Poruchy dýchania
90 %
Vpáčený hrudník predstavuje až 90 % všetkých vrodených deformít hrudnej steny.
deformitu chrbtice postihujúcu asi 3 % populá cie, pričom asi u 0,3 % môže byť toto ochore nie invalidizujúce. Najčastejším typom skolió zy je tzv. idiopatická skolióza, ktorá v detskom veku predstavuje viac ako 80 % všetkých sko liotických deformít chrbtice. Skolióza je spra vidla spojená aj s rotáciou tiel stavcov a s po rušením fyziologických zakrivení chrbtice v sagitálnej rovine, najčastejšie s hrudnou hy pokyfózou či hyperkyfózou (4, 5, 6).
Etiológia a klasifikácia
Úvod
Problematika deformít hrudníka a chrbtice patrí medzi pomerne často diskutované témy v súčasnej medicíne. Frekvencia ich výskytu v populácii má stúpajúcu tendenciu, pričom zároveň sa postupne rozširujú aj diagnostické a terapeutické možnosti. Najčastejšou defor mitou steny hrudníka je pectus excavatum (PE, vpáčený hrudník) charakterizovaný vpáčením hrudnej kosti a priľahlých rebier (exkavátna de formita), ktorý predstavuje až 90 % všetkých vrodených deformít hrudnej steny. Vyskytuje sa s frekvenciou približne 1:100 – 1:1000, pri čom u mužov sa objavuje asi 5-krát častejšie ako u žien. Ďalšou pomerne častou deformi tou prednej hrudnej steny je pectus carinatum (PC, vtáčí hrudník, vystúpený hrudník), kedy sa v priebehu rastu formuje úzky hrudník s vytla čením hrudnej kosti dopredu – karinátna defor mita. Incidencia PC je niekoľkonásobne nižšia ako incidencia PE. Zostávajúcich 3 – 5 % tvoria kombinované deformity typu pectus excava tum-carinatum. Ostatné syndromologické for my a sekundárne postihnutia steny hrudného koša sa v populácii vyskytujú len sporadicky (1, 2, 3). Termín skolióza pochádza z gréckeho slova skoliosis (krivý, pokrivený). Pod týmto pojmom v širšom slova zmysle rozumieme akúkoľvek trojrozmernú deformitu chrbtice, akejkoľvek etiológie, v ktorejkoľvek lokalizácii na chrbtici. Na rozdiel od fyziologických zakrivení chrbtice v sagitálnej rovine (cervikálnej a lumbálnej lor dózy a torakálnej kyfózy), vo frontálnej rovine na chrbtici zdravých ľudí nebýva prítomné za krivenie väčšie ako 10 stupňov. Podľa Scoliosis Research Society je skolióza definovaná ako patologické zakrivenie chrbtice nad 10 stupňov vo frontálnej rovine. Ide o najstaršiu opísanú
Deformity hrudníka predstavujú pomerne roz siahlu skupinu anomálií, ktoré zjednoduše ne možno klasifikovať na 5 základných typov (Tabuľka č. 1) (7). Príčiny vrodených deformít prednej hrudnej steny doposiaľ nie sú dosta točne objasnené. Asi u 40 % bol zdokumento vaný ich výskyt u viacerých členov rodiny, čo naznačuje významnú účasť genetických fak torov pri ich vzniku a rozvoji, avšak príčinné gény sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. V prípa de PE sa predpokladá vplyv nadmerného rastu rebier v oblasti kosto-chondrálneho spojenia, ktoré môže viesť k rôznym typom deformácie prednej hrudnej steny. Vznik PC sa niekedy dáva do súvislosti s hypovitaminózou D, avšak táto súvislosť nebola jednoznačne potvrde ná. Deformity hrudníka sa sporadicky vyskytujú aj ako súčasť rôznych genetických syndrómov vrátane geneticky podmienených difúznych ochorení spojiva (Marfanov syndróm, Ehlers -Danlosov syndróm). Takisto ich možno zried kavo nájsť u pacientov po kardiochirurgickom výkone spojenom so sternotómiou, avšak v ta komto prípade ide o sekundárne vzniknuté de formity (1, 2, 3). Podobne ako v prípade deformít hrudnej steny, jednoznačnú príčinu vzniku a rozvoja deformít chrbtice vo väčšine prípadov nemožno identi fikovať. Približne v 20 % prípadov skolióza vzni ká v dôsledku presne definovaného ochorenia. Etiológia zostávajúcich asi 80 % prípadov však nie je známa a túto skupinu označujeme ako idiopatické skoliózy (IS). Predpokladá sa, že ur čitú úlohu v etiopatogenéze IS zohrávajú teles ná výška, pohlavie a genetická predispozícia. S ohľadom na skutočnosť, že väčšinu prípadov progresívnej IS nachádzame u rýchlorastúcich dievčat, do úvahy treba brať aj vplyv hormonál nych faktorov (4). Pozoruhodné závery tiež pri nášajú práce poukazujúce na príčinnú súvislosť medzi rozvojom IS a sérovými koncentráciami melatonínu a doštičkového kalmodulínu (8).
Alpha medical
59