Page 1


Metropoll

Metropoll

Regionálny týždenník Registračné číslo: EV 49691/12 Vydáva be4 s.r.o., Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46767801, Zapísaná v OR OS Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 22674/S. Spoločník: Bc. Ing. Miroslav Miho. Výška podielu na základnom imaní: 100%. Šéfredaktor: Bc. Ing. Miroslav Miho. Foto na obálke: Petr Adámek. Vychádza 19.10.2012, Ročník I, Číslo 1. Zadarmo. www.metropoll.sk, metropoll@metropoll.sk, inzercia@metropoll.sk, 0949666837 © be4 s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.

www.Metropoll.sk


Čudné praktiky v hospici Hospic v Ľubietovej neďaleko Banskej Bystrice po štyroch rokoch končí. V poslednú septembrovú stredu skoro ráno odtiaľ odchádzali poslední klienti do náhradných zariadení v kraji. Spolu s nimi o pár týždňov odídu aj poslední zamestnanci hospicu. Tí nevideli svoje výplaty už niekoľko mesiacov a dočkali sa len prázdnych sľubov. Niektorým došla trpezlivosť a okrem okamžitej výpovede podali aj trestné oznámenie. Je krátko po siedmej hodine ráno a z hospicu Senior v Ľubietovej neďaleko Banskej Bystrice odvážajú preč posledných pacientov. Tí sa so zariadením nadobro lúčia. „V zariadení bolo v súčasnosti 16 klientov, o všetkých bude postarané,” uviedol hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja, Peter Hajnala. Mnohí z nich tu boli aj štyri roky a našli tu druhý domov. „Dobre mi tu bolo a veru bola by som aj vydržala, keby zariadenie neboli zrušili,” s ľútosťou v hlase sa priznala pani Anna Ištváňová, ktorú viezli do Zvolena. Nešla sama. Zamestnanci hospicu sa tiež porúčali. Ostali bez peňazí niekoľko mesiacov Hospic Senior v Ľubietovej neďaleko Banskej Bystrice skončil po štyroch rokoch úplne. Spolu s prevažne staršími pacientmi, často s náročnými diagnózami, odídu o niekoľko týždňov aj poslední zamestnanci hospicu. Tí nevideli svoje výplaty už niekoľko mesiacov. Majiteľ hospicu, bývalý redaktor najsledovanejšej televízie, Dušan Vaľko, viedol zariadenie štyri roky. Spočiatku neboli žiadne problémy. Prostredie pre klientov hospicu je nádherné, zrekonštruovaná budova a aj výplaty chodili načas. Tie začali štrajkovať až posledný rok. Finančné problémy hospicu pocítili najmä jeho zamestnanci. Začínali dvadsiati a ostala len hŕstka. Mnohým sa dlhuje niekoľko tisíc eur. Napriek tomu však ešte v auguste zamestnali Pavla Kovára ako opatrovateľa. „Je to voči mne nefér, keď v auguste ponúkali prácu cez inzerát. Zamestnali ma na doho-

du a ja po desiatich službách končím,“ povedal Kovár. “Dlhuje mi asi osem mesačných výplat. Bez peňazí sa nedá žiť. Musíme platiť aj účty a nie je normálne, aby som mu musela stále vyvolávať kvôli nejakej výplate,“ posťažovala si pani Mária, ktorá ešte nikdy nebola nezamestnaná. Po tejto skúsenosti má vážne obavy, že o prácu nielenže príde, ale tú novú si nájde len veľmi ťažko. Ak vôbec. Pani Mária pracuje v hospici od začiatku, ale s takouto situáciou nerátala ani len v zlom sne. Tvrdí, že Vaľko sa stále vyhováral. „Vždy mi rozpráva, že je ťažká situácia a že peniaze nie sú,“ prezradila. Dokonca aj jej manžel začal mať voči jej zamestnávateľovi výhrady. „Vždy sme sa len kvôli tomu vadili. To, že chodím do práce zadarmo a takto sa žiť nedá.“

Pred vchodom do hospicu nervózne stepuje miestny dodávateľ pečiva. Ten nám prezrádza, že aj jemu majiteľ hospicu dlží peniaze – za objednávky pečiva. Tŕpne, či zaplatí. O dvadsať minút prichádza riaditeľ Miroslav Cimera. Pravá ruka majiteľa Vaľka, ktorý ho do funkcie vymenoval len pred dvoma mesiacmi. „Prišiel som tu preto, aby sa postaralo o ľudí a aby sa čo najférovejšie ukončila činnosť zariadenia,“ prezrádza Cimera. Podľa neho sa táto situácia ťahá už dlhšie. Prečo hospic končí? „Tomuto zariadeniu to z finančného hľadiska nevychádzalo,“ odpovedá vo svojej kancelárii.

sme nedostávali výplaty. Strava a všetko bolo zabezpečené. Ľudia odchádzajú so slzami v očiach. Je tu krásne prostredie, poriadok, čistota. Bohužiaľ tie financie tu nie sú.“

Niektorí zamestnanci si museli na svoje živobytie zobrať pôžičku. „Mala som dlžoby a musela som si vziať úver 2000 euro vlani v decembri. Z pôžičky som chcela deťom pokúpiť aspoň darčeky na Vianoce a poplatiť účty, lebo som bola každý mesiac odpojená od elektriky,“ priznala sa bývalá zamestnankyňa, ktorá si našla prácu v miestnom závode. Podobne aj jej bývalé kolegyne z hospicu. Aj im dlhujú peniaze a namiesto výplaty počujú len prázdne sľuby.

Podali trestné oznámenia

„Povedal, že nemá peniaze a nemá s tým ako nič spraviť. Je mi dlžný do troch tisíc eur. Mám už aj rok zablokovaný účet,“ povedala pani Zuzana.

Z dvadsiatich zamestnancov v súčasnosti ostali len piati. “Zamestnanci odchádzali, dali výpovede zo dňa na deň, pretože im neboli vyplatené mzdy,“ priblížil situáciu Cimera. Pani Ivana v zariadení pracuje ako sociálna pracovníčka. Nevidela výplatu desať mesiacov a za ten čas ju živiť museli rodičia. „Je to ťažké. Keď som chodila k Vaľkovi pýtať peniaze kvôli nákupu potravín klientom, tak mi dával len minimum 50 až 100 eur,“ posťažovala si a dodala: „Snažili sme sa, aj keď

Niektorí zamestnanci podali už aj trestné oznámenia, ale v spravodlivosť už dávno prestali dúfať. „Ide to tam veľmi pomaly. Nemá to význam. Naozaj sme dúfali a boli sme aj na inšpektoráte práce. A záujem takmer žiadny. Naozaj už nevieme, čo si máme myslieť. Vláda by mala konečne robiť niečo s týmito podnikateľmi, lebo tu je radosť podnikať,“ priznala pani Jana. Majiteľ hospicu, Dušan Vaľko, tvrdí, že meškanie výplat súvisí so zlou ekonomickou situáciou v zariadení. „Na počet klien-

www.Metropoll.sk

Metropoll tov, ktorých sme mali, sme nezískali dostatočný počet dotačných peňazí. Jednoducho to nevychádza,” uviedol Vaľko. „Všetko raz skončí,“ poznamenal na margo skrachovaného hospicu jeho majiteľ. „Zariadenie končí, ekonomicky to nevychádza, tým pádom sme ohlásili koniec,“ povedal. Podľa Vaľka hospic skrachoval aj preto, že viaceré zložky financovania vraj nefungujú. Hospic Senior je občianskym združením, ktorý dotoval aj VÚC a pacienti si za služby v tomto zariadení priplatili viac ako v štátnych. Priemerne mesačne aj 600 Eur. Zariadenie do júla dotoval aj Banskobystrický samosprávny kraj. „Toto zariadenie malo

Foto: .v1ctor

vysoký nedoplatok v Sociálnej poisťovni, preto sme túto dotáciu zastavili,” povedal Hajnala. Dlh hospicu Senior Ľubietová sa ku koncu augusta na Sociálnej poisťovni vyšplhal na takmer 78 tisíc eur, v Union zdravotnej poisťovni vyše štyroch tisíc eur, a v štátnej Všeobecnej až 21 tisíc eur. To, či svoje peniaze s odstupným zamestnanci nakoniec aj reálne dostanú, teda vôbec nie je isté. „Otázka je, koľko peňazí budeme mať, či budeme mať,” dodal Vaľko. Niektorým došla trpezlivosť a okrem okamžitej výpovede podali aj trestné oznámenie. Tento fakt majiteľ hospicu nekomentoval. JaG


Banská Bystrica bude atraktívnejšia

Mesto pod Urpínom má čo ponúknuť. Otázne je avšak, či sa turistom snaží aj ponúkať. Či napríklad mesto poskytuje určité usmernenia, ktoré návštevníkov Banskej Bystrice privedú ku konkrétnym cieľom. Konkrétne k historickému, umeleckému či duchovnému dedičstvu, poprípade iným zaujímavostiam a udalostiam, ktoré stoja za pristavenie sa. Jedným z hlavných návštevných miest mesta je Námestie Slovenského národného povstania. Typické nielen hodinovou vežou. Domáci si to až tak neuvedomujú, no zahraničný návštevník by mohol mať problém v zorientovaní sa v onom priestore. Preto sa na svet pýta balík opatrení, ktorý by vedel námestie zatraktívniť. Určité opatrenia, ktoré poslúžia na zatraktívnenie námestia, už existujú. Niektoré sú len v procese prehodnocovania a schvaľovania, iné už prechádzajú k realizácii. Informácie nám poskytla Mgr. Monika Pastuchová, hovorkyňa primátora Banskej Bystrice. Vo všeobecnosti pôjde o tieto témy: – rekonštrukcia námestia (opatrenia najmä ohľadom dlažby a povoľovania vjazdu motorových vozidiel na námestie) – zmeny v charaktere niektorých prevádzok na námestí – problém vzniku obchodných centier v blízkosti

historického jadra mesta Dané opatrenia majú viacero konkrétnych podôb. Mnohé sú nevyhnutné, iné poslúžia námestiu po estetickej stránke, ďalšie po stránke účelu. Ak by navrhované zmeny prešli odsúhlasením, ak by boli podporené dostatočnou finančnou čiastkou, a ak by sa pri realizácii v správny čas dokončili vo vykreslenom znení, Banská Bystrica, resp. jej námestie, by získalo na svojom pôvabe. Na svojej atraktivite. Je zrejmé, že väčšina občanov mesta si uvedomuje potenciál mesta, určite si ho uvedomujú aj mestskí „hradní páni“. Bola by škoda nestarať sa, nečiniť sa, nevyužiť to a nespraviť mesto krajším či lepším. Preto je potrebné konať. Slnečné hodiny, osemmiestny bicykel aj Tour de pubs? Čo konkrétne chce mesto ponúknuť a čo upraviť či doplniť tak, aby sa tu domáci aj turisti cítili príjemne? Navrhované sú nasledovné opatrenia: 1. Rekonštrukcia dlažby, zeleného asfaltu a k nim prislúchajúceho odvodňovacieho systému. 2. Oprava vonkajšieho osvetlenia námestia. 3. Demontáž reklám na fasádach a nepovolených nosičoch. 4. Rekonštrukcia mestských WC. 5. Výmena odpadkových košov. 6. Výroba a osadenie historického modelu mesta v priestore strojovne. 7.

Slnečné hodiny. 8. Informačnoorientačný systém pre turistov. 9. Infokiosk. 10. BB Bedeker. 11. Úschovňa batožín. 12. Vyhliadkový ďalekohľad na hodinovej veži. 13. Kostoly turistom. 14. Realizácia plastickej maľby podzemnej bane. 15. Výstavba „minimundus banských miest“. 16. Osvetlenie objektov. 17. Požičovňa a prenájom bicyklov. 18. Tabuľka s popisom hudby. 19. Osemmiestny bicykel. 20. Hodinová veža v správe IC. 21. Tour de vins. 22. Banskobystrický Montmartre. 23. Tour de pubs. Obyvatelia Banskej Bystrici si už mohli všimnúť, že napríklad ohľadom BB bedekra sa veci úspešne rozbehli. Pri MHD zastávkach je vidieť veľkoformátové plagáty, ktoré propagujú mesto Banská Bystrica a odkazujú na rôzne stránky jej atraktivity. Príslušne k tomuto počinu vznikol materiál, ktorý poskytuje užitočné informácie o meste pod Urpínom. Čo na to druhá strana? Mať víziu a uskutočniť ju nie je jednoduché. Mesto sa síce rozhodnúť môže, že to či ono zmení, poprípade zavedie, všetko však nemusí „sadnúť“ aj tým, ktorí sa taktiež starajú o priťahovanie ľudí na námestie. Teda podnikateľom. Podobne s tým nemusí byť spokojný ani samotný obyvateľ. Preto sme návrhy konfrontovali konkrétne na námestí s vedúcimi prevádzok

www.Metropoll.sk

Metropoll

či obyvateľmi. Aké boli ich reakcie? Podnikatelia vítajú opatrenia, ktoré by mohli pritiahnuť ľudí na námestie, prichádzajú aj s námietkami ako aj množstvom nových návrhov. Osemmiestny bicykel, navyše za nemalú finančnú čiastku, by podnikatelia navrhovali zmeniť radšej za koč a kone. Taký bicykel síce môže byť pútavý pre mladých či pre niektoré partie, avšak na druhej strane koč bude vyhovujúci komukoľvek a v ktorékoľvek počasie. Bude krajšie, ak Mikuláš dorazí na koči s koňmi, než na osemmiestnom bicykli. Kone a koč navyše nadväzujú na historický ráz mesta. Väčšina detí sa nadchne pri pohľade na živé zviera. Zatiaľ čo pohľad na osemmiestny bicykel, najmä v zimnom období, žiadne podobné dojmy nevyvolá. Padli aj jedinečné doplňujúce myšlienky, že trebárs kočiš by mohol byť v prezlečení historickej osoby Banskej Bystrice. Rodina z cudzích končín by sa tak mohla doma pýšiť tým, že sa vozili mestom pod Urpínom a ako kočiš ich sprevádzal napríklad Ján Thurzo. Koč s koňmi by poslúžili aj svadbám a podobným príležitostiam. Ďalším skvelým návrhom boli suveníry. Aký krásny by nielen pre deti mohol byť suvenír v podobe symbolického „kľúča od mesta“. Ten by dostal každý, kto by absolvoval napríklad prehliadky vybraných atrakcií mesta. Trebárs výhľad z hodinovej veže a podobne. Podnikatelia navrhujú, aby sa


na námestí dialo viacero predstavení a rôznych vystúpení. Najmä cez leto. Mohli by sa konať tak, aby si okoloidúci návštevník mohol sadnúť do ktorékoľvek podniku na terasu a všetko sledovať odtiaľ. Tu je potrebné zdôrazniť požiadavku, aby mesto Banská Bystrica dávalo viac príležitostí domácim umelcom. Poprípade, aby vyzývali všetky typy škôl. Školám by mohli za určitú finančnú podporu vyhlásiť súťaž na konkrétny projekt. Potom na námestí by sa školy predviedli a vyhlásil by sa víťaz. Práve v školách sú totiž obrovské možnosti, nakoľko žiaci a študenti sa v nich venujú rozmanitej tvorivej činnosti. Medzi námietky podnikateľov patrí napríklad slabá informovanosť. Je potrebné vytvoriť nielen na námestí, ale aj v iných častiach Bystrice, viacero plôch, ktoré poskytnú priestor pre informovanie občanov o dianí v meste či o ponuke tohoktorého podniku. V tomto mesto nevychádza v ústrety ani mladým umelcom, ktorí si nevedia zaplatiť reklamu na platených plochách.

Ďalšie nápady pre námestie sa týkali karnevalu, divadiel, „ľudovejšieho“ vyznenia Radvanského jarmoku, lacnejších terás a ich výzorov, internetového pokrytia, lepších ochranných služieb kamerového systému, viac akcií typu grilliáda (avšak s prístupnejším štartovným), mestského novinového denníka atď. Postačí navštíviť niekoľko podnikateľov, porozprávať sa s nimi a mesto bude mať bohatú pokladnicu originálnych podnetov. Je z čoho čerpať, ak pomyslíme na návrhy. O rozpočte sa to už povedať nedá, ten býva obmedzený. Preto by bolo vhodné múdro prikročiť k prehodnoteniu daných nápadov na zatraktívnenie mesta, zvážiť aj názor podnikateľov z námestia, či názor ľudí z ulíc, a až tak sa pustiť do realizácie konkrétnych projektov. Marcel Páleš / Foto: Marcel Páleš Máte aj Vy návrh, ako zatraktívniť mesto? Podeľte sa oň na adrese

ŠTRAJK

Pred vyše mesiacom (13. 09.2012) sa väčšina škôl rozhodla vstúpiť do štrajku. Nie však všetky. Vo verejnosti to vyvolalo rôznorodé dojmy. Učitelia či pracovníci školstva žiadajú vyššie platy. V médiách prebehla správa, že vláda uvoľní z plánovaného rozpočtu finančné prostriedky na zvýšenie platov učiteľov o päť percent. V školstve je však aj veľa iných problémov. Ako sa vyjadrili odborári, bude nasledovať ďalší ostrý štrajk. Pravdepodobne sa ale nezapojí toľko učiteľov, nakoľko za ten jeden deň štrajku boli ukrátení o mzdu. “Neviem si predstaviť, koľko učiteľov by bolo ochotných ísť do dlhodobejšieho štrajku a zriecť sa napríklad týždňovej mzdy. Štrajk nie je len o peniazoch, ako si verejnosť myslí, ale aj o kvalite vzdelávania. Jedná sa aj o navýšenie financií do školstva zo štátneho rozpočtu na vzdelanie detí. Nemáme na základné pomôcky ako zošit, krieda, ceruzka... Myslím si, že odborári nie presne sformulovali požiadavky

Metropoll

štrajku a vo verejnosti prevláda dojem, že je to iba o platoch učiteľov. “(učiteľka, 26 rokov) „Už štvrtý rok prebieha reforma školstva, ktorá nie je finančne zabezpečená. Chýba spätná väzba na odstránenie jej nedostatkov či chýb. Napríklad zabezpečenie modernými pomôckami, platy učiteľov, nekorešpondujúci obsah niektorých učebníc so štandardami, nehospodárne nakladanie s financiami určenými pre školstvo pri výberových konaniach na nákup učebníc a zariadení do škôl atď.“ (učiteľ, 50 rokov) „Vlády nás majú nás plné ústa iba pri predvolebných sľuboch, ale potom na školstvo nikdy nezvýšia peniaze. Preto som k výsledku možného viacdňového generálneho štrajku skeptická. Okrem toho, môžu si ho učitelia pri svojich platoch vôbec dovoliť? O dosť peňazí sme prišli pri štrajku jednodňovom. Ako by to bolo pri týždni, dvoch? A kto by mal nakoniec z toho osoh?“ (učiteľka, 54 rokov) Smis

Ministerstvo ruší vlaky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa rozhodlo zrušiť trať, na výstavbe ktorej sa podieľalo viac ako štyridsať tisíc obetavých mladých ľudí. Cestujete radi vlakom? Máte radi Banskú Štiavnicu? Od decembra tohto roka sa, bohužiaľ, tieto dve alternatívy nebudú dať skombinovať. Ministerstvo dopravy plánuje od 9. decembra 2012 zrušiť šesť neefektívnych vlakových liniek a zároveň posilniť frekventované železničné trate. Nový grafikon počíta aj s odstavením prevádzky osobnej železničnej dopravy na úseku Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava, v ktorej je možné prestúpiť na rýchlikové trate do Zvolena a Banskej Bystrice. História tejto trate siaha až do roka 1970, kedy bola na podnet Hlavného komorskogrófskeho úradu vybudovaná úzkokoľajná železnica z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice a v tom čase to bola jediná trať svojho druhu v Uhorsku. Slúžila

pre potreby baní a v banskom meste odstránila najmä problémy s dopravou paliva a iného materiálu. Postupom času vzišla potreba trať normalizovať, rekonštruovať a taktiež rozšíriť osobnú dopravu. Napokon nová železničná trať medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou vzišla z potu brigádnikov nielen zo Slovenska, ale aj Nórska, Anglicka, Francúzska, Poľska, Maďarska, Rakúska, Kanady, Alžírska, Albánska či Indie. Táto udalosť, ktorá priniesla mestu a okoliu nesmierny význam, sa niesla v duchu hesla: „Poď s nami vybudovať Trať mládeže!“ Miestni obyvatelia si budúcnosť bez železničnej dopravy, ktorú postavili ich predkovia, nevedia predstaviť. To ich prinútilo k spísaniu petície, ktorú podpísalo až 14 762 ľudí, a k jej odovzdaniu ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. Argumenty ministerstva sú však nekompromisné a označuje trať za ekonomicky nerentabilnú. Podľa analýzy Výskumného ústavu dopravného využíva linku v priemere len 13

ľudí na jednu vlakovú súpravu a ročná prevádzka tejto trate stojí 479 tisíc eur. Mesto Banská Štiavnica a ani VÚC Banská Bystrica nie sú schopní vziať trať do prevádzky, keďže mesto už prispieva na autobusovú dopravu. Do Banskej Štiavnice sa teda bude dať dostať len autom alebo autobusom, a práve autobusovou dopravou chce ministerstvo dopravy Trať mládeže nahradiť. Argumentuje znížením nákladov, no je otázne, či stav cestnej komunikácie zodpovedá pohodlnosti železničnej trate, ďalej je otázna

www.Metropoll.sk

vec ekologickosti, ekonomickosti a bezpečnosti. Cena autobusového lístka z Banskej Bystrice do Banskej Štiavnice stojí takmer o euro viac ako vlakom s prestupom v Hronskej Dúbrave, pričom túto trasu prejde vlak i autobus priemerne za rovnaký čas. Ako však povedala primátorka Banskej Štiavnice, Mgr. Nadežda Babiaková: “Nie všetko v živote sa dá hodnotiť cez ekonomiku a rentabilitu”. Lucia Lichnerová Foto: Lucia Lichnerová


Metropoll

Karel Gott svojou hudbou vysvetlil svoju božskosť 13. októbra 2012 zimný štadión vo Zvolene privítal českú hudobnú legendu. Karel Gott prišiel, zvíťazil a odišiel. Inak to tento skúsený spevák zrejme ani nevie. Divákom z Banskobystrického kraja preukázal, že slávny prídavok k menu mu neprischol len tak náhodne. Čo sa vôbec ešte dá dodať ku Karlovi Gottovi? Čo o ňom ešte nevieme? To, že vydal neskutočný počet nosičov? To je zrejme jasné ako pri víťazných pohároch Michaela Schumachera. To, že získava takmer každý rok Zlatého slávika? Alebo to, že je aj šikovným maliarom? Pravdepodobne každý čitateľ tieto fakty už dávno pozná z médií. Napriek svojmu veku Gott stále zostáva vitálny, energický a charizmatický? Na koncerte vo zvolenskom zimnom štadióne ukázal, že temperament sršiaci z každého pohybu či z každej hlásky „božského hrdla“ akoby nemienil nikdy zoslabnúť. Silou svojej osobnosti „diktuje“ na javisku každému členovi orchestra, každému spoluspe-

vákovi a kolegovi svoju predstavu o tom, ako má šou v ten ktorý večer vyzerať. Pôsobí pritom ako príjemný, pokojný a vyrovnaný človek. Džentlmen zo „starej školy“. Vrchol kultúrnej sezóny v našom regióne si ľudia ujsť nenechali. Prišlo ich neúrekom, prišli v rozmanitom zložení. Podnikateľ v obleku kráčal v začínajúcom šere popri tetuške v svetríku. Bolo mi na pohľad jasné, že starej dáme sa plní dávny sen, a možno jeden zo životných. Určite si možno kdesi na hriňovských lazoch za dlhého a ťažkého života ani náhodou nepomyslela, že ten človek, ktorého obdivuje z televízie, príde do Zvolena, aby zaspieval svoje slávne piesne. A aj pre ňu. Za touto dvojicou vykračovala trinásťročná dievčina, vyzývavá chôdzou a oblečením ešte viac. Možno pred pár minútami v byte v Banskej Bystrici upratovala plyšových obľúbencov, aby sa teraz pozrela na živého obľúbenca a zároveň aj mamin idol. Mama vedľa nej žiari, veď čo ak je Karel Gott pre ňu nostalgickým návratom do mladosti?

www.Metropoll.sk


Pravidelne zimný štadión vo Zvolene vrie vďaka napínavým hokejovým zápasom. Ľudí vtedy sýti šport. Teraz však prišiel „Kája“ a nasýtil publikum hudbou. Neprišiel však sám. Sprevádzali ho: džezová Dashy, česká superstaristka Gabriela Gunčíková či Monika Absolonová, muzikálová speváčka. Nechýbal ani blok spomienok na Karla Svobodu. Hudobné „menü“ v tomto podaní návštevníkom evidentne chutilo. Naplnilo ich. Šou mala detailnú prípravu, čo v konečnom dôsledku vypálilo gradujúco. Zrejme nejeden z prítomných pochopil, prečo Gotta volajú „božský“.

Opýtali sme sa mladých po koncerte, aké mali pocity oni. Z reakcií je badateľné nadšenie: „Karel Gott ma presvedčil, že je majster nad majstrov. Ukázal mi, ako má človek naložiť so svojim talentom. Ako má človek napriek úspechu ostať pokorný. Karel Gott bol absolútne presvedčivý. Presvedčil ma, že napriek veku, neskutočnej kariére, profesionalizmu a určite aj bohatstvu, si nedovolí koncert len odspievať. Karel Gott spieva s láskou, talentom a obrovskou chuťou. Ïakujem mu za to.“

„Mal som to šťastie, že som bol na štadióne pri príchode československej legendy. Vystúpil z auta a sviežou chôdzou prešiel do šatne. Po pár minútach sa presunul na javisko doladiť detaily so zvukármi a rozospievať sa. Už v ten moment, keď prvýkrát naplno rozbalil svoj hlas, som pocho pil, prečo ho ľudia milujú.“ Počúvanie Karla Gotta v domácom prostredí z rádia či prehrávača môže ľudí nemálo nabudiť do dňa. Avšak zažitie jeho koncertu prináša vnútorné prebudenie azda na celé me-

www.Metropoll.sk

Metropoll

siace. A zážitok na celý život. „Zpívání je to co máme společné, zpívám rád a to je právì báječné, častokrát když celý kraj šel v písních spát, zvonky štìstí já slyším v dálce znít a hrát.“ (Karel Gott) Peter Maďar & Marcel Páleš Foto: karelgott.com Páčil sa Vám koncert Karla Gotta? Povedzte nám svoj názor na nasledovných adresách:


Metropoll

Banská Bystrica našla ôsmy svetadiel

Napriek súčasnej uponáhľanej dobe si obyvatelia Banskej Bystrice vedia nájsť čas aj na kultúru. Potvrdili to aj v štvrtkový a piatkový večer (11. a 12. 10. 2012), keď sa zastavili, aby sa v športovej hale Dukla na Štiavničkách podchvíľou odosobnili od bežných starostí a vžili do pútavého príbehu. Oplatilo sa im opustiť pohodlie ich príbytkov a spoločne s ostatnými nadšenými divákmi preniknúť do deja. Vybrali sa spoločne hľadať ôsmy svetadiel. Kde bolo, tam bolo, kým neprišla láska Ako to už chodí, láska vie ľuďom zamotať hlavy aj osudy. Motivuje človeka k rôznym činom, ktoré by „neštrajchnutý“ láskou obyčajne neurobil. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Tvorcovia úspešného česko-slovenského muzikálu sa inšpirovali dielom Dáma s kaméliami od Alexandra Dumasa ml. Kvalitné herecké obsadenie (napr. Dušan Cinkota, Ján Slezák) sa stalo tiež prísľubom kvalitného kultúrneho zážitku. Dej sa odohráva v „slovenskej“ súčasnosti. V krátkosti ide o stretnutie zadaného dievčaťa (Jany) so slobodným chlapcom (Tomášom), z čoho sa postupne zrodí spomínaný „večný cit“, láska. Okolnosti sa šikovne zamotajú a dochádza ku konfliktu. Tomáš vzťah dievčaťa prevráti naruby. Totiž kvôli nemu sa Jana chce vzdať svojho solventného priateľa (Erika). Jej rodičom sa to však nepáči, že by ich dcéra zanechala „perspektívny“ vzťah a začala si s čašníkom. Ona je už však rozhodnutá – nanovo a ten-

toraz už aj skutočne zamilovaná. Situácia sa vyhrotí pri zistení, že jej bývalý priateľ môže finančne zachrániť život jej mladšieho bračeka. Práve ten je pre ňu veľkým pokladom. Láska však aj hory, lesy aj lúky prenáša, preto Tomáš prichádza s riešením. Je ochotný riskovať a obetovať sa. Kráľovná bielych tenisiek bez kopačiek? Autori muzikálu siahli šikovne po rôznych prepojeniach, ktoré oživili dianie na javisku. Základom sa stali piesne od žijúcej legendy slovenskej hudobnej scény, skupiny Elán. Mnohé slová z ich textov boli zakomponované nielen do samotných replík postáv, ale stali sa aj odrazovým mostíkom pre rôzne dejové momenty či javiskové scenérie. Trebárs hlavná ženská postava (Jana) bola obutá v bielych teniskách. Počas deja dochádzalo k rôznym humorných chvíľam, ktoré rozosmiali publiku. Napríklad kráľovná bielych tenisiek sa od svojho malého brata dozvedela, že dievčatá by chlapcom symbolicky počas rozchodu nemali dávať kopačky, ale tenisky. Lebo kopačky nosia chlapci, nie dievčatá. Paľko Demitra aj Banská Bystrica Diváci v Banskej Bystrici si počas sledovania muzikálu poriadne oprášili dlane. Na potlesk neboli skúpi, práve naopak, štedro odmenili aj drobné dianie v príbehu. Či už išlo o výstižnú múdrosť, o mnoho humorných situácií, excelentne podanú pasáž, kvalitne odspievané hitovky či

rôzne symbolické gestá. Jedným z nich sa stali aj úpravy scenára v prospech Banskej Bystrice. Divácku kulisu to nadchlo, keď sa zrazu v deji objavilo ich srdcové mesto. Obrovský potlesk sa športovou halou rozľahol aj v situácii, keď sa v deji spomenulo meno slovenskej legendy, Paľka Demitru. Tu už sa preukázalo kolektívne slovenské srdce. Jeden z najsilnejších aplauzov večera prišiel aj pri prekvapení pri záverečných „klaňačkách“. Tým sa stalo vyzvanie od hlavnej protagonistky príbehu, aby diváci spolu s hercami zaspievali „happy birthday song“ banskobystrickému rodákovi Dušanovi Cinkotovi k sviatku narodenín, ktoré mal v nasledujúci deň. Zostal zaskočený a dojatý. Ako na koncerte Elánu Jedným z kľúčových východísk sa stala, samozrejme, hudba. Táto sa v podaní vystupujúcich stala hotovým koncertným zážitkom. Keďže sa siahalo po časom overených hitoch skupiny Elán, „nebolo o čom“. Dôverne známe texty, ktoré slovenský divák pozná naspamäť, vyvolávali aj vzhľadom na dej nemalé potešenie. Príbeh bol nimi poriadne „zošnúrovaný“. Ak si aj niekto myslel, že spev vystupujúcich sa ani zďaleka nepriblíži hudobnému prevedeniu Elánovcov, mýlil sa. Piesne v originálom podaní hercov ožili a skvele zapadli

do deja. Pomocou nich muzikál gradoval. V samotnom závere, keď už bolo „po deji“, športová hala pripomínala koncertné vystúpenie. Publikum vstalo a takto nekrátke minúty s vďačným potleskom zotrvalo pri opakovaných úryvkoch piesní Elánu. V predných radách pod javiskom ľudia dokonca skákali a tancovali, teda podobne ako na koncertnom vystúpení hudobnej skupiny.

www.Metropoll.sk

Muzikál, ktorý vie zaklopať na vnútro človeka „Skvelé! Oplatilo sa mi prísť,“ zhodnotila predstavenie mladá žena, ktorá kvôli muzikálu pricestovala do Banskej Bystrice z južného Lučenca. Aj z reakcií ostatných divákov bolo možné vybadať všeobecnú spokojnosť. Umenie je výnimočné aj tým, že môže ľudí zastaviť v ich životnom (kolo)behu a postrčiť ich k zamysleniu. Muzikálu Ôsmy svetadiel sa to podarilo. Samotné pasáže príbehu, jednotlivé repliky postáv či texty piesní, primäli diváka nielen k úsmevu, smiechu a potlesku, ale viedli ho aj k uvažovaniu. Čiže k tomu, aby trebárs porozmýšľal o tom, ako je to v skutočnosti. Aby možno porovnal príbeh lásky z javiska so svojou skúsenosťou. Poprípade aby si so sebou odniesol rôzne nezodpovedané otázniky, nad ktorými bude hĺbať neskôr, keď na to dozrie čas. Práve toto je silná stránka rôznych podobných kultúrnych programov. Zatiaľ čo taká diskotéka sa postará predovšetkým o telo človeka, kultúrne vyžitie osloví predovšetkým jeho vnútro. Jedna z najkrajších myšlienok tkvela v úprimnosti a čistej láske. Totiž nie je možné nájsť bez týchto priorít onen ôsmy svetadiel, svetadiel srdca. Aj toto vyzdvihnutie úprimnosti nás môže nabádať k zamysleniu sa. Súčasná doba je typická povrchnosťou, gýčom, klamom a falošnosťou. Muzikál poukazuje na to, že potrebným sa stáva úprimné srdce. Toto je v tejto dobe aktuálnym problémom, keďže nejeden človek sa necháva strhnúť davom. Čiže namiesto toho, aby počúval svoje srdce, svoj vnútorný hlas. „Priateľov každú noc môj telefón trápi, na tričku nosím dúhový nápis: Nevieš byť sám, nevieš byť sám, sám. V meste sám žiť nechcem, neviem byť sám. Neviem byť sám, neviem byť sám. Sám v meste, lásky kde ste, neviem byť sám.“ (Elán – Neviem byť sám) Marcel Páleš Páčil sa Vám muzikál?


Neseďte doma, nepodliehajte nude, častému pozeraniu televízie či podobne strávenému času, ale radšej sa kamsi vyberte! Banská Bystrica aj Zvolen majú pre Vás nejednu zaujímavú ponuku.

• 25. 10. (štvrtok) – 18:30 Dobre rozohraná partia – Divadlo J. G. Tajovského – komédia – 10:00 Tótovci – Divadlo J. G. Tajovského – groteska • 26. 10. (piatok) – 18:00 Poplach v hoteli Westminster 2 – Divadlo J. G. T. – komédia

ZVOLEN

BANSKÁ BYSTRICA

Za Kultúrou

• 20. 10. (sobota) – 9:00 Akvatera – Teraristická burza. Veľká sála DK ŽSR. – 18:30 Dobre rozohraná partia – Divadlo J. G. Tajovského, komédia rakúskeho autora S. Vogela • 20. – 21. 10. (sobota – nedeľa) – 20:00 Sitňanfest – Slovenská punková legenda skupina SITŇAN oslavuje svoje 20. narodeniny festivalom so skupinou INÉ KAFE a hosťami Grobiani, Známe tváre. • 22. 10. (pondelok) – 10:00 Cesta okolo sveta za 80 dní – Divadlo J. G. Tajovského. Rodinný muzikál na motívy románu Julesa Verna. Výstavy: – Šesť zastavení v živote profesora Papánka a Technickej univerzity vo Zvolene – Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. 9:00 – 17:00 (pondelok až piatok) – Les v zrkadle vedy a Drevo vždy živé – Lesnícke a drevárske múzeum. Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. 9:00 – 17:00 (pondelok až piatok) – Mikuláš Wolfli – Podpolianske osvetové stredisko (pondelok až piatok)

• 20. 10. (sobota) – Medzinárodná výstava mačiek – Športová hala Dukla na Štiavničkách 10:00 – 18:00 – 9 dní o tom – Festival o tehotenstve, rodičovstve a vzťahoch – 13:30 – 17:00 Centrum J. P. II., Kapitulská 21. (festival prebieha až do utorka) – Štyri (+2) dni tanca pre Vás – festival tanca. 19:00, 21:00 – B&THE MONEYMAKERS – blues – Jazz klub, Horná 12 – Gitariáda 2012 – Klub 77, Horná 54. 20:00 Výstavy: – Štátna vedecká knižnica (9:00 – 12:00) – Namaste Nepál. Milina Zimková – Čierna Madona. Rocková scéna v Banskej Bystrici. – Múzeum SNP (9:00 – 16:00) – Zmyselné variácie (Jozef Lomnický) – výstava umeleckých aktov. • 21. 10. (nedeľa) – Bio – Nebio – Výstava Centra enviromentálnych aktivít. Stredoslovenské múzeum, Radvanská 27. (9:00 – 16:00) – Premeny dreva dlátom – Ľudoví umelci z B. B. a ich tvorba. Thurzov dom, Nám. SNP 4. (10:00 – 17:00) – Nedeľné tvorivé dielne

pre deti – Stredoslovenské múzeum, Radvanská 27. • 22. 10. (pondelok) – Festival autorského divadla Pro-Téza 2012 – pondelok až utorok – Záhrada (Centrum nezávislej kultúry), Beniczkého pasáž, Námestie SNP 16. • 23. 10. (utorok) – MARTIN UHEREK QUARTET REMEMBERING BUD – Verejná nahrávka projektu “Martin Uherek Quartet - Remembering Bud” do rádia Devín. 18:00 Konzervatórium J. L. Bellu, Skuteckého 27. – Veselá vdova (Franz Lehár) – 18: 30 – Štátna opera. Opereta. – Mocad(r)ámy – 19:00 Bábkové divadlo na rázcestí. • 24. 10. (streda) – Peter a Pavol (I. Stodola) – 18:30 – Akadémia umení. Divadlo. – Kubo (J. Hollý) – 19:00 – Bábkové divadlo na rázcestí. Divadlo. • 25.10. (štvrtok) – OCKO – komédia One Man Show. 19:00 – Divadlo u Greškov. Tajov 63. – Juraj Bartoš s Quartetom M. Uhereka – 20:00 – Jazz Klub. – Simon Boccanegra (G. Verdi) – 18:30 Štátna opera. Operná dráma. • 26. 10. (piatok) – Návrat kráľov – Najväčší indoorový hip-hop festival v Čechách aj na Slovensku. 11:00 – 2:30. Marcel Páleš

Metropoll 7 dní

7 otázok pre hviezdu

Hviezda na tento týždeň: PETER BOROŠ, futbalový brankár, Dukla Banská Bystrica. 1. Aký je Tvoj osobný vzťah k mestu Banská Bystrica? Banská Bystrica je mesto, v ktorom som sa narodil. Prežil som tu svoje detstvo, futbalové začiatky našiel aj svoju manželku. 2. Ktoré konkrétne miesto na trávenie letnej alebo zimnej dovolenky v regióne Banská Bystrica – Zvolen by si mohol čitateľom na základe vlastnej skúsenosti odporučiť? Termálne kúpaliská, ktorých je v okolí niekoľko. Pre turistiku odporúčam Suchý vrch. Vo Zvolene by som ľudí poslal na Pustý hrad. V zimných mesiacoch určite Donovaly, Šachtičky, Králiky. 3. V športovej oblasti si už úspech a uznanie dosiahol. Aké iné životné túžby ešte máš? Chceli by sme s manželkou vychovať naše deti, Richarda a Natalku tak, aby aj ony mali svoje ciele, túžby a silu presadiť sa v dnešnej neľahkej dobe. 4. Ktoré Tvoje vlastnosti boli rozhodujúce pre uplatnenie sa v športovom živote? Ctižiadostivosť, pracovitosť, cieľavedomosť a výdrž. 5. Aké skúsenosti zo športovej oblasti dokážeš využívať aj v bežnom živote? Disciplínu, pracovitosť, kolegialitu, schopnosť otriasť sa po neúspechu, profesionalitu, rešpekt a pokoru. 6. V akej krajine okrem Slovenska by si si vedel predstaviť život? Prečo? Nikde okrem Slovenska by som žiť nechcel. 7. Akým spôsobom si dokážeš psychicky a fyzicky najviac oddýchnuť? Hlavne v kruhu rodiny a s priateľmi. Ďakuje Peter Maďar

www.Metropoll.sk


Metropoll

výsledkový servis týždòa MsHK DOXXbet Žilina - HKm Zvolen 3:5 (1:1, 1:2, 1:2) - 11. kolo hokejovej TIPSPORT extraligy Góly: 10. Lažo, 22. V. Škoda, 47. Važan - 8. Michal Chovan, 31. Škvaridlo, 40. Škvaridlo, 57. Michal Chovan, 60. L. Jurík. Vylúčenia: 10:8, navyše Lažo, Dlouhý, M. Kokavec - J. Mucha, Ťavoga 10 min

za nešp. správanie, oslabenia: 1:1, rozhodovali: Orolín - Smerek, Smrek, 1030 divákov HK Nitra - HC´05 Banská Bystrica 4:2 (0:0, 0:1, 4:1) - 11. kolo hokejovej TIPSPORT extraligy Góly: 45. Martin Segľa, 46. Stümpel, 52. T. Chrenko, 58. König - 21.

pavol Zlevský

Michal Grman, 55. Novajovský Vylúčenia: 10:8 na 2 min, navyše: M. Kováčik 5+DKZ za faul kolenom Slipčenko DKZ za opustenie bránky, presilovky: 1:1, oslabenia: 0:0, rozhodovali: Kubuš - J. Brath, Tvrdoň, 2735 divákov

Orange 20 4:2 (2:0, 1:0, 1:2) vložený zápas hokejovej TIPSPORT extraligy. Góly: 9. Zigo, 9. Šimun, 26. Lamper, 60. Petro - 50. D. Hudec, 50. Fujerík. Vylúčenia: 5:3 na 2 min, presilovky: 0:1, oslabenia: 0:0, rozhodovali: Jura - Smerek, P. Korba, 1028 divákov

HC’05 Banská Bystrica - HK

Dnes si povieme niečo o jednom veľkom talente. O jednom z najšikovnejších ľavákov v našom regióne. Obrovský talent, božská ľavá noha, neskutočný futbalový rozum. Tak čo sa stalo? Prečo sa na tohto chalana nechodíme pozerať na veľké štadióny? Prečo neobdivujeme jeho umenie v televízii pri sledovaní milionárskej Ligy majstrov? Prečo nemá na sebe dres špičkového európskeho klubu? Čo sa stalo, že pred pár rokmi bol profesionálom v Dukle Banská Bystrica a dnes kope za Lučatín?

Tak čo sa to stalo, Pavol Zlevský? Môj príbeh poznáš. Od narodenia som mal veľkú hubu a nikdy som nedokázal súhlasiť s tým, čo som nepovažoval za správne. Neexistovala pre mňa, snáď okrem rodičov, žiadna autorita. Ani tréner ňou nebol. A nebolo to len pre moju neschopnosť prispôsobiť sa. Dnes je svet hlavne o tom, že čím viac pritakávaš, tým lepšie sa budeš mať. Jednoducho držať hubu a krok. A zrejme aj korumpovať. Všade. Nikdy ma moji rodičia nasilu do futbalu netlačili, na rozdiel od mojich kamarátov – spoluhráčov. V Dukle Banská Bystrica sa robí už veľmi dlho robota, ktorá podľa mňa nikam nevedie! Futbal v tomto klube sa mi úplne sprotivil kvôli ľuďom, ktorí ho tam robia. A dnes sa ísť pozrieť na banskobystrický futbal je strašné utrpenie. Je to len hranie sa na futbal. Veď napokon o tom svedčia aj nízke návštevy. Mládežnícka reprezentácia bola vedená zvláštnym systémom. Len na špinavých peniazoch a známostiach. Jasne, že aj na výkonnosti, ale peniaze a kontakty v konečnom dôsledku rozhodli. Kto platil, hral. Kto mal známosť – volali sme to slovom „tlačenka“, hral tiež. Ostatní mali smolu, aj keď mali talent a chuť. Keď si mal otca doktora alebo úspešného podnikateľa, vedeli sa ti viac venovať, pretláčali ťa na ihrisko, bolo ťa viac vidieť. Je to asi v každom športe, aj v hokeji. Ale futbal som zažil na vlastnej koži. Dnes je futbal jedna veľká korupcia. Na peniazoch to funguje v 1. lige, ale aj v 2. triede. Je to smutné, ale je to tak. Všetci sa tvária, že to tak nie je. Ale vie o tom každý, kto sa okolo futbalu pohybuje, alebo ho hrá. Hovorí sa o tom, píše sa o tom, všetci sa

popod fúzy usmievajú, ale nikto s tým nič neurobí. Prečo aj, keď to zrejme ľuďom vyhovuje? Aká krajina, taký šport. Futbalová GORILA. Nevravím, že som si to nepokašľal aj sám a určite sa nechcem vyhovárať len na iných. V prvom rade to začalo pri mne. Ale nikto ma nikdy nedokázal presvedčiť, aby som sa správal inak, nikto ma nepotiahol vyššie. Jednoducho, talent som mal, kontakty a peniaze nie. Myslím, že to bolo tak pol na pol. Dodnes ma to ale mrzí. Možno som sa mal cez to prehrýzť. Zabojovať. Kto to dnes ale vie? To bolo úprimné, ale tak Ťa poznám. Ako sa Ti páči Tvoje terajšie futbalové pôsobisko? V Lučatíne hrám preto, lebo jednoducho nedokážem len tak skončiť s veľkým futbalom. Už som to párkrát skúšal, ale ešte to nejde. Stále ma to potiahne späť na trávnik, dokázať si schopnosť hrať, rozhodnúť zápas, dať gól, prihrať. A možno sám seba trochu týrať. Fyzicky a aj psychicky. Aj keď už to nie je zďaleka také ľahké ako kedysi. Pohodlie a pár kíl navyše si vyberá svoju daň. Baví bo

Ťa

viac futbal alefutsal? Prečo?

Futbal alebo futsal? Teraz určite viac preferujem futsal. Je to viac o technike. Takisto je výborná partia, človek je viac v kontakte s loptou počas zápasu, celé je to rýchlejšie a zábavnejšie. A v Banskej Bystrici je to, samozrejme, špecifické. Je tu 1200 hráčov vo vyše 100 mužstvách. To je neuveriteľná sila. Áno, futsal ma momentálne baví viac. Máš ešte nejaké športové am-

www.Metropoll.sk

bície? Dosiahol by si ešte rád na nejakú športovú métu? Akú? Či ešte chcem dosiahnuť nejaké športové ciele? Už asi nie. Mám svoju robotu, rodinu a futbal hrávam naozaj len pre lásku k nemu. Na tréningy vo vysokom nasadení už chýba čas a aj energia. Keď sa pozrieš na svoju kariéru, zmenil by si niečo? Čo by si urobil inak? Určite platí jedno a to je veľká pravda. Každý si je sám strojcom svojho šťastia. Ja som to svoje šťastie stratil a možno som ho len málo hľadal. Dal som málo energie do hľadania. Ale taký je život a taký je aj osud. Nie som jediný a určite ani posledný, ktorý takto nerozvinul svoje predpoklady a sny. Veľakrát ma to zamrzí, ale ako vravím, je to už preč a nemá význam vracať sa k tomu. Možno by som teraz nemal môjho milovaného syna Davidka a manželku. Podľa mňa to tak všetko malo byť. Verím na osud. Ktorá konkrétna vlastnosť je podľa Teba pre športovca najdôležitejšia? Ktorá rozhodne, či bude úspešný, alebo nie? Vlastnosťou športovca v dnešnej dobe musí byť hlavne trpezlivosť, ktorú som ja nikdy nemal. Nevydržal som čakať, či sa niečo zmení a či dokážem zmeniť svojimi výkonmi aj zabehané pravidlá platiace vo futbale. Takže odkazujem talentom, aby boli trpezliví. Za rozhovor ďakuje Peter Maďar.


Metropoll

roman švantner

Niekomu je toto meno známe, iný nevie, o koho ide. Pred mesiacom vrcholový športovec – karatista, pred týždňom magister, dnes doktor. Vicemajster sveta v karate, kondičný tréner strieborných medailistov z MS v hokeji 2012, kondičný tréner futbalistov Dukly Banská Bystrica, Jozefa Moravčíka – reprezentanta v Thaiboxe, hokejistov Tomáša Surového z KHL, .... Pozrime sa na neho po najúspešnejších rokoch jeho trénerskej kariéry. Prečo je u Teba v dnešnej dobe dominantný futbal a hokej, keď si sa vrcholovo venoval karate? Ťažko povedať, že dominantný. Vyplynulo to zo situácie, že som začal trénovať hokejistov silové športy, aby dokázali správne reagovať na ťažké zápasy v NHL. Prvými boli Ivan Majeský a Vlado Orságh. Postupne sme začali pridávať aj prvky kondičnej prípravy. A tak ma začali vnímať aj ako odborníka na kondičnú prípravu. Pribudli ďalší hráči a už sa to nedalo zastaviť. Momentálne máš toho veľa - hokejisti, futbalisti a aj individuálni klienti. Ako to všetko časovo zvládaš? Samozrejme, tým, že mám momentálne veľa klientov a spolupracujem s viacerými klubmi a reprezentáciami, ako napríklad Dukla Banská Bystrica, hokejová reprezentácia Slovenska, futbalová reprezentácia do 17 rokov, klienti športového manažéra Karola Csonta a individuálni klienti, musím mať asistentov. Som naučený pracovať tímovo, preto som si vybral na UMB mladých študentov, ktorých som dva roky pripravoval. Po ukončení vysokoškolského štúdia začali už ako kondiční tréneri pracovať spolu so mnou. Čo bolo doteraz Tvojim najväčším trénerským vrcholom?

Keď som sa vrátil z MS v hokeji 2012 a videl som, čo sa tu dialo, zanechalo to vo mne neskutočné pocity. To prijatie hokejistov a realizačného tímu bolo neskutočné. Budem si to určite pamätať do konca svojho života. Možno to už bol vrchol, možno niečo podobné ešte zažijem. Ale ten pocit, keď som mohol vyjsť na pódium a prevziať striebornú medailu a potom to privítanie v Bratislave, cesta v otvorenom autobuse od letiska do centra, to bolo obrovské zadosťučinenie za všetko, čo som tejto práci musel obetovať. Takže striebro na mojom krku bolo doterajším vrcholom. Takže tá eufória bola naozaj taká, ako to bolo viditeľné v televízii? Bolo to veľmi silné, nikdy som neveril tomu, keď som čítal rôzne historické romány typu Troch mušketierov a ich hesla: „Všetci za jedného – jeden za všetkých“. Bral som to ako klišé. A zrazu som to zažil, keď starší skúsení hráči, ako Zdeno Chára, Mišo Handzuš, Miro Šatan dokázali poblázniť mladíkov typu Libora Hudáčka, a naozaj musím povedať, že tá partia bola vynikajúca. Trénoval som už rôzne kolektívy, ale takú partiu som nikdy nikde nevidel a

nezažil. Absolútna súhra hráčov po ľudskej a hernej stránke, profesionalizmus pána Vùjtka a ostatných členov realizačného tímu. Všetko do seba perfektne zapadlo. To, čo bolo na ľade, bolo aj v kabíne. Tá partia si prešla od prehier v príprave až na vrchol svojich možností. Nebola to náhoda, ale obrovská sila kolektívu. Myslíš si, že Tvoj úspech je výsledkom talentu, šťastia, alebo neustáleho vzdelávania sa? Určite je to hlavne vzdelaním, aj keď na túto prácu musíš mať danosti a predpoklady. Musíš byť dobrý psychológ, musíš byť nesmierne ctižiadostivý a musíš byť aj osobnosť. Mať autoritu, aby klienti – a to sú niekedy veľké hviezdy – vždy urobili to, čo od nich chceš. Ak človek dostane pocit, že už vie všetko, je to cesta do pekla. Túto prácu, ako aj každú inú, ovplyvňuje vývoj. Elektrotechnika, počítače, nové pracovné tréningové metódy a prístroje. Takže o tom to je. Stále sledovať nové trendy a posúvať sa ďalej.

manželka je hrdá na moju prácu a na úspech. Bola na finálovom zápase na MS v hokeji, spoznala športové hviezdy a ich partnerky. Viem, že z toho mala dobrý pocit a že aj pre ňu to bolo zadosťučinenie. Prežíva so mnou aj úspechy, aj neúspechy. Som jej za to naozaj nesmierne vďačný. Zmenil si sa Ty sám pred sebou? V svojich očiach? Musím povedať, že som sa zmenil hlavne po tohtoročných MS v hokeji, ktoré boli pre mňa obrovskou životnou skúsenosťou. Tam som prežil stres, šťastie. Všetky emócie. Som iný. Úspech aj neúspech beriem teraz z nadhľadu. Je medzi nimi taký malý priestor, že veľakrát rozhodne náhoda. Už tak neprežívam ani jedno ani druhé. Je v tom menej emócií. Pri úspechu je vždy veľa ľudí, na neúspech si sám. Je v našich podmienkach možné hrať podobný futbal, ako hrá FC Barcelona? Dá sa to natrénovať?

Ako to všetko vníma rodina? Deti to zatiaľ vnímajú tak, že vidia otca v televízore. Veľmi to nekomentujú. Má to dve roviny. Uvedomujem si, že deťom určitým spôsobom chýbam a nerobím s nimi otcovské veci, čo by mal správny otec robiť. Obdivujem svoju manželku, že to všetko zvláda aj za mňa. Na druhej strane viem, že moja

Viac-

menej je to pre mňa

Kondične a takticky na to určite máme. Rozdiel je v začiatku kariér. U nás sa dáva hlavný dôraz na alibistické nepokazenie prihrávky. Chýba nám individuálna odvaha ukázať niečo, skúsiť obísť protihráča, neodkopnúť loptu. Tréneri (česť výnimkám) hneď na chlapca nakričia. Ale bez chýb sa nikto nenaučí hrať. Musíme začať od malých detí, nech skúšajú pri hre rozmýšľať. Nielen bezhlavo behať a kopať do lopty. Talentov máme ešte stále veľa. Treba sa im ale individuálne venovať a rozvíjať ich silné stránky. Potom bude aj u nás podobný štýl futbalu. Deti sú rovnaké všade. Štartujú z rovnakej čiary. Rozdiel je teda v metodike. Je šport spravodlivý? Je. Ako život. Keď urobíš chybu, platíš. Šport ti vráti všetko. Aj dobré, aj zlé.

jednoznačne j a s n é .

Za rozhovor ďakuje Peter Maďar. Foto: Roman Švantner

www.Metropoll.sk


Metropoll_012012  

Týždenník pre Banskú Bystricu & Zvolen