Page 1

45 000 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Príloha

zdravie Ročník: III. číslo. 10/2013 Dátum vydania: 6. 6. 2013

Žilina

Rekonštrukcia pokračuje

Kultúrne pamiatky

Andrea Oravcová

V Európskej lige

str. 2 Po obnove inžinierskych sietí pristupuje mesto Žilina k samotnej rekonštrukcii pešej zóny a k obnove stromoradia.

str. 5 Žilinský samosprávny kraj v súčasnosti realizuje vďaka zdrojom Európskej únie projekty renovácií a novej výstavby niekoľkých hradov.

str. 11 Úspešná basketbalistka, ktorá ako jedna z mála Sloveniek pôsobí v kvalitnej zahraničnej lige, poskytla Novinkám rozhovor.

str. 12 Žilinčania, napriek tomu, že celkovo obsadili v najvyššej futbalovej súťaži siedme miesto, nebudú chýbať v Európskej lige.

V LIKAVKE PREHLIADKA DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV Galaprogramom vyvrcholila 24. celoslovenská súťažná prehliadka detských folklórnych súborov (DFS), ktorá sa počas víkendu 1. a 2. júna uskutočnila v Likavke. Darilo sa na nej aj DFS Sliačanček z Liptovských Sliačov, ktorý získal zlaté pásmo s choreografiou Vynášanie Murieny. Porota ocenila originalitu ich speváckych výkonov. „Veľmi si vážime uznanie na festivale. Dievčatá dokázali veľmi čisto interpretovať piesne,“ povedala vedúca súboru Sliačanček Alžbeta Jacková. Doplnila, že choreografiu pripravila umelecká vedúca súboru Blažena Mihulcová.

Stretnutie milovníkov ľudového umenia

V prvý júnový víkend sa v Likavke stretlo 15 detských ľudových kolektívov z celého Slovenska, ktoré tam postúpili z krajských kôl. Vystúpilo približne 360 detí. Účinkovali DFS Brezinky, Polomka, Zornička a Lastovička zo Zvolena, Ragačinka z Hrušova, Magdalénka z Modry. Na dolný Liptov prišiel zo Smižian DFS Oriešok, Pavička zo Sečoviec, Maguráčik z Kežmarku. Na festivale v Likavke sa o priazeň poroty a divákov uchádzali aj Raslavičan z Raslavíc, Kornička z Trenčína, Skaličánek zo Skalice. Účinkovali tam DFS Goral z Hladovky, Javorníček z Hvozdnice, Turiec z Martina. Región Liptova a Žilinský kraj reprezentoval DFS Sliačanček z Liptovských Sliačov. Informovala metodička pre folklór Lip-

Dievčatá zo Sliačančeka majú zlaté hlásky.

tovského kultúrneho strediska (LKS) v Liptovskom Mikuláši Michaela Košová. „Všetky súbory sú už víťazmi, lebo postúpili na celoslovenskú prehliadku do Likavky z krajských kôl. Ich terajšie umiestnenie nie je až také dôležité,“ povedala riaditeľka LKS Miroslava Palanová. „Pripraviť festival celoslovenského významu znamenalo vynaložiť nemálo úsilia, zapojiť do diania početný štáb organizátorov, počítať s množstvom problémov, vrtochmi počasia, nezabudnúť na stovky dôležitých detailov. Škoda, že nám počasie neprialo a obidva dni sme museli stráviť v kultúrnom dome a nie v amfitetári,“ povedal

likavský starota Marián Javorka. Folklórnu prehliadku v Likavke považujú DFS za národnú žatvu detského ľudového umenia. Celoslovenskú súťaž DFS a likavský festival pripravili Obecný úrad v Likavke, Národné osvetové centrum v Bratislave, Žilinský samosprávny kraj a LKS L. Mikuláš. Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR.

Z festivalovej kroniky

Pri zrode festivalu v Likavke, kde sa niektoré prejavy ľudového folklóru zachovali do dnes (sadenie májov, fašiangová pochôdzka a podobne.) stáli Oto Milan, Róbert Kucko, Marcel Kut-

lík a Ivan Pišek. „Premiérový I. ročník likavského festivalu detských súborov záujmovej umeleckej činnosti sa uskutočnil 13. júna 1971. V hľadisku prírodného amfiteátra pod hradom Likava bolo okolo 3 000 návštevníkov a na pódiu sa predstavilo asi 350 účinkujúcich. Roky 1986 – 1990 znamenali prestávku v organizovaní festivalu. Až na 20. výročie vzniku DFF v roku 1991 zaznel opäť likavskými ulicami spev ľudových piesní. Obec obnovila slávnosti pod hradom,“ zaspomínal si na likavské folklórne slávnosti Ivan Pišek. Tibor Šuľa, foto: autor


2

novinky

SPRAVODAJSTVO

REKONŠTRUKCIU NÁRODNEJ ULICE UKONČIA DO KONCA JÚLA Rekonštrukcia pešej zóny na Národnej ulici začala obnovou inžinierskych sietí, ako prvé boli v apríli opravované rozvody spoločnosti Žilinská teplárenská, a. s., potom nasledovala spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., a Slovenský plynárenský priemysel, a. s. V pondelok 27. mája sa na stavenisku za účasti primátora mesta Žilina Igora Chomu uskutočnil kontrolný deň. Po obnove inžinierskych sietí pristupuje mesto Žilina k samotnej rekonštrukcii pešej zóny a k obnove stromoradia. Prázdne miesta po odumretých stromoch a niekoľko kusov najviac poškodených jaseňov a čerešní nahradia nové stromy. Rekonštrukcia pešej zóny na Národnej ulici bude ukončená v letných mesiacoch.

„K rekonštrukcii pristupujeme zodpovedne a navrhli sme ju tak, aby o pár rokov nebolo znovu nutné riešiť havarijný stav dlažby. Okrem dlažby sa bude rekonštruovať aj osvetlenie, lavičky, odpadkové koše a iné doplnky pešej zóny. Verím, že vynovená Národná ulica bude opäť ukážkovou ‚vstupnou bránou‘ do historického centra,

za ktorú sa nebudeme musieť hanbiť, a že prechádzka po nej zanechá dobrý dojem v každom Žilinčanovi i návštevníkovi nášho mesta,“ konštatuje primátor mesta Žilina Igor Choma. Pôvodná dlažba na Národnej ulici z roku 1992 bola po každej zime v čoraz horšom stave. Jej stav zhoršovala voda, mráz a ťažké vozidlá zásobovania prevádzok na ulici. Poškodené dlaždice sa nedali nahradiť, preto boli diery po chýbajúcej dlažbe zaliate betónom, čím sa zabezpečila schodnosť Národnej uli-

ce. Ťažké vozidlá by sa tam mali objavovať iba vo výnimočných prípadoch. Zásobovanie je už teraz riešené z okolitých ulíc a dvorov mimo Národnej ulice.

Dobrovoľná verejná zbierka

Rekonštrukciu bude mesto hradiť z vlastných fi nančných zdrojov, ale uvíta aj spolufi nancovanie. Mesto Žilina vyhlásilo dobrovoľnú

verejnú zbierku, do ktorej sa môžu zapojiť všetci lokálpatrioti, podnikatelia aj občania do 31. augusta 2013. Ako prvý prispel do zbierky primátor mesta, ktorý sa vzdal jedného primátorského platu v prospech rekonštrukcie Národnej ulice. Ľubovoľnú čiastku je možné zaslať na účet č. 5030373994/0900. Text a foto: MsÚ v Žiline

Viac informácií k verejnej zbierke nájdete v článku: http://www.zilina.sk/index. php?page=ukazspravu&id=11995.

OBNOVA ŽILINSKÝCH DETSKÝCH IHRÍSK Mesto Žilina v súčasnosti spravuje 161 detských ihrísk a športovísk. Od začiatku roka prebieha na detských ihriskách výmena starého piesku za nový, ale pretože tohtoročná zima trvala dlhšie, začalo sa s opravami a výmenou piesku neskôr. Momentálne sa opravuje ihrisko v Mojšovej Lúčke a vyrába sa nové pieskovisko na Petzvalovej ulici (Hájik).

Prehľad obnovy žilinských detských ihrísk: Sídlisko Vlčince Pittsburgská (tam hneď na troch pieskoviskách, vyrábajú sa tam aj nové obruby), Berlínska, Ľubľanská, Nanterská.

Sídlisko Hliny Hlinská 17, Severná 57. Sídlisko Solinky Jaseňová 10, Limbová, Smreková. Sídlisko Hájik Baničova, Stodolova,

Jedlíková. Bôrik Park Ľudovíta Štúra. Popri obnove detských ihrísk boli premazané vŕzgajúce hojdačky na Gaštanovej ulici, zvárané časti hojdačiek na ihrisku pri kostole na sídlisku Solinky, niektoré poškodené

prvky ihrísk boli demontované. V súčasnosti sa pripravuje verejná súťaž na tri nové detské ihriská (Hliny, Vlčince I,

II) a dve revitalizácie (v Bánovej a na Predmestskej ulici). Text a foto: MsÚ v Žiline


SPRAVODAJSTVO

číslo 10/2013

3

VEDECKÝ PARK A VÝSKUMNÉ CENTRUM V ŽILINE V Žiline vyrastie vedecký park a výskumné centrum v hodnote takmer 67 miliónov eur. Na pôde rezortu školstva podpísali 21. mája minister školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) Dušan Čaplovič (Smer-SD) s rektorkou Žilinskej univerzity (ŽU) Tatianou Čorejovou zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na vybudovanie Univerzitného vedeckého parku ŽU a Výskumného centra ŽU. Celkové náklady na realizáciu univerzitného parku predstavujú sumu 41 miliónov eur. Finančné prostriedky vo výške 34,8 milióna eur budú poskytnuté prevažne z eurofondov. Zo štátneho rozpočtu pôjde 4,1 milióna eur a z vlastných zdrojov vysokej školy 2,2 milióna eur. Náklady na vybudovanie výskumného centra dosahujú takmer 25,8 milióna eur. Rovnako aj v tomto prípade ide o viaczdrojové financovanie. Najväčšia časť, 21,8 milióna eur, ide z eurofondov, zo štátneho rozpočtu pôjde 2,6 milióna eur a z vlastných zdrojov vysokej školy 1,4 milióna eur. „Tieto projekty považujem za veľmi

dôležité, keďže spolu so Stredoeurópskym technologickým inštitútom CEIT sa tak na severozápade Slovenska vytvára významné centrum vedecko-výskumnej činnosti, skutočný univerzitný park prepojený tak na vysokoškolské vzdelávania, ako aj na výskum, s následnou realizáciou v praxi,“ uviedol po podpise Čaplovič. V rámci projektu Univerzitného vedeckého parku ŽU sa má vybudovať excelentný univerzitný vedecký park s medzinárodne porovnateľnými výstupmi v oblasti výskumu a vývoja a s dôrazom na hospodársky rast a rozvoj regiónu. Podľa ministrovho hovorcu Michala Kaliňáka

Žilinská univerzita. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

je cieľom výskumného centra zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska aplikáciou výsledkov výskumu a inovácií do práce. Projekt budú realizovať ŽU v spolupráci s Výskumným ústavom

dopravným, a. s., v Žiline. Projekty budú fi nancované z Operačného programu Výskum a vývoj. Oba projekty pripravovala ŽU takmer dva roky a podľa jej rektorky predstavujú významnú

oblasť v činnosti celej univerzity. Termíny ukončenia realizácie projektov sú plánované do 30. júna 2015. TASR

1200 € v hotovosti a na ruku z 3000 áut za najlepšie ceny v SR.

Tablet

z Preverené autá po 1.–2. majiteľovi.

Pri kúpe auta nad 4000 €, či už v hotovosti, alebo na splátky

z Rýchle a jednoduché schválenie úveru do 10 min.

z 24 mesiacov garancie na mechanický stav auta!

ako bonus!

VW Golf v ponuke 70x

Škoda Octavia v ponuke 270x mesačne od 47 €

mesačne od 54 €

Vykúpime vaše auto!

Peniaze ihneď

a v hotovosti.

DIESEL

5499 €

rok 2008

VW GOLF V, 58 330 km, 1.6i, 75 kW, 1. majiteľ, servisná knižka, automatická klimatizácia a viac.

5999 €

ŠKODA OCTAVIA COMBI, 85 440 km, 1.9 TDI, 77 kW, nové v SR, 1. majiteľ, automatická klimatizácia a viac.

NZA 925/13

ZĽAVA 500–2000 € 0800 100 100 7 dní v týždni 7:00–22:00

rok 2007

ŽILINA, Pri celulózke PO–NE 9:00–21:00

Volajte zadarmo pre ocenenie vášho auta Ocenenie on-line na www.aaaauto.sk

Prezentované ceny vozidiel platia pri kúpe vozidla na úver. Reprezentatívny príklad: Škoda Fabia rok 2012, 1.2TSI. Cena 10 000 €. Akontácia 30 %, tj. 3500 €. Doba trvania úveru 60 mesiacov. RPMN 11,6 %. Mesačná splátka 141,50 €. Celková výška spotrebiteľského úveru (obstarávacia cena mínus podiel zákazníka na obstarávacej cene) 6500 €. Celková výška splatná spotrebiteľom (splátka x počet splátok mínus akontácia) 8490 €. Úroková sadzba 11,6 %. Podmienkou získania úveru je dohodnutie poistenia. Podmienky spotrebiteľského úveru u konkrétneho vozidla sa môžu líšiť.

z 0% akontácia. Nepotrebujete hotovosť!

Nedá sa kombinovať s inými akčnými ponukami.

11 pobočiek v SR


4

novinky

SPEKTRUM

MS VO VARENÍ A JEDENÍ BRYNDZOVÝCH HALUŠIEK Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek otvorili v sobotu 25. mája tohtoročné kultúrne leto v Terchovej. Celkovo ponúkne viacero festivalov, ktoré prilákajú hlavný nápor návštevníkov. Podľa predsedu Združenia turizmu Terchová (ZTT) Jozefa Miča však Terchovú ľudia stále vyhľadávajú predovšetkým pre krásnu prírodu. Tohtoročnou novinkou je pamätná tabuľa osadená priamo na mieste narodenia legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka v osade Jánošovia. „Je súčasťou chodníka Jánošíkovým chotárom. Dopyt bol obrovský, ľudia sa stále pýtali, kde sa Jánošík narodil. Boli odkázaní na to, či stretnú

niekoho v osade. V roku 300. výročia Jánošíkovej popravy a 325. výročia jeho narodenia sme osadili pamätnú tabuľu a ľudia, ktorí budú týmto chotárom prechádzať, sa tu môžu zastaviť. Bude to pre nich určite veľmi silný zážitok stáť priamo na tomto mieste,“ konštatoval Mičo.

Súťaž v jedení halušiek. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Ponuku v centre obce dotvára podľa neho aj možnosť navštíviť galériu v miestnej farskej záhrade. „Autorom myšlienky jej zriadenia je Slovenská umelecká beseda spolu s riaditeľom Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolfom Patrnčiakom. Je veľmi vhodným doplnkom, hlavne v nestabilnejšom počasí. Už máme osvedčenú trasu pre ľudí – terchovský betlehem, galéria vo farskej záhrade a hneď oproti je múzeum Juraja Jánošíka. Sú to tri veci, kde si naozaj môžu popásť oči, sme skutočne radi, že aj takéto dielo tu máme,“ povedal šéf ZTT. Zdôraznil, že vy-

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

lepšenými cestami a rýchlymi autami sa dnes vzdialenosti skracujú, preto ZTT spolupracuje s aquaparkmi, pričom do jedného z nich bude tento rok organizovať aj autobusové zájazdy. „Vychytenou destináciou pre návštevníkov Terchovej je lesná úvraťová železnička vo Vychylovke, kde takisto vznikajú nové veci. Aj založením Oblastnej organizácie cestovného ruchu, ktorá združuje celý región, si oveľa promptnejšie dokážeme odovzdávať informácie, čo sa kde a kedy deje, a spolupráca je oveľa lepšia,“ konštatoval Mičo. V letnej sezóne

chcú ponúknuť návštevníkom okrem klasickej prírody a dobrých turistických chodníkov aj rovnomerne rozložený festivalový program. „Po majstrovstvách sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek budú medzinárodné stretnutie zbojníkov, cyrilo-metodské dni, Jánošíkove dni, Terchovský budzogáň. Podujatí je v Terchovej skutočne veľké množstvo. Na tieto dni sa snažíme všetky zariadenia maximálne pripraviť, aby z Terchovej odchádzali ľudia čo najviac spokojní,“ uzavrel Mičo. TASR

FESTIVAL ANIMOVANÝCH FILMOV FEST ANČA OTVORÍ PREMIÉRA FILMU SNEH Slovenská premiéra krátkeho filmu Ivany Šebestovej Sneh otvorí 27. júna v Žiline medzinárodný festival animovaných filmov Fest Anča. Informovala o tom PR manažérka festivalu Mária Hejtmánková. „Rozpráva príbeh ženy, ktorá čaká na svoju lásku, príbeh muža, ktorý v ďalekých krajinách hľadá dokonalú vločku a príbeh snehu, ktorý zahaľuje i roztápa sny,“ doplnila Hejtmánková. Na otváracom ceremoniáli sa premietne

ešte ďalší imaginatívny príbeh, nový krátky hudobný fi lm Ondreja Rudavského Mesiac, ktorý je zároveň aj v medzinárodnej súťaži Anča Award. „Celkovo sa do súťaže prihlásilo dvadsaťsedem filmov od slovenských tvor-

cov. Vybrali sme z nich tri. Predstavujú to najlepšie, čo u nás za posledný rok vzniklo. Zvyšné premietneme v samostatnej slovenskej sekcii,“ prezradil dramaturg festivalu Maroš Brojo. V medzinárodnej súťaži študentských filmov Anča Student Award sú podľa PR manažérky festivalu Pandy Matúša Vizára. „Scény z filmu majú reálny základ. Číňania prenajímajú

čiernobiely symbol komercializmu a aj záchrany prírody do svetových zoo za milióny dolárov. Jedna panda sa takto vo Vizárovom fi lme ocitla aj v Margecanoch, kde má spomedzi ostatných zvierat podmienky na najpohodlnejší život. A to aj keby ho sama nechcela. Nastáva úporná až vtipná snaha ‚pomôcť‘ prírode a pandu rozmnožiť,“ uviedla Hejtmánková. Pod minu-

loročný vizuál Fest Anči sa podpísalo duo autoriek Ové Pictures. „Tento rok uvidíme v medzinárodnej súťaži hudobných videí Anča Music Video Award ich nový videoklip Idaho, ktorý Veronika Obertová a Michaela Čopíková vytvorili pre kalifornskú kapelu Antioquia,“ dodala PR manažérka festivalu. TASR


KULTÚRA

číslo 10/2013

5

ŽSK OPRAVUJE VĎAKA EUROFONDOM VIACERO KULTÚRNYCH PAMIATOK Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) v súčasnosti realizuje vďaka zdrojom Európskej únie (EÚ) projekty renovácií a novej výstavby v Budatínskom hrade, hrade Strečno a na výstavbe nového informačného terminálu pod Oravským hradom. Počet investičných projektov ŽSK za obdobie 2007 až 2013 presiahol dvadsať v konečnej hodnote takmer 34 miliónov eur, z čoho samosprávny kraj spolufinancuje takmer 1,8 milióna eur. Informovala o tom hovorkyňa ŽSK Hana Danová. Jednou z neodkladných investícií bola podľa nej obnova objektov a stavebné úpravy areálu národnej kultúrnej pamiatky Budatínsky hrad, ktorej havarijný stav neumožňoval ďalšie bezpečné využívanie a od roku 2006 je uzavretá pre verejnosť. „Vo veži vznikne priestor na umiestnenie expozície viažúcej sa k dejinám hradu, návštevníci si budú môcť obzrieť hodinový stroj vo veži a výstavu hodín zo zbierok múzea. Samotná veža bude slúžiť ako vyhliadka doplnená panoramatickými mapami a nové priestory v podkroví hradu budú využívané ako multikultúrne komunikačné centrum,“ uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Do-

plnil, že celkové náklady na rekonštrukciu predstavujú takmer 2,4 milióna eur s 5-percentným spolufinancovaním ŽSK v hodnote takmer 120 000 eur.

Zachovanie kultúrneho dedičstva

Ďalšou investíciou je výstavba stredovekej dediny „Paseka“ pod hradom Strečno, ktorá je financovaná v rámci Programu cezhraničnej spolupráce PL – SK 2007 – 2013 pod názvom Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti. Projekt získal z eurofondov takmer 630 000 eur, z čoho ŽSK financoval vyše 31 000 eur. „Oddychová zóna pod hradom ponúkne návštev-

níkom rozšírenú expozíciu Považského múzea o exponáty drevenej dediny s piatimi kompletne vybavenými domčekmi z dreva a slamenými strechami. K dispozícii tak budú ukážky tradičných príbytkov stredovekého pekára, rybára, ľudovej liečiteľky a útulne pre pútnikov,“ informoval riaditeľ odboru kultúry a cestovného ruchu ŽSK Peter Kubica. Projekt počíta aj s vybudovaním turistickej informačnej kancelárie, malého amfiteátra na ukážky remesiel, usporadúvanie kultúrnych vystúpení pre deti a mládež. V rámci oddychovej zóny vznikne ohnisko s grilom a studňou. „Hlavnými cieľmi týchto projektov je ochrana,

V Strečne pod hradom realizujú projekt drevenej dediny, ktorý je financovaný z eurofondov. V rámci neho bude postavených niekoľko historických drevených objektov, ktoré budú vybavené zariadením z minulosti a priblížia život v nich. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

zachovanie a zefektívnenie propagácie kultúrneho dedičstva za účelom rozvoja cestovného ruchu v našom kraji a zatraktívnenie samotného prostredia a expozícií. Dôležitým faktorom je rozvoj cezhraničnej spolupráce, ktorý má pozitívny efekt na zvýšenie turistického ruchu v regiónoch oboch krajín,“ dodal Blanár. Projekt výstavby nového terminálu pod Oravským hradom zahŕňa vybudovanie Informač-

ného turistického centra, ktoré bude sprístupňovať expozíciu Oravského hradu. Zároveň vzniknú miesta pre remeselníkov a umelcov, knižnica a verejné toalety. Súčasťou investície je osvetlenie prístupovej cesty do Oravského hradu, estetizácia okolia pamiatky vybudovaním parku a oddychových zón. Náklady na výstavbu predstavujú takmer pol milióna eur.

Najvýhodnejšie nákupy iba v dm! za

15

B O D OV

-25 % NA VÝROBKY ZN. L’ORÉAL PARIS ALEBO ZN. MIXA Uplatnite si do 30. 06. 2013 na termináli 15 bodov a získajte kupón so zľavou -25 % na ľubovoľný počet výrobkov zn. L’Oréal Paris alebo zn. Mixa. Tešíme sa na vás v týchto dm predajniach: OC Mirage, Námestie A. Hlinku 7B, Žilina A. Bernoláka 1, Žilina Národná ul. 25, Žilina

NZA 758/13

www.dm-drogeriemarkt.sk www.facebook.com/dm.Slovensko

TASR


6

novinky

ZAUJIÍMAVOSTI

PRIEMERNÝ VEK VŠEOBECNÝCH LEKÁROV JE ALARMUJÚCI Rezidentský program, ktorý má zatraktívniť odbornosť všeobecného lekára, posilniť teoretické vedomosti a praktické zručnosti medikov a absolventov 24. mája na 34. kongrese Slovenskej spoločnosti všeobecného lekárstva pre dospelých (SSVLD) SLS v Žiline predstavila hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva (MZ) pre všeobecné lekárstvo Monika Palušková. Zdôraznila, že priemerný vek lekárov v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast je viac ako 55 rokov. „Prvým impulzom na spustenie projektu bola práve táto hrozba. Ďalším bolo, že zatiaľ nemáme legislatívne ošetrený prechod ambulancií od lekárov, ktorí už pracujú, na lekárov, ktorí by do systému prišli. Navyše, nemáme zabezpečené finančne ani legislatívne vzdelávanie lekárov – absolventov lekárskych fakúlt, ktorí by mali záujem o všeobecné le-

kárstvo. Keď sa nám podarí realizovať všetky tri plány, počas najbližších rokov by sme mohli dostať do systému niekoľko desiatok nových lekárov. Nielen všeobecných, ale aj lekárov so špecializáciami, ktoré nám chýbajú,“ uviedla Palušková. Rezidentský program sa podľa nej skladá z dvoch častí – Medici a Rezidenti. „Časť Medici sa spustí v budúcom školskom roku a zapojí sa do nej 41 medikov z 5. ročníka Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Časť Rezidenti, teda absolventov lekárskych fakúlt, by

sa mala spustiť 1. januára 2014, najneskôr 1. marca 2014. Autorom a gestorom projektu je MZ SR. Našou víziou je v nasledujúcich približne desiatich rokoch znížiť priemerný vek lekárov na 45 až 47 rokov,“ povedala hlavná odborníčka MZ pre všeobecné lekárstvo. Na dvojdňovom kongrese, ktorý prináša novinky z rôznych odborov, sa podľa prezidentky SSVLD SLS Zuzany Nedelkovej zišlo vyše 300 lekárov. Upozornila aj na agresivitu pacientov a stratu dôvery medzi lekárom a pacientom. „Mnohí pacienti pri-

chádzajú do ambulancií s tým, že sa im nechce čakať. Dožadujú sa požiadaviek bez toho, že by boli opodstatnené, nechcú si dať mnohé veci vysvetliť. Pacientom, bohužiaľ, absolútne uniká legislatíva. Neštudujú ju a nezaujímajú sa o ňu. Médiá im ju nepredostierajú a potom v pod-

state chcú, aby sme my porušovali zákonné normy. A to jednoducho nejde. My máme tiež pravidlá dané zákonom a musíme ich dodržiavať. A prichádza zbytočne k mnohým treniciam,“ skonštatovala Nedelková. TASR

LUPUS TRÁPI PRIBLIŽNE POSUDZOVANIE INVALIDITY JE 1 500 SLOVÁKOV MEDICÍNSKA ZÁLEŽITOSŤ Chronickým autoimunitným zápalovým ochorením lupus trpí na Slovensku asi 1 500 ľudí, ochorenie najčastejšie postihuje mladé ženy. Svetový deň lupusu, ktorý si verejnosť pripomenula v piatok 10. mája, chcel zvýšiť informovanosť o tomto ochorení a vyzvať k tolerancii k pacientom. Slovensko sa už druhý rok pripája k tejto iniciatíve prostredníctvom Slovenskej reumatologickej spoločnosti a pacientskej organizácie Liga proti reumatizmu – Klub Motýlik. „Lupus je veľmi nepredvídateľné ochorenie, ktoré má u každého pacienta špecifický priebeh, príznaky, ale aj následky... Keď na vás útočí váš vlastný organizmus, nemáte sa pred ním kde schovať a len veľmi ťažko sa dá bojovať proti vlastnému telu,“ povedal predseda Slovenskej reumatologickej spoločnosti Jozef Rovenský. Pri lupuse dochádza k poruche imunitného systému, ktorý namiesto atakovania cudzorodých látok v organizme začína tvoriť protilátky proti štruktúram vlastných buniek a tkanív. U pacientov s lupusom sa striedajú dobré a zlé dni, kedy sa ich ochorenie zhorší. „Pre pacientov môže každé vzplanutie znamenať vážnu komplikáciu, dokonca až ohrozenie ich

života. Cieľom liečby lupusu je preto v čo najväčšej miere predchádzať takýmto vzplanutiam ochorenia,“ vysvetlil primár oddelenia systémových ochorení v Národnom ústave reumatických chorôb Piešťany Jozef Lukáč. K zvýšeniu informovanosti pacientov má prispieť nová knižná publikácia Lupus a čo s ním súvisí, ktorá vznikla pri príležitosti tohoročného Svetového dňa lupusu. Jej autorom je primár Lukáč. Knihu si možno objednať prostredníctvom Klubu Motýlik. Združenie pacientov s lupusom vzniklo v roku 2004 pri Lige proti reumatizmu a pôsobí pod názvom Liga proti reumatizmu – Klub Motýlik. TASR

Sociálna poisťovňa v poslednom období zaznamenala zo strany invalidných dôchodcov nárast žiadostí o prehodnotenie miery invalidity. Zároveň registruje aj nespokojnosť poistencov s výsledkom posudzovania zdravotného stavu.

Ilustračné foto: TASR/František Iván

Upozorňujeme preto, že posúdenie zdravotného stavu je odborná medicínska záležitosť, pri ktorej sú rozhodujúce lekárske posudky špecialistov. Od nich, a nie od vôle žiadateľov, závisí miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Poistenec je invalidným vtedy, ak má dlhšie ako jeden rok pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vy-

konávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jednotlivé zdravotné postihnutia a ich percentuálne ohodnotenie uvádza príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení. V prípade, ak žiadatelia trpia viacerými postihnutiami, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú čin-

nosť sa nespočítavajú. Vtedy je možné túto mieru len zvýšiť, a to najviac o 10 % za ďalšiu diagnózu ovplyvňujúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav posudzuje posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na základe písomnej žiadosti o invalidný dôchodok. Poberatelia invalidného dôchodku s diagnózou, pri ktorej je možnosť zlepšenia zdravotného stavu, musia počítať s prehodnotením priznanej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, a to po prvom roku a následne podľa druhu diagnózy. V prípade trvalého stavu (napríklad strata zraku, amputácia končatiny a podobne) sa následné prehodnocovanie nevykonáva. Informoval o tom Komunikačný odbor Sociálnej poisťovne. TASR


Ä?Ă­slo 08/2013

zdravie

1

TÉMA

RoÄ?nĂ­k: I. Ä?Ă­slo. 02/2013 DĂĄtum vydania: 6. 6. 2013

6  Č— eh6 Č—  

KTORÉ CHOROBY NAJVIAC POSTIHUJĂš NAĹ U CHRBTICU? NajÄ?astejĹĄĂ­m ochorenĂ­m chrbtice je degenerĂĄcia. Chrbticu postihujĂş aj inĂŠ zmeny, naprĂ­klad Ăşrazy, zĂĄpalovĂŠ ochorenie, vrodenĂŠ chyby a nĂĄdorovĂŠ ochorenie. No percentuĂĄlne najviac zastĂşpenĂĄ je degenerĂĄcia, tak sa trochu naÂ Ĺˆu pozrime. Proces degenerĂĄcie chrbtice je jav Ăşplne prirodzenĂ˝, spojenĂ˝ s genetickĂ˝m kĂłdom starnutia vĹĄetkĂ˝ch naĹĄich systĂŠmov. Je veÄžmi zloĹžitĂŠ povedaĹĽ, ktorĂ˝ dej je prirodzenĂŠ starnutie a ktorĂ˝ patologickĂ˝. Proces poĹĄkodzovania prechĂĄdza postupne viacerĂ˝mi ĂşrovĹˆami. StarnutĂ­m sa postupne zniĹžuje vĂ˝mena ĹživĂ­n, tĂ˝m sa menĂ­ zloĹženie platniÄ?ky. NajdĂ´leĹžitejĹĄia je voda vo vnĂştri platniÄ?ky. Postupne sa zniĹžuje mnoĹžstvo vody v jadre, tzn. „vysychĂĄâ€œ, zniĹžuje sa jej pruĹžnosĹĽ platniÄ?ky a funkciu zaÄ?ne preberaĹĽ väzivovĂ˝ prstenec, Ä?iĹže okraj platniÄ?ky. NĂĄsledne v tomto prostredĂ­ vznikajĂş rĂ´zne veÄžkĂŠ trhliny, ĹĄtrbiny a dochĂĄdza k znĂ­Ĺženiu mechanickej odolnosti platniÄ?ky. DĂ´sledkom tohto deja je protrĂşzia a extrĂşzia. Ak by sme to mali vysvetliĹĽ laicky, naĹĄa platniÄ?ka je ako tlmiÄ? v aute, dokĂ˝m je povrch tlmiÄ?a hladkĂ˝ a tlmiÄ? je dostatoÄ?nĂŠ „mazanĂ˝â€œ, tak je vĹĄetko v poriadku. Ako nĂĄhle sa tlmiÄ? prestane mazaĹĽ, zaÄ?Ă­na sa jeho povrch meniĹĽ na drsnĂ˝, zaÄ?Ă­na korodovaĹĽ a uĹž nie je takĂ˝ odolnĂ˝ nĂĄrazom. VznikajĂş naÂ Ĺˆom rĂ´zne trhliny a praskliny. (obr. Ä?. 1)

pade uvoÄžnenia degenerovanej Ä?asti platniÄ?ky, jej prieniku do miechovej oblasti a tlaku na nervovĂŠ ĹĄtruktĂşry, ide o extrĂşziu disku.

ÄŒo je to tĂĄ protrĂşzia a extrĂşzia?

StenÄ?enie disku

Proces, pri ktorom sa mikrotraumatickĂ˝mi pohybmi a zaĹĽaĹžovanĂ­m obal medzistavcovej platniÄ?ky zaÄ?ne trhaĹĽ alebo praskne. Ak nastane vyklenutie vnĂştornej tekutiny s neporuĹĄenĂ­m obalov, ide o protrĂşziu disku. V prĂ­-

Vo svojich zĂĄznamoch od lekĂĄra si mĂ´Ĺžete nĂĄjsĹĽ aj vĂ˝raz ako je DDD, Ä?o to vlastne je? Tento vĂ˝raz je preloĹženĂ˝ z angliÄ?tiny a znamenĂĄ degenerĂĄcia medzistavcovej platniÄ?ky (degenerativ disc disease – DDD). DochĂĄdza k nej, keÄ? sa medzistavcovĂŠ platniÄ?ky opotrebujĂş Ä?i porania, toto

poťkodenie spôsobuje bolesż alebo obmedzuje v denných aktivitåch.

A Ä?o sa deje Ä?alej? Ak dokĂĄĹžete „rozchodiĹĽâ€œ extrĂşziu alebo protrĂşziu nastĂĄva Ä?alĹĄie postupnĂŠ poĹĄkodzovanie platniÄ?ky. Postupne nastĂĄva vytlaÄ?enie vnĂştornej tekutiny mimo priestor platniÄ?ky a  dĂ´jde k znĂ­Ĺženiu priestoru medzi stavcami. Toto sa nazĂ˝va osteochondrĂłza v tomto ĹĄtĂĄdiu vznikajĂş kostnĂŠ vĂ˝rastky (osteofyty) na okraji platniÄ?ky.

Normålny disk 3UHGVHGD2==D]GUDYãtüLYRW08'U5yEHUW5XVQiN3K' YSUDYRKRUH V0JU0DUtQRX6USRĖRYRXDGHĢPL

DegenerovanĂ˝ disk

Prolapa disku

Stavce sĂş pospĂĄjanĂŠ malĂ˝mi kÄşbikmi ak dĂ´jde k posunu v tĂ˝chto kÄşboch a zúŞeniu otvoru, cez  ktorĂ˝ prechĂĄdza mieĹĄny koreĹˆ, nastĂĄva spondylartrĂłza.

SpondylĂłza Extruzia disku

Je zaprĂ­Ä?inenĂĄ znĂ­ĹženĂ­m priestoru medzi stavcami, vznikom vĂ˝rastkov (osteofytov) na okraji platniÄ?ky. Na zĂĄklade tohto procesu nastĂĄvajĂş celkovĂŠ zmeny v stavbe stavca.

SpondylolistĂŠza ObrĂĄzok Ä?. 1

Tvorba kostných výrastkov

Je to stav, pri ktorom dochĂĄdza k naruĹĄeniu normĂĄlneho WYDUXFKUEWLFHDV~ĂžDVQHNMHM LQVWDELOLWH'{MGHNY\NÄŽ]QXWLHVWDYFD]SR]tFLHSULĂžRPGRchĂĄdza k posunu dvoch na seba QDGYl]XM~FLFKVWDYFRY7ODNRP

DegenerĂĄcia disku Prolaps disku Extruzia disku SequestrĂĄcia disku ObrĂĄzok Ä?. 2

na korene v priestoroch stavca dochådza k výrazným bolesWLDP REUÞ

Ako sa tieto hrĂ´zostraĹĄnĂŠ vĂ˝razy prejavujĂş sa doÄ?Ă­tate v Ä?alĹĄej Ä?asti. www.zdravachrbtica.sk


II

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

Č—Č—EČ—Ă˜ZDRAVĂ CHRBTICA „Seklo ma v krĂ­Ĺžoch“. Ak ste tĂşto krĂĄtku vetu sami v Şivote nevyslovili, patrĂ­te k tĂ˝m ĹĄĹĽastnejĹĄĂ­m. Dozaista ste ju vĹĄak uĹž minimĂĄlne vo svojom okolĂ­ niekoÄžkokrĂĄt poÄ?uli. To, Ĺže priestor medzi stavcami vypÄşĹˆajĂş platniÄ?ky patrĂ­ k informĂĄcii, ktorĂş ovlĂĄdame mnohĂ­. TĂ­ zdravo ĹžijĂşci veria Ĺže ich spĂ´sob ich Ĺživota nezradĂ­, tĂ­ nezdravo ĹžijĂşci sa moĹžnĂ˝mi rizikami nezapodievajĂş. AĹž kĂ˝m neprĂ­de ten Ä?as. ÄŒas, kedy sa povedzme na lĂ´Ĺžkach neurochirurgie nestretnĂş vedÄža seba zdravo ĹžijĂşci ĹĄportovec a nezdravo ĹžijĂşci, denne dvanĂĄsĹĽ hodĂ­n sediaci poÄ?Ă­taÄ?ovĂ˝ programĂĄtor... V chrbtici kaĹždĂŠho Ä?loveka nĂĄjdeme celkovo dvadsaĹĽtri chrupaviek, Äžudovo nazĂ˝vanĂ˝ch aj „platniÄ?ky“. PrvĂĄ sa nachĂĄdza medzi stavcami C2 a C3 a po-

slednĂĄ v priestore L5 a S1. Vedeli ste, Ĺže samotnĂŠ platniÄ?ky tvoria aĹž dvadsaĹĽ percent celkovej výťky vaĹĄej chrbtice? V koneÄ?nom dĂ´sledku, výťka celej chrbtice tvorĂ­ zväÄ?ĹĄa tretinu celkovej výťky Ä?loveka. Kto by si myslel, Ĺže ŞivotnosĹĽ tĂ˝chto „ťpeciĂĄlnych podloĹžiek“ je nekoneÄ?nĂĄ, hlboko sa mĂ˝li. Ak platniÄ?ku nazveme na chvĂ­Äžku tlmiÄ?, iste sa neurazĂ­. ÄŒo krok, to nĂĄraz; Ä?o skok, to nĂĄraz; Ä?o zohnutie sa, to nĂĄraz; Ä?o sedenie, to tlak a takto by sme mohli v uvĂĄdzanĂ­ prĂ­kladov pokraÄ?ovaĹĽ eĹĄte veÄžmi dlho. Pri kroku trpĂ­ i noha. Pri hĂĄdzanĂ­ lopty i ruka. AvĹĄak pri akejkoÄžvek Ä?innosti trpia vĹždy aj platniÄ?ky. Tlmia nĂĄrazy. KĂ˝m sme mladĂ­, vydrĹžia viac. ÄŒĂ­m sme starĹĄĂ­, tĂ˝m vydrĹžia menej. OpotrebĂşvajĂş sa prirodzene, avĹĄak je len na nĂĄs, ako rĂ˝chlo im dovolĂ­me opotrebovaĹĽ sa. BohuĹžiaÄž, ich poĹĄkodenie je nezvratnĂŠ, a tak to, Ä?o zanedbĂĄme, uĹž nedobehneme.

Na dĂ´vaĹžok, pamätajĂş si vĹĄetko. KaĹždĂ˝ jeden nĂĄraz. Aby sme tĂ˝m naĹĄim platniÄ?kĂĄm pomohli, dĂ´leĹžitĂŠ je sprĂĄvne vybudovanie svalovĂŠho korzetu. V praxi to znamenĂĄ jednoduchĂş pouÄ?ku. Ak naĹĄu chrbticu podrĹžia pri zĂĄĹĽaĹži svaly, o to menej budeme namĂĄhaĹĽ platniÄ?ky. O Ä?o menej budeme namĂĄhaĹĽ platniÄ?ky, o to dlhĹĄie budeme ĹžiĹĽ plnohodnotnĂ˝ Ĺživot bez bolestĂ­.

Janka, 45 rokov: Som bĂ˝vala aktĂ­vna ĹĄportovkyĹˆa, ako sa hovorĂ­ ĹĄportom k trvalej invalidite. Tak nejako som dopadla aj ja. UĹž niekoÄžko rokov trpĂ­m na bolesti chrbtice, ale takĂŠ silnĂŠ, Ĺže niekedy nedokĂĄĹžem vstaĹĽ z postele. To, Ĺže nemĂ´Ĺžem ĹĄportovaĹĽ ma veÄžmi trĂĄpi. Chcela by som vedieĹĽ, akĂŠ ĹĄporty by som mohla robiĹĽ, keÄ? mĂĄm takzvanĂŠ lepĹĄie dni.

OdpoveÄ?: KrĂĄsna veta „ ĹĄportom k trvalej invalidite“ viac ako Ä?astejĹĄie tĂĄto veta platĂ­. Je veÄža ĹĄportov, ktorĂŠ mĂ´Ĺžete, ale vĹĄetko treba s rozumom a po bolesĹĽ. Z tĂ˝ch najvhodnejĹĄĂ­ch na chrbticu je urÄ?ite plĂĄvanie, bicyklovanie, nordic walking, tak isto mĂ´Ĺžete robiĹĽ aj beĹžkovanie, nenĂĄroÄ?nĂş turistiku. Z tĂ˝ch trochu extrĂŠmnych ĹĄportov sĂş kolieskovĂŠ korÄ?ule, prĂ­padne aj tanec. No asi si poviete „to Ä?o sĂş za suchĂŠ ĹĄporty“, aj keÄ? pocit adrenalĂ­nu pri nich moc nezaĹžijete, ale za to si veÄžmi neublĂ­Ĺžite.

Alena z KoĹĄĂ­c: Prajem prĂ­jemnĂ˝ deĹˆ. V minulosti som absolvovala operĂĄciu chrbtice, konkrĂŠtne platniÄ?iek v priestoroch L4/L5. KeÄ?Ĺže mĂĄm sedavĂş prĂĄcu a na aktĂ­vnejĹĄĂ­ pohyb nie je moc Ä?asu, rada by som sa opĂ˝tala, Ä?i existuje zdravotnĂĄ pomĂ´cka, ktorĂĄ skutoÄ?ne zlepĹĄuje polohu drĹžania tela

pri sedenĂ­ a zĂĄroveĹˆ aktĂ­vne pomĂĄha pri bolestiach chrbtice. Za vaĹĄu odpoveÄ? vopred Ä?akujem. OdpoveÄ?: PokiaÄž ide o sedavĂş prĂĄcu, tĂĄ sama osebe je akĂ˝msi prvĂ˝m krokom k bolestiam. Iba mĂĄlo ÄžudĂ­ dbĂĄ na sprĂĄvne drĹžanie tela pri sedenĂ­, navyĹĄe ak stoliÄ?ka, ktorĂş v prĂĄci pouŞívajĂş nevyhovuje ani v najmenĹĄom. ObdobnĂŠ je to aj pri dlhodobom ĹĄofĂŠrovanĂ­. V prvom rade musĂ­me povedaĹĽ jedno. ZĂĄsadnĂ˝ rozdiel pri sedenĂ­ spoÄ?Ă­va v tom Ä?i „realizujeme“ statickĂ˝ sed, alebo dynamicky sed. Pre zrozumiteÄžnejĹĄie vyjadrenie tĂ˝chto spojenĂ­, ak uĹž to mĂĄme povedaĹĽ laicky, je rozdiel ak Ä?lovek sedĂ­ povedzme na obyÄ?ajnej stoliÄ?ke a rozdiel je ak sedĂ­ na stoliÄ?ke, na ktorej mĂĄ poloĹženĂş dynamickĂş podloĹžku. PrincĂ­p dynamickej podloĹžky spoÄ?Ă­va vo vzduchovej vĂ˝plni, kto-


novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

U Č—  WĂ– Č—  'WĂ•Ă•Ă•

Č—U   Č— Č—Ă˜

Ýȗȗ Ȗ ȗÕ

NZA 1000/13

rĂĄ Ä?loveka pri sedenĂ­ nĂşti udrĹžiavaĹĽ telo v rovnovĂĄhe. NeustĂĄlym pruĹženĂ­m a nĂĄslednĂ˝m pohybom sĂş teda odÄžahÄ?ovanĂŠ medzistavcovĂŠ platniÄ?ky. TĂ˝m nevznikĂĄ sĂşstavnĂ˝ tlak na rovnakĂŠ miesta väzovĂŠho prstenca a zmenĹĄuje sa riziko vzniku hernĂĄcii – poĹĄkodenie platniÄ?iek. Pre ideĂĄlnu zmenu sedenia odporĂşÄ?ame pouĹžiĹĽ rehabilitaÄ?nĂş podloĹžku, tzv. Fit vankúť. PouŞívanie tohto vankúťa nielen u dospelĂ˝ch ÄžudĂ­, ale aj u detĂ­ zabezpeÄ?uje sprĂĄvne drĹžanie tela, posilĹˆuje svalovĂ˝ korzet chrbtice, ale tieĹž svalstvo panvovĂŠho dna. TĂ˝m dokĂĄĹžeme znĂ­ĹžiĹĽ nĂĄstup degeneratĂ­vnych zmien na chrbtici, medzistavcovĂ˝ch platniÄ?kĂĄch a preventĂ­vne znĂ­Ĺžime samotnĂş bolesĹĽ chrbtice. Fit vankúť je vynikajĂşci pri existujĂşcich zdravotnĂ˝ch problĂŠmoch, ale tieĹž ako preventĂ­vna pomĂ´cka, vÄ?aka ktorej predĂ­deme

III

Presne v tomto duchu sa nieslo prvomĂĄjovĂŠ dopoludnie v jednom ruĹžomberskom fitnescentre, kde sa za úÄ?elom nafilmovania cviÄ?ebnĂ˝ch zostĂĄv pre deti stretli zĂĄstupcovia OZ Za zdravĹĄĂ­ Ĺživot, spolu s predsedom zdruĹženia MUDr. RĂłbertom RusnĂĄkom, PhD. a samozrejme deti. Za kamerami stĂĄli tento krĂĄt profesionĂĄli zo spoloÄ?nosti SHOTPRO...

povedzme aj vami popisovanĂ˝m problĂŠmom. Viac o samotnom produkte sa dozviete na webovej strĂĄnke www.fitvankus.sk, kde si ho zĂĄroveĹˆ mĂ´Ĺžete aj objednaĹĽ. Na dĂ´vaĹžok, tĂşto zdravotnĂ­cku pomĂ´cku vĂĄm mĂ´Ĺže predpĂ­saĹĽ aj vĂĄĹĄ odbornĂ˝ lekĂĄr. Fit vankúť je slovenskĂ˝ vĂ˝robok svetovĂ˝ch parametrov. Je dodĂĄvanĂ˝ spolu so ťpeciĂĄlnym cviÄ?ebnĂ˝m programom, vyvinutĂ˝m fyzioterapeutmi.

www.zdravachrbtica.sk

Prioritou Ä?Ă­slo jeden tohto zdruĹženia je chrbtica a jej zdravĂ˝ vĂ˝vin. BohuĹžiaÄž, iba mĂĄlo nĂĄs „dospelĂĄkov“ si uvedomuje, akĂ˝ vĂ˝znam mĂĄ prevencia a Ä?Ă­sla hovoriace o tisĂ­coch detĂ­ s poĹĄkodenou chrbticou sĂş alarmujĂşce. NesprĂĄvne nĂĄvyky detĂ­, nesprĂĄvne cviÄ?ebnĂŠ zostavy v ťkolĂĄch, nesprĂĄvne sedenie pri uÄ?enĂ­, to vĹĄetko sĂş iba Ä?riepky mozaiky, ktorĂĄ vo finĂĄle vedie k poĹĄkodeniu zdravia. PoĹĄkodenie je nĂĄsledne neraz natoÄžko vĂĄĹžne, Ĺže ťportovĂ˝ lekĂĄr zakĂĄĹže mnohĂ˝m deĹĽom naprĂ­klad vrcholovĂ˝ ĹĄport. ProblĂŠmom vĹĄak odrazu mĂ´Ĺže byĹĽ aj futbal na ihrisku pred domom, Ä?i obyÄ?ajnĂŠ bicyklovanie... Pritom staÄ?Ă­ iba venovaĹĽ sa sami

sebe a to pĂĄr minĂşt denne. O tom, Ĺže je to skutoÄ?ne jednoduchĂŠ, sme sa presvedÄ?ili sami na vlastnĂŠ oÄ?i a obyÄ?ajnĂĄ fit lopta mala a mĂĄ odrazu väÄ?ĹĄĂ­ ĂşÄ?inok ako akĂŠkoÄžvek lieky. Deti aj napriek horĂşÄ?ave, ktorĂĄ v tento deĹˆ kraÄžovala mestu na Liptove vzali svoju prĂĄcu skutoÄ?ne poctivo a jednotlivĂŠ sĂŠrie cvikov pod vedenĂ­m skĂşsenej inĹĄtruktorky zvlĂĄdli na vĂ˝bornĂş. Za zamyslenie stojĂ­ azda aj fakt, Ĺže celĂĄ cviÄ?ebnĂĄ zostava je pri normĂĄlnom tempe zvlĂĄdnutĂĄ za pĂĄr minĂşt. Bolo by teda vynikajĂşce, ak by si ju osvojili nielen rodiÄ?ia, ale i uÄ?iteÄžky v materskĂ˝ch, Ä?i zĂĄkladnĂ˝ch ĹĄkolĂĄch. Nakoniec, prĂĄve za tĂ˝mto ĂşÄ?elom bolo toto nĂĄuÄ?nĂŠ DVD

filmovanĂŠ. Kvalitne a hlavne pravidelne odcviÄ?enĂĄ zostava mĂĄ za nĂĄsledok zdravĂ˝ vĂ˝vin chrbtice. Nepochybujeme ani na moment, Ĺže vĂĄm zdravie vaĹĄich detĂ­ leŞí na srdci azda najviac. SkĂşste ich teda formou hry zapojiĹĽ do sveta zdravĂŠho cviÄ?enia, hoci uĹž zajtra. Verte nĂĄm, vrĂĄtia vĂĄm to svojĂ­m ĹĄĹĽastnĂ˝m Ăşsmevom. NemĂ´Ĺžete totiĹž urobiĹĽ niÄ? lepĹĄie, ako vypraviĹĽ ich v dospelosti do Şivota zdravĂ˝ch. OboznĂĄmiĹĽ sa bliŞťie s tĂ˝mto DVD mĂ´Ĺžete na adrese www.zdravachrbtica.sk, kde si ho zĂĄroveĹˆ mĂ´Ĺžete aj objednaĹĽ.

www.zdravachrbtica.sk


IV

novinky

PRĂ?LOHA ZDRAVIE 02/2013

 'Č—

BolĂ­ vĂĄs krÄ?nĂĄ chrbtica? Dlho sedĂ­te a keÄ? sa zdvihnete zasiahne vĂĄs vystreÄžujĂşca bolesĹĽ do krku, hlavy a medzi lopatky? Ak toto veÄžmi dobre poznĂĄte, skĂşste aspoĹˆ trochu tĂ˝mto stavom predchĂĄdzaĹĽ. PrinĂĄĹĄame vĂĄm zostavu cvikov na krÄ?nĂş chrbticu.

Cvik 1

CieÄžom cviku je nĂĄcvik vzpriamenĂŠho sedu, uvoÄžnenie svalov v napätĂ­ a aktivĂĄcia svalov v útlme. Sed na stoliÄ?ke, DK pokrÄ?enĂŠ na ťírku bokov, celĂŠ chodidlĂĄ ObrĂĄzok Ä?. 1A na zemi. ChrbĂĄt vystretĂ˝, vyĹĽahujeme sa ku stropu, Ä?Ă­m docielime miernu trakciu celej chrbtice. Zasunieme bradu, akoby sme ju chceli dostaĹĽ do úrovne s ramenami. RamenĂĄ uvoÄžnĂ­me a spolu s lopatkami ich pritiahneme dozadu ku chrbtici a dolu – lopatky pritiahneme do pĂ­smenka „V“. Ruky sĂş vedÄža tela, mierne ich priĹĽahujeme dolu k zemi. Stiahneme bruĹĄnĂŠ svaly a podsadĂ­me panvu. V tejto polohe sa snaŞíme zotrvaĹĽ a voÄžne dĂ˝chaĹĽ. (obr. Ä?. 1A)

Cvik 2

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie ObrĂĄzok ObrĂĄzok Ä?. 2A Ä?. 2B lopatky a ramenĂĄ. V  polohe zotr vĂĄme. Pri  nĂĄdychu vytiahneme ramenĂĄ k  uĹĄiam a  nĂĄsledne pri vĂ˝dychu ramenĂĄ uvoÄžnĂ­me a spolu s HK ich ĹĽahĂĄme dolu, akoby sme sa konÄ?ekmi prstov chceli dotknúż zeme. V tejto polohe vydrŞíme niekoÄžko sekĂşnd. (obr. Ä?. 2A a obr. Ä?. 2B)

ObrĂĄzok Ä?. 3A

ObrĂĄzok Ä?. 3B

ObrĂĄzok Ä?. 3C

Cvik 3

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie krÄ?nej chrbtice a natiahnutie ĹĄije. UdrĹžujeme polohu ako pri cviku 1. OtoÄ?Ă­me hlavu a pozrieme sa na jedno rameno (obr. Ä?. 3A). NadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu robĂ­me polkruh bradou po hrudnĂ­ku (obr. Ä?. 3B) a pozrieme na druhĂŠ rameno (obr. Ä?. 3C). Striedame strany. Pri pohybe cĂ­time mierny ĹĽah ĹĄije. NecviÄ?Ă­me cez bolesĹĽ.

Za żaĹžko postihnutĂş osobu sa povaĹžuje osoba s mierou funkÄ?nej poruchy vyĹĄĹĄou ako 50 percent. Tak takto nejako hlĂĄsa hlavnĂş podmienku zĂĄkon. Aby sme vĂĄm uÄžahÄ?ili tĂĄpanie, prinĂĄĹĄame vĂĄm cennĂŠ informĂĄcie o tom, kto mĂĄ nĂĄrok na zĂ­skanie preukazu ZŤP, akĂŠ sĂş jeho vĂ˝hody a tieĹž akĂş procedĂşru budete musieĹĽ podstĂşpiĹĽ pre jeho zĂ­skanie. V prvom rade je potrebnĂŠ povedaĹĽ jeden dĂ´leĹžitĂ˝ fakt. Priznanie, Ä?i nepriznanie invalidnĂŠho dĂ´chodku nemĂĄ nijakĂ˝ vplyv pre zĂ­skanie ĹĄtatĂştu ZŤP. MnohĂ­ Äžudia sa mylne domnievajĂş, Ĺže preukaz ZŤP zĂ­skajĂş automaticky pri priznanĂ­ invalidnĂŠho dĂ´chodku (Ä?alej len ID). Faktom vĹĄak je, Ĺže ID priznĂĄva SociĂĄlna poisĹĽovĹˆa a ZŤP priznĂĄva komisia Ăšradu prĂĄce sociĂĄlnych vecĂ­ a rodiny (Ä?alej len ĂšPSVaR). V praxi to teda vyzerĂĄ tak, Ĺže ten, kto mĂĄ priznanĂ˝ ID, nemusĂ­ maĹĽ automaticky nĂĄrok aj na ZŤP. Rovnako tak preukaz ZŤP mĂ´Ĺže zĂ­skaĹĽ aj obÄ?an, ktorĂŠmu ID nebol priznanĂ˝. Ide o dve Ăşplne samostatnĂŠ a odliĹĄnĂŠ konania. Obe inĹĄtitĂşcie pouŞívajĂş pri hodnotenĂ­ a posudzovanĂ­ zdravotnĂŠho stavu inĂŠ kritĂŠriĂĄ, a tak povedzme ako prĂ­klad, Ä?lovek s ID 45 % mĂ´Ĺže zĂ­skaĹĽ preukaz ZŤP s posudkovĂ˝m stanoviskom 60 % a naopak, Ä?lovek s ID 60 % nemusĂ­ splniĹĽ pri posudzovanĂ­ na ÚPSVaR ani podmienku o miere funkÄ?nej poruchy minimĂĄlne 50 %. O tom, Ä?i mĂĄte alebo nemĂĄte nĂĄrok na ZŤP, rozhoduje posudkovĂ˝ lekĂĄr na zĂĄklade vaĹĄich lekĂĄrskych nĂĄlezov v zdravotnej dokumentĂĄcii. O vydanie preukazu ZŤP teda musĂ­te poĹžiadaĹĽ na ÚPSVaR v mieste vĂĄĹĄho bydliska. V prĂ­sluĹĄnej kancelĂĄrii vĂĄm pracovnĂ­k ĂšPSVaR vydĂĄ tlaÄ?ivĂĄ pre lekĂĄra, spĂ­ĹĄe s vami ĹžiadosĹĽ o priznanie ĹĄtatĂştu ZŤP a nasmeruje vĂĄs k Ä?alĹĄĂ­m krokom. Po doruÄ?enĂ­ potvrdenĂ­ od lekĂĄra vĂĄm komisia na zĂĄklade posudku od posudkovĂŠho lekĂĄra ĹĄtatĂşt priznĂĄ alebo nepriznĂĄ. Komisia na ÚPSVaR ĹĄtandardne zasadĂĄ a rozhoduje bez vaĹĄej prĂ­tomnosti. Zo zĂĄkona vĹĄak mĂĄte nĂĄrok pri podĂĄvanĂ­ Ĺžiadosti pĂ­somne poĹžiadaĹĽ o predvolanie na danĂş komisiu, ktorĂĄ vĂĄs bude posudzovaĹĽ. TĂşto „vymoĹženosĹĽâ€œ vĂĄm odporĂşÄ?ame absolvovaĹĽ. VĂ˝hody: ZÄžavy na cestovnĂŠ, kultĂşrne podujatia, ĹĄportovĂŠ podujatia, parkovnĂŠ, lacnejĹĄie zĂĄkonnĂŠ poistenia automobilov, lacnejĹĄie vedenie ĂşÄ?tov v niektorĂ˝ch bankĂĄch a mnohĂŠ inĂŠ. K vĂ˝hodĂĄm patrĂ­ i fakt, Ĺže priznanie preukazu ZŤP vĂĄs oprĂĄvĹˆuje ĹžiadaĹĽ o priznanie kompenzaÄ?nĂ˝ch prĂ­spevkov adekvĂĄtnych k vĂĄĹĄmu zdravotnĂŠmu stavu. O tĂ˝ch ale aĹž nabudĂşce. NaĹĄe odporĂşÄ?anie: V prĂ­pade zamietnutia vaĹĄej Ĺžiadosti podajte odvolanie. V praxi sa Ä?asto stĂĄva, Ĺže ZŤP preukaz je schvĂĄlenĂ˝ Ä?asto aĹž po odvolanĂ­ a prĂ­padnom doplnenĂ­ lekĂĄrskych nĂĄlezov. Konzultujte vĂĄĹĄ zĂĄmer poĹžiadaĹĽ o vydanie preukazu s vaĹĄĂ­m odbornĂ˝m lekĂĄrom. V ideĂĄlnom prĂ­pade vĂĄm vĂĄĹĄ odbornĂ˝ lekĂĄr mĂ´Ĺže do zdravotnĂŠho zĂĄznamu vpĂ­saĹĽ odporĂşÄ?anie pre priznanie ĹĄtatĂştu zdravotne ĹĽaĹžko postihnutej osoby.

Cvik 4

CieÄžom cviku je uvoÄžnenie C-Th prechodu (prechod medzi krÄ?nou a hrudnou chrbticou). Jeden z najnamĂĄhanejĹĄĂ­ch Ăşsekov chrbtice. HK jemne upaŞíme, na  jednej otoÄ?Ă­me ruku malĂ­Ä?kom hore a  na  tĂş sa pozrieme (obr. Ä?. 4A). DruhĂĄ HK je otoÄ?enĂĄ malĂ­Ä?kom dolu, ObrĂĄzok Ä?. 4A ramenĂĄ sĂş uvoÄžnenĂŠ (obr. Ä?. 4B). NadĂ˝chneme sa a pri vĂ˝dychu otĂĄÄ?ame obe HK a hlavu sĂşÄ?asne. Pozrieme sa na druhĂş stranu.

W Č—EČ—

ObrĂĄzok Ä?. 4B

Na vaťe otåzky våm odpovedia na emailovej adrese: ztp@zdravachrbtica.sk www.zdravachrbtica.sk

NabudĂşce pokraÄ?ujeme

)Č— U '6 PRĂ?LOHY Č—  NĂ JDETE V NOVINKĂ CH'Ă•Ä–Ä–


ZAUJÍMAVOSTI

číslo 10/2013

7

ROBERT KALIŇÁK PRIJAL CHORVÁTSKEHO MINISTRA VNÚTRA RANKA OSTOJIĆA V pondelok 20. mája navštívil Slovensko minister vnútra Chorvátskej republiky Ranko Ostojić. Na rokovaní chorvátskej a slovenskej delegácie vedenej ministrom vnútra Robertom Kaliňákom hovorili predovšetkým o dvoch témach: spoločných slovensko-chorvátskych policajných hliadkach pôsobiacich na pobreží Jadranského mora a blížiacom sa vstupe Chorvátska do Európskej únie a jeho snahy o začlenenie sa do Schengenského priestoru. Ministri oboch krajín zároveň podpísali Vykonávací protokol medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Chorvátskej republiky o spolupráci počas turistickej sezóny 2013. Slovenská republika vysiela príslušníkov Policajného zboru do Chorvátska od roku 2006. Nie preto, aby kontrolovali našich občanov, ale aby im pomáhali vždy, keď sa v cudzom štáte dostanú do núdzovej situácie (dopravné nehody, priestupky). Minister vnútra SR Robert Kaliňák sa za podporu tejto aktivity poďakoval svojmu chorvátskemu partnerovi a uviedol: „Uplynulé sezóny potvrdili, že je to veľmi dobrá prax.

Naši policajti pomohli Slovákom v Chorvátsku v niekoľkých desiatkach prípadov. Dovolenka v Chorvátsku sa tak pre nás stáva bezpečnejšou.“

Osem policajtov

V minulom roku Chorvátsko navštívilo asi 340-tisíc Slovákov. V období od 1. 7. do 31. 8. 2012 riešili slovenskí policajti v Chorvátsku celkovo 275 prípadov (o 70 viac ako v roku 2011 a o 7 viac ako v roku 2010) pomoci slovenským turistom. Túto sezónu budú v chorvátskych mestách Crikvenica a Makarska pôsobiť počas letnej sezóny ôsmi slovenskí policajti, ktorí budú k dispozícii slovenským turistom.

Minister vnútra Chorvátskej republiky Ranko Ostojić (vľavo) a Robert Kaliňák, minister vnútra Slovenskej republiky.

Vstup Chorvátska do EÚ 1. júla tohto roka pocítia ako pozitívum nielen samotní občania krajiny, ale aj všetci obyvatelia EÚ, ktorí si Chorvátsko obľúbili ako letnú turistickú destináciu. Tento dátum totiž bude znamenať aj zjednodušenie kontrol a prechodu

cez hranice. Chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojić zároveň ocenil podporu Slovenska: „Ďakujem ministrovi Kaliňákovi a Slovenskej republike, ktorá ako prvá schválila prístupovú dohodu. Je to pre nás veľká výzva. Budeme vďační za každú skúsenosť Sloven-

ska.“ Obaja ministri sa zároveň dohodli na expertných rokovaniach v oblasti schengenskej problematiky, pri ktorej môžu byť slovenskí odborníci veľkým prínosom chorvátskym partnerom. (minv), foto: TASR/Pavel Neubauer

POSLANCI SCHVÁLILI ZÁKON POTREBNÝ K ELEKTRONIZÁCII ZDRAVOTNÍCTVA Elektronizácia zdravotníctva sa má posunúť ďalej, poslanci Národnej rady SR 17. mája schválili návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS) z dielne ministerstva zdravotníctva. Ten vytvára základný legislatívny rámec pre informatizáciu. Ako vyplýva z materiálu, poistenci by od zdravotných poisťovní mali do konca roku 2015 dostať preukaz s elektronickým čipom. To má umožniť elektronickú identifikáciu občana. Elektronizácia zdravotníctva by si v tomto roku mala vyžiadať náklady 1,2 milióna eur, tie by sa mali využiť na licenčné pokrytie prevádzkovateľa eHealth, podporu legislatívneho tímu a náklady na prevádzkovanie NZIS pred jeho nasadením. Prevádzka NZIS si okrem toho v tomto roku vyžiada 3,9 milióna eur, v nasledujúcom roku 9,3 milióna a v roku 2015 a 2016 to má byť 9,5 milióna eur. Na činnosť NZIS majú prispievať zdravotné poisťovne. Hlavnou súčasťou zavádzania eHealth sú projekty eSO, kto-

rých cieľom je implementácia NZIS. Na tento krok je vyčlenených 40 miliónov z eurofondov v rámci operačného programu informatizácie spoločnosti. Od elektronizácie sa zároveň očakávajú úspory, prvé v roku 2014, a to vo výške 11,4 milióna eur. Pre roky 2015 a 2016 sú predpokladané výšky úspor 35,2 milióna eur a 59,2 milióna eur.

Elektronický preukaz poistenca

Návrh zákona okrem definovania NZIS zavádza poj-

my ako elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár či elektronický zdravotný záznam. Zavádza tiež Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a spomínaný Elektronický preukaz poistenca. Vytvára tiež predpoklady pre elektronické predpisovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Elektronická zdravotná knižka občana bude obsahovať identifikačné údaje osoby, pacientsky sumár, záznamy o vykonaných preventívnych prehliadkach, žiadanky a vý-

Ilustračné foto: TASR/AP

sledky vyšetrení spoločných a vyšetrovacích liečebných zložiek, záznamy o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, predpísaných liekoch a výpis z účtu poistenca. Údaje z elektronickej zdravotnej knižky sa majú sprístupniť zdravotníckemu pracovníkovi pros-

tredníctvom elektronického preukazu. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska prezidenta platiť od júna 2013, niektoré ustanovenia začnú platiť neskôr. TASR


8

novinky

ZAUJĂ?MAVOSTI

SPRĂ VY POLĂ?CIE Alkoholom podgurĂĄĹženĂ˝ muĹž chcel vylĂşpiĹĽ poĹĄtu Zo zloÄ?inu lĂşpeĹže obvinila vyĹĄetrovateÄžka OR PZ v Ĺ˝iline 50-roÄ?nĂŠho muĹža z Dunajskej Stredy. ObvinenĂ˝ muĹž v utorok 21. mĂĄja v popoludĹˆajĹĄĂ­ch hodinĂĄch priĹĄiel do poboÄ?ky poĹĄty v obci StreÄ?no. MuĹž podgurĂĄĹženĂ˝ alkoholom zĂĄkaznĂ­Ä?ke povedal, aby iĹĄla von, Ĺže sa bude strieÄžaĹĽ. Po jej odchode povedal pracovnĂ­Ä?ke za priehradkou, Ĺže ide o prepad, aby mu dala 50 000 eur a nikomu neublĂ­Ĺži. ZĂĄkaznĂ­kov, ktorĂ­ prichĂĄdzali medziÄ?asom do poboÄ?ky poĹĄty muĹž posielal von s tĂ˝m, Ĺže ide o prepad a bude sa strieÄžaĹĽ. ÄŽalĹĄia pracovnĂ­Ä?ka poĹĄty neÄ?akala a privolala polĂ­ciu. MuĹža policajti zadrĹžali priamo na mieste. Aj pri zadrĹžanĂ­ opakovane Ĺžiadal od pracovnĂ­Ä?ok poĹĄty peniaze. ObvinenĂŠho muĹža so sĂşhlasom prokurĂĄtora prepustili na slobodu. V prĂ­pade preukĂĄzania viny mu hrozĂ­ trest odĹˆatia slobody na tri aĹž osem rokov.

V Likavke naťli muníciu z vojny

Vo ĹĄtvrtok 23. mĂĄja v dopoludĹˆajĹĄĂ­ch hodinĂĄch naĹĄli nĂĄhodnĂ­ okoloidĂşci v obci Likavka, Ä?asti zv. KramĂĄriskĂĄ munĂ­ciu. Na miesto bol ihneÄ? vyslanĂ˝ pyrotechnik KR PZ v Ĺ˝iline. Pyrotechnik pri prehliadke oznaÄ?enĂŠho miesta a okolia naĹĄiel a zaistil 44 kusov delostreleckĂ˝ch striel, 3 delostreleckĂŠ mĂ­ny a 1 delostreleckĂ˝ zapaÄžovaÄ?. VĹĄetka delostreleckĂĄ munĂ­cia pochĂĄdza z obdobia II. svetovej vojny. ZaistenĂĄ munĂ­cia bude bezpeÄ?ne zlikvidovanĂĄ.

PREDSEDA ZMOSďšşU BILANCOVAL ROÄŒNÉ VĂ?SLEDKY ZDRUĹ˝ENIA Rok od predchĂĄdzajĂşceho po 24. snem ZdruĹženia miest a obcĂ­ Slovenska (ZMOS) nebol pre slovenskĂŠ mestĂĄ a obce jednoduchĂ˝, zhodnotil predseda ZMOS Jozef DvonÄ? 28. mĂĄja na zasadnutĂ­ v Nitre. „Bol prvĂ˝m rokom, kedy sa uplatnil znĂ­ĹženĂ˝ koeficient vĂ˝nosu dane z prĂ­jmu fyzickĂ˝ch osĂ´b. Bol to vĂ˝sledok rokovania mimoriadneho snemu a kompromis pri vyjednĂĄvaniach o zruĹĄenĂ­ mixu danĂ­ pre mestĂĄ a obce,“ konĹĄtatoval. PrognĂłzy vĂ˝nosu tejto dane pre rok 2012 boli na Ăşrovni 1,262 miliardy eur, dosiahnutĂ˝ bol vĂ˝sledok 1,198 miliardy eur. „Pri pohÄžade na obrovskĂ˝ prepad v ostatnĂ˝ch daniach mĂ´Ĺžeme konĹĄtatovaĹĽ, Ĺže naĹĄe rozhodnutie odmietnuĹĽ mix danĂ­ bolo sprĂĄvne,“ povedal DvonÄ?.

KR PZ Žilina

DobrÊ výsledky

NZA 648/13

Po rokovaniach s vlĂĄdou SR sa ZMOS-u podarilo presadiĹĽ v kapitole vĹĄeobecnĂĄ pokladniÄ?nĂĄ sprĂĄva na rok 2012 ĂşÄ?elovĂŠ financovanie sociĂĄlnych sluĹžieb zo ĹĄtĂĄtneho rozpoÄ?tu a zvýťiĹĽ kapitolu o 20 miliĂłnov eur na financovanie sociĂĄlnych sluĹžieb pre mestĂĄ a obce a pre rok 2013 o výťku 52 miliĂłnov eur. Podarilo sa presadiĹĽ zruĹĄenie zdaĹˆovania nielen prenĂĄjmov, ale aj predaja majetku miest a obcĂ­, prijaĹĽ pozitĂ­vne zmeny pre obce v zĂĄkone o daniach z prĂ­jmov s dopadom na zvýťenie vĂ˝nosu dane z prĂ­jmu fyzickĂ˝ch osĂ´b, zvýťiĹĽ sprĂĄv-

ne poplatky. DĂ´leĹžitou Ăşlohou pre celĂş samosprĂĄvu bolo vyrieĹĄenie financovania zĂĄujmovĂŠho vzdelĂĄvania. ZdruĹženiu sa podarilo presadiĹĽ aj dofinancovanie DPH pre malĂŠ obce. SamostatnĂ˝m zĂĄkonom bol vypracovanĂ˝ a implementovanĂ˝ mechanizmus podpory cestovnĂŠho ruchu. Bolo pozastavenĂŠ prijatie ĹĄtĂĄtnej dane z nehnuteÄžnostĂ­. „NaÄ?alej budeme pripomĂ­naĹĽ potrebu prijaĹĽ zĂĄkon o vĂ˝kone a financovanĂ­ prenesenĂŠho vĂ˝konu ĹĄtĂĄtnej sprĂĄvy, potrebu zniĹžovania administratĂ­vnej nĂĄroÄ?nosti v procese implementĂĄcie eurofondov, ktorĂĄ neĂşmerne zvyĹĄuje nĂĄklady mestĂĄm a obciam a tieĹž potrebu vyhodnotiĹĽ aktuĂĄlny stav a dofinancovaĹĽ vĹĄetky zĂĄväzky voÄ?i ĹžiadateÄžom o finanÄ?nĂ˝ prĂ­spevok z eurofondov,“ uviedol predsedsa zdruĹženia.

NiektorĂŠ zĂĄkony treba prehodnotiĹĽ

Miestne dane zostĂĄvajĂş podÄža jeho slov aj naÄ?alej predmetom zĂĄujmu miest a obcĂ­. Potreba prehodnotiĹĽ poslednĂş novelu zĂĄkona o miestnych daniach je stĂĄle aktuĂĄlna. VĂ˝voj hospodĂĄrenia miest a obcĂ­ a vĂ˝konu ich kompetenciĂ­ preukĂĄzal, Ĺže niektorĂŠ legislatĂ­vne

zmeny v oblasti financovania, najmä snahy prostrednĂ­ctvom zĂĄkonov viazaĹĽ ĂşÄ?elovo vĂ˝nos dane z prĂ­jmov fyzickĂ˝ch osĂ´b na vĂ˝davky obcĂ­ a nereĹĄpektovanie samosprĂĄvneho postavenia obcĂ­ a miest pri vĂ˝kone ich originĂĄlnych kompetenciĂ­, spĂ´sobili vĂĄĹžne systĂŠmovĂŠ problĂŠmy, ktorĂŠ ohrozujĂş vĂ˝kon originĂĄlnych kompetenciĂ­ obcĂ­. Prejavili sa aj v oblasti ĹĄkolstva, ako vĂ˝sledok nahromadenĂ˝ch deformĂĄciĂ­, ktorĂŠ umoĹžĹˆovali nielen neĂşÄ?elnĂŠ a neefektĂ­vne vyuŞívanie verejnĂ˝ch zdrojov, ale aj ich zneuŞívanie na osobnĂŠ alebo skupinovĂŠ zĂĄujmy. Diskriminovali sa vzdelĂĄvacie inĹĄtitĂşcie na Ăşkor financovania zĂĄujmovĂ˝ch aktivĂ­t. Zmena kritĂŠriĂ­ prerozdeÄžovania vĂ˝nosu dane z prĂ­jmov fyzickĂ˝ch osĂ´b od zaÄ?iatku tohto roka zastavila kritickĂ˝ vĂ˝voj vo financovanĂ­ ĹĄkolstva v obciach, najmä v tĂ˝ch s materskĂ˝mi ĹĄkolami a zĂĄkladnĂ˝mi umeleckĂ˝mi ĹĄkolami, kde od roku 2008 klesol vĂ˝nos dane z prĂ­jmov fyzickĂ˝ch osĂ´b na jednĂŠho Ĺžiaka v materskej alebo zĂĄkladnej umeleckej ĹĄkole aĹž o 14 %. TASR

VLASY AJ V STAROBE

NZA 907/13

UĹž dlhĹĄĂ­ Ä?as sledujem v mĂŠdiĂĄch prezentĂĄciu vlasovej kozmetiky SALON TEXTURES proti vypadĂĄvaniu vlasov. Ăšplne vĹĄetci v rodine vĂ˝robky pouŞívajĂş a sĂş s nimi veÄžmi spokojnĂ­, jednoducho super. Ide vĹĄak o moje deti a vnĂşÄ?atĂĄ, ktorĂŠ sĂş zhruba o 30rokov mladĹĄie ako ja. Chcel by som vedieĹĽ, Ä?i tieto prĂ­pravky mĂ´Ĺžu pomĂ´cĹĽ Ä?loveku, ktorĂ˝ mĂĄ 76 rokov. pĂĄn Olin z HumennĂŠho 9ODVRYiOLHĂžHEQiNR]PHWLND6$/21 7(;785(6 VD WHĂŁt YHÄ?NHM REÄ?XEH XÄ?XGtNWRUtERMXM~VSUREOpPDPLQDGPHUQpKRY\SDGiYDQLDYODVRYSUHWRĂĽH QDR]DMSRPiKD-HGHQ~ĂžLQQĂŞSUtSUDYRN VWRMtÂźDDNRLVWHYLHWHWRYDUMHPRĂĽQp REMHGQDĢYUiWDQHQiYRGXDMQDGRELHUNX Ă˝RVDWĂŞND9iĂŁKRYHNXRGSRU~ĂžDPH 9iPREUiWLĢVDSULDPRQDÂżUPXNWRUi

WLHWRYĂŞUREN\Y65SUHGiYD3ULYlÞãtFK ĢDĂĽNRVWLDFKVYODVPLVDRGSRU~ĂžDSRXĂĽLĢ DVSRÄ–GYDWLHWRSUtSUDYN\]DVHERX .9$752),1VUR âNDUQLFORYVNi 6NDOLFD 7HO

ZZZYODVRYDNXUDVN

ZÄžava prezident SR Ivan GaĹĄparoviÄ?, predseda ZMOS-u Jozef DvonÄ?, premiĂŠr Robert Fico a prvĂ˝ podpredseda ZMOS-u Michal SĂ˝kora. Foto: TASR/FrantiĹĄek KolĂĄĹ™


LÚŠTITE A VYHRAJTE POUKÁŽKU V HODNOTE

10 €

Vylúštenie krížovky posielajte na korešpondenčnom lístku s nalepeným kupónom do 21. 6. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto

Výherca z Noviniek 8/2013:

krížovka

ZA 10/2013

kupón

Magda Brozmannová, Žilina

9 Krížovku dodala redakcia časopisu RELAX.

SÚŤAŽ/KRÍŽOVKA

číslo 10/2013


10

novinky

ŠPORT

NOVÝM TRÉNEROM MSHK ŽILINA SA STAL ČECH NELIBA Novým trénerom slovenského hokejového klubu MsHK DOXXbet Žilina sa stal skúsený český odborník Jan Neliba. Päťdesiatdeväťročný Neliba má bohaté skúsenosti so slovenskou extraligou, ale aj trénovaním v Čechách, Fínsku a tiež v Maďarsku. Päťnásobný majster Československa ako hráč (1 x Dukla Jihlava, 4 x SONP Kladno) na poste vymenil Ladislava Spišiaka. Po pôsobení v Nitre a bratislavskom Slovane je Nelibovou ďalšou zastávkou na Slovensku MsHK DOXXbet Žilina. Práve pôsobenie v Slovane prinieslo českému koučovi najväčší úspech v najvyššej súťaži na Slovensku. V sezóne 2011/2012 začal sezónu v juniorskom tíme Slovana, ale počas nej nahradil na poste seniorského trénera Štefana Mikeša a na konci sa po víťazstve nad Košicami tešil z majstrovského titulu. V minulej sezóne našiel Neliba svoje miesto na striedačke maďarského Székesfehérváru, ktorý pôsobil v rakúskej EBEL lige. „Mali sme na tento post viacero kandidátov, ale v posled-

nej dobe sme sa orientovali už len na Jana Nelibu. Je to skúsený tréner, ktorý to dokázal v extralige na Slovensku, ale aj v Čechách a zahraničí. Sme radi, že sa nám to podarilo dotiahnuť až do úspešného konca a Jan Neliba povedie náš seniorský tím,“ povedal predseda predstavenstva v MsHK Žilina Ján Nociar. „Po českej extralige je práve tá slovenská ligou, ktorú dosť dobre poznám z čias môjho pôsobenia v nej. To asi pri mojom rozhodovaní najviac zavážilo. Mal som na stole ponuku do nižšej fínskej súťaže, ale Žilina je predsa len extraligové mužstvo. Je tu nové vedenie, s ktorým sme si sadli a dohodli sme sa. Všetci sme sa

Jan Neliba si počas pôsobenia v Slovane aj zalietal. Bolo to počas osláv majstrovského titulu v roku 2012. Foto: TASR/František Iván

zhodli, že bez posíl do prvého tímu by to určite nešlo. Myslím si, že budeme potrebovať 5 – 6 nových hráčov, ktorí naše mužstvo predovšetkým

skvalitnia. Predstavy posíl, samozrejme, máme,“ povedal Neliba, ktorý ako hráč má bronz z MS 1981 a bol účastníkom ZOH 1980 v Lake Pla-

cid. Ako tréner priviedol Neliba k trom českým titulom hokejistov Vsetína. TASR

ÚSPECH JURKOVIČA NA CITY TRIATHLON BRATISLAVA Český olympionik z Londýna Jan Čelůstka obhájil v nedeľu 18. mája v Bratislave na 2. ročníku City Triathlon Bratislava svoje lanské prvenstvo. Druhý skončil jeho krajan Přemysl Švarc a tretiu priečku v šprint triatlone (750 m – 20 km – 5 km) obsadil Austrálčan Dylan Evans. V rámci slovenského šampionátu zvíťazil Tomáš Jurkovič (KPŠ NEREUS Žilina) pred Jánom Pavlíkom a Šimonom Žáčikom. Po prvej disciplíne kvalitnej obsadených pretekov-plávaní sa vytvorila 15-členná skupina pretekárov, z ktorej v polovici cyklistickej časti nastúpil Novozélanďan Lloyd a do depa prišiel s niekoľkosekundovým náskokom aj preto, že hlavná skupina sa asi 300 m pred cieľom z dô-

vodu pádu štyroch jazdcov roztrhala.

Jurkovič sa predieral dopredu

Zo slovenských triatlonistov sa v páde ocitol jeden z hlavných adeptov na prvenstvo v MSR Ján Pavlík, ktorý stratil asi 15 sekúnd. Toľko však stratil aj

Tomáš Jurkovič, ktorý dostal penalizáciu za rozopnutú prilbu pri výjazde z depa. Výrazne rýchlejšie ako Pavlík a Žáčik bežal práve Jurkovič, ktorý sa z druhého balíka predieral dopredu. V závere predstihol oboch svojich domácich súperov, ktorí jazdili v prvom balíku – Pavlíka a Žáčika, okrem nich tam bol ešte aj Tomašovič, ktorý sa však na behu prepadol.

Obhájil prvenstvo

Na čele absolútneho poradia však bojovala trojica zahraničných pretekárov Česi Čelůstka a Švarc spolu s Austrálča-

nom Evansom. Trojica bežala bok po boku približne štyri kilometre, zrýchlenie Čelůstku spočiatku zachytil iba Švarc, ale ani ten nestačil na rýchly záver svojho reprezentačného kolegu. Čerstvý majster Slovenska v šprint triatlone dobehol v závere prvej desiatky absolútneho poradia. V súťaži žien obhájila svoje vlaňajšie prvenstvo v absolútnom poradí stále ešte len juniorka Ivana Kuriačková, ktorá tak získala aj titul majsterky Slovenska v šprint triatlone. TASR

Slovenský triatlonista Tomáš Jurkovič v cieli súťaže mužov. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností  Vydavateľ: 14 news, s. r. o.  Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika  IČO: 46 903 411  Šéfredaktorka: Marta Svítková  Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák  Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec  Grafické spracovanie: Dana Kellichová  Vedúci vydania: Janka Kršiaková  Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik  Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu  NOVINKY Žilina, spravodajský dvojtýždenník  Náklad: 45 000 ks  Distribúcia: zdarma do domácností  Registračné číslo MK SR: EV 4465/11  Adresa redakcie: Nám. Ľ. Štúra 1, 011 87 Žilina, Slovenská republika, e-mail: novinky.za@14news.eu  Vedúci inzertného oddelenia: Jozef Čičmanec, t. č.: 0907 77 50 09  Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.


ŠPORT

číslo 10/2013

11

ANDREA ORAVCOVÁ: ÚSPECH OD NEÚSPECHU DELÍ TENKÁ ČIARA Hoci ženský basketbalový reprezentačný tím patrí k širšej európskej špičke, v kvalitných európskych ligách veľa Sloveniek nepôsobí. Jednou z tých, ktoré sa dokázali za hranicami Slovenska výraznejšie presadiť, je rodáčka z Banskej Bystrice Andrea Oravcová. Hoci má len 25 rokov, má za sebou bohatú basketbalovú minulosť. Slovenská reprezentantka už pôsobila v ŽBK Poprad, ŽK Jedinstvo Tuzla, BK Inpek Nitra, BK Slávia UMB Banská Bystrica, MBK Ružomberok a od roku 2011 je jej pôsobiskom španielsky klub CADI ICG Software La Seu de Urgell, sídliaci v katalánskych Pyrenejách. Ten v aktuálnej sezóne príjemne prekvapil, keď sa s prispením kvalitných výkonov Andrey Oravcovej prebojoval do semifinále najvyššej španielskej súťaže. Napokon v nej obsadil štvrté miesto. Odchovankyni banskobystrického basketbalu sme po návrate na Slovensko položili niekoľko otázok.

Andrea, klubovú sezónu máte za sebou. Semifinálová účasť vášho tímu v španielskej lige je kvalitným výsledkom, no napokon ste zostali bez medailí. Ako teda hodnotíte skončený ročník? Hodnotím ho veľmi pozitívne, keďže sa nám podarilo dosiahnuť najlepší výsledok klubu v jeho histórii. Dostali sme sa až do semifinále, kde sme už nestačili na euroligový Rivas Ecopolis Madrid, ktorý v základnej časti prehral len jeden jediný zápas. Čo sa týka mojich výkonov, tiež to nebolo zlé, aj keď po hernej stránke ešte trošku k spokojnosti chýbalo. Ale po sedemnástich mesiacoch bez basketbalu som sa dokázala vrátiť na palubovku a na moje prekvapenie som dostávala aj dosť veľký časový priestor v zápasoch. Pre mňa je najdôležitejšie, že napriek tomu, že som pre zdravotné problémy bola už blízko koncu kariéry, vrátila som sa do profesionálneho basketbalu a do herného kolotoča.

K medailám predsa len nechýbalo veľa. Čo rozhodlo o vašej semifinálovej prehre? Verili sme, že Rivas môžeme potrápiť. Veď v sezóne sme s nimi odohrali jeden vyrovnaný zápas, v ktorom sme boli veľmi blízko k víťazstvu. Zrejme aj to súperky varovalo, nič nepodcenili a dvakrát jednoznačne vyhrali. Aj keď sme ich hlavne v domácom zápase prinútili hrať na maximum, aby vyhrali. Treba však športovo priznať, že sme na súperky nemali a postúpili zaslúžene. Žiaľ, v Španielsku sa už o tretie miesto nehrá, o konečnom umiestnení porazených semifinalistov rozhodlo konečné poradie v základnej časti.

V sezóne vraj váš tím ukázal dve tváre. Ťažšie ste sa rozbiehali, no záver bol výborný. Prvú polovicu sezóny sme mali veľmi zlú. Po nej sme boli až na ôsmom mieste. V druhej sme ale porazili všetky tímy, až na dva euroligové – Rivas a Salamancu, ktoré bezkonkurenčne viedli tabuľku. Vyhrali sme 8 zápasov z desiatich a do play-off sme vstupovali zo štvrtej pozície. Keby sme aj v prvej polovici sezóny odohrali niekoľko lepších zápasov, mohli sme zaútočiť na tretiu Gironu. Ale myslím, že štvrté miesto bolo naším maximom. Dovtedy najlepším výsledkom klubu bolo siedme miesto z minulej sezóny. Bol to veľký úspech.

Posledným pôsobiskom Andrey Oravcovej (vpravo) na Slovensku bol Poprad. Foto: TASR/Lukáš Furcoň

Ponúkli vám funkcionári klubu zmluvu na ďalšiu sezónu?

Obchádzali vás konečne v skončenej sezóne zdravotné problémy?

Po sezóne som hovorila s trénerom, ktorý mi povedal, že ak ostane v klube, chce aby som tam hrala aj budúcu sezónu. Finančná situácia v Španielsku je však zložitá a kluby čoraz ťažšie hľadajú sponzorov. Napríklad pred poslednou sezónou klub stiahol zo súťaže mužský tím. Preto musím počkať, ako sa situácia vykryštalizuje. Budem ale rada, ak tam ostanem. Som tam už ako doma.

Tentoraz ma žiadne vážnejšie zranenie nevyradilo na dlhšiu dobu z tréningového procesu, čo sa nedá porovnať s predchádzajúcou sezónou. Na jej začiatku som si roztrhla predný krížny väz v pravom kolene, súťažný ročník sa tak pre mňa skončil skôr, ako sa začal. Keď som po siedmich mesiacoch mala začať trénovať na palubovke, vyskytli sa problémy s chrbticou. Už som ani nedúfala, že sa k basketbalu ešte vrátim. V tom čase som túžila odohrať ešte aspoň jeden súťažný zápas a všetko som tomu podriadila. Nakoniec mi bolo umožnené odohrať celú sezónu v jednej z najlepších líg v Európe. Presvedčila som sa tak na vlastnej koži, že úspech od neúspechu delí tenká čiara.

Kedy by ste mali mať jasno ohľadom novej zmluvy?

So sezónou boli zrejme mimoriadne spokojní aj kluboví funkcionári.

Dúfam, že začiatkom júla už budem mať podpísanú nejakú zmluvu. Je to predsa len dobrá motivácia pred letnou prípravou. So zmluvou v kapse sa behá ľahšie.

Cieľ stanovený pred sezónou bol šieste miesto. Preskočili sme ho o dve priečky, takže všetci v klube a aj v meste boli veľmi spokojní. Po skončení sezóny sme museli ostať v Španielsku ešte týždeň navyše, aby sme stihli všetky spoločenské podujatia, na ktoré nás sponzori za odmenu pozvali.

Spomínali ste, že ročník 2011/2012 bol pre vás po zdravotnej stránke veľmi zlý, trápilo vás zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu a koketovali ste aj s myšlienkou ukončenia kariéry.

Po skončení ligovej sezóny prišla pozvánka do reprezentácie. Váhali ste nad ňou dlho? Nad reprezentačnou pozvánkou sa neváha. Keď som bola zdravotne úplne v poriadku, vždy som šla reprezentovať. Avšak zdravotné problémy

predchádzajúcich rokov ma presvedčili, že sa nemôžem v živote spoliehať len na basketbal. Neviem, kedy môže prísť koniec kariéry, a tak sa prioritou pre mňa stala škola. Vybrala som si odbor, ktorý ma veľmi baví. Reprezentačnému trénerovi som od začiatku našej komunikácie zdôrazňovala, že chcem najskôr spraviť všetkých 18 skúšok, ktoré ma po návrate zo Španielska čakajú. Z klubu som prišla veľmi pozitívne naladená skvelou sezónou a preto som verila, že budem schopná preniesť to aj do reprezentácie. V súčasnej situácii by si tí, ktorým ešte úprimne záleží na slovenskom ženskom basketbale zaslúžili nejaký úspech. Žiaľ, s trénerom sme nenašli spoločnú reč ohľadom zladenia mojich študijných a tréningových povinností, a tak sa v najbližšom období budem venovať len škole. Popritom príde na rad doliečenie drobných zdravotných problémov, ktoré som si zo sezóny priniesla a v polovici júla sa začne tvrdá letná príprava, aby budúca sezóna bola ešte úspešnejšia ako tá posledná. Branislav Bucák


12

novinky

ŠPORT

NAPRIEK SIEDMEMU MIESTU NEBUDÚ CHÝBAŤ V EURÓPSKEJ LIGE Žilinskí futbalisti sa rozlúčili s ročníkom 2012/2013 remízou v Košiciach. Celkovo obsadili v najvyššej futbalovej súťaži siedme miesto, s čím neboli spokojní fanúšikovia ani funkcionári klubu. Pozitívom je, že Žilinčania napriek tomu nebudú chýbať v Európskej lige. Hoci mali hráči spod Dubňa v poslednom kole Corgoň ligy v Košiciach výborný vstup do zápasu a vyhrávali už v 2. minúte zásluhou Paura, napokon sa museli poriadne obracať, aby zachránili aspoň bod. Domáci totižto gólmi Karaša a Matiča otočili na 2:1. V 90. minúte zabezpečil bod pre tím spod Dubňa Guba po prihrávke žilinského brankára Le Gianga.

Zaslúžená remíza

Domáceho trénera Jána Kozáka inkasovaný gól v závere mrzel, mužstvo však pochválil: „Záver sme nezvládli, hrá sa do posledného hvizdu rozhodcu. Napriek tomu som mal z hry mužstva dobrý pocit a s výkonom som spokojný. Chlapci produkovali veľmi dobrý futbal, napredujú a z toho mám radosť.“ Tréner hostí Štefan Tarkovič zhodnotil súboj slovami: „Myslím si, že sa zrodila zaslúžená remíza. Stredová formácia domácich pôsobila kompaktnejšie. My sme v prechode do útoku

neboli schopní kvalitného zakončenia, strácali sme lopty. Pred vyrovnávajúcim gólom sme mali šancu na 2:2, napokon sa však šťastie predsa len priklonilo na našu stranu.“

Siedme miesto sklamaním

Šťastie však žlto-zelených v skončenej sezóne neraz obchádzalo. Aj preto v jubilejnom 20. ročníku najvyššej slovenskej futbalovej súťaže obsadili „až“ siedme miesto, čo bolo pre fanúšikov žilinského futbalu, zvyknutých na boj o prvú priečku, sklamaním. Viac dôvodov na smútok však majú v Prešove, ktorý vypadol do druhej ligy. Po roku sa do najvyššej súťaže naopak vracia DAC Dunajská Streda.

Žilina v Európskej lige

O majstrovi sa definitívne rozhodlo už v 31. kole, stal sa ním rekordný siedmykrát Slovan Bratislava, ktorý si po triumfe v 44. ročníku Slovenského pohára – Slovnaft Cupe – pripí-

Žilinčania skončili v Corgoň lige až na siedmej priečke. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

sal prestížne double, už štvrté v ére samostatnosti. „Belasí“ tak budú reprezentovať Slovensko v prestížnej Lige majstrov 2013/2014. Účasť v Európskej lige UEFA 2013/2014 si ako zdolaný finalista pohára vybojovali práve Žilinčania, čo je zrejme najväčším pozitívom nie veľmi vydarenej sezóny. Do Európskej ligy sa kvalifikovali aj FK Senica a AS Trenčín.

Prehľad majstrov SR podľa získaných titulov: 7 – Slovan Bratislava 6 – MŠK Žilina 2 – Inter Bratislava, Artmedia Petržalka, 1. FC Košice 1 – MFK Ružomberok

Najlepší strelci

Najlepším strelcom sezóny sa stal so 16 gólmi Argentínčan David Depetris, ktorý už zís-

kal aj slovenské občianstvo. Tomu ku korune kráľa ligových strelcov stačilo 19 jesenných stretnutí. Zo Žilinča-

nov bol najlepším kanonierom jedenásťgólový Róbert Pich. (bb)

Tabuľka Corgoň ligy 2012/2013 1. Slovan Bratislava 2. FK Senica 3. AS Trenčín 4. Spartak Myjava 5. MFK Košice 6. MFK Ružomberok 7. MŠK Žilina 8. Zlaté Moravce 9. Dukla B.Bystrica 10. FC Nitra 11. Spartak Trnava 12. Tatran Prešov

33 33 33 33 33 33 33 33 33 33 33 33

16 16 14 13 12 12 9 11 9 11 8 8

11 7 11 9 11 9 15 8 11 6 11 9

6 10 8 11 10 12 9 14 13 16 14 16

56:33 40:34 52:34 43:37 38:33 36:46 37:28 42:43 28:32 39:54 34:51 21:41

59 55 53 48 47 45 42 41 38 36 35 33

NOVÝ TRÉNER BY RÁD DOSTAL ŽILINU NA STARÉ POZÍCIE Futbalisti MŠK Žilina nastúpia do letnej prípravy na nový ročník Corgoň ligy 2013/2014 v piatok 7. júna. Podľa informácie na klubovej internetovej stránke odohrajú „šošoni“ 21. júna proti Sigme Olomouc prvý prípravný zápas, ktorý bude zároveň krstom pre ich nového kormidelníka Adriána Guľu. V lete budú Žilinčania vďaka finálovej účasti v Slovnaft Cupe 2012/2013 a následnom zisku majstrovského titulu Slovana Bratislava účinkovať v Európskej lige UEFA, do hry zasiahnu už v 1. predkole v termínoch 4. a 11. júla.

Následne 13. júla sa začína nový ročník najvyššej domácej súťaže. „Hráči majú dovolenkové obdobie do 7. júna, keď sa začína príprava na novú sezónu,“ uviedol pre žilinský web PR manažér MŠK Roman Grešo.

S novým trénerom

Letné prípravné obdobie bude tohto roku kratšie, vzhľadom na štart tímu už v prvom predkole EL. „V týchto dňoch dokončujeme plán prípravných stretnutí. V Žiline odohráme zápas proti Olomoucu, na sústredení v rakúskom Bad Leonfeldene od 23. júna do 30. júna sa naše mužstvo predstaví proti tretiemu tímu rakúskej ligy Rapidu Viedeň a s najväčšou pravdepodobnosťou aj pro-

ti poľskému majstrovi Legii Varšava,“ pokračoval Grešo. MŠK Žilina už bude viesť v novej sezóne Adrián Guľa, ktorý podpísal s klubom začiatkom roku kontrakt na 5 rokov. „Do Žiliny pôjdu so mnou ľudia, ktorým dôverujem, takže celkom určite asistent Marián Zimen. Čo sa týka nových hráčov, dnes to nie je o tom, aby som nalinajkoval klubu, aby mi kúpil desať hráčov a ja budem robiť futbal. Dnes je to

o tom, že je pred nami nový projekt, ktorý bude o tvrdej práci a pokiaľ budeme všetci skutočne drieť, tak potom môžeme dostať Žilinu na staré pozície aj s tým kádrom, ktorý tam je momentálne,“ povedal po skončení sezóny ambiciózny kouč Guľa, ktorý doviedol Trenčín do pohárovej Európy.

TASR

Nza 10 2013 web  
Nza 10 2013 web  
Advertisement