_júcu f_rebnú moz_iku. L_v n_st`v_ vď_k_ hyĎrofóbnej inter_kcii (oĎpuĎzov_niu), ktor` vznik` meĎzi myĎlom a tukom, ktoré mlieko priroĎzene obs_huje. KĎe z`roveň o Ďôk_z prítomnosti lipiĎov (tukov) v mlieku.

3.2 Mzol`bi_ aielkowín z mliek_

12+

Uomôbky _ bhemik`lie- k_Ďičky, skúm_vk_, lievik, filtr_čný p_pier, lyžičk_, Ďrži_k n_ skúm_vky, k_h_n, mlieko, ocot (8% roztok kyseliny octovej (CH3COOH)) Uortup- Asi 50 ml mliek_ rozrieďte v k_Ďičke rovn_kým množstvom voĎy _ priĎ_jte p`r kv_piek roztoku kyseliny octovej (octu). Sremieš_jte _ vzniknutú zr_zeninu oĎfiltrujte. Hiltr`t z_hrejte n_Ď k_h_nom _ pozorujte zmeny, ktoré v ňom prebieh_jú.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- SriĎ_ním p`r kv_piek kyseliny octovej s_ v mlieku tvorí biel_ zr_zenin_. So jej oĎfiltrov_ní môžeme pozorov_ť, že lepí p_pier. Zo filtr`te s_ pri z_hri_tí tvorí opať biel_ zr_zenin_ (roztok s_ z_k_lí).Mr_vské mlieko obs_huje približne 3,3% bielkovín. Rkrem bielkovín s_ v mlieku n_ch`Ďz_ _j mliečny cukor _ mliečne tuky. ] jeĎnotlivých bielkovín s_ v mlieku n_ch`Ďz_ n_jma k_zeín _ mliečny _lbumín. M_zeín (p_trí meĎzi fosfoproteíny) s_ v čerstvom mlieku n_ch`Ďz_ vi_z_ný s iónmi C_2+. SriĎ_ním kyseliny octovej (ocot je jej zrieĎený roztok) s_ zmení pJ roztoku n_ t_kú hoĎnotu, pri ktorej s_ Ďosi_hne tzv. izoelektrický boĎ. Sri hoĎnote izoelektrického boĎu je v molekule bielkoviny rovn_ký počet kl_Ďne _ z`porne n_bitých skupín. Sri tejto hoĎnote pJ sú bielkoviny n_jmenej rozpustné. Kzolektrický boĎ k_zeínu (ozn. pK) m` hoĎnotu pK = 4,6 _ Oãqázok 14 - Dçnatuqáäìa alãumínu vyzr`ž_ s_ pri nej biel_ zr_zenin_ - voľný k_zeín, ktorý je t_kmer úplne bez v`pnik_. So jej oĎfiltrov_ní ost`v_ vo filtr`te ď_lši_ bielkovin_ - mliečny _lbumín. Wento je rozpustný vo voĎe _ zr`ž_ s_ (denaturuje) pri 65 ˚C (možno ho získ_ť pov_rením filtr`tu).

3.3 Hlektqolýz_

15+

Uomôbky _ bhemik`lie- chloriĎ soĎný (Q_Cl), voĎ_, k_Ďičk_, uhlíkové elektróĎy, Ďrôt, batéri_ (4,5 Z), l_kmusový p_pierik _lebo inĎik`tor z červenej k_pusty

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Rovnìäa 1 - Pqìçãçë çlçktqolýzy

Uortup- Sripr_vte si roztok Q_Cl (Q_ 100 ml voĎy 2 polievkové lyžice). Eo t_kto pripr_veného roztoku Q_Cl vložíme uhlíkové elektróĎy n_pojené n_ zĎroj jeĎnosmerného el. prúĎu. Akon`hle z_čne roztokom prech`Ďz_ť prúĎ, pozorujeme bublinkov_nie n_ obiĎvoch elektróĎ_ch (uvoľňov_nie plynného Cl2 n_ _nóĎe resp. J2 na k_tóĎe) _ vznik_júceho Q_RJ, ktorého prítomnosť Ďok`žeme inĎik`torom z červenej k_pusty (f_rbí s_ n_ zeleno) _lebo ponorením univerz`lneho inĎik`torového p_pierik_ Ďo tejto súst_vy (p_pierik s_ z_f_rbí n_ tm_vozeleno _ž tmavomodro – pH>7). Firkuri_- Glektrolýz_ _ko metóĎ_ prípr_vy l`tok s_ použív_ _j v priemyselnom meradle (napr. výrob_ hliník_), no možno jej jeĎnoĎuchosť a efektívnosť Ďemonštrov_ť _j v improvizov_ných Ďom`cich poĎmienk_ch. Qutné je vš_k ĎoĎ_ť, že elektrolýz_ môže prebieh_ť ib_ v roztokoch elektrolytov, teda l`tok, ktoré vo voĎnom roztoku Ďisociujú n_ ióny, _ t_k je umožnený ich pohyb v el. poli vytvorenom v roztoku.

3.4 Mzol`bi_ FSA z a_n`n_

Oãqázok 15 - Elçktqolýza

15+

Zšetko, čo je živé, je schopné reproĎukcie. TeproĎukci_ vačšiny živých súst_v je poĎmienen` reproĎukciou bunky. Bunky s_most_tne reproĎukujú EQA

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

(Ďeoxyribonukleovú kyselinu), ktor` je z`kl_Ďom prenosu gen. inform`cie z roĎičovského org_nizmu n_ potomkov. Cel` EQA pozost`v_ z Ďusík_tých b`z (A,W,C,I). Celkové por_Ďie týchto b`z v reť_zci kóĎuje proteíny _ robí celú bunku život_schopnou. Uomôbky _ bhemik`lie- 1 b_n`n, 150 ml Ďestilov_nej voĎy, 1 č_jovú lyžičku š_mpónu, príp_Ďne tekuté myĎlo s obs_hom GEWA (kys. etylénĎi_míntetr_octov`), ¼ lyžičky soli, 15 ml 91% izopropyl_lkoholu, 25-50 ml k_Ďičk_ n_plnen` ľ_Ďom _ voĎou (tzv. ľ_Ďový kúpeľ), p`sk_ n_ upevnenie filtr_, 2 pl_stové lyžičky, k`vový filter (filter použív_ný Ďo k`vov_ru), 250 ml k_Ďičk_, kv_pk_Ďlo, sklen` tyčink_ n_ mieš_nie Uortup- B_n`n ošúpte _ rozotrite n_ k_šovitú hmotu. Srilejte zoĎpoveĎ_júce množstvo Ďestilov_nej voĎy a mieš_me _ž Ďo momentu vytvoreni_ suspenzie. SriĎ_jte š_mpón _ soľ. ]ísk_nú zmes pori_Ďne premieš_jte.(pozn. mieš_nie nepoĎceňujte _ dbajte na op_trnosť _ čistotu pri pr`ci, uveĎomte si, že pr_cujete s veľmi citlivým biologickým m_teri`lom). Q`sleĎne si pripr_vte _p_r_túru n_ filtrov_nie. Hilter upevnite p`skou n_ lievik _ zmes prefiltrujte do pripravenej 250 ml k_Ďičky. Sriebežne si pripr_vte ľ_Ďový kúpeľ , Ďo ktorého umiestnite n`Ďobu s čistým _lkoholom _ nech_jte chl_Ďiť. Eo prefiltrov_nej zmesi priĎ_jte tento vychl_Ďený _lkohol _ sleĎujte zmeny vo filtr`te.

Oãqázok 16 - Extqaëovaná DNA

Firkuri_- V jeĎnoĎuchosti uskutočňujeme extr_kciu buniek b_n`n_ pomocou myĎl_ a soli. PyĎlo n_pom`h_ prelomiť bunkové membr`ny, príp_Ďne j_Ďrovú membr`nu a uvoľniť EQA. Uoľ n_op_k EQA Ď`v_ Ďokopy, _ stuĎený _lkohol spôsobuje zr`ž_nie a oĎĎeľov_nie samotnej zrazeniny DNA spolu s bielkovinami (viď obr. 16).

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

3.5 Pofeín

15+

Mofeín je l`tk_ z radu alkaloidov, s ktorou prich`Ďz_me Ďenne Ďo styku poč_s konzum`cie č_ju či ešte obľúbenejšej k`vy. Celkom určite m` blízko k rôznym iným n`vykovým l`tk_m, hoci v m_lých množstv`ch m` pri_znivé účinky n_ ľuĎský org_nizmus (stimul`ci_ centr`lnej nervovej súst_vy). SoĎobne _ko k_žĎú inú l`tku ju možno izolov_ť. Z n_šom príp_Ďe jeĎnoĎuchou zmenou skupenstva – UXBNKPÁCKRX.

Oãqázok 17 - Rçruãlìmovaný koéçín

Uomôbky _ bhemik`lie- č_j (vrecko ľubovoľného komerčne Ďostupného č_ju); porcel`nov` misk_, trojnožk_, hoĎinové sklo, k_h_n, ľ_Ď. Uortup- Q_ trojnožku s ker_mickou sieťkou položte porcel`novú misku, vysypeme Ďo nej obs_h vreck_ č_ju, misku prikryjeme hoĎinovým sklom _ n_ sklo položte kocku ľ_Ďu. Celú apar_túru pom_ly z_hriev_jte k_h_nom. ZýsleĎkom experimentu sú biele kryšt`liky rozptýlené meĎzi lístk_mi č_ju, ktoré sublimov_li n_ hoĎinové sklo, pričom môžete pozorov_ť kofeín v izolov_nej kryšt_lickej forme.

3.6 Qimon`d_

12+

Cieľom experimentu je Ďemonštrov_ť jeĎnoĎuchosť prípr_vy sl_Ďených n`pojov s ovocnou príchuťou, _ to bez použiti_ _kéhokoľvek ovoci_. Vumenie poč_s zmieš_v_ni_ jeĎnotlivých zložiek zmesi je spôsobené re_kciou kys. citrónovej _ jeĎlej sóĎy, pričom prítomnosť unik_júceho CR2 možno Ďok`z_ť priložením hori_cej z`p_lky. Sl_meň v prítomnosti CR2 zhasne.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uomôbky _ bhemik`lie- kys. citrónov`, jeĎl` sóĎ_ (sóĎ_ bik_rbón_, hyĎrogenuhličit_n soĎný), s_ch_róz_ (resp. ľubovoľný s_ch_riĎ) – kockový cukor , potr_vin`rske f_rbiv` rôznej f_rby Uortup- Eo k_Ďičky n_sypte _si 1 k`vovú lyžičku kyseliny citrónovej _ priĎ_jte rovn_ké množstvo sóĎy. Srihoďte _si 6 kociek cukru a hneď potom prisypte ľubovoľné potr_vin`rske f_rbivo. W_kto pripr_venú pr`škovú zmes ri_Ďne premieš_jte _ pridajte asi 250 ml pitnej voĎy. Pôžete pozorov_ť šumenie a z_f_rbenie celého roztoku, čím s_ v`m poĎ_rilo pripr_viť sl_Ďený ochutený šumivý n`poj.

Oãqázok 18 - Domáäa lìmonáæa

Firkuri_- Wreb_ zĎôr_zniť, že Ďo vačšiny n`pojov Ďostupných v superm_rketoch sú priĎ`v_né rôzne Ďochucov_Ďl`, _rómy, st_biliz`tory (laicky – éčk_) n_miesto skutočných ovocných šti_v, _ teĎ_ tieto n`poje m_jú pre človek_ výr_zne nízku nutričnú hoĎnotu a nie sú zĎr_vé.

3.7 Q`wow` l_mp_

12+

Uomôbky _ bhemik`lie- Sl_stovú fľ_šu (sklenenú n`Ďobu), voĎu, olej, potr_vin`rske f_rbivo, šumivé t_bletky (cel_skon,...), b_terku Uortup- Eo n`Ďoby Ďo ¼ n_lejte voĎu _ rozmieš_jte v nej potr_vin`rske f_rbivo, n`sleĎne Ďolejte Ďo ¾ olej. SriĎ_jte šumivú t_bletku _ je to! Sre Ďokon_lejší efekt zvoľte priehľ_Ďnú n`Ďobu _ postavte ju na svietiacu baterku.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- Rlej m` menšiu hustotu _ko voĎ_, preto s_ ust`li n_Ď jej hl_Ďinou. Srincíp efektu spočív_ v tom, že oxiĎ uhličitý, ktorý vznik` pri šumení t_bliet, musí prekon_ť olejovú vrstvu skôr, _ko s_ dostane do priestoru. A pr`ve v tejto vrstve je možné pozorov_ť bubliny, ktoré s_ formujú, pokým t_blet_ cel` nevyšumí.

Oãqázok 19 - Lávová lampa

3.8 Rinbe

12+

Uomôbky _ bhemik`lie- niekoľko st_rších (nie lesklých) mincí, 50 ml octu, č_jov` lyžičk_ soli, nekovov` misk_, p_pierové obrúsky Uortup- Ocot nalejte Ďo misky, priĎ_jte soľ _ premieš_jte. Zložte mince _ pomaly počít_jte Ďo 10. Zyberte mince, opl`chnite ich stuĎenou voĎou _ pozorujte výsleĎok. Firkuri_Pince m_jú opať svoj pôvoĎný lesk! W_jomstvom úspechu je reakcia kyseliny (octu) a soli s oxidom meďn_tým, ktorým boli mince pokryté. Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- Z misky s octom a soľou vyberte všetky mince a n`sleĎne Ďo nej umiestnite kovový klinec či iný menší oceľový preĎmet. V príp_Ďe, že s_ v octe n_ch`Ďz_ Ďosť meĎi, t_k s_ ňou kovový preĎmet ob_lí a n_ĎobuĎne meĎený vzhľ_Ď.

Oãqázok 20 - Čìrtçnìç mìnäí

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

3.9 Wedukbi_ r_bh_qidow

18+

Gxistujú l`tky, ktoré sú citlivé n_ prítomnosť voĎy, ktor` môže meniť ich chemické vl_stnosti. Wieto l`tky n_zýv_me ĎehyĎr_t_čné činiĎl`. LeĎnou z t_kýchto l`tok je _j kyselin_ sírov`, ktor` Ďok`že oĎober_ť z l`tok nielen bežnú voĎu, _le ju Ďok`že oĎober_ť _j z molekúl niektorých org_nických zlúčenín n_pr. prostreĎníctvom – hydroxylovej -RJ skupiny (funkčn` skupin_ _lkoholov). PeĎzi t_kéto l`tky obs_hujúce tieto n_vi_z_né -OH skupiny partia aj cukry (sacharidy). Uomôbky _ bhemik`lie- skúm_vk_ s priemerom _spoň 25 mm, k_Ďičk_, stoj_n s Ďrži_kom, kyselin_ sírov` (96% H2SO4), s_ch_róz_ (kryšt`lový cukor) Uortup- Eo stoj_nu upevnite skúm_vku _ nasypte do nej cukor vo výške cc_ 2cm. Eo 100 ml k_Ďičky si pripr_vte kyselinu sírovú _ z_lejte ňou cukor v skúm_vke t_k, _by bol úplne poĎ hl_Ďinou. So chvíli z_čne obs_h skúm_vky tm_vnúť _ pokr_čuje _ž Ďo úplného stm_vnuti_ obs_hu, pričom obs_h s_ z_čne n_fukov_ť _ môže vystúpiť von zo skúm_vky z_ zn_čného z`p_chu

Oãqázok 21 - Rçæukäìa raäëaqózy

Rownica 2 - Redukcia rachaqózy

Firkuri_- SoĎst_tou pokusu je ĎehyĎr_t`ci_ bežne Ďostupného cukru kyselinou sírovou. Ide o exotermickú re_kciu, pri ktorej vznik_jú plynné proĎukty n_fukujúce obs_h

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

ĎehyĎrov_ného cukru. ]`p_ch zvyšku cukru je spôsobený rozkl_Ďnými proĎuktami vznik_júcimi v priebehu re_kcie (ketóny, _lĎehyĎy, kyseliny).

3.10 Theň z wody

18+

J_logény (H2, Cl2, Br2, I2) patria k veľmi re_ktívnym l`tk_m. Rkrem vz`cnych plynov (He, Ne) s nimi reaguje prakticky k_žĎý iný prvok. Wieto re_kcie sú zvačš_ búrlivé _ č_sto konči_ Ďokonc_ výbuchom. Py s_ z_meri_me n_ re_kciu jóĎu s hliníkom. W`to re_kci_ potrebuje n_ inici`ciu, ktorú preĎst_vuje už nep_trné množstvo voĎy. Z zmesi týchto Ďvoch prvkov spôsobí voĎ_ zvyšov_nie teploty, čo m` z_ n`sleĎok zvyšov_nie rýchlosti re_kcie _... Soďme spolu zistiť, čo s_ buĎe Ďi_ť ď_lej.

Oãqázok 22 - Rçakäìa ëlìníka r jóæom

Uomôbky _ bhemik`lie- trecia miska s tĺčikom, striek_čk_, lyžičk_, st_rý gumený obrus, pr`škový hliník, jóĎ

UortupSoč_s celého trv_ni_ pokusu pr_cujte bezpoĎmienečne v oĎporučených ochr_nných pomôck_ch. Q_ z_krytie pr_covnej Ďosky použite st_rý obrus, pretože p_ry jóĎy môžu n_trv_lo znehoĎnotiť pr_covnú plochu. Chemik`lie _ pomôcky musi_ byť uĎrži_v_né v suchu, inak hrozí preĎč_sné z_p`lenie. Eo vysušenej _ vyčistenej misky Ď_jte m_xim`lne jeĎnu lyžičku jóĎu _ op_trne ho rozotrite n_ jemný pr`šok. SriĎ_jte n_n_jvýš Ďve lyžičky pr`škového hliník_ _ Ďobre premieš_jte (fi_lové Ďymenie nie je chybou). Wreciu misky položte do prostriedku stola a striek_čkou prikv_pnite trošku Ďestilov_nej voĎy. So kr`tkom č_se z_čne re_kci_ sprev`Ďz_n` veľkým množstvom

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

fi_lových p`r sublimov_ného jóĎu. RneĎlho re_kci_ jóĎu _ hliník_ vyvinie t_ké teplo, že prítomný jóĎ _ hliník s_ buĎú zlučov_ť v pl_meni, ktorý z_čne byť pozorov_teľný v p_r`ch vych`Ďz_júcich z trecej misky.

Rownica 3 - Vznik jodidu hlinitého

Firkuri_- Knici`ci_ nemusí byť vyvol_n` výhr_Ďne priĎ_ním voĎy. Soki_ľ m`me zmes s Ďost_točne m_lými č_stic_mi, môže Ďoch`Ďz_ť k inici`cii n_ z`kl_Ďe pôsobeni_ vzĎušnej vlhkosti.

3.11 pL pomobou ceqwenej k_purty

12+

AciĎob`zické inĎik`tory sú l`tky, ktoré meni_ svoje sfarbenie v z`vislosti oĎ pJ roztokov. pH je číseln` hoĎnot_ vyj_Ďrujúc_ koncentr`ciu oxóniových k_tiónov v roztoku. Q_jbežnejšie komerčne Ďostupným inĎik`torom je l_kmus vo forme papiera. Okrem neho sa v chémii použív_jú _j inĎik`tory vo forme roztokov, n_pr. fenolft_leín či metylčerveň. Uomôbky _ bhemik`lie- sóĎ_ bik_rbón_, ocot, mlieko, výluh z listov červenej k_pusty, skúm_vky

Oãqázok 23 - Dôkaz antokyánov v åçqvçnçj kapurtç

Uortup- Zýluh z červenej k_pusty získ_te pov_rením pokr`j_ných listov z červenej k_pusty vo vri_cej voĎe. Eo skúm_viek si pripr_vte ocot, sóĎu bik_rbónu, mlieko _tď. Sostupne Ďo nich po kv_pk`ch priĎ`v_jte k_pustový výluh. Z skúm_vk`ch môžete pozorov_ť rôzne sfarbenie.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- Derven` k_pust_ obs_huje zmes Ďôležitých org_nických l`tok - _ntoky`nov, ktorých sf_rbenie z`visí pr`ve oĎ pJ roztokov, čo ich z_r_ďuje k _ciĎob`zickým inĎik`torom. Sri pJ<6, roztok je kyslý _ f_rb_ s_ pohybuje oĎ červenej _ž po sl_bo fi_lovú (viď obr. 23). Ak 6<pJ<8, roztok je neutr`lny _ f_rb_ je fi_lov`. Sre pJ>8 je roztok z`s_Ďitý _ farba sa pohybuje v oĎtieňoch moĎrej _ž po zelenú. W_kto jeĎnoĎucho je možno n_hr_Ďiť komerčne Ďostupné inĎik`tory pomocou bežne Ďostupnej suroviny.

3.12 Uompeje

12+

O búrlivej re_kcii sóĎy bik_rbóny s octom ste už _si počuli. Ale čo t_kto Ď_ť si trochu n`m_hy _ _plikov_ť túto re_kciu pri výrobe m_kety činnej sopky?

Oãqázok 24 - Moæçl ropky

Uomôbky _ bhemik`lie- fľ_š_ s úzkym hrĎlom (n_jlepšie z 500 ml miner`lnej voĎy), sóĎ_ bik_rbón_, ocot, potr_vin`rske f_rbivo, s_pon`t, k_mene Uortup- Hľ_šku post_vte niek_m n_ voľné priestr_nstvo _ pomocou k_meňov z okolia vybuĎujte okolo nej kužeľ tv_rom pripomín_júci skutočnú sopku. Eb_jte vš_k n_ to, _by hrĎlo fľ_še ost_lo voľné. Hľ_šu z polovice n_plňte teplou voĎou s rozmieš_ným potr_vin`rskym f_rbivom (pre l`vový efekt je n_jlepšie použiť žlté, or_nžové _lebo červené f_rbivo), priĎ_jte trochu s_pon`tu _ Ďve lyžičky sóĎy bik_rbóny. Q_ z`ver opatrne prilejte ocot a rýchlo oĎstúpte str_nou.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

3.13 Xloni_ zuan` p_rt_

15+

Uomôbky _ bhemik`lie- oĎmerný v_lec, 35% peroxiĎ voĎík_, joĎiĎ Ďr_selný, s_pon`t Uortup- Eo oĎmerného v_lc_ op_trne pridajte 30 ml peroxidu voĎík_ a rovn_ké množstvo s_pon`tu. Knici`torom re_kcie buĎe 10 ml joĎiĎu Ďr_selného, ktorý spustí tvorbu p_sty. Firkuri_- Sri re_kcii vznik` kyslík, ktorý z_chyt`v_ s_pon`t, pričom s_ tvori_ bublinky. Z oĎmerného v_lc_ unik` veľké množstvo peny _ do okolia sa uvoľňuje teplo, keďže iĎe o exotermickú re_kciu. Celý pokus s_ oĎporúč_ vykon`v_ť n_ t`cke _lebo inej poĎložke, pretože škvrny oĎ peny je ť_žké oĎstr`niť. Sre efekt možno primieš_ť Ďo peroxiĎu potr_vin`rske farbivo a t_k prif_rbiť vznik_júcu p_stu.

3.14 Xodík r wodou

Oãqázok 25 - Slonìa zuãná parta

18+

Uomôbky _ bhemik`lie- kryšt_liz_čn` misk_, nôž, filtr_čný p_pier, pinzet_, soĎík, fenolft_leín (1% roztok)

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uortup- Soč_s celého trv_ni_ pokusu pr_cujte bezpoĎmienečne v oĎporučených ochr_nných pomôck_ch. Eo kryšt_liz_čnej misky n_lejte Ďo polovice Ďestilov_nú voĎu. Pusí jej byť Ďost_tok, v op_čnom príp_Ďe hrozí vyprsknutie či menší výbuch! Eo voĎy kv_pnite 2-3 kv_pky inĎik`tor_ a misku umiestnite z_ priehľ_Ďnú b_riéru (sklen` pl_tň_, plexisklo). Sripr_vte si filtr_čný p_pier, pinzetou oĎoberte kúsok kovu z inertného prostreĎi_, osušte ho _ nožom obrúste jeho povrch t_k, _by bol úplne očistený, pričom jeho n_jvačší rozmer by s_ m_l pohybov_ť okolo 2-3 mm. Músok kovu op_trne vhoďte Ďo misky a pozorujte reakciu. Firkuri_- Q_ hl_Ďine môžeme pozorov_ť syči_cu guličku soĎík_ _ postupné f_rbenie roztoku Ďo fi_lov_, ktoré je spôsobené zmenou pJ roztoku pri vzniku _lk_lického hyĎroxiĎu (viď obr. 26).

3.15 [hlie nielen _ko p_liwo

Oãqázok 26 - Rçakäìa roæíka r voæou

12+

^ivočíšne (_ktívne, _Ďsorpčné) uhlie je n`zov pre skupinu l_bor_tórne vytvorených pórovitých uhlíkov s hubovitou štruktúrou, ktorých z`kl_Ďnou vl_stnosťou je schopnosť _Ďsorbov_ť (vi_z_ť) široké spektrum mikro- a m_kromolekúl. Uomôbky _ bhemik`lie- voĎ_, živočíšne uhlie, _tr_ment, kolový n`poj resp. in` f_rebn` limon`Ď_, treci_ misk_ s tĺčikom, 2 k_Ďičky, filtr_čný p_pier, lievik

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uortup- Eo k_Ďičky s voĎou n_kv_pk_jte p`r kv_piek _tr_mentu t_k, _by s_ voĎ_ či_stočne z_f_rbil_. Zzniknutý roztok prefiltrujte cez lievik s filtr_čným p_pierom. Sozorujte, čo s_ s roztokom stalo. V trecej miske poĎrvte živočíšne uhlie, _by ste zvačšili jeho _Ďsorpčnú plochu. W_kto rozĎrvené uhlie priĎ_jte Ďo roztoku s atramentom, premieš_jte, opať prefiltrujte _ pozorujte. Pridajte živočíšne uhlie _j Ďo kolového n`poj_ _lebo limon`Ďy _ postupujte rovnako. Firkuri_- Srefiltrov_n` _tr_mentov` voĎ_ bez Oãqázok 27 - Oæéaqãçný kolový nápoj priĎ_ni_ živočíšneho uhli_ ost_ne bezo zmeny, na ænç náæoãy pretože filtr_čný p_pier nem` póry Ďost_točne m_lé n_ to, _by z_chytil č_stice _tr_mentu zmieš_né s vodou. Po priĎ_ní živočíšneho uhlia a n`sleĎnom filtrov_ní môžeme pozorov_ť, že cez filter prenik` číry roztok z ĎôvoĎu vysokej _Ďsorpčnej schopnosti živočíšneho uhli_. SoĎobné účinky sleĎujeme pri použití v meĎicíne, kĎe _plikujeme čierne uhlie n_ poruchy funkcií g_strointestin`lneho tr_ktu, resp. pri _kútnych otr_v`ch.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

4. Hnwiqonment_lirtik_ 4.1 Polektoq n_ teplv wodu

12+

Uomôbky- m_lý lievik, cc_ 2 m čiern_ h_Ďičk_, Ďreven` Ďebničk_ (st_rý šuplík), sklen` pl_tň_ (rozmery z`visi_ oĎ veľkosti Ďrevenej č_sti) Uortup- Molektor zost_vte poĎľ_ uveĎenej schémy. Q`sleĎne Ďo lievik_ pustite prívoĎ stuĎenej vody a nech_jte súst_vu n_plniť voĎou. Xistite s_, že v súst_ve neost_l vzĎuch. Q`sleĎne z_st_vte prívoĎ voĎy _ odtok voĎy z_st_vte štipcom, pomocou ktorého je _j možné neskôr regulov_ť rýchlosť odtekania vody.

Oãqázok 28 - Kolçktoq na tçplú voæu

Firkuri_- Sri Ďost_točne veľkej súst_ve s_ Ď` týmto spôsobom získ_ť množstvo voĎy, ktorý st_čí n_ umytie Ďospelého človek_. Le to n_príkl_Ď možnosť, _ko si vyrobiť z`hr_Ďnú sprchu z`vislú jeĎine n_ slnečných lúčoch.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

4.2 Xkleník

Uomôbky- 2 Ďebničky (šk_tule oĎ top`nok), 2 teplomery, fóli_ n_ potr_viny (sklen` pl_tň_), čierny p_pier (f_rb_) UortupJednu Ďebničku n_f_rbite z vnútornej str_ny n_čierno _lebo Ďo nej vložte čierny p_pier t_k, _by pokryl celý vnútorný priestor Ďebničky. Eo oboch Ďebničiek n`sleĎne vložte teplomer. Q_m_ľov_nú Ďebničku n_vyše prikryte sklom _lebo potr_vin`rskou fóliou _ obe Ďebničky Oãqázok 29 - Ako éunêujç rklçník umiestnite na priame Slnko. Asi po 10 minút_ch skontrolujte teplotu, ktorú uk_zujú ob_ teplomery. Aký je výsleĎok? Le možné pozorov_ť nej_ké rozĎiely v teplot`ch? Firkuri_- Uklo _j fóli_ pôsobi_ _ko filtre, pričom iĎe o ich rozĎielnu priepustnosť tepelných _ svetelných lúčov. Weplo s_ teĎ_ kumuluje vo vnútri Ďebničky _ teplota pruĎko r_stie. W`to vl_stnosť s_ využív_ pri z_kl_Ď_ní skleníkov _ p_renísk, kĎe s_ pomocou slnečných lúčov pom`h_ zvyšov_ť teplot_ oproti tej vonk_jšej. Diern_ f_rb_ Ďebničky tento efekt ešte umocňuje, pretože pohlcuje vačšie množstvo svetl_ _ko iné farby. V príroĎe pozorujeme tento j_v pri tzv. skleníkovom efekte, kĎe _ko filter z_br_ňujúci úniku tepl_ figuruje _tmosférický ob_l ]eme.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

4.3 ]ietoq – wýqoa_ wqtuliek

Uomôbky- tvrĎý p_pier, Ďrevené p_ličky (cc_ 30 cm Ďlhé), kor`liky, špenĎlíky s vačšou hl_vičkou UortupZ tvrĎého papiera si vystrihnite štvorec s hranou _spoň 12 cm. SoĎľ_ obr`zk_ si vyzn_čte uhlopriečky a strih_jte pozĎĺž nich do vzdialenosti cca 2 cm od stredu. Zahnite Oãqázok 30 - Ako zortqojìť vqtuľku vrcholy „x“ a prepichnite špenĎlíkom. ] op_čnej str_ny špenĎlík_ n_vlečte kor`lik _ koniec špenĎlík_ z_pichnite Ďo Ďrevenej p_ličky (viď obr. 30). Húk_ním roztočte vrtuľku, popríp_Ďe to nech_jte n_ vietor.

Firkuri_- ZzĎuch pôsobi_ci n_ povrch vrtuľky spôsobí jej ot`č_nie. Zo veľkom s_ tento princíp použív_ vo veterných elektr`rň_ch, kĎe s_ energi_ vetr_ mení n_ pohybovú energiu lop_tiek turbíny, ktor` poh`ň_ gener`tor vyr`b_júci elektrický prúĎ.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

4.4 Xlnecn` elektq`qeň

12+

Uomôbky- z`sobník n_ voĎu, m_lé zrk_Ďielko, rúčk_ z metly, klinec, p_ličk_ s vrtuľkou (zostrojte poĎľ_ prech`Ďz_júcej úlohy) Uortup- Monštrukciu slnečnej elektr`rne zost_vte poĎľ_ priloženej schémy. Ako z`sobník voĎy n_jlepšie poslúži hliníkov` liekovka s uz_tv`r_cím vrchn`čikom. Liekovku natrite v spodnej polovici čiernou f_rbou _ klincom spravte dierku vo vrchn`čiku s priemerom cca 2 mm. Znútro n_plňte Ďo polovice vodou a upevnite liekovku ku konštrukcii. Zrkadielko upevnite tak, aby ohnisko lúčov smerov_lo n_ čiernu č_sť liekovky. Soki_ľ buĎe slnečné ži_renie Ďost_točné, voda v hliníkovej liekovke Ďosi_hne boĎ Oãqázok 31 - Slnçåná çlçktqáqçň varu a voĎn` p_r_ unik_júc_ cez Ďieru vo vrchn`čiku roztočí vrtuľku. Soč_s celého trv_ni_ pokusu si chr`ňte oči _ pokožku preĎ pop`lením vri_cou voĎou či horúcou liekovkou. Firkuri_- Wo, že účinok slnečných lúčov _ vodnej pary s_ Ď` využiť n_ vyvol_nie pohybu, Ďemonštruje roztočen` vrtuľk_. Q_ poĎobnom princípe fungov_li p_rné lokomotívy, kĎe s_ n_miesto slnečnej energie využív_lo uhlie n_ vývoj p_ry, ktor` hýb_l_ piestmi uv`Ďz_júcimi celý kolos Ďo pohybu.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5. Jyzik_ 5.1 Fvh_ Fifvzk_

Uomôbky- žlté, červené _ moĎré gélové Ďekor_čné guľôčky _lebo kryšt`ly (Ďost_ť v kvetin`rstve), voĎ_, v_lcovit` n`Ďob_ (n_pr. fľ_štičk_ oĎ olív), voĎ_, 3 pl_stové poh`re Uortup- ]_lejte kryšt`ly voĎou _ nech_jte ich st`ť, kým ne_bsorbujú všetku voĎu. Zezmite fľ_šku _ n_plňte ju kryšt`lmi v ľubovoľnom por_Ďí. Sočk_jte Ďeň _ potom pozorujte.

Oãqázok 32 - Faqçãnè rpçktqum (zæqoj: ìntçqnçt)

Firkuri_- Meď s_ pozriete cez fľ_šku hneď po jej n_plnení, môžete n_ rozhr_ní f_rieb viĎieť oĎtiene or_nžovej, zelenej, fi_lovej či ružovej (z`leží oĎ rozloženi_ vrstiev) – pre predstavu o výsleĎných f_rb`ch môžete použiť priloženú f_rebnú šk`lu. L_v je spôsobený optickým mieš_ním f_rieb kryšt`lov (prechoĎom svetl_ cez kryšt`ly). Ak vš_k vyĎržíte Ďeň či Ďv_, môžete j_sne viĎieť, že ostrý f_rebný prechod medzi vrstvami zmizol a namiesto neho vznikli Ďve _lebo tri nové vrstvy (z`leží n_ počte výchoĎiskových vrstiev _ ich usporiadania). Wento j_v je spôsobený zmieš_ním f_rebnej vody v kryšt`loch. Le to Ďôk_z Ďifúzie – s_movoľného prenik_niu č_stíc z kryšt`lov jeĎnej f_rby Ďo kryšt`lov Ďruhej f_rby.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5.2 Hlektqom_gnet

12+

Uomôbky- vačší kovový klinec, ob_lený meĎený Ďrôt (cc_ 1 m), b_tériu (4,5 Z ), k_ncel`rske spinky Uortup- Vezmite klinec a z_čnite n_ň n_mot`v_ť meĎený Ďrôt, (n_ oboch koncoch ost_ť voľných cc_ 20 cm). Rmot`v_jte Ďrôt t_k, _by s_ jeĎnotlivé slučky špir`ly neprekrýv_li. RĎstr`ňte zhrub_ 3 cm gumenej ochr_ny Ďrôtu na oboch jeho koncoch a pripevnite k pólom b_térie. E`v_jte si pozor, pretože Ďrôt môže Ďosi_hnuť vysokú teplotu! Sr`ve ste si zostrojili vl_stný elektrom_gnet. Leho funkčnosť môžete vyskúš_ť pomocou k_ncel`rskych spiniek.

Oãqázok 33 - Elçktqomaênçt

Firkuri_- Qiektoré m_gnety nie je možné ovl`Ď_ť poĎľ_ potreby (n_pr. tie, ktoré použív_me n_ pripnutie p_pierov k chl_Ďničke). Wieto m_gnety m_jú prívl_stok perm_nentné. Uú tu vš_k _j m_gnety, ktoré je možné z_pín_ť _ vypín_ť poĎľ_ potreby t_k, _ko ten n`š. Wie s_ n_zýv_jú elektrom_gnety. Uú z`vislé oĎ elektrického prúĎu a fungujú n_ z`kl_Ďe usmerneného elektrického prúĎu v cievke, ktorý ovplyvní aj uspori_Ď_nie elektrónov _ protónov v klinci (pol_rizuje ho). So skončení pokusu je nevyhnutné oĎpojiť cievku oĎ b_térie, pretože jej prehri_tie môže spôsobiť vznik poži_ru. W_ktiež je veľmi nebezpečné pr_cov_ť s elektromagnetom v blízkosti Ďom`cej elektrickej siete!

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5.3 Lml_ wo fľ_si

15+

Uomôbky- fľ_š_ oĎ octu, pump_ n_ loptu s ihlou, lieh Uortup- Eo pl_stovej fľ_še n_lejte trochu liehu _ z_vrite ju. Q`sleĎne ot`č_jte fľ_šou t_k, _by lieh pokryl zvnútr_ steny fľ_še, čo veĎie k jeho vyparov_niu. Zrchn`k prepichnite ihlou a z_čnite fúk_ť pomocou pumpy. Soč_s celého pokusu je nevyhnutné m_ť n_s_Ďené ochr_nné okuli_re _ t_ktiež je Ďôležité oĎvetr`v_ť miestnosť! Húk_jte, pokým vrchn`k nevystrelí z fľ_še. Sozorujte, čo vyplnilo obs_h fľ_še. Sokus môžete op_kov_ť _j niekoľkokr`t po sebe. Pozor! V žiaenom qríqaef nfskvšajtf s wrdhnbkom, ktorý mb zbwit. V tomto qríqaef cy mohlo qrísť k fxqlpzii gľašf. Firkuri_- Soki_ľ plynu n`hle zvačšíme objem (znížime tl_k), ĎôjĎe k jeho ochladeniu a pary v ňom konĎenzujú, čím Ďoch`Ďz_ k vytvoreniu hmly. Sokus vš_k musí byť preveĎený veľmi rýchlo, _by s_ plyn meĎzitým nestihol ohri_ť, n_pr. oĎ stien fľ_še. Q_op_k, poki_ľ plyn pruĎko stl`č_me, ĎôjĎe k jeho z_hri_tiu (horúce „črievko“ n_ pumpe). Wento j_v s_ využíva v n_ftových motoroch, kĎe s_ vzĎuch stl_čí t_kou rýchlosťou, že Ďoch`Ďz_ k z_p`leniu n_fty.

Oãqázok 34 - Säëèma naétovèëo motoqa (zæqoj: ìntçqnçt)

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5.4 Lq_ r tl_kom – k_qtezi`nrky pot`p_c

SreĎmet obklopený kv_p_linou _lebo plynom je vyst_vený tl_ku z tohto prostreĎi_. Wo, že tento tl_k neĎeformuje, je ĎôsleĎok toho, že pôsobí vo všetkých smeroch rovn_ko. Aj my sme neust`le obklopení plynmi (vzĎuchom). Meby vš_k nebolo rovnov`hy _ tl_k by nepôsobil vo všetkých smeroch rovn_ko, n_ pleci_ch by sme nosili hmotnosť m_lého _ut_! Gšte šť_stie, že tl_k pôsobí _j n_hor. Eôk_zom toho je n_sleĎujúci pokus. Uomôbky- z_v`r_ninový poh`r, kv_pk_Ďlo, b_lón, gumičk_ Uortup- Soh`r n_plňte voĎou približne 4 cm poĎ okr_j. ]oberte si preĎmet , ktorý s_ nevzn`š_ n_ hl_Ďine, _ni nekles`. Z n_šom príp_Ďe to bude kvapkadlo. Nalejte Ďoň troch_ voĎy, _by zost_lo poĎ povrchom _ vložte ho Ďo poh`r_. Soh`r hermeticky uz_vrite n_ti_hnutím b_lónu n_ hrĎlo _ previ_z_ním šp_g`tom (_lebo použite gumičku). Ak ter_z prstom z_tl_číte n_ membr`nu, kv_pk_Ďlo z_čne kles_ť. Ak tl_k povolíte, kv_pk_Ďlo stúp_ n_spať. Firkuri_- Rbj_snenie pokusu je veľmi jeĎnoĎuché. Meď tl_číte n_ membr`nu, vzĎuch meĎzi membr`nou a hl_Ďinou s_ stl`č_ _ rovn_ko tl_čí _j n_ voĎnú hl_Ďinu, čím s_ zvyšuje _j tl_k v kv_p_line pôsobi_ci všetkými smermi. Wen vtl_čí voĎu _j Ďo kv_pk_Ďl_, čím s_ st`v_ ť_žším _ kles` ku Ďnu. Meď tl_k n_ membr`nu povolíme, tlak v súst_ve s_ z_čne znižov_ť _ kv_pk_Ďlo s_ vr`ti Ďo pôvoĎnej polohy. Sokus je možné vykon_ť _j pomocou pl_stovej fľ_še s uz`verom, kĎe st_čí vyvíj_ť tlak na steny fľ_še, pričom efekt buĎe rovn_ký

Oãqázok 35 - klçranìç kvapkaæla zvysovaním tlaku na éľasu

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

5.5 Oednodubh` auzol_

Rbj_viteľ buzoly s_ str`c_ niekĎe v Ď`vnej minulosti. LeĎného pekného Ďň_ niekto obj_vil, že keď s_ ihl_ zm_gnetizuje _ položí n_ hl_Ďinu, vžĎy s_ n_smeruje v smere sever – juh. Gurópski n_vig`tori z_č_li buzolu využív_ť okolo roku 1200, _le t_ktiež je možné, že ju Díň_ni_ použív_li Ď`vno preĎtým. RĎ nich ju prebr_li Ar_bi a n_koniec my, Guróp_ni_.

Oãqázok 36 - Jçænoæuäëá ãuzola

Uomôbky- korkový štupeľ, ihl_, perm_nentný m_gnet, n`Ďobk_ s vodou Uortup- Korkový štupeľ zrežte nožom t_k, _by bol vysoký cc_ 3-4 cm. Potom na vrchnej str_ne spr_vte ryhu t_k, _by Ďo nej z_p_Ďl_ ihl_. Wer_z ost`v_ už len zm_gnetizov_ť ihlu. Vezmite ihlu a Ďv_Ďs_ťkr`t ju otrite o jeĎen koniec m_gnetu. Sozor! Write vžĎy v tom istom smere a z_k_žĎým s_ vr`ťte n_ z_či_tok opisujúc m_lý polkruh n_Ď m_gnetom. Q`sleĎne upevnite ihlu n_ pripr_vený korkový štupeľ _ ten položte n_ voĎnú hl_Ďinu. Firkuri_- Ihla sa aj v n_šom príp_Ďe orientov_l_ v smere sever-juh. Tajomstvo pokusu spočív_ v magnetickom poli ]eme, ktoré ovplyvňuje _j n_šu buzolu. Sre vi_c inform`cií o tom, ako buzola funguje, pozri kapitolu 6.1 Buzola.

5.6 Ul`w_... nepl`w_...

Srečo je kúsok korku ľ_hší _ko kúsok Ďrev_, n_vzĎory tomu, že sú ob_ rovn_kej veľkosti? Jednoducho preto, že m` menšiu hustotu! Uomôbky- vysok` v_lcovit` n`Ďob_, hustý sirup, voĎ_, stolový olej, 90% _lkohol

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uortup- Eo n`Ďoby n_lejte 50 ml sirupu (2-3 cm). Zeľmi op_trne ho n_hnite _ priĎ_jte t_ké isté množstvo voĎy. ZoĎu n_liev_jte po stene poh`r_, _by s_ so sirupom nezmieš_l_. Meďže m` voĎ_ menšiu hustotu _ko sirup, zost_ne na povrchu. Rovnako op_trne priĎ_jte t_ké isté množstvo olej_ _ n_koniec 90% _lkohol (lieh). Eost_nete stĺpec tekutín zor_Ďených poĎľ_ hustoty n_Ď sebou (viď obr. 37). Firkuri_- Tento pokus nemôžete uskutočniť so všetkými tekutin_mi. Qiektoré z nich sa zmieš_jú _ vytvori_ homogénnu zmes (n_pr. Oãqázok 37 - Rozvqrtvçnìç kvapalín a mlieko a voĎ_). W_kéto tekutiny sú pqçæmçtov v náæoãç mieš_teľné. Sokus buĎe ešte z_ujím_vejší, _k Ďo poh`r_ s tekutin_mi priĎ`te nej_ké predmety. Najprv vezmite kúsok _lob_lu. Zyformujte z neho guľôčku, ktorú zĎeformujete kl_Ďivkom. Wú potom op_trne položte n_ 90% _lkohol. XviĎíte, _ko buĎe zostupov_ť Ďole _ž po sirup, n_ ktorom s_ z_st_ví. SriĎ_jte kúsok gumy. ]íĎe po voĎu. Músok n_fukov_cieho b_lón_ _lebo kúsok slamky z umelej hmoty s_ us_Ďí _ž n_ vrstve olej_, z_ti_ľ čo kúsok Ďrev_ pl`v_ n_ 90% _lkohole. Zyskúš_jte to _j s inými m_lými preĎmetmi a pozorujte, čo s_ nimi Ďeje. Gšte z_ujím_vejšie je viĎieť preĎmety pl`v_ť v rôznych výšk_ch, keď sú tekutiny bezf_rebné.

5.7 Uqepibhnutý a_lón

12+

Uomôbky- B_lón, z_ostren` Ďreven` p_ličk_ Uortup- Q_fúk_jte _ z_vi_žte b_lón t_k, _by nefuč_l. Zezmite p_ličku _ prepichnite ňou b_lónik čo n_jbližšie k miestu fúk_ni_ smerom k vrcholu b_lón_. Q`sleĎne z_tl_čte n_ p_ličku, _by vrcholom vyšl_ z b_lón_ z_se von (viď obr. 38). Srekv_pení výsleĎkom?

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- Srepichnutie b_lón_ u n`s všetkých evokuje hl_sné pr_sknutie, ktoré vačšin_ ľuĎí veľmi r_Ď_ nem`. Soki_ľ ste vš_k prepichli b_lón poĎľ_ n`voĎu, nič poĎobné s_ neuĎi_lo. Srečo? Sretože fúk_ním b_lón_ zvyšujeme tl_k vzĎuchu v jeho vnútri, čím s_ st`v_jú steny b_lón_ citlivejšie n_ mech_nické poškoĎenie (preĎer_venie ostrým preĎmetom). Xž _j m_l` trhlin_ s_ z_čne plošne šíriť, čo m` z_ n`sleĎok efekt, ktorý s_ prej_ví prasknutím b_lón_. Zď_k_ nepr_viĎelnému tv_ru b_lón_ sú vš_k n_ jeho povrchu miest_, kĎe pnutie stien nie je t_ké výr_zné _ko n_ iných miest_ch. Sr`ve obj_venie týchto miest n`m umožnilo prepichnúť b_lón bez toho, aby praskol a vyfuč_l.

5.8 Xil_ rwetl_

Oãqázok 38 - Mìçrta na ãalónç, ktoqýmì možno vìçrť palìåku

12+

Ulnečné svetlo môže vyvol_ť pohyb rovn_ko _ko vietor. Sr`ve toto si myslel _nglický veĎec [illi_m Crookes a sn_žil s_ vymyslieť spôsob, _ko svoje tvrĎenie Ďok`z_ť. Knšpirov_l s_ veterným mlynom, ktorý je poh`ň_ný silou vetr_. Xv_žov_l, že poĎobným spôsobom by mohol zostrojiť svetelný mlyn, ktorého r_men` by z jeĎnej str_ny obs_hov_li hmotu oĎr`ž_júcu svetlo _ z Ďruhej str_ny hmotu, ktor` by svetlo pohlcov_l_. Pyslíte, že t_kýto mlyn buĎe fungov_ť? Uomôbky- tenký čierny k_rtónový p_pier, _lob_l, lepidlo, nit' n_ šitie, sklený poh`r s vrchn`kom, stolov` lampa

Oãqázok 39 - Svçtçlný mlyn

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uortup- ] čierneho k_rtónu vystrihnite Ďv_ obĎĺžniky 8x4 cm. Q_ jeĎnu polovicu z k_žĎej str_ny n_lepte _lob_l (pozri obr`zok). Rb_ kúsky k_rtónu uprostreĎ n_strihnite (jeĎen zvrchu _ Ďruhý zospoĎu) _ spojte ich Ďo kríž_. Eo vrchn`k_ fľ_še urobte m_lú Ďierku, cez ktorú prevlečte niť. Q_ jeĎnej str_ne urobte uzol, _by s_ niť nevyvliekl_ _ n_ Ďruhý koniec z_veste p_pierový kríž t_k, _by s_ Ď_l voľne ot`č_ť. Zrchn`k n_s_ďte n_ fľ_šu. S_pierový kríž s_ nesmie Ďotýk_ť Ďn_. Hľ_šu post_vte t_k, _by n_ kríž mierilo svetlo z lampy alebo slnečné svetlo. Firkuri_- T_men` kríž_ s_ z_čnú ot`č_ť. Le to spôsobené rýchlejším ohriev_ním vzĎuchu v blízkosti čierneho k_rtónu _ko vzĎuchu n_ str_ne s _lob_lom, kĎe s_ svetlo oĎr`ž_. Rozdiel tlakov spôsobí točenie vrtuľky.

5.9 Xlnko n_d hoqizontom

12+

MeĎykoľvek poč_s Ďň_, keď nie je obloh_ pokryt` súvislou vrstvou mr_kov, môžeme viĎieť, že je moĎr`. Ako vš_k Ulnko z_p_Ď`, n_ĎobúĎ_ oĎtiene oĎ žltej _ž po červenú. Dím je spôsobený tento j_v? Uomôbky- silný svetelný zĎroj (h_logén), _kv`rium (_lebo in` hr_n_t` priehľ_Ďn` n`Ďob_ s objemom cca 10 litrov), 250 ml mlieka Uortup- Xmiestnite _kv`rium n_ stôl t_k, _by ste n_ň m_li výhľ_Ď z k_žĎej str_ny. Q_plňte ho Ďo ¾ voĎou. Uvetelný zĎroj priložte k jednej stene _kv`ri_ _ z ost_tných str`n s_ pokúste Oãqázok 40 - Pqçäëoæ rlnçånýäë lúåov atmoréèqou pozorov_ť, _ko svetlo prech`Ďz_ voĎou. Le možné, že buĎete viĎieť Ďrobné č_sti pr_chu, ktoré s_ vo voĎe j_vi_ _ko biele. Wer_z pridajte mlieko a jemne, _le pori_Ďne premieš_jte. Ak sa pozriete kolmo na os zdroja

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

svetl_, j_ví s_ v`m objem _kv`ri_ v oĎtieňoch sl_bomoĎrej. Ak pozer`te cez obs_h _kv`ri_ pri_mo proti zĎroju svetl_, môžete pozorov_ť žlté _ž červené oĎtiene. Firkuri_- Do spôsobuje rozĎielne z_f_rbenie svetl_ prech`Ďz_júceho cez _kv`rium? Tento j_v s_ n_zýv_ WynĎ_llov efekt. Uvetelné lúče cestujú v pri_mk_ch, poki_ľ nen_r_zi_ n_ povrch nej_kého m_teri`lu, ktorý ich rozptýli Ďo okolitého priestoru. Biele svetlo zo svetelného zĎroj_ s_ poĎobne _ko slnečné svetlo skl_Ď` z mnohých rôznych f_rieb – od moĎrej _ž po červenú. Z zemskej _tmosfére či_stočky pr_chu _ molekuly voĎy rozptyľujú slnečné svetlo oĎ moĎrej n_ poluĎnie _ž po červenú pri výchoĎe _ z`p_Ďe. Ak sú či_stočky menšie _ko vlnov` Ďĺžk_ svetl_, hovoríme o T_yleighovom rozptyle (j_sn` obloha - n_jvi_c s_ rozptyľuje moĎré _ fi_lové svetlo) - moĎr` obloh_. Q_op_k, _k je z_mr_čené, svetlo rozptyľujú voĎné kv_pky _ účinnosť rozptylu potom veľmi nez`visí n_ vlnovej Ďĺžke _ hovoríme o Mieho rozptyle - obloh_ je biel_ _lebo šeĎ`. V pokuse túto úlohu zohr`v_ mlieko, ktoré obs_huje m_lé či_stočky proteínov _ lipiĎov, ktorými je svetlo rozptýlené Ďo rôznych f_rieb. PoĎré svetlo je rozptyľov_né poĎ n_jvačším uhlom, preto s_ obloh_ j_ví moĎr`. Sri z`p_Ďe Ulnk_ pôsobi_ Ďv_ f_ktory, vď_k_ ktorým s_ j_ví obloha v oĎtieňoch oĎ žltej _ž po červenú. Srvým je, že s_ preĎlžuje Ďr`h_ svetelných lúčov _ v ĎôsleĎku intenzívnejšieho rozptylu kr`tkovlnného ži_reni_ (moĎrého) s_ toto utlmuje skôr. Eruhým f_ktorom je rozptyl svetl_ n_ rozhr_ní _tmosféry. Meďže moĎr` zložk_ s_ rozptyľuje poĎ vačším uhlom, kles` poĎ obzor skôr _ko červen`.

5.10 ]zdubh _ pierok

Ako je možné, že n_príkl_Ď t_k` Ď`žďovk_ Ďok`že Ďých_ť _j poĎ zemou? Zeď t_m predsa nie je vzduch... Alebo je? Uomôbky- oĎmerný v_lec, miska, voda, suchý piesok Uortup- Eo misky Ď_jte 100 ml čistého a suchého piesku. Z odmernom valci odmerajte 100 ml vody a vsypte Ďoň

Oãqázok 41 - Pìçroånatá pôæa

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

piesok. Hladina nedosiahla 200 ml, ale o niečo menej. M_m s_ str_til_ zvyšn` voĎ_? Firkuri_- Sr_vĎou je, že s_ nestr_til_ voĎ_, _le vzĎuch, ktorý voĎ_ vytl_čil_ spomeĎzi Ďrobných či_stočiek pr_chu. Wo zn_men`, že v piesku, a teda aj v pôĎe, buĎe určitý objem vzĎuchu, ktorý môžu živočíchy Ďých_ť. Wo, koľko % piesok obs_huje s_ Ď` jeĎnoĎucho m_tem_ticky vypočít_ť, _k oĎ 200 ml oĎpočít_me výsleĎný objem piesku s vodou. Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- ]op_kujte pokus s bl_tom resp. hlinou. Sretože sú či_stočky týchto subst_ncií menšie, buĎe _j percento vzĎuchu v nich nižšie. Zyskúš_jte to _j s vačšími či_stočk_mi, n_príkl_Ď s m_lými kamienkami.

5.11 ^loženie moqrkej wody Ul_n` morsk` voĎ_ s_ oĎ sl_Ďkej oĎlišuje zvýšenou koncentr`ciou rozpustených solí (n_jma Q_Cl). Q_ vyj_Ďrenie množstv_ rozpustených solí s_ z_v`Ďz_ s_linit_ (sl_nosť), ktor` preĎst_vuje hmotnosť rozpustených solí v 1 kg morskej vody.

5.11.1 Fertil`bi_ moqrkej wody

12+

Uomôbky- v_rič, v_rn` n`Ďob_ (hrniec, č_jník _lebo in` kovov` n`Ďob_), sklen` t_buľ_, pl_stov` h_Ďičk_, ľ_Ď, in` n`Ďobk_ (môže byť _j pl_stov`) Uortup- Eo n`Ďoby (nie pl_stovej) n_lejte morskú voĎu, ktor` s_ skl_Ď` z chemicky čistej voĎy (J2O) a z rôznych solí (n_jma NaCl). Q`Ďobu s voĎou post_vte n_ v_rič. Q`sleĎne zost_vte jeĎnoĎuchú Ďestil_čnú _p_r_túru: 1) Hrniec s voĎou post_vte n_ v_rič a upevnite n_ň n_klonenú rovinu s plochou vačšou _ko je plocha

Oãqázok 42 - Soláqna æçrtìlaåná apaqatúqa

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

hrnc_. So určitom č_se z_čne voĎ_ vrieť. Dist` voĎ_ s_ z_čne vyp_rov_ť z celého svojho objemu a n_ plošinke buĎe konĎenzov_ť. Z ĎôsleĎku gr_vit_čnej sily buĎe po nej stek_ť nadol a n_ jej konci buĎe oĎkv_pk`v_ť. W_m si pripr_vte inú n`Ďobku n_ z_chyt`v_nie čistej voĎy. 2) SoĎobný efekt Ďosi_hnete č_jníkom. Eo Ďierky upevnite h_Ďičku, ktorej Ďruhý koniec vložte Ďo inej n`Ďobky n_ z_chyt`v_nie čistej voĎy. Le tiež vhoĎné vložiť č_sť h_Ďičky Ďo chl_Ďič_ (n_pr. ľ_Ďu) n_ z_bezpečenie konĎenz`cie voĎných p`r. Sríp_Ďne si môžete zost_viť sol`rnu Ďestil_čnú _p_r_túru (viď obr. 42) Firkuri_- V oboch príp_Ďoch s_ Ďopr_cujeme k rovn_kému výsleĎku. Zyp_rov_ť s_ buĎe len chemicky čist` J2O a l`tky v nej rozpustené (Q_Cl) ost_nú n_ Ďne pôvoĎnej n`Ďoby.

5.11.2 X_linit_ moqrkej wody

12+

Uomôbky- v_rič, v_rn` n`Ďob_, morsk` voĎ_, v`h_ Uortup- Eo n`Ďobky s hmotnosťou n_lejte morskú voĎu. RĎv`žením n`Ďobky s voĎou získ_te hmotnosť . Sre hmotnosť voĎy jeĎnoĎucho pl_tí . So úplnom oĎp_rení voĎy môžete pozorov_ť n_ Ďne n`Ďobky vrstvičku solí. Q`Ďobku znov_ oĎv`žte _ získ_te hmotnosť n`Ďobky spolu so soľou . Z toho ľ_hko Ďost_nete hmotnosť soli _ko . Salinitu S v % získ_te _ko poĎiel hmotnosti soli k hmotnosti morskej voĎy (vyn`sobené 100):

Oãqázok 43 - Jaæqanrkè moqç v kçmpç Basko Poljç

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- ]Ď` s_ v`m získ_n` koncentr`ci_ solí v morskej voĎe m_l`, _lebo n_op_k veľk`? Porovnajte ju s priemernou koncentr`ciou v oce`noch (3,5%). ]`visí n_ tom, z _kej hĺbky vodu odoberieme? Odoberte vodu z povrchu mora, z hĺbky 10 cm, 20 cm, ..., 100 cm. Zyneste gr_f z`vislosti s_linity n_ hĺbke U=U(h). Sríp_Ďné rozĎiely Ďiskutujte.

5.11.3 Zeplot_ w_qu moqrkej wody

12+

Uomôbky- v_rič, v_rn` n`Ďob_, Ďestilov_n` voĎ_, soľ (morsk` voĎ_), teplomer Uortup- Sriveďte Ďo v_ru Ďestilov_nú voĎu a zmer_jte teplotu, pri ktorej n_st_l v_r. Q`sleĎne priĎ_jte určité množstvo soli. Do môžete pozorov_ť? Q`sleĎne vyskúš_jte priviesť Ďo v_ru morskú voĎu. Firkuri_- Uoľný roztok voĎy vrie pri vyššej teplote, pretože rôzne priĎ_né l`tky či nečistoty zvyšujú teplotu varu roztokov. Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- SoĎobne môžete skúm_ť _j teplotu topenia vody v z`vislosti n_ koncentr`cii soli. ]o skúsenosti viete, že priĎ_ním soli s_ teplot_ topeni_ znižuje (n_pr. posýp_nie ciest v zime). Ukúste morskú voĎu v Chorv`tsku vložiť Ďo mr_zničky. ]_mrzne ? Ak `no, pri _kej s_linite voda nezamrzne?

Oãqázok 44 - Vaq moqrkçj voæy

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

6. Keogq_fi_ 6.1 Cuzol_

12+

Wo, _ko si zostrojiť jeĎnoĎuchú buzolu, sme si vysvetlili v kapitole 5.2 Jednoduchá buzola. Teraz si vysvetlíme, _ko použív_ť zložitejšiu, komerčne Ďostupnú buzolu. Buzol_ je uhlomerný prístroj, ktorý pr_cuje _ využív_ vl_stnosti m_gnetky. P_gnetk_ s_ ust`li vplyvom zemského m_gnetizmu svojou pozĎĺžnou osou v smere m_gnetického poluĎník_. Stupnica buzoly je ozn_čen` svetovými str_n_mi _ príslušnými uhlovými jeĎnotk_mi. M presnejšiemu mer_niu uhlov m_jú buzoly rôzne Ďruhy z_meri_v_cích z_ri_Ďení. Uomôbky- buzola, mapa Uortup- a) Ako pomocou buzoly zirtiť rwetowé rtqany? Ziečko buzoly pootočte t_k, _by písmeno „Q“ (north) bolo oproti hl_vnej z_meri_v_cej Ďr`žke. Sotom Ď_jte buzolu Ďo voĎorovnej polohy _ ot`č_jte ňou t_k, _by s_ m_gnetk_ ust`lil_ oproti písmenu „U“. Z tomto momente je možné vytyčov_ť svetové str_ny v teréne. Pri praktickej činnosti s_ v teréne vytyčuje buzolou ib_ smer severu, ost_tné svetové str_ny s_ oĎvoĎzujú.

Oãqázok 45 – Buzola 1.

stupnica na meranie bežných geogr_fických m`p

f_rebn` č_sť strelky smerujúc_ k severnému m_gnetickému pólu

_zimutov` kružnic_ rozĎelen` po 2,5° (360°)

b) Ako ra zoqientowať na mape pomocou buzoly? Ziečko buzoly pootočte t_k, _by písmeno „U“ bolo oproti hl_vnej z_meri_v_cej Ďr`žke. Buzolu položte n_ mapu a ot`č_jte m_pou t_k, _by smer „sever“ n_ m_pe bol zhoĎný so smerom „sever“ n_ buzole.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

c) Ako buzolou uqčiť azimut? (Azimut magnetický – AM) AP je voĎorovný uhol, ktorý je zovretý meĎzi m_gnetickým severom (komp_s _j buzol_ neuk_zujú n_ geogr_fický/zemepisný, _le n_ m_gnetický sever) a Ď_ným smerom. Peri_ s_ z`s_Ďne v kladnom zmysle (v smere hoĎinových ručičiek), čím s_ zaraďuje k orientov_ným uhlom (viď obr. 46). d) Pqáca r buzolou pqi zirtení AM Buzolu namierte (pomocou zameriavacieho zariadenia) n_ vytýčený boĎ v teréne. Sočk_jte, kým s_ severn` č_sť m_gnetky ust`li n_ nule. Q`sleĎne n_ stupnici oĎčít_jte AP vytýčeného boĎu. ]_Ď_ný AP n_st_vte n_ Oãqázok 46 - Uqåçnìç AM stupnici buzoly. Buzolu ot`č_jte t_k Ďlho, pokým s_ inĎex severu n_ buzole nestotožní so severným hrotom magnetky. V tomto momente uk_zuje z_meri_v_cie z_ri_Ďenie Ďo určeného smeru, v ktorom s_ n_ch`Ďz_ hľ_Ď_ný boĎ (viď obr. 47). Firkuri_- Buzol_ s_ č_sto využív_ s geogr_fickými či inými m_p_mi. Znalosti o použív_ní buzoly môžu zveĎ_ví veĎci využiť n_príkl_Ď pri obj_vení skrytého preĎmetu, ku ktorému ich m_jú Ďoviesť inĎície _ schopnosť orientov_ť s_ v teréne. V príp_Ďe, že buzolu nepoužív_te, je vhoĎné ju uchov`v_ť mimo Ďos_hu silnejších m_gnetov, počít_čov či hoĎiniek. Wie by totiž mohli spôsobiť trv_lé zm_gnetizovanie strelky, čím by Ďošlo poškoĎeniu.

Oãqázok 47 - Hľaæanìç äìçľovèëo ãoæu

jej

nevr_tnému

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

6.2 Tqient`bi_ podľ_ wermíqnybh oajektow 6.2.1 Uodľ_ hodiniek _ Xlnk_

12+

Rrient`ci_ pomocou hoĎiniek s_ vykon`v_ poĎľ_ tzv. hoĎnoty hoĎinového uhl_ (o koľko s_ posunie Ulnko po svojej Ďr`he za jednu hodinu), pričom 1 hoĎin_ = 15°. Uomôbky- ručičkové hoĎinky Uortup- Pri vodorovnej polohe hodiniek n_mierte (n_st_vte) m_lú hoĎinovú ručičku n_ Ulnko. Xhol meĎzi m_lou hoĎinovou ručičkou _ číslicou „12“ n_ ciferníku rozĎelíme n_ polovicu. Tadiaľ n`m prech`Ďz_júc_ myslen` Oãqázok 48 - Oqìçntáäìa poæľa ëoæìnìçk a či_r_ určí Slnka smer severjuh (viď obr. 48), pričom bližši_ č_sť myslenej či_ry k číslici 12 uk_zuje n_ juh, vzĎi_lenejši_ n_ sever. Firkuri_- Rrient`ci_ pomocou ručičkových hoĎiniek je len orient_čn` _ možno ňou určiť ib_ približný smer postupu. W`to metóĎ_ pl_tí pri severnej pologuli, n_ južnej by n`m os uhl_ neuk_zov_l_ juh, _le sever. D_s n_ hoĎink`ch musí vžĎy zoĎpoveĎ_ť miestnemu č_su. Qiekomu to prip_Ď` _ko s_mozrejmosť, _le v obĎobí letného č_su nem`me n_ hoĎink`ch "skutočný" č_s, _le o hoĎinu posunutý, preto je potrebné vykon_ť korekciu. Ak hovoríme pri určov_ní svetových str`n pomocou hoĎiniek o č_se, vžĎy m`me n_ mysli skutočný miestny č_s. Ziete, že svetové str_ny vieme Oãqázok 49 - Maäëom oãqartçná rçvçqná åarť rtqomu

tiež rýchlo _ ľ_hko určiť _j pomocou m_chu, poluĎň_jšieho tieň_, mr_venisk_, zrez_ného pň_ stromu či snehu?

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

6.2.2 Uodľ_ Uol`qky

12+

Uomôbky- j_sn` obloh_, pozorné oči JviezĎ_ Ueverk_ (Sol`rk_) je n_jj_snejši_ hviezĎ_ súhvezĎi_ P_lý voz. Sol`rk_ s_ n_ch`Ďz_ t_kmer presne n_Ď severným svetovým pólom. (ZzĎi_lenosť oĎ severného svetového pólu je menej než 1˚). Uvoju polohu pr_kticky nemení _ni pri ot`č_ní _ pohybe ]eme. Umer n_ Sol`rku teĎ_ vžĎy určuje smer n_ sever. Uortup- Sol`rk_ s_ n_ch`Ďz_ v 5n`sobnom preĎĺžení vzĎi_leností hviezĎ

Oãqázok 50 - Oqìçntáäìa poæľa Sçvçqky (Poláqky)

„z_Ďných kolies“ _ súhvezĎi_ Zeľkého voz_ (viď obr. 50). Firkuri_- Sol`rk_ p_tril_ k n_jpoužív_nejším orient_čným boĎom pre n`morníkov pri pl_vb`ch po mori. Zip n_ ď_lsiu _ktiwitu- Ak n_ oblohe neviĎieť Sol`rku, no iné hviezĎy `no, zostrojte si improvizov_ný z_meri_v_č. ]_mer_jte n_ ľubovoľnú (n_jlepšie viĎiteľnú) hviezdu a niekoľko minút č_k_jte. JviezĎ_ s_ zo z_meri_v_č_ vychýli určitým smerom. Svetovú str_nu určíte poĎľ_ smeru, k_m s_

Oãqázok 51 - Uqåçnìç rvçtovýäë rtqán poæľa poëyãu ëvìçzæ

hviezda pohla (viď obr. 51). Sre severnú pologuľu pl_tí: 1) Hviezda sa pohybuje Ďopr_v_ šikmo hore - pozer`te s_ n_ výchoĎ. 2) JviezĎ_ s_ pohybuje Ďopr_v_ _ ď_lej po oblúku mierne n_hor - pozer`te sa na sever. 3) JviezĎ_ s_ pohybuje Ďopr_v_ _ ď_lej po oblúku mierne n_Ďol - pozer`te sa na juh. 4) Hviezda sa pohybuje Ďopr_v_ šikmo Ďole - pozer`te s_ n_ z`p_Ď.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

6.3 ]qrtewnibe _ teqénne tw_qy n_ m_pe

12+

Meranie vzdialenosti na mape poslúži, _k chcete určiť terénne útv_ry _ preĎmety _lebo _k určujete vl_stné st_novište. Pusíte pozn_ť z`kl_Ďné m_tem_tické úkony, rozumieť Ďefinícii mierky m_py, vrstevníc či terénnych tv_rov, ovl`Ď_ť pr`cu s kružiĎlom _ line`rom _ tiež m_ť pís_cie či kresli_ce potreby. Mierka mapy (P) uĎ`v_, koľkokr`t je Ďĺžk_ n_ m_pe menši_ _ko zoĎpoveĎ_júc_ vzdialenosť v teréne. Q_príkl_Ď 1:50 000 zn_men`, že 1 cm n_ m_pe je v skutočnosti 50 000 cm - teda 500 m. Zrstevnic_ je či_r_, ktor` n_ topogr_fickej m_pe sp`j_ boĎy s rovn_kou n_Ďmorskou výškou. Zrstevnic_ s_ teĎ_ použív_ k vyj_Ďreniu reliéfu terénu n_ Oãqázok 52 - Tçqènnç útvaqy na mapáäë m_p`ch. Ak s_ zn_čk_ turistického choĎník_ vinie po tenkej čiernej vrstevnicovej či_re, č_k` v`s pohoĎln` prech`Ďzk_ t_kmer rovným choĎníkom. Zeľk` meĎzer_ meĎzi vrstevnic_mi n_šepk`v_, že pôjĎe o mierny sklon sv_hu. Zýstup _lebo zostup je pohoĎlný. Zrstevnice leži_ce tesne pri sebe inĎikujú strmý sv_h. Ak f_rebn` či_r_ turistického choĎník_ t_kmer kolmo pretín_ niekoľko n_hustených vrstevníc, č_k` v`s príkre stúp_nie _lebo kles_nie. Uomôbky- m_p_, ceruz_, kružiĎlo

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uortup- a) Ako ra oqientowať w teqéne? Vlastné st_novište zistíte pomocou spojnice Ďvoch výr_zných boĎov. ]_čín_jte v teréne. ]istili ste, že s_ n_ch`Ďz_te meĎzi Ďvom_ výr_znými boĎmi. RĎkrokujte _lebo oĎh_Ďnite vzĎi_lenosť k bližšiemu z nich. Q`sleĎne pokr_čujte n_ m_pe. Sreveďte zistenú vzĎi_lenosť do mierky m_py. Q_ m_pe spojte ob_ výr_zné boĎy vyneste túto vzĎi_lenosť oĎ bližšieho výr_zného boĎu. b) Odhad – síqkowá metóda Eo ruky uchopte ceruzu _lebo iný preĎmet s hrotom asi 65 cm oĎ očí. LeĎným okom z_mierte hrot n_ boĎ, ktorého vzĎi_lenosť oĎhadujeme. Bez pohnutia hlavy sa na tento Oãqázok 53 - Oæëaæ boĎ pozrite Ďruhým okom. Jrot ceruzy s_ oĎchýlil. Woto vzæìalçnortì miesto si Ďobre z_p_mat_jte. RĎh_Ďnite vzĎi_lenosť meĎzi boĎom, ktorého vzĎi_lenosť určujeme _ boĎom, k_m s_ n`m oĎchýlil hrot pri pohľ_Ďe Ďruhým okom. Wúto vzĎi_lenosť vyn`sobte Ďesi_timi _ Ďost_nete výsleĎnú vzĎi_lenosť( viď obr. 53). Firkuri_- Rrient_čné boĎy n`m slúži_ pri určov_ní iných boĎov, pri určov_ní st_novíšť _ smerov postupu _ pri orient`cii poč_s pochoĎu nezn`mym terénom.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

7. Reteoqológi_ 7.1 Ako ri wyqoaiť... V n_sleĎujúcej k_pitole si povieme p`r slov o poč_sí _ prístrojoch, pomocou ktorých ho možno svojpomocne monitorov_ť _ viesť si o ňom z`zn_my poĎobne, _ko to robi_ _j v špičkových meteorologických st_nici_ch.

7.1.1 Anemometeq

12+

Anemometer - prístroj, pomocou ktorého je možné zmer_ť silu vetr_. Uomôbky- uhlomer z pl_stu, niť, stolnotenisov` loptičk_, ihla Uortup- Khlou prepichnite loptičku, oĎstrihnite niť Ďlhú asi 40 cm a na jednom konci na nej urobte uzol. Somocou ihly prevlečte niť otvormi v loptičke, Ďruhý koniec nite uvi_žte o uhlomer (viď obr. 54). Pri meteorologickom pozorov_ní n_st_víme _nemometer v smere vetra a pomocou stupnice na uhlomere oĎčít_me uhol, o ktorý s_ oĎchýlil_ niť. Somocou t_buľky 1 určíme z oĎčít_ného uhl_ rýchlosť vetr_ v m/s.

Oãqázok 54 - Jçænoæuäëý ançmomçtçq

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

]eľkorť uhl_ [°]

Wýbhlorť wetq_ [m/r]

]eľkorť uhl_ [°]

Týchlosť vetr_ [m/s]

7,5

1,2

1,6

8,5

2,5

9,5

3,5

10,5

4,5

11,5

5,5

12,5

6,5

< 20

< 13,5

Taãuľka 1 – Sìla vçtqa uqåçná oæäëýlkou na rtupnìäì uëlomçqa

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Firkuri_- Týchlosť vetr_ je vš_k možné z_zn_men_ť _j slovne poĎľ_ Be_ufortovej stupnice sily vetra a to nasledovne: Xtupeň rily wetq_

Xil_ wetq_ [m/r]

2,5

4,5

6,5

Uomenow_nie

bezvetrie

v`nok

sl_bý vietor

mierny vietor

Ďosť čerstvý vietor

\k_zy n_ moqi

]rk_Ďlov` hl_Ďin_

Jl_Ďin_ sčeren`, bez peny

Ďrobné vlnky s hl_Ďkými vrcholmi bez peny

vačšie vlnky s ostrými vrcholmi bez peny

m_lé vlny s obj_vujúcou sa penou

]ýsk_ wĺn (m_x) [m]

\k_zy n_ pewnine

dym stúp_ kolmo nahor

0,1 (0,1)

sl_bý pohyb dymu a lísti_

0,2 (0,3)

šelesť lísti_, vietor citeľný n_ tv`ri

0,6 (1)

vietor rozvíj_ menšie z`st_vy, pohyb vetvičiek

1 (1,5)

vietor pohybuje sl_bšími kon`rmi

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Xtupeň rily wetq_

Xil_ wetq_ [m/r]

9,5

12,5

15,5

Uomenow_nie

\k_zy n_ moqi

]ýsk_ wĺn (m_x) [m]

\k_zy n_ pewnine

2 (2,5)

listn_té kry s_ z_čín_jú hýb_ť, vznik menších vlniek so spenenými hrebeňmi

3 (4)

vietor pohybuje silnejšími kon`rmi, telegr_fné Ďrôty svišti_

pruĎký vietor

veľké vzĎuté vlny, vietor oĎfukuje z vĺn penu _ kvapky

4 (5,5)

vietor pohybuje celými stromami, chôĎz_ proti vetru je n`ročn`

búrlivý vietor

vysoké vlny, vietor strh`v_ hrebene vĺn, pena strieka

6 (7,5)

chôĎz_ proti vetru nemožn`

čerstvý vietor

silný vietor

Ďlhšie vlny, mnohé s penou

vačšie vlny so spenenými vrcholmi, niektoré s_ l`mu

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Xtupeň rily wetq_

Xil_ wetq_ [m/r]

22,5

26,5

30,5

Uomenow_nie

víchric_

siln` víchric_

\k_zy n_ moqi

vysoké vlny, hust` pen_, vrcholky niektorých vĺn s_ st`č_jú

veľmi vysoké vlny, hust` pen_, vrcholky vĺn s_ st`č_jú

]ýsk_ wĺn (m_x) [m]

\k_zy n_ pewnine

7 (10)

vietor strh`v_ komíny _ škriĎly, zo stromov sa oĎl_mujú hrubšie kon`re

9 (12,5)

vyvracia celé stromy, spôsobuje vačšie škoĎy n_ st_vb`ch

mohutn` víchric_

extrémne vysoké spenené vlny, pen_ odletuje v smere vetra

11,5 (16)

mnoho stromov je vyvr`tených, spôsobuje rozsiahle m_teri`lne škoĎy

ork`n

extrémne vysoké vlny, hust` pen_ vš_Ďe v ovzĎuší

14+ (16+)

ničivé účinky

Taãuľka 2 - Bçauéoqtova taãuľka rìly vçtqa (zæqoj: wìkìpçæìa)

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

7.1.2 C_qometeq

12+

B_rometer je prístroj určený n_ mer_nie _tmosférického tl_ku (tl_ku vzduchu) a určov_nie poč_si_ – pri vyššom tl_ku je obyč_jne j_sno _ slnečno, pri nižšom obl_čno a Ď_žĎivo. Uomôbkyvačši_ z_v`r_ninov` fľ_š_, b_lón, vačši_ gumičk_ _lebo šp_g`t, sl_mk_ n_ pitie, ihl_, lepi_c_ p`sk_, nožnice, tvrĎý p_pier, fixk_, line`r UortupPomocou rozstrihnutého b_lón_ spr_vte n_ hrĎle fľ_še pružnú membr`nu, ktorú upevnite gumičkou. Q_ jeden koniec slamky Oãqázok 55 - Jçænoæuäëý ãaqomçtçq upevnite ihlu a jej Ďruhý koniec prilepte na stred pružnej membr`ny. Q_ kus tvrĎého p_pier_ (o niečo vyššieho _ko je poh`r) n_rysujte stupnicu t_k, _by ihl_ ukazov_l_ približne n_ streĎ stupnice. Q_ hornú č_sť n_píšte SGMQG, n_ Ďolnú VMATGER (pripravte v č_se Ďobrého poč_sie, _by ste mohli stupnicu spr`vne k_librov_ť). Firkuri_- UleĎujte niekoľko Ďní, _ko s_ mení poloh_ ihly n_ stupnici. Ak buĎe ihl_ uk_zov_ť n_hor, tl_k je vysoký, čo preĎpoveĎ` pekné slnečné poč_sie bez zr`žok. Ak buĎe ihl_ uk_zov_ť smerom n_Ďol, pr_vĎepoĎobne buĎe z_mr_čené sychr_vé poč_sie so zr`žk_mi.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

7.1.3 [k_zow_teľ rmequ wetq_ Uomôbky- k_rtónový p_pier, skúm_vk_, sl_mk_, lepiĎlo, nôž

7+ výkres,

Uortup- Z tvrĎého p_pier_ vystrihnite šípku a kormiĎlo. Ul_mku n_režte n_ oboch jej koncoch, pričom Ďo jeĎného konc_ upevnite šípku _ Ďo Ďruhého konc_ kormidlo. Slamku pripevnite v strede na vonk_jšiu str_nu Ďn_ skúm_vky. ] tvrĎého papiera si vystrihnite štvorec s Ďĺžkou str_ny 20 cm a vyzn_čte n_ ňom kríž svetových str`n. Somocou buzoly (komp_su) ho n_smerujte t_k, _by s_ svetové str_ny n_ ňom zhoĎov_li so skutočnými svetovými

Oãqázok 56 - Ukazovatçľ rmçqu vçtqa

stranami (viď obr. 56). Firkuri_- Uchopnosť zistiť smer vetr_ je veľmi Ďôležit` nielen pre ľuĎí, _le _j v ríši zvier_t. Q_príkl_Ď Ďr_vce musi_ pri love koristi postupov_ť proti smeru vetr_, _by ich korisť nez_cítil_ a neutiekla.

7.1.4 ]lhkomeq

Uomôbky- 3 ľuĎské vl_sy (30 cm), tvrĎý p_pier (30x5 cm), tenký Ďrôtik, zošív_čk_ n_ spisy, z`v_žie s hmotnosťou 50 g, fén Uortup- Zl_sy zb_vte pomocou liehu m_stnoty, _by lepšie re_gov_li n_ vzĎušnú vlhkosť. Zl_sy upevnite n_ jeĎen z okrajov tvrĎej poĎložky _ prichyťte ich svork_mi zošív_čky (musi_ vš_k ost_ť voľné), _by s_ z_br`nilo vychyľov_niu vl_sov. ]`v_žie upevnite n_ Ďolný koniec vl_sov _ o kúsok vyššie uchyťte tenký Ďrôtik, ktorý buĎe slúžiť _ko uk_zov_teľ n_ stupnici. Utupnicu zostrojíte veľmi jeĎnoĎucho. Zl_sy n_jskôr n_vlhčite voĎou

Oãqázok 57 - Vlëkomçq

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

a po ich preĎĺžení n_kreslite k ukazov_teľu či_rku s ozn_čením 100%. Q`sleĎne vl_sy osušte fénom _ po ich skr`tení n_kreslite k uk_zov_teľu či_rku s ozn_čením 0% ˇviď obr. 57). Firkuri_- Wo, že pri teplote n_pr. 30°C n`m n_ Ulovensku uschnú mokré pl_vky oveľ_ skôr ako v Chorv`tsku, je spôsobené pr`ve vzĎušnou vlhkosťou. Dím je vyšši_, tým Ďlhšie trv` vyrovn_nie koncentr`cie J2O vo vzduchu s H2R, ktorú n_s_l_ l`tk_, z ktorej sú pl_vky vyrobené.

7.1.5 ^q`žkomeq

Uomôbky- rovn` (netv_rov_n`) pl_stov` fľ_š_ s objemom 1 N, oĎmerný v_lec s objemom 100 ml, nezm_z_teľn` fixk_, line`r, nožnice, voĎ_ Uortup- RĎstrihnite vrch fľ_še oĎ miest_, kĎe s_ z_čín_ fľ_š_ zužov_ť. Somocou oĎmerného v_lc_ si spr_vte n_ spoĎnej č_sti pl_stovej fľ_še stupnicu pre objem voĎy. Sri hornom okr_ji fľ_šky ozn_číme jednotku [ml]. Jotový zr`žkomer z_kopte do zeme a oĎstrihnutý vrch n_s_ďte op_čne _ko lievik (viď obr. 58). Pnožstvo n_mer_ných zr`žok skontrolujte vžĎy v tom istom č_se v interv_le 24 hoĎín.

Oãqázok 58 - Zqážkomçq

Firkuri_- Sri výrobe zr`žkomer_ možno použiť _j fľ_še s menším či vačším objemom. ]`leží oĎ obl_sti, v ktorej prev`Ďz_me mer_ni_ _ jej typickým úhrnom zr`žok.

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

7.2 ^`zn_m meteoqologibkého pozoqow_ni_

12+

Uomôbky- _nemometer, b_rometer, uk_zov_teľ smeru vetr_, vlhkomer, zr`žkomer, teplomer, príp_Ďne komerčne Ďostupn` meteostanica Uortup- Somôcky n_ meteorologické mer_ni_ ste si zhotovili v preĎošlých úloh`ch. Aby ste vš_k Ďok`z_li v_še mer_ni_ vyhoĎnocov_ť _ porovn`v_ť vzhľ_Ďom n_ jeĎnotlivé Ďni, je Ďôležité viesť si z`zn_my o n_mer_ných hoĎnot`ch. Somôcť by v`m pri tom mohla n_príkl_Ď t_k`to jeĎnoĎuch` t_buľk_: F`tum E_r pozoqow_ni_

06-00

Zeplot_ wzdubhu

napq. 20,5°C

Zeplot_ wody

napq. 23°C

Zl_k wzdubhu

napq. wyssí

]lhkorť wzdubhu

napq. 79%

\hqn zq`žok

napq. 2mm

Xil_ wetq_

napq. 1m/r

Xmeq wetq_

napq. JZ

12-00

18-00

Uozn`mky

Tabuľka 3 - Pqehľad nameqaných hodnôt

00-00

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

8. S`p_dy n_ oddybhowé _ktiwity Q_sleĎujúc_ k_pitol_ už nie je o pokusoch a b`Ď_ní. Le to Ďoplnok k preĎošlým k_pitol`m a jej úlohou je ponúknuť v`m tipy n_ _ktivity, ktoré bežne v príručk`ch nen`jĎete, no osveĎčili s_ Ďobrou oĎozvou zo str_ny nielen Ďetí, _le t_ktiež Ďospelých, ktorí sú č_sto ich pri_mymi úč_stníkmi.

8.1 Mgelitowý woleja_l

Uomôbky- Ďek_ _lebo vačši_ osušk_, igelitové vreck`, voĎ_, šp_g`t Uortup- Zreck` n_plníme voĎou a pevne z_vi_žeme. Vp_g`t n_ti_hneme meĎzi Ďv_ kmene stromov _si Ďo výšky očí, čo n`m buĎe slúžiť _ko sieť. M_žĎý tím tvorí dvoj- _lebo štvorčlenné mužstvo, ktoré uchopí Ďeku z_ k_žĎý z jej rohov a pevne ju napne. Do stredu sa umiestni vrecko s vodou a hra sa Oãqázok 59 - Iêçlìtový volçjãal môže z_č_ť! Cieľom hry je pomocou Ďeky oĎr_ziť vrecko pon_Ď „sieť“ t_k, _by ho súper nechytil. Zýmen_ pokr_čuje, _ž kým s_ vrecko nerozprskne n_ str_ne jeĎného z tímov.

8.2 Pqyst`lowé w_jíck_

12+

Uomôbky- škrupiny z v_jec (polovice), sír_n hlinito-Ďr_selný, lepiĎlo, štetec, n`Ďob_, f_rb_ n_ v_jíčk_, tepl` voĎ_, lyžic_ Uortup- Z_jíčko rozbite t_k, _by v`m ost_li Ďve polovice. Sori_Ďne ich umyte _ vysušte. Vkrupinu z vnútornej str_ny n_trite pomocou štetc_ lepiĎlom _ posypte k_mencovým pr`škom (sír_n hlinito-Ďr_selný) tak, aby bol pokrytý celý vnútorný povrch. Cez noc

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

nech_jte uschnúť. Q_sleĎujúci Ďeň si pripr_vte Ďo n`Ďoby kúpeľ z dvoch poh`rov vri_cej voĎy _ f_rbiv_ n_ v_jíčk_. SriĎ_jte ¾ poh`r_ sír_nu hlinitoĎr_selného _ mieš_jte _ž Ďo úplného rozpustenia. V príp_Ďe, že s_ v`m n_ Ďne _lebo po okr_joch tvori_ kryšt`ly, z_hrejte kúpeľ v mikrovlnnej rúre _lebo n_ v_riči. Meď s_ rozpusti_ všetky kryšt`ly, nech_jte obs_h n`Ďoby 30 Oãqázok 60 - Kqystálovè vajíåko minút post`ť _ n`sleĎne Ďo kúpeľ_ ponorte v_jíčkové škrupiny, ktoré ste si pripr_vili Ďeň vopreĎ. Rpať nech_jte st`ť nerušene zhrub_ 12 – 15 hoĎín. Z_jíčkové škrupiny vyti_hnite lyžicou _ nechajte pori_Ďne oĎtiecť _ vyschnúť. Sotom s_ môžete tešiť z výsleĎku, ktorý v`s určite poteší (viď obr. 60).

8.3 Vuilling

12+

Uomôbky- f_rebný p_pier, š_blón_ n_ kružnice, p_ličk_, Ďv_ klince, lepiĎlo Sostup: Soži_Ď_jte trochu zručnejšieho človek_, _by v`m spr_vil z`kl_Ďnú pr_covnú pomôcku (viď obr. 61). Q`sleĎne si už len k_ncel`rskou rez_čkou n_režte _si 3-4 mm hrubé p`siky f_rebného p_pier_. Moniec p`sik_ jemne z_suňte meĎzi Ďv_ klince n_ p_ličke a z_čnite zľ_hk_ n_mot`v_ť (nie pevne, pretože potom s_ p_pier ť_žko rozvíj_). Meď ste n_mot_li celú Ďĺžku p`sik_, jemne ho stiahnite z p_ličky, no Ď_jte pozor, _by

Oãqázok 61 - Quìllìnê

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

s_ v`m pri tom nerozvinul. Zezmite š_blónu n_ kružnice _ vyberte si priemer kruhu, do ktorého vložíte zmot_ný p`sik n_ rozvinutie. Meď s_ p`sik v kruhu rozvinie a vytvorí špir`lu, upevnite vonk_jší koniec p`sik_ lepiĎlom, _by s_ po vybr_tí zo š_blóny nerozvíj_l ď_lej. Wer_z zost`v_ už len zvoliť si, ktorý z útv_rov chcete zo špir`ly vytv_rov_ť (viď obr. 61) a n`sleĎne z vi_cerých útv_rov vytvoriť nej_ký pekný obr`zok. V príp_Ďe neĎost_tku kre_tivity st_čí, keď si otvoríte internetový prehli_Ď_č, ktorý v`m ponúkne množstvo pekných n`p_Ďov.

8.4 J_qeané p_l_binky

12+

Požno v`s to prekv_pí, no m_škrtnosť s_ Ď` spojiť _j s aktivitou, a to Ďokonc_ veľmi obľúbenou. Ut_čí trochu potr_vin`rskeho f_rbiv_ _ z`b_v_ s pal_cink_mi môže z_č_ť. Uomôbky- 1 N mlieko, hl_Ďk` múk_, cukor, potr_vin`rske f_rbivo, 2 v_jci_, soľ, nutel_ _lebo Ďžem Uortup- Eo n`Ďoby vlejte liter mliek_, priĎ_jte cukor, farbivo, dve vajcia a múku poĎľ_ potreby. Cesto m` byť t_kej konzistencie, aby nebol problém rovnomerne ho rozli_ť po n_li_tí n_ p_nvicu. Niev_jte ho n_ rozp`lenú _ olejom potretú p_nvicu. Sečte z oboch str`n zhrub_ 1 minútu z k_žĎej str_ny. Xpečené p_l_cinky n_trite Qutelou _lebo Ďžemom, zrolujte _ vychutnajte si výsleĎok svojej pr`ce.

Oãqázok 72 - Šaãlóna na kqužnìäç (vľavo), palìåka na namotávanìç Oãqázok 74 –papìçqa Quìllìnêovè oãqazäç (vpqavo)

Oãqázok 62 - Faqçãnè palaäìnky

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

8.5 Z`aoq q_nenýbh

Uomôbky- múk_, voĎ_, k_k_o, misk_, príborový nožík, červené potr_vin`rske f_rbivo, štetec, voĎové f_rby Uortup- Z múky _ voĎy vymieš_me cesto t_kej konzistencie, _by bolo ľ_hko miesiteľné, no nie tekuté. Q`sleĎne priĎ`me t_ké množstvo k_k__, _by m_lo cestu f_rbu čo n_jvi_c poĎobnú f_rbe n_šej pokožky. Q_vlhčíme si prsty a postupne n_n`š_me vrstvy cest_ n_ re`lnu pokožku. Meď m`me n_nesenú Ďost_točne hrubú vrstvu, vezmeme voĎové farby a pomocou prsta a červenej _ modrej zaf_rbíme r_nu, _by s_ čo n_jvi_c pon`š_l_ n_ skutočné zr_nenie. Oãqázok 63 - Pqípqava "zqançnìa" Rp_kom čepele príborového nožík_ vedieme stredom „r_ny“ z`rez. E`v_me vš_k pozor n_ re`lnu pokožku! Zo voĎe si rozmieš_me červené farbivo a z_hustíme múkou, _by sme Ďosi_hli konzistenciu čo n_jpoĎobnejšiu krvi. Wúto tekutinu n_nesieme pomocou štetc_ Ďo vytvoreného z`rezu _ nech`me voľne stek_ť pre Ďokon_lý efekt zr_neni_. Wer_z už st_čí len spr_viť fotky _ postr_šiť roĎičov či k_m_r`tov, keď s_ vr`tite Ďomov. Oãqázok 64 - Výrlçænè „zqançnìç“

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uozn`mky-

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uozn`mky-

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uozn`mky-

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Uoužit` liteq_tvq_ _ zdqoje B`rt_ P.: L_k (ne)vyhoĎit školu Ďo povětří K.,KK.. EiĎ_ktis: Brno, 2005. 96 s. MA\UGT, T.: Sri_teľ les_ - Sríručk_ ml_Ďého sk_ut_. NASKWMRZÁ, Z. _ kol.: Fyzika pre 6. ročník ]V NASKWMRZÁ, Z. a kol.: Hyzik_ pre 7. ročník ]V

^ozn_m použitýbh oaq`zkow, qowníb _ t_auliek Rbr`zok 1 – Teleskop (typ reflektor) s ochr_nnou fóliou n_ pozorov_nie Ulnk_ ..............................14 Rbr`zok 2 - Netný trojuholník................................................................................................................16 Rbr`zok 3 - ]`p_Ď Ulnk_ n_Ď L_Ďr_nom ...............................................................................................17 Rbr`zok 4 - Mesiac ................................................................................................................................17 Rbr`zok 5 - UúhvezĎi_ n_ presvietenie ................................................................................................18 Obr`zok 6 - S_pil`rne línie ....................................................................................................................19 Rbr`zok 7 - ]`kl_Ďné typy Ďerm_toglyfov ...........................................................................................19 Rbr`zok 8 - Hormul`re s oĎtl_čk_mi prstov .........................................................................................20 Rbr`zok 9 - ]_f_rbené cievne zvazky Iypsomilky plazivej..................................................................21 Rbr`zok 10 - Ako n_ vi_cf_rebný kvet (zĎroj: internet).....................................................................21 Rbr`zok 11 - Mikroskop ........................................................................................................................22 Rbr`zok 12 - ^ivočíchy _ r_stliny L_Ďr_nu (zĎroj: internet).................................................................23 Rbr`zok 13 - Eôk_z lipiĎov v mlieku.....................................................................................................24 Rbr`zok 14 - Een_tur`ci_ _lbumínu.....................................................................................................25 Rbr`zok 15 - Glektrolýz_........................................................................................................................26 Rbr`zok 16 - Gxtr_hov_n` EQA.............................................................................................................27

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci Rbr`zok 17 - Tesublimov_ný kofeín .....................................................................................................28 Rbr`zok 18 - Eom`c_ limon`Ď_............................................................................................................29 Rbr`zok 19 - N`vov` l_mp_ ...................................................................................................................30 Rbr`zok 20 - Distenie mincí ..................................................................................................................30 Rbr`zok 21 - TeĎukci_ s_ch_rózy .........................................................................................................31 Rbr`zok 22 - Te_kci_ hliník_ s jóĎom ...................................................................................................32 Rbr`zok 23 - Eôk_z _ntoky`nov v červenej k_puste ...........................................................................33 Rbr`zok 24 - Model sopky ....................................................................................................................34 Rbr`zok 25 - Uloni_ zubn` p_st_...........................................................................................................35 Rbr`zok 26 - Te_kci_ soĎík_ s voĎou ...................................................................................................36 Rbr`zok 27 - RĎf_rbený kolový n`poj n_ Ďne n`Ďoby ........................................................................37 Rbr`zok 28 - Molektor n_ teplú voĎu....................................................................................................38 Rbr`zok 29 - Ako funguje skleník..........................................................................................................39 Rbr`zok 30 - Ako zostrojiť vrtuľku ........................................................................................................40 Rbr`zok 31 - Ulnečn` elektr`reň...........................................................................................................41 Rbr`zok 32 - H_rebné spektrum (zĎroj: internet)................................................................................42 Rbr`zok 33 - Elektromagnet .................................................................................................................43 Obr`zok 34 - Uchém_ n_ftového motor_ (zĎroj: internet)..................................................................44 Rbr`zok 35 - kles_nie kv_pk_Ďl_ zvyšov_ním tl_ku n_ fľ_šu ...............................................................45 Rbr`zok 36 - LeĎnoĎuch` buzol_..........................................................................................................46 Rbr`zok 37 - Tozvrstvenie kv_p_lín _ preĎmetov v n`Ďobe ...............................................................47 Rbr`zok 38 - Piest_ n_ b_lóne, ktorými možno viesť p_ličku ............................................................48

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci Rbr`zok 39 - Uvetelný mlyn...................................................................................................................48 Rbr`zok 40 - SrechoĎ slnečných lúčov _tmosférou ............................................................................49 Rbr`zok 41 - Siesočn_t` pôĎ_ ..............................................................................................................50 Rbr`zok 42 - Uol`rn_ Ďestil_čn` _p_r_túr_ ..........................................................................................51 Rbr`zok 43 - L_Ďr_nské more v kempe B_ško Solje ............................................................................52 Rbr`zok 44 - Var morskej vody.............................................................................................................53 Rbr`zok 45 – Buzola..............................................................................................................................54 Rbr`zok 46 - Xrčenie AP......................................................................................................................55 Rbr`zok 47 - Jľ_Ď_nie cieľového boĎu ................................................................................................55 Rbr`zok 48 - Rrient`ci_ poĎľ_ hoĎiniek _ Ulnk_ ..................................................................................56 Rbr`zok 49 - P_chom obr_sten` severn` č_sť stromu ......................................................................56 Rbr`zok 50 - Rrient`ci_ poĎľ_ Ueverky (Sol`rky).................................................................................57 Rbr`zok 51 - Xrčenie svetových str`n poĎľ_ pohybu hviezd..............................................................57 Rbr`zok 52 - Werénne útv_ry n_ m_p`ch .............................................................................................58 Rbr`zok 53 - Odhad vzdialenosti..........................................................................................................59 Rbr`zok 54 - LeĎnoĎuchý _nemometer ...............................................................................................60 Rbr`zok 55 - LeĎnoĎuchý b_rometer...................................................................................................65 Rbr`zok 56 - Ukazov_teľ smeru vetr_ ..................................................................................................66 Rbr`zok 57 - Vlhkomer..........................................................................................................................66 Rbr`zok 58 - ]r`žkomer ........................................................................................................................67 Rbr`zok 59 - Kgelitový volejb_l..............................................................................................................69 Rbr`zok 60 - Mryšt`lové v_jíčko ............................................................................................................69

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci Rbr`zok 61 - Quilling .............................................................................................................................69 Rbr`zok 62 - H_rebné p_l_cinky............................................................................................................69 Rbr`zok 63 - Srípr_v_ "zr_neni_"..........................................................................................................69 Rbr`zok 64 - ZýsleĎné „zr_nenie“........................................................................................................69

Rovnica 1 - Sriebeh elektrolýzy.............................................................................................................26 Rovnica 2 - TeĎukci_ s_ch_rózy ............................................................................................................31 Rovnica 3 - Zznik joĎiĎu hlinitého.........................................................................................................33

W_buľk_ 1 – Uil_ vetr_ určen` oĎchýlkou n_ stupnici uhlomer_.........................................................61 W_buľk_ 2 - Be_ufortov_ t_buľk_ sily vetr_...........................................................................................64 W_buľk_ 3 - Srehľ_Ď n_mer_ných hoĎnôt.............................................................................................68

Ypebi`lne poď_kow_nie ]_ cenné r_Ďy _ skúsenosti pri tvorbe metoĎickej príručky vyslovujeme úprimné poď_kov_nie: Pgr. L_ne Neg_rtovej (APAZGW klub 727 Mromp_chy pri gymn`ziu), Pgr. Oubici Porkovej (APAZGW klub 894 Nučenec pri ]V), Zl_Ďimírovi Pešterovi (APAZGW klub 808 S_rtiz`nske), Kng. Setrovi M_ňukovi (APAZGW klub 879 Mošice pri CZD Eomino), TQEr. Setronele S_čutovej (APAZGW klubu 752 Cejkov pri ]V).

AMAVET - Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

AMAVET – Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku, 2014 S`zow

PetoĎick` príručk_ _nim_čného progr_mu ]veĎ_ví veĎci

Polektíw _utoqow

E`viĎ Moc_n, Eominik Mostol`ni, E`viĎ Tichter, ]uz_n_ Wk`čov`, Pich_l Z_líček, Bc. Pich_l ]_j_ček

Tar_how` koqektvq_

TQEr. Piri_m Heretov`, TQEr. P_rcel Wk`č, Bc. Pich_l ]_j_ček, Kng. M_t_rín_ Nehotsk`, Kng. Lozef Tistvej, ShE.

O_zykow` koqektvq_

PaedDr. Lozef Mostol`ni

]yd_w_teľ

AMAVET – Asoci`ci_ pre ml`Ďež, veĎu _ techniku

Zl_c

COOPERATION 2K, s.r.o.

S`kl_d

700 ks

Wok wyd_ni_

2014 (prvé)