Page 1

10 000 ks

Dvojtýždenník do domácností a firiem

Tipy

str. 5 – 8

na leto! Ročník: III. číslo. 16/2013 Dátum vydania: 22. 8. 2013

Veľký Krtíš

Záznamy Hikkerovcov

Znela tekno hudba

Roboty ako na kostole

Motocross pri Vidinej

str. 2 Spoluorganizátor podujatia Ján Hikker svojim hosťom pripravil rodostrom, na ktorom zdokumentoval existenciu rodiny od roku 1592.

str. 3 Priaznivci tekno hudby sa stretli aj tento rok na lúkach blízko obcí Veľké Zlievce a Žihľava, vo Veľkokrtíšskom okrese.

str. 9 Partia maliarov od Bratislavy už vyše dvadsať rokov chodí po Slovensku a obnovuje interiéry kostolov. Naposledy sa zastavili v Divíne.

str. 12 Po ročnej pauze si mohli milovníci terénnych strojov prísť na svoje. Mimoriadne horúčavy odskúšali výdrž pretekárov ale aj divákov.

Festival Hontianska paráda opäť pestrá a írečitá

Folklórny festival Hontianska paráda, ktorého už 18. ročník sa uskutočnil 16. a 17. augusta v Hrušove, priniesol opäť bohatý program. Potvrdil povesť, ktorú si za uplynulé roky vybudoval a predstavil návštevníkom život dedinských ľudí, ich prácu, zábavu, aj jedlá, na ktoré moderný človek pomaly zabúda. V piatok, 16. augusta od 15. hodiny uvítal účastníkov starosta obce. Festivalom žije celá dedina, čo potvrdzovalo množstvo otvorených dvorov. Ukážku tradičných postupov rôznych činností mohli ľudia vidieť od žatvy, prípravy obilia cep-

mi, až po pečenie domáceho chleba. V Gazdovskom dvore boli v ponuke jednoduché roľnícke jedlá. Pri dobrom jedle a  speve si návštevníci mohli posedieť na hociktorom dvore, každý z nich bol originálny. Napríklad Gajdošský, Hasičský, Haluškový, Hrušovský, Krošniarsky, Páleničiarsky, Poľovnícky, Prandorský, Pufancový, Pukanský, Rozhlasový, Sebechlebský, Mládenecký, Dvor u starej mamy, Dvor Regionálna značka Hont a mnohé ďalšie. Degustátori si na Movine si mohli pochutnať v pivniciach, ktoré sú vydlabané do zeme. Hrušovskú atmosféru završujú vystúpenia na hlavnom pódiu. Tu sa medzi prvými

predstavili folklórny súbor Hrušov, detská folklórna skupina Ragačianka z Hrušova či vystúpenie gajdošov. Medzi bohatým programom sa určite nestratili fokloristi z Poľska, Chorvátska, Maďarska či Moravy. Prechádzku dedinou spestrovalo množstvo remeselníkov, ktorí prišli ukázať svoje zručnosti a dotvárali skvelú atmosféru. Hlavným organizátorom Hontianska paráda bola obec Hrušov. Rôzne atraktívnosti boli rozmiestnené po jej celej ploche. Tradičné miesto na podujatí má už aj výstava stabilákov – stabilných motorov zo zbierky zberateľa A. Matušova. Jeho starú roľnícku techniku obdivovali hlavne

deti. Pre tie bolo pripravených množstvo atrakcií a možností zapojiť sa do tvorby vlastneho tradičného výrobku či vyskúšať si kolotoč z prútia. Priestoru na folklórne vyžitie bolo neúrekom, aj tento rok boli k dispozícii tri hlavné oblasti v ktorých sa konali kultúrne akcie a ukážky tradičných remesiel. Boli nimi „Lazy“, „Dedina“ a „Amfiteáter“. Neopakovateľná atmosféra folku a ľudových zvykov bude ešte dlho rezonovať s spomienkach mnohých návštevníkov. A tí, ktorí Hrušovskú parádu poznajú len z médií, budú mať príležitosť zažiť ju opäť o rok. (ivk)


2

novinky

spravodajstvo

Utopená žena na Želovskom rybníku

Letné horúčavy a najmä v poslednom čase veľké suchá spôsobujú vyšší dopyt po pobyte v blízkosti vody. Nakoľko mnohé potoky v okrese vysychajú a strácajú prietok, väčšinou sa ľudia túžiaci po osviežení vyberajú k rybníkom. Podobne spravili aj Liliana Kurišová spolu s družkou svojho brata Jozefa Ivetou Pavlovou. Keďže obe bývali v Želovciach, prirodzene chodievali k želovskému rybníku osviežiť sa. Siedmeho augusta si vybrali miesto pri hrádzi a k vode sa chodili striedavo osviežovať tak, aby vždy jedna strážila veci. Okolo 13. hodiny sa však Liliana od rybníka nevracala, čo sa zdalo Ivete podozrivé. Na okolí nebol nik, kto by videl čo sa v ten čas stalo. Keďže však Iveta Lilianu nenašla, zavolala pomoc asi dvesto metrov vzdialených rekreantov. Sami však

nikoho nenašli ani pod hladinou a tak okamžite zavolali Hasičský a záchranársky zbor z Veľkého Krtíša. Podľa vyjadrenia velitela zásahu Jána Benka hasiči na člne prehľadávali rybník približne hodinu. Pomocou sonaru sa im podarilo lokalizovať obeť následne ju hákom vytiahli na breh. Privolaný lekár RZP už len skonštatoval smrť pravdepodobne utopením. Presnú príčinu smrti určí až súdno-lekárska pitva. Štyridsaťšesť ročná Liliana, ktorú v obci Želovce vďaka jej zvyku pýtať si od každého cigaretu volali „Cigaretka“ žila v dedine so svojou matkou, bratom a jeho družkou. Rodina zápasí s finančnými problémami, podľa slov brata zosnulej Jozefa peňazí niet ani na pohreb. (ivk) , ilustračné foto: TASR

Repríza Nočných prechádzok na hrade Modrý Kameň

Po úspešnom podujatí, ktoré sa konalo 20. júla mali organizátori na hrade Modrý Kameň naplánovanú reprízu, ktorá sa konala v sobotu 10. augusta. Program už nebol taký pestrý ako v prvý deň, od  18. hodiny mohli návštevníci vidieť napríklad hru bábkového divadla Janko Hraško, pozrieť si oživené expozície v kaštieli a vcítiť sa do roku 1772, z ktorého tematicky vychádzali tvorcovia programu. Horná bašta opäť patrila di-

vadlu a hre Credulus a Júlia. Toto dielo Valetnína Balaštu, príbuzného majiteľov hradu, zdramatizovala naša kultúrna aktivistka Evka Šoóšová. Napriek tomu, že na hrade sa usilovne pracuje na rekonštrukcii hradného múru, ktorý oddeľuje zrúcaninu gotického hradu od barokového kaštieľa nemali návštevníci takmer žiadne obmedzenia v pohybe. Plánovaná rekonštrukcia by mala obsiahnuť aj doteraz nevyužité priestory a vytvoriť možnosti pre ďal-

šie kultúrne, či spoločenské aktivity. Novú časť programu tvoril koncert blues rockovej kapely Schody z Lučenca. Návštevníkov hradu tvorili zväčša ľudia, ktorí z nejakého dôvodu neboli na prvých Nočných prechádzkach, avšak našli sa aj takí, ktorí si toto nevšedné podujatie radi zopakovali. Šanca navštíviť hrad vo večerných hodinách predsa len nebýva bežne dostupná. Text a foto: (ivk)

Záznamy rodiny Hikkerovcov spracovávali aj kanadskí mormóni Rozprávaním o histórii obce Halič sa v sobotu 17. augusta začalo prvé stretnutie Hikkerovcov. Spoluorganizátor podujatia Ján Hikker svojim hosťom pripravil rodostrom, na ktorom zdokumentoval existenciu rodiny od roku 1592. Tridsať zástupcov rodín z celého Slovenska, ktorí patria k rodine Hikker, sa väčšinou spoznali až na stretnutí. Podľa doterajších záznamov pochádza rodina z obce Halič v okrese Lučenec, odkiaľ prišli pravdepodobne z Kremnice. Ešte nezdokumentované korene však majú pravdepodobne až v rakúskom Linzi. „Zostavenie rodostromu

a pátranie po jednotlivých členoch rodiny mi trvalo približne 11 rokov. Hľadal som v cirkevných a štátnych archívoch, na cintorínoch, ale aj na internete. Úplnou náhodou som objavil na internete záznamy, ktoré spracovali kanadskí mormóni a je tam zachytený aj náš rod. To mi veľmi pomohlo, aby som sa dostal až do súčasnosti a mo-

hol som osloviť aspoň na Slovensku žijúcu rodinu,“ povedal Ján Hikker. Rodina Hikkerovcov je rozvetvená po celom Slovensku. Viacerí jej členovia patria medzi známe osobnosti. Okrem iných sa v  záznamoch spomína aj speváčka Sisa Sklovská. „Snažil som sa spracovať záznamy o rodine tak po meči, ako aj po praslici. To znamená, že do rodiny Hikkerovcov patrí množstvo ľudí, ktorí dnes už nie sú nositeľmi nášho priezviska. Sisa Sklovská

patrí do takzvanej žilinskej vetvy. K Hikkerovcom patrila jej stará mama. Ak sa nám podarí pokračovať v podobných rodinných stretnutiach, verím, že niekde v Žiline príde medzi nás aj ona. Veď o pár rokov budeme mať 300. výročie od momentu, kedy máme náš rod historicky zdokumentovaný,“ dodal organizátor stretnutia. Najstarším účastníkom na  stretnutí Hikkerovcov bol Jozef Kubovčík. „Patrím k rodine po mojej mame. Som nesmierne rád, že sa podari-

lo niečo podobné zorganizovať. Žijeme v čase, keď podľa mňa väčšina z nás túži zistiť, kde sú jeho korene. Práve tu po prvýkrát stretávam ľudí, o ktorých som doteraz ani len netušil a navyše zisťujem, že patríme k sebe. Je to pre mňa nesmierny zážitok a zároveň povzbudenie do ďalšieho života,“ povedal Kubovčík.

TASR


číslo 16/2013

spravodajstvo

3

Tekno hudba znela z Róka Ľuky

tický systém. Vnútri ich komunity neexistujú peniaze, všetko, čo potrebujú si odpracujú, alebo vymenia za niečo čo sami vyrobia. Takýto ľudia sa snažia byť sebestačnými a dospestovať si čo najviac potravín vlastnými silami. Pre svoj výzor plný tetovaní a peercingov sú spoločnosťou často spájaní s konzumáciou drog, čo však nebýva pravidlom. V prvom rade sa jedná o ľudí túžiacich po slobode a snažiacich sa uniknúť pred spôsobom života, aký je charakteristický pre dnešnú Európu.

Priaznivci tekno hudby sa stretli aj tento rok na lúkach blízko obcí Veľké Zlievce a Žihľava, vo Veľkokrtíšskom okrese. Chotár, známy ako Róka Ľuka, zaplnili stany, autá a hlasná hudba. Prvé podobné stretnutie sa uskutočnilo presne pred deviatimi rokmi a odvtedy v nepravidelných intervaloch pokračuje až do dnešných dní. Tento rok sa tu podľa odhadov zišlo približne dvetisíc squatterov, vyznávačov tekno hudby a slobody z celej Európy. Už v stredu, 7. augusta, začali miestni obyvatelia pozorovať karavany a autá so zahraničnými poznávacími značkmi, čo nasvečovalo blížiacemu sa stretnutiu priaznivcov hudby tohto žánru. Mnohí si ho však zamieňajú s podobne znejúcim žánrom techno. Tieto dva žánre sú značne odlišné. Viac prezradil člen komunity RATS Zajko Bojko. „Free Tekno je slobodné tekno. Tekno je elektronická hudba repetetívna a veľmi rýchla. Okrem toho je Free Tekno niečo viac ako hudba. Umožní nám stretnutie s kamarátmi a príjemnými ľuďmi. Hoci niektorí návštevníci sa sem prídu iba opiť do nemoty a robia tým zlé meno, my skalní priaznivci v tom vidíme viac ako len hudbu.“

Časté sťažnosti Akciu založila stará mama

Podľa slov majiteľa pozemkov, na ktorých sa ľudia stretávajú, akciu založila jeho stará mama, ktorá má 93 rokov. Podľa jeho slov to je žena, ktorá vyznáva slobodu a taktiež bola sebestačná. Odkazuje tým na profil akcie, kde on poskytne „slobodné územie slobodným ľuďom“ a títo sú sami sebestační a nezávislí od druhých. Podľa Zajka Bojka, ktorý svoj pseudonym používa len v rámci komunity, sú všetci jeho známi, vyznavači tekna „…normálni ľudia, väčšinou pracujúci, ktorí sa stretávajú, aby sa zabavili. My sa tomu venujeme približne 10 rokov, ale tento štýl vznikol v Anglicku oveľa skôr. V 80-tych rokoch

si komunita ľudí, ktorí si nemohli dovoliť vlastné bývanie (tzv. squatters, pozn. red.), začali budovať takéto soundsystémy. Dnes je to skupina robotníkov z tovární, ktorí pracujú celý rok a potom sa dva mesiace vozia po Európe. Takéto stretnutia majú totiž každý víkend v inom štáte.“

Obývanie neobsadených domov

Squatting je obsadzovanie prázdnych domov a ich obývanie a využívanie pre kultúrne a spoločenské aktivity často spojené s politickým protestom. Squaty sa často stávajú kultúrnymi a sociálnymi centrami. Príkladom môže byť dánsky Ungdomshuset fungujúci 25

rokov, ktorý bol v roku 2007 rozohnaný políciou a následne bol objekt zbúraný. Squattujú sa domy, ktoré sú dlhodobo neobývané a chátrajú. Často je tak zabránené ďalším škodám a niekedy dôjde aj na opravu objektu a jeho využitiu na usporiadanie výstav, koncertov a pod., obvykle undergroundového charakteru.

Túžia po slobode

Squatterstvo je najrozšírenejšie vo veľkomestách. Najbližšie takéto spoločenstvo je známe v Prahe, avšak vďaka neoficiálnosti takéhoto bývania je dosť možné, že existujú podobné „squatty“ aj niekde bližšie. Ľudia, ktorí vyznávajú takýto spôsob života odmietajú poli-

Tohtoročný „Slovtek“, ako podujatie tiež prezývajú, však nedal spať obyvateľom okolitých obcí. Viac účastníkov a viac hudobných pódií namierených priamo z kopcov do dolín prinieslo takmer týždňový maratón repetetívnej hudby. Niektorým obyvateľom Veľkých Zlievec, Dolnej Strehovej a Bušiniec sa nedalo v noci pre hlasnú hudbu spať. Taktiež niektrým chovateľom ušli ošípané a kozy, ktoré nezvládli náhly nárast zvukových signálov a splašené behali po okolí. Približne 20 zvukových pódií vydávalo nepretržitú vlnu vybrácií do okolia. Protesty obyvateľov neprestávajú ani po skončení akcie a nad nasledujúcim ročníkom preto visí otáznik. Text a foto: (ivk)

najmenšie mesto stavia na agroturizmus Keďže podmienky na priemyselný rozvoj najmenšie slovenské mesto Modrý Kameň nemá, využíva najmä svoje prírodné a historické danosti. Investuje preto do rozvoja vidieckeho turizmu a kultúry. „Keďže tu máme významnú kultúrnu pamiatku, ktorou je hrad a kaštieľ, množstvo našich aktivít robíme v spolupráci s tamojším múzeom,“ povedal primátor Aladár Bariak. Najznámejším a na Slovensku jediným podujatím sú napríklad Gaštanové slávnosti, ktoré sa pred niekoľkými rokmi preniesli z modrokamenského námestia na hrad. V jeho prostredí sa stali ešte príťažlivejšími. Vlani začali organizovať aj Poľovnícke dni a tiež prehliad-

ku mordrokamenských vinárov – Hradnú koštovku. Poľovníctvo a pestovanie hrozna majú totiž v meste a jeho okolí dlhoročnú tradíciu. Aby prilákali nových obyvateľov a tiež turistov, vybudovali v Modrom Kameni prednedávnom nájomnú 24-bytovku, obnovili námestie a základnú školu. „V lokalite Majere pripravujeme spoločne so súkromnou firmou ďalších 12 nájomných bytov a tiež pozemky pre 50 nových rodinných domov,“ pripomenul primátor.

Mesto by chcelo v najbližších rokoch zrealizovať aj dve veľké investície, a to vybudovanie kanalizácie a obnovu Kalvárie. Potrebuje na to ale osem miliónov plus 500 000 eur. Keďže projekty sú už hotové, samospráva už len čaká na vyhlásenie vhodných výziev z eurofondov. Kanalizáciu nemá mesto ako jediné na Slovensku. Obnovená Kalvária by zase pritiahla do mesta turistov so záujmom o históriu.

História mestečka

Mestečko sa začalo postupne rozvíjať pod dominantným hradom, ktorého vznik sa datuje 13. storočím. Hrad od počiat-

ku vlastnil známy rod Balašovcov. V jeho majetku bol až do polovice 19. storočia. Modrý Kameň sa stal významným mestom už v stredoveku. Tržné právo mu v 17. storočí (r. 1658) pridelil cisár Leopold II. V novodobej histórii sú najdôležitejšími míľnikmi rok 1913, kedy bol vyhlásený za okresné mesto. Tento štatút mu prináležal až do roku 1960. V tomto roku vtedajšia vládna moc okres rozšírila a sídlo presťahovala do Lučenca, pod ktorý Modrý Kameň patril do roku 1968. Súčasne s rastom baníctva v neďalekom Veľkom Krtíši chceli dostať vtedajší komunistickí funkcionári viac právomocí

do tohto mesta. V roku 1969 preto rozhodli o zriadení sídla okresu vo Veľkom Krtíši. Modrému Kameňu súčasne „obnovili“ štatút mesta. Mesto už po druhej svetovej vojne patrilo u nás k najmenším. V roku 1948 malo síce ešte 2 100 obyvateľov, avšak v roku 2001 ich bolo už len 1 420. V uplynulých rokoch sa ich počet zastabilizoval na približne 1 500. Aj tak je stále najmenším slovenským mestom. Druhé v poradí Dudince majú o niekoľko desiatok obyvateľov viac.

TASR


4

novinky

rozhovor

Pri dopravných kontrolách doplácame na nevedomosť vi odpracovať vykonaním verejnoprospešných prác, pričom na každé 3 Eurá uloženej pokuty pripadá jedna hodina verejnoprospešných prác. V odôvodnených prípadoch je možná úhrada pokuty v splátkach.

Žiadna z kontrol nie je príjemná. S dopravnými kontrolami sa stretávame asi najčastejšie. Naozaj slúžia ako prevencia pred dopravnými nehodami alebo len plnia vopred stanovenú položku v štátnom rozpočte? O pravidlách pri dopravných kontrolách hovorí právnik JUDr. Radovan Konečný.

Z akého dôvodu môže príslušník policajného zboru zastaviť vodiča?

Oprávnenie policajta zastaviť vodiča vyplýva zo Zákona o Policajnom zbore a zo Zákona o cestnej premávke. Dôvody pre ktoré môže policajt zastaviť vodiča sú v týchto zákonoch koncipované pomerne široko. Je to prevažne z dôvodu objasňovania priestupkov v cestnej doprave, z dôvodu vykonávania kontroly a dohľadu nad cestnou premávkou. Tiež pri objasňovaní trestnej činnosti súvisiacej s používaním dopravného prostriedku alebo pri pátraní po hľadaných osobách, zbraniach, omamných a psychotropných látkach, prípadne iných veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti. V tomto prípade policajt môže vykonať tzv. bezpečnostnú prehliadku dopravného prostriedku.

kových látok, môže kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla a úplnosť jeho výbavy. Tiež môže merať rozmery a hmotnosť vozidla a kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky.

Aké doklady môže požadovať policajt ?

Vo väčšine prípadov sa požaduje preukázanie totožnosti občianskym preukazom a následne predloženie vodičského preukazu, osvedčenia o evidencii vozidla, predloženie dokladu o povinnom zmluvnom poistení, doklad o vykonaní technickej kontroly a emisnej kontroly, a označenie vozidla platnou nálepkou tzv. diaľničnou známkou, doklad o zdravotnej a psychickej spôsobilosti vodiča, pokiaľ takejto povinnosti vodič podlieha.

Je sadzobník pokút za priestupky právne záväzným? Ktoré priestupky možno riešiť napomenutím bez ukladania pokuty? Foto: TASR/Radovan Stoklasa

nej kontroly je daná zákonom a v danej chvíli sú povinní kontrolu umožniť a poskytnúť súčinnosť. Na strane druhej by policajti mali chápať rozdiel medzi činnosťou reálne potrebnou pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a činnosťou zameranou na plnenie štátneho rozpočtu vyberaním pokút. Prípadné zhotovovanie videozáznamu z priebehu dopravnej kontroly vodičom alebo inou osobou je policajt ako verejný činiteľ povinný strpieť. Takýto záznam je možné urobiť bez sú-

Môže ho zastaviť aj pokiaľ si vodič nie je vedomý priestupku? Takpovediac bezdôvodne?

Policajt môže zastaviť vodiča, ktorý je podozrivý zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. No to, že je niekto podozrivý zo spáchania priestupku ešte neznamená, že sa tohto priestupku skutočne dopustil. Platí prezumpcia neviny a policajt musí osobe podozrivej zo spáchania priestupku tento priestupok aj náležite dokázať. Vodič nemusí dokazovať, že priestupok nespáchal.

Čo všetko môže kontrolovať policajt pri dopravnej kontrole?

Policajt môže kontrolovať doklady ustanovené na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. Tiež môže vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návy-

Foto: TASR/Milan Kapusta

Sú známe aj prípady arogancie a využívania neznalosti zákona o cestnej premávke. Ako sa voči tomu brániť? Môže si vodič zhotoviť videozáznam z priebehu dopravnej kontroly?

Všetko je to o ľuďoch. Prípady arogancie sú známe z obidvoch strán. Základom korektného vzťahu by mala byť elementárna slušnosť tak vodiča ako aj policajta. Vodiči by si mali uvedomiť, že možnosť doprav-

hlasu policajta a v prípade pochybností o riešení priestupku môže slúžiť ako dôkaz.

Ak auto prekročí predpísanú rýchlosť a zachytí ho policajný radar, nasleduje pokuta. Ak vodič zaplatí, automaticky súhlasí aj s tým, že priestupok sa stal a je vinníkom. Je možné pokutu nezaplatiť a riešiť to inak?

Pokiaľ vodič v rámci blokového konania, spáchanie priestupku prizná a pokutu zaplatí, tak už niet cesty späť. Zákon o priestupkoch nepozná možnosť odvolania ani iných opravných prostriedkov proti priestupkom riešeným v blokovom konaní. Pokiaľ má vodič pochybnosti o postupe policajtov, má možnosť odmietnuť riešenie priestupku v blokovom konaní a dožadovať sa prejednania priestupku v správnom konaní. Policajt nemôže nútiť vodiča, aby sa priznal, ani ho nemôže nútiť k nejakému vyjadreniu alebo k podpísaniu zápisnice o priestupku. V správnom konaní sa vykonáva pomerne široké dokazovanie daného priestupku a vodič sa môže dať právne zastúpiť advokátom. Rozhodnutie správneho orgánu je možné v niektorých prípadoch dať preskúmať súdom. Ak bude vodič úspešný, či už pred správnym orgánom alebo pred súdom, je oprávnený požadovať náhradu trov.

Vyjednávanie o výške pokuty je známa vec. Čo ak vodič pokutu nezaplatí lebo jednoducho na ňu nemá?

Spomínané vyjednávanie je neduh, ktorý je spôsobený tlakom na policajtov, aby bolo čo najviac priestupkov odhalených a pokutovaných. Takéto konanie znižuje vážnosť a autoritu policajta a vyvoláva pochybnosti o jeho kompetentnosti. Zákon o priestupkoch umožňuje pokutu prevyšujúcu viac ako 60 Eur páchateľo-

Sadzobník pokút, na ktorý sa policajti radi odvolávajú nie je právne záväzný, pretože nemá povahu zákona. Právne záväzné výšky pokút sú stanovené v zákone o priestupkoch, kde je spravidla ich výška určená v dolnej a hornej hranici. Napomenutím bez uloženia pokuty je možné riešiť menej závažné priestupky, za ktoré nie je možné uložiť zákaz činnosti. Sú to priestupky ako napr. nepoužívanie bezpečnostných pásov, nezapnutie svetiel počas dňa, telefonovanie za jazdy a iné.

Čo v prípade, ak vodič musí zo súrneho dôvodu napríklad vojsť do zákazu vjazdu. Aký dôvod obstojí ak ho hliadka zastaví?

K porušeniu predpisu musí viesť dôvod silnejší ako je samotný porušovaný predpis. V tomto prípade by to musela byť krajná núdza, napríklad, ak by bol ohrozený niečí život. Iný dôvod by zrejme neobstál.

Aký je podľa vás súčasný právny stav, ktorý upravuje dopravné kontroly?

Podľa mňa, sú súčasné predpisy relatívne postačujúce. Problémom je nízke právne vedomie vodičov, ktoré vytvára priestor na svojvôľu policajtov. Aj tu platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Na druhej strane má občan právo brániť sa voči nekorektnému postupu. Musí poznať svoje práva a vedieť ich efektívne presadzovať.

(mha)


číslo 16/2013

tipy na leto

5

Tip na výlet: pre milovníkov prírody

Sebechleby voňajú ako chlieb a víno Sotva je írečitejšej slovenskej obce. Už samotný jej názov rozvoniava v duši sťa vôňa blízkej hory, rodného domu či čerstvo vysadeného pecňa. No po úbočiach Sebechlieb dozrieva i onen tuhší pocit domoviny, ktorý nám vlieva do žíl skutočné svetlo života. Sebechleby, to je víno, pohostinnosť a pohoda, to je miesto, kde si oddýchne duša i telo. Rázovitú obec Sebechleby nájdete v jednej z ôsmich vinohradníckych oblastí na Slovensku – modrokamenskej. Patrí do  Hontianskeho regiónu, leží na úpätí Štiavnických vrchov, južne od Krupiny, na štátnej ceste I. triedy Levice – Zvolen. Sebechleby sú významnou národopisnou lokalitou. V súčasnosti má obec 1210 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1135. Je tu niekoľko pozoruhodných kultúrnych pamiatok, z ktorých najvýznamnejšie sú kostol sv. Michala, kaplnka sv. Urbana, kaplnka Panny Márie, súsošie Najsvätejšej trojice a niekoľko plastík. Súčasťou obce sú aj osady Stará a Mladá Hora, kde sa nachádzajú tzv. „chižky“, ktoré vznikali v 16. storočí. Dnes je

tu pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Pivnice sa stali vyhľadávanými miestami pre zahraničných návštevníkov. V máji sa tu usporadúvajú Svätourbanské slávnosti na počesť sv. Urbana – patróna vinohradníkov s bohatým folklórnym programom. Každoročne v jesennom období sa v osade Stará Horá koná vinohradnícky festival ľudovej zábavy a tradičnej gastronómie Oberačka po sebechlebsky, ktorý navštevuje asi 12 000 návštevníkov. V pamiatkovej rezervácii je možnosť navštíviť aj národopisné múzeum s tradičnou sebechlebskou izbou a sprístupnenou pivnicou. Návštevníci si môžu dohodnúť aj ochutnávku vín v jednej zo sebechlebských pivníc s  ponukou rôznych miestnych špecialít a tradičných jedál. Obec žije tradíciami a folklórom. Je tu niekoľko ak-

Sebechlebskí mládenci v kroji. Foto: Viliam Šiklóši

tívnych spolkov, organizácií a folklórnych skupín. Sebechlebskí včelári, svojimi výrobkami z včelích produktov reprezentujú región aj za hranicami Slovenska. Sebechleby, ale aj osady Stará a Mladá Hora sú príjemným miestom na relax a vhodným východiskovým bodom na turistiku do okolia

Banskej Štiavnice, na Sitno a do kúpeľného mesta Dudince, na kúpaliská Santovka, Margita Ilona, do obce Vyhne a do kúpeľov Sklené Teplice. V obidvoch osadách je veľmi dobré oddychové prostredie najmä v letnom období. Pri osade Mladá Hora je vybudovaná 12 hekárová vodná

nádrž s možnosťou rybolovu a prírodného kúpania. Obcou Sebechleby prechádza aj cykrotrasa Greenway Cez tri kopce a stovky viníc, ktorej celková dĺžka je 29 km. Pohodlné ubytovanie poskytujú v niekoľkých súkromných zariadeniach. Anna Vicianová

Harmanecká jaskyňa vás odmení za námahu Cesta do Banskej Bystrice cez Šturec je zážitkom a riadnym tréningom pre šoférov zvyknutých na diaľnice. Kým zahraniční návštevníci Slovenska sa neraz priam vyžívajú v serpentínach, ktoré doma nemajú, našinci tento horský prechod nemajú veľmi v láske. Ale prázdniny sú obdobím, keď sa nemusíme ponáhľať. Len 20 kilometrov jazdy autom z Turčianskych Teplíc (zo smeru Žilina – Martin) a 13 kilometrov severozápadne od Banskej Bystrice cez Harmanec sa v doline pohoria Veľká Fatra ukrýva Harmanecká jaskyňa. Od cesty ju však neuvidíte, ale parkovisko určite nájdete. Zážitok z nádherných podzemných priestorov si však treba zaslúžiť. Ku  vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom lesnom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup po prístupovom chodníku dlhom 1 420 m trvá približne 40 minút. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m. Národná prírodná pamiatka Harmanecká jaskyňa je dlhá 3002 metrov a jej výškový rozdiel je 75 metrov. Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu prirástol

Harmaneckej jaskyni názov Biela jaskyňa. Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Bacúrik však dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov.

Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm objavili v roku 1938 V. Kovalčík a O. Ondrouško. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát až v roku 1950. Upútajú v nej mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Do-

V Harmaneckej jaskyni, ktorá sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice, čaká návštevníka 1042 schodov a približne kilometrový chodník. Svoju zdatnosť na zvládnutie jej prehliadky si môže otestovať už skôr. A to vďaka náročnému výstupu k jaskyni, ktorý trvá 20 – 45 minút. Na snímke interiér Harmaneckej jaskyne. Foto: TASR/Veronika Klusková

teraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Prehliadka trvá 60 minút a jej trasa je dlhá 1020 metrov. Ak nestihnete Harmaneckú jaskyňu navštíviť cez prázdniny, máte prí-

ležitosť do 31. októbra, potom býva až do konca apríla zatvorená. ssj, (msa)


6

novinky

tipy na leto

Tip na výlet: pre milovníkov prírody a techniky

Vyberte sa za príbehom ohňového stroja do Novej Bane Cestou po diaľnici R1 vás pri Novej Bani informačná tabuľa upozorní na Potterov ohňový stroj. Ak sa o ňom chcete dozvedieť viac, odbočte z diaľnice do starobylého kráľovského mesta Nová Baňa. V centre mesta, v Pohronskom múzeu, nájdete odpoveď na to, čím bol tento stroj unikátny a na čo slúžil, a najmä tí menší, priaznivci Harryho Pottera zistia, či mal niečo spoločné s filmovým hrdinom.

Ohňový zázrak

Nová Baňa patrila k stredoslovenským slobodným kráľovským a banským mestám. Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta bol zaznamenaný v druhej polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Na rozvoj baníctva však negatívne pôsobili problémy spodnej vody v baniach. Zatopené banské diela mal zachrániť parný atmosferický stroj, ktorý zostrojil v roku 1722 anglický konštruktér Isaac Potter. Stavali ho dva roky a mal vyriešiť problém vôd v šachtách, kde sa ťažilo. „Pôvodný parný stroj sa nezachoval, po ôsmich rokoch prevádzky bol rozobratý a odvezený z Novej Bane. V našom múzeu môžete vidieť funkčnú pohyblivú maketu, ktorú vytvoril Ing. Danninger zo Zvolena na základe archívnej dokumentácie v mierke 1:20. Podľa tejto makety si môžete predstaviť ako slávny ohňový zázrak vyzeral a fungoval,“ povedala nám riaditeľka múzea Katarína Konečná. V obrovskom kotle sa zohrievala voda a para z nej tlačila na piesty, ktoré dávala do pohybu. Za deň vyčerpal stroj až 45-tisíc vedier vody (obsah jedného vedra bol 51 litrov) a spálili v ňom tisícky ton dreva. Stroj čerpal vodu na úroveň dedičnej štôlne. Kotol k parnému stroju bol zhotovený v medenom Hámri v Banskej Bystrici. V knihe Dejiny Novej Bane autora A. Zrebeného sa píše, že „ohňový zázrak je významný nielen z hľadiska dejín a záchrany novobanského baníctva v 2. desaťročí 18. storočia, ale je aj dôležitým medzníkom v dejinách techniky na Slovensku. Použitie vodnej pary na čerpanie banských vôd bolo v tom čase v oblasti banskej

ny, počas letných mesiacov aj v nedeľu od 13. do 17. hodiny. Viac informácií o stálych expozíciách a aktuálnych výstavách nájdete na www.pohronskemuzeum.sk.

Starohutiansky vodopád

techniky revolučným činom, lebo do tohto obdobia sa používali len kone, ľudská sila a vodná energia.“ Nečakajte teda ohňovú šou Harryho Pottera, ale vďaka podrobnému a zaujímavému výkladu pracovníkov múzea môžete spoznať príbeh unikátneho ohňového stroja. „Na informačné tabule bol tento stroj vybraný práve preto, že to bolo vôbec prvé použitie parnej sily na európskom kontinente. Tým, že bol ohňový stroj použitý v Novej Bani, mesto sa zapísalo do európskych a svetových dejín,“ dodáva Konečná.

Fľaše trpezlivosti

Pohronské múzeum ponúka aj ďalšie vzácne pamiatky. V expozícii venovanej baníctvu, mestu a remeslám vás určite zaujmú aj banícke nástroje, rôzne typy svietidiel a najmä funkčné pohybové modely

banskej techniky. Z oblasti baníckeho folklóru je zaujímavým exponátom Poriadok, čiže reguly baníckej mládeže z roku 1676, podľa ktorého sa mala správať novobanská mládež počas svojich tradičných fašiangových zábav, ako aj ďalšie rekvizity používané počas nich, napr. symbolické kladivko a želiezko, vyrezávané z dreva, pochádzajúce z 18. storočia. Banícky motív nájdete aj v atraktívnych modeloch baní vo fľašiach, ktoré sú známe ako fľaše trpezlivosti, pretože v unikátnych modeloch autori vytvorili niekoľkopodlažné výjavy zobrazujúce prácu baníkov, ťažbu či spracovanie rudy. Vystavené fľaše sú od niekoľkých autorov – Terézie Šimonovej z Banskej Štiavnice a Novobančanov Pavla Konečného a Pavla Tencera. Múzeum je otvorené v pracovných dňoch od 8. do 16. hodi-

Okolie Novej Bane ponúka mnoho príležitostí aj obdivovateľom prírody. Národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád sa nachádza na bezmennom potoku asi 300 m severne od osady Stará Huta (časť Novej Bane). Výška terénneho stupňa prekonávaného vodou je 5 m. Od vodopádu smerom k Jašekovej skale sa ťahá stena s výškou okolo 10 m. Starohutiansky vodopád a Jašekova skala patria medzi osem zastávok s informačnými panelmi Náučného chodníka Vojšín.

Vodná nádrž Tajch

V teplých letných dňoch iste dobre padne osvieženie vo vodnej nádrži Tajch, ktorá je súčasťou bývalého banského vodohospodárskeho systému. V súčasnosti poskytuje možnosť oddychu, využívania vodných športov a  rybolovu. Novinkou tejto sezóny je cyklochodník pri vodnej nádrži, kto-

rý mesto plánuje otvoriť 31. augusta o 16. hodine. Rušno tu bude aj 7. septembra, kedy sa na Tajchu uskutočnia preteky v behu pod názvom Tajchová osmička a Beh zdravia. Večer si v prírodnom amfiteátri môžete vychutnať filmový festival športových aktivít Medzi nebom a zemou. Viac nájdete na www.novabana.sk. Spracovala: (vap)


číslo 16/2013

tipy na leto

7

Romantickou Čiernohronskou železnicou do Lesníckeho skanzenu

Lesná kaplnka v areáli skanzenu vo Vydrovskej doline je kópiou originálnej lesnej kaplnky v Hornej Bzovej, je pokrytá jedľovou kôrou a nachádza sa v nej dvanásť drevených sôch svätých, z ktorých väčšina súvisí s lesmi a prírodou. Foto: TASR/Dušan Hein

Kto sa vyberie do Banskej Bystrice, nech už si zvolí ktorýkoľvek smer, vždy sa cestou stretne s pokušením v podobe príjemného výletu a nevšedného zážitku. Z Hohrehronia do Banskej Bystrice nevedie síce diaľnica, ale malebná krajina neponúka len oku lahodiace obrazy. Na križovatke štátnej cesty I/66 pri Chvatimechu stačí odbočiť do ľava a dobre sa rozhliadnuť. Po niekoľkých metroch sa ocitnete na stanici vláčika. Prečo tá zdrobnenina? Lebo zo zastávky Chvatimech sa môžete odviezť Čiernohronskou železnicou, na ktorej premávajú pravé parné lokomotívy. Príbeh záchrany tejto historickej lesnej železničky by si zaslúžil celú knihu. To, že v súčasnosti Čiernohronská železnica premáva nielen pre radosť milovníkov historických mašiniek, ale stala sa turistickou atrakciou a zároveň netradičným dopravným prostriedkom do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline, je výsledkom dlhoročného úsilia stoviek nadšencov a dobrovoľníkov nielen zo Slovenska. Vozový park Čiernohronskej železnice (ČHŽ) tvoria štyri parné lokomotívy, päť motorových lokomotív a zrekonštruovaný motorový vozeň M21 004. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. Časť z nich, vrátane reštauračného vagóna, je vyhotovená ako letné vyhliadkové vagóny. Cestujúci tak majú ešte príjemnejší zážitok z okolitej prírody. Tieto vagóny získala ČHŽ prestavbou pôvodných nákladných vagónov. Jeden z nich je originálny letný vyhliadkový vagón zachránený zo zrušenej

trate Ružomberok – Korytnica Kúpele. Zaujímavosťou je i ručný spôsob brzdenia súprav, obvyklý práve na lesných železniciach. Vlakový personál tvoria z veľkej časti dobrovoľní brigádnici, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti započatej v roku 1983. Zrekonštruovaný úsek trate z Chvatimechu do Hronca slávnostne otvorili 3. októbra 2003. Postupne sa ČHŽ

podarilo získať ďalšie lokomotívy, vozne i obnoviť ďalšie úseky trate. Koncom apríla roku 2012 ČHŽ otvorila obnovený úsek trate z Čierneho Balogu do miestnej osady Dobroč (4 km) a v priebehu toho istého roku boli na ČHŽ dodané dva zrekonštruované parné rušne a niekoľko nových osobných aj nákladných vozňov. Počas letnej turistickej sezóny ČHŽ premáva denne od 2. mája do 30. septembra. V cestovnom poriadku sú tri trasy rôznej dĺžky.

Chvatimech – výlet Hrončianskou dolinou

Najdlhšia a najkrajšia trať ČHŽ. Bola postavená ako prvá hlavná trať lesnej železnice už v roku 1908. Trasa dlhá 12 km vedie pozdĺž rieky Čierny Hron. Začína sa na veľkom parkovisku pri Podbrezovej (hlavná cesta I/66 z Banskej Bystrice do Brezna)

Dobroč – dedinou popod Pustý vrch

Príjemná vyhliadková jazda dlhá 4 km írečitou dedinou

„Spojených štátov Balockých“ poza dvory, domy i naprieč futbalovým štadiónom.

Vydrovo – v ústrety Lesníckému skanzenu 

Najkratšia trasa dlhá 2 km vedie bočnou dolinou popri Vydrovskom potoku. Na jej konci je vstup do Lesníckeho skanzenu – 3 km náučného chodníka v prekrásnej prírode. Obľube sa teší tradičný Deň stromu s bohatým programom. K najzaujímavejším objektom skanzenu určite patrí Lesná kaplnka, ktorú slávnoste otvorili v roku 2011. Stavba je kópiou originálnej lesnej kaplnky v Hornej Bzovej, pokrytá jedľovou kôrou a nachádza sa v nej dvanásť drevených sôch svätých, z ktorých väčšina súvisí s lesmi a prírodou. Viete že Čiernohronská železnička si zahrala aj vo filme? Kultová slovenská komédia Juraja Jakubiska o lesných robotníkoch Nevera po slovensky sa odohráva práve na tejto železničke. Viac informácií nájdete na http://www.chz.sk/ (msa), TASR, čhž


8

novinky

tipy na leto

najmladší zámok na Slovensku Smolenický zámok, týčiaci sa v Malých Karpatoch nad obcou Smolenice pri Trnave, slávil v júni tohto roku výročie. Už 60 rokov, od 26. júna 1953 je účelovým zariadením Slovenskej akadémie vied (SAV). A iba posledných dvanásť z nich si ho okrem vedcov môže počas letnej turistickej sezóny vychutnať aj verejnosť. Ročne si prehliadku nenechá ujsť okolo 12 tisíc návštevníkov. „Zámok sme sprístupnili a bolo to dobré rozhodnutie,“ konštatoval Karol Volner, riaditeľ Kongresového centra SAV, lebo taký je oficiálny názov pamiatky. Turisti počas leta nenarúšajú pracovné rokovania akademikov, ktorí v tom čase čerpajú svoje akademické prázdniny. Prehliadka sa začína na dolnom nádvorí a trvá zhruba 25 minút. Končí sa výstupom po 99 schodoch na vyhliadkovú vežu. Odtiaľ vidno na jednej strane rovnú Trnav-

skú tabuľu a na druhej strane kopce Malých Karpát. „Čo sa týka veľkosti a ponuky, nemôžeme sa porovnávať s neďalekým Červeným Kameňom alebo Bojnicami, ale zaujímaví aj tak sme,“ dodal Volner. Málo ľudí vie, že Smolenický zámok je vlastne najmladší zámok na Slovensku, bol vybudovaný iba v 20. storočí na pozostatkoch starého hradu. Majiteľ Jozef Pálffy, ktorý sa vzhliadol v zámkoch Francúzska, ho dal postaviť podľa projektu architekta Jo-

Smolenický hrad nachádzajúci sa na návrší Malých Karpát v súčasnosti slúži ako Domov vedeckých pracovníkov SAV. Architektonické riešenie hradu vychádza z romantickej koncepcie čerpajúcej zo stredovekých európskych vzorov. Foto: Michal Svítok

zefa Huberta. Takže stredoveké legendy o strašidlách, bielych paniach a podobne sa turisti od sprievodcov nedozvedia. Pikošky sú mladšieho datovania. „V roku 1961 u nás napríklad spal generálny tajomník sovietskych komunistov Nikita Chruščov. Starší návštevníci sa nás nezabudnú opýtať na prístupovú asfaltku, ktorá k zámku pri tejto príležitosti vyrástla za štyri dni. A slúži dodnes,“ uviedol Volner. Ubytovaní tu

boli aj prezidenti Kováč a Havel i premiéri V4. Krstilo sa tam napríklad aj CD Svet lásku má za prítomnosti interpretov Haberu, Dvorského a Gotta. Interiér zámku je historizujúci, pozrieť si možno červený, žltý i modrý salónik, zasadaciu sieň, poľovnícky salónik i ďalšie priestory. Nádvorie láka k posedeniu a je z neho rovnako príjemný výhľad. Otvorené je v júli a auguste denne od 10. do 18. hodiny, dospelý platí vstup 1,5 eura.

Okolie zámku ponúka turistické výlety na malokarpatské kopce, do jaskyne Driny, na praveké hradisko Molpír, v obci je pamätná izba i hrob vynálezcu padáka Štefana Baniča i múzeum Molpír, hrobka posledných vlastníkov zámku rodiny Pálffyovcov. A pod zámkom sa nachádza udržiavaný, rozľahlý a inšpirujúci park s lúkami. TASR

Aj suveníry môžu skomplikovať návrat z dovolenky Aj suveníry vedia skomplikovať návrat z dovolenky. Pred nákupom rôznych exotických predmetov, ako sú napríklad poľovnícke trofeje či zvieracie kože, sa treba najskôr informovať v hoteli alebo cestovnej kancelárii o tom, čo je možné vyviezť a čo nie. Turisti sa takto vyhnú vysokým pokutám. V zásade platí, že sa nemôžu vyvážať starožitné predmety a predmety umeleckej hodnoty, náboženské relikvie či rôzne archeologické kúsky. Vo všetkých krajinách Európskej únie je podľa rezortu diplomacie zakázaný vývoz a dovoz slonoviny, vzácnych kožušín, koralov, výrobkov z hadej kože, drevených remeselných výrobkov pochádzajúcich z Amazónie. Na základe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) je prísne zakázaný dovoz a vývoz chránených druhov fauny a flóry. V prípade vývozu takýchto druhov zo strany pesto-

vateľov a chovateľov je vo výnimočných prípadoch treba predložiť certifikát CITES. Prísny zákaz vývozu a dovozu platí aj pri akomkoľvek druhu strelnej zbrane, munície, bodných zbraní a rezných nástrojov bez povolenia a zbrojného preukazu. V prípade domácich zvierat, ako sú psi, mačky či fretky, treba mať ich pas, mikročip a musia byť zaočkovaní proti besnote. V Malte, Írsku, vo Švédsku a Veľkej Británii je potrebné doložiť aj doklad potvrdzujúci test zvieraťa na  protilátky besnoty. Inak hrozia sankcie a zadržanie zvieraťa v karanténe. V štátoch EÚ možno naprí-

klad vtáky, žaby alebo korytnačky dovážať a vyvážať len so sprievodným zdravotným potvrdením od veterinára. Pokuty za porušenie sa pohybujú od 1 032 do 9 296 eur. Dovoz a vývoz umeleckých diel starších ako 50 rokov si v krajinách únie vyžaduje certifikát pôvodu zo strany ministerstiev kultúry. Pri umeleckých dielach do 50 rokov a od žijúcich autorov nie je potrebný. V Egypte a Tunisku je zakázaný dovoz citlivých materiálov náboženskej povahy, pornografický materiál, ako aj omamné látky. Vyvážať sa nesmie národný, náboženský alebo archeologický artikel, chránená flóra a zvieratá.

Z krajín sa nemôžu vyvážať starožitné predmety a predmety umeleckej hodnoty, náboženské relikvie či rôzne archeologické kúsky. Ilustračné foto: archív redakcie

V prípade Egypta je zakázaný aj vývoz nespracovaného zlata alebo vysokých hotovostí zahraničných mien, ktoré neboli deklarované pri vstupe do krajiny. Omamné a psychotropné látky, zbrane, strelivo, rastliny, zvieratá, mliečne a mäsové výrobky či starožitnosti si so sebou netreba brať do Turecka. Z krajiny sa nesmú vyvážať kultúrne artefakty ani šperky.

Úplný zákaz dovozu, výroby a spotreby alkoholu platí v Kuvajte, Bruneji a Saudskej Arábii. Rovnaké to je pri dovoze alkoholu do Kataru a Bahrajnu. Do krajín, ako sú USA, Mexiko, Čile či Austrália, sa nesmú dovážať potraviny živočíšneho a rastlinného pôvodu. TASR


číslo 16/2013

spektrum

9

Roboty ako na kostole Partia maliarov od Bratislavy už vyše dvadsať rokov chodí po Slovensku a obnovuje interiéry kostolov. Na svojom konte majú vyše stovky kostolov a národných kultúrnych pamiatok ako napríklad Grasalkovičov palác v Bratislave či Krásnu Hôrku. Naposledy sa zastavili v Divíne, aby po štyridsiatich rokoch oživili maľby chrámu Všetkých svätých. Vnútro kostola zaberá oceľové lešenie. Všade sú igelity, dosky, fošne, plné a prázdne vedrá, štetce, rebríky... V rohoch bežia ventilátory, pod klenbami svietia bodové reflektory. Rádio hrá letný hit. Na oltári, ktorý je zakrytý igelitom, namiesto sviečok stojí kufrík so štetcami a farbami. Sem-tam jeden z chlapov prebehne po lešení, zlezie z rebríka, čosi vezme a vráti sa na pôvodné miesto. Ostatní sústredene pohybujú štetcami po maľbách. Podchvíľou spustia sponad hlavy zmeravené ruky. Obnova maľovky divínskeho kostola je v plnom prúde.

a reštaurátor. Spolu s kolegami Milanom Bodorom, Petrom Záhumenským a Róbertom Bakom, robia túto prácu s prestávkami od roku 1989. Nedávno s kamarátmi zhodou okolností počítali, v koľkých chrámoch pracovali. Dostali sa k číslu stoosem. Ich rukami prešli aj Primaciálny palác, Grasalkovičov palác, Štátne divadlo v Košiciach, Krásna Hôrka alebo Betliar. „Práce takéhoto rozsahu sa nedajú vykonať za niekoľko dní. Na jednom mieste ostávame aj pár mesiacov. Zvykneme si, a vždy na mieste zanecháme kúsok seba. Ako teraz v Divíne,“ hovorí reštaurátor.

Od roku ´89

Najskôr nafotiť, potom očistiť

Štyria majstri už pekných pár rokov brázdia dediny a mestá Slovenska. V každom sa zastavia, pobudnú niekoľko týždňov. Vždy majú plné ruky práce. „Chodíme po Slovensku, párkrát sme boli aj v Nemecku. Okrem toho, že obnovujeme interiér kostola, rekonštruujeme aj oltáre, sochy, fresky a iný mobiliár kostolov,“ hovorí Marián Švec, umelecký maliar

Pred samotnou prácou maliari najskôr musia zdokumentovať pôvodný stav. Všetko sa podrobne odfotografuje. „Niekedy sú maľby v takom stave, že ak sa dotknete steny, všetko spadne. V prípade, že robíme celkovú rekonštrukciu, musíme vzory a prvky odkresliť na šablóny,“ vysvetľuje maliar. Potom majstri pristúpia k čisteniu. Predstav-

Kostol v Divíne po dokončení.

te si koľko prachu sa usadí len na vrchu kuchynskej linky za rok. Koľko prachu by tam bolo za päťdesiat rokov? „Zvetralá maľovka sa musí okefovať a spevniť. Všetko robíme ručne kefami a štetcami,“ hovorí Švec. Kostol Všetkých svätých v Divíne bol naposledy vymaľovaný v roku 1969, maliarom Adamom Ďulom. „Už sme sa s jeho prácou v minulosti stretli. Vytváral skôr secesné maľby,“ pokračuje maliar. Na strope kostola sú vyobrazení svätí Cyril a Metod a štyria evanjelisti so symbolmi. Na chóroch a stenách kostola pôvodné maľby nahradil nový vzor. „Predchádzajúcim maliarom sa skôr nepodarilo nadviazať na vzory na strope, preto sme po dohode s pamiatkovým úradom namaľovali na steny bosáž, alebo inak kvádrovanie,“ vysvetľuje odborník. Podľa jeho slov bolo kvádrovanie nájdené za oltármi, čo potvrdzuje, že to bol pôvodný vzor. „Bosáž pôsobí veľmi dobre na oči. Všetko sa najprv musí vymerať s pomocou vodováhy a potom nakresliť ceruzkou,“ predvádza postup Švec. Ak by sa na začiatku pomýlil čo i len o milimeter, na konci steny by to bolo niekoľko centimetrov.

Práca vo výškach

Maliari celé dni behajú po lešení a rebríkoch. Podľa ich slov je najlepšie lešenie dre-

Marián Švec

vené. Súčasné oceľové sa síce rýchlo stavia, no skladá sa z presných dielov. „Drevené lešenie je možné prispôsobiť a použiť kdekoľvek. No stavia sa dlhšie,“ hovorí Milan Bodor, ďalší z partie. Najvyššie majstri pracovali v Kežmarku, na evanjelickom kostole vo výške tridsaťdva metrov. „Chce to len dobrú dávku odvahy,“ hovorí Bodor, ktorý práve dokončuje maľbu holubice, symbolu Ducha Svätého. Po niekoľkých ťahoch štetcom zapne elektrický sušič na  vlasy a stenu osuší. „Je to temperová farba, takto rýchlejšie vyschne. Inak by som musel čakať niekoľko minút,“ vysvetľuje.

Ruky z mydla a zlaté pozadie

Krížová cesta so štrnástimi zastaveniami prešla tiež kompletnou rekonštrukciou. „Je nanovo pozlátená metódou, ktorá by mala vydržať ďalších päťdesiat rokov,“ hovorí Švec. Zobrazené postavy sú z dreva, pri reštaurovaní ale zistili, že niektoré ruky postáv boli z mydla. „V minulosti sa odlomili a mydlo je dostupný materiál, ktorý sa dobre opracúva,“ hovorí s úsmevom maliar. Kostol v Divíne bude jedným z posledných, ktorý partia vymaľuje, pretože dvaja z majstrov definitívne odchádzajú na dôchodok. Text a foto: (mha)


novinky

kríŞovka/súżaŞ

lúťtite a vyhrajte verzia s modelovaným symbolom PoukåŞku

10 â‚Ź

v hodnote

VĂĄĹženĂ­ Ä?itatelia, pre vĹĄetkĂ˝ch, ktorĂ­ radi lúťtia krĂ­Ĺžovky a Ä?Ă­tajĂş knihy sme pripravili novinku. Z koreĹĄpondenÄ?nĂ˝ch lĂ­stkov, pohÄžadnĂ­c, alebo listov so sprĂĄvnym znenĂ­m tajniÄ?ky budeme ĹžrebovaĹĽ vĂ˝hercu, ktorĂ˝ dostane poukĂĄĹžku v hodnote 10 eur na nĂĄkup knihy podÄža vlastnĂŠho vĂ˝beru z ponuky knĂ­hkupectva Martinus. PoteĹĄiĹĽ darÄ?ekom v podobe peknej knihy tak mĂ´Ĺžete nielen seba, ale aj svojich blĂ­zkych.

Logotyp s textom

    

    

Výherca z Noviniek

     14/2013: JĂĄn Kokavec, VeÄžkĂ˝ KrtĂ­ĹĄ

           

FarebnosĹĽ logotypu

      

CMYK – 3/93/84/12 Pantone – 180 C RGB – 195/0/0

CMYK – 0/0/0/ Pantone – CoolG RGB – 137/137



20mm

kupĂłn

      

    

    

PoukĂĄĹžky venovalo KnĂ­hkupectvo martinus.sk

VKÂ 16/2013

     

    

    

MinimĂĄlna veÄžkosĹĽ logotypu je takĂĄ veÄžkosĹĽ logotypu, pri ktorej je moĹžnĂŠ logotyp bez problĂŠmov reprodukovaĹĽ. Ak je k logotypu priradenĂ˝ text (slogan, internetovĂŠ knĂ­hkupectvo), veÄžkosĹĽ jeho pĂ­sma by nemala byĹĽ menĹĄia ako 5 bodov.

a 2 a

a 2

  

Vylúťtenie krĂ­Ĺžovky posielajte na koreĹĄpondenÄ?nom lĂ­stku s nalepenĂ˝m kupĂłnom do 6. 9. 2013 na adresu: 14 news, s. r. o., Tallerova 10, 811 01 Bratislava – StarĂŠ mesto

krĂ­Ĺžovka

OchrannĂĄ zĂłna logotypu

KrĂ­Ĺžovku dodala redakcia Ä?asopisu RELAX.

10

OchrannĂĄ zĂłna logotypu je priestor okolo logotypu, do ktorĂŠho nesmie zasahovaĹĽ Ĺžiadny inĂ˝ grafickĂ˝ prvok alebo text, ktorĂ˝ nie je definovanĂ˝ manuĂĄlom. Jeho Ăşlohou je zabezpeÄ?iĹĽ vizuĂĄlnu suverenitu logotypu.

DoplnkovĂ˝ text k logotyp sa umiestĹˆuje pod logotyp a sadzanĂ˝ fontom Ad Pro. Uv ky sĂş orientaÄ?nĂŠ, ako aj umie tu. Medzi pĂ­smom v logoty ĹĽou pĂ­sma v texte musĂ­ byĹĽ rozdiel, text by nemal kon kosĹĽou samotnĂŠmu logoty pĂ´sobiĹĽ ako doplnkovĂĄ info


číslo 16/2013

spektrum

Stresom v práci trpí 60 percent Slovákov Stresom v práci trpí šesť z desiatich Slovákov a pociťujú ho niekoľkokrát do týždňa. Medzi jeho najväčšie spúšťače patria medziľudské vzťahy na pracovisku, neprimerané pracovné zaťaženie a nedostatočné ohodnotenie práce. Zistenia vyplynuli z  online prieskumu zameraného na stres na pracoviskách, ktorý v júni 2013 realizovala prieskumná agentúra GfK na vzorke 800 respondentov. „Stresovými situáciami v práci trpia najmä ľudia vo veku 35 až 44 rokov,“ spresnila

Eva Vlčková zo spoločnosti GfK. Dodala, že najčastejšie ide o ľudí s vysokoškolským vzdelaním a stredoškolským bez maturity, pričom neexistujú rozdiely medzi mužmi a ženami. Podľa výsledkov prieskumu približne 60 percent ľudí, ktorí priznávajú pocit stresu v práci, ho zažívajú niekoľkokrát týždenne. Raz za týždeň pociťuje stres v práci necelá pätina ľudí a ďalšia necelá pätina ho zažíva raz za dva týždne alebo ešte menej často. Najčastejším spúšťačom stresu na pracovisku sú podľa respondentov medziľudské vzťahy, pričom tento zdroj stresu

dohodári Zaplatia menej

pociťujú skôr ženy ako muži. „Vzťahy na pracovisku stresujú najmä ľudí s nižším vzdelaním,“ spresnila Vlčková. Slovákov ďalej stresuje neprimerané pracovné zaťaženie a s tým súvisiaca dĺžka pracovnej doby a nedostatočné ohodnotenie práce. Slováci sa snažia zmierniť pracovný stres najmä pomocou pozitívneho myslenia. Tretine respondentov zmierňuje stres rozhovor s kolegami. Fyzický pohyb vo forme prechádzky, strečingu alebo krátkeho cvičenia pomáha štvrtine ľudí. TASR

Nezamestnaní dohodári či samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s nízkym príjmom, ktorí sú zároveň poistencami štátu, budú platiť od októbra tohto roka nižšie odvody na zdravotné poistenie. Prezident Ivan Gašparovič podpísal v júli novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorú poslanci schválili 26. júna 2013. Norma navrhuje, aby sa na tých, ktorí majú príjem vyšší ako 15-násobok životného minima, a tak už nie sú poistencami štátu, nevzťahoval minimálny vymeriavací základ. Ak takýto poistenec v súčasnosti zarobí viac ako 2 918,7 eura, musí si od januára poistné platiť sám. Zmena výpočtu poistného má pomôcť odstrániť neprimeranú finančnú záťaž pre takéto skupiny poistencov. „Napríklad, ak poberateľ dôchodku bude mať kapitálový príjem vo výške 3 500 eur, jeho minimálny vymeriavací základ by bol vo výške 4 716 eur,“ poukázalo ministerstvo zdravotníctva. Po novom sa odvody v takýchto prípadoch majú platiť zo skutočne zarobenej sumy.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť

NVK 531/13

Právna norma upravuje aj problematiku cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Novela po vzore európskej smernice, ktorú preberá, stanovuje, že slovenskí pacienti majú mať nárok na preplatenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rámci ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. Zdravotná poisťovňa im má takýto výkon

NVK 360/13

11

uhradiť, pokiaľ o to následne požiadajú, do výšky úhrady nákladov v SR. Zoznam výkonov, na ktoré bude dopredu potrebný súhlas, určí ministerská vyhláška. V prípade nemocničnej zdravotnej starostlivosti bude musieť úhradu dopredu odsúhlasiť zdravotná poisťovňa. Vo viacerých prípadoch, keď napríklad nie je liečba dostupná na Slovensku, preplácajú poistencom takéto náklady poisťovne aj v súčasnosti. „Ak je súhlas poskytnutý, majú poistenci na území štátu, kam za zdravotnou starostlivosťou vycestovali, nárok na rovnaké zaobchádzanie a rovnakú cenu ako tí miestni,“ píše sa v návrhu. Ľudia môžu do  zahraničia za zdravotnou starostlivosťou vycestovať aj bez súhlasu poisťovne, v takomto prípade si však náklady budú musieť, tak ako teraz, zaplatiť sami. Predchádzajúci súhlas nebude potrebný, ak uplynula lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre poistenca zaradeného na zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. TASR


12

novinky

šport

Motocross pri Vidinej

námestím lietali petanqové gule Turnaj netradičných športov sa konal priamo na námestí v Lučenci. Na špeciálne upravenom ihrisku sa stretli hráči z celého Slovenska.

Známe motocrossové preteky sa tohto roku odohrali neďaleko Vidinej. Po ročnej pauze si tak mohli milovníci terénnych strojov prísť na svoje. Mimoriadne horúčavy odskúšali výdrž pretekárov ale aj divákov.

Predchádzajúce roky sa preteky v motocrosse a endurocrosse konali v  Kopani pri  Točnici. Organizátori zo Športfanu sa ich po neúspešnom pokuse usporiadať v zabehnutom prostredí, rozhodli presunúť k Vidinej. Súťažiaci sa mohli zapísať do kategórií podľa skúseností: amatéri, licenční hobby jazdci, licenční profi pretekári. Kategórie boli rovnaké pre enduro aj countrycross. „Prvé preteky sme síce nazvali endurocross, no lepšie by sa hodil skôr „masakercross.“ Trať v bani je dosť náročná a pomerne krátka. Na to, aby pretekári postúpili museli tvrdo bojovať,“ hovorí Pavol Garaj, organizátor pretekov a riaditeľ Športfanu. Jazdci sa museli popasovať s nástrahami povrchovej bane. Čakali ich prašné ale aj blatisté úseky, kaskády a rozbité panely. Do finále sa pretekári dostávali cez sériu kvalifikačných jázd na okruhu, ktorý zvládli približne za päť minút. „Trať je mimoriadne suchá, rozbitá a náročná. Ale tak to má pri takýchto pretekoch byť,“ povedal pretekár Miroslav Belan z Hnúšte zo sedla Yamahy WR. V prvom rozjazde endurocrossu sa mu podarilo postúpiť, v druhom zaostal a zo súťaže vypadol. „Nevadí, aspoň môžem pokračovať v pretekoch v chládku a s pivom v ruke,“ dodal s úsmevom. Vďaka dobrej

organizácii mali diváci skoro celú endurocrossovú trať ako na dlani. Mohli tak dosýta vychutnávať zápolenie pretekárov. Na záver dňa bola prichystaná aj tri a pol metrová vatra. „Neviem, či ju vôbec zapálime. Všade naokolo je veľmi sucho,“ obával sa Garaj.

Nízka účasť

Pod nízku účasť pretekárov a divákov sa zrejme podpísala veľká horúčava. „Som trochu sklamaný zo slabej účasti pretekárov aj divákov. Je horúco a ľudia sú zrejme kdesi pri vode,“ zhodnotil účasť Garaj. Kým po iné ročníky štartovalo aj vyše sto pretekárov, v prvú augustovú sobotu sa ich za Vidinou zišla necelá päťdesiatka. Countrycrossu amatérov dominoval po zrátaní bodov Marcel Mihok z Valaskej. Medzi

licenčnými hobby jazdcami countrycrossu sa ako najlepší ukázal Norbert Kaclík. Domáci pretekár zo Športfanu, Ján Obročník, skončil tretí v poradí. Z licenčných jazdcov najrýchlejšie zvládol trať Marek Giertl z Čierneho Balogu. V endurocrosse amatérskych jazdcov obsadil prvú priečku opäť Marcel Mihok. S nástrahami endurocrossového okruhu sa spomedzi licenčných pretekárov najlepšie popasoval Marek Giertl. Onedlho, 22. septembra sa na podobnej akcii môžu zísť fanúšikovia countrycrossu v Pitelovskom mlyne pri Trnavej Hore, kde sa uskutočnia trojhodinové štafetové preteky dvojíc.

Text a foto: (mha)

Názov Aerogule 2013 ukrýva netradičný festival guľových športov, ktorý v Lučenci zorganizovali Slovenská asociácia boccie a športové kluby v meste Lučenec: Boccia klub FORTINO, Boccia klub Lučenec a ŠK Novoker. Počas víkendu 17. a 18. augusta si mohli okoloidúci Lučenčania všimnúť na námestí netypických športovcov. Boli vyzbrojení kovovými guľami a neskrývaným odhodlaním. Hráči súťažili v hrách petanque a boccia. Boli tiež predvedené ukážky guľových športov lyonnaise (volo) a lawn bowls. „Turnaj prebieha počas dvoch dní. V sobotu hrajú trojice a v nedeľu dvojčlenné družstvá,“ hovorí Ján Macko hlavný organizátor turnaja zo ŠK Novoker. Počas prvého dňa nastúpilo na ihriská sedemnásť tímov a v druhý deň si zmeralo sily dvadsaťšesť družstiev. „Súťaž je organizovaná ako open turnaj, takže tu máme aj hostí z Maďarska a Ukrajiny,“ uviedol organizátor.

Pravidlá sú jednoduché

V sobotu bol na programe turnaj v petanque. „Petanque je hra pochádzajúca z Francúzska. Má približne sto rokov. Vznikla v blízkosti Marseille a vyvinula sa z boccie. Jeden z miestnych hráčov mal ochrnuté nohy a nemohol chodiť za guľami, ako je to pri bocci. Hráči si hru upravili a začali hádzať z jedného miesta,“ vysvetľuje Michal Dzúrik, zo Slovenskej federácie petanque. Pravidlá hry sú pomerne jednoduché. Proti sebe hrajú buď jednotlivci alebo družstvá s maximálne tromi

hráčmi. Každý má k dispozícii tri kovové gule s hmotnosťou okolo 700 gramov. Petanque sa hrá väčšinou na piesčitom ihrisku s rozmermi približne 4 krát 15 metrov. Cieľom hráčov je hodiť gule čo najbližšie k „prasiatku,“ malej, asi 3 centimetre veľkej guľôčke, ktorá sa hádže ako prvá. „Pri hre môžu hráči súperove gule rôzne odrážať a posúvať. Záleží len na ich šikovnosti. Po vyhádzaní všetkých gúľ vyhráva ten, kto má svoju guľu k „prasiatku“ najbližšie,“ pokračuje Dzúrik. Hra je určená pre všetkých bez rozdielu veku a pohlavia, či telesného postihnutia.

Vynikajúca atmosféra

„Je veľmi dobré, že sa hrá v strede mesta. Ľudia sa zastavujú a pýtajú sa čo to je. Tým sa tento šport zároveň propaguje,“ hovorí Dzúrik. Medzi hráčmi sa našli aj kádre vyššieho rangu. Jedným z nich bol aj Ján Dubán z Modry, ktorý so svojím tímom už dvakrát tento turnaj vyhral. V ďalšom Open turnaji dvojíc juniorov v Raffe sa predviedli juniorskí reprezentanti SR, ktorí boli za rok 2012 vyhodnotení ako najúspešnejšie športové družstvo mesta Lučenec. Text a foto: (mha)

Spravodajský dvojtýždenník distribuovaný zdarma do domácností   Vydavateľ: 14 news, s. r. o.   Sídlo spoločnosti: Tallerova 10, 811 01 Bratislava – Staré mesto, Slovenská republika   IČO: 46 903 411   Šéfredaktorka: Marta Svítková   Zástupca šéfredaktorky: Branislav Bucák   Obchodný riaditeľ: Jozef Čičmanec   Vedúci vydania: Janka Kršiaková   Výrobný riaditeľ: Matúš Čačik   Vzor e-mailu na členov vedenia spoločnosti: meno.priezvisko@14news.eu   NOVINKY Veľký Krtíš, spravodajský dvojtýždenník   Náklad: 10 000 ks   Distribúcia: zdarma do domácností a firiem, garant distribúcie Slovenská pošta, a. s.   Registračné číslo MK SR: EV 4469/11   Adresa redakcie: Robotnícka ul. 102/6, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, e-mail: novinky.vk@14news.eu   Vedúci inzertného oddelenia: Gabriela Moravčíková, t. č.: 0917 77 50 12   Vzor e-mailu na členov redakcie: meno.priezvisko@14news.eu Copyright: 14 news, spol. s. r. o. Všetky práva, vrátane autorských, sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Rozmnožovanie častí alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa, je zakázané. Vydavateľ nie je zodpovedný za obsah a pravdivosť uverejnených inzerátov a za prípadne spôsobené škody.

Nvk 16 2013 web